C-181/22

62022CJ0181

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 12. decembra 2024 ( *1 )

„Odvolanie – Hospodárska a menová politika – Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami – Nariadenie (EÚ) č. 1024/2013 – Osobitné úlohy v oblasti dohľadu zverené Európskej centrálnej banke (ECB) – Článok 24 – Rozhodnutie o odňatí povolenia úverovej inštitúcie – Postup administratívneho preskúmania – Rozhodnutie, ktorým sa zrušuje predchádzajúce rozhodnutie – Žaloba o neplatnosť – Pretrvávanie záujmu na konaní – Žaloba o náhradu škody – Zjavná neprípustnosť“

Vo veci C‑181/22 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 9. marca 2022,

Nevestor SA , so sídlom v Ohaine,

žalobcovia v prvostupňovom konaní,

Európska centrálna banka (ECB) , v zastúpení: D. M. Brinkman, C. Hernández Saseta a A. Witte, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Európska komisia , v zastúpení: pôvodne A. Nijenhuis a A. Steiblytė, neskôr A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Nemea Bank plc sa svojím odvolaním domáha zrušenia uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 20. decembra 2021, Niemelä a i./ECB ( T‑321/17 , ďalej len napadnuté uznesenie, EU:T:2021:942 ), ktorým Všeobecný súd jednak rozhodol, že konanie o návrhu na zrušenie rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) ECB/SSM/2017 – 213800JENPXTUY75VSO/1 WHD‑2017‑0003 z 23. marca 2017, ktorým sa odníma povolenie na prístup k činnostiam úverovej inštitúcie Nemea Bank (ďalej len „sporné rozhodnutie“), sa zastavuje, a jednak zamietol ako zjavne neprípustný návrh na náhradu škody, ktorá bola údajne spôsobená z dôvodu odňatia tohto povolenia.

Právny rámec

Nariadenie o JMD

a)

udeľovať povolenia úverovým inštitúciám a odoberať povolenia úverovým inštitúciám s výhradou článku 14.“

4

Článok 14 ods. 5 uvedeného nariadenia znie takto:

„ECB môže, s výhradou odseku 6, v prípadoch stanovených v príslušnom práve Únie odňať povolenie zo svojej vlastnej iniciatívy po konzultácii s príslušným vnútroštátnym orgánom zúčastneného členského štátu, v ktorom je úverová inštitúcia usadená, alebo na návrh takého príslušného vnútroštátneho orgánu. Týmito konzultáciami sa predovšetkým zabezpečuje, aby ECB pred prijatím rozhodnutia o odňatí povolenia poskytla vnútroštátnym orgánom dostatok času na to, aby rozhodli o nevyhnutných nápravných opatreniach vrátane prípadných opatrení na riešenie krízových situácií, a tieto opatrenia zohľadní.

Ak sa príslušný vnútroštátny orgán, ktorý navrhol udeliť povolenie v súlade s odsekom 1, domnieva, že sa povolenie musí odňať v súlade s príslušným vnútroštátnym právom, predloží na tieto účely návrh ECB. ECB v takom prípade prijme rozhodnutie o navrhovanom odňatí, pričom v plnej miere zohľadní odôvodnenie odňatia predložené príslušným vnútroštátnym orgánom.“

7. [ARV] potom, ako rozhodne o prípustnosti preskúmania, vydá stanovisko v lehote zodpovedajúcej naliehavosti danej veci a najneskôr do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti a vec zašle rade pre dohľad na účely vypracovania nového návrhu rozhodnutia. Rada pre dohľad zohľadní stanovisko [ARV] a Rade guvernérov urýchlene predloží nový návrh rozhodnutia. Novým návrhom rozhodnutia sa pôvodné rozhodnutie zruší, nahradí rozhodnutím s rovnakým obsahom, alebo nahradí zmeneným rozhodnutím. Nový návrh rozhodnutia sa považuje za prijatý, ak Rada guvernérov voči nemu nevznesie námietky v maximálnej lehote desiatich pracovných dní.

8. Žiadosť o preskúmanie podľa odseku 5 nemá odkladný účinok. Rada guvernérov však môže na návrh [ARV] v prípade, že si to podľa nej vyžadujú okolnosti, rozhodnúť o odklade uplatňovania napadnutého rozhodnutia.

…

11. Týmto článkom nie je dotknuté právo podať návrh na začatie konania na Súdnom dvore Európskej únie v súlade so zmluvami.“

Nariadenie (EÚ) č. 468/2014

6

8

Okolnosti predchádzajúce sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 až 7 napadnutého uznesenia, možno zhrnúť takto.

9

Nemea Bank je úverovou inštitúciou založenou podľa maltského práva a spadajúcou pod pojem „menej významný dohliadaný subjekt v členskom štáte eurozóny“ v zmysle nariadenia o rámci JMD, ktorá jednak poskytovala finančné služby na základe povolenia udeleného príslušným vnútroštátnym orgánom, konkrétne Awtorità għas-Servizzi Finanzjarji ta’Malta (Maltský orgán pre finančné služby, Malta) (ďalej len „MFSA“), a jednak podliehala jeho priamemu prudenciálnemu dohľadu.

10

Nemea plc a Nevestor SA sú dvoma priamymi akcionármi spoločnosti Nemea Bank. H. Niemelä a M. Lehto sú členmi správnej rady spoločnosti Nemea Bank a jej konečnými užívateľmi výhod prostredníctvom podielov v spoločnostiach Nemea a Nevestor.

14

Dňa 23. marca 2017 ECB prijala sporné rozhodnutie podľa článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 5 nariadenia o JMD.

Skutkové okolnosti po vydaní sporného rozhodnutia

15

Dňa 22. apríla 2017 bola výboru ARV doručená žiadosť o preskúmanie sporného rozhodnutia, ktorú podala Nemea Bank a ostatné žalobkyne v prvostupňovom konaní.

16

19

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. októbra 2017 Európska komisia podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov ECB, ktorému sa vyhovelo rozhodnutím z 23. júla 2018.

20

Opatrením na zabezpečenie priebehu konania z 30. apríla 2018 Všeobecný súd položil účastníkom konania viacero otázok s cieľom najmä určiť, či po vymenovaní osoby, ktorá je oprávnená vykonávať podstatnú časť oprávnení obvykle zverených riadiacim orgánom spoločnosti Nemea Bank, pokiaľ ide o jej špecifické činnosti a aktíva, boli žalobcovia v prvostupňovom konaní oprávnení podať žalobu o neplatnosť týkajúcu sa rozhodnutia ECB, ako aj žalobu o náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku takéhoto rozhodnutia.

21

Dňa 1. apríla 2019 Všeobecný súd prerušil konanie až do vyhlásenia rozsudku z 5. novembra 2019, ECB a i./Trasta Komercbanka a i. ( C‑663/17 P, C‑665/17 P a C‑669/17 P , EU:C:2019:923 ), a prostredníctvom nového opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 10. decembra 2019 vyzval účastníkov konania, aby mu predložili svoje pripomienky k záverom, ktoré treba podľa nich vyvodiť z tohto rozsudku na účely vyriešenia sporu, ktorý prejednáva.

Nemea Bank navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnuté uznesenie,

–

vrátil vec Všeobecnému súdu tak, aby bola pridelená komore zloženej z iných sudcov než tých, ktorí tvorili komoru, ktorá prijala napadnuté uznesenie, a

–

27

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 27. novembra 2024 Nemea Bank navrhla opätovné začatie ústnej časti konania v zmysle článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

28

Na podporu svojho návrhu v podstate uvádza, že si želá predložiť tvrdenia týkajúce sa rozsudkov z 8. februára 2024, Pilatus Bank/ECB ( C‑750/21 P , EU:C:2024:124 ) a Pilatus Bank/ECB ( C‑256/22 P , EU:C:2024:125 ), ku ktorým sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť.

29

V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor môže podľa článku 83 svojho rokovacieho poriadku kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o začatí alebo opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora.

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza päť odvolacích dôvodov. Prvé tri odvolacie dôvody smerujú proti rozhodnutiu Všeobecného súdu, ktorým sa zastavuje konanie o návrhu na zrušenie, pričom sú založené na porušení článku 263 prvého odseku ZFEÚ, porušení podstatných formálnych náležitostí a nezohľadnení porušenia jej práv podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Zvyšné dva odvolacie dôvody smerujúce proti rozhodnutiu Všeobecného súdu, ktorým bol návrh na náhradu škody zamietnutý ako zjavne neprípustný, sú založené na tom, že Všeobecný súd nezohľadnil porušenie práv odvolateľky zakotvených v článku 41 Charty a článku 340 ZFEÚ.

O prvom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

33

V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka bodov 29 až 55 napadnutého uznesenia, odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že konanie o jej návrhu na zrušenie sa zastavuje z dôvodu, že stratila záujem na konaní týkajúcom sa sporného rozhodnutia. Všeobecný súd tak podľa nej porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 263 ZFEÚ, a to preskúmať zákonnosť aktov ECB, ktoré majú vyvolávať právne účinky vo vzťahu k tretím osobám, a svoju povinnosť zabezpečiť ochranu zákonných a základných práv odvolateľky.

34

36

Po nahradení sporného rozhodnutia rozhodnutím z 30. júna 2017 navyše už podľa nej nie je možné podať žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia. Takáto žaloba by totiž podľa nej bola bezpredmetná, keďže sporné rozhodnutie bolo zrušené a jeho prípadné nepriaznivé účinky by už boli pripísateľné rozhodnutiu z 30. júna 2017, voči ktorému odvolateľka nepodala žalobu a ktoré sa teda stalo konečným. Aj v prípade zrušenia sporného rozhodnutia by teda povolenie odvolateľky bolo údajne naďalej odňatým na základe rozhodnutia z 30. júna 2017, takže takéto zrušenie by jej podľa nej neprinieslo žiadny úžitok. Táto okolnosť však údajne nezbavuje odvolateľku možnosti, ktorú jej poskytuje právo Únie, a to podať žalobu o náhradu škody týkajúcu sa odňatia jej povolenia bez toho, aby bola predtým povinná podať žalobu o neplatnosť.

Posúdenie Súdnym dvorom

37

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že Nemea Bank je úverovou inštitúciou založenou podľa maltského práva, ktorá je „menej významným dohliadaným subjektom v členskom štáte eurozóny“ v zmysle nariadenia o rámci JMD. Dňa 23. marca 2017 ECB na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu, konkrétne MFSA, prijala sporné rozhodnutie, ktorým odňala povolenie udelené spoločnosti Nemea Bank na začatie činnosti úverovej inštitúcie. Dňa 22. apríla 2017 Nemea Bank spolu s ostatnými žalobcami v prvostupňovom konaní podala na ARV žiadosť o administratívne preskúmanie sporného rozhodnutia podľa článku 24 ods. 5 nariadenia o JMD. ECB na záver tohto preskúmania prijala rozhodnutie z 30. júna 2017, ktorým sa zrušilo a nahradilo sporné rozhodnutie a ktoré má rovnaký obsah ako sporné rozhodnutie.

41

Súdny dvor však v tejto súvislosti pripustil, že záujem na konaní žalobcu nemusí nevyhnutne zaniknúť z dôvodu, že akt napadnutý žalobcom prestal vyvolávať účinky v priebehu konania. Žalobca si totiž môže zachovať záujem na dosiahnutí vyhlásenia nezákonnosti tohto aktu za obdobie, počas ktorého sa uplatňoval a vyvolával svoje účinky, keďže takéto vyhlásenie zachováva aspoň záujem ako základ prípadnej žaloby o náhradu škody (rozsudky z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, C‑239/12 P , EU:C:2013:331 , bod 62 , a zo 6. mája 2021, Bayer CropScience a Bayer/Komisia, C‑499/18 P , EU:C:2021:367 , bod 40 , ako aj citovaná judikatúra).

42

Pretrvávanie záujmu žalobcu na konaní treba navyše posudzovať in concreto s prihliadnutím najmä na dôsledky namietanej protiprávnosti a povahu údajne spôsobenej škody (rozsudky z 30. apríla 2020, Izba Gospodarcza Producentów i Operatorów Urządzeń Rozrywkowych/Komisia, C‑560/18 P , EU:C:2020:330 , bod 41 , a zo 7. septembra 2023, Versobank/ECB, C‑803/21 P , EU:C:2023:630 , bod 160 , ako aj citovaná judikatúra).

43

V tejto súvislosti je zrejmé, že zo znenia článku 24 ods. 7 nariadenia o JMD vyplýva, že ak sa ECB na záver postupu administratívneho preskúmania domnieva, že nie je potrebné zmeniť rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto preskúmania, toto rozhodnutie zruší a nahradí ho rozhodnutím, ktoré má rovnaký obsah. Z toho však nemožno vyvodiť, že takéto zrušenie, po ktorom nasleduje takéto nahradenie, má retroaktívny účinok porovnateľný so zrušením aktu inštitúcie Európskej únie súdom Únie.

47

Okrem toho, keďže žiadosť o preskúmanie pôvodného rozhodnutia v zásade nemá v súlade s článkom 24 ods. 8 nariadenia o JMD odkladný účinok, sporné rozhodnutie naďalej vyvolávalo účinky až do okamihu, keď nastali účinky rozhodnutia z 30. júna 2017, konkrétne jeho oznámením odvolateľke. Až od tohto oznámenia sa teda týmto rozhodnutím zrušilo a nahradilo sporné rozhodnutie, ako to vyplýva zo samotného znenia výroku rozhodnutia z 30. júna 2017.

48

Všeobecný súd teda v bodoch 41, 42 a 47 napadnutého uznesenia v podstate nesprávne konštatoval, že rozhodnutie z 30. júna 2017 nahradilo sporné rozhodnutie so spätnou účinnosťou odo dňa prijatia tohto sporného rozhodnutia.

49

Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 53 a 55 napadnutého uznesenia rozhodol, že sporné rozhodnutie bolo nahradené so spätnou účinnosťou a že žaloba o neplatnosť tohto rozhodnutia je už bezpredmetná.

52

Všeobecný súd sa podľa nej navyše dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil existujúcu súvislosť medzi základom návrhu na zrušenie a základom návrhu na náhradu škody, keďže návrh na náhradu škody nemožno preskúmať bez ohľadu na základ návrhu na zrušenie.

53

Navyše tvrdenie Všeobecného súdu uvedené v bode 60 napadnutého uznesenia, podľa ktorého je návrh na náhradu škody formulovaný príliš abstraktne a neobsahuje dôvody či tvrdenia, ani ich zhrnutie, je podľa nej nesprávne, pretože návrh na zrušenie, ktorý slúžil ako základ návrhu na náhradu škody, údajne obsahoval všetky tieto skutočnosti.

54

Odvolateľka navyše tvrdí, že ak by Všeobecný súd neprijal nesprávne rozhodnutie, že konanie o návrhu na zrušenie sa zastavuje, a ak by uznal súvislosť medzi uvedeným návrhom a návrhom na náhradu škody, zistil by, že postup prijatia sporného rozhodnutia poznačil určitý počet nezrovnalostí, ktoré sú samy osebe dostatočné ako základ návrhu na náhradu škody. V tejto súvislosti poukazuje na neexistenciu skutočného zastúpenia spoločnosti Nemea Bank v rámci tohto postupu, nedostatočné odôvodnenie sporného rozhodnutia a protiprávne konanie ECB v rámci postupu administratívneho preskúmania tohto rozhodnutia zo strany výboru ARV.

Posúdenie Súdnym dvorom

58

Pokiaľ ide po prvé o argumentáciu odvolateľky zhrnutú v bodoch 51 až 53 tohto rozsudku, podľa ktorej ju Všeobecný súd v podstate zbavil jej práv zakotvených v článkoch 41 a 47 Charty, ako aj v článkoch 263 a 340 ZFEÚ, keď jednak využil svoje rozhodnutie zastaviť konanie o návrhu na zrušenie na odôvodnenie svojej analýzy návrhu na náhradu škody a jednak nezohľadnil súvislosť medzi týmito dvoma návrhmi, a to s cieľom umožniť ECB zbaviť sa zodpovednosti za jej údajne škodlivé konanie, treba uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 59 až 61 napadnutého uznesenia citoval relevantnú judikatúru týkajúcu sa podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie a požiadavky vyplývajúcej z článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na konanie na Všeobecnom súde v súlade s článkom 53 prvým odsekom toho istého štatútu, podľa ktorej žaloba musí obsahovať predmet sporu, žalobné dôvody a tvrdenia, na ktorých je založená, ako aj stručné zhrnutie týchto žalobných dôvodov. Ďalej v bode 62 tohto uznesenia správne konštatoval, že žalobcovia v prvostupňovom konaní z právneho hľadiska dostatočne nepreukázali konanie ECB, z ktorého mala vyplývať protiprávnosť umožňujúca vyvodiť zodpovednosť voči Únii, ani príčinnú súvislosť medzi uvádzanou škodou a účinkami, ktoré mohlo sporné rozhodnutie prípadne vyvolať.

59

Z toho vyplýva, že základom zamietnutia predmetného návrhu na náhradu škody nie je rozhodnutie Všeobecného súdu o zastavení konania o návrhu na zrušenie, ale neúplnosť tohto návrhu na náhradu škody.

60

Odvolateľka navyše nevysvetľuje, v čom ju rozhodnutie Všeobecného súdu zbavilo jej práva domáhať sa náhrady prípadnej škody spôsobenej ECB. V zásade si zachováva právo podať nový návrh na náhradu škody, v ktorom budú napravené nedostatky uvedené Všeobecným súdom v napadnutom uznesení, za podmienok stanovených v článku 46 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa uplatňuje na konanie na Všeobecnom súde na základe článku 53 prvého odseku tohto Štatútu a podľa ktorého sa nároky vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti Únie premlčujú po uplynutí piatich rokov od udalosti, ktorá ich vyvolala, pričom táto lehota sa prerušuje najmä podaním návrhu na začatie konania na Súdny dvor.

64

Pokiaľ ide po druhé o argumentáciu odvolateľky pripomenutú v bode 55 tohto rozsudku, podľa ktorej jednak konanie ECB je priamou príčinou straty hodnoty spoločnosti Nemea Bank a jednak suma 100 miliónov eur pokrýva len časť škody, ktorá odvolateľke vznikla, treba konštatovať, že v rámci tejto argumentácie odvolateľka nenamieta žiadne nesprávne právne posúdenie, ktorého by sa prípadne dopustil Všeobecný súd, ale obmedzuje sa na zopakovanie úvah skutkovej povahy, ktoré boli uvedené v rámci žaloby na prvom stupni.

65

Podľa ustálenej judikatúry z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že Všeobecný súd má ako jediný právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť. Z toho vyplýva, že posúdenie skutkového stavu nepredstavuje – s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predložených Všeobecnému súdu – právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 11. januára 2024, Wizz Air Hungary/Komisia, C‑440/22 P , EU:C:2024:26 , body 57 a 58 , ako aj citovaná judikatúra).

O žalobe na Všeobecnom súde

69

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje.

70

V prejednávanej veci o takýto prípad nejde. Keďže totiž Všeobecný súd rozhodol, že konanie sa zastavuje bez toho, aby preskúmal prípustnosť návrhu na zrušenie a meritórnu stránku sporu, platí, že stav konania nedovoľuje vydať rozsudok, a teda vec je potrebné vrátiť späť Všeobecnému súdu, aby rozhodol o tomto návrhu.

71

Body 1 a 3 výroku uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 20. decembra 2021, Niemelä a i./ECB ( T‑321/17 , EU:T:2021:942 ), sa zrušujú.

2.

V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta.

3.

Vec sa vracia späť Všeobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o návrhu spoločnosti Nemea Bank plc na zrušenie.

4.