C-240/22

Konanie na Všeobecnom súde po vrátení veci a napadnutý rozsudok

Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

O odvolaní

O prvom odvolacom dôvode založenom na tom, že Všeobecný súd rozhodol ultra petita a nesprávne vyložil a uplatnil schopnosť napadnutých zliav vylúčiť konkurenciu z trhu

O prvej časti založenej na tom, že Všeobecný súd rozhodol ultra petita

– Argumentácia účastníkov konania

Posúdenie Súdnym dvorom

O treťom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o požadovanú úroveň dokazovania, porušení práva Komisie na obranu a skreslení dôkazov v súvislosti s preskúmaním testu AEC, pokiaľ ide o spoločnosť Dell

O prvej časti založenej na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o požadovanú úroveň dokazovania

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O druhej časti založenej na nesprávnom uplatnení zvoleného dôkazného štandardu

O prvej časti založenej na nesprávnych právnych posúdeniach v rámci preskúmania testu AEC vo vzťahu k spoločnosti HP

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O druhej časti založenej na porušení práva Komisie na obranu v súvislosti s preskúmaním testu AEC, pokiaľ ide o spoločnosť HP

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O trovách

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Trh mikroprocesorov – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP – Vernostná zľava – Kvalifikácia ako zneužívajúce konanie – Stratégia zameraná na vylúčenie z trhu konkurentov, ktorí sú prinajmenšom rovnako efektívni ako podnik v dominantnom postavení“

Vo veci C‑240/22 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 5. apríla 2022,

Európska komisia , v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, M. Kellerbauer, N. Khan a C. Sjödin, neskôr F. Castillo de la Torre, M. Kellerbauer a N. Khan, a napokon F. Castillo de la Torre a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľka,

Association for Competitive Technology, Inc ., so sídlom vo Washingtone DC (Spojené štáty), v zastúpení: J.‑F. Bellis, avocat, a K. Van Hove, advocaat,

Union fédérale des consommateurs – Que choisir (UFC – Que choisir),

vedľajší účastníci v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, sudcovia D. Gratsias (spravodajca) a E. Regan,

generálna advokátka: L. Medina,

Svojím odvolaním Európska komisia navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 26. januára 2022, Intel Corporation/Komisia ( T‑286/09 RENV , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2022:19 ), ktorým bol zrušený jednak článok 1 písm. a) až e) a článok 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 týkajúceho sa konania podľa článku [102 ZFEÚ] a článku 54 Dohody o EHP (vec COMP/C‑3/37.990 – Intel) (ďalej len „sporné rozhodnutie“), ako aj článok 3 tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o jeho článok 1 písm. a) až e).

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

2

Okolnosti predchádzajúce sporu a obsah sporného rozhodnutia sú uvedené v bodoch 1 až 35 napadnutého rozsudku. Na účely tohto konania ich možno zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

3

Intel Corporation Inc. (ďalej len „Intel“) je spoločnosť so sídlom v Spojených štátoch, ktorá zabezpečuje dizajn, vývoj, výrobu a predaj mikroprocesorov („central processing units“, ďalej len „CPU“), čipsetov (čipových súborov) a iných polovodičových komponentov, ako aj platformových riešení pre spracovanie údajov a komunikačných zariadení.

7

Komisia 13. mája 2009 prijala sporné rozhodnutie, ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 227, 2009, s. 13 ).

8

Podľa sporného rozhodnutia sa Intel dopustila jediného a nepretržitého porušenia článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) z 2. mája 1992 ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3.) v období od októbra 2002 do decembra 2007 tým, že uplatňovala stratégiu zameranú na zabránenie vstupu konkurenta, konkrétne spoločnosti AMD, na trh s mikroprocesormi CPU s architektúrou x86 (ďalej len „CPU x86“).

9

Výrobkami, o ktoré ide v spornom rozhodnutí, sú CPU, ktoré sú podstatnými komponentmi každého počítača, a to tak pokiaľ ide o všeobecný výkon systému, ako aj o jeho celkovú cenu. Často sa označujú ako „mozog“ počítača. Proces výroby CPU si tak vyžaduje nákladné najmodernejšie zariadenia.

13

Komisia pripísala spoločnosti Intel dva druhy zneužívajúceho správania. Po prvé ide o zľavy poskytnuté štyrom OEM, konkrétne spoločnostiam Dell, Lenovo, HP a NEC, pod podmienkou, že od nej budú nakupovať všetky alebo takmer všetky svoje CPU x86, a platby poskytnuté spoločnosti MSH pod podmienkou, že MSH bude predávať výlučne počítače vybavené CPU x86 vyrábané spoločnosťou Intel (ďalej spoločne len „sporné zľavy“). Tieto zľavy predstavovali vernostné zľavy. Podmienené platby uskutočnené v prospech spoločnosti MSH okrem toho predstavujú mechanizmus rovnocenný s mechanizmom uvedených zliav.

14

Komisia v napadnutom rozhodnutí poskytla ekonomickú analýzu týkajúcu sa schopnosti napadnutých zliav vylúčiť z trhu konkurenta, ktorý by bol rovnako efektívny ako Intel, ale nemal by dominantné postavenie na trhu („as efficient competitor test“, ďalej len „test AEC“) Táto analýza umožňuje určiť, za akú cenu by konkurent, ktorý je rovnako výkonný ako Intel, musel ponúkať svoje CPU, aby výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM) „nahradil stratu“ zľavy poskytovanej spoločnosťou Intel. Rovnaký typ analýzy bol vykonaný aj pre platby spoločnosti Intel poskytované spoločnosti MSH.

15

Komisia na základe získaných dôkazov dospela k záveru, že napadnuté zľavy poskytované spoločnosťou Intel mali za následok, že si zaistila vernosť „strategických“ OEM a spoločnosti MSH. Tieto zľavy mali aj vedľajšie účinky v tom zmysle, že významne znížili schopnosť konkurentov spoločnosti Intel konkurovať na základe kvality ich CPU x86. Protisúťažné správanie spoločnosti Intel teda údajne viedlo k obmedzeniu možnosti voľby spotrebiteľa a k zníženiu motivácie inovovať.

19

Výrok

sporného rozhodnutia, uvedený v bode 35 napadnutého rozsudku, znie takto:

„Článok 1

Spoločnosť Intel… sa zúčastňovala na jedinom a nepretržitom porušení článku [102 ZFEÚ] a článku 54 Dohody o EHP v období od októbra 2002 do decembra 2007 uplatňovaním stratégie, ktorej cieľom bolo [vylúčiť] konkurentov [z trhu] s CPU x86 [a ktorá] spočíval[a] v týchto skutočnostiach:

a)

poskytovanie zliav spoločnosti Dell v období od decembra 2002 do decembra 2005, ktorých výška bola podmienená tým, že spoločnosť Dell bude nakupovať všetky svoje CPU x86 od spoločnosti Intel;

e)

poskytovanie platieb spoločnosti [MSH] v období od októbra 2002 do decembra 2007, ktorých výška bola podmienená tým, že spoločnosť [MSH] bude predávať len počítače vybavené CPU x86 spoločnosti Intel;

f)

poskytovanie platieb spoločnosti HP v období od novembra 2002 do mája 2005, ktoré boli podmienené tým, že: i) spoločnosť HP bude orientovať stolové počítače HP vybavené procesorom CPU x86 spoločnosti AMD určené pre podnikový sektor viac na malé a stredné podniky a na zákazníkov z vládneho, vzdelávacieho a zdravotníckeho sektora než na veľké podniky; ii) spoločnosť HP zakáže svojim distribučným partnerom skladovať počítače vybavené procesorom CPU x86 spoločnosti AMD určené pre podnikový sektor, aby boli tieto počítače dostupné zákazníkom len na objednávku od HP (buď priamo alebo prostredníctvom distribučných partnerov spoločnosti HP vykonávajúcich funkciu obchodných zástupcov); iii) spoločnosť HP oddiali o šesť mesiacov uvedenie na trh svojho stolového počítača vybaveného procesorom CPU x86 spoločnosti AMD určeného pre podnikový sektor v regióne Európa, Stredný východ a Afrika;

g)

poskytovanie platieb spoločnosti Acer v období od septembra 2003 do januára 2004, ktoré boli podmienené tým, že spoločnosť Acer oddiali uvedenie na trh prenosného počítača vybaveného procesorom CPU x86 spoločnosti AMD;

Spoločnosť Intel… je povinná zdržať sa opakovania konania alebo správania uvedeného v článku 1, ako aj akéhokoľvek konania alebo správania, ktoré by malo rovnaký alebo podobný cieľ alebo účinok.

…“

Prvé konanie na Všeobecnom súde a Súdnom dvore

20

Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 22. júla 2009 Intel podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia, pričom uviedla deväť žalobných dôvodov.

21

23

Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 26. augusta 2014 Intel podala odvolanie proti pôvodnému rozsudku. Intel na podporu svojho odvolania uviedla šesť odvolacích dôvodov.

24

Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , ďalej len rozsudok o odvolaní, EU:C:2017:632 ), zrušil pôvodný rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu.

25

Konkrétne po zamietnutí piateho a štvrtého odvolacieho dôvodu, v ktorých sa poukazovalo na údajné nesprávne uplatnenie kritérií týkajúcich sa právomoci Komisie, pokiaľ ide o dohody uzatvorené medzi spoločnosťami Intel a Lenovo, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, a na nezrovnalosti v konaní, Súdny dvor preskúmal prvý odvolací dôvod, v ktorom sa poukazovalo na údajné nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o nepreskúmanie napadnutých zliav vzhľadom na relevantné okolnosti a vyhovel tomuto odvolaciemu dôvodu.

29

Ako teda Súdny dvor konštatoval v bodoch 143 a 144 rozsudku o odvolaní, test AEC mal skutočný význam v rámci posúdenia vykonaného Komisiou v súvislosti so schopnosťou napadnutých zliav vyvolať účinok vylúčenia rovnako efektívnych konkurentov ako Intel z trhu, takže Všeobecný súd bol povinný preskúmať všetky tvrdenia spoločnosti Intel, ktoré boli predložené v súvislosti s týmto testom.

30

Ako však bolo uvedené v bodoch 145 a 146 rozsudku o odvolaní, Všeobecný súd rozhodol, že nebolo potrebné preskúmať, či Komisia vykonala test AEC v súlade s príslušnými pravidlami a bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, a že nebolo potrebné ani preskúmať, či boli alternatívne výpočty predložené podnikom Intel vykonané správne. V rámci svojho preskúmania okolností tejto veci vykonaného subsidiárne tak Všeobecný súd v tom istom rozsudku poprel akúkoľvek relevantnosť testu AEC vykonaného Komisiou, a teda neodpovedal na výhrady, ktoré voči tomuto testu vyjadrila Intel.

31

Za týchto podmienok Súdny dvor v bode 147 rozsudku o odvolaní dospel k záveru, že pôvodný rozsudok musí byť zrušený v rozsahu, v akom pri analýze schopnosti napadnutých zliav obmedziť hospodársku súťaž Všeobecný súd nesprávne prehliadol argumentáciu spoločnosti Intel, v ktorej táto spoločnosť uvádzala údajné chyby, ktorých sa dopustila Komisia v rámci testu AEC.

Dňa 20. februára 2018 ACT a 5. marca 2018 Intel a Komisia predložili doplňujúce písomné pripomienky v súlade s článkom 217 ods. 3 rokovacieho poriadku (ďalej len „doplňujúce pripomienky k vráteniu veci“).

35

Intel, podporovaný združením ACT, vo svojich hlavných pripomienkach k vráteniu veci zopakoval najmä svoj návrh na zrušenie sporného rozhodnutia. Vo svojich pripomienkach Komisia v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

36

Na úvod Všeobecný súd v bodoch 74 až 102 napadnutého rozsudku rozhodol o predmete sporu po vrátení veci a v bodoch 103 až 111 tohto rozsudku o prípustnosti hlavných a doplňujúcich pripomienok spoločností Intel a ACT k vráteniu veci.

37

40

Pokiaľ ide o predmet prejednávanej veci, Všeobecný súd po pripomenutí metódy stanovenej Súdnym dvorom na posúdenie toho, či má systém zliav schopnosť obmedziť hospodársku súťaž a zásad vyplývajúcich z rozsudku o odvolaní, posúdil argumenty, ktoré predložili Intel a ACT.

41

V tejto súvislosti Všeobecný súd najprv preskúmal tvrdenie, podľa ktorého je sporné rozhodnutie založené na nesprávnej právnej analýze. Všeobecný súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že Komisia tým, že vychádzala z predpokladu, že môže platne konštatovať, že napadnutými zľavami bol porušený článok 102 ZFEÚ z toho dôvodu, že už zo svojej podstaty predstavovali zneužitie, bez toho, aby sa nevyhnutne musela zohľadniť schopnosť takýchto zliav obmedziť hospodársku súťaž, poznačila napadnuté rozhodnutie nesprávnym právnym posúdením. Vzhľadom na to, že Všeobecný súd poukázal na „skutočný význam“, ktorý mal test AEC pri posúdení schopnosti predmetných zliav vyvolať účinok vylúčenia rovnako efektívnych konkurentov ako Intel, dospel k záveru, že v druhom rade je povinný preskúmať tvrdenia spoločnosti Intel, ktorými táto spoločnosť tvrdila, že test AEC obsahuje mnoho pochybení.

42

Časť napadnutého rozsudku venovaná týmto tvrdeniam obsahuje štyri pododdiely. Dôvody uvedené v bodoch 150 a 151 napadnutého rozsudku sa týkajú rozsahu preskúmania Všeobecným súdom.

154

Test AEC, tak ako bol uplatnený v prejednávanej veci, stanovuje cenu, za ktorú by rovnako efektívny konkurent ako Intel musel ponúkať svoje CPU x86, aby nahradil OEM stratu akejkoľvek platby za exkluzivitu poskytnutej spoločnosťou Intel. Táto cena sa v teste AEC označuje ako ‚skutočná cena‘ alebo ,SC‘.

155

V zásade časť celkových zliav, pre ktorú musí [rovnako efektívny konkurent ako Intel] ponúknuť kompenzáciu, zahŕňa len sumu zliav, ktorá podlieha podmienke výhradného zásobovania sa, pričom množstevné zľavy sú z toho vylúčené (ďalej len ‚podmienená časť‘ zliav). Ako vyplýva najmä z odôvodnenia 1460 [sporného] rozhodnutia, aby bola zohľadnená len podmienená časť platby, test AEC odkazuje v tomto prípade na priemernú predajnú cenu…, a to na katalógovú cenu po odpočítaní podmienených zliav.

156

Čím je sporný podiel menší, a v dôsledku toho aj čím je menšie množstvo výrobkov, s ktorými môže alternatívny dodávateľ konkurovať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že platba za exkluzivitu bude schopná vylúčiť [konkurenta, ktorý je rovnako efektívny ako podnik v dominantnom postavení] z trhu. Ak by totiž strata platieb, ktoré Intel poskytovala svojmu zákazníkovi, musela byť rozložená na malé množstvo výrobkov, ktoré ponúka alternatívny dodávateľ v rámci sporného podielu, potom by to viedlo k značnému zníženiu skutočnej ceny. Táto skutočná cena bude teda pravdepodobne nižšia než oprávnená úroveň nákladov spoločnosti Intel.

44

Najmä z bodov 175, 258, 260, 283, 285, 286, 297 až 299 a 334 napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa metodiky prijatej Komisiou sa pozitívny alebo negatívny výsledok testu AEC v zmysle uvedenom v bode 158 toho istého rozsudku určuje in fine prostredníctvom porovnania medzi sporným podielom a požadovaným podielom, ktorý predstavuje podiel potrieb zákazníkov, ktorý musí získať rovnako efektívny konkurent ako Intel, aby mohol vstúpiť na trh bez toho, aby utrpel straty. Ak je sporný podiel vyšší ako požadovaný podiel, výsledok testu AEC je pre Intel pozitívny, pričom opačná situácia vedie k negatívnemu výsledku, čo znamená, že napadnuté zľavy sú schopné vylúčiť konkurenta, ktorý je rovnako efektívny ako tento podnik z trhu.

45

Dôvody uvedené v bodoch 160 až 166 napadnutého rozsudku sa týkajú dôkazného bremena a požadovanej úrovne dokazovania.

46

V odôvodnení uvedenom v bodoch 167 až 482 tohto rozsudku Všeobecný súd preskúmal podstatu tvrdení spoločnosti Intel, že sporné rozhodnutie bolo poznačené viacerými pochybeniami, pokiaľ ide o test AEC.

50

V bode 285 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd pripomenul, že podľa odôvodnenia 1281 sporného rozhodnutia závery, ku ktorým Komisia dospela, pokiaľ ide o schopnosť napadnutých zliav poskytovaných spoločnosti Dell vyvolať protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu, boli vyvodené z porovnania sporného podielu a požadovaného podielu, posilňujúcich faktorov a uvedenej alternatívnej metódy výpočtu.

51

Za týchto podmienok Všeobecný súd v bode 286 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia nedokázala na základe porovnania sporného podielu a požadovaného podielu, ako aj posilňujúcich faktorov preukázať schopnosť napadnutých zliav poskytovaných spoločnosti Dell vyvolať takýto vylučujúci účinok. Okrem toho tretia skutočnosť uvedená Komisiou, a to alternatívna metóda výpočtu, ktorá má podľa znenia odôvodnenia 1281 sporného rozhodnutia za úlohu potvrdiť tieto prvé dve skutočnosti, nemôže podľa Všeobecného súdu sama osebe podporiť závery Komisie, a to tým skôr, že nepreukazuje, že napadnuté zľavy mohli mať protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu počas celého relevantného obdobia.

52

V dôsledku toho Všeobecný súd v bode 287 napadnutého rozsudku vyhovel výhrade spoločnosti Intel založenej na tom, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dôvodnosť záveru uvedeného v odôvodnení 1281 sporného rozhodnutia, podľa ktorého boli v období od decembra 2002 do decembra 2005 napadnuté zľavy schopné alebo mohli mať protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu z toho dôvodu, že aj jednému konkurentovi, ktorý bol rovnako efektívny ako Intel, bolo zabránené zásobovať spoločnosť Dell CPU x86 na účely naplnenia potrieb tejto spoločnosti.

56

Za týchto podmienok Všeobecný súd v bode 335 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dôvodnosť záveru uvedeného v odôvodnení 1406 sporného rozhodnutia, podľa ktorého v období od novembra 2002 do mája 2005 zľavy poskytované spoločnosťou Intel spoločnosti HP boli schopné mať protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu alebo mohli mať taký účinok, keďže nepreukázala existenciu takéhoto účinku vylúčenia v období od 1. novembra 2002 do 30. septembra 2003.

57

Analýza Všeobecného súdu týkajúca sa situácie spoločnosti NEC je uvedená v bodoch 336 až 411 napadnutého rozsudku. V bode 411 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia sa dopustila dvoch nesprávnych posúdení, keď priznala privysokú hodnotu podmienenej časti zliav a extrapolovala výsledky, ku ktorým dospela za štvrtý štvrťrok 2002 na celé obdobie porušenia. Všeobecný súd z týchto konštatovaní vyvodil, že test AEC Komisie bol nesprávny vo svojich základných parametroch. Komisia preto z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dôvodnosť záveru uvedeného v odôvodnení 1456 sporného rozhodnutia, podľa ktorého platby poskytnuté spoločnosťou Intel spoločnosti NEC boli schopné alebo mohli vylúčiť z trhu konkurenta, ktorý bol rovnako efektívny ako Intel.

58

60

Analýza Všeobecného súdu týkajúca sa situácie spoločnosti MSH je uvedená v bodoch 458 až 481 napadnutého rozsudku. V bodoch 466 až 480 tohto rozsudku sa Všeobecný súd zameral na metódu „dvojitej podmienenej zľavy“. Táto metóda je založená na myšlienke, že rovnako efektívny konkurent ako Intel by sa na to, aby mohol predávať počítače určitej značky spoločnosti MSH, musel uistiť nielen o tom, že MSH je pripravená nakupovať počítače vybavené CPU tohto konkurenta, ale najmä o tom, že OEM sú pripravené vyrábať tieto počítače. Tento konkurent by teda musel poskytnúť dve platby. Jednu na získanie sporného podielu určitého OEM a druhú na získanie sporného podielu spoločnosti MSH. Praktiky spoločnosti Intel na rôznych úrovniach dodávateľského reťazca teda mohli mať kumulatívny účinok. Všeobecný súd bez toho, aby spochybnil zásadu tejto úvahy, konštatoval, že jej vykonanie, založené na domnienke, že každému OEAM, ktorý zásobuje MSH, bola poskytnutá podmienená zľava rovnajúca sa celkovej spornej zľave poskytovanej spoločnosti NEC vo štvrtom štvrťroku 2002, malo dve chyby, z ktorých každá mohla spôsobiť neplatnosť výsledkov testu AEC týkajúceho sa spoločnosti MSH. Po prvé Komisia netvrdila ani nepreukázala, že Intel poskytla niektorému z ďalších OEM, od ktorých MSH nakupovala, t. j. niektorej zo spoločností Fujitsu, Acer, HP, Compaq, Toshiba a Medion, podmienené zľavy v segmente osobných počítačov za podmienok porovnateľných s napadnutými zľavami týkajúcimi sa počítačov kúpených od spoločnosti NEC. Po druhé a v každom prípade Komisia nepreukázala, že napadnuté zľavy poskytnuté spoločnosti NEC vo štvrtom štvrťroku 2002, aj keby boli reprezentatívne pre všetkých OEM, boli stabilné počas obdobia desiatich rokov.

Pokiaľ ide o mieru pokrytia trhu napadnutými zľavami, Všeobecný súd v bode 485 napadnutého rozsudku označil časť 4.2.4 sporného rozhodnutia, ktorá obsahuje odôvodnenia 1577 až 1596 tohto rozhodnutia, za relevantnú v súvislosti so strategickým významom OEM, ktorým boli poskytnuté napadnuté zľavy. Podľa Všeobecného súdu Komisia v odôvodnení 1577 uvedeného rozhodnutia v podstate zdôraznila, že niektorí OEM, v tomto prípade Dell a HP, boli z dôvodu svojej výraznej prítomnosti v najziskovejšom segmente relevantného trhu, ako aj možnosti presadiť nový procesor na tomto trhu, strategicky dôležitejší ako iní, pokiaľ ide o sprístupnenie trhu pre výrobcov CPU x86. Všeobecný súd označil za relevantné aj odôvodnenie 1597 toho istého rozhodnutia, podľa ktorého OEM, na ktorých sa zameriava správanie spoločnosti Intel, mali významný podiel na trhu a boli strategicky dôležitejší ako ostatní OEM, čo malo mať na trh ako celok väčší vplyv, než by zodpovedalo ich kumulovaným podielom na trhu samotným. Komisia z toho vyvodila záver, že pokrytie trhu napadnutými zľavami treba považovať za významné.

64

V bode 493 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že nemožno vylúčiť, že časť 4.2.4 sporného rozhodnutia mohla byť relevantná v rámci preskúmania miery pokrytia trhu napadnutými zľavami, keďže sa zaoberá niektorými faktormi, ktoré sú a priori relevantné na účely preskúmania schopnosti systému zliav vylúčiť konkurenta z trhu. Všeobecný súd však v bode 494 tohto rozsudku uviedol, že tento oddiel 4.2.4, ako aj odôvodnenie 1597 tohto rozhodnutia, o ktoré sa Komisia opierala pri závere, že miera pokrytia trhu bola preskúmaná, nemožno vykladať tak, že za okolností prejednávanej veci samy osebe predstavujú dostatočné preskúmanie miery pokrytia trhu napadnutými zľavami v zmysle bodu 139 rozsudku o odvolaní.

68

V tejto súvislosti Všeobecný súd na jednej strane konštatoval, že predmetom odôvodnení 1013 až 1035 sporného rozhodnutia bolo len vymedziť časový horizont, v prejednávanej veci rok, v ktorom OEM urobili rozhodnutia v súvislosti s ich potrebami CPU x86 ako domnienka, na ktorej je založený výpočet sporného podielu na napadnutých zľavách poskytnutých spoločnosťou Intel každému z dotknutých OEM.

69

Podľa Všeobecného súdu preto Komisia použila tento faktor na určenie metódy výpočtu sporného podielu OEM, ktorý sa mal následne dať do súvislosti s inými faktormi testu AEC na účely posúdenia schopnosti napadnutých zliav vyvolať protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu. Takéto preskúmanie teda podľa Všeobecného súdu nepredstavuje analýzu dĺžky trvania zliav ako faktoru, ktorý môže sám osebe preukázať ich schopnosť vyvolať takýto účinok vylúčenia z trhu.

70

Na druhej strane z odôvodnení 201, 202, 965 až 968 a 1227 sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia preskúmala dĺžku trvania a formu záväzkov, ktoré prijali OEM vo vzťahu k spoločnosti Intel a ktoré zakladali právo na zľavy, pričom ich preskúmala ako faktory spôsobilé podporovať vstup nového konkurenta na trh alebo takémuto vstupu brániť, a to najmä vzhľadom na časový rozsah uvedených záväzkov alebo schopnosť spoločnosti Intel poskytovať alebo upravovať svoje zľavy v krátkych časových úsekoch.

74

V druhom rade Všeobecný súd dospel k záveru, že vzhľadom na všetky kritériá uvedené v bode 139 rozsudku o odvolaní, ktoré treba preskúmať v prípade, že dotknutý podnik tvrdí, pričom sa opiera o dôkazy, že jeho správanie nebolo schopné obmedziť hospodársku súťaž, samotný odkaz – bez ohľadu na závery, ktoré možno vyvodiť z testu AEC – na obdobie, počas ktorého Intel poskytovala OEM a spoločnosti MSH napadnuté zľavy, sám osebe nepostačuje na odôvodnenie konečného posúdenia spôsobených protisúťažných účinkov vylúčenia z trhu.

75

Z rovnakých dôvodov Všeobecný súd v bode 519 napadnutého rozsudku zamietol argument Komisie založený na tom, že dĺžku trvania napadnutých zliav nemožno oddeliť od ich časového rámca („timing“), pretože ich cieľom bolo prekonať neschopnosť spoločnosti Intel poskytnúť vo vhodnom čase technickú odpoveď na 64‑bitové CPU x86, ktoré uvádzala na trh AMD.

76

Na základe týchto úvah Všeobecný súd v bode 520 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď v spornom rozhodnutí nepreskúmala dĺžku trvania zliav ako okolnosť umožňujúcu preukázať schopnosť napadnutých zliav vyvolať protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu.

80

V bode 524 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zdôraznil, že z posúdení týkajúcich sa skúmaných žalobných dôvodov a tvrdení však vyplýva po prvé, že test AEC vykonaný v spornom rozhodnutí obsahoval pochybenia a po druhé, pokiaľ ide o kritériá uvedené v bode 139 rozsudku o odvolaní, že Komisia riadne nepreskúmala kritérium týkajúce sa miery pokrytia trhu napadnutými zľavami a nevykonala správnu analýzu dĺžky trvania zliav.

81

Pokiaľ ide konkrétne o zľavy poskytnuté spoločnosti HP, Všeobecný súd v bode 525 napadnutého rozsudku pripomenul, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala svoj záver, podľa ktorého v období od novembra 2002 do mája 2005 napadnuté zľavy poskytované spoločnosti HP boli schopné alebo mohli mať protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu, keďže nepreukázala existenciu takéhoto účinku v období od 1. novembra 2002 do 30. septembra 2003. Aj keby z toho bolo potrebné vyvodiť záver, že test AEC možno považovať za jednoznačný dôkaz, pokiaľ ide o časť obdobia od novembra 2002 do mája 2005, podľa Všeobecného súdu to nemohlo z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že tieto zľavy majú protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu, keďže Komisia riadne nepreskúmala kritérium týkajúce sa miery pokrytia trhu napadnutými zľavami a nevykonala správnu analýzu dĺžky trvania týchto zliav.

82

V bodoch 526 a 527 napadnutého rozsudku tak Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nedokázala preukázať, že napadnuté zľavy a sporné platby uskutočnené spoločnosťou Intel boli schopné alebo mohli mať protisúťažné účinky vylúčenia z trhu, a že tak predstavovali porušenie článku 102 ZFEÚ, takže odôvodnenie sporného rozhodnutia nemohlo slúžiť ako základ podporujúci článok 1 písm. a) až e) tohto rozhodnutia.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok s výnimkou bodu 3 jeho výroku, podľa ktorého Všeobecný súd v zostávajúcej časti zamietol žalobu, ktorá mu bola predložená,

–

vrátil vec Všeobecnému súdu,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a Spolkovej republike Nemecko povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s jej vstupom do konania.

87

Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok s výnimkou bodu 3 výroku,

–

–

prvý odvolací dôvod je založený na porušení zásady ne ultra petita v spojení s nesprávnym výkladom a uplatnením kritérií stanovených Súdnym dvorom v rozsudku o odvolaní, pokiaľ ide o schopnosť napadnutých zliav vylúčiť konkurenta z trhu,

–

druhý odvolací dôvod je založený na porušení práva Komisie na obranu v rámci skúmania testu AEC,

–

tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o požadovanú úroveň dokazovania v prípade porušenia práva Komisie na obranu a skreslení dôkazov v súvislosti s preskúmaním testu AEC, pokiaľ ide o spoločnosť Dell,

89

Intel, ktorú podporuje ACT, pred formuláciou svojej odpovede na každý z odvolacích dôvodov uvádza, že tieto odvolacie dôvody sú neúčinné z dôvodu, že Komisia nespochybnila analýzu, ktorú Všeobecný súd vykonal v bodoch 144 až 149 napadnutého rozsudku. Podľa tejto analýzy kvalifikácia napadnutých zliav ako zneužívajúcich na základe ich povahy a bez ohľadu na ich schopnosť obmedziť hospodársku súťaž predstavuje nesprávne právne posúdenie. Komisia tak podľa spoločnosti Intel uznala, že test AEC nebol súčasťou odôvodnenia, z ktorého vychádza výrok sporného rozhodnutia. Za týchto podmienok konštatovanie tohto nesprávneho posúdenia samo osebe podľa spoločnosti Intel stačí na odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku, keďže každé údajné pochybenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd v rámci posúdení, ktoré vykonal v nadväznosti na toto konštatovanie, je irelevantné.

90

– Argumentácia účastníkov konania

92

Komisia tvrdí, že Intel vo svojej žalobe v prvostupňovom konaní neuviedla tvrdenie, podľa ktorého bol rozsah preskúmania kritérií týkajúcich sa miery pokrytia trhu a dĺžky trvania napadnutých zliav v spornom rozhodnutí nedostatočný. Intel v tomto zmysle argumentovala len v hlavných pripomienkach k vráteniu veci.

93

Na jednej strane totiž táto žaloba neobsahuje nijaký odkaz na odôvodnenia sporného rozhodnutia týkajúce sa strategického významu OEM, ktorým boli poskytnuté napadnuté zľavy. Intel v rámci odvolania, ktoré podala proti pôvodnému rozsudku, podľa Komisie spochybnila len posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa rozsahu miery pokrytia trhu týmito zľavami. Tvrdenie, ktoré Intel uviedla v uvedenej žalobe, sa údajne týkalo veľmi obmedzenej časti trhu, ktorý bol skutočne dotknutý protisúťažným účinkom vylúčenia z trhu vyplývajúcim z týchto zliav, a nie otázky, či Komisia primerane analyzovala mieru pokrytia trhu týmito zľavami.

94

97

V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 83 tohto rozsudku, Všeobecný súd zrušil po prvé článok 1 písm. a) až e), ako aj článok 2 sporného rozhodnutia, a po druhé článok 3 tohto rozhodnutia výlučne v rozsahu, v ktorom sa týka konaní uvedených v článku 1 písm. a) až e) tohto rozhodnutia. Okrem toho podľa bodu 3 výroku napadnutého rozsudku Všeobecný súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol, a to pokiaľ ide o čisté obmedzenia a ich protiprávnu povahu vzhľadom na článok 102 ZFEÚ.

98

V tejto súvislosti treba uviesť, že Intel v bode 674 žaloby navrhovala najmä zrušenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu, takže zrušenie vyhlásené Všeobecným súdom má užší rámec než zrušenie, ktoré navrhovala Intel. Z toho vyplýva, že v rozsahu, v akom Komisia formálne vytýka Všeobecnému súdu, že rozhodol ultra petita , treba túto výhradu zamietnuť.

99

Komisia tiež vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 485 až 500 napadnutého rozsudku preskúmal zákonnosť posúdení, ktoré vykonala v spornom rozhodnutí v súvislosti s mierou pokrytia trhu napadnutými zľavami, z hľadiska žalobného dôvodu, ktorý Intel prvýkrát uviedol v rámci hlavných pripomienok k vráteniu veci. Všeobecný súd tým prekročil rámec sporu, ktorý je určený a vymedzený žalobou a prípadne replikou, čím porušil článok 84 svojho rokovacieho poriadku.

V prejednávanej veci Intel po tom, čo v bode 12 žaloby uviedla, že Komisia v rozpore s článkom 102 ZFEÚ neposúdila schopnosť napadnutých zliav obmedziť hospodársku súťaž vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci, v bodoch 115 až 117 žaloby uviedla, že Komisia mala zohľadniť zanedbateľný podiel na trhu s CPU x86, na ktorý sa tieto zľavy vzťahovali, ktorý sa pohyboval medzi 0,3 % a 2 % ročne. V tých istých bodoch žaloby Intel tiež kritizovala prístup Komisie spočívajúci v izolovanom posúdení protisúťažných účinkov vylúčenia z trhu, ktorými sa vyznačujú tieto zľavy, podľa segmentov trhu, zatiaľ čo AMD mohla konkurovať v segmentoch, na ktoré sa nevzťahovali napadnuté zľavy, a zdôraznila, že Komisia nekonštatovala poskytnutie zliav viacerým iným popredným OEM. Intel ďalej rozvinula tieto výhrady v bodoch 12, 37, 38, 52, 155, 185, 208 a 257 repliky, pričom posledné štyri body sa týkali napadnutých zliav poskytnutých spoločnostiam HP, Lenovo, NEC a MSH. Na účely zdokumentovania svojich výpočtov Intel opakovane odkazovala na správu profesora Salopa a Dr. Dragsa z 22. júla 2009 (ďalej len „správa Salop‑Hayes“).

103

Z toho vyplýva, že Intel uvedenými výhradami v podstate pred Všeobecným súdom tvrdila, že miera pokrytia trhu napadnutými zľavami bola natoľko nízka, že vylúčila akúkoľvek schopnosť protisúťažného vylúčenia z trhu. Všeobecný súd preto tým, že v bodoch 492 až 500 napadnutého rozsudku posúdil zákonnosť posúdení, ktoré v tejto súvislosti vykonala Komisia v spornom rozhodnutí, neprekročil rámec sporu, ktorý určila a vymedzila Intel vo svojej žalobe v prvostupňovom konaní.

107

Z toho vyplýva, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť.

O druhej časti založenej na nesprávnom výklade a uplatnení kritérií týkajúcich sa schopnosti napadnutých zliav vylúčiť konkurenciu z trhu

– Argumentácia účastníkov konania

108

Subsidiárne Komisia tvrdí, že Všeobecný súd obmedzil svoje preskúmanie kritérií stanovených v bode 139 rozsudku o odvolaní na dostatočnosť analýzy miery pokrytia trhu napadnutými zľavami a ich trvanie bez toho, aby zohľadnil akékoľvek iné kritériá relevantné na účely posúdenia schopnosti týchto zliav vylúčiť konkurenciu z trhu. Tento prístup je v rozpore s požiadavkou celkového posúdenia všetkých relevantných okolností veci.

111

Podľa Komisie však Všeobecný súd nemohol dospieť k záveru o schopnosti vytýkaného správania vylúčiť konkurenciu z trhu bez toho, aby preskúmal po prvé rozsah dominantného postavenia spoločnosti Intel na relevantnom trhu, po druhé podmienky a spôsoby poskytovania napadnutých zliav, ako aj ich vplyv na rozhodnutia OEM a spoločnosti MSH týkajúce sa ich zásobovania, po tretie výšku týchto zliav, po štvrté ich časový rámec a po piate existenciu protisúťažnej stratégie.

112

Konkrétne, pokiaľ ide o prvé dve kritériá uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, Intel nespochybnila skutočnosť, že podmienka výhradného zásobovania, od ktorej záviseli napadnuté zľavy, ovplyvnila rozhodnutia OEM a spoločnosti MSH týkajúce sa ich zdrojov zásobovania. Podobne vzhľadom na duopol, ktorým sa vyznačoval trh s CPU x86, z existencie stratégie zameranej na vylúčenie spoločnosti AMD z trhu vyplýva riziko odstránenia akejkoľvek hospodárskej súťaže na tomto trhu. Všeobecný súd však nezohľadnil existenciu takejto stratégie nielen ako kritérium, ktoré je samo osebe relevantné, ale ani v rámci testu AEC. Okrem toho má podľa Komisie časový rámec napadnutých zliav zvýšený význam, keďže preukazuje, že ich vykonanie zodpovedalo neschopnosti spoločnosti Intel včas predložiť technickú odpoveď na 64‑bitové CPU x86, ktoré uvádzala na trh AMD.

113

V dôsledku toho Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie len z dôvodu, že Komisia nedostatočne analyzovala dve z kritérií stanovených v bode 139 rozsudku o odvolaní. Táto okolnosť však nestačí na zrušenie aktu založeného na súbore komplexných posúdení, ak ostatné prvky týchto posúdení, ktoré neboli napadnuté alebo boli potvrdené, postačujú na podporu záveru, ku ktorému uvedený akt dospel. Všeobecný súd tak mal preskúmať, či napriek nedostatkom zisteným v rozsahu preskúmania dvoch predmetných kritérií vykonaného v spornom rozhodnutí toto rozhodnutie obsahovalo analýzu z hľadiska ostatných kritérií odôvodňujúcich konštatovanie schopnosti napadnutých zliav vylúčiť konkurenciu z trhu.

Treba pripomenúť, že subjekt, ktorému Súdny dvor podľa článku 40 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie povolil vstup do konania v pozícii vedľajšieho účastníka konania, nemôže meniť predmet sporu, tak ako je opísaný v návrhoch a dôvodoch hlavných účastníkov konania. Z toho vyplýva, že prípustné sú len tie tvrdenia vedľajšieho účastníka konania, ktoré patria do rámca vymedzeného týmito návrhmi a dôvodmi, pričom vedľajší účastník konania nemôže uviesť nové dôvody, odlišné od dôvodov, ktoré uviedol odvolateľ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, C‑449/14 P , EU:C:2016:848 , body 114 až 121 ).

117

Výhrada Spolkovej republiky Nemecko založená na tom, že Všeobecný súd mal najprv preskúmať, či Intel počas správneho konania uviedla presné tvrdenia týkajúce sa miery pokrytia trhu napadnutými zľavami a dĺžky trvania týchto zliav, sa musí zamietnuť ako neprípustná. Táto výhrada sa totiž nespája so žiadnym odvolacím dôvodom, ktorý Komisia uviedla na podporu odvolania. Navyše v skutočnosti odporuje tvrdeniu, ktoré Komisia formulovala v rámci druhého odvolacieho dôvodu, podľa ktorého Intel počas správneho konania predložila veľmi vysoké množstvo dôkazov, pokiaľ ide o schopnosť napadnutých zliav vyvolať vytýkané protisúťažné účinky vylúčenia z trhu, čo podľa bodov 138 a 139 rozsudku o odvolaní znamená, že Komisia bola povinná analyzovať okrem iného tak mieru pokrytia trhu napadnutými zľavami, ako aj dĺžku ich trvania.

118

Pokiaľ ide o výhrady, o ktoré sa opiera Komisia v rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že Komisia vo svojom odvolaní uvádza, že táto časť vychádza z predpokladu, že Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie výlučne na základe skutočnosti, že riadne nepreskúmala kritérium týkajúce sa miery pokrytia trhu napadnutými zľavami a nevykonala správnu analýzu dĺžky trvania týchto zliav. Komisia tiež uvádza, že ak Súdny dvor dospeje k záveru, že tento predpoklad je nesprávny, je potrebné pristúpiť k preskúmaniu ostatných odvolacích dôvodov.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd po tom, čo v bodoch 145 a 147 napadnutého rozsudku konštatoval, že prístup prijatý v spornom rozhodnutí, podľa ktorého boli napadnuté zľavy svojou povahou zneužívajúce bez ohľadu na ich schopnosť obmedziť hospodársku súťaž vylúčením rovnako efektívneho konkurenta, bol poznačený nesprávnym právnym posúdením, takže test AEC nebol nevyhnutný na posúdenie tejto schopnosti, v bode 149 uvedeného rozsudku konštatoval, že Komisia napriek tomu vykonala takýto test a že mal skutočný význam pri posudzovaní uvedenej schopnosti, a že z tohto dôvodu bolo ešte potrebné preskúmať tvrdenia spoločnosti Intel uvedené v súvislosti s týmto testom. V súlade s týmto posúdením Všeobecný súd v bodoch 150 až 482 uvedeného rozsudku preskúmal tvrdenia spoločnosti Intel založené na tom, že sporné rozhodnutie treba zrušiť z dôvodu, že test AEC vykonaný vo vzťahu k spoločnostiam Dell, HP, NEC, Lenovo a MSH obsahoval viacero nesprávnych posúdení (pozri body 42 až 61 tohto rozsudku).

122

Všeobecný súd až po tom, čo v bode 482 napadnutého rozsudku konštatoval, že je potrebné vyhovieť veľkej časti týchto tvrdení, v bodoch 483 až 520 uvedeného rozsudku preskúmal tvrdenia spoločnosti Intel a združenia ACT založené na tom, že Komisia riadne neanalyzovala ako kritériá uvedené v bode 139 rozsudku o odvolaní mieru pokrytia trhu napadnutými zľavami na jednej strane a dĺžku trvania a výšku týchto zliav na druhej strane (pozri body 62 až 77 tohto rozsudku).

123

Všeobecný súd na záver tohto preskúmania v bode 521 napadnutého rozsudku rozhodol, že Intel bola oprávnená tvrdiť, že analýza kritérií uvedených v bode 139 rozsudku o odvolaní, vykonaná v napadnutom rozhodnutí bola poznačená viacerými nesprávnymi posúdeniami, keďže Komisia náležite nezohľadnila kritérium týkajúce sa miery pokrytia trhu napadnutými zľavami a nevykonala správnu analýzu dĺžky trvania týchto zliav.

127

Na jednej strane totiž uvedený bod 525, keďže sa týka výlučne zliav poskytnutých spoločnosti HP, nemôže spochybniť skutočnosť, ako vyplýva z bodu 524 napadnutého rozsudku, že schopnosť napadnutých zliav vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako Intel z trhu tvoreného spoločnosťami Dell, Lenovo, NEC a MSH sa zakladá na preskúmaní viacerých kritérií, a to testu AEC, miery pokrytia trhu a dĺžky trvania týchto zliav. Na druhej strane, pokiaľ by sa táto schopnosť mala posúdiť len s ohľadom na napadnuté zľavy poskytované spoločnosti HP, z bodu 525 tohto rozsudku vyplýva, že miera pokrytia trhu týmito zľavami a dĺžka ich trvania majú o to zásadnejší význam na účely konštatovania takejto schopnosti, a teda konštatovania porušovania počas celého obdobia porušenia. Komisia však netvrdí, že sporné rozhodnutie obsahuje analýzu, ktorá by mohla preukázať existenciu schopnosti protisúťažného vylúčenia z trhu len na základe zliav poskytovaných spoločnosti HP, a to za obdobie od októbra 2003 do mája 2005. Navyše z bodov 483 až 521 uvedeného rozsudku nevyplýva, že sporné rozhodnutie obsahuje takúto analýzu.

128

Z toho vyplýva, že bod 525 napadnutého rozsudku nemožno chápať izolovane od svojho kontextu v tom zmysle, že netreba prihliadnuť na analýzu Všeobecného súdu týkajúcu sa testu AEC, vykonanú v bodoch 150 až 482 tohto rozsudku, hoci v bode 524 uvedeného rozsudku sa výslovne uvádza, že zrušenie sporného rozhodnutia sa opiera o túto analýzu rovnako ako o posúdenia týkajúce sa miery pokrytia trhu napadnutými zľavami a dĺžky trvania týchto zliav. Predpoklad uvedený v bode 118 tohto rozsudku, na ktorom Komisia zakladá druhú časť prvého odvolacieho dôvodu, je teda nepresný.

132

Na druhej strane z bodov 493 až 500 a 506 až 520 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd identifikoval súbor nedostatkov v relevantných odôvodneniach sporného rozhodnutia, ktoré ho priviedli k záveru, že Komisia riadne nepreskúmala kritérium týkajúce sa miery pokrytia trhu napadnutými zľavami ani dĺžku trvania týchto zliav ako skutočnosti umožňujúce preukázať ich schopnosť vyvolať protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu. Komisia však v rámci tohto odvolania nespochybňuje tieto posúdenia Všeobecného súdu.

133

Okrem toho nemôže uspieť ani výhrada Komisie, s ktorou súhlasí Spolková republika Nemecko, podľa ktorej Všeobecný súd nemohol zrušiť sporné rozhodnutie bez toho, aby preskúmal rozsah dominantného postavenia spoločnosti Intel na relevantnom trhu, podmienky a spôsoby poskytovania napadnutých zliav a predmetných platieb, ako aj ich vplyv na rozhodnutia OEM a spoločnosti MSH týkajúce sa ich zásobovania, výšku týchto zliav, ich časový rámec a existenciu protisúťažnej stratégie.

134

V tejto súvislosti po prvé táto výhrada v rozsahu, v akom je neoddeliteľnou súčasťou druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, tiež spočíva na nesprávnom predpoklade, že zrušenie sporného rozhodnutia je založené výlučne na posúdeniach Všeobecného súdu týkajúcich sa miery pokrytia trhu napadnutými zľavami a dĺžky trvania týchto zliav.

138

Komisia tak v skutočnosti vytýka Všeobecnému súdu, že nepreskúmal, či jednotlivé kapitoly sporného rozhodnutia obsahujú skutočnosti umožňujúce vytvoriť úvahu smerujúcu k preukázaniu schopnosti napadnutých zliav vyvolať protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu, a to napriek konštatovaniam Všeobecného súdu týkajúcim sa miery pokrytia napadnutými zľavami a dĺžky ich trvania, hoci Komisia tieto konštatovania v rámci tohto odvolania nespochybňuje. Bez ohľadu na skutočnosť, že kritériá, o ktoré sa opiera Komisia, sa samé osebe nezdajú dostatočné na konštatovanie porušenia článku 102 ZFEÚ, Všeobecný súd nemohol vykonať takéto preskúmanie, keďže, ako v podstate pripomenul v bode 150 napadnutého rozsudku, nemôže zmeniť podstatné znaky porušenia konštatovaného Komisiou tým, že odôvodnenie autora aktu, ktorého zákonnosť preskúmava podľa článku 263 ZFEÚ, nahradí svojím vlastným odôvodnením (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, Sony Corporation a Sony Electronics/Komisia, C‑697/19 P , EU:C:2022:478 , bod 95 , ako aj citovanú judikatúru).

139

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 150 až 527 napadnutého rozsudku identifikoval pochybenia, ktoré podľa neho spôsobili nezákonnosť odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o vykonanie testu AEC, mieru pokrytia trhu napadnutými zľavami a dĺžku ich trvania, takže tieto dôvody nemohli v súlade s jeho analýzou preukázať porušenie článku 102 ZFEÚ a z tohto dôvodu slúžiť ako základ pre článok 1 písm. a) až e) tohto rozhodnutia, neporušil kritériá týkajúce sa schopnosti napadnutých zliav vylúčiť konkurenciu z trhu.

142

Za týchto podmienok Všeobecný súd porušil právo Komisie na obranu, pokiaľ ide po prvé o výpočet sporného podielu spoločnosti Dell, po druhé o schopnosť napadnutých zliav poskytovaných spoločnosti HP v období od novembra 2002 do septembra 2003 vylúčiť konkurenciu z trhu a po tretie o hodnotu nepeňažných výhod poskytnutých spoločnosti Lenovo.

143

Intel spochybňuje dôvodnosť druhého odvolacieho dôvodu.

Posúdenie Súdnym dvorom

144

147

Po prvé, pokiaľ ide o situáciu spoločnosti Dell, Všeobecný súd v bodoch 204 až 206, 215 a 220 napadnutého rozsudku predložil dôkazy, ktoré Intel uviedla s cieľom spochybniť výpočet sporného podielu 7,1 %, ktorý Komisia použila v spornom rozhodnutí vo vzťahu k tomuto podniku.

148

Po prvé ide o e‑mail z 10. novembra 2005, ktorý napísal vedúci pracovník spoločnosti Dell nazvaný „D1“ (ďalej len „e‑mail D1“), z ktorého vyplýva, že presun dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD sa mohol týkať až 25 % objemu CPU x86, pričom tento riaditeľ navyše pod prísahou potvrdil obsah uvedeného e‑mailu v rámci súkromného sporového konania medzi spoločnosťami Intel a AMD v štáte Delaware (Spojené štáty americké). V bode 204 napadnutého rozsudku Všeobecný súd okrem toho uvádza, že podľa správy Salop‑Hayes, ktorú Intel po prvýkrát predložila Všeobecnému súdu, odhad objemu potrieb spoločnosti Dell na 25 % sa prejavil v prvom roku sporným podielom 17,5 %, alebo 12,5 %, ak by sa použil prístup Komisie, ktorý Intel považovala za neprimeraný.

149

Po druhé e‑mail z 9. marca 2004, ktorý napísal iný vedúci pracovník spoločnosti Dell nazvaný „D5“, odkazoval na možný presun zásobovania spoločnosti Dell k spoločnosti AMD, pokiaľ ide o 25 % celkového objemu potrieb spoločnosti Dell týkajúcich sa CPU x86 za 90 dní (ďalej len „e‑mail D5“).

153

V tejto súvislosti z bodov 171, 229, 233 a 234 napadnutého rozsudku vyplýva, že pokiaľ ide o test AEC týkajúci sa spoločnosti Dell, Komisia použila sporný podiel 7,1 % na základe výpočtového listu z januára 2004 (ďalej len „výpočtový list z roku 2004“), ktorý jej Dell predložila počas správneho konania. Komisia konkrétne vyvodila sporný podiel 7,1 % na základe presunu dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD, pokiaľ ide o 7 % objemu CPU x86, ktoré mala Dell podľa výpočtového listu z roku 2004 v úmysle kúpiť od podniku AMD za rok 2005.

154

V bode 175 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkázal na porovnanie požadovaného podielu a sporného podielu, ako ho vykonala Komisia v spornom rozhodnutí. Na základe tohto porovnania Komisia dospela k záveru, že v 9 z 13 štvrťrokov tvoriacich obdobie porušenia týkajúce sa spoločnosti Dell bol požadovaný podiel vyšší ako sporný podiel.

155

Je pravda, ako vyplýva z bodu 204 napadnutého rozsudku, ktorý je venovaný prezentácii argumentácie spoločnosti Intel, že správa Salop‑Hayes umožnila premietnuť odhad 25 % potrieb spoločnosti Dell vyplývajúcich z e‑mailov D1 a D5 do sporného podielu, pričom tento podiel bol stanovený na 17,5 % za prvý rok a táto percentuálna hodnota by sa znížila na 12,5 %, ak by sa mal použiť prístup Komisie, ktorý Intel odmieta.

159

Okrem toho v bodoch 240 až 255 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal skutočnosti týkajúce sa skutočného presunu dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v rokoch 2006 a 2007, pričom dospel k záveru, že potvrdzujú existenciu pochybností, pokiaľ ide o stanovenie sporného podielu spoločnosti Dell na 7,1 %. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 243 napadnutého rozsudku uviedol, že podľa odôvodnenia 1245 sporného rozhodnutia je možné na základe pripomienok založených na skutočnom presune časti dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD vypočítať sporný podiel vyšší ako 7,1 %, a to v rozmedzí od 8,2 % do 10,1 %.

160

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa skutočného presunu dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v rokoch 2006 a 2007 sú založené výlučne na skutočnostiach vyplývajúcich zo sporného rozhodnutia. Všeobecný súd sa neopieral o nijaký dôkaz predložený spoločnosťou Intel po prvýkrát v priebehu súdneho konania a Komisia neuvádza, v akom bode napadnutého rozsudku Všeobecný súd vychádzal z takejto skutočnosti.

161

Z toho vyplýva, že výhrada Komisie založená na tom, že Všeobecný súd založil svoje posúdenie sporného podielu spoločnosti Dell na dôkazoch, ktoré boli po prvýkrát predložené v konaní pred ním, bez toho, aby zohľadnil analýzy, ktoré táto inštitúcia predložila s cieľom vyvrátiť dôvodnosť týchto dôkazov, spočíva v každom prípade na nesprávnych predpokladoch.

165

Ako vyplýva z bodov 433 až 439 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd na podporu tohto posúdenia, ktoré sa týka zásad testu AEC, vychádzal z povahy uvedeného testu, ako je uvedená v spornom rozhodnutí. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, aby preukázala, že Všeobecný súd porušil jej právo na obranu, tento súd sa na tento účel neopieral o dodatočnú správu Shapiro‑Hayes z 28. januára 2009 (ďalej len „doplňujúca správa Shapiro‑Hayes“), ktorú predložil Intel po prvýkrát v prvostupňovom konaní, ktorá, ako vyplýva z bodov 423 a 452 napadnutého rozsudku, sa týka odlišnej otázky, a to výpočtu nákladov na tieto dve nepeňažné výhody pre Intel.

166

Za týchto podmienok skutočnosť, vyplývajúca z bodov 443 a 444 napadnutého rozsudku, že Všeobecný súd odmietol zohľadniť výpočty predložené Komisiou týkajúce sa skutočných nákladov na dotknuté nepeňažné výhody pre spoločnosť Intel z dôvodu, že takéto zohľadnenie by ho priviedlo k tomu, že posúdenie uvedené v spornom rozhodnutí nahradí svojím posúdením, nepredstavuje porušenie práva tejto inštitúcie na obranu.

167

Všeobecný súd v bode 452 tohto rozsudku poukázal na dodatočnú správu Shapiro‑Hayes až v rámci analýzy dôkazov predložených Komisiou po prvýkrát v konaní pred týmto súdom, ktorá bola pre úplnosť vykonaná v bodoch 451 až 453 napadnutého rozsudku,

– Argumentácia účastníkov konania

170

Komisia tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávnych právnych kritérií pri posudzovaní dôkazu predloženého touto inštitúciou na podporu jej konštatovania týkajúceho sa existencie zneužitia dominantného postavenia. Konkrétne po prvé sa test AEC nezakladá na predpokladoch týkajúcich sa správania vyplývajúceho z pozorovaných skutočností, ale na uplatnení ekonometrického modelu na posúdenia vstupných hodnôt („input values“) pre tento model. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 165 napadnutého rozsudku, okolnosť, že Intel poskytla prijateľné vysvetlenie skutkových okolností, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru o neexistencii porušenia, nemôže viesť k zrušeniu sporného rozhodnutia. Po druhé test AEC je v podstate výkonom hodnotenia, ktoré sa, pokiaľ ide o sporný podiel určitého OEM, zakladá na predpokladoch, pre ktoré zo svojej podstaty neexistuje jednoznačná a konečná odpoveď, ale len optimálne alebo primerané posúdenie. Na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 166 napadnutého rozsudku, tak na dosiahnutie zrušenia sporného rozhodnutia nestačí spochybniť posúdenie vykonané Komisiou po vykonaní takéhoto testu alebo a fortiori jednoducho naznačiť, že prichádza do úvahy iný výsledok.

171

Správny prístup, pokiaľ ide o úroveň dôkazov a súdne preskúmanie analýzy AEC, je teda ten, ktorý bez toho, aby vyňal test AEC zo súdneho preskúmania, spočíva v tom, že sa overí nielen vecná presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherencia, ale tiež sa preskúma, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť konštatovania, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo. Schopnosť praktiky podniku v dominantnom postavení obmedziť hospodársku súťaž sa totiž posudzuje na základe kontextuálnych skutočností, ktoré nesúvisia výlučne so správaním tohto podniku.

Na posúdenie dôvodnosti tvrdení Komisie treba pripomenúť kontext, ktorého súčasťou je test AEC vykonaný v prejednávanej veci.

175

V bodoch 133 a 134 rozsudku o odvolaní Súdny dvor pripomenul, že cieľom článku 102 ZFEÚ nie je zabrániť podniku, aby vlastnou zásluhou nadobudol dominantné postavenie na jednom alebo viacerých trhoch, ani zabezpečiť, aby konkurenčné podniky, ktoré sú menej efektívne ako podniky v takomto postavení, zostali na trhu. Každé vylúčenie tak nevyhnutne neznamená narušenie hospodárskej súťaže. Hospodárska súťaž založená na zásluhách totiž môže viesť k zániku na trhu alebo marginalizácii konkurentov, ktorí sú menej efektívni, a teda menej zaujímaví pre spotrebiteľov, najmä z pohľadu ceny, výroby, výberu, kvality alebo inovácie (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , body 126 a 127 , ako aj citovaná judikatúra).

176

Na to, aby bolo možné v danom prípade dospieť k záveru, že určité správanie treba považovať za „zneužitie dominantného postavenia“, je v zásade potrebné preukázať, že toto správanie má v dôsledku použitia prostriedkov odlišných od tých, ktorými sa riadi hospodárska súťaž medzi podnikmi na základe zásluh, skutočný alebo potenciálny účinok spočívajúci v obmedzení tejto hospodárskej súťaže vylúčením rovnako efektívnych konkurenčných podnikov z relevantného trhu alebo trhov alebo znemožnením ich rozvoja na týchto trhoch (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 129 a citovaná judikatúra).

177

180

Pokiaľ teda ide o praktiku spočívajúcu v poskytovaní vernostných zliav, vo vzťahu ku ktorej podnik v dominantnom postavení v priebehu správneho konania uvedie dôkazy preukazujúce, že nemohla mať vytýkané účinky vylúčenia konkurencie z trhu, Komisii prináleží analyzovať nielen také skutočnosti, ako je rozsah dominantného postavenia dotknutého podniku, miera pokrytia trhu napadnutými zľavami, ako aj podmienky a spôsoby poskytovania predmetných zliav dĺžku ich trvania a ich výšku, ale aj prípadná existencia stratégie zameranej na vylúčenie prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov z trhu (rozsudok o odvolaní, body 138 a 139, ako aj citovaná judikatúra; pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt. Operations, C‑680/20 EU:C:2023:33 , body 47 až 49 ).

181

Schopnosť takýchto zliav vylúčiť z trhu rovnako efektívneho konkurenta ako podnik v dominantnom postavení, o ktorom sa predpokladá, že bude znášať rovnaké náklady ako tento podnik, sa vo všeobecnosti posudzuje použitím testu AEC. Hoci je totiž tento test len jedným zo spôsobov posúdenia, či podnik v dominantnom postavení použil iné prostriedky ako tie, ktoré patria do rámca „bežnej“ hospodárskej súťaže, jeho cieľom je práve posúdiť schopnosť, ktorú by mal takýto rovnako efektívny konkurent, posudzovaný abstraktne, reprodukovať správanie podniku v dominantnom postavení, a v dôsledku toho, či toto správanie treba považovať za správanie, ktoré patrí do bežnej hospodárskej súťaže, teda hospodárskej súťaže založenej na zásluhách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20 , EU:C:2022:379 , body 80 až 82 , ako aj citovanú judikatúru).

185

V bode 175 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v podstate uviedol, že Komisia považovala tento číselný údaj za relevantnú percentuálnu hodnotu, ktorá sa má uplatniť na určenie sporného podielu, a porovnala ho s požadovaným podielom vyplývajúcim z tabuľky č. 22 za každý dotknutý štvrťrok.

186

Posledný stĺpec tejto tabuľky, na ktorú tiež odkazuje bod 175 napadnutého rozsudku, uvádza, že za obdobie medzi štvrtým štvrťrokom zdaňovacieho obdobia 2003 a štvrtým štvrťrokom zdaňovacieho obdobia 2006 sa požadovaný podiel pohyboval medzi hodnotou 4,9 %, čo je hodnota vypočítaná pre prvý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2004, a hodnotou 12,1 %, čo je hodnota vypočítaná za štvrtý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2006. Ako uvádza Všeobecný súd v uvedenom bode napadnutého rozsudku, Komisia dospela k záveru, že v posledných deviatich štvrťrokoch posudzovaného obdobia bol požadovaný podiel vyšší ako sporný podiel.

187

Všeobecný súd po tom, čo v bodoch 189 až 201 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenia spoločnosti Intel, ktorými Komisii vytýkala, že tým, že zohľadnila výpočtový list z roku 2004, porušila zásadu právnej istoty, v bodoch 202 až 256 tohto rozsudku preskúmal tvrdenia spoločnosti Intel týkajúce sa stanovenia sporného podielu na hodnotu 7,1 %.

191

Za týchto podmienok Všeobecný súd v bode 234 napadnutého rozsudku konštatoval, že dôkazy, na ktoré sa odvoláva Intel, viedli k spochybneniu skutočnosti, že sporný podiel spoločnosti Dell sa mal posudzovať len na základe výpočtového listu z roku 2004, v ktorom je spomenutý presun dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v objeme 7 % v roku 2005, z ktorého Komisia vyvodila sporný podiel vo výške 7,1 %.

192

V druhom rade Všeobecný súd v bode 243 napadnutého rozsudku poznamenal, že Komisia v odôvodnení 1245 sporného rozhodnutia výslovne pripustila, že na základe pripomienok týkajúcich sa skutočného presunu časti dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v rokoch 2006 a 2007 je možné vypočítať sporný podiel vyšší ako 7,1 %, ktorý by sa pohyboval medzi 8,2 % a 10,1 %.

193

V tejto súvislosti Všeobecný súd na jednej strane v bode 244 napadnutého rozsudku uviedol, že samotná existencia týchto odhadov stačila na preukázanie toho, že sporný podiel vo výške 7,1 % nebol jediný možný a viedla k spochybneniu dôvodnosti stanovenia hodnoty, ktoré Komisia uviedla v spornom rozhodnutí.

197

Vzhľadom na tieto posúdenia Všeobecný súd v bode 256 napadnutého rozsudku konštatoval, že skutočnosti predložené spoločnosťou Intel mohli vyvolať na strane súdu pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že hodnota sporného podielu spoločnosti Dell mala byť stanovená na 7,1 %. V dôsledku toho podľa Všeobecného súdu Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dôvodnosť stanovenia hodnoty uvedeného sporného podielu.

198

Navyše v bodoch 257 až 271 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pre úplnosť preskúmal dôvodnosť analýzy Komisie týkajúcej sa sporného podielu spoločnosti Dell v počiatočnej časti relevantného obdobia, t. j. od decembra 2002 do októbra 2003. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 260 napadnutého rozsudku zdôraznil, že z tabuľky č. 22 jasne vyplýva, že sporný podiel bol vyšší ako požadovaný podiel v prvých štyroch štvrťrokoch uvedených v tejto tabuľke, a to aj v prípade, že by sa akceptovali výpočty požadovaného podielu a sporného podielu, ktoré vykonala Komisia.

199

Všeobecný súd po analýze tvrdení, ktoré v tejto súvislosti uviedla Komisia, v bodoch 270 a 271 napadnutého rozsudku konštatoval, že táto inštitúcia nemohla a posteriori vysvetliť alebo potvrdiť rozdiel medzi pozitívnymi výsledkami pre Intel uvedenými v tabuľke č. 22 za prvé štyri štvrťroky obdobia porušenia a svojím záverom prijatým za celé toto obdobie, podľa ktorého Intel neprešla testom AEC.

203

Pokiaľ ide o spoločnosť Dell, ako vyplýva z bodov 183 až 186 tohto rozsudku, pozitívny alebo negatívny výsledok testu AEC závisí od porovnania dvoch hodnôt, a to hodnoty sporného podielu a hodnoty požadovaného podielu, spresnených na jedno desatinné miesto. Pri výpočte týchto hodnôt sa Komisia opiera o hypotézy, ktoré zahŕňajú zohľadnenie súboru mnohých číselných údajov.

204

Z toho vyplýva, ako ďalej tvrdí Komisia, že nestačí, aby podnik v dominantnom postavení spochybnil presnosť jedného z výpočtov vykonaných v rámci testu AEC, aby vyvrátil záver Komisie založený na takomto teste, ktorý sa týka schopnosti systému vernostných zliav vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako tento podnik z trhu. Je ešte potrebné, aby nedostatok alebo zistená chyba mohli zmeniť výsledok testu tým, že ho pozmenia z negatívneho na pozitívny výsledok, aby vznikla dôvodná pochybnosť, pokiaľ ide o dôvodnosť výsledku, ku ktorému dospela Komisia, a teda aj pokiaľ ide o schopnosť predmetných zliav vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako podnik v dominantnom postavení z trhu. Tento typ pochybností môže vzniknúť z dôvodu chýb vo výpočte alebo z dôvodu selektívneho alebo neúplného zohľadnenia dôkazov.

205

207

Zo znenia týchto bodov napadnutého rozsudku v spojení s bodmi 242 a 243 tohto rozsudku totiž vyplýva, že Všeobecný súd chcel zdôrazniť, že sporný podiel nepresahuje len hodnotu 7,1 %, ale aj požadovaný podiel, a to aj na základe odhadov Komisie uvedených v spornom rozhodnutí. Tento sporný podiel teda „prichádzal do úvahy“ pre samotnú Komisiu, ktorá sa napriek tomu rozhodla vychádzať len z výpočtového listu z roku 2004. Okrem toho Všeobecný súd dospel k posúdeniu uvedenému v bode 254 napadnutého rozsudku po tom, čo v bodoch 245 až 251 tohto rozsudku odmietol tvrdenia Komisie smerujúce k spochybneniu relevantnosti údajov týkajúcich sa skutočného presunu dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v rokoch 2006 a 2007.

208

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd nepostupoval v rozpore s povahou testu AEC ako ekonometrického modelu, ktorý umožňuje posúdiť schopnosť napadnutých zliav vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako podnik v dominantnom postavení z trhu, takže prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

O druhej časti založenej na nesprávnom uplatnení zvoleného dôkazného štandardu

– Argumentácia účastníkov konania

V bode 166 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v podstate pripomenul, že ak podnik v dominantnom postavení uvádza možnosť, že nastala okolnosť, ktorá môže ovplyvniť dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia, prináleží tomuto podniku, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázal existenciu a relevantnosť okolnosti, na ktorú sa odvoláva, ako aj vplyv, ktorý má na dôkaznú hodnotu dôkazov uvádzaných v jeho neprospech.

212

V tejto súvislosti treba uviesť, že posúdenia uvedené v bodoch 217 a 218 napadnutého rozsudku predstavujú odpoveď na tvrdenie spoločnosti Intel uvedené v bode 215 tohto rozsudku, podľa ktorého po prvé dokumenty, na ktoré sa táto spoločnosť odvolávala, boli vypracované vrcholovými vedúcimi pracovníkmi spoločnosti Dell, po druhé D1 potvrdil pod prísahou v rámci súkromného sporového konania medzi spoločnosťami Intel a AMD v štáte Delaware, obsah svojho e‑mailu z 10. novembra 2005 a po tretie D3, ďalší vedúci pracovník spoločnosti Dell v rámci tohto konania vyhlásil, že nemá nijaký dôvod spochybňovať presnosť vyjadrení D1.

213

V bode 216 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odpovedal na toto konkrétne tvrdenie, že v mene podniku poskytnuté odpovede, akou je odpoveď, ktorú Dell poskytla počas správneho konania, v ktorom Dell predložila výpočtový list z roku 2004, sa vyznačujú väčšou vierohodnosťou, než akú by mohla mať odpoveď poskytnutá jej zamestnancom alebo jedným z jej vedúcich pracovníkov. Práve z hľadiska tohto všeobecného pravidla teda Všeobecný súd v bodoch 217 a 218 napadnutého rozsudku poukázal na vyššiu dôkaznú hodnotu a podrobný a presný charakter výpočtového listu z roku 2004.

217

Druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu je v dôsledku toho potrebné zamietnuť.

O tretej časti založenej na skreslení dôkazov v rámci preskúmania testu AEC vo vzťahu k spoločnosti Dell a na porušení práva Komisie na obranu

– Argumentácia účastníkov konania

218

Komisia ďalej subsidiárne tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, založil svoje rozhodnutie na protichodných dôvodoch a porušil jej právo na obranu.

Pokiaľ ide o prvé dva dokumenty, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bode 233 napadnutého rozsudku vyvodil sporný podiel, ktorý môže dosiahnuť 25 % potrieb spoločnosti Dell, zamenil potreby, ktoré mohla Dell pokryť zásobovaním sa od spoločnosti AMD na konci obdobia jedného roka, s priemerom uvedených potrieb počas celého tohto obdobia. Je pritom zrejmé, že tento priemer bol nižší ako 25 %. Ako uznal Všeobecný súd v bode 218 napadnutého rozsudku, Komisia sa správne odvolávala na presnosť a podrobnosť informácií uvedených vo výpočtovom liste z roku 2004, čo by odôvodňovalo stanovenie sporného podielu spoločnosti Dell na 7,1 %. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza Všeobecný súd v bode 239 napadnutého rozsudku, skutočnosť, že e‑mail D1 odôvodňuje stanovenie sporného podielu spoločnosti Dell medzi 5,6 % a 10,4 %, neumožňuje pochybovať o tom, že sporný podiel spoločnosti Dell mal byť stanovený na 7,1 %. Okrem toho vypracovanie sporného podielu na základe dokumentov uvedených v bode 219 tohto rozsudku by si vyžadovalo uvažovať o domnienkach, pokiaľ ide o časový rámec a mieru nárastu presunu od spoločnosti Intel k spoločnosť AMD ako dodávateľa spoločnosti Dell, zatiaľ čo výpočtový list z roku 2004 obsahoval všetky informácie potrebné na tento účel. Dôkazy, o ktoré sa oprel Všeobecný súd, mu pritom umožnili vypočítať sporný podiel len vo forme rozpätia, zatiaľ čo presné a podrobné informácie uvedené vo výpočtovom liste z roku 2004 umožnili vypočítať konkrétne číslo, ako bolo uznané v bode 218 napadnutého rozsudku.

221

Navyše Všeobecný súd tým, že v bode 247 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia použila na účely posúdenia sporného podielu pripomienky vyvodené z presunu časti dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v rokoch 2006 a 2007, skreslil sporné rozhodnutie. Komisia nezohľadnila údaje z obdobia po porušení, takže neuznala, že sporný podiel mohol počas obdobia porušenia dosiahnuť 10,1 %. Okolnosť, že rastúci konkurenčný tlak vyvíjaný spoločnosťou AMD, uvedený v odôvodnení 1243 sporného rozhodnutia v konečnom dôsledku umožnil spoločnosti AMD konkurovať do výšky sporného podielu, ktorý mohol v období od októbra 2006 do júna 2007 dosahovať až 10,1 %, nevyhnutne znamená menší konkurenčný tlak počas obdobia porušenia. Úvahy Všeobecného súdu uvedené v bodoch 249 až 251 napadnutého rozsudku tiež spočívajú na skreslení odôvodnení 1245 a 1258 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom vychádzajú zo zásady, že Komisia pri výpočte sporného podielu zohľadnila údaje týkajúce sa obdobia nasledujúceho po porušení a ignorujú dôkazy vyplývajúce z tabuľky č. 22. V bode 250 napadnutého rozsudku si Všeobecný súd zamenil kalendárne roky s zdaňovacími obdobiami spoločnosti Dell, čo ho priviedlo k nesprávnemu záveru, že v rámci testu AEC bolo zohľadnené obdobie nasledujúce po porušení.

