C-98/22

Eurelec Trading SCRL,

Scabel SA

proti

Ministre de l’Économie et des Finances,

za účasti:

Groupement d’achat des centres Édouard Leclerc (GALEC),

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Eurelec Trading SCRL, v zastúpení: H. Boularbah, J. Derenne a O. Laude, avocats,

–

Scabel SA, v zastúpení: D. De Sart a M. Dupont, avocats,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Eurelec Trading SCRL (ďalej len „Eurelec“) a spoločnosťou Scabel SA, spoločnosťami so sídlom v Belgicku na jednej strane, a ministre de l’Économie et des Finances (minister hospodárstva a financií, Francúzsko) na druhej strane, ktorý sa týka praktík obmedzujúcich hospodársku súťaž voči dodávateľom usadeným vo Francúzsku.

Článok 1 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v kapitole I s názvom „Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov“, v odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci ( acta jure imperii ).“

Francúzske právo

5

Kniha VI code de commerce (Obchodný zákonník) v znení použiteľnom na skutkový stav v spore vo veci samej (ďalej len „Obchodný zákonník“) s názvom „Voľná tvorba cien a hospodárska súťaž“ obsahuje najmä hlavu IV s názvom „Transparentnosť, konania obmedzujúce hospodársku súťaž a iné zakázané praktiky“. Článok L 442‑6 tohto zákonníka, ktorý sa nachádza v tejto hlave IV, stanovuje:

„I. Zodpovednosť pôvodcu a povinnosť nahradiť škodu vzniká každému výrobcovi, obchodníkovi, priemyselnému podnikateľovi alebo osobe zapísanej v živnostenskom registri, pokiaľ:

6

Hlava V knihy VI Obchodného zákonníka s názvom „Vyšetrovacie právomoci“ obsahuje články L 450‑1 až L 450‑10 tohto zákonníka.

7

Článok L 450‑1 II uvedeného zákonníka stanovuje:

„Úradníci, ktorí sú na tento účel poverení ministrom hospodárstva, môžu vykonať vyšetrovanie potrebné na uplatnenie ustanovení tejto knihy.“

8

Eurelec, spoločnosť založená podľa belgického práva, je centrálou pre rokovanie o cenách a nákupoch, založenou skupinou E. Leclerc a skupinou Rewe, čo sú družstvá obchodníkov podľa francúzskeho práva a nemeckého práva.

11

Scabel, spoločnosť založená podľa belgického práva, vykonáva úlohu sprostredkovateľa medzi spoločnosťou Eurelec a francúzskymi a portugalskými regionálnymi nákupnými centrálami spoločnosti Leclerc a zabezpečuje úlohu poskytovateľa administratívnych a technických služieb pre Eurelec.

12

Groupement d’achat des centres Édouard Leclerc (GALEC) je národnou nákupnou centrálou skupiny Leclerc, ktorá vyrokúva ročné rámcové zmluvy s francúzskymi dodávateľmi, ktoré sú plnené regionálnymi nákupnými centrálami.

13

Vzhľadom na to, že minister hospodárstva a financií sa domnieval, že existencia podozrivých praktík bola potvrdená prehliadkami a zabavením dokumentov vykonanými počas mesiaca február 2018 v priestoroch spoločností GALEC a ACDLEC, podal prostredníctvom úkonov súdneho exekútora, ku ktorým došlo 19. júla a 27. septembra 2019, na základe článku L 442‑6 Obchodného zákonníka žalobu na Eurelec, Scabel, GALEC a ACDLEC na Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž, Francúzsko), aby tento súd konštatoval, že tieto praktiky podriadili ich obchodných partnerov povinnostiam, ktoré spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, nariadil týmto spoločnostiam ukončiť uvedené praktiky a aby týmto spoločnostiam okrem iného uložil poriadkovú pokutu. Žalované spoločnosti vzniesli námietku nepríslušnosti francúzskych súdov na rozhodovanie o žalobe podanej ministrom hospodárstva a financií v rozsahu, v ktorom smerovala proti spoločnostiam Eurelec a Scabel, usadeným v Belgicku, v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1215/2012.

16

Medzitýmnym rozsudkom z 15. apríla 2021 Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž) zamietol námietku nepríslušnosti a vyhlásil sa za príslušný na rozhodnutie o žalobe.

17

Eurelec a Scabel podali proti tomuto rozsudku odvolanie na súd vyššieho stupňa Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko), v ktorom uviedli, že žaloba podaná ministrom hospodárstva a financií nespadá pod „občianske a obchodné veci“ v zmysle nariadenia č. 1215/2012, a že je teda tento súd nepríslušný v rozsahu, v ktorom proti nim smeruje žaloba.

20

Podstatou otázky vnútroštátneho súdu je, či sa článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 má vykladať v tom zmysle, že pojem „občianske a obchodné veci“ v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa žalobu orgánu verejnej moci členského štátu proti spoločnostiam usadeným v inom členskom štáte na účely určenia, sankcionovania a ukončenia konania obmedzujúceho hospodársku súťaž voči dodávateľom usadeným v prvom členskom štáte, pokiaľ tento orgán verejnej moci vykonáva mimoriadne vyšetrovacie právomoci alebo mimoriadnu aktívnu legitimáciu, ktoré idú nad rámec pravidiel všeobecného práva uplatniteľných vo vzťahoch medzi jednotlivcami.

21

V tomto ohľade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hoci niektoré spory medzi orgánom verejnej moci a osobou súkromného práva môžu patriť do pôsobnosti nariadenia č. 1215/2012, neplatí to v prípade, ak verejný orgán koná v rámci výkonu verejnej moci (rozsudok zo 16. júla 2020, Movic a i., C‑73/19 , EU:C:2020:568 , bod 35 , ako aj citovaná judikatúra).

22

Uplatnenie výsad verejnej moci jedným z účastníkov sporu, keďže tento vykonáva mimoriadne právomoci v porovnaní s pravidlami uplatniteľnými na vzťahy medzi jednotlivcami, totiž vylučuje taký spor spomedzi „občianskych a obchodných vecí“ v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 (rozsudok zo 16. júla 2020, Movic a i., C‑73/19 , EU:C:2020:568 , bod 36 , ako aj citovaná judikatúra).

26

V prejednávanej veci z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že na jednej strane žaloba vo veci samej, ktorej predmetom je ochrana francúzskeho verejného hospodárskeho poriadku, bola podaná na základe dôkazov získaných pri prehliadkach na mieste a zabavení dokumentov. Pritom takéto vyšetrovacie právomoci, aj keď ich výkon musí byť vopred schválený súdom, zostávajú však mimoriadnymi v porovnaní so všeobecným právom, a to najmä preto, že ich súkromné osoby nemôžu vykonávať, a pretože v súlade s príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami bude každej osobe, ktorá marí výkon takýchto opatrení, uložený trest odňatia slobody, ako aj pokuta vo výške 300000 eur.

27

Na druhej strane žaloba vo veci samej smeruje najmä k uloženiu poriadkovej pokuty uvedenej v článku L 442‑6 III druhom odseku Obchodného zákonníka. Pritom, i keď je pravda, že takáto pokuta musí byť uložená príslušným súdom, o jej uloženie môže požiadať iba minister hospodárstva a prokuratúra. Podľa článku L 442‑6 Obchodného zákonníka môže osoba poškodená praktikami obmedzujúcimi hospodársku súťaž podať žalobu iba na náhradu škody spôsobenej týmito praktikami a domáhať sa ukončenia uvedených praktík alebo neplatnosti dotknutého ustanovenia.

28

V tomto ohľade sa žaloba vo veci samej líši od žaloby vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 16. júla 2020, Movic a i. ( C‑73/19 , EU:C:2020:568 ), keďže v tejto veci verejné orgány navrhovali voči spoločnostiam, ktorým bolo vytýkané protiprávne konanie obchodnej povahy, nie uloženie pokuty, ale iba vydanie príkazu na ukončenie uvedených protiprávnych konaní, t. j. možnosť, ktorú mali k dispozícii aj osoby, ktoré na tom mali oprávnený záujem a združenia na ochranu spotrebiteľov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Movic a i., C‑73/19 , EU:C:2020:568 , bod 48 ).

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „občianske a obchodné veci“ v zmysle tohto ustanovenia nezahŕňa žalobu orgánu verejnej moci členského štátu proti spoločnostiam usadeným v inom členskom štáte na účely určenia, sankcionovania a ukončenia praktík obmedzujúcich hospodársku súťaž voči dodávateľom usadeným v prvom členskom štáte, pokiaľ tento orgán verejnej moci vykonáva mimoriadne vyšetrovacie právomoci alebo mimoriadnu aktívnu legitimáciu, ktoré idú nad rámec pravidiel všeobecného práva uplatniteľných vo vzťahoch medzi jednotlivcami.

Podpisy