C-326/22

62022CJ0326

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 12. októbra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Smernica 2008/48/ES – Článok 16 ods. 1 – Zmluvné práva a povinnosti – Predčasné splatenie úveru – Zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom – Strata jedného vyhotovenia zmluvy – Právo získať od veriteľa duplikát zmluvy o úvere“

Vo veci C‑326/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava, Poľsko) z 18. marca 2022 a doručený Súdnemu dvoru 13. mája 2022, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: M. Siekierzyńska, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. apríla 2023,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Z. sp. z o.o., v zastúpení: M. Plichta, A. Tomaszewska, radcowie prawni, a O. Wojciechowski,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 16 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 ) v spojení so zásadou efektivity.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Z. sp. z o.o., založenou podľa poľského práva, a bankovou inštitúciou A. S.A. (ďalej len „banka“) vo veci žiadosti o získanie dokumentov a informácií na účely vymáhania pohľadávky, ktorej nadobúdateľkou je spoločnosť Z. a ktorá zodpovedá sume, ktorú má banka zaplatiť z dôvodu zníženia celkových nákladov spojených s úverom, vyplývajúceho z predčasného splatenia úveru.

Článok 3 tejto smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“ znie takto:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

‚spotrebiteľ‘ je fyzická osoba, ktorá pri transakciách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodnou, podnikateľskou ani profesijnou činnosťou;

…

g)

Článok 10 uvedenej smernice s názvom „Informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere“ v odseku 1 stanovuje:

„Zmluvy o úvere sa vypracujú písomne alebo na inom trvalom nosiči.

Každá zmluvná strana dostane jedno vyhotovenie zmluvy o úvere. Týmto článkom nie sú dotknuté žiadne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa platnosti uzavretia zmlúv o úvere, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva.“

6

Článok 16 tej istej smernice, nazvaný „Predčasné splatenie úveru“, v odseku 1 stanovuje:

„Spotrebiteľ má právo kedykoľvek úplne alebo čiastočne splniť svoje povinnosti podľa zmluvy o úvere. V takých prípadoch má právo na zníženie celkových nákladov spojených s úverom, pričom takéto zníženie tvoria úroky a náklady v rámci zvyšnej dĺžky trvania zmluvy.“

2. V prípade splatenia časti úveru pred dátumom stanoveným v zmluve sa odsek 1 uplatňuje mutatis mutandis .“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

9

V období od 14. novembra 2015 do 24. júla 2018 uzatvorila banka pätnásť zmlúv o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „predmetné zmluvy o úvere“) so šiestimi jednotlivcami (ďalej len „spotrebitelia“). Spotrebitelia splatili svoje úvery pred splatnosťou stanovenou v predmetných zmluvách a následne postúpili spoločnosti Z. svoje pohľadávky zodpovedajúce sumám, ktoré banka dlhovala podľa článku 49 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľskom úvere v dôsledku tohto predčasného splatenia.

10

Spotrebitelia však už nedisponujú svojimi vyhotoveniami predmetných zmlúv o úvere, a tak ich spoločnosti Z. neboli schopní poskytnúť.

14

V tejto súvislosti tento súd na jednej strane pripomína, že cieľom práva Únie a vnútroštátnych ustanovení je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a stanoviť, že v prípade predčasného splatenia úveru majú spotrebitelia právo na zníženie celkových nákladov spojených s úverom, pričom takéto zníženie tvoria úroky a náklady v rámci zvyšnej dĺžky trvania zmluvy. Podľa vnútroštátneho práva však musí existenciu tejto pohľadávky preukázať spotrebiteľ, čo nie je možné urobiť bez predloženia zmluvy na príslušnom súde a bez presného určenia pohľadávky v čase, keď bol úver splatený.

15

Na druhej strane podľa vnútroštátneho súdu platí, že ak sa spotrebiteľovi odoprie právo získať kópiu zmluvy o úvere, ktorej originál už nemá k dispozícii, má to za následok, že spotrebiteľ nemôže ani skontrolovať správnosť výpočtu súm, ktoré má veriteľ vrátiť, ako ho tento veriteľ vykonal, a ani posúdiť ekonomickú výhodnosť prípadnej žaloby o vrátenie týchto súm. Okrem toho uvádza, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a nemá na uchovávanie každého dôležitého dokumentu v nedotknutom stave také prostriedky, aké majú k dispozícii subjekty, ako sú banky.

16

Napokon vnútroštátny zastáva názor, že ak by spotrebiteľ nemal právo požadovať od veriteľa, aby mu odovzdal kópiu zmluvy o úvere, vyplývalo by z toho, že strata originálneho vyhotovenia zmluvy, ktoré spotrebiteľ získal v čase jej uzavretia, by v skutočnosti mala za následok, že by bol zbavený skutočnej možnosti vymáhať sumy, ktoré veriteľ dlhuje podľa článku 49 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľskom úvere. Tento výklad by ohrozil účinnosť práva na zníženie nákladov spojených s úverom, ktoré sa spotrebiteľovi priznáva podľa článku 16 ods. 1 smernice 2008/48 tým, že by spotrebiteľa vystavil riziku, že jeho žaloba založená na tomto práve bude zamietnutá, že bude musieť zaplatiť veriteľovi trovy konania alebo že bude čeliť premlčaniu svojej pohľadávky.

19

Z toho vyplýva, že spor vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 2008/48.

20

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 16 ods. 1 smernice 2008/48 v spojení so zásadou efektivity práva Únie vykladať v tom zmysle, že spotrebiteľ v zmysle článku 3 písm. a) tejto smernice môže od veriteľa požadovať kópiu tejto zmluvy, ako aj všetky informácie týkajúce sa splatenia úveru, ktoré nie sú uvedené v samotnej zmluve, ale ktoré sú potrebné jednak na overenie výpočtu sumy, ktorú má veriteľ zaplatiť z dôvodu zníženia celkových nákladov spojených s úverom, ktoré je dôsledkom toho, že predčasne splatil úver, a jednak na to, aby sa tomuto spotrebiteľovi umožnilo podať prípadnú žalobu na vrátenie tejto sumy.

21

V prvom rade treba pripomenúť, že článok 16 ods. 1 smernice 2008/48 v spojení s odôvodnením 39 tejto smernice stanovuje právo spotrebiteľa predčasne splatiť úver a uplatniť nárok na zníženie celkových nákladov spojených s úverom, pričom takéto zníženie tvoria úroky a náklady v rámci zvyšnej dĺžky trvania zmluvy (rozsudok z 11. septembra 2019, Lexitor, C‑383/18 , EU:C:2019:702 , bod 22 ).

25

Vzhľadom na tento cieľ zabezpečenia vysokej úrovne ochrany záujmov spotrebiteľa je potrebné, aby spotrebiteľ mal k dispozícii všetky informácie týkajúce sa nákladov spojených s úverom, aby mohol určiť celkový rozsah týchto nákladov, a to najmä na účely uplatnenia práva na zníženie týchto celkových nákladov, ktoré mu priznáva článok 16 ods. 1 smernice 2008/48. Informačné povinnosti, ktoré ukladá smernica 2008/48 preto zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľa sledovaného touto smernicou.

26

V tejto súvislosti treba uviesť, že z článku 16 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že spotrebiteľ má právo na zníženie celkových nákladov spojených s úverom, ktoré zodpovedá úrokom a nákladom splatným za zostávajúcu dobu trvania platnosti zmluvy, bez toho, aby musel predložiť iný dôkaz než dôkaz o predčasnom splatení tohto úveru. Z toho vyplýva, že prináleží veriteľovi, aby poskytol informácie potrebné na určenie sumy zníženia celkových nákladov spojených s úverom, na ktoré má spotrebiteľ právo.

27

Okrem toho aj za predpokladu, že by informácie potrebné na výpočet tejto sumy neboli uvedené v samotnej zmluve, povinnosť zabezpečiť potrebný účinok článku 16 ods. 1 smernice 2008/48 vyžaduje, aby spotrebiteľ dostal tieto informácie od veriteľa, ak sú potrebné na výpočet uvedenej sumy. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či je to v prejednávanej veci skutočne tak.

31

Tento výklad okrem toho potvrdzuje aj článok 10 smernice 2008/48, ktorý sa týka informácií, ktoré majú byť uvedené v zmluve o úvere, a ktorá predchádza článku 16 ods. 1 smernice 2008/48, pričom tieto dve ustanovenia sa nachádzajú v kapitole IV tejto smernice s názvom „Informácie a práva týkajúce sa zmlúv o úvere“. Podľa odseku 1 tohto článku 10 sa zmluvy o úvere vypracujú písomne alebo na inom trvalom nosiči.

32

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že podľa judikatúry Súdneho dvora z vymedzenia pojmu „trvalý nosič“ uvedeného v článku 3 písm. m) smernice 2008/48 vyplýva, že rovnako ako v prípade papierového média musí tento nosič zabezpečiť spotrebiteľovi držbu príslušných informácií, aby si mohol prípadne uplatniť svoje práva. V tejto súvislosti je relevantná možnosť spotrebiteľa uchovávať informácie, ktoré mu boli osobne určené, záruka, že nedôjde k zmene ich obsahu, ako aj ich dostupnosť počas primeraného času a možnosť reprodukovať ich ako také. Taký nosič musí spotrebiteľovi umožniť jednak uloženie si informácií, a to spôsobom, ktorý k nim umožňuje prístup pre budúce využitie počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií, jednak nezmenenú reprodukciu uložených informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C‑42/15 , EU:C:2016:842 , body 35 a 37 , ako aj citovanú judikatúru).

33

Keďže skutočná držba týchto dokumentov a informácií, ktoré obsahujú, je na tieto účely nevyhnutná, vydanie kópie týchto dokumentov zo strany veriteľa spotrebiteľovi, ktorý ich už nemá k dispozícii, sa musí rovnako považovať za povinnosť.

O trovách

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 16 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS

sa má vykladať v tom zmysle, že: