C-255/22

62022CJ0255

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 26. septembra 2024 ( *1 )

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Trhy s plynom v strednej a východnej Európe – Článok 102 ZFEÚ – Článok 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) – Zneužitie dominantného postavenia – Dodávky zemného plynu v strednej a vo východnej Európe – Nariadenie (ES) č. 1/2003 – Článok 9 ods. 1 – Rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa individuálne záväzky ponúknuté podnikom vyhlasujú za záväzné – Žaloba o neplatnosť – Primeranosť týchto záväzkov vzhľadom na obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách – Povaha preskúmania súdom Únie – Upustenie Komisie od vyžadovania záväzkov týkajúcich sa niektorých pôvodných obáv – Zásada riadnej správy vecí verejných – Zásada proporcionality – Povinnosť odôvodnenia – Ciele energetickej politiky Európskej únie – Článok 194 ZFEÚ – Zásada energetickej solidarity“

Vo veci C‑255/22 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 8. apríla 2022,

Poľská republika , v zastúpení: B. Majczyna, K. Rudzińska a S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia,

Gazprom PJSC , so sídlom v Moskve (Rusko),

Gazprom export LLC , so sídlom v Petrohrade (Rusko),

v zastúpení: E. Borovikov, J. Venit, advokáti, J. T. Hainz, J. Karenfort, W. Murzin, Rechtsanwälte, a N. Tuominen, avocată,

Overgas Inc ., so sídlom v Sofii (Bulharsko), v zastúpení: S. Cappellari, S. Gröss, N. Jacobi, Rechtsanwälte, a J. Sroczyński, radca prawny,

vedľajší účastníci v prvostupňovom konaní,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Spoločnosť Orlen S.A., predtým Polski Koncern Naftowy Orlen S.A., právna nástupkyňa spoločnosti Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A., sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 2. februára 2022, Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo/Komisia (Záväzky skupiny Gazprom) (T‑616/18, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2022:43 ), ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie C(2018) 3106 final z 24. mája 2018 týkajúceho sa konania podľa článku 102 [ZFEÚ] a článku 54 Dohody o EHP (Vec AT.39816 – Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

3

[Sporným rozhodnutím] sa skončilo správne konanie vedené [Európskou komisiou], ktorá vzhľadom na zákaz zneužívania dominantného postavenia stanovený v článku 102 ZFEÚ skúmala súlad určitých postupov skupiny Gazprom týkajúcich sa plynárenského odvetvia v určitých krajinách strednej a východnej Európy (ďalej len ‚KSVE‘), konkrétne v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku (ďalej spolu len ‚dotknuté KSVE‘).

A. O správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu [sporného rozhodnutia]

4

V rokoch 2011 až 2015 Komisia prijala viacero opatrení s cieľom prešetriť fungovanie trhov s plynom v strednej a východnej Európe. Najmä na základe článkov 18 a 20 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) zaslala žiadosti o informácie rôznym subjektom pôsobiacim na trhu vrátane skupiny Gazprom a niektorým z jej odberateľov vrátane žalobkyne a vykonala kontroly vrátane kontroly v priestoroch žalobkyne v roku 2011. Správne konanie týkajúce sa tohto vyšetrovania, o ktoré priamo ide v prejednávanej veci, bolo zapísané pod číslom ‚vec AT.39816 – Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe‘ (ďalej len ‚vec AT.39816‘).

5

po prvé skupina Gazprom uložila územné obmedzenia vo svojich zmluvách o dodávkach plynu s veľkoobchodníkmi, ako aj s niektorými priemyselnými odberateľmi v dotknutých KSVE (ďalej len ‚výhrady týkajúce sa územných obmedzení‘), pričom tieto obmedzenia vyplývajú zo zmluvných podmienok, ktoré zakazujú vývoz mimo územia dodávok alebo ukladajú povinnosť použiť dodaný plyn na danom území. Skupina Gazprom tiež využívala ďalšie opatrenia brániace cezhraničným tokom plynu,

–

po druhé tieto územné obmedzenia umožnili skupine Gazprom viesť nekalú cenovú politiku v piatich dotknutých KSVE, konkrétne v Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku (ďalej len ‚päť KSVE dotknutých cenovými postupmi‘) tým, že nanucovala nadmerné ceny, keďže tieto ceny boli oveľa vyššie než úroveň jej nákladov alebo určité ceny považované za referenčné ceny (ďalej len ‚výhrady týkajúce sa cenových postupov‘),

–

po tretie skupina Gazprom, pokiaľ ide o Bulharsko a Poľsko, podmienila svoje dodávky plynu získaním určitých záruk zo strany veľkoobchodníkov v súvislosti s prepravou plynu. Tieto záruky sa týkali jednak investícií bulharského veľkoobchodníka do projektu plynovodu South Stream a jednak súhlasu poľského veľkoobchodníka, konkrétne žalobkyne, s posilnením kontroly zo strany skupiny Gazprom v oblasti riadenia poľského úseku plynovodu Jamal, jedného z hlavných tranzitných plynovodov v Poľsku (ďalej len ‚výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal‘).

8

Dňa 15. marca 2018 po tom, čo mu boli doručené nedôverné verzie pripomienok dotknutých strán k počiatočným záväzkom, skupina Gazprom predložila zmenený návrh záväzkov (ďalej len ‚konečné záväzky‘).

12

Komisia sa v súlade s článkom 14 nariadenia č. 1/2003 poradila s Poradným výborom pre kartely a dominantné postavenie (ďalej len ‚poradný výbor‘) a najmä mu zaslala predbežný návrh rozhodnutia. Dňa 2. mája 2018 poradný výbor vydal kladné stanovisko k tomuto predbežnému návrhu. Okrem toho vyšetrovateľ podľa článku 16 rozhodnutia predsedu [Európskej komisie] 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže ( Ú. v. EÚ L 275, 2011, s. 29 ) vydal 2. mája 2018 svoju záverečnú správu.

13

Dňa 24. mája 2018 Komisia prijala [sporné rozhodnutie], ku ktorému boli pripojené konečné záväzky. Týmto rozhodnutím schválila uvedené záväzky, vyhlásila ich za záväzné a ukončila správne konanie, pričom dospela k záveru, že už nie je opodstatnené, aby konala v súvislosti s potenciálne zneužívajúcimi postupmi, ktoré boli pôvodne uvedené v OV.

