C-268/22

Vitol SA

proti

Belgische Staat,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predsedníčka siedmej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia F. Biltgen a N. Wahl (spravodajca),

generálna advokátka: T. Ćapeta,

belgická vláda, v zastúpení: S. Baeyens a J.‑C. Halleux a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia,

–

grécka vláda, v zastúpení: V. Baroutas a M. Tassopoulou, splnomocnení zástupcovia,

–

Rada Európskej únie, v zastúpení: B. Driessen a P. Mahnič, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Tuominen, avocată,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Vitol SA a Belgische Staat (Belgické kráľovstvo) vo veci vrátenia antidumpingového cla tejto spoločnosti zaplateného z dôvodu dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne.

Právny rámec

Základné nariadenie

3

Ku dňu prijatia sporného nariadenia sa ustanovenia upravujúce uloženie antidumpingových opatrení Európskou úniou nachádzali v nariadení Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi [Európskej únie] ( Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51 , ďalej len „základné nariadenie“).

5

V článku 2 tohto nariadenia sa vymedzoval dumping. Jeho odseky 3 a 5 týkajúce sa normálnej hodnoty stanovovali:

„3. Ak neexistuje predaj podobného výrobku v bežnom obchode alebo takýto predaj je nedostatočný, alebo ak z dôvodu mimoriadnej situácie na trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie, normálna hodnota podobného výrobku sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú čiastku na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk alebo na základe vývozných cien v bežnom obchode do vhodnej tretej krajiny za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne.

Osobitná situácia na trhu pre príslušný výrobok v zmysle prvého pododseku sa môže považovať za existujúcu okrem iného vtedy, keď sú ceny umelo nízke, keď dochádza k výraznému výmennému obchodu alebo v prípade, ak ide o režim spracovania na neobchodné účely.

…

5. Náklady sa spravidla vypočítajú na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom šetrenia, za predpokladu, že takéto záznamy sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami príslušnej krajiny a že sa preukáže, že záznamy primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku.

Ak sú náklady za časť obdobia na náhradu nákladov ovplyvnené používaním nových výrobných zariadení, ktoré si vyžadujú značné dodatočné investície a nízku mieru využitia kapacít, ktoré sú výsledkom operácií na zavedenie výroby, ktoré sa konajú v rámci alebo v priebehu časti obdobia, v ktorom sa vykonáva zisťovanie, sú priemerné náklady na úvodnú fázu nákladmi, ktoré sú použiteľné podľa vyššie uvedených pravidiel o rozdelení na konci takejto fázy a zahrnú sa na tejto úrovni za príslušné obdobie do priemerných vážených nákladov, ktoré sú uvedené v druhom pododseku odseku 4. Dĺžka úvodnej fázy sa určí vo vzťahu k situácii príslušného výrobcu alebo vývozcu, nepresiahne však primeranú počiatočnú časť obdobia na náhradu nákladov. Na túto úpravu sa vo vzťahu k nákladom použiteľným v priebehu obdobia zisťovania zohľadnia informácie, ktoré sa týkajú úvodnej fázy, ktorá presahuje toto obdobie, ak sa predložia pred overeniami na mieste a do troch mesiacov po začatí zisťovania.“

6

Článok 3 základného nariadenia týkajúci sa vymedzenia ujmy v odsekoch 4, 6 a 7 stanovoval:

„4. V prípade, že dovoz výrobku z viac ako z jednej krajiny je súčasne predmetom antidumpingových zisťovaní, účinky takéhoto dovozu sa súhrnne vyhodnotia, len ak sa určí, že:

a)

dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, tak ako je uvedené v článku 9 ods. 3 a že objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný a

7

Dňa 27. mája 2013 prijala Komisia nariadenie (EÚ) č. 490/2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii ( Ú. v. EÚ L 141, 2013, s. 6 , ďalej len „dočasné nariadenie“). V tomto nariadení predovšetkým dospela k záveru, že dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne je predmetom dumpingu, čo výrobnému odvetviu Únie spôsobilo ujmu, a usúdila, že prijatie antidumpingového cla proti uvedenému dovozu bolo v záujme Únie.

8

Článok 1 ods. 1 tohto nariadenia stanovoval:

„Týmto sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz monoalkyl esterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a/alebo hydrogenizáciou nefosílneho pôvodu, buď v čistom stave alebo v podobe zmesí, ktoré sú v súčasnosti zaradené pod kódy… a ktoré pochádzajú z Argentíny a Indonézie.“

Sporné nariadenie

12

Po druhé Rada potvrdila viacero odôvodnení uvedených v dočasnom nariadení, pričom konštatovala, že výrobnému odvetviu Únie bola spôsobená vážna ujma v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia (odôvodnenia 105 až 142 sporného nariadenia) a že táto ujma bola spôsobená dumpingovým dovozom bionafty s pôvodom v Argentíne (odôvodnenie 144 až 157 sporného nariadenia). V tomto kontexte konštatovala, že ďalšie faktory, medzi ktoré patrili predovšetkým dovoz uskutočnený výrobným odvetvím Únie (odôvodnenia 151 až 160 sporného nariadenia), nízke využívanie kapacity výrobného odvetvia Únie (odôvodnenia 161 až 171 sporného nariadenia) a systém dvojitého započítania bionafty vyrobenej z odpadových olejov, ktorý existuje v niektorých členských štátoch (odôvodnenia 173 až 179 sporného nariadenia), nemohli vyvrátiť túto príčinnú súvislosť medzi uvedenou ujmou a dumpingovým dovozom bionafty s pôvodom v Argentíne.

13

Po tretie Rada potvrdila, že prijatie predmetných antidumpingových opatrení zostáva v záujme Únie (odôvodnenia 190 až 201 sporného nariadenia).

14

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätie a rozsah ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, Rada najmä rozhodla, že by sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať (odôvodnenie 228 a článok 2 sporného nariadenia) a že by malo byť uložené konečné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne (článok 1 ods. 1 sporného nariadenia).

Článok 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/476 z 11. marca 2015 o opatreniach, ktoré môže prijať Únia na základe správy prijatej orgánom na urovnávanie sporov WTO, ktorá sa týka antidumpingových a vyrovnávacích opatrení ( Ú. v. EÚ L 83, 2015, s. 6 ), znie:

„1. Ak [orgán na urovnávanie sporov (OUS)] prijíma správu týkajúcu sa opatrenia Únie prijatého podľa [základného] nariadenia… (ďalej len ‚sporné opatrenie‘), Komisia môže v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4 ods. 3 prijať jedno alebo viac nasledujúcich opatrení, ktoré považuje za vhodné:

a)

zrušiť alebo zmeniť sporné opatrenie alebo

b)

prijať akékoľvek iné osobitné vykonávacie opatrenie, ktoré sa považuje za daných okolností za vhodné, a to s cieľom dosiahnuť súlad Únie s odporúčaniami a rozhodnutiami uvedenými v správe.

19

Dňa 18. septembra 2017 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1578, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1194/2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii ( Ú. v. EÚ L 239, 2017, s. 9 ).

20

Vykonávacie nariadenie 2017/1578 vychádza najmä zo správy poroty prijatej 26. októbra 2016 OUS Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v spore EÚ – Bionafta (Argentína), podľa ktorej sa dospelo k záveru, že Únia pri ukladaní antidumpingového cla na bionaftu s pôvodom v Argentíne nekonala v súlade s právom WTO. Ako vyplýva z jeho odôvodnenia 12, účelom tohto nariadenia je „napraviť tie aspekty [sporného] nariadenia, ktoré nie sú v súlade s pravidlami WTO, a uviesť ich do súladu so [správou poroty a správou odvolacieho orgánu]“.

21

Odôvodnenia 130, 134 a 135 uvedeného vykonávacieho nariadenia stanovovali:

Antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii uložené [sporným] nariadením by sa preto mali zachovať, pričom revidované dumpingové rozpätia pre Argentínu sú opätovne prepočítané tak, ako sa uvádza vyššie v texte.“

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1570

22

Podľa odôvodnení 89 až 94 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1570 z 18. októbra 2018, ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1194/2013 ( Ú. v. EÚ L 262, 2018, s. 40 ):

„89.

Komisia dospela k záveru, že nie je možné stanoviť skutočný a podstatný príčinný vzťah medzi dumpingovým dovozom z Argentíny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, vzhľadom na význam iných známych faktorov prispievajúcich k uvedenej ujme.

