C-151/22

62022CJ0151

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 21. septembra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Spoločná politika v oblasti azylu – Podmienky na priznanie postavenia utečenca – Smernica 2011/95/EÚ – Článok 10 ods. 1 písm. e) a článok 10 ods. 2 – Dôvody prenasledovania – ‚Politické názory‘ – Pojem – Politické názory zastávané v hostiteľskom členskom štáte – Článok 4 – Posúdenie opodstatnenej obavy z prenasledovania v dôsledku týchto politických názorov“

Vo veci C‑151/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Raad van State (Štátna rada, Holandsko) zo 16. februára 2022 a doručený Súdnemu dvoru 2. marca 2022, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, sudcovia M. Safjan, N. Piçarra (spravodajca), N. Jääskinen a M. Gavalec,

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a A. Hoesch, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Azéma a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Medzinárodné právo

3

Dohovor o právnom postavení utečencov, podpísaný v Ženeve 28. júla 1951, ktorý nadobudol platnosť 22. apríla 1954 [ Zbierka zmlúv Organizácie spojených národov , zv. 189, s. 150, č. 2545 (1954)], doplnený Protokolom týkajúcim sa právneho postavenia utečencov, uzavretým v New Yorku 31. januára 1967, ktorý nadobudol platnosť 4. októbra 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“), v článku 1 písm. A bode 2 prvom pododseku stanovuje, že pojem „utečenec“ sa vzťahuje na ktorúkoľvek osobu, ktorá „sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu“.

Právo Únie

4

Odôvodnenia 4, 12 a 16 smernice 2011/95 znejú:

(16)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Táto smernica sa snaží predovšetkým o zaistenie plného rešpektovania ľudskej dôstojnosti a práva na azyl žiadateľov o azyl a ich sprevádzajúcich rodinných príslušníkov, ako aj o podporu uplatňovania článkov 1, 7, 11, 14, 15, 16, 18, 21, 24, 34 a 35 uvedenej charty a mala by sa preto vykonávať primerane.“

5

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice platia tieto vymedzenia pojmov:

…

‚žiadosť o medzinárodnú ochranu‘ znamená požiadavku predloženú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátneho občianstva o ochranu od členského štátu, o ktorých sa predpokladá, že požadujú postavenie utečenca alebo doplnkovú ochranu, a ktorí výslovne nepožadujú iný druh ochrany mimo rozsahu tejto smernice, o ktorú možno požiadať osobitne;

i)

‚žiadateľ‘ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, vo veci ktorej zatiaľ nebolo prijaté konečné rozhodnutie;

…“

6

Článok 4 uvedenej smernice, nazvaný „Posudzovanie skutočností a okolností“, v odsekoch 3 až 5 stanovuje:

individuálneho postavenia a osobných okolností žiadateľa vrátane takých faktorov ako pôvod, pohlavie a vek, s cieľom posúdenia, či by na základe osobných okolností žiadateľa činy, ktorým bol alebo mohol byť žiadateľ vystavený, predstavovali prenasledovanie…

d)

či činnosti žiadateľa od opustenia krajiny pôvodu boli vykonávané s výlučným alebo hlavným cieľom vytvorenia potrebných podmienok pre požadovanie medzinárodnej ochrany tak, aby sa posúdilo, či by uvedené činnosti spôsobili, že žiadateľ bude vystavený prenasledovaniu… v prípade návratu do tejto krajiny;

…

4. Skutočnosť, že žiadateľ už bol predmetom prenasledovania… alebo priamych hrozieb takéhoto prenasledovania…, je vážnou známkou oprávnenej obavy žiadateľa z prenasledovania…, pokiaľ neexistujú primerané dôvody domnievať sa, že takéto prenasledovanie… sa nebud[e] opakovať.

5. V prípade, že členské štáty uplatňujú zásadu, podľa ktorej je povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu, a v prípade, že aspekty vyhlásení žiadateľa nie sú podložené listinným alebo iným dôkazom, tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak sú splnené tieto podmienky:

…

e)

bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.“

7

Podľa článku 6 tej istej smernice:

„Aktéri prenasledovania alebo vážneho bezprávia zahŕňajú:

Článok 9 smernice 2011/95 stanovuje podmienky na to, aby sa čin mohol považovať za „čin prenasledovania“ v zmysle článku 1 písm. A Ženevského dohovoru. Na tejto účel obsahuje demonštratívny zoznam foriem, ktoré môžu mať činy prenasledovania, a vyžaduje, aby bolo možné preukázať súvislosť medzi týmito činmi a dôvodmi prenasledovania uvedenými v jej článku 10.

