C-270/22

G. D.,

A. R.,

C. M.

proti

Ministero dell’Istruzione,

Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS),

–

G. D., A. R. a C. M., v zastúpení: D. Naso, avvocato,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci L. Fiandaca a F. Sclafani, avvocati dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Recchia a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi G. D, A. R. a C. M. (ďalej len „žalobcovia vo veci samej“) na jednej strane a Ministero dell’Istruzione (Ministerstvo školstva, Taliansko) a Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS) [Národný inštitút sociálneho zabezpečenia (INPS), Taliansko] na druhej strane vo veci stanovenia počtu odpracovaných rokov uvedených žalobcov v čase ich vymenovania do stáleho služobného pomeru na dobu neurčitú týmto ministerstvom.

Právny rámec

Právo Únie

3

Podľa odôvodnenia 14 smernice 1999/70:

„Signatárske strany vyjadrili vôľu uzavrieť rámcovú dohodu o práci na dobu určitú, ktorá ustanovuje všeobecné zásady a minimálne požiadavky na pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú; vyjadrili želanie zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú uplatňovaním zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec, ktorým by sa zamedzilo nezákonnému konaniu, ku ktorému dochádza, keď sa pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú uzatvárajú v bezprostrednom slede.“

a)

zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie;

b)

vytvoriť rámec na zamedzovanie nezákonného počínania prameniaceho z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú.“

6

V doložke 2 tejto rámcovej dohody sa uvádza:

b)

pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, ktoré boli uzavreté v rámci konkrétneho štátom financovaného alebo štátom dotovaného odborného výcviku, začleňovania do pracovného procesu a odbornej rekvalifikácie.“

7

Doložka 3 uvedenej rámcovej dohody znie:

„1.

Na účely tejto dohody termín ‚pracovník na dobu určitú‘ sa vzťahuje na osobu, ktorá uzavrela pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah priamo so zamestnávateľom a ktorých koniec platnosti je vymedzený objektívnymi podmienkami, ako napríklad určitým dátumom, splnením určitej úlohy alebo určitou udalosťou.

2.

V prípade potreby sa uplatňuje zásada pro rata temporis .

3.

Opatrenia na uplatňovanie tohto článku určia členské štáty po porade so sociálnymi partnermi a/alebo sociálni partneri so zreteľom na právo spoločenstva a vnútroštátne právo, kolektívne dohody a zaužívané postupy.

4.

Nároky vyplývajúce z celkového počtu odpracovaných rokov, ktoré súvisia s osobitnými pracovnoprávnymi podmienkami, sú u pracovníkov na dobu určitú rovnaké ako u stálych pracovníkov, pokiaľ rozdielne nároky vyplývajúce z rovnakého počtu odpracovaných rokov nie sú objektívne zdôvodnené.“

„1. „Pedagogickým pracovníkom stredných a umeleckých škôl sa práca na uvedených štátnych a im rovnocenných školách, vrátane škôl v zahraničí, vykonávaná mimo stálej služby uznáva na právne a ekonomické účely ako stála služba v plnom rozsahu, pokiaľ ide o prvé štyri roky, a v rozsahu dvoch tretín, pokiaľ ide o prípadné ďalšie obdobie, a na ekonomické účely aj v rozsahu zvyšnej jednej tretiny. Ekonomické práva vyplývajúce z tohto uznania sa zachovávajú a zhodnocujú vo všetkých platových triedach, ktoré nasledujú po platovej triede pridelenej v čase predmetného uznania.

2. Na ten istý účel a v rovnakom rozsahu, ako sú tieto stanovené v odseku 1, sa zamestnancom uvedeným v odseku 1 uznáva práca vykonávaná na školách štátnych ústavov na vzdelávanie dievčat a služba vykonávaná ako učiteľ v služobnom pomere alebo mimo neho na základných štátnych alebo štátom akreditovaných školách, vrátane škôl vyššie uvedených ústavov a škôl v zahraničí, ako aj na tzv. ľudových školách, subvencovaných alebo subsidiárnych.