B. O [spornom rozhodnutí]

Komisia sa domnievala, že skupina Gazprom mohla zneužiť svoje dominantné postavenie v rozpore s článkom 102 ZFEÚ tým, že uplatňovala protisúťažnú stratégiu, ktorej cieľom bolo zabrániť voľnému pohybu plynu v dotknutých KSVE a tým izolovať relevantné trhy týchto krajín. Konkrétne uviedla, že táto stratégie zahŕňajú tri súbory protisúťažných postupov, ktoré v podstate zodpovedajú obavám týkajúcim sa hospodárskej súťaže, ktoré boli uvedené v OV a opísané vyššie v bode 7.

17

20

Navyše, aby sa napriek izolácii infraštruktúry Bulharska a pobaltských krajín umožnil tok plynu medzi Bulharskom a pobaltskými krajinami na jednej strane a ostatnými dotknutými KSVE na druhej strane, skupina Gazprom sa zaviazala prijať opatrenia s cieľom poskytnúť dotknutým odberateľom možnosť požiadať o dodanie celého zmluvného objemu plynu alebo jeho časti dodávaného na určité odberné miesta v Maďarsku, v Poľsku a na Slovensku na iné odberné miesto v Bulharsku alebo v pobaltských krajinách. V nadväznosti na test trhu skupina Gazprom v konečných záväzkoch najmä posilnila svoj návrh týkajúci sa zmeny odberných miest.

21

Okrem toho s cieľom umožniť bulharskému prevádzkovateľovi sústavy kontrolovať toky v Bulharsku, skupina Gazprom sa najmä zaviazala prijať opatrenia na zmenu relevantných zmlúv o dodávkach a preprave plynu s cieľom umožniť uzatvorenie zmlúv o vzájomnom prepojení medzi Bulharskom a ďalšími členskými štátmi, najmä Gréckom, ako aj úpravu metódy prideľovania plynu.

22

Pokiaľ ide v druhom rade o záväzky, ktorých cieľom je riešiť [výhrady týkajúce sa cenových postupov] (ďalej len ‚záväzky týkajúce sa cenových postupov‘), skupina Gazprom sa zaviazala vložiť do zmlúv podmienky týkajúce sa úpravy cien alebo prípadne zmeniť podmienky, ktoré sú súčasťou zmlúv uzavretých s jej dotknutými odberateľmi v Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. Tieto nové alebo zmenené podmienky týkajúce sa úpravy cien najmä stanovujú, že ak zmluvné strany do 120 dní nedospejú k dohode o novej cene, každá zmluvná strana môže predložiť spor rozhodcovskému súdu, ktorý musí vychádzať z cenových usmernení, ktoré sú súčasťou týchto podmienok, a musí byť zriadený v rámci Európskej únie. Okrem toho upravené ceny sa budú uplatňovať so spätnou účinnosťou odo dňa doručenia žiadosti o úpravu cien.

Komisia v [spornom rozhodnutí] v podstate dospela k záveru, že konečné záväzky boli účinné a nevyhnutné na riešenie jej obáv týkajúcich sa hospodárskej súťaže, a neboli neprimerané, pričom uviedla, že v tejto súvislosti vzala do úvahy udalosti, ku ktorým došlo na trhoch so zemným plynom od doručenia OV. Najmä poukázala na to, že po prvé skupina Gazprom už prijala určité opatrenia s cieľom vo väčšej miere zosúladiť svoje správanie s právnymi predpismi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže, po druhé situácia z hľadiska plynárenskej infraštruktúry sa v niektorých z dotknutých KSVE, konkrétne v Českej republike, v Maďarsku, v Poľsku a na Slovensku, zlepšila, takže sa umožnili cezhraničné toky plynu, aj keď trhy so zemným plynom v pobaltských krajinách a v Bulharsku zostali izolované od ostatných trhov so zemným plynom v Únii, a po tretie v dôsledku poklesu cien ropy sa niektoré z dlhodobých cien plynu vyplývajúce zo vzorcov, ktorých súčasťou bolo naviazanie na ceny ropných výrobkov, tiež znížili.

25

Komisia preto rozhodla, že na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003 vyhlási konečné záväzky za záväzné. Pokiaľ ide o dobu ich uplatňovania, v [spornom rozhodnutí] je stanovené, že tieto záväzky sa budú uplatňovať počas obdobia ôsmich rokov odo dňa doručenia uvedeného rozhodnutia skupine Gazprom s výnimkou záväzkov týkajúcich sa projektu plynovodu South Stream uvedených vyššie v bode 23, ktoré sú záväzné na obdobie 15 rokov od tohto dňa.

26

Výrok

[sporného rozhodnutia] znie takto:

‚Článok 1

28

Dňa 29. marca 2017 Komisia potvrdila prijatie sťažnosti, ktorá bola následne zaregistrovaná pod číslom ‚vec AT.40497 – Poľské ceny plynu‘ (ďalej len ‚vec AT.40497‘).

29

V liste z 31. marca 2017 zaslanom žalobkyni Komisia uviedla, že postupy uvedené v sťažnosti a postupy, ktorých sa týkajú počiatočné záväzky, sa zrejme prekrývajú, a vyzvala ju, aby predložila pripomienky k týmto záväzkom v rámci testu trhu začatého 16. marca 2017. Po predĺžení príslušnej lehoty žalobkyňa predložila svoje pripomienky 19. mája 2017.

30

Dňa 15. mája 2017 skupina Gazprom predložila Komisii svoje pripomienky týkajúce sa sťažnosti.

34

Dňa 24. januára 2019 žalobkyňa zaslala členovi Komisie zodpovednému za hospodársku súťaž list, v ktorom na základe článku 265 druhého odseku ZFEÚ vyzvala Komisiu, aby konala buď tak, že prijme rozhodnutie, ktorým zamietne sťažnosť, alebo bude pokračovať v konaní vo veci AT.40497. Dňa 8. februára 2019 Komisia odpovedala na tento list, pričom pripomenula, že sťažnosť už viedla k viacerým výmenám korešpondencie medzi nimi. Komisia tiež uviedla, pokiaľ ide o vec AT.39816, že prijala [sporné rozhodnutie], ktoré najmä zohľadňovalo pripomienky predložené žalobkyňou v rámci testu trhu, a pokiaľ ide o vec AT.40497, že zaslala list o úmysle zamietnuť sťažnosť, na ktorý žalobkyňa odpovedala, a že dokončuje svoju analýzu sťažnosti.

35

Dňa 17. apríla 2019 Komisia prijala rozhodnutie C(2019) 3003 final týkajúce sa zamietnutia sťažnosti (vec AT.40497 – Poľské ceny plynu).

36

Dňa 25. júna 2019 žalobkyňa podala na Všeobecnom súde žalobu proti tomuto rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, ktorá bola zaregistrovaná pod číslom veci T‑399/19.“

Predsedníčka prvej komory Všeobecného súdu rozhodnutím z 5. apríla 2019 po vypočutí hlavných účastníkov konania povolila vstup Poľskej republiky do konania ako vedľajšieho účastníka. Uzneseniami zo 17. mája 2019 po vypočutí hlavných účastníkov konania povolila vstup Litovskej republiky, skupiny Gazprom a spoločnosti Overgas do konania ako vedľajších účastníkov.

6

Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol 4. októbra 2019 pridelený k ôsmej komore, ktorej bola vec T‑616/18 z tohto dôvodu pridelená.

7

Listami kancelárie Všeobecného súdu zo 17. decembra 2019 bola Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzvaná, aby predložila viaceré dokumenty, a Komisia bola vyzvaná, aby písomne odpovedala na otázku týkajúcu sa dôvernosti určitých informácií uvedených v dôvernej verzii OV.

8

Pokiaľ ide o úplnú kópiu dôvernej verzie OV predloženú Komisiou, Všeobecný súd rozhodol, že zástupcovia spoločnosti Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo budú oboznámení s týmto dokumentom pod podmienkou, že predtým podpíšu záväzky dôvernosti, aby táto spoločnosť mohla predložiť v tejto súvislosti pripomienky. Po tom, čo títo zástupcovia predložili podpísané záväzky dôvernosti, uvedený dokument im bol doručený a Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo predložila svoje pripomienky 8. decembra 2020.

12

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 18. a 19. mája 2021. Pri tejto príležitosti Všeobecný súd tiež uviedol, že vzal na vedomie pripomienky k správe pre pojednávanie, ktoré predložila Komisia 27. apríla 2021.

13

Okrem toho Komisia v rámci odpovede na otázky položené Všeobecným súdom v súvislosti s prípustnosťou žaloby zmenila svoje stanovisko, pokiaľ ide o túto prípustnosť, a tvrdila, že Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo nepreukázala svoj záujem na konaní v prejednávanej veci, takže žaloba bola neprípustná.

14

druhý je v podstate založený na porušení článku 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, keďže Komisia prijala konečné záväzky, hoci náležite neriešia výhrady týkajúce sa cenových postupov,

–

tretí je v podstate založený na porušení článku 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, keďže Komisia prijala konečné záväzky, hoci náležite neriešia výhrady týkajúce sa územných obmedzení,

–

štvrtý je v podstate založený na porušení článku 194 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 ZFEÚ, keďže sporné rozhodnutie je v rozpore s cieľmi energetickej politiky Únie a Komisia nevzala do úvahy nepriaznivý vplyv tohto rozhodnutia na európsky trh dodávok plynu,

–

17

Svojím odvolaním Orlen navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zrušil sporné rozhodnutie,

–

zamietol odvolanie a

–

uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

19

Skupina Gazprom navrhuje, aby Súdny dvor:

21

Svojím vzájomným odvolaním Overgas navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

23

Skupina Gazprom navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol vzájomné odvolanie a

–

uložil spoločnosti Overgas povinnosť nahradiť trovy konania týkajúce sa tohto vzájomného odvolania.

IV. O hlavnom odvolaní

25

Na podporu svojho odvolania Orlen uvádza štyri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 9 nariadenia č. 1/2003, druhý na porušení článku 194 ZFEÚ v spojení s článkom 9 tohto nariadenia, tretí na porušení článku 9 ods. 1 uvedeného nariadenia a štvrtý na porušení článku 9 ods. 2 toho istého nariadenia.

A. O prípustnosti

1.

Argumentácia účastníkov konania

29

Komisia tvrdí, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu je čiastočne neprípustná v rozsahu, v akom v nej Orlen spochybňuje preskúmanie zákonnosti, ktoré vykonal Všeobecný súd v súvislosti s komplexnými hospodárskymi transakciami, avšak bez toho, aby tvrdila, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, a druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu je čiastočne neprípustná z dôvodu nejednoznačnosti tvrdení, ktoré sú v nej uvedené.

2.

Posúdenie Súdnym dvorom

30

V prvom rade z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá podá odvolanie, musí mať, rovnako ako v prípade, že podá žalobu o neplatnosť, záujem na konaní, ktorého existencia sa musí posudzovať jednak vzhľadom na predmet tohto odvolania alebo žaloby a jednak ku dňu jej podania. Nerešpektovanie tejto základnej požiadavky predstavuje prekážku konania z dôvodu verejného záujmu, ktorú môže súd Únie kedykoľvek vziať do úvahy ex offo (rozsudok z 22. septembra 2022, IMG/Komisia, C‑619/20 P a C‑620/20 P , EU:C:2022:722 , bod 81 , ako aj citovaná judikatúra).

34

Vzhľadom na to, že v období od 8. apríla 2022 do 31. decembra 2022 vyvolalo sporné rozhodnutie právne účinky na poľskom trhu s plynom a ropou, na ktorom pôsobí Orlen, z dôvodu, že právny predchodca tejto spoločnosti bol zmluvným partnerom skupiny Gazprom, Orlen sa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora mohla odvolávať na dôsledky protiprávnosti, na ktorú poukazuje, ako aj na povahu škody, ktorú údajne utrpela (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2023, Versobank/ECB, C‑803/21 P , EU:C:2023:630 , bod 160 a citovanú judikatúru), a to s cieľom dosiahnuť náhradu tejto škody.

35

Okrem toho Orlen vo svojej replike bez toho, aby to bolo spochybnené, spresnila, že prebieha viacero rozhodcovských konaní medzi ňou a skupinou Gazprom v súvislosti s vykonávaním zmluvy týkajúcej sa plynovodu Jamal, vrátane otázok týkajúcich sa cien. Navyše po podaní odvolania sa začalo konanie týkajúce sa prerušenia dodávok plynu skupinou Gazprom od 27. apríla 2022.

36

Z uvedeného vyplýva, že skupina Gazprom nesprávne spochybňuje existenciu skutočne existujúceho záujmu spoločnosti Orlen na zrušení napadnutého rozsudku.

40

Pokiaľ ide o neprípustnosť prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktorú uvádza Komisia v súvislosti s tým, že Orlen nepoukázala na existenciu zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa komplexných hospodárskych transakcií, treba ju odmietnuť. Orlen totiž uviedla túto prvú časť v rámci odvolacieho dôvodu založeného na tom, že Všeobecný súd porušil článok 9 nariadenia č. 1/2003. Nepochybne v nej stručne tvrdila, že Všeobecný súd mal overiť, či Komisia tým, že prijala záväzky skupiny Gazprom, správne analyzovala tieto hospodárske transakcie s prihliadnutím na OV, „teda bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia“. Orlen tak umožnila Súdnemu dvoru určiť rozsah uvedenej prvej časti a vyjadriť sa k dôvodnosti analýzy, ktorá sa v tejto súvislosti nachádza v napadnutom rozsudku.

41

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie je prípustné.

B. O veci samej

1.

Hoci článok 9 nariadenia č. 1/2003 na rozdiel od článku 7 tohto nariadenia neobsahuje výslovný odkaz na pojem proporcionalita, nič to nemení na tom, že ako všeobecná zásada práva Únie je zásada proporcionality kritériom zákonnosti všetkých aktov orgánov Únie, vrátane rozhodnutí Komisie ako orgánu na ochranu hospodárskej súťaže (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, C‑441/07 P , EU:C:2010:377 , bod 36 ).

45

Vzhľadom na to, že článok 9 tohto nariadenia iba stanovuje, že v rámci konania začatého na základe tohto článku, ako to potvrdzuje odôvodnenie 13 uvedeného nariadenia, nemá Komisia povinnosť kvalifikovať a konštatovať porušenie, jej úloha sa obmedzuje na preskúmanie a prípadné prijatie záväzkov ponúknutých príslušnými podnikmi s ohľadom na problémy, ktoré identifikovala vo svojom predbežnom posúdení, a s ohľadom na ciele, ktoré sleduje. Vykonanie zásady proporcionality Komisiou v kontexte uvedeného článku 9 sa týka iba overenia, či dotknuté záväzky reagujú na obavy, o ktorých informovala príslušné podniky, a či tieto podniky neponúkli menej obmedzujúce záväzky reagujúce na jej obavy rovnako vhodným spôsobom (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, C‑441/07 P , EU:C:2010:377 , body 40 a 41 ).

46

V rámci tohto overenia však Komisia musí zohľadniť záujmy tretích strán, pričom skutočnosť, že individuálne záväzky, ktoré ponúkol podnik, uznala Komisia za záväzné, neznamená, že iné podniky nemajú možnosť chrániť svoje prípadné práva v rámci svojich vzťahov s týmto podnikom (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, C‑441/07 P , EU:C:2010:377 , body 41 a 49 ). Keď Komisia overuje záväzky nie z hľadiska ich spôsobilosti reagovať na jej obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ale so zreteľom na ich vplyv na záujmy tretích strán, potom si zásada proporcionality vyžaduje, aby práva, ktoré tretím stranám patria, neboli zbavené svojej podstaty (rozsudok z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, C‑132/19 P , EU:C:2020:1007 , bod 106 ).

50

Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti vyplýva, že oznámenie o výhradách je dokumentom procesnej a prípravnej povahy, ktorý s cieľom zabezpečiť účinný výkon práva na obhajobu vymedzuje predmet správneho konania začatého Komisiou, čím jej bráni uplatniť ďalšie výhrady vo svojom rozhodnutí, ktorým sa končí predmetné konanie. Pre oznámenie o výhradách je teda charakteristické, že je predbežné a môže podliehať zmenám, ktoré Komisia uskutoční vo svojom neskoršom posúdení na základe pripomienok, ktoré jej v odpovedi predložili zúčastnené strany, a na základe ďalších skutkových zistení. Komisia totiž musí zohľadniť skutočnosti vyplývajúce z celého správneho konania, buď aby upustila od výhrad, ktoré sú neopodstatnené, alebo aby upravila či doplnila po skutkovej a právnej stránke svoju argumentáciu na podporu uplatnených výhrad (rozsudok z 28. januára 2021, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia, C‑466/19 P , EU:C:2021:76 , bod 66 , ako aj citovaná judikatúra).

51

Komisia tak v rozhodnutí, ktoré prijme na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003, nie je povinná vysvetliť dôvody, pre ktoré upustila od jednej alebo viacerých výhrad, ktoré zodpovedali niektorým z jej pôvodných obáv, či už vo vzťahu k podniku, ktorého záväzky sa stali záväznými a ktorý je jediným adresátom oznámenia o výhradách a všeobecnejšie predbežného posúdenia uvedeného v tomto článku 9, alebo vo vzťahu k dotknutým tretím stranám (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2021, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia, C‑466/19 P , EU:C:2021:76 , bod 67 , ako aj citovanú judikatúru).

54

Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že táto analýza predstavovala nesprávne právne posúdenie, pričom však uviedla, že nemá vplyv na výrok napadnutého rozsudku, a preto nemôže viesť k jeho zrušeniu. Navrhla teda, aby Súdny dvor v tejto súvislosti nahradil odôvodnenie.

55

Tomuto návrhu treba vyhovieť a vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 49 až 52 tohto rozsudku treba rozhodnúť, že Všeobecný súd nesprávne poukázal na to, že v prípade upustenia od niektorých výhrad uvedených v OV, ktoré slúžilo ako predbežné posúdenie v zmysle článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, je potrebné, aby Komisia zaslala prepracované predbežné posúdenie.

56

Toto nesprávne posúdenie totiž nemalo vplyv na výrok napadnutého rozsudku, keďže Všeobecný súd správne uviedol, že – ako bolo pripomenuté v bode 53 tohto rozsudku – Komisia odôvodnila sporné rozhodnutie, pokiaľ ide o dôvody upustenia od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, pričom tak mohla urobiť.

a)

O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

1) Argumentácia účastníkov konania

59

V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Orlen tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 9 nariadenia č. 1/2003 tým, že konštatoval, že Komisia správne posúdila primeranosť záväzkov ponúknutých skupinou Gazprom, hoci nereagovali na obavy, ktoré vyjadrila v OV, a vzhľadom na svoju povahu neboli schopné zabrániť budúcim podobným porušeniam. V prejednávanej veci mal Všeobecný súd overiť, či Komisia analyzovala primeranosť týchto záväzkov vzhľadom na obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ktoré identifikovala v OV.

60

63

Argumentáciu spoločnosti Orlen nemožno prijať.

64

Po prvé sa zdá, že Orlen tým, že kritizovala skutočnosť, že Všeobecný súd pri posudzovaní dostatočnosti záväzkov prijatých skupinou Gazprom nezohľadnil výhrady uvedené v OV, prinajmenšom implicitne zahrnula výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, od ktorých Komisia upustila pred prijatím sporného rozhodnutia, ako to vyplýva z bodu 17 napadnutého rozsudku uvedeného v bode 2 tohto rozsudku. Táto argumentácia je teda čiastočne neúčinná.

65

Po druhé, ako Komisia správne poznamenala, Orlen v rámci prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu nepreukázala existenciu zjavne nesprávneho posúdenia Komisie, pokiaľ ide o primeranosť záväzkov ponúknutých skupinou Gazprom na odstránenie obáv, ktoré vyjadrila v OV, ani absenciu kritiky zo strany Všeobecného súdu, pokiaľ ide o takéto zjavne nesprávne posúdenie. Orlen sa v tejto súvislosti obmedzuje na jednoduché tvrdenia. Ako však bolo pripomenuté v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku, súdne preskúmanie rozhodnutia prijatého podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003 sa týka len otázky, či sa Komisia dopustila takéhoto pochybenia, čo musí konkrétne preukázať účastník konania, ktorý na toto pochybenie poukazuje.

68

Po piate treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou patrí zásada ochrany legitímnej dôvery k základným zásadám Únie a že možnosť domáhať sa jej majú všetky hospodárske subjekty, u ktorých príslušná inštitúcia vyvolá dôvodné očakávania tým, že im poskytne konkrétne ubezpečenia (rozsudok z 12. januára 2017, Timab Industries a CFPR/Komisia, C‑411/15 P , EU:C:2017:11 , bod 134 , ako aj citovaná judikatúra).

69

Hospodársky subjekt sa však nemôže opierať o obsah oznámenia o výhradách, ktorého prípravná a predbežná povaha bola pripomenutá v bode 50 tohto rozsudku, a to ani vtedy, keď sa toto oznámenie týka predbežného posúdenia, ktorého názov odráža nedefinitívnu povahu, aby dospel k záveru, že Komisia mu poskytla presné uistenia v súvislosti s tým, že všetky obavy uvedené v takýchto dokumentoch zodpovedajú záväzkom nachádzajúcim sa v konečnom rozhodnutí (pozri analogicky rozsudok z 12. januára 2017, Timab Industries a CFPR/Komisia, C‑411/15 P , EU:C:2017:11 , bod 135 , ako aj citovanú judikatúru).

70

Prvú časť prvého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnuť.

Všeobecný súd tak najskôr nesprávne konštatoval, že prax skupiny Gazprom v podstate spočívala v zabránení dovozu plynu, hoci jej postupy mali v skutočnosti za cieľ najmä zabrániť spätnému vývozu plynu prevádzkovateľmi z dotknutých KSVE, ako je to výslovne opísané v OV, čo malo priamy vplyv na plynulosť veľkoobchodného trhu s plynom. Všeobecný súd tak prehliadol podstatu otázky územných obmedzení uplatňovaných skupinou Gazprom, uvedených v OV, ktoré nespočívali v zabránení dovozu plynu do KSVE, ale v jeho ďalšom predaji týmito krajinami. V prípade neexistencie takéhoto skreslenia by bol Všeobecný súd povinný pripustiť, že skupina Gazprom primerane neodpovedala na výhrady týkajúce sa územných obmedzení, ktoré boli uvedené v OV.

73

Všeobecný súd ďalej nesprávne rozhodol, že Komisia v OV identifikovala štyri formy mimozmluvných postupov a opomenula hrozbu odvetných opatrení rôznej povahy zo strany skupiny Gazprom, čo ho viedlo k nesprávnemu záveru, že záväzok skupiny Gazprom, ktorý nepokrýval všetky obavy Komisie uvedené v OV, bol napriek tomu primeraný.

74

Napokon nesprávne uviedol, že skutočnosť, že vnútroštátne súdy môžu vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak sa domnievajú, že takéto rozhodnutie je v rozpore s článkom 102 ZFEÚ alebo s rozhodnutím založeným na článku 9 nariadenia č. 1/2003, môže viesť rozhodcovské súdy k tomu, aby sa ubezpečili, že ich rozhodnutia sú v súlade s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ, hoci takéto tvrdenie je špekulatívne a nepodložené.

75

78

Hoci Orlen tvrdí, že Všeobecný súd v súvislosti s posúdením primeranosti záväzkov skupiny Gazprom nezohľadnil také kroky, akými sú rôzne hrozby odvetných opatrení zo strany skupiny Gazprom, zdá sa, že takéto tvrdenie nie je skutkovo podložené, keďže Všeobecný súd sa o takomto správaní zmienil v bode 95 napadnutého rozsudku.

79

Napokon Všeobecný súd správne uviedol, že rozhodcovské súdy sa budú prikláňať k tomu, aby prijaté rozhodcovské rozsudky boli v súlade s článkom 102 ZFEÚ, pričom táto okolnosť nemôže v žiadnom prípade viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku.

80

V dôsledku toho treba druhú časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť.

83

Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

84

Súdny dvor považuje za vhodné preskúmať tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu spolu s druhým odvolacím dôvodom.

4.

O druhom odvolacom dôvode

87

Správny výklad článku 194 ZFEÚ možno preto zhrnúť do testu pozostávajúceho z troch etáp. V prvom rade treba posúdiť, či ide o akt patriaci do oblasti energetiky. V druhom rade bez ohľadu na to, či sa účastníci konania odvolali na otázky týkajúce sa tejto oblasti, sú orgány Únie povinné overiť, či prijatie tohto aktu poškodzuje záujmy jednotlivých dotknutých subjektov. V treťom rade treba posúdiť, či výhody vyplývajúce z prijatia uvedeného aktu prevažujú nad jeho negatívnymi účinkami.

88

Posúdenie Súdnym dvorom

91

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora nič neumožňuje domnievať sa, že zásada solidarity uvedená v článku 194 ods. 1 ZFEÚ nemôže mať ako taká záväzný právny účinok pre členské štáty a inštitúcie Únie. Naopak, táto zásada, ako vyplýva zo samotného znenia a štruktúry tohto ustanovenia, je základom všetkých cieľov politiky Únie v oblasti energetiky tým, že ich spája a dáva im koherentnosť (rozsudok z 15. júla 2021, Nemecko/Poľsko, C‑848/19 P , EU:C:2021:598 , bod 43 ).

92

Z toho predovšetkým vyplýva, že akty prijaté inštitúciami Únie, a teda aj Komisiou na základe tejto politiky, sa majú vykladať a ich zákonnosť posudzovať z hľadiska zásady energetickej solidarity (rozsudok z 15. júla 2021, Nemecko/Poľsko, C‑848/19 P , EU:C:2021:598 , bod 44 ).

93

Tieto povinnosti znamenajú, že – ako uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov – Komisia nemohla prijať záväzky, ktoré by sa mohli ukázať ako odporujúce článku 194 ZFEÚ, a tým ohroziť ciele zásady energetickej solidarity alebo bezpečnosť dodávok energie v Únii, napriek skutočnosti, že tieto záväzky by mohli reagovať na obavy Komisie týkajúce sa hospodárskej súťaže na dotknutom trhu. To však neznamená, že by Komisia, ktorá koná ako regulátor hospodárskej súťaže v rámci konania stanoveného v nariadení č. 1/2003, mala právomoc ukladať povinnosti nezávislé od povinností zameraných na odstránenie problémov hospodárskej súťaže zistených počas jej prešetrovania a presahujúce rámec týchto povinností tým, že by na tomto základe požadovala obmedzujúcejšie záväzky.

97

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 422 napadnutého rozsudku odmietol považovať uplatnenie zásady energetickej solidarity zo strany Komisie za rovnocenné s uložením pozitívnych povinností Komisii, ktoré presahujú rámec výhrad vznesených voči skupine Gazprom, alebo k uloženiu obmedzujúcejších povinností tejto skupine.

98

Okrem toho Orlen neuvádza, v čom sporné rozhodnutie porušuje špecifické ciele energetickej politiky Únie.

99

O treťom odvolacom dôvode

102

Svojím tretím odvolacím dôvodom založeným na porušení článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 Orlen tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil pojem „zjavne nesprávne posúdenie“, keď preskúmal posúdenie zložitých ekonomických a technických otázok týkajúcich sa analýzy primeranosti záväzkov skupiny Gazpromu, ktoré vykonala Komisia. Tento pojem podľa judikatúry Súdneho dvora zodpovedá štyrom prípadom, a to neexistencii správneho posúdenia relevantných skutočností, ktoré sú podkladom analýzy autora rozhodnutia, nezohľadneniu podstatných skutočností týmto autorom, skutočnosti, že táto analýza bola založená na irelevantnej skutočnosti, a nedodržaniu úrovne dokazovania. Za týchto podmienok je Všeobecný súd povinný najmä posúdiť, či sú dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala, dostatočne presné, spoľahlivé a koherentné, či predstavujú súbor relevantných údajov, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, či sú spôsobilé podporiť závery, ktoré z nich Komisia vyvodila, a napokon, či vzhľadom na svoju kvalitu umožňujú vykonať analýzu budúceho vývoja.

103

Tento odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí.

a)

106

V každom prípade Všeobecný súd mal zrušiť aj sporné rozhodnutie, keďže nereagovalo na všetky obavy Komisie v oblasti hospodárskej súťaže.

107

Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

2) Posúdenie Súdnym dvorom

108

Pokiaľ ide o Komisiu, jej celkový prístup k preskúmaniu záväzkov tak ilustrujú odôvodnenia 160 až 164 sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti rozhodnutie tejto inštitúcie samostatne predstaviť proporcionalitu každého záväzku vo vzťahu k obavám, ktoré vyjadrila, nemôže stačiť na spochybnenie tohto celkového prístupu.

112

Pokiaľ ide o Všeobecný súd, z bodov 195 až 202 a 310 až 319 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd vykonal celkové posúdenie tak záväzkov týkajúcich sa cenových postupov, ako aj záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení. Bod 398 napadnutého rozsudku, už spomenutý v bode 109 tohto rozsudku, predstavuje ďalší príklad celkového hodnotenia na účely posúdenia prípadnej existencie zjavne nesprávneho posúdenia.

113

Po štvrté treba zamietnuť tvrdenie spoločnosti Orlen, podľa ktorého mal Všeobecný súd konštatovať, že zjavne nesprávne posúdenie Komisie v prejednávanej veci vyplývalo z nahromadenia jednoduchých pochybení, ktorých sa dopustila. To by mohlo byť správne len v prípade, ak by Všeobecný súd konštatoval neprimeranosť aspoň jedného zo záväzkov prijatých Komisiou, čím by sa mohli spochybniť aj iné záväzky, a ak by sa preukázala ich vzájomná súvislosť. O taký prípad však nejde.