Konečné antidumpingové clá zaplatené podľa [sporného] nariadenia… na dovoz bionafty z Argentíny a Indonézie a predbežné clá s konečnou platnosťou vybrané v súlade s článkom 2 uvedeného nariadenia by sa mali vrátiť alebo odpustiť, pokiaľ sa vzťahujú na dovoz bionafty predanej na vývoz do Únie spoločnosťami, ktoré úspešne napadli uvedené nariadenie pred súdom, t. j. argentínskymi vyvážajúcimi výrobcami Unitec Bio SA, Molinos Rio de la Plata SA, Oleaginosa Moreno Hermanos SACIFI y A, Vicentin SAIC, Aceitera General Deheza SA, Bunge Argentina SA, Cargill SACI, Louis Dreyfus Commodities S.A. (LDC Argentina SA) a indonézskymi vyvážajúcimi výrobcami PT Pelita Agung Agrindustri, PT Ciliandra Perkasa, PT Wilmar Bioenergi Indonesia, PT Wilmar Nabati Indonesia, PT Perindustrian dan Perdagangan Musim Semi Mas (PT Musim Mas). O vrátenie alebo odpustenie cla treba požiadať vnútroštátne colné orgány v súlade s platnými colnými predpismi.

93.

Spoločnosť PT Cermerlang Energi Perkasa po poskytnutí informácií tvrdila, že vrátenie a odpustenie antidumpingových ciel by malo byť dostupné všetkým spoločnostiam, ktorým takéto clá vznikli, a nielen tým spoločnostiam, ktoré úspešne napadli [sporné] nariadenie pred súdom. Takisto tvrdí, že zrušiť by sa malo nielen [sporné] nariadenie…, ale aj vykonávacie nariadenie 2017/1578.

94.

Po prvé, Komisia pripomenula, že vykonávacím nariadením 2017/1578 sa len zmenilo [sporné] nariadenie. Vzhľadom na zrušenie vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1194/2013 sa akýkoľvek právny účinok pozmeňujúceho nariadenia stáva neplatným. Uvedené nariadenie preto nie je nutné výslovné zrušiť. Po druhé, zrušenie [sporného] nariadenia… Všeobecným súdom sa vzťahuje len na spoločnosti, ktoré napadli uvedené nariadenie pred súdom. Antidumpingové clá, ktoré boli uložené iným spoločnostiam, boli preto legálne vyberané podľa práva Únie. …“

Spoločnosť Vitol, žalobkyňa vo veci samej, je spoločnosťou založenou podľa švajčiarskeho práva, ktorá je nezávislým dovozcom bionafty. Nie je uvedená ani v spornom nariadení, ani vo vykonávacom nariadení 2017/1578. Argentínska spoločnosť COFCO Argentina, ktorá žalobkyni vo veci samej dodáva bionaftu, však je spomenutá v odôvodnení 130 tohto vykonávacieho nariadenia a spolu s „ostatnými spolupracujúcimi spoločnosťami“ je zahrnutá do zoznamu spoločností s individuálnymi colnými sadzbami.

26

Dňa 6. marca 2018 spoločnosť BVBA Vandevyver, založená podľa belgického práva, predložila v mene žalobkyne vo veci samej dve vyhlásenia na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne, z ktorých iba jedno je predmetom sporu vo veci samej. V rámci uvedeného vyhlásenia táto žalobkyňa zaplatila na základe sporného nariadenia, zmeneného vykonávacím nariadením 2017/1578, antidumpingové clo vo výške 1272023,58 eura.

27

Dňa 3. apríla 2018 žalobkyňa vo veci samej podala na príslušné vnútroštátne orgány žiadosť o vrátenie antidumpingového cla, ktoré zaplatila. Rozhodnutím z 22. júna 2018 bola táto žiadosť o vrátenie zamietnutá. Žalobkyňa vo veci samej podala 20. septembra 2018 proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím z 21. mája 2019. Odvolanie žalobkyne vo veci samej proti tomuto rozhodnutiu, ktoré bolo podané na adviseur‑generaal (generálny poradca, Belgicko), bolo 25. augusta 2020 tiež zamietnuté.

28

31

Za týchto podmienok Nederlandstalige rechtbank van eerste aanleg Brussel (Holandskojazyčný súd prvej inštancie Brusel) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Je [sporné] nariadenie, zmenené [vykonávacím] nariadením 2017/1578, v rozpore so základným nariadením…, najmä preto, že:

–

nebolo preukázané, že pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku boli splnené podmienky na nezohľadnenie nákladov spojených s výrobou a predajom podobného výrobku, ktoré boli uvedené v účtovných záznamoch skúmaných argentínskych vyvážajúcich výrobcov, v súlade s pravidlom stanoveným v článku 2 ods. 5 základného nariadenia,

–

O aktívnej legitimácii na podanie žaloby o neplatnosť sporného nariadenia podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ

33

Belgická a grécka vláda, ako aj Rada vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru vyjadrujú pochybnosti o prípustnosti tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania vzhľadom na judikatúru vyplývajúcu najmä z rozsudkov z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf ( C‑188/92 , EU:C:1994:90 ), a z 15. februára 2001, Nachi Europe ( C‑239/99 , EU:C:2001:101 ), z dôvodu, že žalobkyňa vo veci samej mohla bez akýchkoľvek pochybností podať na súd Únie žalobu o neplatnosť sporného nariadenia podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

34

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že možnosť osoby podliehajúcej súdnej právomoci dovolávať sa v rámci žaloby podanej na vnútroštátnom súde neplatnosti ustanovení obsiahnutých v akte Únie, ktorý je podkladom pre prijatie vnútroštátneho rozhodnutia vzťahujúceho sa na danú osobu, predpokladá, že buď podala v stanovenej lehote aj žalobu o neplatnosť tohto aktu Únie podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, alebo tak neurobila, lebo nepochybne nemá právo takúto žalobu podať (rozsudky z 25. júla 2018, Georgsmarienhütte a i., C‑135/16 , EU:C:2018:582 , bod 17 , ako aj citovaná judikatúra, a z 21. decembra 2021, Vítkovice Steel, C‑524/20 , EU:C:2021:1048 , bod 59 ).

35

Pokiaľ ide predovšetkým o otázku, či žalobkyňa vo veci samej zjavne mohla podľa článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ podať na súde Únie žalobu proti spornému nariadeniu predstavujúcemu regulačný akt, ktorý sa jej priamo týka a nevyžaduje si vykonávacie opatrenia v zmysle tohto ustanovenia, stačí uviesť, že zaplatenie antidumpingových ciel jej bolo uložené v zmysle rozhodnutia z 22. júna 2018. Mechanická povaha opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni je totiž irelevantná pre určenie, či akt vyžaduje vykonávacie opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2018, Internacional de Productos Metálicos/Komisia, C‑145/17 P , EU:C:2018:839 , bod 54 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, že sa nemožno domnievať, že toto nariadenie zjavne neobsahuje vykonávacie opatrenia v zmysle uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2021, Von Aschenbach & Voss, C‑708/19 , EU:C:2021:190 , bod 34 , ako aj citovanú judikatúru).

37

Za týchto okolností by žalobkyňa vo veci samej nemala právo domáhať sa neplatnosti tohto nariadenia na vnútroštátnych súdoch iba v prípade, že sa možno domnievať, že sa jej dotknuté sporné nariadenie nepochybne priamo a osobne týka v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

38

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že nariadenia zavádzajúce antidumpingové clo majú normatívny charakter, pretože sa vzťahujú na všetky dotknuté hospodárske subjekty (rozsudok z 10. marca 2021, Von Aschenbach & Voss, C‑708/19 , EU:C:2021:190 , bod 36 , ako aj citovaná judikatúra).

39

Nariadenie zavádzajúce antidumpingové clo sa môže osobne týkať po prvé tých z výrobcov a vývozcov dotknutého výrobku, ktorým sú pripisované dumpingové praktiky na základe údajov týkajúcich sa ich obchodnej činnosti, po druhé dovozcov uvedeného výrobku, ktorých predajné ceny boli zohľadnené pri stanovení vývozných cien, a teda ktorí sú dotknutí zisteniami týkajúcimi sa existencie dumpingovej praktiky, a po tretie dovozcov prepojených s vývozcami predmetného výrobku, najmä v prípade, keď bola vývozná cena vypočítaná na základe predajnej ceny na trhu Únie zavedenej týmito dovozcami, a v prípade, keď bolo na základe týchto predajných cien vypočítané samotné antidumpingové clo (rozsudok z 10. marca 2021, Von Aschenbach & Voss, C‑708/19 , EU:C:2021:190 , bod 41 , ako aj citovaná judikatúra).

43

Preto treba uviesť, že postavenie dovozcu nemôže samo osebe stačiť na konštatovanie, že nariadenie zavádzajúce antidumpingové clo sa dovozcu osobne týka. Dovozca, hoci prepojený s vývozcami predmetného výrobku, je totiž osobne dotknutý iba vtedy, ak sa preukáže, že údaje týkajúce sa jeho obchodnej činnosti boli zohľadnené pri konštatovaní dumpingových praktík, alebo ak to nie je možné, že má iné vlastnosti, ktoré sú pre neho osobité a ktoré ho vymedzujú vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe (rozsudok z 10. marca 2021, Von Aschenbach & Voss, C‑708/19 , EU:C:2021:190 , bod 42 , ako aj citovaná judikatúra).

44

Aj keď nemožno vylúčiť, že dovozca predmetného výrobku môže byť považovaný za osobne dotknutého nariadením, ktorým sa ukladá antidumpingové clo, je ešte potrebné, aby preukázal existenciu určitých vlastností, ktorými sa vyznačuje a ktoré ho odlišujú od akejkoľvek inej osoby.

48

Napokon, hoci je pravda, že argentínsky dodávateľ bionafty, ktorý zásobuje žalobkyňu vo veci samej, COFCO Argentina, je menovite uvedený vo vykonávacom nariadení 2017/1578 (odôvodnenie 130) a vo vykonávacom nariadení 2018/1570 (odôvodnenie 90), táto okolnosť nemôže individualizovať žalobkyňu vo veci samej, aby sa, ako to vyžaduje judikatúra, bez akýchkoľvek pochybností mohla považovať za aktívne legitimovanú v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

49

V tejto súvislosti je irelevantná okolnosť, že žalobkyňa vo veci samej sa prípadne mohla pripojiť k žalobe o neplatnosť podanej výrobcom, s ktorým spolupracovala. Táto možnosť totiž nepreukazuje, že sporné nariadenie sa žalobkyne vo veci samej nepochybne osobne týka.

50

Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba konštatovať, že dôkazy, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, neumožňujú dospieť k záveru, že Vitol mala nepochybne aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť sporného nariadenia na súde Únie na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

Je preto dôležité, aby vnútroštátny súd najmä uviedol konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k otázke o platnosti určitých ustanovení práva Únie, a poukázal na dôvody neplatnosti, ktoré v dôsledku toho možno podľa jeho názoru uplatniť (rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14 , EU:C:2016:325 , bod 48 , ako aj citovaná judikatúra). Taká požiadavka vyplýva tiež z článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

54

Treba tiež pripomenúť, že informácie obsiahnuté v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania neslúžia iba na to, aby Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť užitočné odpovede, ale aj na to, aby vládam členských štátov, ako aj ďalším dotknutým subjektom bola poskytnutá možnosť predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Súdnemu dvoru prináleží dbať na to, aby táto možnosť bola zaručená, lebo podľa tohto ustanovenia sa oznamujú dotknutým subjektom iba návrhy na začatie prejudiciálneho konania (rozsudok z 5. mája 2022, Universiteit Antwerpen a i., C‑265/20 , EU:C:2022:361 , bod 26 a citovaná judikatúra).

55

Z toho na jednej strane vyplýva, že v rámci prejudiciálneho konania Súdny dvor skúma platnosť aktu Únie alebo jeho určitých ustanovení vzhľadom na dôvody neplatnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Na druhej strane absencia uvedenia presných dôvodov, pre ktoré si vnútroštátny súd kladie otázku platnosti tohto aktu alebo týchto ustanovení, spôsobuje neprípustnosť otázok týkajúcich sa ich platnosti (pozri najmä rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14 , EU:C:2016:325 , bod 50 ).

59

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

O prejudiciálnej otázke

60

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je sporné nariadenie, zmenené vykonávacím nariadením 2017/1578, neplatné z dôvodu porušenia základného nariadenia.

61

64

Preskúmanie, ktoré sa obmedzuje na to, či skutočnosti, na ktorých inštitúcie Únie zakladajú svoje zistenia, môžu podporiť závery, ktoré z nich vyvodili, nezasahuje do ich širokej miery voľnej úvahy v oblasti obchodnej politiky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P , EU:C:2012:78 , bod 68 ).

65

V prejednávanej veci dôvody, ktoré viedli vnútroštátny súd k pochybnostiam o platnosti sporného nariadenia, zmeneného vykonávacím nariadením 2017/1578, sa v podstate zakladajú na konštatovaniach Všeobecného súdu v rozsudkoch z 15. septembra 2016 a na zisteniach vykonaných v nadväznosti na opätovné začatie antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa dotknutých výrobkov v máji 2018.

66

Pokiaľ ide po prvé o otázku, či je sporné nariadenie, zmenené vykonávacím nariadením 2017/1578, v rozpore s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia, treba pripomenúť, že toto ustanovenie umožňuje nezohľadniť náklady uvedené v účtovných dokumentoch vyvážajúcich výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu, na účely výpočtu „normálnej hodnoty“ podobného výrobku, pričom treba spresniť, že práve táto hodnota slúži na určenie, či došlo k dumpingu v zmysle článku 1 ods. 2 základného nariadenia.

70

V nadväznosti na rozhodnutie Rady vziať späť svoje odvolania vo veciach C‑602/16 P až C‑609/16 P podané proti rozsudkom z 15. septembra 2016, boli tieto veci uzneseniami predsedu Súdneho dvora z 15. a 16. februára 2018 vymazané z registra Súdneho dvora. V dôsledku toho sa rozsudky z 15. septembra 2016 stali právoplatnými a nadobudli právnu silu rozhodnutej veci odo dňa ich vyhlásenia, pričom treba spresniť, že absolútna právna sila rozhodnutej veci rozsudku o neplatnosti vyhláseného súdom Únie sa týka nielen výrokovej časti rozsudku, ale aj jeho odôvodnenia, o ktoré sa nevyhnutne opiera (rozsudok zo 14. novembra 2017, British Airways/Komisia, C‑122/16 P , EU:C:2017:861 , bod 82 a citovaná judikatúra).

71

Aj keď rozsudky z 15. septembra 2016 zrušili sporné nariadenie len v rozsahu, v akom sa týka žalobcov v predmetných veciach, a to v súlade so zásadou, podľa ktorej sa záväznosť odôvodnenia zrušujúceho rozsudku nemôže vzťahovať na postavenie osôb, ktoré neboli účastníkmi konania a vo vzťahu ku ktorým teda rozsudok nemôže o ničom rozhodnúť (rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C‑310/97 P , EU:C:1999:407 , bod 55 ), je zo zistení Všeobecného súdu, ako aj samotnej Komisie, najmä v nadväznosti na opätovné začatie antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii v máji 2018, potrebné vyvodiť všetky dôsledky.

72

Jasne sa ukázalo, že postup Rady spočívajúci v tom, že sa pri výpočte normálnej hodnoty podobného výrobku neprihliadalo na cenu hlavných surovín uvedených v záznamoch skúmaných argentínskych vyvážajúcich výrobcov z dôvodu skreslenia cien uvedených surovín spôsobeného systémom rozdielnej vývoznej dane, a v tom, že boli nahradené referenčnou cenou, nebol v súlade s článkom 2 ods. 5 prvým a druhým pododsekom základného nariadenia.

76

Za týchto okolností sa zdá, že sporné nariadenie, zmenené vykonávacím nariadením 2017/1578, je neplatné pre rozpor so základným nariadením, pretože z právneho hľadiska nebolo dostatočne preukázané, že dovozy boli predmetom dumpingu spôsobujúceho ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 6 a 7 druhého uvedeného nariadenia.

77

Preto je potrebné vyvodiť všetky dôsledky z konštatovania pripomenutého najmä v odôvodnení 91 vykonávacieho nariadenia 2018/1570, podľa ktorého sa pri prijímaní sporného nariadenia nepreukázalo, že existuje skutočný a podstatný príčinný vzťah medzi dumpingovým dovozom z Argentíny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ako to vyžaduje článok 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia. Z toho nevyhnutne vyplýva, že ujma spôsobená dumpingom nebola riadne preukázaná, a preto nemohlo byť uložené antidumpingové clo v zmysle článku 1 základného nariadenia.

78

Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba konštatovať, že sporné nariadenie, zmenené vykonávacím nariadením 2017/1578, je neplatné, pretože porušuje požiadavky vyplývajúce z článku 2 ods. 5, ako aj z článku 3 ods. 4, 6 a 7 základného nariadenia.

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.