C-278/22

62022CJ0278

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 21. decembra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Smernica 2006/123/ES – Článok 2 ods. 2 písm. b) – Pôsobnosť – Vyňatie finančných služieb – Dlhodobý prenájom motorových vozidiel – Článok 9 ods. 1 a článok 10 ods. 1 a 2 – Služby podliehajúce predchádzajúcemu povoleniu“

Vo veci C‑278/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Upravni sud u Zagrebu (Správny súd Záhreb, Chorvátsko) z 12. apríla 2022 a doručený Súdnemu dvoru 22. apríla 2022, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: M. Longar, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. marca 2023,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

AUTOTECHNICA FLEET SERVICES d.o.o., v zastúpení: G. Božić, odvjetnik, A. Komninos, dikigoros, D. Simeunović, odvjetnica a J. Tomas, odvjetnik,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Auvret, M. Mataija, R. Mrljić, A. Nijenhuis a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. mája 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 49 ZFEÚ, článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu ( Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36 ), ako aj článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1 ).

Odôvodnenia 18, 33 a 54 smernice 2006/123 stanovujú:

„18.

Finančné služby by sa mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, keďže tieto činnosti sú predmetom osobitných právnych predpisov Spoločenstva zameraných, rovnako ako táto smernica, na vytvorenie skutočného vnútorného trhu so službami. Toto vyňatie by sa teda malo vzťahovať na všetky finančné služby bankového, úverového a poistného charakteru, vrátane služieb zaisťovacieho, osobno‑dôchodkového alebo pracovno‑dôchodkového charakteru, služieb, ktoré sa týkajú cenných papierov, služieb investičného, platobného, investično‑poradenského charakteru, vrátane služieb uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií [ Ú. v. EÚ L 177, 2006, s. 1 ].

…

33.

Služby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zahŕňajú široké spektrum činností podliehajúcich neustálej zmene…. Služby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, tiež zahŕňajú služby poskytované podnikateľom aj spotrebiteľom, ako napríklad… prenájom dopravných prostriedkov…

Článok 2 uvedenej smernice v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Táto smernica sa vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi, ktorí sú usadení v členskom štáte.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na tieto činnosti:

…

b)

finančné služby, akými sú bankovníctvo, služby súvisiace s úvermi, poistením a zaistením, pracovnými alebo osobnými dôchodkami, cennými papiermi, investičnými fondmi, platbami a investičným poradenstvom, vrátane služieb uvedených v prílohe I k smernici [2006/48];

…

6.

‚systém udeľovania povolení‘ je každý postup, v rámci ktorého sa od poskytovateľa alebo príjemcu vyžaduje, aby podnikol kroky smerom k získaniu úradného rozhodnutia alebo konkludentného rozhodnutia o prístupe k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávaní od príslušného orgánu;

…

8.

‚závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu‘ sú dôvody uznané ako také v judikatúre Súdneho dvora a zahŕňajú tieto dôvody: verejný poriadok, verejnú bezpečnosť, ochranu verejnosti, verejné zdravie, zachovanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, ochranu spotrebiteľa, príjemcov služieb a pracovníkov, poctivosť obchodných transakcií, boj proti podvodom, ochranu životného prostredia a mestského životného prostredia, zdravie zvierat, duševné vlastníctvo, ochranu národného historického a umeleckého dedičstva, ciele sociálnej politiky a ciele politiky v oblasti kultúry;

b)

potreba existencie systému udeľovania povolení je opodstatnená závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

c)

sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť pomocou menej reštriktívneho opatrenia, najmä v dôsledku skutočnosti, že následná inšpekcia by bola vykonaná príliš neskoro, aby bola skutočne účinná.

…

3. Tento oddiel sa nevzťahuje na tie aspekty systémov udeľovania povolení, ktoré sa priamo alebo nepriamo riadia inými nástrojmi Spoločenstva.“

b)

opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

c)

primerané cieľu tohto verejného záujmu;

d)

jasné a jednoznačné;

9

Články 11 až 13 uvedenej smernice sa týkajú doby platnosti povolenia, výberového konania v prípade viacerých kandidátov a postupov pri udeľovaní povolení.

Smernica 2013/36/EÚ

10

Podľa článku 163 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES ( Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338 ) bola smernica 2006/48 zrušená. Z tohto článku 163 v spojení s prílohou II k smernice 2013/36 vyplýva, že odkazy na prílohu I k smernice 2006/48 sa považujú za odkazy na prílohu I k smernice 2013/36. Táto posledná príloha I má názov „Zoznam činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie“ a v jej bode 3 je uvedený „Finančný lízing“.

Nariadenie č. 575/2013

13

Ustanovenie § 15 ods. 1 Zakon o Hrvatskoj agenciji za nadzor financijskih usluga (zákon o chorvátskej agentúre pre dohľad nad finančnými službami) ( Narodne novine , č. 140/05, 154/11 a 12/12, ďalej len „zákon o Agentúre“) stanovuje, že Agentúra je oprávnená vydávať vykonávacie predpisy, a to okrem iného ustanovenia týkajúce sa finančných služieb. Podľa odseku 2 tohto § 15 je Agentúra oprávnená vykonávať dohľad nad činnosťou subjektov podliehajúcich dohľadu, ktoré sú uvedené v odseku 1 tohto § 15 a ukladať opatrenia na nápravu zistených prípadov nezákonnosti a nezrovnalostí.

Zákon o lízingu

14

Podľa § 2 ods. 4 Zakon o lizingu (zákon o lízingu) ( Narodne novine , č. 141/13) „lízingová spoločnosť“ členského štátu je právnická osoba usadená v členskom štáte, ktorá je podľa právnych predpisov tohto členského štátu oprávnená vykonávať lízingové činnosti.

15

„Finančný lízing“ je definovaný v odseku 2 tohto paragrafu 5 ako právny úkon, pri ktorom nájomca počas doby užívania predmetu lízingu platí prenajímateľovi odplatu zohľadňujúcu celkovú hodnotu predmetu lízingu, znáša náklady amortizácie tohto predmetu lízingu a využitím opcie na odkúpenie môže nadobudnúť predmet lízingu do vlastníctva za pevne stanovenú cenu, ktorá je v čase uplatnenia tejto opcie nižšia ako skutočná hodnota predmetu lízingu v danom čase. Riziká a výhody spojené s vlastníctvom predmetu lízingu pritom prechádzajú z veľkej časti na nájomcu.

19

Odsek 3 uvedeného paragrafu 5 stanovuje, že „operatívny lízing“ je právny úkon, pri ktorom nájomca počas doby užívania predmetu lízingu platí prenajímateľovi určitú odplatu, ktorá nemusí zohľadňovať celkovú hodnotu predmetu lízingu. Prenajímateľ zároveň znáša náklady amortizácie tohto predmetu a nájomca nemá zmluvne priznanú opciu na odkúpenie, pričom riziká a výhody spojené s vlastníctvom predmetu lízingu zostávajú z veľkej časti na strane prenajímateľa, t. j. neprechádzajú na nájomcu.

20

Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o lízingu stanovuje, že lízingovú činnosť môže vykonávať lízingová spoločnosť uvedená v § 3 tohto zákona, lízingová spoločnosť členského štátu uvedená v § 46 uvedeného zákona a organizačná zložka lízingovej spoločnosti z tretej krajiny uvedená v § 48 tohto zákona.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

24

Autotechnica podala na Upravni sud u Zagrebu (Správny súd Záhreb, Chorvátsko) žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia. Poukazuje na porušenie práv, ktoré jej vyplývajú z práva Únie, pričom tvrdí, že Chorvátska republika nebola oprávnená považovať operatívny lízing za finančnú službu, a preto poskytovanie takýchto služieb nemalo podliehať dohľadu agentúry.

25

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že príloha I k smernici 2013/36 v chorvátskej jazykovej verzii sa týka výlučne finančného lízingu („financijski lizing“) a nevzťahuje sa na operatívny lízing („operativni lizing“), na ktorý by sa teda mali uplatniť a contrario ustanovenia smernice 2006/123. Z odôvodnenia 33 a článku 2 tejto smernice vyplýva, že táto smernica zahŕňa široké spektrum služieb vrátane prenájmu dopravných prostriedkov, ktorý možno považovať za operatívny lízing.

26

Vnútroštátny súd dodáva, že chorvátska právna úprava dotknutá vo veci samej môže spoločnosti Autotechnica a osobám z iných členských štátov, ktoré sa chcú v Chorvátsku usadiť, brániť vo výkone obchodných činností prenájmu alebo operatívneho lízingu alebo ich od tejto činnosti môže odradzovať, v dôsledku čoho táto právna úprava môže nespĺňať požiadavky vyplývajúce z článku 49 ZFEÚ.

Má sa subjekt, ktorý vykonáva činnosť operatívneho lízingu (ale nie finančného lízingu) a/alebo dlhodobého prenájmu motorových vozidiel, považovať za finančnú inštitúciu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia č. 575/2013?

2.

Ak je odpoveď na [prvú časť] prvej otázky kladná a odpoveď na druhú časť [tejto] otázky záporná, je udelenie právomoci [Agentúre] vykonávať dohľad nad poskytovaním služieb operatívneho lízingu a/alebo dlhodobého prenájmu motorových vozidiel podľa § 6 ods. 1 zákona o lízingu, ako aj uloženie ďalších požiadaviek a obmedzení podnikateľom vykonávajúcim takéto činnosti, v súlade s článkom 49 ZFEÚ v spojení s článkami 9 až 13 smernice 2006/123?

3.

Majú sa článok 49 ZFEÚ a články 9 až 13 smernice 2006/123 za okolností, o aké ide v tomto spore, keď materská spoločnosť usadená v jednom členskom štáte zamýšľa prostredníctvom dcérskej spoločnosti poskytovať v inom členskom štáte služby rovnakého druhu ako služby, ktoré poskytuje v členskom štáte pôvodu, vykladať v tom zmysle, že umožňujú, aby vnútroštátny zákon (zákon o lízingu) uložil dcérskej spoločnosti dodatočné požiadavky a obmedzenia, a tým sťažil a/alebo znížil príťažlivosť predmetnej činnosti?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

31

V druhom rade návrh na začatie prejudiciálneho konania nemožno vyhlásiť za neprípustný ani v rozsahu, v akom sa týka smernice 2006/123. Články 9 až 13 tejto smernice, na ktoré sa odkazuje v druhej a tretej prejudiciálnej otázke, sa totiž v každom prípade uplatňujú aj na situáciu, ktorej všetky okolnosti sa obmedzujú len na jediný členský štát (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2019, Kirschstein, C‑393/17 , EU:C:2019:563 , bod 24 a citovanú judikatúru).

32

V treťom rade treba pripomenúť, že na to, aby Súdny dvor mohol podať výklad práva Únie, ktorý by bol pre vnútroštátny súd užitočný, musí návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora obsahovať uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore vo veci samej [Rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21 , EU:C:2023:49 , bod 55 , ako aj citovaná judikatúra].

33

V prejednávanej veci však vnútroštátny súd nedodržal túto povinnosť, pokiaľ ide o výklad článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia č. 575/2013, na ktorý odkazuje druhá časť prvej otázky. Tento súd totiž nijako nevysvetlil, aká spojitosť existuje medzi týmto ustanovením a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou vo veci samej.

36

Na úvod, keďže v znení prvej časti prvej otázky sa odkazuje na „služby operatívneho lízingu a/alebo dlhodobého prenájmu motorových vozidiel“, je potrebné uviesť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátne právo rozlišuje medzi operatívnym lízingom a finančným lízingom. Na rozdiel od finančného lízingu predstavuje operatívny lízing osobitnú formu prenájmu motorových vozidiel, ktorá sa vyznačuje tým, že prenajímateľ nadobudne predmet prenájmu na žiadosť nájomcu a s cieľom prenajať ho tomuto nájomcovi za odplatu, ktorá nezohľadňuje celkovú hodnotu uvedeného predmetu, pričom jeho amortizačné náklady nenesie nájomca, ktorý nemá ani opciu odkúpiť ho po uplynutí obdobia nájmu.

37

Prvou časťou svojej prvej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2006/123 vykladať v tom zmysle, že služby poskytované na základe zmluvy o dlhodobom prenájme motorových vozidiel, ktoré prenajímateľ nadobudol na žiadosť nájomcu s cieľom prenajať ich tomuto nájomcovi za odplatu, predstavujú „finančné služby“ v zmysle tohto ustanovenia.

38

Z článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2006/123 vyplýva, že táto smernica sa nevzťahuje na také finančné služby, akými sú najmä služby súvisiace s úvermi, vrátane služieb uvedených v prílohe I k smernice 2006/48.

42

Na účely určenia, či zmluva o dlhodobom prenájme motorového vozidla súvisí s úverom, a teda sa týka poskytovania finančných služieb v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2006/123, treba vychádzať z hlavného predmetu tejto zmluvy a overiť tak, či prvok úveru prevažuje nad prvkom nájmu, alebo či je to naopak (pozri analogicky rozsudok z dnešného dňa, BMW a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 147 ).

43

Ako „zmluvu o finančnej službe“ nemožno kvalifikovať zmluvu o dlhodobom prenájme vozidla, na základe ktorej spotrebiteľ musí platiť nájomné ako protihodnotu za právo používať vozidlo, pokiaľ nie je spojené s povinnosťou odkúpiť vozidlo po skončení obdobia lízingu, pokiaľ spotrebiteľ v celom rozsahu neznáša náklady amortizácie, ktoré prenajímateľovi vozidla vznikli nadobudnutím vozidla, a pokiaľ spotrebiteľ nenesie riziká spojené so zostatkovou hodnotou vozidla po skončení platnosti zmluvy. Povinnosť spotrebiteľa nahradiť stratu hodnoty vozidla, ak sa pri jeho vrátení zistí, že jeho stav nezodpovedá jeho veku alebo že bol prekročený dohodnutý maximálny počet najazdených kilometrov, neumožňuje rozlíšiť tieto druhy zmlúv (pozri v tomto zmysle rozsudok z dnešného dňa, BMW a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , body 148 a 149 ).

44

Po druhé je potrebné zohľadniť aj prílohu I k smernici 2013/36, na ktorú odkazuje článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2006/123. Táto príloha I vo svojom bode 3 medzi finančnými službami uvádza „Finančný lízing“.

48

Pokiaľ ide po štvrté o cieľ sledovaný vyňatím finančných služieb z pôsobnosti smernice 2006/123 podľa jej článku 2 ods. 2 písm. b), z odôvodnenia 18 tejto smernice vyplýva, že uvedené vyňatie je odôvodnené skutočnosťou, že takéto činnosti sú predmetom osobitných právnych predpisov Únie. Ako vyplýva zo smernice 2013/36 a z nariadenia č. 575/2013, ktoré sú súčasťou tejto osobitnej právnej úpravy, táto právna úprava reguluje dohľad nad poskytovaním finančných služieb určitými druhmi inštitúcií a stanovuje prudenciálne požiadavky, ktoré musia tieto inštitúcie spĺňať.

49

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že lízing, či už operatívny alebo finančný, sa vo vnútroštátnom práve odlišuje od jednoduchej zmluvy o dlhodobom prenájme tým, že prenajímateľ nie je pôvodným vlastníkom prenajatej veci, ale že ju nadobúda až na žiadosť nájomcu práve s cieľom mu ju prenajať.

50

Je pravda, že v rámci lízingovej transakcie prenajímateľ nadobudne vlastnícke právo k veci a následne ju prenajme nájomcovi, pričom odplata dlhovaná na základe lízingovej zmluvy slúži na splatenie finančných prostriedkov, ktoré prenajímateľ vynaložil.

54

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné odpovedať na prvú časť prvej otázky tak, že článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2006/123 sa má vykladať v tom zmysle, že služby poskytované na základe zmluvy o dlhodobom prenájme motorových vozidiel, ktoré prenajímateľ nadobudol na žiadosť nájomcu s cieľom prenajať ich tomuto nájomcovi za odplatu, nepredstavujú „finančné služby“ v zmysle tohto ustanovenia, s výnimkou toho, že:

–

zmluva o prenájme zahŕňa povinnosť odkúpiť vozidlo po skončení obdobia prenájmu,

–

cieľom odplaty, ktorú platí nájomca na základe tejto zmluvy, je umožniť prenajímateľovi, aby pokryl všetky náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s nadobudnutím vozidla, alebo

Je preto potrebné domnievať sa, že vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou v podstate pýta, či sa článok 9 ods. 1, ako aj článok 10 ods. 1 a 2 smernice 2006/123, majú vykladať v tom zmysle, že bránia ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré zavádza systém udeľovania povolení v zmysle článku 4 bodu 6 tejto smernice na poskytovanie služieb dlhodobého prenájmu motorových vozidiel a oprávňuje vnútroštátny orgán poverený správou tohto systému ukladať požiadavky a obmedzenia podnikom poskytujúcim takéto služby.

57

Na úvod treba spresniť, že predmetom druhej otázky, ako to potvrdzuje jej znenie, je poskytovanie služieb dlhodobého prenájmu motorových vozidiel a nie poskytovanie finančných služieb opierajúce sa o zmluvu o takomto prenájme. Uvedené finančné služby sú podľa článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2006/123 vyňaté z pôsobnosti tejto smernice.

58

Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 9 ods. 1 smernice 2006/123 členské štáty nemôžu podmieniť prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie systémom udeľovania povolení, s výnimkou toho, že tento systém nie je diskriminačný, je odôvodnený naliehavým dôvodom verejného záujmu a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť pomocou menej reštriktívneho opatrenia, najmä v dôsledku skutočnosti, že následná inšpekcia by bola vykonaná príliš neskoro na to, aby bola skutočne účinná.

59

Nič to však nemení na tom, že sa nezdá, že by chorvátske právo podriaďovalo výkon činností podobných dlhodobému prenájmu motorových vozidiel, najmä krátkodobý prenájom takýchto vozidiel, systému udeľovania povolení. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ani Agentúra, ani chorvátska vláda vo svojich pripomienkach neuviedli skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť toto osobitné zaobchádzanie len so službami dlhodobého prenájmu motorových vozidiel.

63

Okrem toho treba konštatovať, že predmetný systém udeľovania povolení je spravovaný Agentúrou, ktorá je podľa vnútroštátneho práva oprávnená vykonávať dohľad nad finančnými činnosťami. Agentúra a chorvátska vláda vo svojich pripomienkach neuviedli ani dôvody, ktoré by mohli odôvodniť správu systému udeľovania povolení, ktorý sa vzťahuje na poskytovanie nefinančných služieb takýmto vnútroštátnym orgánom.

64

Vnútroštátnemu súdu preto prináleží, aby vzhľadom na skutočnosť, že sa predmetný systém udeľovania povolení vzťahuje len na služby dlhodobého prenájmu motorových vozidiel a nie na iné podobné služby, ako aj na skutočnosť, že tento systém je spravovaný vnútroštátnym orgánom povereným dohľadom nad finančnými službami, overil, či uvedený režim možno považovať za odôvodnený cieľom ochrany spotrebiteľa.

65

O tretej otázke

68

Vzhľadom na to, čo bolo uvedené v bode 55 tohto rozsudku, a vzhľadom na odpoveď na druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku, ktorá sa týka cezhraničnej situácie, na ktorú sa vzťahuje článok 49 ZFEÚ.

O trovách

69

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

zmluva o prenájme zahŕňa povinnosť odkúpiť vozidlo po skončení obdobia prenájmu,

–

cieľom odplaty, ktorú platí nájomca na základe tejto zmluvy, je umožniť prenajímateľovi pokryť všetky náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s nadobudnutím vozidla, alebo

–

uvedená zmluva zahŕňa prevod rizík spojených so zostatkovou hodnotou vozidla po skončení platnosti tejto zmluvy.

2.