223

225

Toto skreslenie sporného rozhodnutia podľa Komisie spôsobuje nesprávnosť úvahy Všeobecného súdu v bode 270 napadnutého rozsudku, podľa ktorej tvrdenia Komisie neumožňovali vysvetliť ani a posteriori potvrdiť rozdiel medzi výsledkami, ktoré Komisia uviedla za prvé štyri štvrťroky obdobia porušenia v tabuľke č. 22 a úvahou, ktorú uviedla za celé toto obdobie, podľa ktorej Intel neprešla testom AEC.

226

Všeobecný súd mal napokon zohľadniť ekonomické analýzy predložené Komisiou v priebehu konania, ktorých cieľom bolo preukázať, že aj za predpokladu, že by bolo potrebné vypočítať sporný podiel na základe dokumentov uvedených v bode 219 tohto rozsudku, nemožno z nich vyvodiť sporný podiel medzi 12,5 % a 17,5 %. Všeobecný súd tým, že odmietol takto postupovať, porušil v bodoch 235, 236, 252 a 253 napadnutého rozsudku právo Komisie na obranu.

227

Intel spochybňuje dôvodnosť tejto časti tretieho odvolacieho dôvodu.

Treba pripomenúť, že časti napadnutého rozsudku týkajúce sa testu AEC uplatneného na Dell sa skladajú z časti, ktorá sa týka posúdenia sporného podielu (body 171 až 271 napadnutého rozsudku), časti, ktorá sa týka alternatívneho výpočtu uplatneného Komisiou s cieľom potvrdiť, že napadnuté zľavy poskytnuté spoločnosti Dell mohli vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako Intel z trhu (body 272 až 276 tohto rozsudku) a časti, ktorá sa týka zohľadnenia určitých faktorov, ktoré, ak by boli zahrnuté do testu AEC, by podľa sporného rozhodnutia posilnili odhadovanú schopnosť napadnutých zliav poskytnutých spoločnosti Dell vylúčiť konkurenciu z trhu. Tieto posilňujúce faktory spočívali po prvé v tom, že Dell sa zjavne domnievala, že akákoľvek strata napadnutých zliav z nej bude sprevádzaná zvýšením napadnutých zliav poskytnutých spoločnosťou Intel iným OEM, ktoré boli jej konkurentmi, a po druhé v tom, že v odhade sporného podielu sa nezohľadňuje skutočnosť, že Dell kupovala od spoločnosti Intel aj iné výrobky než mikroprocesory CPU x86, najmä čipsety (body 177 a 277 až 282 uvedeného rozsudku).

231

Časť týkajúca sa stanovenia sporného podielu spoločnosti Dell sa delí na tri pododdiely. Prvý pododdiel, ktorý zahŕňa body 189 až 201 napadnutého rozsudku, sa týka tvrdení spoločnosti Intel založených na zásade právnej istoty, ktoré Všeobecný súd zamietol. Druhý pododdiel, ktorý zahŕňa body 202 až 256 tohto rozsudku, sa týka tvrdení spoločnosti Intel smerujúcich k spochybneniu sporného podielu 7,1 %, ktorý použila Komisia, ktorým Všeobecný súd vyhovel. Tretí pododdiel, ktorý zahŕňa body 257 až 271 uvedeného rozsudku, sa týka tvrdení spoločnosti Intel týkajúcich sa počiatočnej časti obdobia porušenia od decembra 2002 do októbra 2003, ktoré Všeobecný súd preskúmal len pre úplnosť a tiež im vyhovel.

235

V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodov 203 a 240 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd v dvoch fázach preskúmal argumentáciu spoločnosti Intel smerujúcu k spochybneniu sporného podielu 7,1 %, ktorý Komisia použila v súvislosti so spoločnosťou Dell. V prvom rade Všeobecný súd v bodoch 203 až 239 tohto rozsudku preskúmal dôkazy, z ktorých Intel vychádzala pri spochybnení uvedenej časti, a v druhom rade v bodoch 240 až 255 uvedeného rozsudku preskúmal tvrdenia spoločnosti Intel založené na skutočnom presune dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v rokoch 2006 a 2007.

236

238

Pokiaľ ide po tretie o argumenty, ktorými Komisia tvrdí, že posúdenia Všeobecného súdu uvedené v bodoch 247 až 251 napadnutého rozsudku týkajúce sa zohľadnenia údajov vyplývajúcich zo skutočného presunu dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v rokoch 2006 a 2007, teda po období porušenia, ktoré sa skončilo v decembri 2005, obsahujú skreslenia sporného rozhodnutia, treba uviesť to, čo nasleduje.

239

V bodoch 247 a 248 napadnutého rozsudku Všeobecný súd poznamenal, že Komisia nemôže vychádzať z relevantnosti skutočností vyvodených z presunu časti dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v rokoch 2006 a 2007 na účely spochybnenia argumentácie spoločnosti Intel týkajúcej sa začiatku plynutia časového horizontu jedného roka v rámci výpočtu sporného podielu, pričom zároveň popiera relevantnosť týchto istých skutočností na účely posúdenia presnej výšky sporného podielu. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, Všeobecný súd tým, že zaujal toto zásadné stanovisko, ktoré kritizuje selektívne použitie dôkazov Komisiou, nedospel k záveru, že táto inštitúcia použila na účely stanovenia výšky sporného podielu pripomienky vyvodené z presunu dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v rokoch 2006 a 2007.

240

V bode 250 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkazuje na ďalšie tvrdenie, ktoré Komisia uviedla vo svojich doplňujúcich pripomienkach k vráteniu veci, podľa ktorého boli do testu AEC „zahrnuté“ skutočné trhové podiely spoločnosti AMD na nákupoch spoločnosti Dell v rokoch 2006 a 2007 a že výsledky týchto výpočtov potvrdzovali zistenia v spornom rozhodnutí „za obdobie končiace sa v roku 2005“. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 251 napadnutého rozsudku poznamenal, že Komisia nevykonala úpravu sporného podielu použitého pre rok 2005 na základe výpočtov uvedených v odôvodnení 1245 tohto rozhodnutia, ktoré sa týkajú obdobia nasledujúceho po porušovaní. Bez takejto úpravy by totiž nebolo možné tvrdiť, že výsledky výpočtov vykonaných v uvedenom rozhodnutí potvrdzujú konštatovania toho istého rozhodnutia týkajúce sa obdobia porušenia, a to tým menej, že z nich vyplýva vysoký sporný podiel, čo tieto konštatovania skôr spochybňuje.

242

Z týchto úvah vyplýva, že Všeobecný súd správne rozlišoval medzi údajmi testu AEC týkajúcimi sa obdobia porušenia a údajmi týkajúcimi sa obdobia po porušovaní, ktoré neboli súčasťou tohto testu. Všeobecný súd tak v odpovedi na tvrdenia spoločnosti Intel preskúmal dôvodnosť posúdení Komisie týkajúcich sa relevantnosti údajov týkajúcich sa obdobia po porušovaní bez toho, aby skreslil obsah relevantných odôvodnení sporného rozhodnutia.

243

Okrem toho tvrdenia Komisie, podľa ktorých Všeobecný súd porušil jej právo na obranu tým, že v bodoch 236 a 253 napadnutého rozsudku odmietol zohľadniť dodatočné analýzy uvedené v bodoch 235 a 252 tohto rozsudku, ktoré Komisia po prvýkrát predložila v priebehu súdneho konania, aby spochybnila dôkazy, ktoré Intel údajne predložila po prvýkrát v konaní pred Všeobecným súdom, nemôžu uspieť. Ako totiž vyplýva z bodov 156 až 161 tohto rozsudku, Všeobecný súd nezohľadnil dôkazy predložené spoločnosťou Intel po prvýkrát v konaní pred ním, takže tvrdenia predložené Komisiou na podporu tohto odvolacieho dôvodu sa v každom prípade zakladajú na nesprávnom predpoklade.

Napokon tvrdenie Komisie založené na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyžadoval kvantifikáciu posilňujúcich faktorov, ktoré uviedla na účely preukázania schopnosti napadnutých zliav vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako Intel z trhu, spočíva na nesprávnom výklade bodov 278 až 282 napadnutého rozsudku. Z týchto bodov vyplýva, že Všeobecný súd odmietol analýzu vykonanú v spornom rozhodnutí vo veci prechodu napadnutých zliav poskytovaných spoločnosti Dell na jej konkurentov a straty týchto zliav v rámci nákupu čipsetov z dôvodu, že bez číselného vyjadrenia v tejto súvislosti nebolo možné, aby Všeobecný súd účinne preskúmal, či tieto dva posilňujúce faktory boli schopné neutralizovať nedostatky vyplývajúce z chýb v teste AEC, týkajúceho sa sporného podielu spoločnosti Dell alebo preukázať schopnosť uvedených zliav vylúčiť konkurenciu z trhu. V dôsledku toho Všeobecný súd nedospel k záveru, že posilňujúce faktory musia byť presne vyčíslené za každých okolností, ale že ak by mali nahradiť hlavnú analýzu Komisie týkajúcu sa schopnosti napadnutých zliav poskytnutých spoločnosti Dell vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako Intel z trhu, preskúmanie, ktoré je im venované, musí byť vhodné na preukázanie tejto schopnosti.

246

Z toho vyplýva, že tretiu časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť, a preto treba zamietnuť tretí odvolací dôvod v celom jeho rozsahu.

O štvrtom odvolacom dôvode založenom na viacerých nesprávnych právnych posúdeniach a porušení práva Komisie na obranu v súvislosti s preskúmaním testu AEC, pokiaľ ide o spoločnosť HP

249

V tejto súvislosti Komisia po prvé tvrdí, že Všeobecný súd uplatnil nesprávny štandard dokazovania, ktorý, pokiaľ ide o test AEC týkajúci sa spoločnosti HP, spôsobil nezákonnosť bodov 292 až 320 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 335 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nepreukázala, že v období od novembra 2002 do mája 2005 napadnuté zľavy poskytované spoločnosti HP mohli mať protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu.

250

Všeobecný súd predovšetkým nespochybnil, že sporné rozhodnutie uvádzalo aj požadovanú časť týkajúcu sa obdobia od novembra 2002 do septembra 2003. V bodoch 304 a 305 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd kritizoval skutočnosť, že Komisia na účely stanovenia výšky tohto podielu vychádzala z číselných údajov založených na súčte alebo aritmetickom priemere číselných údajov týkajúcich sa iba troch štvrťrokov, a to štvrtého štvrťroka roku 2003 a prvého a druhého štvrťroka roku 2004. Tieto číselné údaje sú však dostatočne reprezentatívne pre celú dobu trvania prvej dohody uzavretej medzi spoločnosťami Intel a HP, ktorá platila od novembra 2002 do mája 2004 (ďalej len „dohoda HPA1“), a preto z nich Komisia vychádzala.

251

Všeobecný súd teda kritizoval voľbu Komisie týkajúcu sa ekonomického parametra, v prejednávanej veci referenčného obdobia zvoleného na výpočet požadovaného podielu. Tento ekonomický parameter však nie je skutkovou otázkou, ale aspektom komplexného ekonomického posúdenia, pri ktorom Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, a preto sa preskúmanie Všeobecným súdom musí obmedziť na overenie možnej existencie zjavne nesprávneho posúdenia, akým je použitie protiprávnej metódy zo strany Komisie. Intel však nepredložila alternatívny výpočet týkajúci sa dotknutých štvrťrokov, keďže prístup Komisie bol v každom prípade priaznivý. Za týchto podmienok Všeobecný súd nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením.

255

Po štvrté, keď Všeobecný súd v bode 334 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o posilňujúce faktory, nevyhnutne poukázal na dva posilňujúce faktory zohľadnené v tomto rozhodnutí, uvedené v bode 321 napadnutého rozsudku, a to na skutočnosť, že Komisia použila údaje priaznivé pre Intel, a na riziko, že napadnuté zľavy pôvodne určené pre HP by mohli byť prevedené na iného konkurenta HP. Všeobecný súd však preskúmal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia len v súvislosti s druhým z týchto faktorov, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok nebol odôvodnený ani implicitne, pokiaľ ide o prvý z týchto faktorov. Všeobecný súd sa v každom prípade tým, že v bodoch 328, 331 a 334 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné rozhodnutie nie je z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o druhý posilňujúci faktor, dopustil aj nesprávneho právneho posúdenia. V tejto súvislosti Komisia najmä poznamenáva, že Všeobecný súd od nej v skutočnosti vyžadoval, aby išla nad rámec posúdenia schopnosti napadnutých zliav vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako Intel z trhu a kvantifikovala tieto účinky vylúčenia konkurencie z trhu, a to odkazom na skutočnosť, ktorá nesúvisí s parametrami testu AEC a je hypotetická. V dôsledku toho, aj keby Všeobecný súd v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že sporné rozhodnutie nepreukazuje existenciu protisúťažného účinku vylúčenia konkurencie z trhu, pokiaľ ide o obdobie od novembra 2002 do septembra 2003, všeobecný záver vyvodený v bode 335 tohto rozsudku je nesprávny.

Podľa bodov 298, 299, 303 a 321 napadnutého rozsudku je tento záver založený jednak na porovnaní medzi sporným podielom a požadovaným podielom a jednak na dvoch posilňujúcich faktoroch. Tieto faktory pozostávajú po prvé z toho, že Komisia použila číselné údaje, ktoré boli pre Intel najpriaznivejšie, a po druhé z toho, že pokiaľ by HP chcela začať nakupovať CPU x86 od spoločnosti AMD, Intel by následne mohla presunúť zľavy, ktoré pôvodne zamýšľala pre HP, na iného konkurenta tejto spoločnosti, napríklad na Dell.

259

Z bodu 299 napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa sporného rozhodnutia Komisia stanovila sporný podiel spoločnosti HP na 7 %.

260

Pokiaľ ide o požadovaný podiel, ten je uvedený v tabuľke č. 34, ktorá sa nachádza v odôvodnení 1334 sporného rozhodnutia (ďalej len „tabuľka č. 34“), na ktorú odkazuje bod 303 napadnutého rozsudku. Posledný stĺpec tejto tabuľky uvádza, že za obdobie medzi tretím štvrťrokom zdaňovacieho obdobia 2003 a tretím štvrťrokom zdaňovacieho obdobia 2006 sa požadovaný podiel pohyboval medzi hodnotou 9,7 %, čo je hodnota vypočítaná pre štvrtý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2003, a hodnotou 18,9 %, čo je hodnota vypočítaná za prvý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2006. Komisia tak v odôvodnení 1387 sporného rozhodnutia, na ktoré odkazuje bod 298 napadnutého rozsudku, dospela k záveru, že požadovaný podiel bol vyšší ako sporný podiel počas celého obdobia porušenia.

261

Podobne v bode 304 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zdôraznil, že údaje týkajúce sa dohody HPA1, ktoré sú uvedené v prvom riadku tabuľky č. 35, vyplývajú zo súčtu alebo aritmetického priemeru číselných údajov uvedených v prvých troch riadkoch tabuľky č. 34. Všeobecný súd v bode 305 tohto rozsudku uviedol podrobnosti, z ktorých vychádza toto posúdenie, a v bode 306 tohto rozsudku dodal, že Komisia netvrdila, že tento matematický vzťah je výsledkom náhody alebo že rôzne zistené hodnoty sú rovnaké pre tri chýbajúce štvrťroky a pre tri nasledujúce štvrťroky.

265

Za týchto podmienok Všeobecný súd dospel v bode 307 napadnutého rozsudku k záveru, že Komisia pri výpočtoch vedúcich k číselným údajom nachádzajúcim sa v tabuľke č. 35 skutočne nezohľadnila november a december 2002 ani prvé tri štvrťroky zdaňovacieho obdobia 2003. V tom istom bode dodal, že výpočet požadovaného podielu počas doby platnosti dohody HPA1, ktorý viedol k výsledkom uvedeným v tabuľkách č. 34 a 35, sa teda nevzťahuje na celé obdobie od novembra 2002 do mája 2005, v prípade ktorého sa Komisia domnievala, že môže preukázať existenciu účinku vylúčenia konkurentov z trhu vyvolaného napadnutými zľavami, poskytovanými spoločnosti HP.

266

V bodoch 308 až 320 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odmietol tvrdenia Komisie založené po prvé na tom, že výsledok výpočtu na štvrťročnom základe sa zásadne neodlišuje od výsledku údajne vykonaného celkového výpočtu, a po druhé na odkazoch na prílohu vyjadrenia k žalobe a na prílohu dupliky.

267

Po druhé, ako v podstate uvádza generálna advokátka v bodoch 91 a 92 svojich návrhov, hoci použitie mechanizmu extrapolácie nie je v zásade zakázanou voľbou, keďže cieľom tohto mechanizmu je vyvodiť neznámu skutočnosť z údajov, ktoré sú známe, musí spočívať na konkrétnej logickej postupnosti definovanej a vysvetlenej stranou, ktorá znáša dôkazné bremeno, v prejednávanej veci Komisiou.

271

Komisia však netvrdí a ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, že pred Všeobecným súdom poukázala na reprezentatívnu povahu údajov týkajúcich sa obdobia po treťom zdaňovacom štvrťroku roku 2003, aby odôvodnila ich extrapoláciu na časť obdobia porušenia trvajúcu až do uplynutia tohto štvrťroka, a tým menej, že takáto reprezentatívna povaha vyplýva zo sporného rozhodnutia. Naopak, v poznámke pod čiarou na strane 1658 uvedenej v odôvodnení 1337 sporného rozhodnutia, na ktorú odkazujú body 292 a 297 napadnutého rozsudku, sa uvádza, že posudzované obdobie sa úplne nezhoduje s dĺžkou trvania predmetných dohôd, pretože pokiaľ ide o dohodu HPA1, číselné údaje poskytnuté spoločnosťou HP nepokrývali trvanie tejto dohody v celom rozsahu. Tento odkaz okrem toho vylučuje možnosť dospieť k záveru, že sporné rozhodnutie obsahuje implicitné odôvodnenie týkajúce sa reprezentatívnej povahy údajov týkajúcich sa obdobia, ktoré nastalo po treťom zdaňovacom štvrťroku roku 2003, ktorý by mohlo odôvodniť extrapoláciu. Navyše, keďže Komisia nespochybňuje tvrdenie uvedené v bode 306 napadnutého rozsudku, konkretizované v bode 264 tohto rozsudku, treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 307 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia v skutočnosti nezohľadnila november a december roku 2002, ani prvé tri štvrťroky zdaňovacieho obdobia 2003.

274

Z toho vyplýva, že Komisia je oprávnená založiť svoje posúdenie na rovnakých predpokladoch a skutočnostiach, aké predložil obvinený podnik a rovnako môže vykonať svoje vlastné analýzy na základe iných dôkazov získaných počas jej vyšetrovania.

275

Skutočnosť, že Intel počas správneho konania predložila výpočty, ktoré sa síce zakladali na referenčných obdobiach použitých Komisiou, avšak podľa tohto podniku preukazujú, že napadnuté zľavy neboli schopné vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako táto spoločnosť z trhu, sa jasne odlišuje od situácie, keby Intel počas tohto konania predložila dôkazy týkajúce sa časti obdobia porušenia, ktorú by sama extrapolovala na inú časť tohto obdobia, z ktorých by Komisia vychádzala v oznámení o výhradách, a ak by neboli spochybnené, v spornom rozhodnutí. Toto rozlišovanie platí bez ohľadu na to, či Intel, ako tvrdí, počas správneho konania preukázala nedostatok týkajúci sa obdobia od novembra 2002 do júla 2003.

276

V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako už vyplýva z bodu 163 tohto rozsudku a ako Všeobecný súd správne pripomenul v bode 300 napadnutého rozsudku, že žiadne ustanovenie práva Únie neukladá príjemcovi oznámenia o výhradách povinnosť namietať proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam počas správneho konania pod hrozbou toho, že neskôr to už v súdnom konaní nebude možné (pozri rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P , EU:C:2010:389 , bod 89 ).

Tvrdenie Komisie založené na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že nedostatok testu AEC týkajúci sa časti obdobia porušenia, ktorá prebiehala do konca tretieho zdaňovacieho štvrťroka roku 2003, poznačil analýzu týkajúcu sa celého obdobia porušenia, ktoré trvalo od novembra 2002 do mája 2005, vychádza z nesprávneho výkladu bodu 335 napadnutého rozsudku. V tomto bode totiž Všeobecný súd uviedol, že záver uvedený v odôvodnení 1406 sporného rozhodnutia, podľa ktorého napadnuté zľavy poskytnuté spoločnosti HP mohli mať protisúťažný účinok vylúčenia konkurencie z trhu v období od novembra 2002 do mája 2005, nebol z právneho hľadiska dostatočne preukázaný len „[v rozsahu, v akom Komisia] nepreukázala existenciu účinkov vylúčenia [z trhu] v období od 1. novembra 2002 do 30. septembra 2003“. V bode 525 napadnutého rozsudku tak Všeobecný súd pripustil, že táto okolnosť nemohla viesť k zrušeniu sporného rozhodnutia pre celé obdobie porušenia vymedzeného v súvislosti so spoločnosťou HP. Za týchto podmienok, ako vyplýva z toho istého bodu tohto rozsudku, Všeobecný súd rozhodol o zrušení týkajúcom sa celého tohto obdobia až po tom, čo v bodoch 485 až 520 uvedeného rozsudku konštatoval, že Komisia riadne nepreskúmala kritérium týkajúce sa miery pokrytia trhu napadnutými zľavami a že nevykonala správnu analýzu dĺžky trvania týchto zliav.

279

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, Všeobecný súd nezaložil zrušenie sporného rozhodnutia v súvislosti s napadnutými zľavami poskytnutými spoločnosti HP na medzere týkajúcej sa iba jednej časti obdobia porušenia.

283

V tom istom kontexte zo spoločného výkladu bodov 321, 334 a 335 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd preskúmal, či odôvodnenia 1390 až 1395 sporného rozhodnutia, ktoré sa zaoberajú posilňujúcimi faktormi, obsahovali dôvody umožňujúce napraviť neexistenciu skutočností podporujúcich výpočet požadovaného podielu spoločnosti HP za dva mesiace a tri štvrťroky, pri ktorých sa ukázalo, že analýza AEC je nedostatočná.

284

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že schopnosť napadnutých zliav vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako Intel z trhu bola posúdená prostredníctvom porovnania požadovaného podielu a sporného podielu spoločnosti HP v rámci testu AEC. Toto porovnanie samotné spočíva na výpočte zohľadňujúcom výšku napadnutých zliav, o ktoré dotknutá spoločnosť príde, ak nedodrží podmienky exkluzivity, ktorými sú tieto zľavy podmienené, objemu nákupov spoločnosti HP a priemerné nákupné ceny a náklady, ktorým bolo možné predísť, spoločnosti Intel. Ako však vyplýva z odôvodnení 1393 a 1394 sporného rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje v bode 321 napadnutého rozsudku, prípadný prevod týchto zliav na jedného z konkurentov spoločnosti HP je kvantifikovateľným parametrom, ktorý bol vznesený počas kontaktov medzi spoločnosťami HP a AMD, ktorý môže ovplyvniť najmä účinok vyvolaný stratou uvedených zliav, ktorý sa zohľadňuje na účely výpočtu požadovaného podielu. Podobne v odôvodnení 1285 sporného rozhodnutia, na ktoré sa Komisia odvoláva na podporu tejto časti štvrtého odvolacieho dôvodu, táto inštitúcia uvádza, že výpočet požadovanej časti týkajúcej sa spoločnosti HP, vykonaný v spornom rozhodnutí, sa „zakladá na predpoklade, že potenciálne stratené zľavy sa neprevedú na konkurentov spoločnosti HP“.

Táto analýza Všeobecného súdu by nebola o nič menej dôvodná, ak by, ako tvrdí Komisia na podporu tejto časti štvrtého odvolacieho dôvodu, bolo potrebné chápať odôvodnenie 1285 sporného rozhodnutia v tom zmysle, že parametre výpočtu požadovaného podielu z hľadiska spoločnosti HP vylučujú zohľadnenie prípadného prevodu napadnutých zliav poskytnutých tejto spoločnosti na jedného alebo viacerých konkurentov tohto podniku. Ak totiž takýto prevod nie je súčasťou parametrov tohto výpočtu, môže len zhoršiť vplyv protisúťažného vylúčenia konkurencie z trhu, ako to Komisia uviedla v odôvodnení 1392 sporného rozhodnutia. Ako však vyplýva z bodov 267 až 280 tohto rozsudku, Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dospel k záveru, že Komisia nepreukázala schopnosť napadnutých zliav protisúťažne vylúčiť konkurenciu z trhu, pokiaľ ide o dva mesiace a tri štvrťroky, ktoré predstavovali časť obdobia porušenia, takže v prípade tohto obdobia nemožno zohľadniť prípadné zhoršenie vplyvu protisúťažného vylúčenia z trhu, keďže v tomto zmysle neexistuje konkrétne odôvodnenie.

287

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, Všeobecný súd implicitne nevyžadoval, aby Komisia išla nad rámec posúdenia schopnosti napadnutých zliav vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako Intel z trhu, ani aby kvantifikovala účinky vylúčenia z trhu. Všeobecný súd sa obmedzil na konštatovanie, že aby bolo možné dospieť k záveru, že posilňujúci faktor, na ktorý sa odvoláva Komisia, má takú povahu, že umožňuje odmietnuť tvrdenia spoločnosti Intel týkajúce sa výpočtov vykonaných na účely testu AEC a neutralizovať chyby v tomto teste, musia dôkazy umožňujúce uznať túto schopnosť, rovnako ako hlavné prvky týchto výpočtov, vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie.

290

Intel spochybňuje dôvodnosť tejto časti štvrtého odvolacieho dôvodu.

– Posúdenie Súdnym dvorom

291

Treba uviesť, že keďže vzhľadom na tvrdenia a dôkazy predložené spoločnosťou Intel počas správneho konania mala Komisia preskúmať, či tento podnik uplatňoval stratégiu zameranú na vylúčenie prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov ako Intel z trhu, bolo na tejto inštitúcii, aby v spornom rozhodnutí preukázala, že predmetná stratégia mala takúto schopnosť.

292

Argumentácia účastníkov konania

295

Komisia pripomína, že Všeobecný súd sa vo svojom preskúmaní testu AEC v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Menovo, zameral na otázku hodnoty dvoch nepeňažných výhod, ktoré jej boli poskytnuté ako zľavy za výhradné zásobovanie sa od spoločnosti Intel, za ktorých stratu by jej rovnako efektívny konkurent ako posledná uvedená spoločnosť musel poskytnúť kompenzáciu. Išlo po prvé o rozšírenie štandardnej záruky spoločnosti Intel o jeden rok a po druhé o sprístupnenie distribučnej platformy spoločnosti Intel spoločnosti v Šenžene (Čína). V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 436 až 439 napadnutého rozsudku nezohľadnil povahu testu AEC, čo viedlo k zlej definícii „rovnako efektívneho“ konkurenta ako Intel a v konečnom dôsledku k porušeniu článku 102 ZFEÚ.

296

Okrem toho na jednej strane Všeobecný súd v bode 454 napadnutého rozsudku nekvalifikoval nesprávne posúdenia konštatované v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku ako „zjavné“. Vzhľadom na metodické voľby, ktoré si vyžaduje analýza AEC, by však iba „zjavné“ nesprávne posúdenia mohli viesť k zrušeniu rozhodnutia založeného na takomto teste.

297

300

Pokiaľ ide o rozšírenie štandardnej záruky, Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že Intel naďalej predávala spoločnosti Lenovo nesporný podiel oveľa väčší ako sporný podiel predávaný konkurentom. Za predpokladu, že miera zlyhania CPU x86 počas ich záručnej doby a náklady na opravu alebo výmenu by boli rovnaké, celkové náklady na reakciu na žiadosti o uplatnenie záruky pre CPU x86 spoločnosti Intel v počítačoch spoločnosti Lenovo by boli oveľa vyššie ako náklady na žiadosti o uplatnenie záruky týkajúce sa počítačov spoločnosti Lenovo obsahujúcich CPU x86 pochádzajúce od rovnako efektívneho konkurenta ako Intel. V dôsledku toho podobná úroveň efektívnosti oboch výrobcov nemení nič na tom, že rovnako efektívny konkurent by na to, aby presvedčil Lenovo, aby sa vzdala rozšírenej záruky, ktorú Intel ponúkala výmenou za exkluzivitu, by tento konkurent musel ponúkať svoje CPU x86 za cenu, ktorá by nahradila náklady na žiadosti o uplatnenie záruky, ktoré by Lenovo nemohla preniesť na Intel. Komisia teda v rámci svojho testu AEC správne zaobchádzala s hodnotou rozšírenia štandardných záruk zo strany spoločnosti Intel pre Lenovo rovnako ako so zľavou v hotovosti.

301

304

V bode 417 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkázal na odôvodnenie 1463 sporného rozhodnutia, kde sa uvádza tvrdenie spoločnosti Intel, podľa ktorého na posúdenie výšky týchto zliav bola relevantná len suma 138 miliónov USD. V bode 417 tohto rozsudku je teda vysvetlené, že z finančnej podpory pre Lenovo vo výške 180 miliónov USD stanovenej v MoU 2007 bolo v hotovosti poskytnutých len 135 miliónov USD. Zvyšok finančnej podpory bol poskytnutý vo forme nepeňažných výhod, konkrétne ako rozšírenie bežnej jednoročnej záruky spoločnosti Intel a lepšie využívanie distribučnej platformy spoločnosti Intel v Číne. Komisia zdôraznila, že Intel tvrdila, že hoci hodnota týchto dvoch nepeňažných príspevkov v prospech spoločnosti Lenovo bola 20 a 24 miliónov USD, náklady na tieto príspevky boli pre Intel oveľa nižšie, konkrétne 1,7 a 1,3 milióna USD. Intel tiež tvrdila, že na účely určenia, či bol konkurent rovnako efektívny ako ona, bolo potrebné posúdiť tieto skutočnosti v závislosti od ich hospodárskych nákladov, a nie podľa ich hodnoty pre Lenovo. Intel tým, že k finančnej podpore vyplatenej v hotovosti, t. j. 135 miliónov USD, tieto náklady 1,7 a 1,3 milióna USD, dosiahla sumu 138 miliónov USD.

305

308

Okrem toho treba pripomenúť, ako uviedol Všeobecný súd v bodoch 154, 157 a 158 napadnutého rozsudku, zopakovaných v bode 43 tohto rozsudku, že test AEC, tak ako bol uplatnený v prejednávanej veci, stanovuje „skutočnú cenu“, teda cenu, za ktorú by rovnako efektívny konkurent ako Intel musel ponúknuť svoje CPU x86 s cieľom nahradiť, že určitý OEM stratil akúkoľvek platbu za exkluzivitu poskytovanú spoločnosťou Intel, pričom skutočná cena sa musí následne porovnať s „oprávnenou úrovňou nákladov spoločnosti Intel“, teda s priemernými nákladmi, ktorým bolo možné predísť. Systém platieb za exkluzivitu však môže vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov ako Intel z trhu, ak je skutočná cena nižšia ako priemerné náklady, ktorým bolo možné predísť. Ako je navyše uvedené v bode 44 tohto rozsudku, pozitívny alebo negatívny výsledok testu AEC sa v konečnom dôsledku určuje porovnaním sporného podielu s požadovaným, ktorým je podiel potrieb zákazníka spoločnosti Intel, ktorý musí získať rovnako efektívny konkurent ako táto posledná uvedená spoločnosť, aby mohol vstúpiť na trh bez strát.

309

V tejto súvislosti z bodu 412 napadnutého rozsudku, ktorý odkazuje na odôvodnenia 1457 až 1508 sporného rozhodnutia vyplýva, že rozsah a povaha napadnutých zliav poskytnutých spoločnosti Lenovo sú faktormi, ktoré boli zohľadnené pri výpočte požadovaného podielu. Ak sa tieto zľavy poskytujú v hotovosti, ich hodnota je objektívna a rovnaká tak pre Intel, ako aj pre ich príjemcu. Naopak, ak sú poskytnuté v podobe nepeňažných výhod, hoci len čiastočne, je potrebné ich hodnotu stanoviť.

313

Nemožno však vylúčiť, ako uvádza generálna advokátka v bodoch 160 a 165 svojich návrhov, že náklady na nepeňažné plnenie si môžu vyžadovať určitú úpravu umožňujúcu zohľadniť skutočnosť, že rovnako efektívny konkurent nemá dominantné postavenie. Takáto úprava sa môže ukázať ako nevyhnutná, ak sú náklady konkurenta rovnako efektívneho ako podnik v dominantnom postavení ovplyvnené z dôvodu, že uspokojuje len sporný podiel zákazníkov, ktorý je menší ako ich nesporný podiel, ktorý tento podnik zásoboval.

314

Z toho vyplýva, ako uviedla generálna advokátka v bode 155 svojich návrhov, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 437 a 438 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia vo svojich úvahách nezohľadnila hypotetického konkurenta schopného predávať CPU x86 spoločnosti Lenovo, ktorý by jej tiež ponúkal nepeňažné výhody za rovnakých podmienok ako Intel, a v bode 439 tohto rozsudku, že Komisia z tohto dôvodu vychádzala z predpokladu, ktorý je v rozpore so základmi testu AEC uvedenými v spornom rozhodnutí, nenahradil svojím posúdením platnú analýzu vykonanú Komisiou, ale poukázal na vnútornú nekoherentnosť testu AEC, ako ho táto inštitúcia uplatnila v prejednávanej veci.

315

Ako navyše poznamenáva Všeobecný súd v bode 441 napadnutého rozsudku, bez toho, aby to Komisia spochybnila v rámci odvolania, sporné rozhodnutie neposkytuje odpoveď na otázku, aké by boli náklady pre rovnako efektívneho konkurenta, ak by musel poskytnúť prístup k distribučnej platforme alebo prostredníctvom jednoduchej úpravy svojej vlastnej už existujúcej platformy by ju rozšíril v prospech jedného OEM, podobne ako to navrhla Intel spoločnosti Lenovo, a na otázku, aké by boli náklady spojené s rozšírením záruky.

319

Podobne treba zamietnuť aj tvrdenie Komisie, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 452 napadnutého rozsudku, v rámci ktorého Všeobecný súd skúma dôkaznú hodnotu dokumentu nazvaného „Intel Chart entitled 2006 v. 2007 Trend“, ktorý táto inštitúcia po prvýkrát predložila ako prílohu D.41 dupliky, nezohľadnil náklady pre Intel spôsobené rozšírením štandardnej záruky, ako je uvedené v tomto dokumente, a akceptoval nižšie náklady vypočítané v dodatočnej správe Shapiro‑Hayes.

320

Ako totiž vyplýva z výrazu „v každom prípade“, uvedeného na začiatku bodu 451 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd preskúmal dôkaznú hodnotu uvedeného dokumentu len pre úplnosť. Komisia pritom nespochybňuje hlavné konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bode 450 tohto rozsudku, podľa ktorého skutočnosti uvedené v tomto dokumente neboli uvedené v spornom rozhodnutí. Za týchto okolností je tvrdenie Komisie neúčinné.

321

Z vyššie uvedeného vyplýva, že piaty odvolací dôvod treba zamietnuť.

Konkrétne na jednej strane konštatovanie pochybení týkajúcich sa testu AEC neznamená, že Intel prešla týmto testom a že napadnuté zľavy neboli schopné vylúčiť konkurenciu z trhu, ale len to, že Komisia v spornom rozhodnutí nepreukázala, že Intel uvedeným testom neprešla. V tejto súvislosti Komisia s odkazom na svoje hlavné pripomienky k vráteniu veci, ktoré sa opierajú najmä o odôvodnenia 1037 a 1038 tohto rozhodnutia, pripomína, že „úrovňou oprávnených nákladov spoločnosti Intel“ prijatou v uvedenom rozhodnutí je miera priemerných nákladov, ktorým bolo možné predísť, čo je obozretné kritérium nákladov, ktoré je priaznivé pre Intel, pretože vylučuje značné fixné náklady, ktoré by musel konkurent spoločnosti Intel vynaložiť, aby bol schopný fungovať dlhodobo. Skutočnosť, že Intel neprepadla v teste AEC s prihliadnutím na priemerné náklady, ktorým bolo možné predísť, je len jednou z okolností, ktoré treba zohľadniť v rámci celkového posúdenia potrebného na zodpovedanie otázky, či napadnuté zľavy mohli vylúčiť konkurenciu z trhu. Spolková republika Nemecko dodáva, že za určitých okolností, akými sú okolnosti prejednávanej veci, dohody o exkluzivite môžu spôsobiť, že obchodní partneri sa budú zdráhať prijať rovnocenné ponuky konkurentov ich dodávateľa z dôvodu prijatého záväzku a závislosti od nesporného podielu kupovaných výrobkov.

324

Keď teda Všeobecný súd v bodoch 518 a 519 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že samotný odkaz na obdobie, počas ktorého Intel poskytovala napadnuté zľavy, a na ich časový ráme, bez ohľadu na závery, ktoré bolo možné vyvodiť z testu AEC, ako taký nepostačuje na odôvodnenie konečných záverov o takto spôsobených účinkoch vylúčenia konkurencie z trhu, udialo sa tak prostredníctvom skreslenia argumentu, ktorý Komisia uviedla vo svojich pripomienkach k vráteniu veci.

Posúdenie Súdnym dvorom

328

V prvom rade treba pripomenúť, že prináleží Komisii, aby preukázala porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré konštatuje, a zaobstarať dôkazy, ktorými môže z právneho hľadiska dostatočne preukázať existenciu skutočností zakladajúcich porušenie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C‑2/01 P a C‑3/01 P , EU:C:2004:2 , bod 62 , ako aj zo 16. februára 2017, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, C‑90/15 P , EU:C:2017:123 , bod 26 ).

329

Tieto skutočnosti zakladajúce porušenie musia vyplývať z odôvodnenia aktu, ktorým sa konštatuje porušenie, pričom, ako bolo uvedené v bodoch 138 a 163 tohto rozsudku, súdy Únie ich nemôžu meniť tak, že v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ nahradia odôvodnenie autora predmetného aktu svojím vlastným odôvodnením.

330

V treťom rade z bodov 142, 143, 147 a 149 rozsudku o odvolaní, ako aj okrem iného z bodov 30, 31, 152 až 158, 175, 283, 285, 286, 297 až 299, 339, 412, 413, 457 a 466 až 468 napadnutého rozsudku vyplýva, že Komisia v spornom rozhodnutí odôvodnila schopnosť napadnutých zliav vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta ako Intel z trhu a obmedziť tak hospodársku súťaž vo vzťahu k OEM a spoločnosti MSH spôsobom zakázaným článkom 102 ZFEÚ práve prostredníctvom testu AEC, ktorého cieľom je stanoviť cenu, za ktorú by takýto konkurent musel ponúkať svoje CPU x 86, aby „nahradil“ OEM stratu napadnutých zliav.

334

Ako vyplýva okrem iného z bodov 147 a 149 rozsudku o odvolaní, práve vzhľadom na skutočnosť, že Komisia vykonala test AEC, Súdny dvor vrátil vec Všeobecnému súdu, aby preskúmal schopnosť napadnutých zliav obmedziť hospodársku súťaž z hľadiska tvrdení podniku Intel, ktorými táto spoločnosť Komisii vytýkala údajné pochybenia, ktorých sa mala dopustiť v rámci tohto testu. Ako Všeobecný súd poznamenal v bode 523 napadnutého rozsudku, Komisia vzhľadom na výsledky uvedeného testu dospela k záveru, že napadnuté zľavy a sporné platby poskytnuté spoločnosťou Intel boli schopné alebo mohli mať protisúťažné účinky vylúčenia konkurencie z trhu z toho dôvodu, že ani rovnako efektívny konkurent ako táto spoločnosť by nemohol zásobovať spoločnosti Dell, HP, NEC a Lenovo mikroprocesormi CPU x86 na účely ich potrieb, ani zabezpečiť, že MSH bude predávať počítačov vybavené CPU x86 tohto konkurenta.

335

V tejto súvislosti z bodu 157 napadnutého rozsudku vyplýva, že Komisia na účely testu AEC zohľadnila priemerné náklady spoločnosti Intel, ktorým bolo možné predísť. Je nesporné, že Komisia vychádzala z tohto kritéria nákladov z toho dôvodu, že vzhľadom na jeho výhodnejšiu povahu pre Intel by z nemožnosti rovnako efektívneho konkurenta, ako je Intel, pokryť takéto náklady jasne vyplývalo, že obetoval zisky a trpí straty pri predaji zákazníkom, dotknutým správaním podniku v dominantnom postavení, čiže konkurencia je vylúčená z trhu.

339

Všeobecnému súdu najmä neprináleží, aby skúmal, či takúto schopnosť možno preukázať prostredníctvom úvahy neobsahujúcej nesprávne posúdenia, ktoré konštatoval, keďže takáto úvaha nie je v spornom rozhodnutí uvedená koherentným spôsobom, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že je spôsobilé podporiť výrok tohto rozhodnutia nezávisle od dôvodov obsahujúcich nesprávne právne posúdenia alebo nesprávne skutkové posúdenia, ktoré spôsobujú neplatnosť záverov Komisie.

340

342

Navyše tvrdenie Komisie založené na tom, že Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že AMD je „efektívnym“ konkurentom, ako je vymedzený v rozsudku o odvolaní, z dôvodu efektivity, inovatívnosti a atraktívnosti jej výrobkov, je tiež irelevantné.

343

Ako totiž vyplýva z bodu 435 napadnutého rozsudku, test AEC je hypotetickým testom, ktorý umožňuje určiť, či by bol konkurent, ktorý by bol rovnako efektívny ako Intel, pokiaľ ide o výrobu a dodávku CPU x86 v rovnakej hodnote ako Intel, ale nemal by takú širokú predajnú základňu ako táto spoločnosť, vylúčený z trhu z dôvodu napadnutých zliav. Z toho vyplýva, že táto analýza je nezávislá od skutočnej schopnosti samotnej spoločnosti AMD zostať na trhu. Predmetná analýza teda môže preukázať, že napadnuté zľavy boli v rozpore s článkom 102 ZFEÚ schopné vylúčiť konkurenta, ktorý by bol rovnako efektívny ako Intel, pokiaľ ide o náklady, výber, kvalitu a inovácie, z trhu, aj keď samotná spoločnosť AMD nebola z trhu vylúčená, rovnako ako môže odhaliť neexistenciu takejto schopnosti napriek tomu, že nejaký konkurent podniku v dominantnom postavení opustil trh alebo bol marginalizovaný.

344

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že šiesty odvolací dôvod treba zamietnuť a že v dôsledku toho treba zamietnuť odvolanie v celom rozsahu.

Keďže Intel a ACL navrhli uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

348

Podľa článku 140 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

349

Keďže Intel a ACT navrhli uložiť Spolkovej republike Nemecko povinnosť nahradiť trovy konania, Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Intel a združeniu ACT v súvislosti s jej vstupom do konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.