3. Pedagogickým pracovníkom základných škôl sa na ten istý účel a v tých istých medziach, ako sú tieto stanovené v odseku 1, uznáva práca vykonávaná ako učiteľ mimo služobného pomeru na štátnych základných školách alebo štátnych ústavoch a akreditovaných ústavoch na vzdelávanie dievčat, na štátnych alebo im rovnocenných stredných a umeleckých školách, na tzv. ľudových školách, subvencovaných alebo subsidiárnych, ako aj práca vykonávaná ako učiteľ v služobnom pomere alebo mimo neho v štátnych alebo obecných materských školách.“

11

Článok 489 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 stanovuje:

13

Žalobcovia vo veci samej pracovali ako učitelia na základe viacerých zmlúv na dobu určitú rôznej povahy a trvania pred tým, ako boli vymenovaní do stáleho služobného pomeru na dobu neurčitú, a to prostredníctvom výberového konania na základe odbornej kvalifikácie, 1. septembra 2015, pokiaľ ide o G. D. a C. M., učiteľky materskej školy, a 1. septembra 2011, pokiaľ ide o A. R., učiteľa s kvalifikáciou stredoškolského vzdelávania druhého cyklu.

14

V rámci uznávania počtu odpracovaných rokov dosiahnutého na základe predchádzajúcich zmlúv na dobu určitú uskutočnilo ministerstvo školstva rekonštrukciu kariéry žalobcov vo veci samej v súlade s článkom 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994, pričom v prípade G. D. stanovilo odpracované roky v dĺžke 5 rokov a 4 mesiace, v prípade C. M. 8 rokov a 8 mesiacov a v prípade A. R.13 rokov a 4 mesiace.

15

Vzhľadom na to, že sa žalobcovia vo veci samej domnievali, že toto ministerstvo započítalo odpracované roky v kratšom rozsahu, než je skutočný počet ich odpracovaných rokov, čo je v rozpore s doložkou 4 rámcovej dohody, podali na vnútroštátny súd, ktorým je Tribunale ordinario di Ravenna (súd v Ravenne, Taliansko) návrh, ktorým sa domáhali, aby im bol uznaný počet odpracovaných rokov v rozsahu 5 rokov, 11 mesiacov a 8 dní v prípade G. D., 10 rokov, 5 mesiacov a 18 dní v prípade C. M. a 18 rokov, 6 mesiacov a 1 dňa v prípade A. R., nad rámec mzdových príplatkov a úpravy príslušných odvodov do systému sociálneho zabezpečenia.

19

Ak by to tak nebolo, vnútroštátny súd sa predovšetkým domnieva, že vnútroštátny režim týkajúci sa rekonštrukcie kariéry učiteľov, o ktorý ide vo veci samej, umožnil dosiahnuť zložitú rovnováhu medzi protichodnými záujmami stálych a dočasných učiteľov, ako aj rôznymi kategóriami dočasných učiteľov a že tento režim určite nevedie k diskriminačným dôsledkom. Osobitne uplatnenie počtu odpracovaných rokov, ktoré tento režim umožňuje po uplynutí určitej doby, a to konkrétne 16 rokov v prípade A. R. a 18 rokov v prípade G. D a C. M., sa v konečnom dôsledku veľmi často ukazuje byť výhodným pre učiteľov v stálej službe na dobu určitú.

20

Tento súd sa ďalej zamýšľa nad porovnateľnosťou na jednej strane práce spočívajúcej v poskytovaní výučby, ktorá je vykonávaná na dobu neurčitú, ba dokonca aj na dobu určitú, ale počas dlhého časového obdobia, z čoho vyplýva pedagogická kontinuita, a na druhej strane takej práce spočívajúcej v poskytovaní výučby, ktorá je vykonávaná na dobu určitú útržkovito, pri príležitosti krátkeho a príležitostného zastupovania v reakcii na akúkoľvek potrebu, ako napríklad niektoré z úloh plnených žalobcami vo veci samej počas obdobia predchádzajúceho ich vymenovaniu do stálej služby, ktoré podľa názoru uvedeného súdu neumožňuje získať rovnaké skúsenosti.

