C-283/22

62022CJ0283

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

zo 16. novembra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká preprava – Montrealský dohovor – Článok 1 ods. 1 a 2 – Pôsobnosť – Pojem ‚medzinárodná preprava‘ – Článok 2 ods. 1 – Pojem ‚preprava vykonávaná štátom‘ – Článok 17 ods. 1 – Zodpovednosť leteckých dopravcov v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho – Poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel – Nariadenie (ES) č. 785/2004 – Článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 1 a článok 2 ods. 2 písm. a) – Pôsobnosť – Pojem ‚štátne lietadlá‘ – Článok 4 ods. 1 – Minimálne požiadavky na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel – Pád vrtuľníka prevádzkovaného verejnou správou členského štátu počas špecializovaného evakuačného a záchranárskeho výcviku – Smrť člena hasičského a záchranného zboru zúčastňujúceho sa na tomto výcviku – Náhrada škody“

Vo veci C‑283/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Okresného súdu Prešov (Slovensko) z 29. marca 2022 a doručený Súdnemu dvoru 26. apríla 2022, ktorý súvisí s konaním:

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,

za účasti:

KOOPERATIVA Poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group,

Generali Česká pojišťovna a. s ., pôvodne Generali Poisťovňa, a. s.,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory N. Piçarra (spravodajca), sudcovia M. Safjan a M. Gavalec,

–

Generali Česká pojišťovna a. s., pôvodne Generali Poisťovňa, a. s., v zastúpení: S. Dubjel, advokát,

–

slovenská vláda, v zastúpení: E. V. Drugda, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Sasinowska, A. Tokár a G. Wilms, splnomocnení zástupcovia,

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi DZ, EO, YV, YE a MP, priamymi pozostalými po NK, ktorý zomrel pri nehode vrtuľníka, a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktorý je vlastníkom a prevádzkovateľom tohto vrtuľníka, vo veci náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú žalobcovia vo veci samej utrpeli v dôsledku smrti NK.

Právny rámec

Medzinárodné právo

Chicagský dohovor

3

V článku 3 s názvom „Civilné a štátne lietadlá“ Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve podpísaného 7. decembra 1944 v Chicagu ( Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zväzok 15, č. 102, ďalej len „Chicagský dohovor“) a ratifikovaného všetkými členskými štátmi Európskej únie sa uvádza:

„1. Tento dohovor sa vzťahuje na všetku medzinárodnú prepravu cestujúcich, batožiny alebo nákladu vykonávanú lietadlami za odplatu. Vzťahuje sa rovnako na bezplatnú prepravu lietadlom, ktorú vykonáva letecký dopravný podnik.

2. Na účely tohto dohovoru, pojem medzinárodná preprava znamená každú prepravu, pri ktorej, podľa dohody zúčastnených strán, leží miesto odletu a miesto určenia, bez ohľadu na to, či dôjde alebo nedôjde k prerušeniu alebo prekladaniu, buď na území dvoch zmluvných štátov alebo na území jedného zmluvného štátu, ak je dohodnutá zastávka na území jedného [iného – neoficiálny preklad ] štátu, aj keď tento štát nie je zmluvným štátom. Preprava medzi dvoma bodmi na území jedného zmluvného štátu bez dohodnutej zastávky na území iného štátu sa nepovažuje za medzinárodnú prepravu na účely tohto dohovoru.“

5

Článok 2 tohto dohovoru s názvom „Preprava vykonávaná štátom a preprava poštových zásielok“ v odseku 1 stanovuje, že tento dohovor „sa vzťahuje na prepravu vykonávanú štátom alebo právne ustanovenými verejnými orgánmi za predpokladu, že spĺňa podmienky stanovené v článku 1“.

6

Článok 17 toho istého dohovoru s názvom „Smrť a zranenie cestujúcich – škoda na batožine“ v odseku 1 uvádza:

8

Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel je jeho „cieľom… ustanoviť minimálne poistné požiadavky pre leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel vo vzťahu k cestujúcim, batožine, nákladu a tretím stranám“.