114

O druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu

1) Argumentácia účastníkov konania

117

V druhej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu založenej na nezohľadnení výhľadovej povahy záväzkov skupiny Gazprom v rámci analýzy primeranosti jednotlivých prvkov tvoriacich tieto záväzky Orlen tvrdí, že podľa judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o záväzky odstrániť obavy v oblasti hospodárskej súťaže (t. j. ukončiť protisúťažné postupy identifikované Komisiou v predbežnom posúdení, obnoviť hospodársku súťaž na trhu a zabrániť opakovaniu porušení), Komisia musí pristupovať s osobitnou opatrnosťou k hypotézam, ktoré predpokladajú negatívny vývoj situácie. V tomto kontexte bol Všeobecný súd povinný overiť, či Komisia vykonala túto analýzu správne, a to na základe „uplatniteľnej historickej skúsenosti“ a „overenia pravdepodobnosti, že boli splnené všetky podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne“.

118

V prejednávanej veci analýza primeranosti záväzku spočívajúca v zahrnutí podmienky týkajúcej sa úpravy cien len vzhľadom na situáciu existujúcu na trhu v čase prijatia sporného rozhodnutia, pričom vôbec nezohľadňuje prvok budúceho vývoja, predstavuje prvý príklad pochybenia, ktorého sa dopustil Všeobecný súd.

2) Posúdenie Súdnym dvorom

122

Tvrdenia spoločnosti Orlen sú vyvrátené tak obsahom sporného rozhodnutia, ako aj napadnutého rozsudku.

123

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Orlen, Komisia a Všeobecný súd tak jasne zohľadnili potenciálny budúci vývoj trhu, ako to vyplýva z bodu 158 napadnutého rozsudku, čo je dôvod, pre ktorý Všeobecný súd v bode 155 tohto rozsudku považoval za dostatočné, aby konečné záväzky obsahovali podmienku týkajúcu sa úpravy cien, a nie okamžitú zmenu cenových vzorcov stanovených existujúcimi podmienkami.

124

O štvrtom odvolacom dôvode

127

Štvrtý odvolací dôvod je založený na porušení článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.

128

Tento odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí.

a)

131

V tejto súvislosti by výklad výroku sporného rozhodnutia nemal spočívať v doplnení obsahu záväzkov uvedených v tomto výroku, ako to urobil Všeobecný súd, ale vo výklade týchto záväzkov, najmä v prípade pochybností týkajúcich sa doslovného výkladu uvedeného výroku. Potvrdzuje to aj judikatúra, podľa ktorej žaloba v zásade musí smerovať proti výroku právneho aktu, a nie proti jeho odôvodneniu, ibaže by obsah tohto odôvodnenia mal vplyv na podstatu rozhodnutia nachádzajúceho sa vo výroku tohto aktu alebo by predstavoval nevyhnutný podklad pre tento akt.

132

Všeobecný súd pritom nielenže podal výklad obsahu záväzkov týkajúcich sa cenových postupov, ktoré sú súčasťou výroku sporného rozhodnutia, s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, ale na jednej strane nesprávne rozšíril tento obsah tým, že do neho zahrnul prvky, ktoré zjavne neboli uvedené v tomto výroku, a na druhej strane na základe tohto rozhodnutia, ktoré bolo takto rozšírené, poukázal na možnosť obnoviť konanie, najmä v prípade, že rozhodcovské súdy nedodržia údaje týkajúce sa „cien v uzloch“, ktoré umožňujú definovať upravené ceny. Keďže Komisia jasne nespresnila, čo rozumela pod nesplním záväzku vzhľadom na dôvody obnovy konania, Všeobecný súd z toho nemohol legálne vyvodiť tvrdenie v prospech primeranosti predmetného záväzku.

133

Okrem toho Komisia nebola povinná obnoviť konanie v prípade porušenia záväzkov zo strany skupiny Gazprom, pretože v tejto súvislosti disponuje širokou diskrečnou právomocou. V dôsledku toho tvrdenie, podľa ktorého možnosť obnoviť konanie, ktorú má Komisia v prípade porušenia týchto záväzkov, preukazuje ich primeranosť, nie je dôvodné.

Okrem toho je úplne logické, že Všeobecný súd vyložil obsah výroku sporného rozhodnutia s prihliadnutím na jeho odôvodnenie. To, že sa opiera o odôvodnenie tohto rozhodnutia na podporu správneho výkladu jeho výroku, nepredstavuje nesprávne právne posúdenie, ale je súčasťou bežnej výkladovej techniky. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Orlen, Všeobecný súd pritom nedoplnil tento výrok o prvky, ktoré v ňom neboli uvedené, ale len podal jeho výklad s prihliadnutím na obsah tohto odôvodnenia. Všeobecný súd sa konkrétne v odpovedi na tvrdenia spoločnosti Orlen obmedzil na vysvetlenie toho, čo znamená záväzok opísaný v bode 19 ods. iv) konečných záväzkov bez toho, aby spochybnil alebo prekročil rámec znenia tohto bodu, pričom však podal primeraný výklad tohto záväzku na základe jeho obsahu a cieľa.

137

Prvú časť prvého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnuť.

b)

O druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu

1) Argumentácia účastníkov konania

141

Na druhej strane Orlen tvrdí, že Všeobecný súd tiež usúdil, že bolo potrebné zohľadniť to, že v čase prijatia tohto rozhodnutia neexistovali určité skutočnosti, ako sú napríklad nefunkčnosť plynovodu Nord Stream 2, neexistencia obmedzení dodávok plynu zo strany skupiny Gazprom alebo neexistencia nových podmienok na dodávky plynu uložených skupinou Gazprom, pretože ak by sa takéto skutočnosti mali prejaviť v budúcnosti, mohli by viesť k obnoveniu konania Komisiou na základe článku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003.

142

Všeobecný súd preto usúdil, že budúce a neurčité udalosti – pokiaľ ide o ich rozsah a charakter –, ktoré svojou povahou nepredstavujú skutočnosti, na ktorých sa zakladá sporné rozhodnutie, odôvodňujú takéto obnovenie, čo je v rozpore so správnym výkladom tohto ustanovenia.

143

Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

Po druhé Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade výrazu „keď nastala podstatná zmena skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené“, nachádzajúceho sa v uvedenom ustanovení. Predovšetkým neuviedol, že všetky budúce udalosti, na ktoré sa vzťahovali obavy spoločnosti Orlen, najmä pokiaľ ide o plynovod Nord Stream 2, predstavovali takúto zmenu.

147

Všeobecný súd teda neprimerane nerozšíril pôsobnosť článku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1/2003.

148

V dôsledku toho treba druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu zamietnuť.

149

Argumentácia účastníkov konania

151

Skupina Gazprom tvrdí, že Overgas nemá záujem na podaní vzájomného odvolania. Okrem toho nie je napadnutým rozsudkom priamo dotknutá. V dôsledku toho je toto odvolanie neprípustné.

152

Na jednej strane konečné záväzky nepoškodzujú hospodárske ani právne záujmy spoločnosti Overgas. Aj keď táto spoločnosť tvrdí, že pravdepodobne musia existovať aj lepšie záväzky, nepreukazuje to, že konečné záväzky sú pre ňu škodlivé.

153

Posúdenie Súdnym dvorom

156

Stačí konštatovať, že záujem spoločnosti Overgas na podaní vzájomného odvolania, aj keď pôsobí na trhu s plynom v Bulharsku, ktorý nie je priamo predmetom konečných záväzkov, ktoré boli sporným rozhodnutím vyhlásené za záväzné, je preukázaný, keďže bola vedľajším účastníkom prvostupňového konania na podporu návrhov spoločnosti Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo a napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu tejto poslednej uvedenej spoločnosti.

B. O veci samej

157

Overgas uvádza dva dôvody na podporu vzájomného odvolania.

159

Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že tieto tvrdenia prekračovali predmet sporu. Určenie predmetu sporu v rámci žaloby o neplatnosť neprináleží Všeobecnému súdu, ale len žalobcovi, teda v prejednávanej veci spoločnosti Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo. Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo pritom vymedzila predmet sporu široko, a to aj v súvislosti s územnými obmedzeniami. Záväzky týkajúce sa Bulharska preto spadali do tohto predmetu. Okrem toho výklad Všeobecného súdu týkajúci sa prístupu, ktorý zaujala Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo, najmä pokiaľ ide o možné obmedzenia predmetu sporu, je čiastočne rozporuplný, do veľkej miery nejednoznačný a vo všeobecnosti nezlučiteľný s jasným stanoviskom spoločnosti Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo, ako bolo uvedené v jej žalobe.

160

Na podporu tejto analýzy Overgas uvádza, že žalobné dôvody, ktoré Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo uviedla v prvostupňovom konaní, sa týkali viacerých problémov a pochybení, na ktoré sa poukázalo v obsahu sporného rozhodnutia a v prípade ktorých bol poľský trh, ktorý táto posledná uvedená spoločnosť poznala najlepšie, len jedným z viacerých príkladov bez toho, aby to znamenalo vylúčenie bulharského trhu s plynom z predmetu sporu.

161

Orlen sa domnieva, že je potrebné vyhovieť prvému dôvodu vzájomného odvolania a návrhu spoločnosti Overgas smerujúcemu k zrušeniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu.

164

Ďalej Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo vo svojej žalobe podanej na Všeobecný súd odkázala na záväzok týkajúci sa Bulharska len raz a neuviedla nijaký žalobný dôvod týkajúci sa primeranosti tohto záväzku. Práve naopak, tvrdila, že skupina Gazprom mala navrhnúť záväzok podobný záväzku týkajúcemu sa Bulharska a že Komisia ho mala vyhlásiť pre ostatné trhy s plynom v KSVE, vrátane Poľska, za záväzný. Je teda nepochybné, že tento posledný uvedený záväzok prekročil predmet sporu predloženého Všeobecnému súdu.

165

Napokon je pravda, že v bode 409 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odpovedal na žalobný dôvod, ktorý predložila Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo v súvislosti s neprimeranosťou záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení ako celku, a v tejto súvislosti konštatoval, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Všeobecný súd však vo svojom posúdení zohľadnil skutočnosť, že Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo vôbec nespochybnila primeranosť záväzku týkajúceho sa Bulharska.

166

Je teda preukázané, že záväzok týkajúci sa Bulharska nepatril do predmetu sporu vymedzeného v žalobe podanej na Všeobecný súd, takže tento súd správne rozhodol, že tvrdenia uvedené spoločnosťou Overgas v jej vyjadrení vedľajšieho účastníka konania sú neprípustné v rozsahu, v akom sa týkajú bulharskej plynovej sústavy.

168

Svojím druhým dôvodom vzájomného odvolania Overgas tvrdí, že Všeobecný súd porušil povinnosť odôvodnenia, ktorá mu vyplýva z článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s jeho článkom 53 ods. 1.

169

Všeobecný súd najmä nespresnil spôsoby výpočtu štyroch faktorov obmedzujúcich pôsobnosť záväzkov týkajúcich sa odberných miest, ani spôsob, akým bolo potrebné zmerať kumulované účinky týchto štyroch faktorov, ani referenčný bod, na základe ktorého dospel k záveru, že ani tieto kumulované účinky sa nepremietli do zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia dopustila v čase prijatia týchto záväzkov. Všeobecný súd neposkytol žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o metódu, ktorú v tejto súvislosti uplatnil, a už vôbec nie pokiaľ ide o jej uplatnenie na okolnosti prejednávanej veci.

170

Orlen k druhému dôvodu nezaujala žiadne stanovisko. Komisia sa domnieva, že je neprípustný, pretože je príliš nepresný.

173

Druhý dôvod vzájomného odvolania treba teda zamietnuť a v dôsledku toho treba zamietnuť vzájomné odvolanie v celom rozsahu.

VI. O trovách

174

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

175

1.

Odvolanie a vzájomné odvolanie sa zamietajú.

2.

Orlen S.A. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Európska komisia, Gazprom PJSC a Gazprom export LLC v rámci konania o odvolaní.

3.

Overgas Inc. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Európska komisia, Gazprom PJSC a Gazprom export LLC v rámci konania o vzájomnom odvolaní.