C-358/22

Bolloré logistics SA

proti

Direction interrégionale des douanes et droits indirects de Caen,

Recette régionale des douanes et droits indirects de Caen,

Bolloré Ports de Cherbourg SAS,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

Bolloré logistics SA, v zastúpení: H. Farge, H. Hazan a C. Waquet, avocats,

–

francúzska vláda, v zastúpení: G. Bain a J.‑L. Carré, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart a M. Salyková, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

Právny rámec

Právo Únie

3

Colný kódex bol zrušený a nahradený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 ). Podľa článku 286 ods. 2 tohto posledného uvedeného nariadenia v spojení s jeho článkom 288 ods. 2 sa však Colný kódex uplatňoval do 30. apríla 2016.

4

Článok 4 Colného kódexu znie:

‚dlžníkom‘ osoba, ktorá je zodpovedná za zaplatenie colného dlhu.

…“

5

Článok 88 Colného kódexu znie takto:

„Colné orgány môžu podmieniť prepustenie tovaru do režimu v podmienečnom systéme zabezpečením colného dlhu, ktorý môže pri tomto tovare vzniknúť.

V rámci určitého režimu v podmienečnom systéme môžu byť stanovené zvláštne podmienky týkajúce sa zabezpečenia colného dlhu.“

…

3. Colné orgány môžu povoliť, aby zabezpečenie bolo poskytnuté inou osobou než tou, od ktorej sa požaduje.

…“

8

Článok 190 Colného kódexu znie takto:

„1. Ak to tak ustanovujú colné predpisy, že zabezpečenie nie je povinné, môžu colné orgány zvážiť požadovanie zabezpečenia, pokiaľ posúdia, že colný dlh, ktorý vznikol alebo ktorý by mohol vzniknúť, nebude v stanovenej lehote zaplatený.

–

ručiteľom.“

10

Článok 195 Colného kódexu stanovuje:

„Ručiteľ sa písomne zaviaže, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom splní zaručenú sumu colného dlhu, ak sa táto stane splatnou.

…“

Francúzske právo

13

Kapitola V francúzskeho colného kódexu s názvom „Konanie pred vydaním rozhodnutia: právo byť vypočutý“, ktorá sa nachádza v jeho hlave II, nazvanej „Organizácia a fungovanie colnej správy“, sa skladá z článkov 67 A až 67 D.

14

Článok 67 A francúzskeho colného kódexu v znení vyplývajúcom z článku 25 zákona č. 2009‑1674 z 30. decembra 2009 (JORF č. 303 z 31. decembra 2009, text č. 2) stanovuje:

„S výnimkou ustanovení článku 67 B, akémukoľvek rozhodnutiu prijatému na základe [colného kódexu] a jeho vykonávacích ustanovení v prípade, ak je znevýhodňujúce alebo ak sa ním oznamuje colný dlh v zmysle článku 4 ods. 9 [colného kódexu], predchádza zaslanie alebo odovzdanie dokumentu určeného dotknutej osobe, v ktorom jej colná správa oznámi rozhodnutie, ktoré zamýšľa prijať, jeho odôvodnenie, odkaz na dokumenty a informácie, z ktorých bude vychádzať, a tiež možnosť dotknutej osoby predložiť svoje pripomienky v lehote tridsiatich dní od oznámenia alebo odovzdania tohto dokumentu.“

16

Článok 345 francúzskeho colného kódexu v znení vyplývajúcom z článku 44 zákona č. 2002‑1576 z 30. decembra 2002 o opravnom rozpočte na rok 2002 (JORF č. 304 z 31. decembra 2002, text č. 2) stanovuje:

„Pohľadávky akejkoľvek povahy, o ktorých rozhodla a ktoré vymohla colná správa, sú predmetom oznámenia o vymáhaní pohľadávky, s výnimkou prípadu, že bola na súd podaná žaloba.

…“

17

Článok 405 francúzskeho colného kódexu v znení vyplývajúcom z článku 44 zákona č. 2002‑1576 stanovuje:

20

Dňa 8. decembra 2011 colná správa povolila spoločnosti BPC režim colného uskladňovania umožňujúci pozastavenie cla a daní, platný na rovnakú dobu ako dohoda o dočasnom užívaní. Dňa 9. decembra 2011 spoločnosť BPC prepustila tovar do režimu colného uskladňovania.

21

Dňa 8. februára 2016 colná správa, ktorá zastávala názor, že BPC už nedisponuje platnou dohodou o dočasnom užívaní, informovala túto spoločnosť, že povolenie režimu colného uskladňovania bolo s okamžitou platnosťou zrušené a že jej zamýšľa doručiť oznámenie o colnom dlhu, ktorý vznikol v dôsledku toho, že sa neuplatňoval tento colný režim.

22

Colná správa oznámila 9. marca 2016 spoločnosti BPC konečné rozhodnutie, v ktorom vyčíslila jej colný dlh a zároveň jej doručila platobný výmer.

26

Cour d’appel de Caen (Odvolací súd Caen, Francúzsko) rozsudkom z 10. septembra 2019 čiastočne zrušil tento rozsudok vo vzťahu k BPC, zrušil OVP, ktoré jej bolo doručené 21. marca 2016, a zamietol všetky návrhy colnej správy smerujúce proti tejto spoločnosti. Tento súd najmä pripomenul, že podľa článkov 217 a 221 Colného kódexu a článku 345 francúzskeho colného kódexu musí na to, aby bola suma cla riadne oznámená, tomuto oznámeniu predchádzať jej zápis do účtovnej evidencie, a že na to, aby bolo možné clo vymáhať prostredníctvom OVP, musí byť najprv riadne oznámené dlžníkovi colného dlhu, čo predpokladá, že bolo stanovené. Keďže v prejednávanej veci to tak nebolo, clo nebolo spoločnosti BPC riadne oznámené.

27

Pokiaľ ide o žalobkyňu vo veci samej, Cour d’appel de Caen (Odvolací súd Caen) v tom istom rozsudku potvrdil rozsudok, ktorým bola spoločnosti BPC uložená povinnosť zaplatiť colnej správe clo, ktoré od nej bolo požadované z dôvodu jej ručiteľského záväzku. Podľa tohto súdu sa ani článok 221 Colného kódexu, ani článok 67 A francúzskeho colného kódexu nevzťahujú na ručiteľa, ale len na dlžníka colného dlhu.

28

Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, uvádza, že ku dňu doručenia OVP žalobkyni vo veci samej bolo predmetné clo zapísané do účtovnej evidencie v zmysle článku 217 Colného kódexu, ale nebolo riadne oznámené spoločnosti BPC, dlžníkovi colného dlhu v zmysle článku 221 tohto kódexu. Zdôrazňuje, že predmetom sporu je tak pojem „vznik colného dlhu“ a kladie si otázku, či skutočnosť, že clo nebolo dlžníkovi riadne oznámené z toho dôvodu, že nebolo vopred zapísané do účtovnej evidencie, pričom tento nedostatok riadneho oznámenia bráni jeho vymáhaniu od dlžníka, nepredstavuje osobnú výnimku tohto dlžníka, ktorej sa nemôže dovolávať ručiteľ, alebo či je ručiteľ povinný splatiť colný dlh len vtedy, ak je ho povinný zaplatiť dlžník.

2.

a)

Vyžaduje si dodržiavanie práva na obranu a predovšetkým práva predložiť pripomienky pred prijatím rozhodnutia spôsobujúceho ujmu, ktoré je základnou zásadou práva Únie, aby sa v prípade nezaplatenia colného dlhu dlžníkom v stanovenej lehote takýto dlh vymáhal od ručiteľa a aby colná správa najskôr ručiteľovi poskytla možnosť účinne predniesť jeho stanovisko týkajúce sa skutočností, na ktorých zamýšľa táto správa založiť svoje rozhodnutie o vymáhaní platby?

b)

Môže tá skutočnosť, že dlžník colného dlhu mohol účinne predniesť svoje stanovisko pred oznámením cla ovplyvniť odpoveď na [druhú otázku, písm. a)]?

c)

V prvom rade treba pripomenúť, že zo znenia článku 221 ods. 1 Colného kódexu vyplýva, že „zápis do účtovnej evidencie“, ktorý podľa článku 217 ods. 1 uvedeného kódexu spočíva v zápise sumy cla do účtovných kníh alebo do akéhokoľvek iného rovnocenného nosiča informácií colnými orgánmi, musí nevyhnutne predchádzať oznámeniu výšky dovozného alebo vývozného cla dlžníkovi (rozsudok z 28. januára 2010, Direct Parcel Distribution Belgium, C‑264/08 , EU:C:2010:43 , bod 26 a citovaná judikatúra).

33

Súdny dvor totiž rozhodol, že takýto chronologický postup realizácie zápisu do účtovnej evidencie a oznámenia sumy cla zakotvený v samotnom názve oddielu 1 kapitoly 3 hlavy VII Colného kódexu, t. j. „Zápis colného dlhu do účtovnej evidencie a jeho oznámenie dlžníkovi“, sa totiž musí dodržať, aby nedochádzalo k rozdielnemu zaobchádzaniu s osobami zodpovednými za zaplatenie cla ani k narušovaniu harmonického fungovania colnej únie (rozsudok z 28. januára 2010, Direct Parcel Distribution Belgium, C‑264/08 , EU:C:2010:43 , bod 27 a citovaná judikatúra).

34

Na základe toho Súdny dvor dospel k záveru, že článok 221 ods. 1 Colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že oznámenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa má zaplatiť, sa zo strany colných orgánov voči dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi môže platne uskutočniť, len ak uvedené orgány už predtým zapísali sumu tohto cla do účtovnej evidencie (rozsudok z 28. januára 2010, Direct Parcel Distribution Belgium, C‑264/08 , EU:C:2010:43 , bod 28 a citovaná judikatúra).

35

Súdny dvor totiž v podstate uviedol, že podľa všeobecných zásad, ktoré vyplývajú z právnych poriadkov členských štátov, je zmluva o ručení trojstrannou transakciou, ktorou sa ručiteľ zaväzuje voči veriteľovi, že splní záväzky, ktoré je povinný splniť dlžník, ak ich dlžník nesplní sám (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2003, Préservatrice foncière TIARD, C‑266/01 , EU:C:2003:282 , bod 27 ).

39

Súdny dvor uviedol, že takáto zmluva zakladá pre ručiteľa novú povinnosť zabezpečiť splnenie hlavnej povinnosti, ktorá prislúcha dlžníkovi, a že ručiteľ nenahrádza dlžníka, ale len zaručuje, že dlžník zaplatí dlh podľa podmienok spresnených v zmluve o ručení alebo stanovených zákonom (rozsudok z 15. mája 2003, Préservatrice foncière TIARD, C‑266/01 , EU:C:2003:282 , bod 28 ).

40

Takto vytvorený záväzok má akcesorickú povahu jednak v tom zmysle, že veriteľ si môže voči ručiteľovi uplatniť svoje nároky len vtedy, ak je zabezpečený dlh splatný, jednak v tom zmysle že záväzok, ktorý prevzal ručiteľ, nemôže mať väčší rozsah ako záväzok dlžníka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2003, Préservatrice foncière TIARD, C‑266/01 , EU:C:2003:282 , bod 29 a citovanú judikatúru).

41

Za týchto podmienok treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 195, článok 217 ods. 1 a článok 221 ods. 1 Colného kódexu sa majú vykladať v tom zmysle, že orgány colnej správy nemôžu od ručiteľa uvedeného v uvedenom článku 195 požadovať zaplatenie colného dlhu v prípade, keď dlžníkovi nebola riadne oznámená suma cla.

O druhej otázke

45

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku a na skutočnosť, že podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania boli návrhy orgánov colnej správy voči spoločnosti BPC definitívne zamietnuté a že táto spoločnosť preto nie je povinná zaplatiť žiadny colný dlh, ktorý by sa colná správa mohla pokúsiť vymáhať od žalobkyne vo veci samej ako ručiteľa, druhá otázka sa vo viacerých ohľadoch zdá byť zjavne hypotetická. Súdny dvor pritom nemôže rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, alebo ak je nastolený problém hypotetickej povahy (rozsudok z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt. Operations, C‑680/20 , EU:C:2023:33 , bod 19 a citovaná judikatúra). Z toho vyplýva, že druhá otázka je neprípustná.

O trovách

46

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.