C-49/22

Austrian Airlines AG

proti

TW,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), sudcovia M. Safjan, N. Piçarra, N. Jääskinen a M. Gavalec,

generálny advokát: N. Emiliou,

TW, v zastúpení F. Puschkarski, A. Skribe a P. Zwifelhofer, Rechtsanwälte,

–

rakúska vláda, v zastúpení: G. Kunnert, A. Posch a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, P. Busche a M. Hellmann, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Austrian Airlines AG a TW, ktorého predmetom je odmietnutie spoločnosti Austrian Airlines nahradiť TW a jeho manželke sumu, ktorú museli zaplatiť za repatriačný let, ktorý organizovala Rakúska republika v rámci svojich konzulárnych funkcií potom, ako bol ich let so spoločnosťou Austrian Airlines zrušený z dôvodu pandémie Covid‑19.

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 261/2004

3

4

Článok 2 tohto nariadenia je nazvaný „Definície“. „Prevádzkujúci letecký dopravca“ je definovaný v písmene b) tohto článku a „znamená leteckého dopravcu, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim, alebo v mene inej osoby, právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim, vykoná alebo zamýšľa vykonať let“.

5

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Pôsobnosť“, v odseku 3 stanovuje:

„Toto nariadenie sa neuplatňuje pri cestujúcich, ktorí sa prepravujú bezplatne alebo za znížené cestovné, ktoré nie je priamo alebo nepriamo dostupné pre verejnosť. Avšak uplatňuje sa na cestujúcich, ktorí majú letenky vydané leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou v rámci programu pre častého zákazníka alebo iného obchodného programu.“

6

príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:

…

2. Keď boli cestujúci informovaní o zrušení, poskytnú sa im informácie o možnej alternatívnej preprave.

3. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

…“

7

úhradou [náhradou – neoficiálny preklad ] úplných nákladov na letenku v cene, za ktorú bola kúpená, za časť alebo časti nevykonanej cesty [za nevykonanú časť alebo nevykonané časti cesty – neoficiálny preklad ], ak let už naďalej neslúži účelu vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu cestujúceho alebo v spojení s ním, do siedmich dní prostriedkami uvedenými v článku 7 ods. 3, [prípadne v spojení so – neoficiálny preklad ],

–

spiatočným letom do prvého miesta odletu pri najbližšej príležitosti;

b)

presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto pri najbližšej príležitosti; alebo

c)

Smernica (EÚ) 2015/637

10

Podľa článku 9 smernice Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES ( Ú. v. EÚ L 106, 2015, s. 1 ):

„Konzulárna ochrana uvedená v článku 2 môže okrem iného zahŕňať pomoc v týchto situáciách:

…

e)

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12

V rámci balíka cestovných služieb mali TW a jeho manželka potvrdenú rezerváciu na let OS 17 na 7. marca 2020 s odletom z letiska Viedeň (Rakúsko) na ostrov Maurícius, ako aj na let OS 18 na 20. marca 2020 z letiska ostrova Maurícius do Viedne. Tieto dva lety mala prevádzkovať spoločnosť Austrian Airlines.

13

Let OS 17 sa uskutočnil. Naproti tomu Austrian Airlines zrušila 18. marca 2020 let OS 18 v nadväznosti na opatrenia prijaté rakúskou vládou z dôvodu pandémie Covid‑19.

14

Na podporu tejto žaloby TW uviedol, že Austrian Airlines nielenže neponúkla alebo nezorganizovala presmerovanie, ale v rozpore s tým, čo stanovuje článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004, si účtovala tiež náklady za prepravu, ktorú si TW zorganizoval sám. Vzhľadom na to, že Austrian Airlines si tak nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z práva Únie, je tento letecký dopravca zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená TW a jeho manželke tým, že boli nútení si zabezpečiť na vlastné náklady náhradný let za zrušený spiatočný let.

18

Vzhľadom na to, že Bezirksgericht Schwechat (Okresný súd Schwechat) žalobe TW v konaní vo veci samej vyhovel, podala Austrian Airlines proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd.

19

Vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vychádza vnútroštátny súd z predpokladu, že pomoc pri podpore a návrate v prípade núdze patrí medzi konzulárne funkcie Rakúskej republiky. Výkon týchto funkcií patrí medzi zvrchované činnosti tohto členského štátu podľa článku 3 ods. 2 bodu 5 konzulárneho zákona. Austrian Airlines bola do tejto činnosti zapojená ako zmluvný partner Rakúskej republiky, pričom na rozhodnutie tohto členského štátu nemala žiadny vplyv. Tento súd sa však domnieva, že aj keď Austrian Airlines nemala možnosť cestujúcim sama zmeniť rezerváciu na repatriačný let, mohla zaregistrovať cestujúcich na internetovej stránke ministerstva zahraničných vecí a nahradiť im ich povinný príspevok na náklady.

20

Má sa článok 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že cestujúci, ktorý sa sám registroval na repatriačný let opísaný [v prvej otázke] a štátu zaň zaplatil povinný príspevok na pokrytie nákladov, má nárok na náhradu týchto výdavkov voči [prevádzkujúcemu] leteckému dopravcovi, ktorý priamo vyplýva z nariadenia o právach cestujúcich, aj keď náklady nepozostávajú výlučne z čistých leteckých nákladov?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

22

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že repatriačný let organizovaný členským štátom v rámci konzulárnej pomoci v nadväznosti na zrušenie letu predstavuje „presmerovan[ie] za porovnateľných prepravných podmienok na… konečné cieľové miesto“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, ktoré má ponúknuť prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcemu, ktorého let bol zrušený.

23

Pokiaľ ide najprv o bežný zmysel pojmu „presmerovanie“, tento význam všeobecne odkazuje na myšlienku alternatívnej trasy k pôvodne plánovanej trase, predovšetkým pokiaľ ide o trasu alebo čas, ktorá však vedie k tomu istému konečnému cieľovému miestu. V tomto rozsahu tento pojem nevykazuje žiadnu osobitnú vlastnosť, ktorá by obmedzovala „presmerovanie“ v rámci obchodnej ponuky.

27

Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia 1 a 4 nariadenia č. 261/2004, hlavným cieľom, ktorý sleduje, je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C‑344/04 , EU:C:2006:10 , bod 69 , ako aj z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07 , EU:C:2009:716 , bod 44 ).

28

Ponuka „presmerovania“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 sa preto nemôže pre dotknutého prevádzkujúceho leteckého dopravcu obmedziť na to, že cestujúcemu v leteckej doprave ponúkne, že ho dopraví na jeho konečné cieľové miesto v rámci letu nasledujúcom po lete, ktorý tento letecký dopravca zrušil. Takáto ponuka môže zahŕňať iné lety, vrátane letov s prestupmi, prevádzkovaných prípadne inými leteckými dopravcami patriacimi alebo nepatriacimi do tej istej aliancie leteckých spoločností, ktoré by mali pri prílete menšie meškanie než let nasledujúci po zrušenom lete (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Transportes Aéreos Portugueses, C‑74/19 , EU:C:2020:460 , bod 59 ).

29

Z tejto okolnosti vyplýva, ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 34, 35 a 38 svojich návrhov, že podmienky repatriačného letu sa môžu výrazne líšiť od podmienok komerčného letu, pokiaľ ide ako o podmienky nástupu na palubu, ako aj o služby na palube. Prevádzkujúci leteckí dopravcovia predovšetkým nemôžu svojim cestujúcim ponúknuť repatriačný let ako „presmerovanie“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, pretože nie sú oprávnení priznať týmto cestujúcim právo byť prepravení týmto letom.

33

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 5 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že repatriačný let organizovaný členským štátom v rámci konzulárnej pomoci v nadväznosti na zrušenie letu nepredstavuje „presmerovan[ie] za porovnateľných prepravných podmienok na… konečné cieľové miesto“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, ktoré má ponúknuť prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcemu, ktorého let bol zrušený.

O druhej otázke

34

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že priznáva cestujúcemu, ktorý sa musel sám v dôsledku zrušenia svojho spiatočného letu zaregistrovať na repatriačný let organizovaný členským štátom v rámci opatrenia konzulárnej pomoci a z tohto dôvodu zaplatil tomuto štátu povinný príspevok na pokrytie nákladov, nárok na náhradu týchto výdavkov zo strany prevádzkujúceho leteckého dopravcu.

38

Takýto cestujúci je však oprávnený uplatniť nárok na náhradu na základe skutočností uvedených v článkoch 8 a 9 nariadenia č. 261/2004, ak prevádzkujúci letecký dopravca si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z týchto článkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2011, Sousa Rodríguez a i., C‑83/10 , EU:C:2011:652 , body 43 a 44 ).

39

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 8 tohto nariadenia, nazvaný „Právo na náhradu alebo presmerovanie“, v odseku 1 stanovuje, že cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi tromi možnosťami, a to v podstate po prvé náhradou nákladov na letenku prípadne v spojení so spiatočným letom do prvého miesta odletu pri najbližšej príležitosti, po druhé presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto pri najbližšej príležitosti alebo po tretie presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto v neskoršom dátume podľa želania cestujúcich, za predpokladu voľných miest.

40

Tento článok tak výslovne stanovuje ako alternatívu k presmerovaniu náhradu nákladov na letenku v cene, za ktorú bola kúpená, za nevykonanú časť alebo nevykonané časti cesty alebo ktoré vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu už naďalej neslúžia účelu, s výhradou možnosti preplatenia tejto letenky na základe smernice 2015/2302.

44

Toto právo cestujúcich na poskytnutie informácií potrebných na to, aby mohli urobiť účinnú a informovanú voľbu, vylučuje akúkoľvek povinnosť z ich strany aktívne sa podieľať na hľadaní údajov, ktoré musí obsahovať ponuka prevádzkujúceho leteckého dopravcu (rozsudok z 29. júla 2019, Rusu, C‑354/18 , EU:C:2019:637 , bod 55 ). Rovnako tak prináleží tomuto dopravcovi, aby účinne informoval cestujúcich v leteckej doprave, keď presmerovanie nie je možné.

45

V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že prevádzkujúci letecký dopravca má podľa článku 8 nariadenia č. 261/2004 povinnosť poskytnúť pomoc bez ohľadu na udalosť, ktorá viedla k zrušeniu letu. Aj v prípade výnimočných okolností totiž článok 5 ods. 3 tohto nariadenia zbavuje prevádzkujúceho leteckého dopravcu len povinnosti poskytnúť náhradu podľa článku 7 uvedeného nariadenia (pozri analogicky rozsudok z 31. januára 2013, McDonagh, C‑12/11 , EU:C:2013:43 , bod 31 ).

46

Nariadenie č. 261/2004 neobsahuje nijakú informáciu umožňujúcu konštatovať, že by uznávalo, popri „mimoriadnych okolnostiach“ uvedených v článku 5 ods. 3 tohto nariadenia, odlišnú kategóriu „osobitne mimoriadnych“ okolností, ako pandémia Covid‑19, v dôsledku čoho by bol prevádzkujúci letecký dopravca zbavený všetkých svojich povinností vrátane tých, ktoré vyplývajú z článku 8 uvedeného nariadenia (pozri analogicky rozsudok z 31. januára 2013, McDonagh, C‑12/11 , EU:C:2013:43 , bod 30 ).

50

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci, ktorý sa musel sám v dôsledku zrušenia svojho spiatočného letu zaregistrovať na repatriačný let organizovaný členským štátom v rámci opatrenia konzulárnej pomoci a z tohto dôvodu zaplatil tomuto štátu povinný príspevok na pokrytie nákladov, nemá nárok na náhradu týchto výdavkov zo strany prevádzkujúceho leteckého dopravcu na základe tohto nariadenia. Naproti tomu takýto cestujúci sa môže pred vnútroštátnym súdom dovolávať toho, že prevádzkujúci letecký dopravca si nesplnil jednak svoju povinnosť nahradiť letenku za cenu, za ktorú bola kúpená, za nevykonanú časť alebo nevykonané časti cesty alebo ktoré vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu už naďalej neslúžia účelu a jednak svoju povinnosť poskytnúť pomoc, vrátane jeho informačnej povinnosti, podľa článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia, a to na účely získania náhrady od tohto prevádzkujúceho leteckého dopravcu. Takáto náhrada sa však musí obmedziť na to, čo je vzhľadom na okolnosti každého prípadu nutné, vhodné a primerané na nápravu zlyhania uvedeného prevádzkujúceho leteckého dopravcu.

O trovách

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004

sa má vykladať v tom zmysle, že:

cestujúci, ktorý sa musel sám v dôsledku zrušenia svojho spiatočného letu zaregistrovať na repatriačný let organizovaný členským štátom v rámci opatrenia konzulárnej pomoci a z tohto dôvodu zaplatil tomuto štátu povinný príspevok na pokrytie nákladov, nemá nárok na náhradu týchto výdavkov zo strany prevádzkujúceho leteckého dopravcu na základe tohto nariadenia.

Naproti tomu takýto cestujúci sa môže pred vnútroštátnym súdom dovolávať toho, že prevádzkujúci letecký dopravca si nesplnil jednak svoju povinnosť nahradiť letenku za cenu, za ktorú bola kúpená, za nevykonanú časť alebo nevykonané časti cesty alebo ktoré vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu už naďalej neslúžia účelu a jednak svoju povinnosť poskytnúť pomoc, vrátane jeho informačnej povinnosti, podľa článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia, a to na účely získania náhrady od tohto prevádzkujúceho leteckého dopravcu. Takáto náhrada sa však musí obmedziť na to, čo je vzhľadom na okolnosti každého prípadu nutné, vhodné a primerané na nápravu zlyhania uvedeného prevádzkujúceho leteckého dopravcu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.