C-183/22

62022CJ0183

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 15. júna 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 – Stanovy organizácií výrobcov – Článok 153 ods. 1 písm. b) – Pravidlo členstva v iba jednej organizácii výrobcov – Rozsah – Článok 153 ods. 2 písm. c) – Demokratická kontrola organizácie výrobcov a rozhodnutí, ktoré prijali jej vyrábajúci členovia – Kontrola niektorých členov organizácie výrobcov vykonaná určitou osobou“

Vo veci C‑183/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) z 10. marca 2022 a doručený Súdnemu dvoru 10. marca 2022, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia D. Gratsias (spravodajca), M. Ilešič, I. Jarukaitis a Z. Csehi,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: M. Krausenböck, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. novembra 2022,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Konstantinidis a F. Le Bot splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 9. februára 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 153 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017 ( Ú. v. EÚ L 350, 2017, s. 15 ) (ďalej len „nariadenie č. 1308/2013“).

Článok 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013 s 608 ), stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

b)

‚podnik‘ sú všetky jednotky používané na poľnohospodárske činnosti a spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu;

c)

Odôvodnenie

131 nariadenia č. 1308/2013 znie takto:

„Organizácie výrobcov a ich združenia môžu zohrávať užitočnú úlohu pri koncentrácii ponuky, zlepšovaní uvádzania na trh, plánovania a prispôsobovania výroby dopytu, pri optimalizácii výrobných nákladov a stabilizácii výrobných cien, vedení výskumu, presadzovaní najlepších postupov a pri poskytovaní technickej pomoci, pri nakladaní s vedľajšími produktmi a pri riadení nástrojov na zvládanie rizík, ktoré majú ich členovia k dispozícii, čím prispejú k posilneniu postavenia výrobcov v potravinovom reťazci.“

5

Týmto nariadením sa podľa jeho článku 1 ods. 1 vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, to znamená so všetkými výrobkami uvedenými v prílohe I k Zmluve o FEÚ s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry definovaných v legislatívnych aktoch Únie o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry.

6

V súlade s článkom 1 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia v spojení s časťou III jeho prílohy I sa na cukrovú repu vzťahuje spoločná organizácia pre sektor cukru.

tvoria a v súlade s článkom 153 ods. 2 [písm. c)] kontrolujú výrobcovia v ktoromkoľvek zo špecifických sektorov uvedených v článku 1 ods. 2;

b)

sa zriadili z podnetu výrobcov a vykonávajú aspoň jednu z týchto činností:

i)

spoločné spracúvanie;

ii)

spoločné využívanie zariadení alebo skladovacích priestorov;

vi)

spoločné nakladanie s odpadom, ktorý je priamo spojený s výrobou;

vii)

spoločné obstarávanie vstupných surovín;

viii)

koncentrácia ponuky a uvádzanie výrobkov, ktoré vyrobili ich členovia, na trh, a to aj prostredníctvom priameho uvádzania na trh;

iii)

optimalizácia výrobných nákladov a investičnej návratnosti v reakcii na normy v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat a stabilizácia výrobných cien;

…

1a. Odchylne od článku 101 ods. 1 ZFEÚ môže [OV] uznaná podľa odseku 1 tohto článku plánovať výrobu, optimalizovať výrobné náklady, uvádzať na trh poľnohospodárske výrobky a rokovať o zmluvách o ich dodávkach, a to v mene svojich členov v súvislosti s celou ich produkciou alebo jej časťou.

Činnosti uvedené v prvom pododseku sa môžu uskutočniť:

d)

za predpokladu, že príslušní výrobcovia nie sú členmi žiadnej inej [OV], pokiaľ ide o výrobky spadajúce pod činnosti uvedené v prvom pododseku;

e)

za predpokladu, že sa na poľnohospodársky výrobok nevzťahuje povinnosť vyplývajúca z členstva poľnohospodára v družstve, ktoré samo nie je členom príslušnej [OV], aby dodávky uskutočňoval v súlade s podmienkami stanovenými v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach, ktoré sú v týchto stanovách ustanovené alebo z nich vyplývajú.

Členské štáty sa však od podmienky stanovenej v druhom pododseku písm. d) môžu odchýliť v riadne odôvodnených prípadoch, ak majú vyrábajúci členovia dve samostatné jednotky produkcie umiestnené v odlišných zemepisných oblastiach.