21

Je tiež potrebné overiť relevantnosť takýchto skutočností na účely posúdenia toho, či prípadné nepriaznivé zaobchádzanie v zmysle doložky 4 rámcovej dohody môže byť odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“, ako sú tieto uvedené v tejto doložke.

2.

Subsidiárne k predchádzajúcej otázke (t. j. len v prípade, že sa dospeje k záveru, že právo Únie ukladá povinnosť selektívneho neuplatnenia článku 485 [legislatívneho dekrétu č. 297/1994], ktorý by sa tak mal považovať za ‚priaznivejšie ustanovenie‘), má sa doložka 4 [rámcovej dohody] vykladať v tom zmysle, že na účely stanovenia počtu odpracovaných rokov stáleho učiteľa na základe zmlúv na dobu určitú stanovuje povinnosť, aby vnútroštátne právne predpisy uznali za rovnocennú dočasnú prácu učiteľa na dobu určitú bez toho, aby sa uplatňovala akákoľvek minimálna prahová hodnota pre relevantnosť počtu odpracovaných dní v školskom roku? Alebo naopak, je vnútroštátna právna úprava, ktorá vylučuje ako irelevantnú prácu učiteľov na dobu určitú majúcu dočasný charakter (krátkodobé a príležitostné zastupovanie na vyučovaní), pokiaľ sa táto práca v rámci každého školského roka nevykonávala najmenej po dobu 180 dní, alebo v období od 1. februára do ukončenia procesu hodnotenia žiakov [(článok 11 ods. 14 zákona č. 124/1999)], v súlade s doložkou 4?

3.

Opäť subsidiárne k prvej otázke (t. j. len v prípade, že sa dospeje k záveru, že právo Únie ukladá povinnosť selektívneho neuplatnenia článku 485 [legislatívneho dekrétu č. 297/1994], ktorý by sa tak mal považovať za ‚priaznivejšie ustanovenie‘), ukladá vyššie uvedená doložka 4 povinnosť, aby sa po tom, ako sa učiteľ stal stálym zamestnancom, priznal práci, ktorá bola vykonávaná na základe zmlúv na dobu určitú v rozsahu nižšieho počtu hodín, než je počet hodín stanovený pre poskytovanie výučby v rámci zamestnania na dobu neurčitú, rovnaký význam z hľadiska odpracovaných rokov? Ak nie, aký je minimálny pomerný počet hodín (napr. zodpovedajúci práci na kratší pracovný čas na pracovnom mieste na dobu neurčitú), od ktorého dosiahnutia by [uvedená] doložka 4 ukladala povinnosť, aby vnútroštátne právo priznávalo takýto rovnaký význam?

Na podporu svojho návrhu tento súd poukázal na existujúcu právnu neistotu týkajúcu sa rozsahu výkladu práva Únie od vydania rozsudku Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) č. 31149 z 28. novembra 2019, ako aj na riziko porušenia požiadaviek jednotnosti výkladu tohto práva a vysoký počet sporov dotknutých položenými otázkami, predkladaných na rozhodnutie talianskym súdom.

26

V tejto súvislosti článok 105 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že na návrh vnútroštátneho súdu, alebo výnimočne i bez návrhu, môže predseda Súdneho dvora, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodnúť, že o návrhu na začatie prejudiciálneho konania bude rozhodnuté v skrátenom súdnom konaní.

27

Pokiaľ ide v prvom rade o existujúcu právnu neistotu týkajúcu sa rozsahu práva Únie pretrvávajúcu až dovtedy, kým Súdny dvor neodpovie na položené otázky, treba pripomenúť, že skrátené súdne konanie upravené v tomto článku 105 ods. 1 predstavuje procesný nástroj určený na riešenie mimoriadnej naliehavej situácie (uznesenia predsedu Súdneho dvora z 31. augusta 2010, UEFA a British Sky Broadcasting, C‑228/10 , EU:C:2010:474 , bod 6 ; z 20. decembra 2017, M. A. a i., C‑661/17 , EU:C:2017:1024 , bod 17 , ako aj z 18. januára 2019, Adusbef a i., C‑686/18 , EU:C:2019:68 , bod 11 ).

28

Za týchto okolností predseda Súdneho dvora po vypočutí sudcu spravodajcu a generálnej advokátky 30. júna 2022 rozhodol nevyhovieť návrhu na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní.

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti

32

Talianska vláda tvrdí, že prejudiciálne otázky sú neprípustné. Táto vláda totiž tvrdí, že problém nastolený prvou otázkou je hypotetický, keďže jediná pochybnosť vnútroštátneho súdu týkajúca sa výkladu zásady potvrdenej v rozsudku z 20. septembra 2018, Motter ( C‑466/17 , EU:C:2018:758 ), vyplýva z judikatúry Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), a teda z rozdielnej vnútroštátnej judikatúry, pričom vo vnútroštátnom poriadku existujú prostriedky na riešenie tejto situácie. Uvedená vláda dodáva, že druhú a tretiu otázku treba analyzovať len v prípade, že si odpoveď na túto prvú otázku vyžaduje „ísť nad rámec“ tejto zásady. Táto druhá a tretia otázka tak tiež nastoľujú hypotetický problém. Napokon platí, že druhá otázka sa navyše netýka otázky diskriminácie medzi učiteľmi zamestnanými na dobu určitú a učiteľmi zamestnanými na dobu neurčitú, ale medzi dvomi kategóriami učiteľov na dobu určitú, a to podľa toho, či dosiahli alebo nedosiahli prahové hodnoty stanovené vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej.

33

36

Problém nastolený v položených otázkach tak nie je hypotetický.

37

Výklad tejto doložky, o ktorý sa žiada v rámci druhej otázky, okrem toho súvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej. Týka sa totiž toho, že žalobcovia vo veci samej spochybnili metódu stanovenia počtu odpracovaných rokov, ktorá sa na nich uplatnila pri ich vymenovaní do stáleho služobného pomeru vo verejnej službe, pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého pracovali ako učitelia na základe zmluvy na dobu určitú, v porovnaní s metódou, ktorá by na nich bola uplatnená v prípade, že by od začiatku boli prijatí do zamestnania na dobu neurčitú. Okrem toho návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje skutkové a právne okolnosti potrebné na zodpovedanie tejto otázky.

38

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prejudiciálne otázky sú prípustné.

Vnútroštátny súd pritom uvádza, že Súdny dvor nemal k dispozícii všetky skutočnosti, ktorými sa vyznačuje vnútroštátna právna úprava, o akú išlo vo veci samej, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 20. septembra 2018, Motter ( C‑466/17 , EU:C:2018:758 ). V tomto kontexte sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza mechanizmus nového stanovenia, ktorý je uvedený v článku 4 ods. 3 prezidentského dekrétu č. 399/1988, ako aj pravidlo, ktoré vyplýva z článku 489 legislatívneho dekrétu č. 297/1994, doplneného článkom 11 ods. 14 zákona č. 124/1999, podľa ktorého sa obdobia vyučovania odpracované učiteľom pracujúcim mimo stálej služby, ktoré sú kratšie ako školský rok, kladú – na účely stanovenia počtu odpracovaných rokov – na roveň zamestnaniu po celý školský rok len za predpokladu, že tieto obdobia sú odpracované aspoň v trvaní 180 dní, alebo boli v čase od 1. februára do ukončenia záverečného hodnotenia žiakov odpracované nepretržite.

42

Okrem toho, pokiaľ sa tento súd zamýšľa nad tým, či Súdny dvor v tomto rozsudku s konečnou platnosťou posúdil zlučiteľnosť tejto vnútroštátnej právnej úpravy s doložkou 4 rámcovej dohody, a teda už vnútroštátny súd nemôže v konkrétnom prípade konštatovať jej prípadný rozpor s touto doložkou, a v prípade potreby ani ponechať uvedenú vnútroštátnu právnu úpravu neuplatnenú, takýto prístup treba odmietnuť.

43

V konaniach začatých podľa článku 267 ZFEÚ výklad vnútroštátnych ustanovení totiž prislúcha vnútroštátnym súdom, a nie Súdnemu dvoru, a Súdnemu dvoru neprislúcha vyslovovať sa k zlučiteľnosti predpisov vnútroštátneho práva s ustanoveniami práva Únie. Súdny dvor má právomoc len poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prvky spadajúce do rámca práva Únie, ktoré mu umožnia posúdiť zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov s právnou úpravou Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2022, Ligue des droits humains, C‑817/19 , EU:C:2022:491 , bod 240 a citovanú judikatúru).

47

Tento súd pritom uvádza, že podľa tejto právnej úpravy, ak práca vykonávaná učiteľmi v zamestnaní na dobu určitú dosiahne tieto prahové hodnoty, táto práca sa kladie na roveň práci vykonávanej po celý školský rok, bez ohľadu na skutočný počet odpracovaných hodín, a to aj v prípade, že počet odpracovaných hodín za týždeň je nižší ako týždenný pracovný čas v rámci režimu práce na plný úväzok alebo na kratší pracovný čas. Naproti tomu práca, ktorá nedosahuje uvedené prahové hodnoty, sa nezohľadňuje a podľa článku 485 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 sa práca, ktorá tieto prahové hodnoty dosahuje, zohľadňuje v celom rozsahu len do štvrtého roka, a potom nad rámec týchto štyroch rokov sa zohľadňuje v rozsahu dvoch tretín, pričom zvyšná tretina sa po určitý počet rokov vyhradí, a následne sa po uplynutí tejto lehoty znova začlení.

48

Za týchto okolností platí, že s cieľom poskytnúť uvedenému súdu užitočnú odpoveď treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa doložka 4 rámcovej dohody má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely uznania počtu odpracovaných rokov pracovníka pri jeho vymenovaní za stáleho úradníka vylučuje obdobia odpracované na základe pracovných zmlúv na dobu určitú, ktoré nedosahujú 180 dní za školský rok alebo ktoré nie sú odpracované nepretržite v čase od 1. februára do ukončenia záverečného hodnotenia žiakov, a to bez ohľadu na skutočný počet odpracovaných hodín, a obmedzuje zohľadnenie období, ktoré tieto prahové hodnoty dosahujú, nad rámec štyroch rokov na dve tretiny, s výhradou opätovného začlenenia zvyšnej jednej tretiny po uplynutí určitého počtu rokov služobného pomeru.

52

Okrem toho treba pripomenúť, že doložka 4 rámcovej dohody, ktorá má priamy účinok, vo svojom bode 1 v súvislosti s pracovnoprávnymi podmienkami stanovuje zákaz toho, aby sa s pracovníkmi na dobu určitú zaobchádzalo menej priaznivo oproti porovnateľným pracovníkom na dobu neurčitú len preto, že pracujú na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú „objektívne dôvody“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. septembra 2011, Rosado Santana, C‑177/10 , EU:C:2011:557 , body 56 a 64 , ako aj z 5. júna 2018, Montero Mateos, C‑677/16 , EU:C:2018:393 , bod 42 a citovanú judikatúru).

53

Bod 4 tejto doložky 4 stanovuje rovnaký zákaz, pokiaľ ide aj o kritériá vzťahujúce sa na obdobia odpracovaných rokov týkajúce sa osobitných pracovnoprávnych podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Rosado Santana, C‑177/10 , EU:C:2011:557 , bod 64 , ako aj citovanú judikatúru).

54

Napokon zo znenia a cieľa uvedenej doložky 4 vyplýva, že táto sa netýka samotného rozhodnutia uzatvárať pracovné zmluvy na dobu určitú namiesto pracovných zmlúv na dobu neurčitú, ale pracovnoprávnych podmienok pracovníkov, ktorí uzavreli prvý uvedený typ zmluvy, v porovnaní s pracovnoprávnymi podmienkami pracovníkov zamestnaných na základe druhého uvedeného typu zmluvy, pričom pojem „pracovnoprávne podmienky“ zahŕňa opatrenia týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu založeného medzi zamestnancom a jeho zamestnávateľom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. októbra 2020, Universitatea Lucian Blaga Sibiu a i., C‑644/19 , EU:C:2020:810 , bod 39 , ako aj citovanú judikatúru).

58

Naopak, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že obdobia výkonu práce na dobu určitú, ktoré v priebehu školského roka odpracovali žalobcovia vo veci samej ako učitelia na dobu určitú, ktorí nastúpili do verejnej služby prostredníctvom výberového konania na základe odbornej kvalifikácie, pričom ide o obdobia, ktoré nedosahujú prahové hodnoty stanovené v článku 489 legislatívneho dekrétu č. 297/1994, doplneného článkom 11 ods. 14 zákona č. 124/1999, sa na účely uznania počtu ich odpracovaných rokov nezohľadňujú. Okrem toho tie obdobia, ktoré dosahujú tieto prahové hodnoty, sa v celom rozsahu zohľadňujú len v rozsahu štyroch rokov, pričom toto zohľadnenie je v súlade s článkom 485 tohto legislatívneho dekrétu vo vzťahu k nasledujúcim rokom obmedzené na dve tretiny.

59

V tejto súvislosti vnútroštátny súd zdôrazňuje, že jedna tretina z počtu odpracovaných rokov, ktorá nebola zohľadnená nad rámec prvých štyroch rokov, a bola vyhradená, môže byť prípadne po uplynutí určitej doby opätovne začlenená na účely neskoršieho zaradenia učiteľov zamestnaných na dobu určitú, vymenovaných do stálej služby, v rámci platovej tabuľky, na základe článku 4 ods. 3 prezidentského dekrétu č. 399/1988. K tomuto opätovnému začleneniu však môže dôjsť až po mimoriadne dlhom období, a to medzi 16. a 24. rokom výkonu práce v služobnom pomere, v závislosti od dotknutých učiteľov, a konkrétne po 16 rokoch výkonu práce v prípade A. R. a 18. rokoch výkonu práce v prípade G. D. a C. M., ak sú stále zamestnancami ministerstva školstva.

60

Z toho vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, zavádza rozdielne zaobchádzanie v neprospech týchto učiteľov na dobu určitú, v porovnaní s učiteľmi prijatými na dobu neurčitú prostredníctvom verejných výberových konaní, na ktorých sa tieto obmedzenia nevzťahujú.

64

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žalobcovia vo veci samej vykonávali počas svojho zamestnania pred vymenovaním do stálej služby rozličné úlohy spočívajúce v poskytovaní výučby, z ktorých boli niektoré krátkodobé a vykonávané v rozsahu malého počtu hodín. Cieľom vykonávania takýchto pracovných úloh je reagovať na rôzne potreby zastupovania z dôvodu nedostatku učiteľov v služobnom pomere, ktorý zdôraznila talianska vláda.

65

Z tohto návrhu okrem iného vyplýva to, že G. D, učiteľka materskej školy, vykonávala mnoho ojedinelých pracovných dní a že C. M., tiež učiteľka materskej školy, pracovala v prvom roku päť mesiacov a štyri dni, a to na základe 62 rôznych zmlúv, čo sú v priemere dva odpracované dni na zmluvu, na rôznych školách. Pokiaľ ide o A. R, stredoškolského učiteľa, tento nepredložil dôkaz o počte odpracovaných hodín, ale mnohé zmluvy, medzi ktorými sú aj zmluvy, v ktorých sa uvádza tento počet hodín, sa týkajú len zlomku pracovného času na plný pracovný úväzok, pričom počet hodín je vo veľmi malom rozsahu, napríklad päť hodín týždenne pri celom rade zmlúv v roku 2003.

66

Zdá sa však, že z uvedeného návrhu vyplýva, že v rámci týchto rozličných zamestnaní žalobcovia vo veci samej vykonávali rovnaké pracovné úlohy a zastávali rovnaké pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa ako učitelia zamestnaní na dobu neurčitú, ktorých mali títo zastupovať. V tejto súvislosti vnútroštátny súd neuvádza, že by týmto žalobcom boli pridelené pracovné úlohy podstatne odlišné od pracovných úloh učiteľov zamestnaných na dobu neurčitú. Zdá sa teda, že vzhľadom na povahu práce a pracovnoprávne podmienky možno uvedených žalobcov považovať za osoby, ktoré sú v porovnateľnej situácii s učiteľmi zamestnanými na dobu neurčitú, ktorých mali títo zastupovať.

Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či rozdielne zaobchádzanie, uvedené v bode 60 tohto rozsudku, s porovnateľnými situáciami identifikovanými v bode 67 tohto rozsudku, môže byť odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle doložky 4 rámcovej dohody, treba pripomenúť, že tento pojem treba chápať tak, že neumožňuje odôvodniť rozdielne zaobchádzanie medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú len na základe toho, že toto rozdielne zaobchádzanie je stanovené vo vnútroštátnej všeobecnej a abstraktnej norme. Uvedený pojem vyžaduje, aby konštatované rozdielne zaobchádzanie bolo odôvodnené existenciou presných a konkrétnych skutočností charakterizujúcich pracovnoprávne podmienky, o ktoré ide, v osobitnom kontexte, do ktorého patrí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2018, Motter, C‑466/17 , EU:C:2018:758 , body 36 a 37 , ako aj z 30. júna 2022, Comunidad de Castilla y León, C‑192/21 , EU:C:2022:513 , body 41 a 42 a citovanú judikatúru).

70

Na základe objektívnych a transparentných kritérií musí byť možné overiť, či táto nerovnosť zodpovedá skutočnej potrebe, či je spôsobilá dosiahnuť sledovaný cieľ a či je na tento účel nevyhnutná. Tieto skutočnosti môžu vyplývať najmä z osobitnej povahy úloh, na ktorých plnenie boli zmluvy na dobu určitú uzavreté, a z charakteristických vlastností vnútorne spätých s týmito úlohami, prípadne zo sledovania legitímneho cieľa sociálnej politiky členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2018, Motter, C‑466/17 , EU:C:2018:758 , bod 37 , ako aj z 30. júna 2022, Comunidad de Castilla y León, C‑192/21 , EU:C:2022:513 , bod 41 a citovanú judikatúru).

74

Je pritom tiež nesporné, že predchádzanie vzniku obrátenej diskriminácie nemôže predstavovať takýto objektívny dôvod, ak dotknutá vnútroštátna právna úprava úplne a za každých okolností vylučuje zohľadnenie všetkých období služby odpracovaných pracovníkmi na základe pracovných zmlúv na dobu určitú na účely určenia počtu ich odpracovaných rokov pri ich prijatí do zamestnania na dobu neurčitú, a v dôsledku toho aj výšky ich odmeny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2012, Valenza a i., C‑302/11 až C‑305/11 , EU:C:2012:646 , bod 62 , ako aj uznesenie zo 4. septembra 2014, Bertazzi a i., C‑152/14 , EU:C:2014:2181 , bod 16 ).

75

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o ciele uvádzané vnútroštátnym súdom a talianskou vládou, Súdny dvor pripustil, že ich možno oprávnene považovať za ciele, ktoré majú zodpovedať skutočnej potrebe, čo však prináleží overiť tomuto súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2018, Motter, C‑466/17 , EU:C:2018:758 , body 48 a 51 ).

76

Vnútroštátnu právnu úpravu, o ktorú ide vo veci samej, v rozsahu, v akom táto pri prijatí do zamestnania na dobu neurčitú obmedzuje zohľadnenie počtu odpracovaných rokov, dosiahnutého v rámci zamestnania spočívajúceho v poskytovaní výučby, ktoré je dočasné, heterogénne a bez pedagogickej kontinuity a počiatočného overenia schopností vo výberovom konaní, v zásade možno považovať za vhodnú na dosiahnutie týchto cieľov.

80

Je pravda, že v tejto súvislosti Súdny dvor pripustil, že vnútroštátna právna úprava, ako je tá, o akú ide vo veci samej, ktorá obmedzuje zohľadnenie rokov odpracovaných na základe pracovných zmlúv na dobu určitú nad rámec štyroch rokov na dve tretiny, by sa nemala považovať za prekračujúcu rámec toho, čo je nevyhnutné na splnenie cieľov, ktoré už boli preskúmané, a na dosiahnutie rovnováhy medzi legitímnymi záujmami pracovníkov na dobu určitú a pracovníkov na dobu neurčitú, pri dodržaní hodnôt zásluhovosti, ako aj zásad nestrannosti a efektívnosti verejnej správy, z ktorých vychádza prijímanie do zamestnania prostredníctvom výberového konania (rozsudok z 20. septembra 2018, Motter, C‑466/17 , EU:C:2018:758 , bod 51 ).

81

Obmedzenie zohľadnenia času odpracovaného na základe pracovných zmlúv na dobu určitú, a to nad rámec štyroch rokov v rozsahu dvoch tretín, v spojení s takým vylúčením, ktoré vedie k tomu, že učiteľ na dobu určitú je úplne pripravený o odpracované roky v prípade, že je tento odpracovaný čas kratší ako prahové hodnoty pre relevantnosť, ktoré sú určené talianskym zákonodarcom, však ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zohľadnenie rozdielov medzi skúsenosťami získanými učiteľmi, ktorí boli prijatí do zamestnania na základe výberového konania, a učiteľmi, ktorí boli prijatí na základe odbornej kvalifikácie, ako aj toho, čo je nevyhnutné na zabránenie obrátenej diskriminácii prvých uvedených učiteľov.

82

Okolnosť, že skutočný počet hodín odpracovaných druhými uvedenými učiteľmi, ktorý môže byť skrátený a nižší ako týždenný pracovný čas v rámci režimu pracovného času na plný úväzok alebo aj na kratší pracovný čas, sa nezohľadňuje na účely stanovenia počtu ich odpracovaných rokov, nemôže spochybniť tento záver.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely uznania počtu odpracovaných rokov pracovníka pri jeho vymenovaní za stáleho úradníka vylučuje obdobia odpracované na základe pracovných zmlúv na dobu určitú, ktoré nedosahujú 180 dní za školský rok alebo ktoré nie sú odpracované nepretržite v čase od 1. februára do ukončenia záverečného hodnotenia žiakov, a to bez ohľadu na skutočný počet odpracovaných hodín, a obmedzuje zohľadnenie období, ktoré tieto prahové hodnoty dosahujú, nad rámec štyroch rokov na dve tretiny, s výhradou opätovného začlenenia zvyšnej jednej tretiny po uplynutí určitého počtu rokov služobného pomeru.

Podpisy