9

Článok 10 tejto smernice s názvom „Dôvody prenasledovania“ stanovuje:

„1. Členské štáty zohľadnia pri posudzovaní dôvodov pre prenasledovanie tieto prvky:

…

b)

…

e)

pojem politického názoru bude zahŕňať najmä zastávanie určitého názoru, filozofie alebo náboženského presvedčenia v záležitosti spojenej s prípadnými aktérmi prenasledovania uvedenými v článku 6 a ich politikami alebo metódami bez ohľadu na to, či tento žiadateľ uplatňoval tento názor, filozofiu alebo náboženské presvedčenie.

2. Pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu z prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú, sociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto charakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania.“

10

Článok 13 uvedenej smernice, nazvaný „Priznanie postavenia utečenca“, znie takto:

Skutočnosť, že cudzí štátny príslušník nemôže vyjadriť svoje politické názory vo svojej krajine pôvodu rovnakým spôsobom ako v Holandsku, nestačí na udelenie povolenia na prechodný pobyt z dôvodu azylu cudziemu štátnemu príslušníkovi…

V každom prípade pri posudzovaní žiadosti o povolenie na prechodný pobyt z dôvodu azylu [Immigratie‑ en Naturalisatiedienst (IND) (Imigračný a naturalizačný úrad)] berie do úvahy aj:

a.

to, či ide o zásadné politické názory. IND posúdi, či sú tieto politické názory pre cudzinca mimoriadne dôležité pre zachovanie jeho identity alebo jeho vedomia;

b.

spôsob, akým prejavil svoje politické názory, či už sa tieto činnosti uskutočnili v jeho krajine pôvodu, v Holandsku alebo inde, a spôsob, akým ich po svojom návrate zamýšľa (naďalej) prejavovať;

V prípade zásadných politických názorov IND nevyžaduje zdržanlivosť, ak činnosti (ktoré cudzí štátny príslušník plánuje) súvisia s týmito zásadnými politickými názormi. Ak nejde o zásadné politické názory, IND vyžaduje zdržanlivosť.

IND posúdi, či opatrenia a sankcie, ktoré sa majú prijať voči cudziemu štátnemu príslušníkovi v prípade návratu do krajiny pôvodu z dôvodu takýchto prejavov alebo činov, ktoré sú dôsledkom zásadných politických názorov, sú dostatočne závažné na to, aby predstavovali prenasledovanie.

Aj keď nejde o zásadné politické názory, IND posúdi, či o politických aktivitách alebo prejavoch politických názorov cudzieho štátneho príslušníka v jeho krajine pôvodu, Holandsku alebo inde sa dozvedeli alebo mohli dozvedieť orgány a či v dôsledku toho poskytujú dostatočné dôvody na priznanie opodstatnenej obavy z prenasledovania v prípade návratu z dôvodu politických názorov, ktoré sa mu pripisujú.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

Prvý spor v konaní vo veci samej

15

Rozhodnutím z 30. augusta 2019 štátny tajomník zamietol žiadosť S o udelenie povolenia na prechodný pobyt z dôvodu azylu, keďže dospel k záveru, že napriek vierohodnosti jej vyhlásení týkajúcich sa jej činností v Holandsku, tieto vyhlásenia neboli výsledkom politických názorov hodných ochrany. Podľa štátneho tajomníka S tieto názory jasne neidentifikovala ani neuviedla, že majú pre ňu zásadný význam, ani nespresnila, aké konkrétne aktivity má v úmysle vykonávať v budúcnosti na základe uvedených názorov.

16

18

S, ktorá podala vzájomné odvolanie proti rozsudku z 20. mája 2020 uvedenému v bode 16 tohto rozsudku, vytýkala prvostupňovému súdu, že rozhodol, že posúdenie podmienok, ktoré musí žiadateľ splniť na to, aby mu bolo priznané postavenie utečenca, závisí od dôležitosti a sily jeho politických názorov. Ani smernica 2011/95, ani Príručka o postupoch nevyžadujú, aby tieto názory boli „zásadné“ na to, aby boli hodné ochrany.

Druhý spor vo veci samej

19

A, sudánsky štátny príslušník, pricestoval do Holandska 20. júla 2011. Vo svojej druhej žiadosti o azyl uviedol, že v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu by ho sudánske orgány prenasledovali z dôvodu jeho kritického postoja v Holandsku k politickej situácii v Sudáne a jeho iniciatív v prospech práv kmeňa Al‑Gimir v západnom Dárfúre.

20

A podal proti tomuto rozsudku odvolanie, v ktorom vytýkal prvostupňovému súdu, že nekonštatoval najmä absenciu jednotnej rozhodovacej línie zo strany štátneho tajomníka, pokiaľ ide o pojem „politické názory“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. e) smernice 2011/95. V každom prípade ani zo smernice, ani z Príručky o postupoch nevyplýva, že takéto názory musia byť „zásadné“, aby boli hodné ochrany.

24

V rámci týchto dvoch sporov sa Raad van State (Štátna rada) pýta najmä na to, či na to, aby dotknuté názory spadali pod pojem „politické názory“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. e) smernice 2011/95, musia mať v situácii, keď sa žiadateľ ešte nedostal do nepriaznivej pozornosti potenciálnych prenasledovateľov vo svojej krajine pôvodu, tieto názory „určitú silu“. Tento súd sa tiež pýta, či a do akej miery je takáto okolnosť relevantná na posúdenie dôvodnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu.

25

Za týchto podmienok Raad van State (Štátna rada) v oboch sporoch vo veciach samých rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Ak sa uplatní kritérium, že tento politický názor musí byť hlboko zakorenený, možno potom od žiadateľa, ktorý nepreukáže, že zastáva hlboko zakorenený politický názor, očakávať, že sa po jeho návrate do krajiny pôvodu zdrží vyjadrovania svojho politického názoru, aby tak nevzbudil nedôveru aktéra prenasledovania?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej, tretej a štvrtej otázke

26

Svojou prvou, treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 1 písm. e) a článok 10 ods. 2 smernice 2011/95 vykladať v tom zmysle, že na to, aby názory, filozofia alebo náboženské presvedčenie žiadateľa, ktorý sa ešte nedostal do nepriaznivej pozornosti potenciálnych aktérov prenasledovania vo svojej krajine pôvodu, mohli spadať pod pojem „politický názor“, stačí, aby tento žiadateľ uviedol, že zastáva alebo vyjadruje tieto názory, filozofiu alebo náboženské presvedčenie.

27

30

Z toho vyplýva, že znenie článku 10 ods. 1 písm. e) a článku 10 ods. 2 smernice 2011/95 bez ohľadu na posudzovanú jazykovú verziu nijako nenaznačuje, že na to, aby názor spadal pod pojem „politický názor“ v zmysle týchto ustanovení, musia mať názor, filozofia alebo náboženské presvedčenie, o ktorých žiadateľ tvrdí, že ich zastáva alebo vyjadruje, pre tohto žiadateľa určitú mieru presvedčenia alebo dokonca musia byť v ňom tak hlboko zakorenené, že by sa v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu nemohol zdržať ich prejavovania, aby nevzbudil nepriaznivú pozornosť potenciálnych aktérov prenasledovania v tejto krajine.

31

V druhom rade tento široký výklad pojmu „politický názor“ potvrdzuje všeobecný kontext, v ktorom treba chápať pojem „politický názor“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. e) a článku 10 ods. 2 smernice 2011/95. V hlavných zásadách obsiahnutých v Príručke o postupoch, na ktorú je dôležité odkázať vzhľadom na jej osobitný význam vzhľadom na úlohu, ktorú Ženevský dohovor prisudzuje UNHCR (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. mája 2019, Bilali, C‑720/17 , EU:C:2019:448 , bod 57 ), sa zdôrazňuje, že pojem „politický názor“ môže zahŕňať akýkoľvek názor alebo otázku týkajúcu sa štátneho aparátu, vlády, spoločnosti alebo politiky, a to bez ohľadu na to, ako silno alebo hlboko je zakorenený v žiadateľovi [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2023, Migracijos departamentas (Dôvody prenasledovania založené na politických názoroch), C‑280/21 , EU:C:2023:13 , bod 27 ].

32

Pokiaľ ide o osobitný kontext smernice 2011/95, treba pripomenúť, že „politický názor“ predstavuje v zmysle článku 1 písm. A bodu 2 prvého odseku Ženevského dohovoru jeden z piatich „dôvodov prenasledovania“ vymenovaných v článku 10 smernice 2011/95, pričom ďalšími sú rasa, náboženstvo, občianstvo a príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Každý z týchto „dôvodov prenasledovania“ ako samostatný a odlišný pojem je predmetom samostatných definícií v piatich bodoch odseku 1 tohto článku 10.

36

Ako totiž uviedol UNHCR vo svojich písomných pripomienkach, aj za predpokladu, že politické názory uvádzané žiadateľom nie sú do určitej miery presvedčivé, či dokonca nie sú „zásadné“ alebo hlboko zakorenené u tohto žiadateľa, tento žiadateľ by mohol byť v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu vystavený skutočnému riziku prenasledovania z dôvodu týchto politických názorov alebo názorov, ktoré by mu potenciálni aktéri prenasledovania v tejto krajine mohli pripísať, berúc do úvahy osobnú situáciu žiadateľa a všeobecný kontext uvedenej krajiny. Z tohto hľadiska len široký výklad pojmu „politický názor“ ako dôvodu prenasledovania môže zabezpečiť cieľ uvedený v predchádzajúcom bode.

37

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú, tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 1 písm. e) a článok 10 ods. 2 smernice 2011/95 sa majú vykladať v tom zmysle, že na to, aby názor, filozofia alebo náboženské presvedčenie žiadateľa, ktorý sa ešte nedostal do nepriaznivej pozornosti potenciálnych aktérov prenasledovania vo svojej krajine pôvodu, mohli spadať pod pojem „politický názor“, stačí, aby tento žiadateľ uviedol, že zastáva alebo vyjadruje tento názor, filozofiu alebo náboženské presvedčenie. Tým nie je dotknuté posúdenie dôvodnosti obavy žiadateľa z prenasledovania z dôvodu zastávania takéhoto politického názoru.

O druhej otázke

38

41

V tejto súvislosti je dôležité hneď na začiatku pripomenúť, že hoci sa ustanovenia článku 4 smernice 2011/95 uplatňujú na všetky žiadosti o medzinárodnú ochranu bez ohľadu na dôvody prenasledovania uvádzané na podporu týchto žiadostí, prináleží príslušným orgánom, aby prispôsobili svoje spôsoby posúdenia vyhlásení a písomných a iných dôkazov v závislosti od vlastných charakteristík každej kategórie žiadosti o medzinárodnú ochranu, pričom musia rešpektovať práva zaručené Chartou základných práv (rozsudok z 25. januára 2018, F, C‑473/16 , EU:C:2018:36 , bod 36 ).

42

Podľa systému smernice 2011/95 musí byť posúdenie, či má žiadateľ opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania „politického názoru“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. e) a článku 10 ods. 2 tejto smernice v súlade s jej článkom 4 ods. 3, individuálne a vykonané v každom jednotlivom prípade. Ak príslušné vnútroštátne orgány vykonajú takéto posúdenie, musia určiť, či zistené okolnosti predstavujú takú hrozbu, že dotknutá osoba sa môže vzhľadom na svoju individuálnu situáciu odôvodnene obávať, že bude skutočne vystavená prenasledovaniu. Toto určenie, ktoré sa v každom prípade musí vykonať opatrne a obozretne, musí byť založené výlučne na konkrétnom posúdení skutočností a okolností v súlade s pravidlami stanovenými najmä v článku 4 ods. 3 až 5 uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2012, Y a Z, C‑71/11 a C‑99/11 , EU:C:2012:518 , body 76 a 77 ).

43

Článok 4 ods. 3 smernice 2011/95 vo svojich písmenách a) až e) vymenúva prvky, ktoré sa musia na tento účel zohľadniť, medzi ktoré patria najmä všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase prijatia rozhodnutia o jeho žiadosti, vyhlásenia a dokumentácie umožňujúce určiť, či žiadateľ bol alebo môže byť predmetom prenasledovania, ako aj individuálne postavenie a osobné okolnosti žiadateľa. V článku 4 ods. 4 tejto smernice sa uvádza, že skutočnosť, že žiadateľ už bol predmetom prenasledovania alebo priamych hrozieb takéhoto prenasledovania, je vážnou známkou oprávnenej obavy žiadateľa z prenasledovania, pokiaľ neexistujú primerané dôvody domnievať sa, že takéto prenasledovanie sa nebude opakovať.

47

Okolnosť, že žiadateľ politickými názormi, ktoré vyjadril, alebo činnosťou, ktorú prípadne vykonával na podporu týchto názorov počas svojho pobytu v krajine pôvodu alebo po svojom odchode z tejto krajiny, už vzbudil nepriaznivú pozornosť potenciálnych aktérov prenasledovania v uvedenej krajine, je tiež relevantným prvkom na individuálne posúdenie požadované článkom 4 ods. 3 smernice 2011/95.

48

Z toho vyplýva, že v situácii, keď žiadateľ tvrdí, že má alebo vyjadruje názor, filozofiu alebo náboženské presvedčenie nadobudnuté po odchode z krajiny pôvodu, bez toho, aby preukázal, že v tejto krajine vzbudil nepriaznivú pozornosť potenciálnych aktérov prenasledovania, ktorá by mohla viesť k aktom prenasledovania z ich strany, ak by sa tam vrátil, príslušné orgány členských štátov musia na účely individuálneho posúdenia žiadosti, ktoré sú povinné vykonať, zohľadniť najmä mieru presvedčenia o politických názoroch, na ktoré sa žiadateľ odvoláva, ako aj to, či sa žiadateľ zapája do činností zameraných na podporu týchto názorov. Tieto orgány však nemôžu vyžadovať, aby tieto politické názory boli u uvedeného žiadateľa tak hlboko zakorenené, že by sa po svojom návrate do svojej krajiny pôvodu nemohol zdržať ich prejavovania, aby nevzbudil nepriaznivú pozornosť potenciálnych aktérov prenasledovania v tejto krajine, ktorá by ich mohla viesť k aktom prenasledovania v zmysle článku 9 smernice 2011/95.

49

Vzhľadom na už vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 3 až 5 smernice 2011/95 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania z dôvodu jeho politických názorov musia príslušné orgány členských štátov zohľadniť skutočnosť, že tieto politické názory, vzhľadom na mieru presvedčenia s akou sú vyjadrené, alebo vzhľadom na možné vykonávanie činností na podporu uvedených názorov zo strany tohto žiadateľa, mohli alebo môžu vzbudiť nepriaznivú pozornosť potenciálnych aktérov prenasledovania v krajine pôvodu tohto žiadateľa. Nevyžaduje sa však, aby boli tieto názory v žiadateľovi tak hlboko zakorenené, že by sa v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu nemohol zdržať ich prejavovania, čím by sa vystavil riziku prenasledovania v zmysle článku 9 tejto smernice.

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

na to, aby názor, filozofia alebo náboženské presvedčenie žiadateľa, ktorý sa ešte nedostal do nepriaznivej pozornosti potenciálnych aktérov prenasledovania vo svojej krajine pôvodu, mohli spadať pod pojem „politický názor“, stačí, aby tento žiadateľ uviedol, že zastáva alebo vyjadruje tento názor, filozofiu alebo náboženské presvedčenie. Tým nie je dotknuté posúdenie dôvodnosti obavy žiadateľa z prenasledovania z dôvodu zastávania takéhoto politického názoru.

2.

Článok 4 ods. 3 až 5 smernice 2011/95

sa má vykladať v tomto zmysle, že:

na účely posúdenia opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania z dôvodu jeho politických názorov musia príslušné orgány členských štátov zohľadniť skutočnosť, že tieto politické názory, vzhľadom na mieru presvedčenia s akou sú vyjadrené, alebo vzhľadom na možné vykonávanie činností na podporu uvedených názorov zo strany tohto žiadateľa, mohli alebo môžu vzbudiť nepriaznivú pozornosť potenciálnych aktérov prenasledovania v krajine pôvodu tohto žiadateľa. Nevyžaduje sa však, aby boli tieto názory v žiadateľovi tak hlboko zakorenené, že by sa v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu nemohol zdržať ich prejavovania, čím by sa vystavil riziku prenasledovania v zmysle článku 9 tejto smernice.