9

Článok 2 tohto nariadenia s názvom „Pôsobnosť“ stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na všetkých leteckých dopravcov a všetkých prevádzkovateľov lietadiel, ktorí lietajú v rámci územia, z územia, na územie alebo cez územie členského štátu, na ktoré sa vzťahuje zmluva.

2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)

‚letecký dopravca‘ znamená podnik leteckej dopravy s platnou prevádzkovou licenciou;

…

c)

‚prevádzkovateľ lietadla‘ znamená osobu alebo subjekt, ktorý nie je leteckým dopravcom a ktorý má stále dispozičné právo na používanie alebo prevádzkovanie lietadla; predpokladá sa, že prevádzkovateľom je fyzická alebo právnická osoba, v ktorej mene je lietadlo registrované, pokiaľ táto osoba nemôže preukázať, že prevádzkovateľom je iná osoba;

…

…

3. Toto nariadenie sa nedotýka pravidiel o zodpovednosti vyplývajúcej z:

–

medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty a/alebo Spoločenstvo,

–

práva Spoločenstva a

Na vnútroštátnom súde sa žalobcovia vo veci samej domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy utrpenej smrťou NK vo výške 550000 eur pre DZ, 350000 eur pre EO, 350000 eur pre YV, 150000 eur pre YE a 150000 eur pre MP. Na podporu ich nároku uvádzajú príslušné nariadenia Únie týkajúce sa civilného letectva, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami slovenského práva, najmä pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Tvrdia, že tak Montrealský dohovor, ako aj nariadenie č. 785/2004 sú uplatniteľné, keďže na jednej strane NK mal postavenie „cestujúceho“ a na druhej strane žeriavovanie predstavuje osobitný spôsob nastúpenia na palubu.

14

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, podporované dvoma poisťovacími spoločnosťami, KOOPERATIVA Poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, a Generali Česká pojišťovna, pôvodne Generali Poisťovňa a. s., tvrdí, že Montrealský dohovor a nariadenie č. 785/2004 sa na konanie vo veci samej neuplatnia, keďže NK nebol „cestujúcim“ v zmysle týchto dvoch právnych predpisov, ale bol členom „palubného personálu“ a že v čase nehody bol zavesený na zariadení vrtuľníka bez toho, aby nastúpil alebo vystúpil z vrtuľníka.

15

KOOPERATIVA Poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group tiež spochybňuje uplatniteľnosť Montrealského dohovoru na vec samu, pričom tvrdí, že použitie vrtuľníka v takej situácii, o akú ide vo veci samej, nemožno považovať za „prepravu“ v zmysle článku 1 tohto dohovoru. Tento dohovor sa podľa svojho článku 2 ods. 1 uplatňuje na prepravu vykonávanú štátom výlučne v prípade prepravy cestujúcich z miesta odletu do miesta určenia, čo si nemožno zamieňať s používaním štátnych lietadiel, ako je to v prejednávanej veci, na účely plnenia úloh príslušníkov štátnej služby.

–

ktorá sa nachádza mimo paluby vrtuľníka leteckého dopravcu [Únie], avšak je počas letu vrtuľníka zavesená na žeriavnom lane ako nerozlučnom príslušenstve (či ako súčasti) vrtuľníka a ktorá spolu s vrtuľníkom (cez zavesenie na žeriavnom lane) vzlietla,

–

ktorá bola prepravovaná na základe bezplatnej prepravy vykonávanej štátom (štátny vrtuľník používaný v policajných službách) ako prepravcom na podklade ‚zmluvy o preprave‘ medzi leteckým dopravcom (štátna letka) a zamestnávateľom osoby vykonávajúcej osobitnú úlohu (konkrétne na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., z 10. mája 2006 k návrhu zásad vykonávania letov lietadiel v policajných službách a nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 50/2012 zo 14. marca 2012 o vyžadovaní a schvaľovaní letov, ktorými bolo stanovené, že lietadlo leteckého dopravcu bude vykonávať lety na zabezpečenie úloh zamestnávateľa osoby),

–

účelom prepravy bolo vykonanie osobitnej úlohy, akou je úloha vo veci samej [výkon pracovnej úlohy spočívajúcej v špecializovanom výcviku príslušníkov hasičského a záchranného zboru s využitím leteckej techniky (vrtuľníka) formou cvičenia žeriavovania záchranára a zachraňujúceho],

b)

patrí k členom letovej posádky alebo patrí k členom palubného personálu?

