C-219/22

QS,

za účasti:

Rajonna prokuratura Burgas,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia L. S. Rossi (spravodajkyňa), J.‑C. Bonichot, S. Rodin a O. Spineanu‑Matei,

generálny advokát: P. Pikamäe,

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. apríla 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 220, 2008, s. 32 ).

Odôvodnenia 2, 5 až 7 a 14 rámcového rozhodnutia 2008/675 stanovujú:

„(2)

Rada 29. novembra 2000 v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady v Tampere prijala program opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach [2], ktorý vyžaduje, ‚aby sa prijal jeden alebo niekoľko nástrojov, ktoré ustanovia zásadu, že súd v jednom členskom štáte musí mať možnosť zohľadniť právoplatné trestné rozsudky vyhlásené súdmi v iných členských štátoch, aby mohol posúdiť trestnú minulosť páchateľa, zohľadniť recidívu a určiť druh uplatniteľného trestu a spôsob jeho vykonania‘.

…

(5)

Mala by sa potvrdiť zásada, že členské štáty by mali odsúdeniu vyhlásenému v inom členskom štáte priznať rovnaké účinky, aké priznávajú odsúdeniu vyhlásenému ich vlastnými súdmi v súlade s vnútroštátnym právom, bez ohľadu na to, či ich vnútroštátne právo tieto účinky považuje za skutkovú otázku alebo za otázku procesného alebo hmotného práva. Cieľom tohto rámcového rozhodnutia však nie je zosúladiť účinky, ktoré rôzne vnútroštátne právne predpisy priznávajú predchádzajúcim odsúdeniam, a povinnosť zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch existuje iba v takom rozsahu, v akom sa podľa vnútroštátneho práva zohľadňujú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia.

(14)

Ovplyvňovanie rozsudku alebo jeho výkonu nastáva okrem iného i v situáciách, v ktorých sa podľa vnútroštátneho práva druhého členského štátu sankcia uložená v predchádzajúcom rozsudku má zohľadňovať alebo začleňovať do inej sankcie, ktorá sa má potom skutočne vykonať, v takom rozsahu, v akom sa prvý rozsudok ešte nevykonal alebo sa jeho výkon nepreniesol do druhého členského štátu.“

4

Článok 1 tohto rámcového rozhodnutia s názvom „Predmet úpravy“ v odseku 1 stanovuje:

„Účelom tohto rámcového rozhodnutia je stanoviť podmienky, za ktorých sa v trestnom konaní proti osobe v členskom štáte zohľadňujú predchádzajúce odsúdenia vyhlásené proti tejto osobe za iné skutky v iných členských štátoch.“

5

3. Zohľadnenie predchádzajúcich odsúdení vyhlásených v iných členských štátoch podľa odseku 1 nesmie ovplyvňovať predchádzajúce odsúdenia členského štátu, ktorý vedie nové konania, alebo jeho rozhodnutia o ich vykonaní ani ich rušiť alebo revidovať.

4. V súlade s odsekom 3 sa odsek 1 neuplatňuje, ak bolo predchádzajúce odsúdenie vnútroštátnym odsúdením členského štátu, ktorý vedie nové konanie, pokiaľ by zohľadňovanie predchádzajúceho odsúdenia v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu ovplyvňovalo predchádzajúce odsúdenia alebo rozhodnutia o ich vykonaní, rušilo ich alebo ich revidovalo.“

Rámcové rozhodnutie 2008/947/SVV

7

Článok 1 ods. 1 a 3 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami ( Ú. v. EÚ L 337, 2008, s. 102 ), stanovuje:

„1. Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdených osôb, zlepšenie ochrany obetí a širokej verejnosti a uľahčenie uplatňovania vhodných probačných opatrení a alternatívnych sankcií v prípade páchateľov, ktorí nežijú v štáte odsúdenia. Na účely dosiahnutia týchto cieľov toto rámcové rozhodnutie ustanovuje pravidlá, podľa ktorých iný členský štát než členský štát, v ktorom bola dotknutá osoba odsúdená, uznáva rozsudky a prípadné probačné rozhodnutia a dohliada na probačné opatrenia uložené na základe takého rozsudku alebo alternatívne sankcie uvedené v takomto rozsudku a prijíma všetky ďalšie rozhodnutia súvisiace s týmto rozsudkom, pokiaľ nie je v tomto rámcovom rozhodnutí ustanovené inak.

Článok 14 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/947 stanovuje:

„Príslušný orgán vykonávajúceho štátu má právomoc prijať všetky následné rozhodnutia týkajúce sa podmienečných trestov, podmienečných prepustení, podmienečných odsúdení a alternatívnych sankcií najmä v prípade nedodržiavania probačného opatrenia alebo alternatívnej sankcie, alebo ak odsúdená osoba spácha nový trestný čin.

Takéto následné rozhodnutia zahŕňajú najmä:

a)

úpravu povinností alebo pokynov obsiahnutých v probačnom opatrení alebo v alternatívnej sankcii alebo úprava trvania probačnej doby;

b)

„Odsudzujúci rozsudok vyhlásený v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý nadobudol právoplatnosť, za konanie, ktoré je trestným činom podľa tohto [NK], sa zohľadní v každom trestnom konaní vedenom proti tej istej osobe v Bulharskej republike.“

10

Článok 68 ods. 1 tohto zákona znie:

„Ak odsúdený pred uplynutím skúšobnej doby stanovenej súdom spácha iný úmyselný trestný čin, pre ktorý je prokuratúrou vedené trestné stíhanie a za ktorý sa mu uloží trest odňatia slobody, a to aj keď k odsúdeniu dôjde po skončení skúšobnej doby, musí vykonať aj podmienečne odložený trest.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

11

Uznesením vnútroštátneho súdu, Rajonen săd Nesebar (Okresný súd Nesebar, Bulharsko), ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. marca 2022, bol QS uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, peňažný trest vo výške 150 (BGN) (približne 77 eur) a trest odobratia vodičského oprávnenia na obdobie 12 mesiacov (ďalej len „druhé odsúdenie“).

15

Dňa 23. marca 2022 bol na vnútroštátny súd podaný návrh prokurátora Rajonna prokuratura Burgas (Okresná prokuratúra Burgas, Bulharsko) podľa článku 68 ods. 1 NK na výkon prvého odsúdenia na tom základe, že druhý trestný čin bol spáchaný v skúšobnej dobe stanovenej v rámci tohto prvého odsúdenia.

16

V tomto kontexte má vnútroštátny súd pochybnosti o výklade rámcového rozhodnutia 2008/675. V tejto súvislosti tvrdí, že článok 8 ods. 2 NK prebral článok 3 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia tým, že stanovil, že odsudzujúci rozsudok vyhlásený proti osobe v inom členskom štáte ako Bulharská republika, ktorý nadobudol právoplatnosť, za konanie, ktoré je trestným činom podľa NK, sa zohľadní v každom trestnom konaní vedenom proti tejto osobe v Bulharsku.

17

Vnútroštátny súd tvrdí, že toto ustanovenie, ako ho vyložil Súdny dvor najmä v rozsudku z 21. septembra 2017, Beškov ( C‑171/16 , EU:C:2017:710 ), vyžaduje, aby sa rozhodnutie o vykonaní predchádzajúceho odsúdenia nerevidovalo. Domnieva sa však, že prejednávaná vec sa odlišuje od veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, keďže prípadná zmena podmienok výkonu prvého odsúdenia nevyplýva z diskrečného rozhodnutia tohto súdu, ale vyplýva zo zákonnej povinnosti stanovenej v článku 68 ods. 1 NK.

21

Za týchto okolností Rajonen săd Nesebar (Okresný súd Nesebar) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia [2008/675] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je [právna úprava vyplývajúca z] článku 68 ods. 1 v spojení s článkom 8 ods. 2 [NK], ktorá stanovuje, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon trestu uloženého predchádzajúcim odsudzujúcim rozsudkom vyhláseným súdom iného členského štátu, môže na tento účel zmeniť spôsob výkonu tohto skoršieho trestu tým, že nariadi jeho skutočný výkon?“

O prejudiciálnej otázke

22

Z toho vyplýva, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, že rámcové rozhodnutie 2008/675 sa má uplatňovať na každé nové trestné konanie začaté v členskom štáte proti osobe, ktorá bola predtým právoplatne odsúdená v inom členskom štáte za iné skutky.

26

Okrem toho z článku 3 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia v spojení s jeho odôvodneniami 2 a 7 vyplýva, že na účely uplatnenia uvedeného rámcového rozhodnutia pojem „nové trestné konanie“ zahŕňa predsúdne konanie, samotné súdne konanie a výkon uloženého trestu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2018, Lada, C‑390/16 , EU:C:2018:532 , body 29 a 30 ).

27

Rámcové rozhodnutie 2008/675 sa teda vzťahuje nielen na konania, ktoré súvisia s určením a dokázaním prípadnej viny stíhanej osoby, ale aj na konania súvisiace s výkonom trestu, v ktorých treba zohľadniť trest uložený odsudzujúcim rozhodnutím vydaným skôr v inom členskom štáte, ktoré nadobudlo právoplatnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2017, Beškov, C‑171/16 , EU:C:2017:710 , bod 28 ).

28

Z vyššie uvedeného vyplýva, že návrh vo veci samej patrí do rámca nového trestného konania začatého v členskom štáte proti osobe, ktorá bola predtým právoplatne odsúdená v inom členskom štáte pre iné skutky, a preto z tohto dôvodu patrí do pôsobnosti rámcového rozhodnutia 2008/675.

32

Za týchto podmienok treba vychádzať z toho, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/675 vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu umožňujúcej súdu tohto štátu, na ktorý bol v rámci nového trestného konania začatého proti osobe právoplatne odsúdenej na podmienečný trest, predtým uložený v inom členskom štáte pre iné skutky, ktorý ešte nebol v celom rozsahu vykonaný, podaný návrh na výkon tohto odsúdenia, zrušiť odklad výkonu tohto trestu a nariadiť jeho skutočný výkon.

33

V tejto súvislosti treba na úvod zdôrazniť, že ako sa uvádza v odôvodnení 6 uvedeného rámcového rozhodnutia, jeho cieľom nie je vykonávanie súdnych rozhodnutí, ktoré sa prijali v jednom členskom štáte, v inom členskom štáte. Jeho cieľom je naopak, ako vyplýva z jeho odôvodnení 2 a 5 až 7, aby každý členský štát dbal na to, aby predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v inom členskom štáte mali rovnocenné právne účinky ako tie, ktoré sú spojené s odsúdeniami vyhlásenými jeho vlastnými súdmi v súlade s vnútroštátnym právom, a to na účely posúdenia trestnej minulosti dotknutej osoby, zohľadnenia recidívy, ako aj určenia druhu uplatniteľného trestu a spôsobu jeho vykonania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2021, AV (Rozsudok ukladajúci súhrnný trest), C‑221/19 , EU:C:2021:278 , body 47 až 49 , ako aj citovanú judikatúru].

37

Na účely uplatnenia článku 3 ods. 3 a 4 uvedeného rámcového rozhodnutia jeho odôvodnenie 14 spresňuje, že „ovplyvňovanie [odsúdenia] alebo jeho výkonu“ je pojem, ktorý zahŕňa najmä situácie, v ktorých sa podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom prebieha nové trestné konanie, sankcia uložená predchádzajúcim odsúdením má zohľadňovať alebo začleňovať do inej sankcie, ktorá sa má potom skutočne vykonať, v takom rozsahu, v akom sa toto odsúdenie ešte nevykonalo alebo sa jeho výkon nepreniesol do tohto členského štátu.

38

V tejto súvislosti Súdny dvor v prvom rade rozhodol, že článok 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/675 v spojení s jeho odôvodnením 6 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje v novom trestnom konaní, môže zrušiť odklad výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený na základe skoršieho právoplatného odsúdenia vydaného v inom členskom štáte a ktorý už bol v celom rozsahu vykonaný, a premeniť tento trest na nepodmienečný trest odňatia slobody. Zohľadnenie tohto odsúdenia za takýchto okolností by totiž malo za následok opätovné preskúmanie spôsobov výkonu uvedeného odsúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2017, Beškov, C‑171/16 , EU:C:2017:710 , body 44 až 47 ).

39

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o právoplatné odsúdenie na podmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol predtým uložený v členskom štáte a v celom rozsahu vykonaný, článok 3 ods. 3 a 4 rámcového rozhodnutia 2008/675 v spojení s jeho odôvodneniami 6 a 14 bráni tomu, aby vnútroštátny súd zohľadnil toto odsúdenie rovnako ako vnútroštátne odsúdenie a priznal uvedenému odsúdeniu rovnocenné účinky, aké sa priznávajú vnútroštátnym odsúdeniam, ak by to v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom malo za následok zrušenie podmienečného odkladu výkonu trestu uloženého uvedeným odsúdením, a zmenu tohto trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody.

43

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o právoplatné odsúdenie na podmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol predtým uložený v členskom štáte a ktorý nebol v celom rozsahu vykonaný, len v prípade, že toto odsúdenie bolo prenesené a uznané v súlade s rámcovým rozhodnutím 2008/947, článok 3 ods. 3 a 4 rámcového rozhodnutia 2008/675 v spojení s jeho odôvodneniami 6 a 14 nebráni tomu, aby vnútroštátny súd zohľadnil toto odsúdenie rovnako ako vnútroštátne odsúdenie a priznal uvedenému odsúdeniu rovnocenné účinky ako vnútroštátnym odsúdeniam, ak má toto zohľadnenie za následok zrušenie podmienečného odkladu výkonu tohto trestu a nariadenie jeho skutočného výkonu. Len v takom prípade by totiž zohľadnenie toho istého odsúdenia nemalo vplyv na rozhodnutia týkajúce sa jeho výkonu v zmysle uvedeného ustanovenia.

44

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania na jednej strane vyplýva, že QS po tom, čo bol v Rumunsku odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov, ktorá uplynula 24. júna 2021, spáchal 1. septembra 2020, teda počas skúšobnej doby stanovenej v prvom odsúdení, druhý trestný čin, za ktorý bol odsúdený v Bulharsku. Z toho vyplýva, že prvé odsúdenie nebolo ku dňu spáchania druhého trestného činu vykonané v celom rozsahu.

45

Na druhej strane podľa vnútroštátneho súdu zohľadnenie prvého odsúdenia v rámci konania vo veci samej rovnako ako vnútroštátneho odsúdenia a priznanie tomuto odsúdeniu rovnocenných účinkov, aké sa priznávajú vnútroštátnym odsúdeniam, by malo v súlade s vnútroštátnym právom, ako ho vykladá tento súd, za následok povinnosť tohto súdu zrušiť odklad výkonu tohto trestu a nariadiť skutočný výkon uvedeného odsúdenia.

49

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/675 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu umožňujúcej súdu tohto štátu, na ktorý bol v rámci nového trestného konania začatého proti osobe právoplatne odsúdenej na podmienečný trest, predtým uložený v inom členskom štáte pre iné skutky, ktorý ešte nebol v celom rozsahu vykonaný, podaný návrh na výkon tohto odsúdenia, zrušiť tento odklad a nariadiť skutočný výkon tohto trestu, pod podmienkou, že uvedené odsúdenie bolo prenesené a uznané v členskom štáte, v ktorom prebieha nové trestné konanie, v súlade s rámcovým rozhodnutím 2008/947.

O trovách

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: