C-322/22

62022CJ0322

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 8. júna 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Zásada lojálnej spolupráce – Zásada efektivity – Daň vybraná členským štátom v rozpore s právom Únie – Rozpor konštatovaný po vydaní rozsudku Súdneho dvora – Právo na zaplatenie úrokov z preplatku – Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca nárok na zaplatenie úrokov na obdobie do tridsiatich dní po uverejnení rozsudku Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie “

Vo veci C‑322/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko) z 15. marca 2022 a doručený Súdnemu dvoru 12. mája 2022, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predsedníčka siedmej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia F. Biltgen a J. Passer (spravodajca),

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

Updop

3

Článok 3 ustawa o podatku dochodowym od osób prawnych (zákon o dani z príjmov právnických osôb) z 15. februára 1992, konsolidované znenie (Dz. U. z roku 2011, č. 74, položka 397), v znení zmien (ďalej len „updop“), stanovuje:

„1. Daňovníci, ktorí majú svoje sídlo alebo ústredie na území Poľskej republiky, podliehajú dani zo všetkých svojich príjmov bez ohľadu na miesto ich dosiahnutia.

…

2. Daňovníci, ktorí nemajú sídlo ani ústredie na území Poľskej republiky, podliehajú dani len z príjmov, ktoré dosahujú na území Poľskej republiky.

Článok 26 updop znie takto:

„1. Právnické osoby, organizačné jednotky bez právnej subjektivity a samostatne zárobkovo činné fyzické osoby, ktoré uskutočňujú výplaty peňažných súm z titulov uvedených v článkoch… a článku 22 ods. 1, sú ako platcovia povinní… v deň uskutočnenia danej platby vybrať paušálnu daň z príjmu [právnických osôb] z týchto súm…

…

3. Platcovia uvedení v odseku 1 odvedú sumy dane do siedmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola daň podľa odsekov 1 … vybraná, na účet daňového úradu, ktorý vedie riaditeľ daňového úradu príslušný podľa sídla daňovníka… Platcovia sú povinní zasielať daňovníkom uvedeným v:

(1)

článku 3 ods. 1 – informácie o výške vybranej dane,

…“

Daňový poriadok

6

Článok 8 ustawa – Ordynacja podatkowa (zákon o daňovom poriadku), z 29. augusta 1997, konsolidované znenie (Dz. U. z roku 2012, položka 749), v znení zmien (ďalej len „daňový poriadok“), stanovuje:

„Platcom dane je fyzická osoba, právnická osoba alebo organizačná jednotka bez právnej subjektivity, ktorá je na základe predpisov daňového práva povinná vypočítať a vybrať daň od daňovníka a zaplatiť ju v stanovenej lehote daňovému orgánu.“

7

Článok 72 daňového poriadku znie takto:

„1. Za preplatok sa považuje suma:

…

(2)

dane vybraná platcom neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako je splatná daň,

…“

…“

10

Článok 74 daňového poriadku stanovuje:

„Ak preplatok vyplýva z rozhodnutia Trybunal Konstytucyjny [Ústavný súd (Poľsko)], alebo z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, a daňovník…:

…

(2)

Článok 77 daňového poriadku znie takto:

„1. Preplatok sa vráti v lehote:

…

(4)

30 dní odo dňa podania žiadosti uvedenej v článku 74,

…“

odo dňa vzniku preplatku do dňa jeho vrátenia – za predpokladu, že daňovník podá žiadosť o vrátenie preplatku v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Trybunal Konstytucyjny [(Ústavný súd)], alebo odo dňa uverejnenia výroku rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie , alebo odo dňa úplného alebo čiastočného zrušenia resp. zmeny normatívneho aktu,

(2)

odo dňa vzniku preplatku do tridsiateho dňa odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Trybunal Konstytucyjny [(Ústavný súd)] alebo po uverejnení výroku rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie , alebo odo dňa úplného alebo čiastočného zrušenia, resp. zmeny normatívneho aktu – ak žiadosť o vrátenie preplatku bola podaná po uplynutí 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Trybunal Konstytucyjny [(Ústavný súd)], alebo od zverejnenia výroku rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie , resp. odo dňa, keď bol tento akt úplne alebo čiastočne zrušený alebo zmenený.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

14

Rozhodnutím z 24. apríla 2018 táto správa odmietla zaplatiť úroky z preplatkov.

18

Rozhodnutím zo 6. augusta 2018 však riaditeľ na základe článku 78 § 5 bodu 2 daňového poriadku čiastočne vyhovel žiadosti o zaplatenie úrokov z preplatkov.

19

Presnejšie, pokiaľ ide o preplatky vzniknuté v rokoch 2012 a 2013, sa žiadosti o zaplatenie úrokov vyhovelo za obdobie odo dňa výberu dane do tridsiateho dňa od uverejnenia rozsudku Emerging Markets v Úradnom vestníku Európskej únie , teda 10. júla 2014, a v zostávajúcej časti bola žiadosť zamietnutá. Pokiaľ ide o preplatok vzniknutý za rok 2014, žiadosť o úroky bola v celom rozsahu zamietnutá, keďže daň bola vybraná po tomto dátume.

20

V druhej situácii je táto žiadosť podaná po uplynutí tejto lehoty, ale preplatok vznikol pred týmto uplynutím. V takom prípade sú úroky splatné odo dňa výberu do tridsiateho dňa po uverejnení rozsudku Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie . Vnútroštátny súd uvádza, že k takejto situácii došlo v prejednávanej veci u preplatkov vzniknutých za roky 2012 a 2013.

24

Napokon v tretej situácii je tá istá žiadosť podaná po uplynutí uvedenej lehoty, ale preplatok vznikol takisto po tomto uplynutí. V takom prípade neprináležia úroky. Vnútroštátny súd uvádza, že k tejto situácii došlo v prejednávanej veci u preplatku vzniknutého za rok 2014.

25

Vnútroštátny súd uvádza, že poľské súdy pripúšťajú obmedzenie úročenia opísané v bode 23 tohto rozsudku. Dodáva však, že pokiaľ ide o situáciu opísanú v bode 24 tohto rozsudku, poľská judikatúra sa domnieva, že hoci ustanovenia vnútroštátneho práva neumožňujú priznať daňovníkovi úroky, takéto úroky by mu mali byť priznané na základe zásad podobných tým, ktoré sú stanovené v článku 78 § 5 daňového poriadku, pričom lehota na podanie žiadosti o určenie preplatku sa musí počítať odo dňa výberu tohto preplatku.

26

28

Za týchto podmienok Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Bránia zásady efektivity, lojálnej spolupráce a ekvivalencie, uvedené v článku 4 ods. 3 [ZEÚ], alebo akákoľvek iná relevantná zásada zakotvená v práve Únie, takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 78 § 5 body 1 a 2 [daňového poriadku], ktorý stanovuje, že úroky z preplatku na dani vybranej platcom dane v rozpore s právom Únie neprináležia daňovníkovi za obdobie po uplynutí 30 dní odo dňa uverejnenia rozsudku Súdneho dvora v Úradnom vestníku [ Európskej únie ]…, ktorým sa konštatuje rozpor výberu dane s právom [Únie], pokiaľ žiadosť o určenie tohto preplatku podal daňovník po tejto lehote, a ustanovenia vnútroštátnej právnej úpravy týkajúce sa výberu dane sú naďalej v rozpore s právom Únie, a to napriek vydanému [rozsudku Emerging Markets]?“

O prejudiciálnej otázke

29

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa zásady ekvivalencie a efektivity v spojení so zásadou lojálnej spolupráce majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade, keď je žiadosť o vrátenie preplatku podaná viac ako 30 dní po uverejnení rozsudku Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie , z ktorého vyplýva konštatovanie rozporu predmetného zdanenia s právom Únie, obmedzuje dobu úročenia preplatku dlžného dotknutému daňovníkovi do tridsiateho dňa po tomto uverejnení, dokonca aj vylučuje akékoľvek úročenie v prípade, že uvedený preplatok vznikol daňovníkovi po uvedenom tridsiatom dni.

33

Práve okolnosť, že zaplatenie dane, cla, poplatku alebo iného odvodu uložil vnútroštátny orgán „v rozpore s právom Únie“, zakladá a odôvodňuje uvedené nároky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , bod 60 ).

34

Predmetom takéhoto porušenia môže byť akéhokoľvek pravidlo práva Únie, či už ide o ustanovenie primárneho alebo sekundárneho práva, či tiež všeobecnú zásadu práva Únie (rozsudok z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , bod 61 , ako aj citovaná judikatúra).

35

V súvislosti s povahou tohto porušenia Súdny dvor rozhodol, že nároky na vrátenie súm a zaplatenie úrokov, ktoré jednotlivcom podliehajúcim verejnej správe vyplývajú z práva Únie, predstavujú vyjadrenie všeobecnej zásady, ktorej uplatnenie nie je obmedzené na určité porušenia tohto práva alebo vylúčené v prípade iných porušení (rozsudok z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , bod 62 ).

38

Cieľom nároku na zaplatenie úrokov uvedeného v bode 31 tohto rozsudku, ako vyplýva z judikatúry citovanej v tomto bode, je kompenzovať nemožnosť disponovať s peňažnou sumou, o ktorú bol jednotlivec podliehajúci verejnej správe neoprávnene pripravený. Túto kompenzáciu možno podľa okolností vykonať spôsobom, ktorý stanovuje uplatniteľná právna úprava Únie, alebo v prípade neexistencie takejto právnej úpravy, podľa pravidiel, ktoré sa uplatňujú podľa vnútroštátneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , body 70 a 71 ).

39

V prípade neexistencie právnej úpravy Únie v oblasti žiadostí o vrátenie daní adresovaných členským štátom, a konkrétne v oblasti zaplatenia úrokov z omeškania z neoprávnene vybratých daní, prináleží každému členskému štátu, aby vo vnútroštátnom právnom poriadku stanovil pravidlá, podľa ktorých sa takéto úroky majú vyplatiť v prípade vrátenia daní vybratých v rozpore s právom Únie. Ako vyplýva z bodu 30 tohto rozsudku, tieto pravidlá podľa zásady ekvivalencie nesmú byť menej výhodné než tie, ktoré sa týkajú podobných procesných prostriedkov vnútroštátnej povahy, a v súlade so zásadou efektivity nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie.

40

Takéto pravidlá pre zaplatenie úrokov nemôžu viesť k tomu, že by bol jednotlivec podliehajúci verejnej správe zbavený primeranej náhrady za stratu, ktorá mu bola spôsobená, čo najmä predpokladá, že úroky, ktoré sú mu vyplatené, pokrývajú celé obdobie odo dňa, keď zaplatil predmetnú peňažnú sumu, do dňa, keď mu bola táto peňažná suma vrátená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , bod 75 , ako aj citovanú judikatúru).

44

Časové obmedzenie úročenia, ktoré vyplýva priamo zo znenia článku 78 § 5 daňového poriadku, sa uplatňuje, ako v podstate uvádza vnútroštátny súd (pozri bod 23 tohto rozsudku), vtedy, ak preplatok vznikne pred uplynutím tridsiateho dňa po uverejnení rozsudku Súdneho dvora, z ktorého vyplýva konštatovanie, že predmetná daň porušuje právo Únie, v Úradnom vestníku Európskej únie a žiadosť o vrátenie dane je podaná po tomto dátume. Dôvodom uvádzaným poľskou vládou na odôvodnenie tohto obmedzenia je snaha vyhnúť sa tomu, aby daňovníci odďaľovali podávanie žiadostí o vrátenie preplatku s cieľom získať vyššie sumy úrokov.

45

Pokiaľ ide o vylúčenie akéhokoľvek úročenia, ktoré vyplýva z výkladu článku 78 § 5 daňového poriadku poľskými daňovými orgánmi, dochádza k nemu, ako to v podstate uvádza vnútroštátny súd (pozri bod 24 tohto rozsudku), v prípade, že preplatok vznikne po tridsiatom dni po uverejnení rozsudku Súdneho dvora, z ktorého vyplýva konštatovanie, že predmetná daň porušuje právo Únie, v Úradnom vestníku Európskej únie . Riaditeľ ako dôvod tohto vylúčenia uviedol, že daňovník môže namietať proti výberu preplatku s odvolaním sa na rozsudok Súdneho dvora.

46

V tomto kontexte treba preskúmať, či a v akom rozsahu je tento mechanizmus obmedzenia a prípadného vylúčenia úrokov v rozpore s požiadavkou práva Únie uvedenou v judikatúre citovanej v bodoch 31 až 41 tohto rozsudku, podľa ktorej daňovník, ktorému vznikne v rozpore s právom Únie preplatok, má okrem vrátenia tohto preplatku dotknutým členským štátom právo na zaplatenie úrokov z tohto preplatku dotknutým členským štátom vypočítaných až do dátumu jeho vrátenia.

50

Navyše ani od daňovníka, ktorý je účastníkom sporu, v ktorom bol vydaný uvedený rozsudok, a ktorý si je v zásade vedomý tohto rozsudku v deň jeho vyhlásenia, nemožno vždy rozumne očakávať, že podá žiadosť o vrátenie do 30 dní od uverejnenia uvedeného rozsudku v Úradnom vestníku Európskej únie .

51

Ak totiž konštatovanie rozporu predmetného zdanenia s právom Únie závisí od overení, ktoré Súdny dvor vo svojom rozsudku požaduje od vnútroštátneho súdu, doba značne presahujúca uplynutie tejto lehoty 30 dní môže na základe úvah uvedených v rozsudku Súdneho dvora uplynúť ešte predtým, ako sa uvedené zdanenie ukáže byť v rozpore s právom Únie. Platí to o to viac v prípade, keď tento súd pri vykonávaní rozsudku Súdneho dvora sám nevykoná požadované overenia, ale ich vykonaním poverí daňové orgány.

52

Pokiaľ ide v druhom rade o preskúmanie z hľadiska zásady efektivity mechanizmu vylúčenia akéhokoľvek úročenia preplatku, ak uvedený preplatok vznikne po uplynutí lehoty 30 dní od uverejnenia rozsudku Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie , treba uviesť, že okolnosť, že zdanenie uplatnené členským štátom sa ukáže ako zdanenie, ktoré je rozpore s právom Únie, s prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora, neznamená, že daňovník môže skutočne zabrániť zaplateniu predmetnej dane. Ako totiž uvádza Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, nie je vylúčené, že daň sa bude naďalej vyberať v rozpore s právom Únie aj po vyhlásení a uverejnení takéhoto rozsudku v Úradnom vestníku Európskej únie .

56

Pre úplnosť treba dodať, že z predchádzajúcich úvah, z ktorých vyplýva, že daňovník nemusí byť bezodkladne informovaný o výbere uskutočnenom platcom, vyplýva, že za riešenie, ktoré by mohlo byť v súlade so zásadou efektivity, nemožno považovať riešenie vyplývajúce z judikatúry, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd a ktoré spočíva v zmene existujúceho pravidla takým spôsobom, že sa uplynutie lehoty na podanie žiadosti o určenie preplatku odloží na tridsiaty deň od výberu dane.

57

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa má zásada efektivity v spojení so zásadou lojálnej spolupráce vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade, že je žiadosť o vrátenie preplatku podaná po uplynutí lehoty 30 dní od uverejnenia rozsudku Súdneho dvora, z ktorého vyplýva konštatovanie rozporu predmetného zdanenia s právom Únie, v Úradnom vestníku Európskej únie , obmedzuje dobu úročenia preplatku dlžného dotknutému daňovníkovi do tridsiateho dňa po tomto uverejnení, dokonca aj vylučuje akékoľvek úročenie v prípade, že uvedený preplatok vznikol daňovníkovi po uvedenom tridsiatom dni.

58

Vzhľadom na tieto úvahy nie je potrebné odpovedať na prejudiciálnu otázku v rozsahu, v akom sa týka zásady ekvivalencie.

( *1 ) Jazyk konania: poľština.