2.

Má sa článok 17 ods. 1 [Montrealského dohovoru] vykladať v tom zmysle, že osoba sa za podmienok uvedených v prvej otázke považuje za:

a)

cestujúceho,

18

Podľa slovenskej vlády je návrh na začatie prejudiciálneho konania neprípustný, pretože nespĺňa požiadavky stanovené v článku 94 písm. b) a c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Vnútroštátny súd dostatočne nevymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého sa začleňujú prejudiciálne otázky, a nevysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k položeniu otázok týkajúcich sa výkladu práva Únie. Okrem toho uplatniteľnosť nariadenia č. 785/2004, ako aj Montrealského dohovoru na vec samu je sporná.

19

Podľa článku 94 písm. a) až c) rokovacieho poriadku je vnútroštátny súd povinný vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania výslovne uviesť skutkový a právny rámec sporu vo veci samej a poskytnúť potrebné vysvetlenia týkajúce sa dôvodov výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ako aj súvislosť, ktorú vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore, o ktorom rozhoduje. Tieto kumulatívne požiadavky týkajúce sa obsahu návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú navyše pripomenuté v bodoch 13, 15 a 16 Odporúčaní Súdneho dvora Európskej únie pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania ( Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1 ) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, Lyoness Europe, C‑455/21 , EU:C:2023:455 , body 26 a 27 ).

20

V prejednávanej veci jednak návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje dostatočne presné zhrnutie relevantných skutkových okolností a jednak vnútroštátny súd v ňom výslovne uvádza, že výklad pojmov práva Únie uvedených v prejudiciálnych otázkach je medzi účastníkmi konania vo veci samej sporný, čo je dôvod, ktorý ho viedol k položeniu otázok Súdnemu dvoru týkajúcich sa výkladu týchto pojmov. Okrem toho súvislosť, ktorú tento súd vidí medzi týmito otázkami a predmetom sporu vo veci samej, dostatočne vyplýva z tohto návrhu, ako aj zo samotného znenia uvedených otázok.

O prejudiciálnych otázkach

O druhej a tretej otázke

24

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne a ako prvé, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 17 ods. 1 Montrealského dohovoru v spojení s článkom 1 a článkom 2 ods. 1 tohto dohovoru vykladať v tom zmysle, že môže zakladať nárok na náhradu škody v prospech priamych pozostalých po osobe, ktorá počas svojej účasti na špecializovanom výcviku príslušníkov hasičského a záchranného zboru vo vojenskom priestore letiska jedného zmluvného štátu zomrela v dôsledku pádu vrtuľníka prevádzkovaného policajnými službami, keď bola zavesená na žeriavnom lane spojenom s týmto vrtuľníkom.

25

28

Z tohto hľadiska sa spor vo veci samej odlišuje od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. februára 2015, Wucher Helicopter a Euro‑Aviation Versicherung ( C‑6/14 , EU:C:2015:122 , body 40 a 41 ), keďže v tejto poslednej uvedenej veci bola cieľom dotknutého letu preprava zamestnancov spoločnosti na palube vrtuľníka z miesta odletu tohto vrtuľníka na miesta, kde boli povinní vykonávať každodennú prácu, aby sa následne vrátili na toto miesto odletu.

29

Za týchto podmienok a s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, nespadá operácia, o akú ide vo veci samej, do pôsobnosti Montrealského dohovoru ako „medzinárodná preprava“ alebo „preprava vykonávaná štátom“ v zmysle článku 1 ods. 1 a 2 a článku 2 ods. 1 tohto dohovoru.

