C-325/22

TS,

HI

proti

Ministar na zemedelieto, chranite i gorite,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot (spravodajca), S. Rodin a L. S. Rossi,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Georgieva a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

3

Článok 16 nariadenia 2015/1589, nazvaný „Vymáhanie pomoci“, v odseku 3 stanovuje:

„Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek uznesenie Súdneho dvora Európskej únie podľa článku 278 ZFEÚ, vymáhanie sa uskutoční bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia [Európskej komisie]. Na tento účel a v prípade konania na vnútroštátnych súdoch dotknuté členské štáty podniknú všetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslušných právnych systémoch, vrátane predbežných opatrení, bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie.“

Rozhodnutie Komisie z 5. septembra 2014

4

Odôvodnenia 125 až 128, 156 a 171 rozhodnutia Komisie z 5. septembra 2014 znejú:

(128)

Zostávajúca časť tohto rozhodnutia sa následne týka iba tých príjemcov napadnutých výmenných transakcií, ktorí predstavujú podniky v zmysle článku 107 ods. 1 [ZFEÚ].

…

(156)

S ohľadom na už uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že výmenné transakcie vykonávané Bulharskou republikou počas skúmaného obdobia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 [ZFEÚ] v tých prípadoch, keď protistrana danej transakcie je podnik v zmysle uvedeného ustanovenia, v administratívnych cenách použitých pri tejto transakcii sa nezohľadňovali trhové ceny a podmienky poskytnutia pomoci de minimis stanovené v nariadení Komisie [(EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 [ZFEÚ] na pomoc de minimis ( Ú. v. EÚ L 352, 2013, s. 1 )] neboli splnené.

…

Článok 6 ods. 1 písm. b), c) a d) uvedeného rozhodnutia uvádza:

„1. Bulharská republika do štyroch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:

…

b)

určenie prípadov, v ktorých sa bude vymáhanie uskutočňovať na základe trhových cien v čase výmenných transakcií uvedených vo vyjadrení 2014/032997 poskytnutom Bulharskou republikou;

c)

a)

zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc na základe výmenných transakcií uvedených v článku 1, a celkovú výšku pomoci, ktorú každý z nich dostal v dôsledku týchto transakcií;

b)

celkovú sumu (istina a úroky z vymáhanej sumy), ktorú má vrátiť každý príjemca.“

Oznámenie Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi

8

„9. Hodnotenie uvedené v odseku 7 bode 2 vykonáva nezávislý autorizovaný hodnotiteľ zaregistrovaný podľa zákona o nezávislých hodnotiteľoch…

10. Hodnotenie uvedené v odseku 7 bode 2 vyžaduje a schvaľuje správca pomoci za podmienok a v lehote stanovenej v rozhodnutí Európskej komisie.

11. Ak správca pomoci neschváli hodnotenie uvedené v odseku 7 bode 2, odôvodneným aktom požiada troch hodnotiteľov o druhú expertízu okrem prípadov, keď sa o hodnotenie žiada podľa zakon za obštestvenite porački [(zákon o verejnom obstarávaní)].“

Zákon o štátnom majetku

10

Ustanovenie § 32 ods. 2 zakon za dăržavnata sobstvenost (zákon o štátnom majetku, DV č. 44 z 21. mája 1996) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o štátnom majetku“) znie:

‚Trhová cena‘ je priemerná cena všetkých transakcií s nehnuteľnosťami týkajúcich sa kúpy/predaja, výmeny, vytvorenia vecných práv alebo prevodu vlastníckeho práva za záväzok týkajúci sa výstavby, zriadenia hypotekárneho záložného práva (ako záruky za kúpu/predaj nehnuteľnosti), dražby verejnými a súkromnými exekútormi, štátnymi inštitúciami a obcami, ako aj iných odplatných transakcií s výnimkou tých, ktorých predmetom sú teoretické podiely na nehnuteľnostiach, v ktorých je aspoň jednou zo strán podnikateľ, a ktoré boli uzavreté do dvanástich mesiacov pred dátumom žiadosti o ocenenie a zaregistrované na registračnom úrade miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Ak počas dvanástich mesiacov pred dátumom žiadosti o ocenenie bolo na registračnom úrade miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť, zaregistrovaných viac ako 20 transakcií, trhová cena sa určí s prihliadnutím na 20 posledných zaregistrovaných transakcií. Výpočet priemeru sa vykoná na základe najmenej dvoch relevantných transakcií.

…

4.

‚Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v blízkosti vyvlastnených nehnuteľností‘ sú nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú:

a)

v tom istom okrese v rámci veľkých miest, ktoré sa členia na okresy;

Ustanovenie § 3 prechodných a záverečných ustanovení zakon za gorite (zákon o lesoch, DV č. 19 z 8. marca 2011), účinné od roku 2011, stanovuje:

„1. Podľa tohto zákona nie je možné vykonať zmenu užívania a nemožno zastavať pozemky nachádzajúce sa v lesných oblastiach, ktoré fyzické alebo právnické osoby alebo obce nadobudli od štátu v dôsledku výmen uskutočnených do dňa vyhlásenia zákona v Dăržaven vestnik [(Úradný vestník)].

2. Zákaz uvedený v odseku 1 sa uplatňuje aj v prípade zmeny vlastníka nehnuteľnosti s výnimkou prípadov, keď dotknutú lesnú oblasť nadobudol štát.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13

Spor vo veci samej je súčasťou rozsiahleho reštitučného konania, ktorým Bulharská republika vracia lesné pozemky, ktoré boli znárodnené v roku 1947, ich bývalým vlastníkom.

17

O dva mesiace neskôr TS previedla pozemky nadobudnuté na základe tejto zmluvy na HI, súkromnú spoločnosť so sídlom v Bulharsku, ktorú spravuje a čiastočne vlastní TS. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že TS bola spoločníkom spoločnosti HI už v čase spornej výmeny.

18

HI pôsobí v oblasti hotelierstva, stravovania, lesného hospodárstva, spracovania dreva a predaja tovaru. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že HI chcela postaviť hotelový komplex na niektorých takto nadobudnutých pozemkoch a že na tento účel požiadala v auguste 2009 príslušné orgány o zmenu ich užívania.

19

Táto transakcia s nehnuteľnosťami však nemohla byť ukončená z dôvodu moratória, ktoré prijalo Narodno sabranie na Republika Bălgarija (Národné zhromaždenie Bulharskej republiky) 3. septembra 2009 (DV č. 72 z 8. septembra 2009), a neskoršieho legislatívneho opatrenia, ktorým sa zakazovala zmena užívania pozemkov nadobudnutých od Bulharskej republiky.

23

TS a HI podali proti tomuto aktu žalobu na Administrativen săd – Varna (Správny súd Varna, Bulharsko), pričom na jednej strane tvrdili, že ich nemožno považovať za „podniky“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže pozemky nadobudnuté v rámci spornej výmeny neboli napokon použité na hospodárske účely, a na druhej strane, že posúdenie, ktoré vykonal vnútroštátny správny orgán v súvislosti s výškou pomoci, ktorá sa má vrátiť, bolo nesprávne. Domnievajú sa, že posúdenie hodnoty vymenených pozemkov by malo byť predmetom ocenenia súdom podľa metódy stanovenej v § 1a bodoch 2 a 4 doplňujúcich ustanovení k zákonu o štátnom majetku, ktorý sa uplatňuje v prípade vyvlastnenia súkromného pozemku vo verejnom záujme.

24

Vnútroštátny súd uvádza, že pokiaľ ide o vykonanie rozhodnutia Komisie z 5. septembra 2014, vnútroštátna judikatúra si protirečí v otázke, či vzhľadom na znenie odôvodnenia 127 tohto rozhodnutia kvalifikácia subjektu ako „podniku“ závisí od využívania lesných pozemkov nadobudnutých v rámci predmetných výmen pozemkov.

25

Tento súd tiež uvádza, že objektívne kritérium „trhovej hodnoty“ pozemku vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora na účely posúdenia, či nadobudnutie verejného pozemku predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, sa líši od metódy určenia trhovej ceny stanovenej v § 1a bodoch 2 a 4 doplňujúcich ustanovení k zákonu o štátnom majetku, na ktoré sa odvolávajú žalobkyne vo veci samej.

Má sa článok 107 ZFEÚ uplatniť a vykladať v tom zmysle, že investičný zámer, ktorý deklaroval a skutočne opísal príjemca protiprávne prijatej štátnej pomoci, ktorý sa má realizovať na pozemkoch štátu (nachádzajúcich sa v lesnej oblasti) získaných výmenou a ktorý je predpokladom pre následné začatie správneho konania na účely vylúčenia zastavaných pozemkov, možno považovať za skutočnosť, ktorá je relevantná na účely výkonu hospodárskej činnosti vzhľadom na právne postavenie a dodržanie kritérií týkajúcich sa ‚podniku‘ a vzhľadom na získané informácie o skončení prvej fázy správneho konania týkajúceho sa predbežnej dohody, a to bez ohľadu na to, že nastala objektívna nemožnosť realizácie investičného projektu z dôvodu moratória, ktoré bolo uložené rozhodnutím [Národného zhromaždenia Bulharskej republiky], a následného prijatia zákonného ustanovenia, ktoré obsahuje výslovný zákaz meniť stanovené určenie pozemkov a zastavať pozemky získané od štátu?

3.

Majú sa článok 107 ZFEÚ a článok 16 ods. 3 nariadenia [2015/1589] vykladať v tom zmysle, že na účely určenia štátnej pomoci získanej v rámci výmeny pozemkov nachádzajúcich sa v lesnej oblasti (súkromné vlastníctvo štátu) bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je § 1a body 2 a 4 [doplňujúcich ustanovení k zákonu o štátnom majetku], ktorá bráni určeniu trhovej ceny predmetných pozemkov tým, že na účely výpočtu stanovuje trhové ukazovatele a hodnotiace kritériá, ktoré vedú k odchýlke od skutočnej hodnoty pozemku, a porušuje v tomto zmysle zásadu efektivity?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

30

Naproti tomu z ustálenej judikatúry vôbec nevyplýva, že by kvalifikácia ako „podnik“ v zmysle tohto ustanovenia bola podmienená okolnosťou, že dotknutá hospodárska činnosť súvisí s majetkom, ktorého nadobudnutie predstavuje štátnu pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia.

31

Okrem toho treba pripomenúť, že článok 108 ods. 3 ZFEÚ zavádza predbežné preskúmanie zmien existujúcej pomoci a plánov novej pomoci, aby bola vykonaná len pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., C‑526/14 , EU:C:2016:570 , bod 36 , ako aj citovanú judikatúru).

32

V dôsledku toho takýto systém predchádzajúceho schválenia štátnej pomoci, ktorý je založený na posúdení plánov pomoci ex ante , bráni tomu, aby kvalifikácia ako „podnik“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ bola podmienená takými náhodnými okolnosťami, ktoré nastali po poskytnutí dotknutej výhody, ako je okolnosť spočívajúca vo využívaní nadobudnutého majetku na hospodárske účely.

36

Odôvodnenie

171 rozhodnutia Komisie z 5. septembra 2014, ktoré sa nachádza v časti tohto rozhodnutia týkajúcej sa určenia „príjemcov“ dotknutej pomoci, okrem iného uvádza, že fyzické a právnické osoby, „ktoré nie sú považované za ‚podniky‘ v zmysle článku 107 ods. 1 [ZFEÚ]“, by sa bez ďalšieho spresnenia mali vylúčiť.

37

Napokon z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade, že určité znenie sekundárneho práva Únie pripúšťa viac ako jeden výklad, je potrebné uprednostniť taký výklad, ktorý umožňuje jeho zlučiteľnosť s primárnym právom, než taký výklad, ktorý by viedol ku konštatovania jeho nezlučiteľnosti s týmto právom (rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14 , EU:C:2016:325 , bod 70 , ako aj citovaná judikatúra).

38

Treba preto usúdiť, že odôvodnenie 127 rozhodnutia Komisie z 5. septembra 2014 odkazuje len na osobitnú situáciu, v ktorej subjekt nemožno kvalifikovať ako „podnik“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Toto odôvodnenie preto nemôže odôvodniť výklad tohto rozhodnutia, z ktorého by vyplývalo, že len subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť súvisiacu s pozemkami nadobudnutými v rámci výmeny pozemkov, na ktorú sa vzťahuje uvedené rozhodnutie, možno považovať za podniky, ktoré sú príjemcami štátnej pomoci v zmysle tohto ustanovenia.

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku, podľa ktorej rozhodnutie Komisie z 5. septembra 2014 neobmedzuje pojem „podnik“ na subjekty, ktoré takto získané lesné pozemky využívali na hospodárske účely, nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

O tretej otázke

42

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa určenie výšky štátnej pomoci prijatej pri nadobudnutí pozemkov v rámci výmeny lesných pozemkov zakladalo na takých kritériách, aké sú stanovené v § 1a bodoch 2 a 4 doplňujúcich ustanovení k zákonu o štátnom majetku.

43

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že tieto kritériá sa vzťahujú na priemerné ceny registrovaných transakcií s nehnuteľnosťami, ktoré sa týkajú pozemkov s podobnými charakteristikami, ako má oceňovaný pozemok, nachádzajú sa v jeho blízkosti, pričom aspoň jednou zo strán transakcie je podnikateľ, a boli uzavreté v období dvanástich mesiacov pred ocenením.

47

Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hlavným cieľom vrátenia protiprávne poskytnutej štátnej pomoci je odstrániť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené konkurenčnou výhodou, ktorú táto pomoc poskytuje, a že obnovenie stavu, ktorý existoval pred poskytnutím protiprávnej pomoci alebo pomoci, ktorá ja nezlučiteľná s vnútorným trhom, predstavuje požiadavku, ktorá je nevyhnutná na zachovanie potrebného účinku ustanovení Zmlúv týkajúcich sa štátnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2020, Nelson Antunes da Cunha, C‑627/18 , EU:C:2020:321 , bod 42 a citovanú judikatúru).

48

Napokon treba tiež pripomenúť, že ak dotknutý členský štát musí kvantifikovať pomoc, ktorá sa má vymáhať, musí tak urobiť na základe metódy uvedenej v rozhodnutí o vymáhaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2014, Mediaset, C‑69/13 , EU:C:2014:71 , body 21 a 23 ).

49

V prejednávanej veci z vyššie uvedeného vyplýva, že uplatnenie metódy oceňovania, akú uvádza vnútroštátny súd vo svojej tretej otázke, musí byť v prvom rade v súlade s rozhodnutím Komisie z 5. septembra 2014, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

53

Pokiaľ ide o metódu, ktorú možno na tento účel uplatniť, treba pripomenúť, že viaceré metódy môžu poskytnúť ceny zodpovedajúce trhovej hodnote a že ak sa medzi nimi nachádzajú metóda predaja uchádzačovi s najvyššou ponukou a metóda znaleckého posudku, nie je vylúčené, že aj iné metódy môžu umožniť dosiahnutie takéhoto výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, BVVG, C‑39/14 , EU:C:2015:470 , bod 31 a citovanú judikatúru).

54

Ak vnútroštátna právna úprava stanovuje pravidlá výpočtu trhovej hodnoty pozemkov určených na predaj verejnými orgánmi, ich uplatnenie musí, aby boli v súlade s článkom 107 ZFEÚ, viesť vo všetkých prípadoch k cene, ktorá sa čo najviac blíži trhovej hodnote. Keďže táto trhová hodnota je s výnimkou predajov uchádzačovi s najlepšou ponukou teoretická, musí byť nevyhnutne povolené rozpätie, v rámci ktorého sa dosiahnutá cena odchyľuje od teoretickej ceny (rozsudok zo 16. decembra 2010, Seydaland Vereinigte Agrarbetriebe, C‑239/09 , EU:C:2010:778 , bod 35 ).

55

Napokon, aj keby bola metóda oceňovania v súlade s článkom 107 ZFEÚ, nemožno vylúčiť, že v určitých prípadoch táto metóda vedie k výsledku, ktorý sa odchyľuje od trhovej hodnoty. Za týchto okolností by bol vnútroštátny súd povinný neuplatniť ju na základe povinnosti, ktorá prináleží všetkým štátnym orgánom, vrátane vnútroštátnych súdov, a to povinnosti neuplatniť pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2010, Seydaland Vereinigte Agrarbetriebe, C‑239/09 , EU:C:2010:778 , bod 52 ).

59

Vnútroštátnemu súdu tiež prináleží overiť, či transakcie s nehnuteľnosťami, ktoré možno v tomto rámci zohľadniť, neboli uskutočnené v čase, ktorý je príliš vzdialený od dátumu spornej výmeny.

60

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby sa kritériá umožňujúce určiť výšku štátnej pomoci prijatej pri nadobudnutí pozemkov v rámci výmeny lesných pozemkov zakladali na priemerných cenách registrovaných transakcií s nehnuteľnosťami, ktoré sa týkajú pozemkov s podobnými charakteristikami, ako má oceňovaný pozemok, nachádzajú sa v jeho blízkosti, pričom aspoň jednou zo strán transakcie je podnikateľ, a boli uzavreté v období dvanástich mesiacov pred ocenením, a to za predpokladu, že uplatnenie takýchto kritérií je zlučiteľné s rozhodnutím Komisie o vymáhaní tejto pomoci a že tieto kritériá umožňujú určiť trhovú hodnotu týchto pozemkov v čase výmennej transakcie.

O trovách

61

2.

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 16 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ]

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby sa kritériá umožňujúce určiť výšku štátnej pomoci prijatej pri nadobudnutí pozemkov v rámci výmeny lesných pozemkov zakladali na priemerných cenách registrovaných transakcií s nehnuteľnosťami, ktoré sa týkajú pozemkov s podobnými charakteristikami, ako má oceňovaný pozemok, nachádzajú sa v jeho blízkosti, pričom aspoň jednou zo strán transakcie je podnikateľ, a boli uzavreté v období dvanástich mesiacov pred ocenením, a to za predpokladu, že uplatnenie takýchto kritérií je zlučiteľné s rozhodnutím Komisie o vymáhaní tejto pomoci a že tieto kritériá umožňujú určiť trhovú hodnotu týchto pozemkov v čase výmennej transakcie.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.