C-328/22

62022CJ0328

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 30. novembra 2023 ( *1 )

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 258 ZFEÚ – Smernica 91/271/EHS – Zber a čistenie komunálnych odpadových vôd – Článok 4 ods. 1 a 3, články 5 a 15 – Oddiely B a D prílohy I – Sekundárne alebo ekvivalentné čistenie komunálnych odpadových vôd z aglomerácií určitých veľkostí – Náročnejšie čistenie vôd vypúšťaných v citlivých oblastiach – Monitorovanie vôd vypúšťaných z čističiek odpadových vôd“

Vo veci C‑328/22,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 16. mája 2022,

v zložení: predseda siedmej komory F. Biltgen, sudcovia J. Passer (spravodajca) a M. L. Arastey Sahún,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: M. Longar, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. júla 2023,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením v citlivých oblastiach náročnejším čistením v aglomeráciách Kočevje, Trbovlje a Tržič, a

–

primeraného monitorovania vypúšťania z čističiek komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách Ľubľana a Ptuj,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4, 5 a 15, ako aj z oddielov B a D prílohy I k smernici Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd ( Ú. v. ES L 135, 1991, s. 40 ; Mim. vyd. 15/002, s. 26), zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 ( Ú. v. EÚ L 311, 2008, s. 1 ) (ďalej len „smernica 91/271“).

Právny rámec

Smernica 91/271

„Na účely tejto smernice:

1.

‚komunálne odpadové vody‘ sú odpadové vody z domácností alebo zmes odpadových vôd z domácností s priemyselnou odpadovou vodou a/alebo splaškovou dažďovou vodou;

2.

‚odpadová voda z domácností‘ je odpadová voda z oblastí obydlí a služieb, ktorá pochádza predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach;

3.

‚1 p. k. (populačný koeficient)‘ je množstvo organického biologicky odbúrateľného znečistenia vyjadrené hodnotou ukazovateľa na biochemickú spotrebu kyslíka za prvých päť dní (BOD5) ekvivalentnou 60 g za deň;

7.

‚primárne čistenie‘ je spôsob čistenia odpadovej vody z domácností fyzikálnym alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu nerozpustných látok alebo iné procesy s účinnosťou zníženia znečistenia oproti znečisteniu odpadových vôd pritekajúcich do čističky aspoň 20 % v ukazovateli päťdennej biochemickej spotreby kyslíka a 50 % v ukazovateli nerozpustených látok;

8.

‚sekundárne čistenie‘ je čistenie komunálnych odpadových vôd zahŕňajúce vo všeobecnosti biologické čistenie a sekundárne usadzovanie alebo iný proces, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v tabuľke 1 prílohy 1;

…“

–

najneskôr do 31. decembra 2005 pre aglomerácie s p. k. od 2000 do 15000.

Pre vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do zberných vôd, ktoré sa považujú za ‚citlivé oblasti‘, ako sú definované podľa článku 5, členské štáty zabezpečia, že zberné systémy sa zabezpečia pre aglomerácie s viac ako 10000 p. k. najneskôr do 31. decembra 1998.

Tam, kde nie je vytvorenie zberného systému opodstatnené buď kvôli tomu, že by nepredstavoval prínos pre životné prostredie, alebo by vyžadoval rozsiahle náklady, použijú sa individuálne systémy alebo iné primerané systémy dosahujúce rovnakú úroveň ochrany životného prostredia.

2. Zberné systémy uvedené v odseku 1 musia spĺňať požiadavky oddielu A prílohy I. …“

5

–

najneskôr do 31. decembra 2005 pre vypúšťania do sladkých vôd a estuárií z aglomerácií od 2000 do 10000 p. k.

2. Vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do vôd umiestnených vo vysokohorských oblastiach (viac ako 1500 m nadmorskej výšky), kde je ťažké použiť účinné biologické čistenie pre nízke teploty, môže prejsť menej náročným čistením ako tým, ktoré je uvedené v odseku 1, za predpokladu, že podrobné štúdie uvádzajú, že takéto vypúšťanie nepriaznivo neovplyvní životné prostredie.

3. Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v odsekoch 1 a 2 musí spĺňať príslušné požiadavky v oddiele B prílohy I. …

4. Záťaž vyjadrená v p. k. sa vypočíta na základe maximálnej priemernej týždennej záťaže vstupujúcej do čističky v priebehu roka, s vylúčením neobvyklých situácií, ako sú napríklad tie spôsobené lejakom.“

6

V prípadoch, kde sú vyššie uvedené oblasti povodia umiestnené celkove alebo čiastočne v inom členskom štáte, sa použije článok 9.

6. Členské štáty zabezpečia, že identifikácia citlivých oblastí sa preskúma v intervaloch najviac každé štyri roky.

7. Členské štáty zabezpečia, že oblasti identifikované ako citlivé po preskúmaní podľa odseku 6 musia spĺňať vyššie uvedené požiadavky do siedmich rokov.

8. Členský štát nemusí identifikovať citlivé oblasti na účely tejto smernice, ak zavádza čistenie stanovené podľa odsekov 2, 3 a 4 na celom svojom území.“

7

Článok 15 tejto smernice stanovuje:

…“

8

Príloha I k uvedenej smernici, nazvaná „Požiadavky na komunálne odpadové vody“, obsahuje najmä oddiel A, ktorá stanovuje požiadavky na zberné systémy, oddiel B, ktorá obsahuje požiadavky, ktoré musí spĺňať vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd, ako aj oddiel D, ktorá stanovuje postupy monitorovania vypúšťania odpadových vôd.

Konanie pred podaním žaloby

9

Po tom, čo Komisia konštatovala, že Slovinská republika si tým, že nezabezpečila, aby viaceré z jej aglomerácií, vrátane aglomerácií Tržič, Ľubľana, Kočevje, Trbovlje a Ptuj, boli vybavené vhodnými zbernými systémami komunálnych odpadových vôd, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 3 až 5, 10 a 15, ako aj z prílohy I k smernici 91/271, rozhodla, že jej 16. februára 2017 zašle výzvu, na ktorú slovinské orgány odpovedali listom z 15. júna 2017.

13

Slovinská republika odpovedala na toto odôvodnené stanovisko listom z 25. apríla 2019, po ktorom nasledovali ďalšie listy, a to z 2. septembra a 30. decembra 2019, ako aj zo 6. marca, 12. augusta a 15. decembra 2020.

14

Hoci Komisia mohla vzhľadom na odpoveď slovinských orgánov na odôvodnené stanovisko a informácie poskytnuté po stretnutí „balík“, ktoré sa konalo v Ľubľane 21. januára 2020, dospieť k záveru, že všetky aglomerácie uvedené v tomto stanovisku už spĺňali požiadavky článku 3 smernice 91/271, napriek tomu prijala záver, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku si Slovinská republika stále úplne nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

15

V dôsledku toho sa Komisia rozhodla podať prejednávanú žalobu.

Komisia vyvracia tieto tvrdenia. Rozdielna formulácia medzi výrokovou časťou odôvodneného stanoviska a návrhmi v žalobe nespôsobujú žiadnu zmenu predmetu sporu. Komisia vždy poukazovala na to, že Slovinská republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce z toho istého ustanovenia v súvislosti s tými istými aglomeráciami a za to isté obdobie. Skutočnosť, že táto inštitúcia pôvodne vychádzala zo zásady hierarchie, podľa ktorej ak sa konštatuje, že požiadavky stanovené v článku 3 smernice 91/271 nie sú splnené, ani povinnosť stanovená v článku 4 tejto smernice nie je a fortiori splnená, nemôže mať za následok, že keď Slovinská republika splní povinnosť zberu stanovenú v tomto článku 3, uvedená inštitúcia už nemôže tomuto členskému štátu vytýkať, že si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 smernice 91/271. Nebolo porušené ani právo Slovinskej republiky na obranu, keďže tento členský štát bol od začiatku informovaný o tom, že Komisia uplatňuje porušenie tohto článku 4 v súvislosti s dotknutými aglomeráciami.

18

Rovnako v rámci konania pred podaním žaloby Komisia okrem iného upriamila pozornosť uvedeného členského štátu na nesplnenie povinnosti týkajúce sa aglomerácie Ptuj, a to z dôvodu nedodržania požiadaviek článkov 3, 4 a 15, ako aj oddielov B a D prílohy I k smernici 91/271.

Posúdenie Súdnym dvorom

19

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je účelom konania pred podaním žaloby poskytnúť dotknutému členskému štátu príležitosť, aby si jednak splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie a aby sa jednak mohol účinne brániť proti výhradám vzneseným Komisiou. Riadny priebeh tohto konania predstavuje základnú záruku požadovanú Zmluvou o FEÚ nielen pre ochranu práv predmetného členského štátu, ale aj pre zabezpečenie toho, že predmetom prípadného súdneho konania bude jasne vymedzený spor [rozsudok z 2. apríla 2020, Komisia/Poľsko, Maďarsko a Česká republika (Dočasný mechanizmus premiestnenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu), C‑715/17, C‑718/17 a C‑719/17 , EU:C:2020:257 , bod 91 , ako aj citovaná judikatúra].

23

Treba však konštatovať, že v priebehu konania pred podaním žaloby Komisia vyvodila namietané nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z článku 4 smernice 91/271 pre aglomerácie Kočevje, Trbovlje a Tržič len z údajného nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z článku 3 tejto smernice a v tomto kontexte odkázala len na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej ak sa konštatuje, že dotknuté aglomerácie nemajú systémy umožňujúce zber všetkých komunálnych odpadových vôd vypúšťaných týmito aglomeráciami, povinnosť podriadiť všetky vypúšťania sekundárnemu alebo rovnocennému čisteniu tiež nie je splnená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2007, Komisia/Grécko, C‑440/06 , EU:C:2007:642 , bod 25 a citovanú judikatúru).

24

Komisia až v rámci svojej žaloby po prvýkrát uviedla tvrdenie týkajúce sa údajného nesplnenia povinnosti Slovinskej republiky vyplývajúcej z článku 4 smernice 91/271, podľa ktorého z porovnania údajov týkajúcich sa na jednej strane celkovej záťaže dotknutých aglomerácií a na druhej strane maximálnej vyčistenej záťaže, tak ako boli oznámené slovinskými orgánmi, vyplýva, že celkové vypúšťanie komunálnych vôd v týchto aglomeráciách nepodlieha sekundárnemu čisteniu alebo ekvivalentnému čisteniu.

25

Je pravda, že v rozsahu, v akom sa Komisia v rámci konania pred podaním žaloby domnievala, že pokiaľ ide o dotknuté aglomerácie, Slovinská republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 3 smernice 91/271, mohla sa v tomto štádiu konania a v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 23 tohto rozsudku v dôsledku toho odvolávať aj na nesplnenie povinností vyplývajúcich z článku 4 tejto smernice.

28

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo svojej replike, na účely dodržania práva Slovinskej republiky na obranu stačilo zaslať tomuto členskému štátu doplňujúce odôvodnené stanovisko bez toho, aby bolo potrebné opätovne začať nové konanie o nesplnení povinnosti.

29

Pokiaľ ide o údajné nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z článku 15 smernice 91/271 v súvislosti s aglomeráciou Ptuj, treba uviesť, že odôvodnené stanovisko zaslané Slovinskej republike neobsahovalo v tejto súvislosti žiadnu osobitnú argumentáciu.

30

Za týchto podmienok treba návrhy Komisie na určenie nesplnenia povinnosti podľa článku 4 smernice 91/271, pokiaľ ide o aglomerácie Kočevje, Trbovlje a Tržič, ako aj článku 15 tejto smernice, pokiaľ ide o aglomeráciu Ptuj, Slovinskou republikou zamietnuť ako neprípustné.

33

Komisia tvrdí, že pokiaľ ide o aglomeráciu Ľubľana, Slovinská republika si nesplnila požiadavky vyplývajúce z článkov 4 a 15 smernice 91/271.

34

Uvádza, že Slovinská republika vo svojej odpovedi z 25. apríla 2019 na odôvodnené stanovisko uviedla, že v systémoch čistenia odpadových vôd sa vykonajú zmeny s cieľom zabezpečiť súlad situácie aglomerácie Ľubľana s článkom 4 smernice 91/271, a spresnila, že komunálne odpadové vody tejto aglomerácie boli k tomuto dátumu čistené dvoma čističkami a že jediná, a to menšia, v obci Brod, nespĺňala požiadavky tohto článku 4. Tento členský štát teda v tejto súvislosti nespochybňuje porušenie požiadaviek tohto článku 4 z dôvodu nedostatku infraštruktúry. Naopak potvrdzuje, že porušovanie tohto ustanovenia bolo napravené uzavretím čističiek Brod a Rakova Jelša a zaradením zvyšnej záťaže do čističky odpadových vôd Zalog v rámci projektu „Odvádzanie a čistenie odpadových vôd vo vodonosných vrstvách Ľubľanskej planiny“ spolufinancovaného Kohéznym fondom. V tej istej odpovedi Slovinská republika uviedla, pokiaľ ide o aglomeráciu Ľubľana a čističku odpadových vôd Brod, že fáza výstavby tohto projektu sa mala skončiť v decembri 2020 a že prevádzková fáza sa mala začať v nasledujúcom roku. Tento členský štát však vo svojom liste zo 6. marca 2020 spresnil, že uvedený projekt bude dokončený až na konci roka 2023.

35

Požiadavky článku 15 smernice 91/271 tiež nie sú splnené, pretože z informácií poskytnutých Slovinskou republikou vyplýva, že pokiaľ ide o čističku Brod, ktorá čistí komunálne odpadové vody aglomerácie Ľubľana, štyri vzorky (z celkového počtu dvanástich) vykazovali hodnoty koncentrácie BOD5 a/alebo COD, ktoré sú vyššie ako limitné hodnoty stanovené v tabuľke 1 nachádzajúcej sa v oddiele D prílohy I k smernici 91/271. V troch vzorkách boli hodnoty koncentrácie BOD5 prekročené o viac ako 100 % a v jednej vzorke bola hodnota koncentrácie COD prekročená o viac ako 100 %. Počet nevyhovujúcich vzoriek tiež prekračoval hranice stanovené touto smernicou.

39

Slovinská republika v tejto súvislosti zdôrazňuje, že časť aglomerácie Ľubľana, ktorá je napojená na čističku odpadových vôd Brod, nespôsobuje nekontrolované vypúšťanie neočistených vôd do životného prostredia. Merania vykonané na úrovni čističky Brod preukazujú, že väčšina odpadových vôd sa čistí, pričom iba štyri vzorky neboli v súlade s požiadavkami v roku 2018 a len dve v roku 2016.

40

Z rovnakých dôvodov povinnosť Slovinskej republiky dbať na to, aby vypúšťanie spĺňalo normy kvality uvedené v článku 15 smernice 91/271 a v oddiele D prílohy I k tejto smernici, je pre časť aglomerácie Ľubľana napojenej na čističku Brod neuskutočniteľná. Slovinská republika však až do konečného vykonania projektu uvedeného v bode 38 tohto rozsudku dbala na to, aby odpadové vody časti aglomerácie Ľubľana boli čistené v čističke odpadových vôd Brod, ktorá je pravidelne monitorovaná kontrolnými orgánmi, pričom v tejto súvislosti sa každoročne vykonáva dvanásť meraní. V rámci týchto pravidelných kontrol boli získané vyhovujúce výsledky, pokiaľ ide o roky 2016 a 2018, uvedené v bode 39 tohto rozsudku.

Posúdenie Súdnym dvorom

– Úvodné pripomienky

44

V predmetnej veci odôvodnené stanovisko z 8. marca 2019 stanovilo Slovinskej republike lehotu dvoch mesiacov od doručenia tohto stanoviska na to, aby dosiahla súlad s povinnosťami vyplývajúcimi najmä z článkov 4 a 15 smernice 91/271. Lehota stanovená na uvedené dosiahnutie súladu teda uplynula 8. mája 2019.

– O výhrade založenej na porušení povinností podľa článku 4 smernice 91/271

45

Článok 4 ods. 1 smernice 91/271 stanovuje, že všetky komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov musia pred vypustením prejsť sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením.

46

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak sa preukáže, že normy BOD/COD stanovené v oddiele B prílohy I k smernici 91/271, ako aj v tabuľke 1 tejto prílohy nie sú dodržané, treba konštatovať, že odpadové vody dotknutej aglomerácie nie sú pred vypustením primerane vyčistené, takže výhradu založenú na nesúlade s článkom 4 ods. 3 smernice 91/271 v spojení s oddielom B prílohy I k tejto smernici a tabuľkou 1 tejto prílohy treba považovať za dôvodnú, pokiaľ ide o takúto aglomeráciu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Komisia/Írsko (Systém zberu a čistenia odpadových vôd), C‑427/17 , EU:C:2019:269 , body 155 a 157 ].

50

Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že požiadavky článku 4 ods. 1 smernice 91/271 nie sú dodržané, pokiaľ ide o aglomerácie, ktoré trpia nedostatočnou kapacitou zariadení na sekundárne čistenie alebo ekvivalentné čistenie komunálnych odpadových vôd. Keďže vypúšťanie vôd, ktoré neboli predmetom žiadneho čistenia, nezodpovedá požiadavkám oddielu B prílohy I k smernici 91/271, čistenie komunálnych odpadových vôd zariadeniami s nedostatkom kapacity nemožno považovať za vyhovujúce článku 4 ods. 3 tejto smernice [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Komisia/Írsko (Systém zberu a čistenia odpadových vôd), C‑427/17 , EU:C:2019:269 , body 152 a 154 ].

51

Slovinská republika pritom vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko nespochybnila tvrdenie Komisie, podľa ktorého čistička Brod nespĺňala požiadavky článku 4 smernice 91/271, keďže viackrát boli konštatované nevyhovujúce hodnoty koncentrácie BOD5. Predovšetkým pripustila, že výsledky monitorovania uvedeného v bode 37 tohto rozsudku preukazujú, že čistička Brod „skutočne nezaruč[ovala] odstránenie živín (terciálne čistenie)“.

55

Súdny dvor už samozrejme rozhodol, že pokiaľ členský štát môže predložiť vzorku spĺňajúcu požiadavky oddielu B prílohy I k smernici 91/271, povinnosti vyplývajúce z článku 4 tejto smernice sa musia považovať za splnené [rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Švédsko (Čističky odpadových vôd), C‑22/20 , EU:C:2021:669 , bod 49 a citovaná judikatúra].

56

Táto judikatúra sa však týka situácií, keď Komisia nespochybnila existenciu dostatočných kapacít na čistenie komunálnych odpadových vôd v dotknutom členskom štáte, a tak Súdny dvor odmietol tvrdenie tejto inštitúcie, podľa ktorého na preukázanie súladu jeho situácie s požiadavkami článku 4 smernice 91/271 je tento členský štát ešte povinný zabezpečiť odber vzoriek zavedený počas obdobia dvanástich mesiacov (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 10. marca 2016, Komisia/Španielsko, C‑38/15 , EU:C:2016:156 , body 24 a 35 až 39 ).

57

V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 52 tohto rozsudku, Slovinská republika pripúšťa nedostatok existujúcich kapacít čistenia komunálnych odpadových vôd v aglomerácii Ľubľana.

Z toho vyplýva, že Slovinská republika sa v prejednávanej veci nemôže účinne odvolávať ani na pojem „najlepšie technické vedomosti, ktoré nenesú so sebou rozsiahle náklady“, keďže na jednej strane sa tento členský štát zaviazal v rámci projektu „Odvádzanie a čistenie odpadových vôd vo vodonosných vrstvách Ľubľanskej planiny“ modernizovať infraštruktúru čistenia komunálnych odpadových vôd, ale ku dňu uplynutia lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku to tak nebolo, a na druhej strane, keďže tento členský štát sa nesnažil preukázať prípadnú neprimeranú povahu nákladov na uvedenie zariadení na čistenie komunálnych odpadových vôd tejto aglomerácie do súladu s právnymi predpismi, keďže uvádza, že toto financovanie bude zabezpečené „z jeho vlastných zdrojov, ako aj z európskych zdrojov“ [pozri analogicky rozsudok z 28. marca 2019, Komisia/Írsko (Systém zberu a čistenia odpadových vôd), C‑427/17 , EU:C:2019:269 , bod 177 ].

60

Preto treba konštatovať, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku nebolo zabezpečené sekundárne čistenie alebo ekvivalentné čistenie všetkých komunálnych odpadových vôd vstupujúcich do zberných systémov aglomerácie Ľubľana a že požiadavky stanovené článkom 4 smernice 91/271 v spojení s oddielom B prílohy I k tejto smernici neboli teda splnené.

– O výhrade založenej na porušení povinností podľa článku 15 smernice 91/271

61

V súlade s článkom 15 ods. 1 prvou zarážkou smernice 91/271 príslušné orgány alebo subjekty dotknutého členského štátu monitorujú vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd na overenie spĺňania požiadaviek oddielu B prílohy I k tejto smernici v súlade s kontrolnými postupmi stanovenými v oddiele D prílohy I k tejto smernici.

64

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Slovinská republika si tým, že neprijala potrebné opatrenia, ktoré by v súvislosti s aglomeráciou Ľubľana zabezpečili:

–

že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením, a

–

primerané monitorovanie vypúšťania z čističiek komunálnych odpadových vôd,

67

Keďže v prejednávanej veci Komisia a Slovinská republika nemali úspech v niektorých dôvodoch, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

1.

Slovinská republika si tým, že neprijala potrebné opatrenia, ktoré by v súvislosti s aglomeráciou Ľubľana zabezpečili:

–

3.

Európska komisia a Slovinská republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: slovinčina.