30

Takáto operácia nepatrí ani do pôsobnosti nariadenia č. 2027/97. Aj keď článok 1 druhá veta tohto nariadenia rozširuje uplatňovanie príslušných ustanovení Montrealského dohovoru na „prepravu v leteckej doprave v rámci jedného členského štátu“, uplatnenie týchto ustanovení si vyžaduje existenciu takejto prepravy. Ako však vyplýva z bodu 27 tohto rozsudku a s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, v prejednávanej veci nejde ani o „prepravu v leteckej doprave v rámci jedného členského štátu“.

O prvej otázke

33

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 písm. g) nariadenia č. 785/2004 vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá pri svojej účasti na špecializovanom výcviku členov hasičského a záchranného zboru uskutočneného vo vojenskom priestore letiska jedného zmluvného štátu zomrela v dôsledku pádu vrtuľníka prevádzkovaného policajnými službami, počas toho, ako bola k tomuto vrtuľníku pripútaná pomocou žeriavneho lana, spadá pod pojem „cestujúci“ v zmysle tohto ustanovenia.

34

Na úvod treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce upraveného v článku 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky aspekty výkladu práva Únie, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, a to bez ohľadu na to, či ich vnútroštátny súd uviedol alebo neuviedol v znení svojich otázok. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybral tie právne ustanovenia, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 1990, SARPP, C‑241/89 , EU:C:1990:459 , bod 8 , a z 15. júla 2021, DocMorris, C‑190/20 , EU:C:2021:609 , bod 23 , ako aj citovanú judikatúru).

35

38

Článok 2 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 785/2004 však vylučuje z pôsobnosti tohto nariadenia „štátne lietadlá“ uvedené v článku 3 písm. b) Chicagského dohovoru. Článok 3 písm. a) tohto dohovoru stanovuje, že tento dohovor „sa bude vzťahovať len na civilné lietadlá a nebude sa vzťahovať na štátne lietadlá“ [ neoficiálny preklad ]. Tento článok 3 písm. b) spresňuje, že „lietadlá používané vo vojenských, colných a policajných službách budú považované za štátne lietadlá“ [ neoficiálny preklad ].

39

V prejednávanej veci zo znenia prvej otázky vyplýva, že vrtuľník, pri ktorého páde zomrel NK, je „štátnym vrtuľníkom používaným v policajných službách“ a že tento vrtuľník bol na základe dvoch aktov slovenského práva pridelený na špecializovaný výcvik príslušníkov hasičského a záchranného zboru.

40

Z toho vyplýva, že prevádzkovateľ takéhoto lietadla nepodlieha požiadavkám v oblasti poistenia stanoveným nariadením č. 785/2004, pokiaľ ide o cestujúcich, batožinu, náklad a tretie osoby v súlade s článkom 4 ods. 1 tohto nariadenia. Za týchto podmienok nie je potrebné vykladať pojmy „cestujúci“ a „členovia letovej posádky a palubného personálu, ktorí [sú] v službe“ v zmysle článku 3 písm. g) uvedeného nariadenia.

1.

Článok 17 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého 28. mája 1999 v Montreale, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001, v spojení s článkom 1 a článkom 2 ods. 1 tohto Dohovoru

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nemôže zakladať nárok na náhradu škody v prospech priamych pozostalých po osobe, ktorá pri svojej účasti na špecializovanom výcviku členov hasičského a záchranného zboru, uskutočneného vo vojenskom priestore letiska jedného zmluvného štátu, zomrela v dôsledku pádu vrtuľníka prevádzkovaného policajnými službami, počas toho, ako bola k tomuto vrtuľníku pripútaná pomocou žeriavneho lana, keďže takúto situáciu nemožno kvalifikovať ako „medzinárodnú prepravu“ v zmysle článku 1 uvedeného dohovoru ani ako „prepravu vykonávanú štátom“ v zmysle jeho článku 2 ods. 1.

2.

Ustanovenia článku 1 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. a) a článkom 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel