C-196/22

IB

proti

Regione Lombardia,

Provincia di Pavia,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, sudcovia N. Piçarra, M. Safjan, N. Jääskinen a M. Gavalec (spravodajca),

–

Regione Lombardia, v zastúpení: A. Forloni a M. L. Tamborino, avvocati,

–

Provincia di Pavia, v zastúpení: G. Roccioletti, avvocato,

–

grécka vláda, v zastúpení: E. Leftheriotou, M. Tassopoulou a A.‑E. Vasilopoulou, splnomocnené zástupkyne,

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Rady (EHS) č. 2080/92 z 30. júna 1992, ktorým sa zavádza schéma pomoci Spoločenstva pre lesnícke opatrenia v poľnohospodárstve [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 215, 1992, s. 96 ), a nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1 ; Mim. vyd. 01/001, s. 340).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi IB na jednej strane a Regione Lombardia (región Lombardsko, Taliansko) a Provincia di Pavia (provincia Pavia, Taliansko) na druhej strane vo veci zákonnosti rozhodnutia, ktorým sa konštatuje úplné odňatie pomoci určenej na zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy a nariaďuje sa vrátenie tejto pomoci v celom rozsahu.

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 2080/92

keďže je preto vhodné nahradiť opatrenia uvedené v hlave VIII nariadenia Rady (EHS) č. 2328/91 z 15. júla 1991 o zlepšení účinnosti poľnohospodárskych štruktúr [ neoficiálny preklad ] [( Ú. v. ES L 218, 1991, s. 1 )] opatreniami, ktoré lepšie zodpovedajú potrebe účinnej podpory zalesňovania poľnohospodárskych plôch.

…

keďže zostupná prémia počas prvých piatich rokov, ktorá má prispievať na náklady na udržiavanie nového zalesňovania, môže predstavovať dôležitý prvok podpory zalesňovania.“ [ neoficiálny preklad ]

5

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Cieľ schémy pomoci“ stanovuje:

„Týmto sa zavádza schéma pomoci Spoločenstva spolufinancovaná záručnou sekciou Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) s cieľom:

–

bojovať proti skleníkovému efektu a absorbovať oxid uhličitý,

Cieľom tejto schémy pomoci Spoločenstva je:

a)

alternatívne využívanie poľnohospodárskej pôdy zalesňovaním;

b)

b)

ročnú prémiu za hektár zalesnenej pôdy na pokrytie nákladov na jej udržiavanie počas prvých piatich rokov;

c)

ročnú prémiu za hektár na kompenzáciu straty príjmu v dôsledku zalesňovania poľnohospodárskych plôch;

…“ [ neoficiálny preklad ]

7

–

…

b)

v prípade nákladov na udržiavanie na:

–

250 [eur] za hektár ročne počas prvých dvoch rokov a 150 [eur] za hektár ročne počas nasledujúcich rokov v prípade výsadby ihličnanov,

600 [eur] za hektár ročne, ak zalesňovanie vykonáva poľnohospodár alebo skupina poľnohospodárov, ktorí pôdu využívali pred zalesňovaním,

–

150 [eur] za hektár ročne, ak zalesňovanie vykonáva iný príjemca uvedený v článku 2 ods. 2 písm. b),

na obdobie najviac dvadsať rokov od pôvodného zalesnenia.“ [ neoficiálny preklad ]

8

Článok 4 nariadenia č. 2080/92, nazvaný „Programy pomoci“, v odseku 1 stanovuje:

…“ [ neoficiálny preklad ]

Nariadenie (EHS) č. 3887/92

9

Nariadenie Komisie (EHS) č. 3887/92 z 23. decembra 1992 stanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy pomoci spoločenstva [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 391, 1992, s. 36 ) bolo zrušené nariadením Komisie (ES) č. 2419/2001 z 11. decembra 2001 stanovujúcim podrobné pravidlá uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy pomoci spoločenstva, zriadeného nariadením Rady (EHS) č. 3508/92 ( Ú. v. ES L 327, 2001, s. 11 ; Mim. vyd. 03/034, s. 308) s účinnosťou od 13. decembra 2001. Vzhľadom na článok 53 ods. 1 nariadenia č. 2419/2001 sa však nariadenie č. 3887/92 naďalej uplatňuje na žiadosti o pomoc týkajúce sa trhových rokov alebo prémiových období, ktoré uplynuli pred 1. januárom 2002, tak ako vo veci samej.

10

Článok 9 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje:

…“ [ neoficiálny preklad ]

Nariadenie č. 2988/95

11

Tretie a desiate odôvodnenie nariadenia č. 2988/95 stanovujú:

„Keďže podrobné pravidlá upravujúce toto decentralizované spravovanie a monitoring ich využitia podliehajú rozdielnym podrobným predpisom podľa príslušných politík spoločenstva; keďže sa však treba brániť vo všetkých oblastiach činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy spoločenstiev;

…

Článok 2 uvedeného nariadenia znie:

„1. Správne kontroly, opatrenia a sankcie sa zavedú v takej miere, aby zabezpečili náležité uplatňovanie práva spoločenstva. Opatrenia majú byť účinné, primerané a majú odrádzať tak, aby poskytovali primeranú ochranu finančných záujmov spoločenstiev.

2. Nesmie sa uložiť žiadna správna sankcia, ak neexistovalo pred spáchaním protiprávneho konania [pred spôsobením nezrovnalosti – neoficiálny preklad ] príslušné ustanovenie právneho aktu spoločenstva. V prípade následnej zmeny a doplnenia ustanovení, ktoré ukladajú správne sankcie a sú upravené v právnych predpisoch spoločenstva, sa retroaktívne uplatnia menej prísne ustanovenia.

…

4. Za podmienok ustanovených platným právom spoločenstva sa postupy pri uplatňovaní kontrol, opatrení a sankcií spoločenstva spravujú právom členských štátov.“

14

2. Uplatnenie opatrení uvedených v odseku 1 sa obmedzí na zrušenie poskytnutej výhody chody, ak je tak ustanovené, na úrok [na odňatie poskytnutej výhody, zvýšenej, ak je to tak ustanovené, o úrok – neoficiálny preklad ] určený na základe paušálnej sadzby.

3. Činy, o ktorých sa zistí, že boli úmyselne vykonané na získanie výhody v protiklade s cieľmi práva spoločenstva platného v danom prípade tým, že sa umelo vytvorili podmienky potrebné na získanie výhody, majú za následok neposkytnutie výhody alebo jej zrušenie [odňatie – neoficiálny preklad ].

4. Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty [sankcie – neoficiálny preklad ].“

15

Článok 5 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:

„Úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie:

Talianske právo

16

Článok 13 decreto ministeriale n. 494 – Regolamento recante norme di attuazione del regolamento (CEE) n. 2080/92 in materia di gestione, pagamenti, controlli e decadenze dell’erogazione di contributi per l’esecuzione di rimboschimenti o miglioramenti boschivi (ministerský dekrét č. 494 – nariadenie, ktorým sa stanovujú vykonávacie ustanovenia k nariadeniu (EHS) č. 2080/92 týkajúce sa správy, platieb, kontroly a odňatia pomoci na zalesňovanie alebo zveľaďovanie lesných pozemkov) z 18. decembra 1998 (GURI č. 16 z 21. januára 1999, ďalej len „dekrét č. 494/98“), nazvaný „Výsledky kontrol nasledujúcich po vyplatení pomoci“, stanovuje:

„1. Ak sa počas kontrol uvedených v článku 12 vyššie zistia nezrovnalosti vedúce k odňatiu pomoci, príslušný regionálny orgán vyhlási čiastočné alebo úplné odňatie s dôsledkami uvedenými v článku 14 nižšie podľa článku 4 nariadenia [č. 2988/95].

2. Uvedenie menšej plochy v žiadosti, než je konštatovaná plocha, nepredstavuje nezrovnalosť. Na účely výpočtu výšky ročnej pomoci sa však naďalej zohľadňuje deklarovaná plocha.“

17

Článok 15 uvedeného dekrétu, nazvaný „Účinky odňatia“, v odseku 1 stanovuje:

„Úplné odňatie má za následok vrátenie všetkej neoprávnene získanej pomoci a úplné vylúčenie z pomoci na zostávajúce roky záväzku.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

19

Dňa 16. júna 1997 požiadal IB, poľnohospodár, provinciu Pavia o využitie schémy pomoci na podporu zalesňovania poľnohospodárskej pôdy podľa nariadenia č. 2080/92. V rámci tejto žiadosti sa IB zaviazal zalesniť 104 hektárov poľnohospodárskych plochy, ktorá sa predtým využívala na pestovanie ryže a kukurice, a zachovať toto zalesnenie na celej tejto ploche počas obdobia 20 rokov, t. j. od roku 1997 do roku 2017.

20

Corte d’appello di Milano (Odvolací súd Miláno, Taliansko), na ktorý bolo podané odvolanie, zmenil prvostupňový rozsudok tak, že v podstate rozhodol, že nesplnenie povinnosti pripísané IB predstavuje závažnú nezrovnalosť, ktorá bola v rozpore s cieľmi sledovanými schémou pomoci Únie. Táto nezrovnalosť, ktorá viedla k bezdôvodnému obohateniu tohto príjemcu, ktorý poberal tak pomoc Únie, ako aj príjmy z predaja dreva, odôvodňovala vrátenie získanej pomoci v plnej výške bez toho, aby boli dotknuté prípady vyššej moci a prípadné iné dôvody nezávislé od vôle príjemcu.

24

IB podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko), t. j. vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

25

Tento súd sa pýta, či nariadenia č. 2080/92 a č. 2988/95 bránia systému úplného odňatia pomoci stanovenému v článkoch 14 a 15 dekrétu č. 494/98.

26

Za týchto podmienok Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Bránia ustanovenia nariadenia [č. 2080/92], ktorým sa zriaďuje schéma pomoci Spoločenstva pre lesnícke opatrenia v poľnohospodárstve, avšak bez toho, aby stanovoval systém odňatia a sankcií, aj s prihliadnutím na ustanovenia nariadenia [č. 2988/95], uplatneniu ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré pri vykonávaní ustanovení nariadenia č. 2080/92 stanovuje v prípade preukázanej nezrovnalosti pri poskytovaní pomoci odňatie tejto pomoci a vrátenie sumy prijatej ako pomoc?

2.

V prípade zápornej odpovede na [prvú otázku], bránia ustanovenia nariadenia [č. 2080/92] aj s prihliadnutím na ustanovenia nariadenia [č. 2988/95] a zásady spravodlivosti a proporcionality uvedené v jeho [desiatom] odôvodnení uplatneniu ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré pri vykonávaní ustanovení nariadenia č. 2080/92 stanovuje v prípade preukázanej nezrovnalosti pri poskytovaní pomoci odňatie tejto pomoci a vrátenie sumy prijatej ako pomoc, ak zalesnená alebo zveľadená plocha je menšia ako 20 % plochy, na ktorú bola pomoc poskytnutá a vyplatená?

3.

Región Lombardsko v podstate tvrdí, že položené otázky sú neprípustné z dvoch dôvodov. Na jednej strane sú tieto otázky irelevantné, pretože talianska právna úprava len vykonáva článok 9 nariadenia č. 3887/92, ktorý je priamo uplatniteľným ustanovením. Na druhej strane odpoveď na tieto otázky nemá nijaký vplyv na výsledok sporu vo veci samej, pretože IB v priebehu roka 2011 vykonal ťažbu celej zalesnenej plochy, takže otázka týkajúca sa vplyvu zmenšenia plochy o viac ako 20 % sa stala hypotetickou.

31

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal, C‑882/19 , EU:C:2021:800 , bod 27 a citovaná judikatúra).

32

Z toho vyplýva, že pre otázky týkajúce sa výkladu práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal, C‑882/19 , EU:C:2021:800 , bod 28 a citovaná judikatúra).

Svojimi štyrmi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 2 a 4 nariadenia č. 2988/95, články 2 a 4 nariadenia č. 2080/92, ako aj zásada proporcionality majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade, že sa počas plnenia viacročného záväzku zistí, že zalesnená plocha je o 20 % menšia ako plocha schválená v rámci tohto záväzku, stanovuje úplné odňatie pomoci na zalesňovanie, a v dôsledku toho povinnosť vrátiť túto pomoc v celom rozsahu, ako aj úplné vylúčenie z pomoci, ktorá mala byť vyplatená za zostávajúce roky záväzku.

36

V prvom rade treba na úvod poznamenať, že ako vyplýva z článku 1 nariadenia č. 2080/92 v spojení s prvým až tretím odôvodnením tohto nariadenia, toto nariadenie zaviedlo schému pomoci na zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy, ktorej cieľom je najmä podporiť alternatívne využívanie poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom zalesňovania a zároveň umožniť rozvoj lesníckych činností v poľnohospodárskych podnikoch, prispievať k správe prírodných oblastí, ktorá je viac zlučiteľná s rovnováhou životného prostredia, bojovať proti skleníkovému efektu, absorbovať oxid uhličitý, ako aj dlhodobo prispievať k zlepšeniu lesných zdrojov.

37

Uvedené nariadenie tak sleduje ciele poľnohospodárskej politiky smerujúce k podpore lesného hospodárstva, ako aj cieľ ochrany životného prostredia, čo sú ciele, ktoré majú vzhľadom na svoju povahu viacročný rozmer a na dosiahnutie ktorých je potrebné účinné a udržateľné zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy.

38

41

Zo znenia týchto ustanovení na jednej strane vyplýva, že nariadenie č. 2080/92, hoci nestanovuje priamo podmienky, ktorým podlieha vyplácanie pomoci na zalesňovanie, viaže poskytovanie tejto pomoci na skutočné zalesnenie plôch, na ktoré sa vzťahuje viacročný záväzok, a to počas celého obdobia trvania tohto záväzku.

42

Na druhej strane treba konštatovať, že toto nariadenie nestanovuje kontrolné postupy ani systém sankcií na zabezpečenie dodržiavania podmienok poskytovania pomoci. Preto sa tieto kontrolné postupy a tento systém sankcií naďalej riadia právom členských štátov.

43

V druhom rade však treba pripomenúť, že na účely ochrany finančných záujmov Únie bola v súlade s článkom 1 nariadenia č. 2988/95 prijatá všeobecná právna úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií v prípade nezrovnalostí s ohľadom na právo Únie, a to – ako vyplýva z tretieho odôvodnenia tohto nariadenia – s cieľom zabrániť vo všetkých oblastiach činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2014, Cruz & Companhia, C‑341/13 , EU:C:2014:2230 , bod 43 , ako aj citovanú judikatúru).

47

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek „nezrovnalosti“ v zmysle článku 1 ods. 2 tohto nariadenia sa neoprávnene získaná výhoda odníme povinnosťou zaplatiť neoprávnene získané sumy.

48

V prejednávanej veci, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, článok 14 ods. 1 a 3 dekrétu č. 494/98 stanovuje úplné odňatie pomoci, v prípade ktorej bola po konečnom overení a bez toho, aby bol dotknutý prípad vyššej moci, konštatovaná zalesnená plocha o 20 % menšia ako plocha, ktorá bola schválená na poskytnutie pomoci a na ktorú bola pomoc vyplatená, ako aj pomoci, v prípade ktorej už nie sú splnené požiadavky a podmienky potrebné na účasť v programe. Okrem toho článok 14 ods. 4 tohto dekrétu stanovuje čiastočné odňatie pomoci, v prípade ktorej bol medzi zalesnenou plochou a plochou schválenou na poskytnutie pomoci konštatovaný rozdiel menší ako 20 %. Napokon článok 15 ods. 1 uvedeného dekrétu spresňuje, že úplné odňatie má za následok vrátenie všetkej neoprávnene získanej pomoci, ako aj úplné vylúčenie z pomoci na zostávajúce roky záväzku.

49

Z toho vyplýva, že také ustanovenie, akým je článok 14 ods. 1 a 3 dekrétu č. 494/98, týkajúce sa zachovania zalesnenia na najmenej 80 % plochy, na ktorú sa vzťahuje prijatý viacročný záväzok, predstavuje ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je uplatniteľné na činnosť podporovanú fondom a ktorého porušenie môže predstavovať „nezrovnalosť“ v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95, a teda viesť k vráteniu neoprávnene prijatých súm v súlade s článkom 4 ods. 1 tohto nariadenia.

53

Po druhé, pokiaľ ide o vhodnosť tejto vnútroštátnej právnej úpravy na dosiahnutie sledovaného cieľa, treba prijať záver, že úplné odňatie pomoci Únie stanovené v článku 14 ods. 1 a 3 dekrétu č. 494/98 sa zdá vhodné na účinné poskytovanie pomoci na zalesňovanie, a teda na účinné dosahovanie cieľov sledovaných nariadením č. 2080/92, ako boli pripomenuté v bode 37 tohto rozsudku. Úplné odňatie a s tým spojené účinky v súlade s článkom 15 ods. 1 tohto dekrétu totiž môžu zabrániť prideleniu finančných prostriedkov Únie na činnosť zalesňovania, ktorá nie je v súlade s cieľmi skutočného a udržateľného zalesňovania, ktoré sleduje toto nariadenie.

54

Okrem toho vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, tým, že spája toto úplné odňatie pomoci s úplným vylúčením z pomoci, ktorá mala byť vyplatená za zostávajúce roky záväzku, tiež umožňuje chrániť finančné záujmy Únie z dôvodu svojho odstrašujúceho účinku.

55

Po tretie, pokiaľ ide o nevyhnutnosť a primeranosť úplného odňatia a účinkov, ktoré s tým súvisia, stanovených v článku 14 ods. 1 a 3 a článku 15 ods. 1 dekrétu č. 494/98, je potrebné usúdiť, že tento systém nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné. Ako vyplýva z bodu 40 tohto rozsudku, keďže členským štátom prináleží, aby stanovili podmienky poskytovania pomoci na zalesňovanie, tieto štáty sú oprávnené konštatovať, že porušenie podmienky oprávnenosti, akou je podmienka týkajúca sa prahovej hodnoty 20 % plochy určenej na zalesnenie, môže vážne poškodiť dosahovanie cieľov sledovaných nariadením č. 2080/92, a môžu z toho vyvodiť, že pôvodný záväzok bol porušený v takom rozsahu, že sa sankcionuje úplným odňatím pomoci.

59

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je potrebné odpovedať na položené otázky tak, že články 2 a 4 nariadenia č. 2988/95, články 2 a 4 nariadenia č. 2080/92, ako aj zásada proporcionality sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade, že sa počas plnenia viacročného záväzku zistí, že zalesnená plocha je o 20 % menšia ako plocha schválená v rámci tohto záväzku, stanovuje úplné odňatie pomoci na zalesňovanie, a v dôsledku toho povinnosť vrátiť túto pomoc v celom rozsahu, ako aj úplné vylúčenie z pomoci, ktorá mala byť vyplatená za zostávajúce roky záväzku.

O trovách

60

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: