C-52/22

BF

proti

Versicherungsanstalt öffentlich Bediensteter, Eisenbahnen und Bergbau (BVAEB),

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predsedníčka siedmej komory L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), sudcovia N. Wahl a J. Passer,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, J. Schmoll a F. Werni, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Článok 1 smernice 2000/78, nazvaný „Účel“, stanovuje:

„Účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.“

4

Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Pojem diskriminácie“, uvádza:

„1. Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

takýto predpis, kritérium alebo zvyklosť sú objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné…

…“

5

Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah“, v odseku 1 písm. c) uvádza:

„V rámci právomocí delegovaných na [Európske] spoločenstvo sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

…

…

2. Bez ohľadu na článok 2 ods. 2, členské štáty môžu určiť, že v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia stanovenie veku pre možnosť alebo nárok na odchod do starobného alebo invalidného dôchodku vrátane stanovenia odlišných vekových hraníc v uvedených systémoch pre zamestnancov alebo skupiny alebo kategórie zamestnancov a využitie vekového kritéria v kontexte takýchto systémov v poistných matematických výpočtoch nie je diskrimináciou na základe veku za predpokladu, že dôsledkom tohto nebude diskriminácia na základe pohlavia.“

7

Článok 9 smernice 2000/78, nazvaný „Ochrana práv“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby súdne a/alebo správne konania vymáhania povinností podľa tejto smernice, keď to považujú za vhodné aj vrátane zmierovacieho konania, boli dostupné pre všetky osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu opomenutia uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, a to aj keď sa už skončil vzťah, v ktorom sa napadnutá diskriminácia vyskytla.“

Rakúske právo

„1. Zmeny tohto spolkového zákona, ktoré nemenia výšku dávok podľa tohto zákona ani podmienky vzniku nároku na tieto dávky, sa uplatňujú aj na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia jeho účinnosti majú nárok na mesačné peňažné dávky podľa tohto zákona. Zmeny pravidiel výpočtu alebo podmienok vzniku nároku na dávky sa uplatňujú na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia jeho účinnosti majú nárok na dávky podľa tohto spolkového zákona, len vtedy, ak existuje výslovne ustanovenie v tomto zmysle.

2. Starobné dôchodky a pozostalostné dôchodky splatné podľa tohto spolkového zákona, s výnimkou doplnkového príplatku stanoveného v § 26, sa musia upraviť v rovnakom čase a v rovnakom rozsahu ako dôchodky, na ktoré sa vzťahuje zákonný systém dôchodkového poistenia,

(1)

ak nárok na dôchodok vznikol už pred 1. januárom príslušného roka,

(2)

ak sú odvodené od starobných dôchodkov, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom príslušného roka.

…

a podlieha úprave dôchodkov k 1. januáru 2021. Pri úprave dôchodkov štátnych zamestnancov spolkových krajín, na ktorých sa vzťahuje tento spolkový zákon, nie je potrebné stanoviť celkový dôchodkový príjem. V prípade zvýšenia podľa § 744 ods. 1 bodu 4 ASVG sa celková suma zvýšenia musí v plnej výške pripočítať k starobnému alebo pozostalostnému dôchodku. Ak osoba poberá dva alebo viac starobných alebo pozostalostných dôchodkov, § 744 ods. 3 ASVG sa uplatní mutatis mutandis .“

11

Ustanovenie § 41 PG z roku 1965 v znení Pensionsanpassungsgesetz 2022 (zákon o valorizácii dôchodkov z roku 2022) z 13. decembra 2021 (BGBl. I, č. 210/2021) (ďalej len „PG z roku 2022“) stanovuje:

„1. Zmeny tohto spolkového zákona, ktoré nemenia výšku dávok podľa tohto zákona ani podmienky vzniku nároku na tieto dávky, sa uplatňujú aj na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia jeho účinnosti majú nárok na mesačné peňažné dávky podľa tohto zákona. Zmeny pravidiel výpočtu alebo podmienok vzniku nároku na dávky sa uplatňujú na osoby, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona majú nárok na dávky podľa tohto spolkového zákona, len vtedy, ak existuje výslovne ustanovenie v tomto zmysle.

2. Starobné dôchodky a pozostalostné dôchodky splatné podľa tohto spolkového zákona, s výnimkou doplnkového príplatku stanoveného v § 26, sa musia upraviť v rovnakom čase a rovnakom rozsahu ako dôchodky, na ktoré sa vzťahuje zákonný systém dôchodkového poistenia,

1. január

100 %

…

…

V prípade starobných dôchodkov splatných od 1. novembra alebo 1. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka sa prvá úprava vykoná od 1. januára druhého kalendárneho roka nasledujúceho po vzniku nároku na starobný dôchodok. Tieto percentá sa uplatnia aj pri prvej úprave pozostalostných dôchodkov odvodených od starobných dôchodkov, ktoré ešte neboli prvýkrát upravené. Pri prvej úprave pozostalostných dôchodkov po štátnych zamestnancov, ktorí zomreli počas aktívnej služby, sa uplatní percento, ktoré by sa uplatnilo, ak by štátny zamestnanec odišiel do dôchodku v prvý deň mesiaca nasledujúceho po dni jeho smrti.

…

12

Ustanovenie § 99 PG z roku 1965 v znení zákona zo 17. júna 2015 (BGBl. I, č. 65/2015) (ďalej len „PG z roku 2015“) stanovovalo:

„1. Oddiel XIII sa uplatňuje len na štátnych zamestnancov, ktorí sa narodili po 31. decembri 1954 a pred 1. januárom 1976, boli prijatí do zamestnania v rámci spolkovej verejnej správy pred 1. januárom 2005 a boli v služobnom pomere k 31. decembru 2004.

2. Štátny zamestnanec poberá starobný dôchodok alebo dôchodok vysokoškolského učiteľa vypočítaný v súlade s ustanoveniami tohto spolkového zákona len v rozsahu, ktorý zodpovedá percentuálnemu podielu uvedenému v § 7 alebo § 90 ods. 1, ktorý vyplýva z celkovej doby trvania služobného pomeru započítateľnej na účely stanovenia dôchodku, ktorú dosiahol do 31. decembra 2004.

3. Okrem starobného dôchodku alebo dôchodku vysokoškolského učiteľa sa dôchodok pre štátneho zamestnanca vypočíta podľa ustanovení APG a § 6 ods. 3, ako aj § 15 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom k 31. decembru 2013. Ustanovenia §15 a 16 ods. 5 APG sa neuplatnia. Dôchodok podľa APG sa vypláca do výšky rozdielu medzi percentuálnym podielom uvedeným v odseku 2 a 100 %.

4. Obdobia potvrdené v súlade s § 9 sa pri uplatňovaní odsekov 2, 3 a 6 nezohľadňujú. Pokiaľ ide o zohľadňované obdobia, rozhodujúci je skutočný čas ukončenia zohľadňovaného obdobia.

a)

všetky dôchodky vyplácané v rámci dôchodkového poistenia, pre ktoré je referenčný deň (§ 223 ods. 2) pred 1. januárom daného roka,

…

sa vynásobia korekčným koeficientom. …“

15

Ustanovenie § 108 h ASVG v znení zákona z 28. januára 2021 (BGBl. I, č. 28/2021), uvádza:

1a. Odchylne od odseku 1 sa prvá úprava vykoná tak, že dôchodky, pre ktoré referenčný dátum (§ 223 ods. 2) pripadá na kalendárny mesiac uvedený v ľavom stĺpci kalendárneho roka, ktorý predchádza úprave, sa s účinnosťou od 1. januára zvýšia o percentuálny podiel sumy zvýšenia, ktoré by vyplynulo z uplatnenia korekčného koeficientu, ako je uvedené v pravom stĺpci:

február

90 %

…

…

Ak je referenčný dátum v novembri alebo decembri kalendárneho roka predchádzajúceho úprave, prvá úprava sa vykoná od 1. januára druhého kalendárneho roka nasledujúceho po referenčnom dátume. …“

Listom z 26. februára 2021 BF požiadal BVAEB o prepočítanie hrubej mesačnej sumy svojho starobného dôchodku od 1. januára 2021 z dôvodu, že sa cítil znevýhodnený v porovnaní s bývalými štátnymi zamestnancami na spolkovej úrovni, ktorí poberajú dôchodok stanovený len na základe APG, ktorého výška bola bezodkladne upravená od prvého nového roka poberania dôchodku, zatiaľ čo dôchodok BF, stanovený na základe paralelného výpočtu, sa mal upravil až 1. januára druhého roka po vzniku nároku na starobný dôchodok, v tomto prípade 1. januára 2022.

19

Rozhodnutím z 19. marca 2021 BVAEB potvrdila, že starobný dôchodok BF sa má stanoviť v hrubej mesačnej výške 4455,43 eura a že prvá úprava uvedeného dôchodku sa vykoná až 1. januára 2022 v súlade s § 41 ods. 2 PG z roku 2020.

20

Listom zo 6. apríla 2021 podal BF proti tomuto rozhodnutiu BVAEB žalobu na vnútroštátny súd, Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko), ktorou sa domáhal, aby k prvej úprave výšky jeho starobného dôchodku došlo s účinnosťou od 1. januára 2021.

21

24

Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie BF, že na základe paralelného výpočtu sa má časť sumy jeho starobného dôchodku vyplatiť podľa APG, vnútroštátny súd uvádza, že táto časť je minimálna, keďže predstavuje len približne 9,2 % tejto sumy.

25

V treťom rade tento súd pripomína, že miera voľnej úvahy vnútroštátneho zákonodarcu je relatívne široká, pokiaľ ide o právnu úpravu služobného poriadku, odmeňovania a dôchodkov zamestnancov verejnej správy.

26

Pokiaľ ide vo štvrtom rade o legislatívnu zmenu, ktorú predstavuje prijatie § 41 ods. 2 PG z roku 2022, vnútroštátny súd sa pýta, či uvedená zmena nie je v rozpore s povinnosťou členských štátov okamžite a úplne odstrániť zistenú diskrimináciu, ako to vyplýva z bodu 24 rozsudku zo 7. októbra 2019, Safeway ( C‑171/18 , ďalej len rozsudok Safeway, EU:C:2019:839 ).

„Majú sa článok 2 ods. 1, článok 2 ods. 2 písm. a) a článok 6 ods. 1 smernice [2000/78], resp. zásady právnej istoty, zachovania nadobudnutých práv a efektivity práva Únie vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave – ako je tá v konaní vo veci samej –, podľa ktorej sa prvá úprava dôchodku skupiny štátnych zamestnancov, ktorí mali nárok na dôchodok [na základe PG z roku 2020] najneskôr od 1. decembra 2021 vykoná až od 1. januára druhého kalendárneho roka nasledujúceho po vzniku nároku na dôchodok, zatiaľ čo prvá úprava starobného dôchodku skupiny štátnych zamestnancov, ktorí mali, resp. budú mať nárok na dôchodok až od 1. januára 2022 [na základe PG z roku 2022], sa vykoná už s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po vzniku nároku na dôchodok [?]“

O prejudiciálnej otázke

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

30

Rakúska vláda spochybňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania s odôvodnením, že tento návrh nespĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, keďže vnútroštátny súd nevysvetlil, akým spôsobom rakúska právna úprava dotknutá vo veci samej vedie k priamej diskriminácii na základe veku, čím porušuje článok 2 ods. 1, článok 2 ods. 2 písm. a) a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78.

31

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že hoci pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti, nič to nemení na tom, že konanie upravené v článku 267 ZFEÚ predstavuje nástroj spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú. Odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá so skutočným riešením sporu. Ako vyplýva zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ, požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, ktorá mu bola predložená. Okrem toho podľa článku 94 písm. c) rokovacieho poriadku je vnútroštátny súd povinný presne uviesť dôvody, ktoré ho viedli k pochybnostiam o výklade práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou na spor vo veci samej (rozsudok z 24. marca 2021, NAMA a i., C‑771/19 , EU:C:2021:232 , bod 23 , ako aj citovaná judikatúra).

34

V prejednávanej veci vnútroštátny súd tým, že vyjadril pochybnosti, ktoré má, pokiaľ ide o súlad § 41 ods. 2 PG z roku 2022 s článkom 2 ods. 1 a článkom 2 ods. 2 písm. a), ako aj s článkom 6 ods. 1 smernice 2000/78, alebo so zásadami právnej istoty, zachovania nadobudnutých práv a efektivity práva Únie, uvádza dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby položil Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu týchto ustanovení a zásad práva Únie.

O veci samej

38

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej vnútroštátny súd rozhoduje. Z tohto hľadiska Súdny dvor môže vziať do úvahy ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Ministrstvo za obrambo, C‑742/19 , EU:C:2021:597 , bod 31 a citovanú judikatúru). Okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky výkladové prvky, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. V tejto súvislosti Súdnemu dvoru prináleží zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, abstrahovať prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu [rozsudok z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia), C‑61/21 , EU:C:2022:1015 , bod 34 ako aj citovaná judikatúra].

39

42

Navyše z článku 3 ods. 1 písm. c) tejto smernice vyplýva, že táto smernica sa v rámci právomocí delegovaných na Európsku úniu vzťahuje „na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov“ vo vzťahu najmä „k podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania“.

43

Súdny dvor však už mal príležitosť v rámci prejudiciálneho konania, ktoré sa týkalo aj starobného dôchodku rakúskych štátnych zamestnancov na spolkovej úrovni vyplácaného na základe PG z roku 1965, pripomenúť, že takýto starobný dôchodok spadá pod pojem „odmena“ v zmysle článku 157 ZFEÚ, keďže jednak jeho výška závisí od období trvania služobného pomeru a porovnateľných období, ako aj od platu, ktorý poberal dotknutý štátny zamestnanec na spolkovej úrovni, a jednak tento dôchodok predstavuje budúcu platbu v hotovosti, ktorú zamestnávateľ vypláca svojim zamestnancom ako priamy dôsledok ich pracovného pomeru. Tento dôchodok je totiž vo vnútroštátnom práve považovaný za odmenu, ktorá sa naďalej vypláca v rámci služobného pomeru, ktorý pokračuje po tom, čo je štátnemu zamestnancovi priznaný nárok na dôchodkové dávky (rozsudok z 5. mája 2022, BVAEB, C‑405/20 , EU:C:2022:347 , bod 30 a citovaná judikatúra).

44

Toto konštatovanie nemožno spochybniť z dôvodu, že pri uplatnení súbežného výpočtu sa BF vypláca časť starobného dôchodku na základe APM, pričom táto časť je minimálna, ako to vyplýva z bodu 24 tohto rozsudku.

48

V druhom rade však treba konštatovať, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa § 41 ods. 2 poslednej vety PG z roku 2020 sa prvá úprava starobného dôchodku môže uskutočniť až s účinnosťou od 1. januára druhého kalendárneho roka nasledujúceho po vzniku nároku na dôchodok, zatiaľ čo podľa § 41 ods. 2 PG z roku 2022 sa starobné dôchodky štátnych zamestnancov na spolkovej úrovni, ktorí mali alebo budú mať nárok na dôchodok až od 1. januára 2022, po prvýkrát upravia na základe pomerného výpočtu s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po vzniku nároku na dôchodok. Preto s odkazom na dátum, od ktorého si štátny zamestnanec na spolkovej úrovni môže uplatniť svoj nárok na starobný dôchodok, možno uvedenú vnútroštátnu právnu úpravu vykladať tak, že nepriamo vychádza z kritéria súvisiaceho s vekom, keďže priznanie starobného dôchodku je vo všeobecnosti podmienené dosiahnutím určitého počtu odpracovaných rokov a podmienke dosiahnutia určitého veku.

49

V tejto súvislosti Súdny dvor na jednej strane rozhodol, že nepriamu diskrimináciu na základe veku možno konštatovať len vtedy, ak sa preukáže, že spomedzi všetkých osôb, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá bola jej základom, sa táto právna úprava negatívne a bez odôvodnenia dotýka podstatne väčšieho počtu osôb daného veku v porovnaní s inými osobami [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2020, YS Podnikové dôchodky riadiacich pracovníkov), C‑223/19 , EU:C:2020:753 , bod 71 ].

50

Na druhej strane samotná skutočnosť, že na osoby, ktoré nedosiahli určitý vek, sa uplatňuje nový právny rámec, nemôže viesť k nepriamej diskriminácii na základe veku v neprospech iných osôb, na ktoré sa vzťahuje pôvodný právny rámec [rozsudok z 24. septembra 2020, YS (Podnikové dôchodky riadiacich pracovníkov), C‑223/19 , EU:C:2020:753 , bod 73 a citovaná judikatúra].

54

Podľa tohto ustanovenia rozdielne zaobchádzanie na základe veku neprestavuje diskrimináciu, ak je v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov objektívne a primerane odôvodnené legitímnym cieľom, najmä legitímnymi cieľmi politiky zamestnanosti, trhu práce a odbornej prípravy, a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné.

55

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy nielen pri voľbe sledovania cieľa stanoveného spomedzi iných cieľov v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ale aj pri definícii opatrení, ktorými možno tento cieľ dosiahnuť (rozsudok z 15. apríla 2021, Olympiako Athlitiko Kentro Athinon, C‑511/19 , EU:C:2021:274 , bod 30 a citovaná judikatúra).

56

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že cieľom § 41 ods. 2 PG z roku 2022 je zaviesť, rovnako ako ASVG, pomerný mesačný výpočet prvej úpravy dôchodku od roku 2022, pričom sa spravodlivo zohľadní čas, ktorý uplynul medzi odchodom do dôchodku a prvou úpravou, čím sa má dosiahnuť asimilácia rôznych systémov valorizácie starobných dôchodkov, aby sa zabránilo vzniku príliš veľkého rozdielu medzi rôznymi dôchodkovými systémami vyplácanými na základe PG z roku 1965 a APG.

60

Pokiaľ ide o otázku, či táto právna úprava zodpovedá požiadavkám pripomenutým v bode 54 tohto rozsudku, najmä pokiaľ ide o jej primeranosť a nevyhnutnosť, z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že § 41 ods. 2 PG z roku 2022 má za následok kompenzáciu nevýhod, ktoré musia štátni zamestnanci na spolkovej úrovni, ktorí odišli do dôchodku po 1. januári 2022, znášať z dôvodu reforiem dôchodkového systému a nižších úrovní dôchodkov v porovnaní so štátnymi zamestnancami na spolkovej úrovni, ktorí odišli do dôchodku skôr, čím sa znižujú rozdiely medzi týmito úrovňami dôchodkov.

61

Treba teda dospieť k záveru, že asimilácia systémov valorizácie starobných dôchodkov, ako je uvedená v § 41 ods. 2 PG z roku 2022, môže predstavovať legitímny cieľ politiky zamestnanosti a trhu práce, ktorý môže v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78 na prechodné obdobie odôvodniť rozdielne zaobchádzanie na základe veku medzi štátnymi zamestnancami na spolkovej úrovni, ktorí odišli do dôchodku pred 1. januárom 2022, alebo po ňom, pokiaľ ide o ročnú úpravu výšky ich starobného dôchodku.

62

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 a článok 2 ods. 2 písm. a) a b), ako aj článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely postupného zosúladenia dôchodkového systému štátnych zamestnancov so všeobecným dôchodkovým systémom stanovuje, že prvá úprava výšky starobného dôchodku určitej kategórie štátnych zamestnancov sa uskutoční od druhého kalendárneho roka po vzniku nároku na dôchodok, zatiaľ čo pre inú kategóriu štátnych zamestnancov k uvedenej úprave dochádza od prvého kalendárneho roka nasledujúceho po vzniku uvedeného nároku.

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely postupného zosúladenia dôchodkového systému štátnych zamestnancov so všeobecným dôchodkovým systémom stanovuje, že prvá úprava výšky starobného dôchodku určitej kategórie štátnych zamestnancov sa uskutoční od druhého kalendárneho roka po vzniku nároku na dôchodok, zatiaľ čo pre inú kategóriu štátnych zamestnancov k uvedenej úprave dochádza od prvého kalendárneho roka nasledujúceho po vzniku uvedeného nároku.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.