1b. Na účely tohto článku sa pojmom [OV] označujú aj združenia [OV] uznané podľa článku 156 ods. 1, ak takéto združenia spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku.“

boli členmi iba jednej [OV] pre akýkoľvek výrobok, ktorý sa v danom podniku vyrába; členské štáty sa však od tejto podmienky môžu odchýliť v riadne odôvodnených prípadoch, ak vyrábajúci členovia majú dve samostatné výrobné jednotky v odlišných zemepisných oblastiach;

c)

poskytovali informácie, ktoré organizácia výrobcov požaduje na štatistické účely.

2. V stanovách [OV] sa tiež stanovia:

…

c)

Článok 209 toho istého nariadenia, nazvaný „Výnimky z cieľov SPP a poľnohospodári a ich združenia“, v odseku 1 stanovuje:

„Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a postupy uvedené v článku 206 tohto nariadenia, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 39 ZFEÚ.

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy poľnohospodárov, združení poľnohospodárov alebo združení takýchto združení, ani [OV] uznaných podľa článku 152 alebo 161 tohto nariadenia, či združení [OV] uznaných podľa článku 156 tohto nariadenia, ktoré sa týkajú výroby alebo predaja poľnohospodárskych výrobkov alebo využívania spoločných zariadení na skladovanie, ošetrovanie alebo spracovanie poľnohospodárskych výrobkov, pokiaľ sa tým neohrozujú ciele článku 39 ZFEÚ.

Tento odsek sa neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, z ktorých vyplýva povinnosť účtovať rovnaké ceny alebo ktoré vylučujú hospodársku súťaž.“

Nariadenie 2017/2393

12

Francúzske právo

13

Podľa článku L. 551‑1 code rural et de la pêche maritime (Zákonník poľnohospodárstva a morského rybolovu) „správny orgán uznáva [OV] a združenia [OV] v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami za podmienok stanovených týmto zákonom“.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14

Výnosom z 20. decembra 2019 minister poľnohospodárstva a potravinárstva uznal SICA za OV v sektore cukru pre cukrovú repu.

18

Na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení článku 153 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1308/2013 Saint‑Louis Sucre tvrdí, že výnos z 20. decembra 2019 bol prijatý v rozpore s týmto ustanovením, keďže vyrábajúci členovia SICA, nie sú schopní demokraticky kontrolovať organizáciu a jej rozhodnutia.

19

Saint‑Louis Sucre konkrétne tvrdí, že Confédération générale des planteurs de betteraves (ďalej len „CGB“) vlastní takmer celé základné imanie Naples Investissement a v skutočnosti kontroluje CGB Eure, ako aj CGB Ile‑de‑France. Vzhľadom na skutočnosť, že Naples Investissement vlastní 8,7 %, CGB Eure 15,1 % a CGB Ile‑de‑France 7,6 % základného imania SICA, CGB kontroluje prostredníctvom týchto troch subjektov, ktoré sú povinné uplatňovať jej usmernenia, 31,4 % celého tohto základného imania. Podľa spoločnosti Saint‑Louis Sucre táto okolnosť predstavuje obchádzanie stanov SICA, ktoré obmedzujú podiel na hlasovacích právach každého z jej členov na valnom zhromaždení na 10 % a svedčí o porušení zásady demokratickej kontroly SICA jej vyrábajúcimi členmi. Okrem toho Saint‑Louis Sucre tvrdí, že spomedzi trinástich členov správnej rady SICA traja zastupujú CGB Eure, CGB Île‑de‑France a Naples Investissement a ďalší šiesti sú výrobcovia, ktorí sú členmi CGB, ktorí v nej vykonávajú významné funkcie. Saint‑Louis Sucre dodáva, že porušenie zásady stanovenej v článku 153 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1308/2013 je závažnejšie o to viac, že riaditeľa SICA a časť jej prostriedkov jej poskytuje CGB.

20

S cieľom zabezpečiť dodržanie zásady stanovenej v [článku 153 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1308/2013], podľa ktorej vyrábajúci členovia [OV], musia demokraticky kontrolovať organizáciu a jej rozhodnutia:

–

treba na účely posúdenia nezávislosti členov organizácie zohľadniť výlučne to, že ich základné imanie vlastní tá istá fyzická alebo právnická osoba, alebo aj ďalšie väzby, napríklad v prípade členov, ktorí nie sú výrobcami, členstvo v tej istej konfederácii odborových zväzov, alebo v prípade vyrábajúcich členov, výkon riadiacich funkcií v rámci takejto konfederácie?

–

stačí na to, aby sa dospelo k záveru o skutočnej kontrole nad organizáciou zo strany jej vyrábajúcich členov, aby títo členovia disponovali väčšinou hlasov, alebo je potrebné preskúmať, či vzhľadom na rozdelenie hlasov medzi skutočne nezávislých členov im podiel na hlasovacích právach jedného alebo viacerých členov, ktorí nie sú výrobcami, umožňuje, aj bez dosiahnutia väčšiny, kontrolovať rozhodnutia prijaté organizáciou?“

O prejudiciálnych otázkach

V tejto súvislosti článok 152 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1308/2013 síce stanovuje, že OV, ktoré môžu členské štáty na základe žiadosti uznať, pozostávajú z výrobcov z jedného zo sektorov uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia. Toto ustanovenie však treba chápať v jeho kontexte tak, že nevylučuje možnosť členských štátov uznať OV, ktorých členmi nie sú výlučne výrobcovia.

25

Článok 153 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1308/2013 totiž stanovuje, že kontrolu nad OV a jej rozhodnutiami musia vykonávať „vyrábajúci členovia“ OV. Ak by však uznané OV pozostávali len z výrobcov, toto spresnenie by bolo zbytočné, keďže by mohol stačiť všeobecný odkaz na členov OV.

26

Z toho vyplýva, že nariadenie č. 1308/2013 nebráni tomu, aby členské štáty uznali OV, ktoré prijímajú členov, ktorí nie sú výrobcami, pod podmienkou, že sú to práve vyrábajúci členovia, ktorí v súlade s článkom 153 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia demokraticky kontrolujú organizáciu a jej rozhodnutia.

27

Spresnenie uvedené v článku 153 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1308/2013, podľa ktorého sa požiadavka byť členom iba jednej OV uplatňuje „pre akýkoľvek výrobok, ktorý sa v danom podniku vyrába“, treba vykladať v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1307/2013, ktorý definuje pojem „podnik“ ako všetky jednotky používané na poľnohospodársku činnosť a spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu. Okrem toho článok 4 ods. 1 písm. c) bod i) tohto nariadenia č. 1307/2013 stanovuje, že pojem„poľnohospodárska činnosť“ zahŕňa najmä produkciu a pestovanie poľnohospodárskych výrobkov. Z toho vyplýva, že spresnenie uvedené v článku 153 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 sa týka výroby poľnohospodárskych výrobkov, z čoho vyplýva, že požiadavka stanovená v tomto ustanovení sa týka len vyrábajúcich členov OV.

31

Pokiaľ ide o účel nariadenia č. 1308/2013, z jeho odôvodnenia 131, ktoré sa odráža v článku 152 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, vyplýva, že organizácie výrobcov a ich združenia môžu zohrávať užitočnú úlohu pri koncentrovaní ponuky, zlepšovaní uvádzania na trh, plánovania a prispôsobovania výroby dopytu, pri optimalizácii výrobných nákladov a stabilizácii výrobných cien, vedení výskumu, presadzovaní najlepších postupov a pri poskytovaní technickej pomoci, pri nakladaní s vedľajšími produktami a pri riadení nástrojov na zvládanie rizík, ktoré majú ich členovia k dispozícii, čím prispejú k posilneniu postavenia výrobcov v potravinovom reťazci.

32

34

Preto len v prípade, že dotknutí vyrábajúci členovia majú dve samostatné výrobné jednotky nachádzajúce sa v rôznych zemepisných oblastiach, môžu členské štáty v súlade s článkom 153 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 v riadne odôvodnených prípadoch uznať OV napriek skutočnosti, že niektorí z jej vyrábajúcich členov sú členmi aj inej OV.

35

Naopak skutočnosť, že niektorí členovia OV, ktorí nie sú výrobcami, sú členmi aj inej OV, nemôže pravdepodobne vyvolať účinky opísané v bode 33 tohto rozsudku. V tejto súvislosti možnosť, že takáto účasť zvýši riziko protisúťažnej koordinácie medzi dotknutými OV, nemôže spochybniť záver, ku ktorému vedie výklad vyplývajúci z celkovej systematiky a z účelu ustanovení nariadenia č. 1308/2013 týkajúcich sa uznania OV.

36

–

konštatovať, že určitá osoba kontroluje určitých členov OV len vtedy, ak má podiel na základnom imaní uvedených členov, alebo aj vtedy, ak má s nimi iné druhy vzťahov, ako je v prípade členov, ktorí nie sú výrobcami, ich členstvo v tej istej konfederácii odborových zväzov alebo v prípade vyrábajúcich členov, výkon riadiacich funkcií týmito členmi v rámci takejto konfederácie,

–

obmedziť sa na overenie toho, či vyrábajúci členovia OV, majú na valnom zhromaždení organizácie väčšinu hlasov alebo či je ešte potrebné preskúmať, či vzhľadom na rozdelenie hlasov medzi členov, ktorí nie sú kontrolovaní inými osobami, môže jeden alebo viacerí členovia, ktorí nie sú výrobcami, kontrolovať, a to aj bez väčšiny, rozhodnutia prijaté OV.

39

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou pýta na výklad článku 153 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1308/2013 v situácii, keď sú niektorí členovia OV kontrolovaní inou osobou, a preto nie sú nezávislí.

43

Tento cieľ by však bol ohrozený, ak by rozhodovací proces v rámci týchto OV umožňoval uprednostniť záujmy iných osôb ako ich vyrábajúcich členov. Na zmiernenie takéhoto rizika je potrebné, aby v rámci demokratickej kontroly zo strany vyrábajúcich členov mali títo členovia OV väčšinu hlasov v orgánoch OV a aby členovia, ktorí nie sú výrobcami, nemali iné možnosti kontrolovať jej rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok z 15. júna 1989, Stute Nahrungsmittelwerke, 77/88 , EU:C:1989:249 , body 12 a 15 ).

44

Hoci nemožno vylúčiť, že požiadavka stanovená v článku 153 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1308/2013 môže mať dôsledky, pokiaľ ide o samotné dojednania týkajúce sa účasti týchto vyrábajúcich členov, treba pripomenúť, že vzhľadom na okolnosti dotknuté vo veci samej sa otázky položené vnútroštátnym súdom týkajú len podmienok, za ktorých možno usúdiť, že účasť jedného alebo viacerých členov, ktorí nie sú výrobcami, vzhľadom na podmienky a rozsah tejto účasti porušuje požiadavku demokratickej kontroly OV jej vyrábajúcimi členmi.

45

V tejto súvislosti, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 78 a 79 svojich návrhov, prináleží vnútroštátnemu orgánu príslušnému rozhodnúť o žiadosti o uznanie OV preskúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať, že podmienky stanovené v článku 153 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1308/2013, ako aj podmienky stanovené v súlade s týmto posledným uvedeným ustanovením v aktoch upravujúcich fungovanie OV nie sú v skutočnosti dodržané.

49

V tejto súvislosti mu prináleží, aby na jednej strane preskúmal, či kontrola niektorých členov OV, ktorí tvoria orgány OV, vykonaná určitou osobou je takej povahy, že ich núti dodržiavať usmernenia vydané touto osobou v rámci predmetných orgánov.

50

Na druhej strane treba určiť, či kontrola, ktorú osoba takto vykonáva nad niektorými členmi OV, umožňuje jednému alebo viacerým členom, ktorí nie sú výrobcami, vykonávať rozhodujúci vplyv v rámci týchto orgánov OV, takže bez ohľadu na skutočnosť, že nemajú väčšinu hlasov, sú schopní kontrolovať rozhodnutia prijaté touto OV, čím bráni demokratickej kontrole uvedenej OV jej vyrábajúcimi členmi.

51

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 153 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1308/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či stanovy OV obsahujú pravidlá umožňujúce vyrábajúcim členom OV demokraticky kontrolovať organizáciu a jej rozhodnutia, vnútroštátny orgán zodpovedný za uznanie tejto organizácie musí:

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Článok 153 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

požiadavka členstva v iba jednej organizácii výrobcov sa týka výlučne jej vyrábajúcich členov.

–

po overení, či vyrábajúci členovia organizácie výrobcov majú na valnom zhromaždení organizácie väčšinu hlasov, musí ešte preskúmať, či vzhľadom na rozdelenie hlasov medzi členov, ktorí nie sú kontrolovaní inými osobami, môže jeden alebo viacerí členovia, ktorí nie sú výrobcami, z dôvodu rozhodujúceho vplyvu, ktorý by tým mohli vykonávať, kontrolovať, a to aj bez väčšiny, rozhodnutia prijaté organizáciou výrobcov.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.