C-246/22

62022CJ0246

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

zo 14. septembra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Doprava – Kombinovaná doprava tovaru medzi členskými štátmi – Smernica 92/106/EHS – Medzinárodná cestná nákladná doprava – Nariadenie (ES) č. 1072/2009 – Preprava prázdnych kontajnerov pred nakládkou alebo po vykládke tovaru v rámci kombinovanej dopravy – Neuplatniteľnosť ustanovení o kabotážnej preprave“

Vo veci C‑246/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín nad Rýnom, Nemecko) z 25. marca 2022 a doručený Súdnemu dvoru 8. apríla 2022, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Bundesamt für Güterverkehr, v zastúpení: M. Schleifenbaum, Rechtsanwalt,

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 368, 1992, s. 38 ) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh ( Ú. v. EÚ L 300, 2009, s. 72 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi fyzickou osobou BW, konateľkou dopravnej spoločnosti (ďalej len „dotknutá osoba“), a Bundesamt für Güterverkehr (Spolkový úrad pre nákladnú dopravu, Nemecko, ďalej len „BAG“) vo veci uloženia správnej pokuty za porušenie ustanovení v oblasti kabotážnej prepravy.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 92/106

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica sa uplatňuje na kombinovanú dopravu bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie [Rady] (EHS) č. 881/92 [z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovarov cestnou dopravou v rámci spoločenstva na územie alebo z územia členského štátu alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov ( Ú. v. ES L 95, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 07/001, s. 370)].

Na účely tejto smernice sa ‚kombinovanou dopravou‘ rozumie preprava tovaru medzi členskými štátmi, pri ktorej nákladné vozidlo, príves, náves, s ťahačom alebo bez ťahača, výmenná nadstavba alebo kontajner s dĺžkou 20 a viac stôp, využíva pozemnú komunikáciu pre počiatočný alebo konečný úsek cesty a pre zvyšný úsek cesty železnicu alebo vnútrozemskú vodnú cestu alebo námornú dopravu, pokiaľ vzdialenosť presahuje 100 kilometrov vzdušnou čiarou a cestu tam alebo späť uskutočňujú po pozemnej komunikácii:

–

buď medzi miestom nakládky tovaru a najbližšou vhodnou železničnou stanicou nakládky pre počiatočný úsek a medzi najbližšou vhodnou železničnou stanicou vykládky a miestom vykládky tovaru na koncovom úseku alebo

–

„Každý cestný dopravca usadený v členskom štáte, ktorý spĺňa podmienky prístupu k povolaniu a prístupu na trh nákladnej dopravy medzi členskými štátmi, má právo uskutočňovať v rámci kombinovanej dopravy medzi členskými štátmi prostredníctvom cestnej dopravy počiatočné a/alebo konečné úseky cesty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou kombinovanej dopravy a ktoré zahŕňajú alebo nezahŕňajú prekračovanie hranice.“ [ neoficiálny preklad ]

Nariadenie č. 1072/2009

7

Odôvodnenia 4, 5, 13, 15 a 16 nariadenia č. 1072/2009 stanovujú:

„(4)

Vytvorenie spoločnej dopravnej politiky predpokladá odstránenie všetkých obmedzení voči osobe, ktorá poskytuje dopravné služby, na základe jej štátnej príslušnosti alebo skutočnosti, že nie je usadená v členskom štáte, v ktorom sa tieto služby majú poskytovať.

(15)

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zmluvy o práve usadiť sa, kabotážna preprava predstavuje poskytovanie služieb dopravcami v členskom štáte, v ktorom nie sú usadení, a nemala by byť zakázaná, ak sa neuskutočňuje ako stála alebo neprerušená činnosť v uvedenom členskom štáte. Frekvencia kabotážnej prepravy a lehota, v rámci ktorej sa môže vykonávať, by sa mali presnejšie definovať s cieľom podporiť presadzovanie tejto požiadavky. V minulosti sa takáto vnútroštátna preprava povoľovala dočasne. V praxi bolo ťažké určiť, ktoré služby sú povolené. Preto sú potrebné jasné a jednoducho presaditeľné pravidlá.

(16)

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vzťahujúce sa na dovoz a odvoz tovaru po ceste ako súčasti cesty v rámci kombinovanej dopravy, ako je ustanovené v [smernici 92/106]. Národné cestné trasy vnútri hostiteľského členského štátu, ktoré nie sú súčasťou kombinovanej dopravy podľa [smernice 92/106], spadajú do definície kabotážnej prepravy a podľa toho by mali spĺňať požiadavky tohto nariadenia.“

8

Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

Článok 2 uvedeného nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…

2.

‚medzinárodná preprava‘ je:

a)

jazda prázdneho vozidla spojená s prepravou uvedenou v písmenách a), b) a c);

3.

‚hostiteľský členský štát‘ je členský štát, v ktorom dopravca vykonáva prepravu, a nie je členský štát, v ktorom je dopravca usadený;

4.

‚dopravca, ktorý nie je usadený v danom členskom štáte‘ je podnik nákladnej cestnej dopravy, ktorý vykonáva prepravu v hostiteľskom členskom štáte;

…

2. Dopravcovia uvedení v odseku 1 môžu po dodaní tovaru prepravovaného v rámci medzinárodnej prepravy z iného členského štátu alebo z tretej krajiny do hostiteľského členského štátu uskutočniť s tým istým vozidlom alebo v prípade jazdnej súpravy s motorovým vozidlom toho istého vozidla najviac tri následné kabotážne prepravy. Posledná vykládka počas kabotážnej prepravy pred opustením hostiteľského členského štátu sa musí uskutočniť do siedmich dní od poslednej vykládky v hostiteľskom členskom štáte počas dovozu v rámci medzinárodnej prepravy.

…“

11

Z článku 18 nariadenia č. 1072/2009 vyplýva, že toto nariadenie zrušilo a nahradilo okrem iného nariadenie č. 881/92.

Nemecké právo

12

(3)

preprava po cestnej komunikácii v tuzemsku sa uskutočňuje výlučne medzi miestom nakládky alebo vykládky a

a)

najbližšou vhodnou železničnou stanicou alebo

b)

vnútrozemským riečnym alebo námorným prístavom nachádzajúci sa v okruhu nepresahujúcom 150 kilometrov vzdušnou čiarou (nakládka alebo vykládka).“

15

BAG vytýka dotknutej osobe, ktorá je konateľkou spoločnosti TIM‑Trans Impex, že v najmenej 57 prípadoch prepravovala prázdne kontajnery, ktoré nespadajú pod privilegovaný režim priznaný kombinovanej doprave podľa § 13 a nasl. GüKGrKabotageV a ktoré v dôsledku toho predstavovali kabotážnu prepravu. Dotknutá osoba ako konateľka preto porušila obmedzenie 3 prepráv počas obdobia 7 dní stanovené v článku 8 nariadenia č. 1072/2009.

16

Počas vypočutia dotknutá osoba uviedla, že preprava prázdnych kontajnerov je súčasťou prepravy naložených kontajnerov, ktorá spadá pod privilegovaný režim kombinovanej prepravy priznaný smernicou 92/106. Tvrdila, že jej obchodná činnosť spočíva v preprave naložených kontajnerov, ktoré boli predtým bez nákladu prevzaté v sklade kontajnerov, do prístavu, aby boli odoslané po mori, ako aj v preprave prázdnych kontajnerov po ich vyložení do skladu kontajnerov. Bolo by teda podľa jej názoru správne posudzovať prepravu prázdnych kontajnerov nie izolovane, ale ako neoddeliteľnú súčasť jedinej zmluvy o preprave, čím by sa na túto prepravu vzťahoval preferenčný režim priznaný pre kombinovanú prepravu.

17

Rozhodnutím z 30. októbra 2020 BAG uložil dotknutej osobe správnu pokutu vo výške 8625 eur za porušenie ustanovení o kabotážnej preprave. Podľa BAG preprava prázdneho kontajnera pred nakládkou alebo po vykládke podlieha obmedzeniam kabotáže stanoveným v článku 8 nariadenia č. 1072/2009.

Pokiaľ ide o smernicu 92/106, jej tretie odôvodnenie svedčí v prospech širokého výkladu pojmu „kombinovaná doprava“. Naproti tomu veľmi podrobné pravidlá stanovené v článku 1 tejto smernice svedčia v prospech iného výkladu, ktorý zakazuje kategoricky považovať prepravu prázdnych kontajnerov pred nakládkou alebo po vykládke za súčasť kombinovanej prepravy. Táto preprava prázdnych kontajnerov totiž podľa vnútroštátneho súdu môže byť nielen vo výnimočných prípadoch, ale aj vo všeobecnosti vykonávaná na vzdialenosti výrazne presahujúce 100 alebo 150 kilometrov, ako aj medzi členskými štátmi. Podľa vnútroštátneho súdu nie je isté, či to zodpovedá účelu, ktorý odôvodňuje preferenčný režim priznaný kombinovanej doprave, a to boju proti rastúcim problémom spojeným najmä so životným prostredím a s preťažením ciest v Európskej únii. Článok 3 uvedenej smernice tiež bráni extenzívnemu výkladu, keďže nestanovuje povinnosť uviesť v prepravnom doklade údaje týkajúce sa cestnej prepravy prázdneho kontajnera.

21

Za týchto podmienok Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín nad Rýnom) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Je preprava prázdnych kontajnerov na miesto [nakládky], resp. z miesta [vykládky], neoddeliteľnou súčasťou prepravy naložených kontajnerov, takže preprava prázdnych kontajnerov podlieha privilegovanému režimu transportu plných kontajnerov v rozsahu, v akom sú tieto kontajnery v kombinovanej doprave vyňaté z pôsobnosti predpisov o kabotáži?“

O prejudiciálnej otázke

22

25

V druhom rade podľa článku 2 bodov 3 a 6 nariadenia č. 1072/2009 je kabotážna preprava vymedzená ako vnútroštátna preprava v prenájme alebo za úhradu, ktorá sa vykonáva dočasne v hostiteľskom členskom štáte v súlade s týmto nariadením, pričom hostiteľským členským štátom je členský štát, v ktorom dopravca vykonáva prepravu, a nie členský štát, v ktorom je dopravca usadený.

26

Vzhľadom na to, že cieľom nariadenia č. 1072/2009 je podľa jeho odôvodnenia 5 zaviesť prechodný kabotážny režim, členské štáty nemajú povinnosť úplne otvoriť domáce trhy prevádzkovateľom cestným dopravcom nerezidentom (rozsudok z 12. apríla 2018, Komisia/Dánsko, C‑541/16 , EU:C:2018:251 , bod 52 ), a to dopravcom, ktorých podnik sa nachádza v inom členskom štáte.

27

Článok 4 smernice 92/106 teda vedie k väčšej liberalizácii cestnej dopravy, než aká vyplýva z režimu kabotáže stanoveného nariadením č. 1072/2009.

31

Vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či je takáto preprava prázdnych kontajnerov súčasťou kombinovanej dopravy, na ktorú sa vzťahuje liberalizovaný režim zavedený smernicou 92/106, alebo či naopak predstavuje samostatnú prepravu, na ktorú sa vzťahujú obmedzenia kabotážnej prepravy stanovené v nariadení č. 1072/2009.

32

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o vzťah medzi týmito dvoma aktmi práva Únie, treba na jednej strane zdôrazniť, že článok 1 prvý odsek smernice 92/106 uvádza, že táto smernica sa uplatňuje na kombinovanú dopravu bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie č. 881/92. Toto posledné uvedené nariadenie bolo zrušené a nahradené nariadením č. 1072/2009.

33

Na druhej strane podľa odôvodnenia 16 nariadenia č. 1072/2009 sa toto nariadenie uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vzťahujúce sa na dovoz a odvoz tovaru po ceste ako súčasť cesty v rámci kombinovanej dopravy, ako je vymedzená smernicou 92/106. Toto odôvodnenie 16 spresňuje, že národné cestné trasy vnútri hostiteľského členského štátu, ktoré nie sú súčasťou kombinovanej dopravy podľa smernice 92/106, spadajú do definície kabotážnej prepravy a podľa toho by mali spĺňať požiadavky tohto nariadenia.

37

Je pravda, že zo znenia článku 1 smernice 92/106 vyplýva, že kombinovaná doprava, na ktorú sa vzťahuje tento článok, je „prepravou tovaru“. To však nevylučuje, že časť tejto dopravy sa môže uskutočniť s prázdnym kontajnerom, pokiaľ k tomuto transportu bez nákladu dôjde v bezprostrednej súvislosti s prepravou tovaru. Ako totiž v podstate uvádza Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, preprava prázdnych kontajnerov medzi skladom kontajnerov a miestom nakládky alebo vykládky tovaru predstavuje vedľajšiu prepravu, ktorá je ale nevyhnutná na uskutočnenie hlavnej prepravy, teda prepravy tovaru, ktorej je neoddeliteľnou súčasťou.

38

Tento záver má oporu aj v ustanoveniach smernice 92/106. V tejto súvislosti z tretieho odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že rastúce problémy spojené s preťažením ciest, životným prostredím a bezpečnosťou cestnej premávky si vo verejnom záujme vyžadujú ďalší rozvoj kombinovanej dopravy ako alternatívy k cestnej doprave.

39

Ak je počiatočný alebo konečný úsek kombinovanej dopravy v zmysle tejto smernice zabezpečený vnútri členského štátu dopravcom usadeným v inom členskom štáte, potom dosiahnutie cieľa podpory využívania kombinovanej dopravy môže uľahčiť jedine výklad, podľa ktorého je preprava prázdneho kontajnera, ktorá predchádza preprave tovaru alebo nasleduje po nej, súčasťou tejto kombinovanej dopravy. Ako totiž v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 41 a 42 svojich návrhov, akýkoľvek iný výklad by nútil vnútroštátneho dopravcu prepraviť tento prázdny kontajner medzi miestom nakládky alebo vykládky a skladom kontajnerov, čo by znamenalo dodatočné finančné a administratívne zaťaženie, a mohol by tak znížiť konkurencieschopnosť uvedenej kombinovanej dopravy.

O trovách

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 1 smernice Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi

sa má vykladať v tom zmysle, že: