C-367/22

Air Kanada , so sídlom v Saint‑Laurent (Kanada), v zastúpení: I. Z. Prodromou‑Stamoudi, dikigoros, a T. Soames, avocat,

odvolateľka,

ďalšia účastníčka konania:

Európska komisia , v zastúpení: P. Caro de Sousa a A. Dawes, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Peretz, BL,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (piata komora),

Rozsudok

1

Svojím odvolaním spoločnosť Air Canada navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 30. marca 2022, Air Canada/Komisia ( T‑326/17 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2022:177 ), ktorým Všeobecný súd čiastočne zamietol jej žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa jej týka, a zrušenia pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím uložená, alebo zníženia jej výšky.

Právny rámec

Dohoda o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom

2

Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) sa stalo uplatniteľným v rámci tej istej dohody s účinnosťou od 5. decembra 2007, a to rozhodnutím č. 1/2007 Spoločného výboru pre leteckú dopravu medzi Spoločenstvom a Švajčiarskom zriadeného podľa dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou č. 1/2007 z 5. decembra 2007, ktorým sa nahrádza príloha k Dohode o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou ( Ú. v. EÚ L 34, 2008, s. 19 ). K tomuto dátumu nahradilo nariadenie Rady (EHS) č. 3975/87 zo 14. decembra 1987 stanovujúce postup pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže pre podniky leteckej dopravy ( Ú. v. ES L 374, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 07/001, s. 262), ktoré bolo uvedené v prílohe k dohode o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom od nadobudnutia jej platnosti.

Zmluva o FEÚ

5

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:

„Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok [účinok] vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré:

a)

Dohoda o EHP

6

Článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3, ďalej len „Dohoda o EHP“) zodpovedá mutatis mutandis článku 101 ZFEÚ.

7

Nariadenie č. 1/2003, zmenené nariadením Rady (ES) č. 411/2004 z 26. februára 2004 ( Ú. v. EÚ L 68, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 07/008, s. 17), bolo začlenené do Dohody o EHP jednak rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 130/2004 z 24. septembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIV (Hospodárska súťaž), protokol 21 (o implementácii pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných v podnikoch) a protokol 23 (týkajúci sa spolupráce medzi dozornými orgánmi) k Dohode o EHP ( Ú. v. EÚ L 64, 2005, s. 57 ), ktoré nadobudlo účinnosť 19. mája 2005, a jednak rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 40/2005 z 11. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIII (Doprava) a protokol 21 (O vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže vzťahujúcich sa na podniky) k Dohode o EHP ( Ú. v. EÚ L 198, 2005, s. 38 ), ktoré nadobudlo účinnosť v ten istý deň.

Nariadenie (ES) č. 1/2003

a)

porušujú článok [101] alebo článok [102 ZFEÚ]…

…

Pokuta uložená každému podniku alebo združeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku.

…

3. Pri stanovení čiastky pokuty sa zohľadní závažnosť a doba trvania porušovania.“

päť rokov v prípade všetkých ostatných porušení.

2. Čas začína plynúť dňom začiatku porušovania. Avšak v prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušovania začína čas plynúť dňom ukončenia porušovania.

3. Každá akcia Komisie alebo orgánu hospodárskej súťaže členského štátu vykonaná s cieľom vyšetrovania alebo konania vzhľadom k porušovaniu preruší premlčaciu lehotu týkajúcu sa ukladania pokút alebo pravidelných penále. Premlčacia lehota sa preruší s účinnosťou od dátumu, v ktorom bola akcia oznámená aspoň jednému podniku alebo združeniu podnikov, ktoré sa podieľali na porušovaní. Akcie, ktoré prerušujú plynutie lehoty, sú najmä tieto:

a)

písomné žiadosti Komisie alebo orgánu hospodárskej súťaže členského štátu o informácie;

b)

5. Po každom prerušení sa obnoví plynutie premlčacej lehoty. Premlčacia lehota však uplynie najneskôr posledným dňom, v ktorom bola premlčacia lehota rovná dvojnásobku premlčacej lehoty, ktorá uplynula bez toho, aby Komisia uložila pokutu alebo pravidelné penále. Uvedená lehota sa predĺži o čas, počas ktorého bolo plynutie premlčania pozastavené podľa odseku 6.

6. Plynutie premlčacej lehoty týkajúcej sa ukladania pokút alebo pravidelných penále sa pozastaví, pokiaľ sú s rozhodnutím Komisie spojené konania pred Súdnym dvorom.“

11

Článok 32 písm. c) toho istého nariadenia stanovoval, že toto nariadenie sa nevzťahuje „na leteckú dopravu medzi letiskami spoločenstva a tretími štátmi“.

12

Toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1. mája 2004 zrušené článkom 3 nariadenia č. 411/2004.

V odvetví nákladnej dopravy je preprava nákladu leteckou cestou zabezpečovaná leteckými spoločnosťami (ďalej len „dopravcovia“). Vo všeobecnosti dopravcovia poskytujú služby nákladnej dopravy špeditérom, ktorí organizujú prepravu týchto nákladov v mene odosielateľov. Ako protihodnotu títo špeditéri platia dopravcom cenu, ktorá sa skladá jednak z taríf vypočítaných za kilogram, a jednak z rôznych prirážok.

Správne konanie

16

Dňa 7. decembra 2005 bola Komisii doručená žiadosť o oslobodenie od pokút na základe jej oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov ( Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3 ; Mim. vyd. 08/002, s. 155), ktorú podala spoločnosť Deutsche Lufthansa AG a jej dve dcérske spoločnosti, Lufthansa Cargo AG a Swiss International Air Lines AG. Podľa tejto žiadosti existovali protisúťažné kontakty medzi viacerými dopravcami, ktoré sa týkali prvkov tvoriacich cenu služieb poskytovaných na trhu leteckej nákladnej dopravy, a to zavedenia tzv. „palivových“ a „bezpečnostných“ prirážok, ako aj odmietnutia týchto dopravcov platiť špeditérom províziu z prirážok (ďalej len „odmietnutie platiť provízie“).

17

V dňoch 14. a 15. februára 2006 Komisia vykonala neohlásené kontroly v priestoroch viacerých dopravcov.

Komisia prijala 9. novembra 2010 rozhodnutie K(2010) 7694 v konečnom znení týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec COMP/39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“). Toto rozhodnutie bolo určené 21 dopravcom, medzi ktorými bola aj Air Canada, vo vzťahu ku ktorej však nebolo konštatované žiadne porušenie, pokiaľ ide o leteckú dopravu medzi letiskami v rámci Európskej únie a leteckú dopravu na spojeniach medzi letiskami v rámci Únie a švajčiarskymi letiskami (ďalej len „spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom“).

21

Uvedené rozhodnutie vo svojom odôvodnení uvádzalo, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy tým, že sa dohodli na palivovej prirážke, bezpečnostnej prirážke a odmietnutí platiť provízie, a podieľali sa tak na jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, ku ktorému dochádzalo na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska.

Rozsudky zo 16. decembra 2015

22

Rozsudkom zo 16. decembra 2015, Air France/Komisia ( T‑9/11 , EU:T:2015:994 ), Všeobecný súd zrušil pôvodné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti Air Canada. V dvanástich ďalších rozsudkoch z toho istého dňa Všeobecný súd tiež úplne alebo čiastočne zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo dvanástich ďalších dopravcov alebo skupín dopravcov.

Dňa 17. marca 2017 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktoré bolo určené 19 dopravcom, vrátane spoločnosti Air Canada.

26

V spornom rozhodnutí sa uvádza, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy na celom svete prostredníctvom palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie (ďalej len „sporný kartel“), čím sa dopustili jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom.

27

V oddiele 4 tohto rozhodnutia, nazvanom „Opis skutkových okolností“, Komisia najmä uviedla, že vyšetrovanie odhalilo kartel celosvetového rozsahu založený na sieti dvojstranných a mnohostranných kontaktov medzi konkurentmi počas dlhého obdobia, týkajúcich sa správania, ktoré sa rozhodli, plánovali alebo zamýšľali prijať vo vzťahu k rôznym prvkom cien za služby nákladnej dopravy, uvedeným v predchádzajúcom bode. Komisia zdôraznila, že spoločným cieľom tejto siete kontaktov bolo koordinovať správanie konkurentov v oblasti stanovenia cien alebo znížiť neistotu, pokiaľ ide o ich cenovú politiku. Následne opísala kontakty týkajúce sa palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie a posúdila skutkové dôkazy týkajúce sa jednak sporného kartelu ako celku a jednak každého z adresátov uvedeného rozhodnutia.

28

Na jednej strane v odôvodneniach 822 až 832 sporného rozhodnutia, ktoré tvoria pododdiel 5.2 tohto rozhodnutia, nazvaný „Právomoc Komisie“, Komisia v podstate uviedla, že najprv neuplatní článok 101 ZFEÚ na dohody a postupy predchádzajúce 1. máju 2004 týkajúce sa spojení medzi letiskami v Únii a letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP (ďalej len „spojenia medzi Úniou a tretími krajinami“), následne článok 53 Dohody o EHP na dohody a postupy predchádzajúce 19. máju 2005, pokiaľ ide o spojenia medzi Úniou a tretími krajinami a spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP a ktoré nie sú členmi Únie, a letiskami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách (ďalej len „spojenia medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami“) a nakoniec článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom na dohody a postupy predchádzajúce 1. júnu 2002, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami v Únii a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku (ďalej len „spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom“). V odôvodnení 832 uvedeného rozhodnutia spresnila, že to isté rozhodnutie nemalo „žiadnu ambíciu na odhalenie akéhokoľvek porušenia článku 8 dohody [o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom] týkajúceho sa služieb nákladnej dopravy [medzi] Švajčiarskom [a] tretími krajinami“.

31

Na druhej strane v odôvodneniach 1036 až 1046 sporného rozhodnutia, ktoré tvoria pododdiel 5.3.8 tohto rozhodnutia, nazvaného „Uplatniteľnosť článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP na prichádzajúce spojenia“ Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré odmietla tvrdenia viacerých obvinených dopravcov, podľa ktorých prekročila hranice svojej územnej právomoci podľa pravidiel medzinárodného práva verejného tým, že konštatovala a sankcionovala porušenie týchto dvoch ustanovení na spojeniach s odletom z tretích krajín a smerujúcich do EHP (ďalej len „prichádzajúce spojenia“, a pokiaľ ide o služby nákladnej dopravy ponúkané na týchto spojeniach „prichádzajúce služby nákladnej dopravy“).

Pododdiel 5.3 sporného rozhodnutia, ktorý sa v prejednávanej veci týka uplatnenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, obsahuje odôvodnenia 833 až 1052 tohto rozhodnutia. Po prvé v odôvodnení 846 uvedeného rozhodnutia Komisia usúdila, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie alebo ovplyvnili tvorbu cien, „čo v konečnom dôsledku v[iedlo] k stanoveniu cien vo vzťahu k“ palivovej prirážke, bezpečnostnej prirážke a plateniu provízie z prirážok špeditérom. V odôvodnení 861 uvedeného rozhodnutia Komisia konštatovala, že „všeobecný systém koordinácie určovania cien za služby nákladnej dopravy“, odhalený jej vyšetrovaním, svedčí o existencii „komplexného porušenia pozostávajúceho z rôznych činností, ktoré [bolo možné] kvalifikovať buď ako dohodu, alebo ako zosúladený postup, v rámci ktorých konkurenti vedome nahradili riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi sebou“.

35

Po druhé v odôvodnení 869 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, že „predmetné správanie predstav[ovalo] jediné a pokračujúce porušenie článku 101 [ZFEÚ]“, pričom v odôvodneniach 870 až 902 tohto rozhodnutia spresnila, že predmetné dojednania sledovali jediný protisúťažný cieľ, ktorým bolo narušiť hospodársku súťaž v odvetví nákladnej dopravy v rámci EHP, týkali sa poskytovania služieb nákladnej dopravy a stanovovania ich cien, ako aj tých istých podnikov, mali jedinú a nepretržitú povahu a týkali sa troch zložiek, a to palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie.

39

Po piate v odôvodneniach 1024 až 1035 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že jediné a pokračujúce porušenie mohlo citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP a medzi zmluvnými stranami dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom.

40

Oddiel 7 sporného rozhodnutia, nazvaný „Dĺžka trvania porušenia“, obsahuje odôvodnenia 1146 až 1169 tohto rozhodnutia. Ako teda vyplýva z odôvodnenia 1146 uvedeného rozhodnutia, Komisia konštatovala, že sporný kartel sa začal 7. decembra 1999 a trval až do 14. februára 2006. V tomto odôvodnení 1146 spresnila, že tento kartel porušoval:

–

článok 101 ZFEÚ od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu medzi letiskami v Únii,

–

článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom od 1. júna 2002 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na spojeniach medzi Úniou a Švajčiarskom.

41

V odôvodnení 1169 toho istého rozhodnutia Komisia uviedla, že porušenie trvalo, pokiaľ ide o Air Canada, od 21. septembra 2000 do 14. februára 2006.

42

V oddiele 8 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala nápravné opatrenia, ktoré sa majú prijať, a pokuty, ktoré sa majú uložiť, pričom odkázala na usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 ( Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2 ).

a)

Air Canada od 21. septembra 2000 do 14. februára 2006;

…

2)

Nasledujúce podniky porušili článok 101 [ZFEÚ], pokiaľ ide o [spojenia medzi Úniou a tretími krajinami] počas týchto období:

a)

…

4)

Nasledujúce podniky porušili článok 8 [dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom], pokiaľ ide o [spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom] počas týchto období:

a)

Air Canada od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;

…

Podniky uvedené v článku 1 okamžite ukončia jediné a pokračujúce porušenie uvedené v predmetnom článku, pokiaľ tak ešte neurobili.

Taktiež sa zdržia akéhokoľvek konania alebo správania s rovnakým alebo podobným cieľom alebo účinkom.“

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

44

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 29. mája 2017 Air Canada podala žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne zrušenia uloženej pokuty alebo zníženia jej výšky.

45

48

Air France vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zrušil sporné rozhodnutie alebo subsidiárne článok 1 ods. 1 písm. a), článok 1 ods. 2 písm. a), článok 1 ods. 3 písm. a) alebo článok 1 ods. 4 písm. a) tohto rozhodnutia alebo tieto ustanovenia spoločne,

49

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil spoločnosti Air Canada povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

50

Na podporu svojho odvolania Air Canada uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení právomoci Komisie konštatovať a sankcionovať porušenie na prichádzajúcich spojeniach. Druhý odvolací dôvod je v podstate založený na nesprávnom právnom posúdení zodpovednosti spoločnosti Air Canada, pokiaľ ide o porušenie, ku ktorému došlo na spojeniach v rámci EHP a na spojeniach medzi Úniou a Švajčiarskom. Tretí odvolací dôvod je založený na nezohľadnení ex offo premlčania, pokiaľ ide o správanie spoločnosti Air Canada na tých istých spojeniach.

51

53

V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu Air Canada tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol preskúmať uplatnenie kritéria miesta vykonávania protisúťažných postupov (ďalej len „kritérium vykonávania“) na prichádzajúce služby nákladnej dopravy, keď konštatoval, že „kritérium kvalifikovaných účinkov [bolo] zakotvené v znení článku 101 ZFEÚ“, a keď dospel k záveru, že správanie zahŕňajúce koordináciu cien prijaté mimo Únie patrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ, a to len na základe kritéria kvalifikovaných účinkov, bez toho, aby bolo potrebné určiť, či takéto správanie malo za cieľ alebo účinok obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.

54

Podľa spoločnosti Air Canada kritérium kvalifikovaných účinkov, ktoré patrí do medzinárodného práva verejného, nemôže nahradiť posúdenie protisúťažných účinkov „v rámci vnútorného trhu“, ktoré je nevyhnutné vzhľadom na znenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Toto kritérium predstavuje dodatočnú požiadavku, ktorá by sa stala relevantnou v medzinárodnom práve verejnom len vtedy, ak by boli splnené požiadavky článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

55

V prvej výhrade druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 225 až 279 napadnutého rozsudku, Air Canada tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil judikatúru týkajúcu sa posúdenia protisúťažných účinkov vyplývajúcich z porušenia z hľadiska cieľa.

– Posúdenie Súdnym dvorom

59

V prvom rade s cieľom odpovedať na argumentáciu, v ktorej Air Canada tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol preskúmať kritérium vykonávania, treba pripomenúť, že v bode 46 svojho rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ), Súdny dvor rozhodujúci o odvolacom dôvode, v ktorom sa Všeobecnému súdu vytýkalo, že rozhodol, že právomoc Komisie konštatovať a sankcionovať správanie, ku ktorému došlo mimo Únie, na základe pravidiel medzinárodného práva verejného možno preukázať buď vzhľadom na kritérium vykonávania, alebo vzhľadom na kritérium kvalifikovaných účinkov, rozhodol, že kritérium kvalifikovaných účinkov môže samo osebe slúžiť ako základ pre právomoc Komisie.

60

Súdny dvor tak rozhodol po tom, čo v bodoch 42 a 45 tohto rozsudku pripomenul jednak, že pravidlá hospodárskej súťaže Únie uvedené v článkoch 101 a 102 ZFEÚ majú za cieľ identifikovať kolektívne a jednostranné správanie podnikov, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu, a jednak, že kritérium vykonávania a kritérium kvalifikovaných účinkov sledujú rovnaký cieľ, a to identifikovať správanie, ku ktorému síce nedošlo na území Únie, ale ktorého protisúťažné účinky sa môžu prejaviť na trhu Únie.

61

Podobne v bode 236 tohto rozsudku uviedol, že výklad kritéria kvalifikovaných účinkov v tom zmysle, že vyžaduje preukázanie konkrétnych účinkov sporného správania, a to aj v prípade existencie obmedzenia hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“, by viedol k tomu, že právomoc Komisie konštatovať a sankcionovať porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP by podliehala podmienke, ktorá nemá oporu v znení týchto ustanovení.

65

Všeobecný súd z toho v bode 237 uvedeného rozsudku vyvodil, že Air Canada na jednej strane nemohla Komisii platne vytýkať, že sa dopustila pochybenia, keď konštatovala, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo splnené, hoci v odôvodneniach 917, 1190 a 1277 sporného rozhodnutia uviedla, že nie je povinná posudzovať protisúťažné účinky sporného správania vzhľadom na jeho protisúťažný cieľ, a na druhej strane ani nemohla z týchto odôvodnení vyvodiť, že Komisia na účely uplatnenia tohto kritéria nevykonala žiadnu analýzu účinkov, ktoré by uvedené správanie vyvolalo na vnútornom trhu alebo v rámci EHP.

66

Ako však už uvádzajú dôvody uvedené v druhej časti tohto bodu 237, z týchto bodov, ktoré Air Canada spochybňuje, nemožno vyvodiť, že na účely preukázania, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo v prejednávanej veci splnené, Všeobecný súd konštatoval, že stačí, aby sporný kartel mohol byť kvalifikovaný ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

67

69

Na druhej strane analýza Všeobecného súdu, ktorej cieľom je určiť, či sa Komisia správne domnievala, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo v prejednávanej veci splnené, je uvedená v bodoch 245 až 279 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o koordináciu prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy posudzovanú samostatne, a v bodoch 280 až 291 tohto rozsudku, pokiaľ ide o jediné a pokračujúce porušenie posudzované ako celok.

70

Za týchto podmienok Air Canada nesprávne vykladá napadnutý rozsudok, keď tvrdí, že Všeobecný súd zastával názor, že na účely preukázania právomoci Komisie uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na správanie uskutočnené mimo územia EHP na základe kritéria kvalifikovaných účinkov, je možné vyhnúť sa preukázaniu takýchto účinkov, ak toto správanie možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Argumentácia uvedená v bode 56 tohto rozsudku sa teda musí zamietnuť ako nedôvodná.

71

V treťom rade z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku vychádza aj argumentácia, podľa ktorej Všeobecný súd nahradil kritérium kvalifikovaných účinkov medzinárodného práva verejného hmotnoprávnym kritériom obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo z hľadiska účinku v rámci vnútorného trhu Únie alebo EHP.

Vo štvrtom rade v rozsahu, v akom Air Canada tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že sporné správanie bolo dostatočne škodlivé pre hospodársku súťaž na vnútornom trhu, aby sa mohlo považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, stačí pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou je právomoc Súdneho dvora v rámci preskúmania odvolania obmedzená na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni. Účastník konania teda nemôže pred Súdnym dvorom po prvýkrát uviesť dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Všeobecným súdom, pretože tým by sa mu umožnilo predložiť Súdnemu dvoru, ktorého právomoc v oblasti odvolacieho konania je obmedzená, spor v širšom rozsahu, ako bol ten, o ktorom rozhodoval Všeobecný súd. V rámci odvolania je totiž právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni (rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C‑280/08 P , EU:C:2010:603 , bod 34 , a z 2. februára 2023, Španielsko a i./Komisia, C‑649/20 P, C‑658/20 P a C‑662/20 P , EU:C:2023:60 , bod 29 , ako aj citovaná judikatúra).

74

V prejednávanej veci však Air Canada pred Všeobecným súdom neuviedla nijaký žalobný dôvod alebo tvrdenie, ktoré by smerovali k spochybneniu kvalifikácie obmedzenia z hľadiska cieľa, ktorú Komisia použila v spornom rozhodnutí. Výhrada spoločnosti Air Canada, ktorou spochybňuje kvalifikáciu sporného správania ako „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, sa teda musí zamietnuť ako neprípustná.

77

V tretej výhrade tejto časti Air Canada tvrdí, že Všeobecný súd obrátil dôkazné bremeno týkajúce sa kvalifikovaných účinkov, ktoré nesie Komisia, tým, že nesprávne vychádzal z nepodloženej domnienky bezprostredných, podstatných, priamych a predvídateľných účinkov.

78

Air Canada konkrétne vytýka Všeobecnému súdu po prvé, že v bode 237 napadnutého rozsudku uviedol, že mu prináleží preukázať, že Komisia nevykonala žiadnu analýzu protisúťažných účinkov sporného správania, po druhé, že v bode 255 tohto rozsudku konštatoval, že„nepred[ložila] žiaden dôkaz preukazujúci, že okolnosti prejednávanej veci neumožňovali následný prenos dodatočných nákladov na prichádzajúcich leteckých spojeniach, ktoré vyplývali z jediného a pokračujúceho porušenia, na odosielateľov“ a po tretie, že v bode 277 uvedeného rozsudku uviedol, že „nepreuk[ázala], a dokonca ani netvrd[ila], že predpokladané prenesenie dodatočných nákladov na odosielateľov usadených v EHP je zavinené alebo nesúvisí s bežným fungovaním trhu“.

79

Vo štvrtej výhrade uvedenej časti Air Canada vytýka Všeobecnému súdu, že nahradil odôvodnenie tým, že 55 bodov napadnutého rozsudku venoval posúdeniu zákonnosti odôvodnenia 1045 sporného rozhodnutia, ktoré je jediným odôvodnením tohto rozhodnutia analyzujúcim kritérium kvalifikovaných účinkov.

V prvom rade treba konštatovať, že druhá a štvrtá výhrada druhej časti, v ktorých Air Canada vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia preukázala, že podmienky požadované na uplatnenie kritéria kvalifikovaných účinkov boli splnené, hoci tejto otázke je venované iba odôvodnenie 1045 sporného rozhodnutia, a teda že v napadnutom rozsudku nahradil analýzu Komisie svojím vlastným posúdením kvalifikovaných účinkov, sú neoddeliteľné. Je teda potrebné preskúmať ich spoločne.

83

Je pravda, že z judikatúry vyplýva, že rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v článku 263 ZFEÚ sa vzťahuje na všetky časti rozhodnutí Komisie týkajúcich sa konaní o uplatnení článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Všeobecný súd s ohľadom na žalobné dôvody predložené žalobcom a s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré tento žalobca predloží. V rámci tohto preskúmania súdy Únie však v nijakom prípade nemôžu nahradiť odôvodnenie autora dotknutého aktu svojím vlastným odôvodnením (rozsudok zo 4. júla 2024, Westfälische Drahtindustrie a Pampus Industriebeteiligungen/Komisia, C‑70/23 P , EU:C:2024:580 , bod 38 , ako aj citovaná judikatúra).

84

Všeobecný súd teda nemôže svojím vlastným odôvodnením vyplniť medzeru v odôvodnení aktu, ktorý bol napadnutý v konaní pred ním, lebo jeho preskúmanie by nevychádzalo z nijakého posúdenia uvedeného v tomto akte (rozsudok z 18. júla 2013, UEFA/Komisia, C‑201/11 P , EU:C:2013:519 , bod 65 a citovaná judikatúra).

85

88

Okrem toho v bodoch 248 až 251, 254 a 257 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkázal na odôvodnenia 14, 17, 70, 846, 874, 879, 899, 909, 1031, 1199 a 1208 sporného rozhodnutia, v ktorých Komisia opísala povahu sporného správania, ktoré kvalifikovala ako horizontálne stanovenie cien vzťahujúcich sa na palivovú prirážku, bezpečnostnú prirážku a odmietnutie platiť provízie.

89

Všeobecný súd teda na základe všetkých odôvodnení sporného rozhodnutia, ktoré sa týkajú povahy predmetného správania, charakteristík poskytovania a stanovovania cien za služby leteckej nákladnej dopravy, úlohy špeditérov, ako aj vplyvu zvýšenia prirážok k nákladom na služby nákladnej dopravy a následne k nákladom na dovážaný tovar, v bode 292 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia dostatočne preukázala, že bolo predvídateľné, že sporné správanie bude mať podstatný a bezprostredný účinok v EHP.

90

Po prvé v rozsahu, v akom Air Canada tvrdí, že Komisia v spornom rozhodnutí nepreukázala, že predmetné správanie mohlo vyvolať predvídateľné, bezprostredné a podstatné účinky na vnútornom trhu a že vychádzala len z predpokladu účinkov, ktoré „môžu“ nastať, treba uviesť, že táto argumentácia nesmeruje proti napadnutému rozsudku, ale proti spornému rozhodnutiu, a preto ju treba zamietnuť ako neprípustnú (pozri analogicky rozsudok z 29. júna 2023, TUIfly/Komisia, C‑763/21 P , EU:C:2023:528 , bod 53 a citovanú judikatúru).

94

Z bodov 228 až 279 napadnutého rozsudku okrem toho vyplýva, že Všeobecný súd sa v týchto bodoch obmedzil na odpoveď na argumentáciu, ktorú mu predložila Air Canada, a na vysvetlenie odôvodnenia sporného rozhodnutia, pričom konkrétnejšie vyvodil určité indície z informácií, ktoré boli uvedené v tomto rozhodnutí.

95

Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 83 tohto rozsudku teda nie je nahradenie odôvodnenia, ktoré je uvedené v týchto bodoch 228 až 279, preukázané.

96

Na jednej strane, pokiaľ ide o kritiku spoločnosti Air Canada týkajúcu sa bodu 237 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že v tomto bode sa Všeobecný súd obmedzil na odmietnutie argumentácie, podľa ktorej z toho, že Komisia neposúdila protisúťažné účinky sporného kartelu z dôvodu jeho protisúťažného cieľa, sa malo vyvodiť, že Komisia sa vyhla analýze účinkov tohto kartelu na uplatnenie kritéria kvalifikovaných účinkov.

100

Na druhej strane treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 255 napadnutého rozsudku nijakým spôsobom neobrátil dôkazné bremeno. Všeobecný súd po tom, čo v bodoch 253, 254 a 256 až 261 tohto rozsudku posúdil, či Komisia dostatočne preukázala predvídateľnosť účinku na ceny dovážaného tovaru, odpovedal kladne na túto otázku a v bode 258 uvedeného rozsudku uviedol, že zvýšenie ceny dovážaného tovaru predstavuje pre dopravcov predvídateľný účinok. Rovnako z bodov 273 až 278 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd po preskúmaní vplyvu, ktorý mal zásah špeditérov na príčinnú súvislosť medzi sporným kartelom a účinkom na ceny dovážaného tovaru, dospel k záveru, že Komisia predložila dôkaz o bezprostrednej povahe tohto účinku. V rámci tohto posúdenia Všeobecný súd v bodoch 275 a 276 napadnutého rozsudku najmä uviedol, že zásah špeditérov neprerušil reťazec príčinnej súvislosti, keďže objektívne vyplýval z predmetného kartelu podľa bežného fungovania trhu.

101

Za týchto podmienok Všeobecný súd tým, že konštatoval, že spoločnosti Air Canada prináležalo predložiť dôkaz o opaku smerujúci k vyvráteniu takýchto konštatovaní, správne uplatnil judikatúru pripomenutú v bode 96 tohto rozsudku bez toho, aby obrátil dôkazné bremeno.

104

V šiestej výhrade druhej časti Air Canada tvrdí, že Všeobecný súd uplatnil pojem „jediné a pokračujúce porušenie“ v rámci posúdenia kvalifikovaných účinkov s cieľom rozšíriť pôsobnosť článku 101 ZFEÚ na správanie, ktoré však nepatrí do právomoci Komisie. Air Canada sa domnieva, že v prípade jediného a pokračujúceho porušenia musí každý prvok zakladajúci porušenie patriť do právomoci Komisie, inak by táto inštitúcia mohla rozšíriť svoju právomoc na správanie, ku ktorému došlo kdekoľvek na svete, bez ohľadu na to, či má alebo nemá spojitosť s Úniou alebo EHP, len z toho dôvodu, že toto správanie sleduje rovnaký cieľ obmedzenia hospodárskej súťaže ako ostatné prvky zakladajúce porušenie, ktoré patria do právomoci Komisie.

105

Podľa spoločnosti Air Canada koordinácia týkajúca sa prichádzajúcich spojení predstavuje samostatné správanie, ktoré je odlišné od správania na odchádzajúcich spojeniach, a správanie, ktoré si osvojila, pokiaľ ide o tieto prichádzajúce spojenia, malo odlišné ciele a týka sa výlučne hospodárskej súťaže v Kanade bez toho, aby mohlo mať akýkoľvek účinok v rámci Únie alebo EHP.

106

V siedmej výhrade druhej časti Air Canada tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne posúdil účinky jediného a pokračujúceho porušenia posudzovaného ako celok. Zatiaľ čo Komisia má povinnosť preukázať, že správanie posudzované ako celok spĺňa každú zo štyroch kumulatívnych podmienok kritéria kvalifikovaných účinkov, a to okamžité, podstatné, priame a predvídateľné účinky, Všeobecný súd zbavil Komisiu povinnosti preukázať, že predmetné správanie z právneho hľadiska dostatočne spĺňalo toto kritérium, a zastával názor, že po preukázaní jediného a pokračujúceho porušenia Komisiou bola jej právomoc tiež preukázaná ipso facto . Okrem toho Všeobecný súd nevykonal žiadnu analýzu účinkov jediného a pokračujúceho porušenia, a tým nerešpektoval prístup definovaný v rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ).

Za týchto podmienok, ako bolo uvedené v bode 224 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd preskúmal jednak účinky koordinácie týkajúcej sa prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy a jednak účinky jediného a pokračujúceho porušenia posudzovaného ako celok.

110

Po prvé, pokiaľ Air Canada v šiestej výhrade druhej časti kritizuje dôvody, na základe ktorých Všeobecný súd konštatoval existenciu účinku koordinácie týkajúcej sa prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy posudzovanej samostatne, a to na vnútornom trhu alebo v rámci EHP, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Všeobecný súd je preto ako jediný oprávnený zistiť a posúdiť relevantný skutkový stav. Posúdenie tohto skutkového stavu teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 10. septembra 2024, Komisia/Írsko a i., C‑465/20 P , EU:C:2024:724 , bod 110 , ako aj citovaná judikatúra).

111

Treba však konštatovať, že táto argumentácia uvedená na podporu šiestej výhrady druhej časti má v skutočnosti za cieľ spochybniť prostredníctvom jednoduchého tvrdenia posúdenia skutkového stavu, ktoré Všeobecný súd vykonal v bodoch 228 až 245 napadnutého rozsudku, týkajúce sa existencie vplyvu na ceny dovážaného tovaru bez toho, aby Air Canada okrem iného namietala skreslenie skutkových okolností alebo dôkazov, na základe ktorých Všeobecný súd vykonal tieto posúdenia skutkového stavu. V tomto rozsahu sa musí šiesta výhrada druhej časti zamietnuť ako neprípustná.

115

Keďže tieto úvahy samy osebe postačujú na odôvodnenie právomoci tejto inštitúcie vo vzťahu k prichádzajúcim spojeniam, treba tvrdenie týkajúce sa zohľadnenia účinkov jediného a pokračujúceho porušenia posudzovaného ako celok zamietnuť ako neúčinné.

116

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy sa prvý odvolací dôvod musí v celom rozsahu zamietnuť.

O treťom odvolacom dôvode založenom premlčaní právomoci Komisie ukladať sankcie za správanie týkajúce sa spojení v rámci EHP a spojení medzi Úniou a Švajčiarskom

Argumentácia účastníčok konania

120

V tomto zmysle po prvé tvrdí, že sporné rozhodnutie prijaté v čase, keď boli právomoci Komisie premlčané, je poznačené nedostatkom časovej právomoci a že nedostatok právomoci inštitúcie Únie predstavuje dôvod na zrušenie týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Únie zohľadniť ex offo , aj keď mu to ani jeden z účastníkov konania nenavrhol.

121

Po druhé premlčacia lehota na uloženie pokút, ktoré sú svojou povahou porovnateľné s trestnými sankciami, slúži základným cieľom právneho poriadku Únie, a to právnej istote, riadnemu výkonu spravodlivosti a hospodárnosti konania. Práve na základe týchto zásad Súdny dvor uznal, že lehota na podanie žaloby podľa článku 263 ZFEÚ má povahu verejného poriadku. Keďže uplatnenie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže slúži cieľom verejného záujmu a môže zasiahnuť do práv tretích osôb, premlčanie vyvoláva účinky erga omnes , na rozdiel od premlčania žalôb v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti. Air Canada v tejto súvislosti dodáva, že nedodržanie lehoty je v prejednávanej veci zjavné, a teda ľahko overiteľné všetkými tretími osobami.

122

Po tretie Air Canada namieta porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a tvrdí, že jej stanovisko sa nelíši od stanoviska ostatných dopravcov z tretích krajín, ktorí mali úspech v konaní na Všeobecnom súde z dôvodu premlčania právomocí Komisie ukladať im sankcie.

Je tiež nesporné, že na rozdiel od uvedených dopravcov Air Canada pred Všeobecným súdom neuviedla žalobný dôvod založený na uplynutí premlčacej lehoty.

126

Treba preto preskúmať, či tento dôvod predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorým sa mal Všeobecný súd zaoberať ex offo .

127

V prvom rade treba konštatovať, že ako výslovne vyplýva z názvu kapitoly VII nariadenia č. 1/2003 a zo znenia článku 25 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v tejto kapitole VII, lehoty, v ktorých sú obmedzené právomoci Komisie ukladať sankcie, možno kvalifikovať ako „premlčacie“ lehoty.

128

Pokiaľ ide o cieľ lehôt, ktoré vymedzujú právomoci Komisie, treba uviesť, že článok 25 nariadenia č. 1/2003 v podstate preberá ustanovenia článkov 1 až 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlčacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej súťaže Európskeho hospodárskeho spoločenstva ( Ú. v. ES L 319, 1974, s. 1 ; Mim. vyd. 07/001, s. 61). Pri výklade týchto lehôt je teda potrebné odkázať na preambulu tohto posledného uvedeného nariadenia a osobitne na jeho druhé odôvodnenie. Toto odôvodnenie spresňuje, že „je potrebné v záujme právnej istoty zaviesť zásadu premlčania a upraviť vykonávacie predpisy“ a že „by mali byť zohľadnené záujmy podnikov a združení podnikov na jednej strane a požiadavky uložené správnou praxou na strane druhej“. Z uvedeného odôvodnenia tak vyplýva, že normotvorca Únie zamýšľal vymedziť právomoci Komisie zavedením mechanizmu premlčania, najmä s cieľom zabezpečiť ochranu práv podnikov, ktorým Komisia zamýšľa uložiť pokuty alebo penále.

132

Zo znenia nariadenia č. 1/2003, jeho kontextu a cieľov, ktoré sleduje, teda vyplýva, že lehoty stanovené v jeho kapitole VII predstavujú premlčacie lehoty.

133

Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že dodržanie premlčacej lehoty nemôže súd Únie preskúmať ex offo , ale že musí naň dotknutý účastník konania poukázať (rozsudky zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament, C‑566/14 P , EU:C:2016:437 , bod 94 a citovaná judikatúra, ako aj z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia, C‑447/17 P a C‑479/17 P , EU:C:2019:672 , bod 99 , ako aj citovaná judikatúra).

Air Canada sa tiež nemôže platne odvolávať ani na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, ktoré vyplýva z toho, že jej vlastné procesné postavenie sa nelíši od postavenia leteckých dopravcov, ktorí uspeli v konaní pred Všeobecným súdom, s tvrdením, že žaloba Komisie je čiastočne premlčaná. Keďže žalobný dôvod založený na premlčaní nie je dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku a dotknutému podniku prináleží, aby ho vzniesol, okolnosť, že Všeobecný súd konštatoval premlčanie vo vzťahu k podnikom, ktoré pred ním uviedli tento žalobný dôvod, nemôže predstavovať neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie v neprospech spoločnosti Air Canada. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Air Canada totiž tento rozdiel v zaobchádzaní vyplýva výlučne z objektívnej okolnosti, že žalobný dôvod založený na uplynutí premlčacej lehoty nepredložila, hoci tak mohla urobiť za rovnakých podmienok ako ostatní leteckí dopravcovia, ktorí tento žalobný dôvod uviedli (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2017, British Airways/Komisia, C‑122/16 P , EU:C:2017:861 , bod 98 ).

137

Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 164 a 165 svojich návrhov, uvádzaný charakter verejného poriadku v žalobnom dôvode založenom na premlčaní právomocí Komisie uložiť sankcie nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že pokuty uložené na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 by sa mali kvalifikovať ako „trestné“ v zmysle článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Takáto kvalifikácia totiž sama osebe neznamená, že premlčanie právomoci Komisie ukladať sankcie na základe článku 25 nariadenia č. 1/2003 sleduje cieľ verejného záujmu nad rámec ochrany dotknutých podnikov.

Procesné lehoty boli totiž zavedené s cieľom zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti, jasnosť, ako aj istotu právnych situácií. Cieľom lehôt na podanie žaloby, o aké ide v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ, a lehôt na podanie odvolania, o aké ide v článku 56 prvom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, je predovšetkým zabezpečiť, aby správne a súdne rozhodnutia nadobudli konečnú platnosť, a chrániť tak verejné záujmy (rozsudok z 8. novembra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑469/11 P , EU:C:2012:705 , bod 50 ). To však nie je prípad premlčacej lehoty stanovenej v článku 25 nariadenia č. 1/2003, ktorejhlavným cieľom je, ako bolo uvedené v bode 131 tohto rozsudku, ktorá má predovšetkým za cieľ zabezpečiť ochranu dotknutých podnikov. Okrem toho samotná okolnosť, že účelom premlčacej lehoty je zabezpečiť právnu istotu, nemôže odôvodniť to, aby sa považovala za procesnú lehotu, keďže tieto dve lehoty sú svojou povahou odlišné (rozsudok z 8. novembra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑469/11 P , EU:C:2012:705 , bod 49 ).

140

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že uplynutie premlčacej lehoty v prípade právomoci Komisie ukladať sankcie, ktorá je stanovená v článku 25 nariadenia č. 1/2003, nepredstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorým sa mal Všeobecný súd zaoberať ex offo .

141

Tretí odvolací dôvod teda nie je dôvodný.

O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa pripísania zodpovednosti spoločnosti Air Canada za porušenie, ku ktorému došlo na spojeniach v rámci EHP a na spojeniach medzi Úniou a Švajčiarskom

V prvej časti Air Canada tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia svojím vlastným odôvodnením, pričom potvrdil záver tohto rozhodnutia, podľa ktorého sa zúčastnila na jedinom a pokračujúcom porušení.

145

V odôvodnení 890 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, že kontakty týkajúce sa spojení, ktoré dopravcovia nikdy neprevádzkovali alebo ktoré nemohli legálne prevádzkovať, sa tiež mohli ukázať ako relevantné na preukázanie existencie jediného a pokračujúceho porušenia. V tomto odôvodnení tiež spresnila, že jej posúdenie vyplýva zo skutočnosti, že neexistovala žiadna neprekonateľná prekážka, ktorá by bránila stranám poskytovať služby leteckej nákladnej dopravy na týchto spojeniach, a citovala judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia ( C‑373/14 P , EU:C:2016:26 ).

146

V bodoch 366 až 377 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd nezaložil svoje posúdenie na tejto poslednej uvedenej judikatúre týkajúcej sa neexistencie neprekonateľnej prekážky vylučujúcej akúkoľvek potenciálnu hospodársku súťaž na dotknutom trhu, ale na novom odôvodnení, ktoré nebolo uvedené v spornom rozhodnutí, založenom na tom, že existencia konkurenčného vzťahu medzi dotknutými podnikmi nie je podmienkou na pripísanie zodpovednosti podniku za protisúťažné správanie tvoriace jediné a pokračujúce porušenie.

147

Komisia celú túto argumentáciu spochybňuje.

Posúdenie Súdnym dvorom

151

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry môže porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplývať nielen zo samostatného úkonu, ale aj zo skupiny úkonov alebo dokonca z pokračujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny úkonov alebo tohto pokračujúceho správania by mohli aj samé osebe a zohľadňované samostatne predstavovať porušenie uvedeného ustanovenia. Ak sú teda jednotlivé konania súčasťou „celkového plánu“ z dôvodu ich zhodného cieľa, ktorým je narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu, Komisia je oprávnená pripísať zodpovednosť za tieto konania na základe účasti na porušení posudzovanom ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P , EU:C:2012:778 , bod 41 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia, C‑201/19 P , EU:C:2024:552 , bod 240 ).

152

Podnik, ktorý sa zúčastnil na takomto jedinom a pokračujúcom porušení vlastným správaním, ktoré patrí pod pojmy „dohoda“ alebo „zosúladený postup“ s protisúťažným cieľom v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cieľom bolo prispieť k porušeniu v celom rozsahu, môže byť zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci tohto porušenia počas celej doby svojej účasti na uvedenom porušení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P , EU:C:2012:778 , bod 42 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia, C‑201/19 P , EU:C:2024:552 , bod 241 ).

Podnik sa tak mohol priamo zúčastňovať na všetkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a pokračujúce porušenie a Komisia je v tomto prípade oprávnená pripísať mu zodpovednosť za všetky tieto správania, a teda za toto porušenie v celom rozsahu. Podnik sa mohol tiež priamo zúčastňovať iba na časti uvedených správaní, avšak vedel o všetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili ďalší účastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovať tomuto podniku zodpovednosť za všetky protisúťažné správania tvoriace takéto porušenie a následne za porušenie v celom rozsahu (rozsudky zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P , EU:C:2012:778 , bod 43 , ako aj z 1. februára 2024, Scania a i./Komisia, C‑251/22 P , EU:C:2024:103 , bod 96 a citovaná judikatúra).

155

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 371 až 374 a 376 napadnutého rozsudku v podstate pripomenul prvky judikatúry uvedené v bodoch 151 až 154 tohto rozsudku predtým, ako identifikoval dôvody, pre ktoré Komisia pripísala spoločnosti Air Canada zodpovednosť za jediné a pokračujúce porušenie v rozsahu, v akom sa týkalo spojení v rámci EHP a spojení medzi Úniou a Švajčiarskom, a preskúmal ich dôvodnosť.

156

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o prvú časť založenú na nahradení odôvodnenia, treba konštatovať, že na účely zamietnutia žalobného dôvodu, ktorým sa Komisii vytýka, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia tým, že pripísala spoločnosti Air Canada zodpovednosť za jediné a pokračujúce porušenie na spojeniach v rámci EHP a na spojeniach medzi Úniou a Švajčiarskom, Všeobecný súd nenahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením.

160

Všeobecný súd v bode 379 napadnutého rozsudku dodal, že z odôvodnenia 890 sporného rozhodnutia nemožno vyvodiť, „že Komisia m[ala] v úmysle pripísať [spoločnosti Air Canada] zodpovednosť za jediné a pokračujúce porušenie v rozsahu, v akom sa týkalo spojení v rámci EHP a spojení medzi Úniou a Švajčiarskom na základe jej postavenia potenciálneho konkurenta na týchto spojeniach“, keďže „z jeho znenia, ako aj z jeho cieľa a kontextu, do ktorého patr[ilo], vyplýva[lo], že uvedené odôvodnenie sa netýka[lo] zodpovednosti jednotlivých obvinených dopravcov za jediné a pokračujúce porušenie, ale existencie tohto [jediného a pokračujúceho porušenia]“.

161

Z konštatovaní Všeobecného súdu tak vyplýva, že na pripísanie zodpovednosti spoločnosti Air Canada za jediné a pokračujúce porušenie v rozsahu, v akom sa týkalo spojení v rámci EHP a spojení medzi Úniou a Švajčiarskom, Komisia v spornom rozhodnutí nevychádzala z neexistencie neprekonateľnej prekážky vstupu spoločnosti Air Canada na dotknuté trhy, ale z okolnosti, že tento podnik svojím vlastným správaním prispel k spoločným cieľom sledovaným všetkými účastníkmi a z toho, že mala vedomosť o protiprávnom správaní ostatných dopravcov nepriamo.

162

Z toho vyplýva, že na rozdiel od argumentácie uvedenej spoločnosťou Air Canada na podporu prvej časti Všeobecný súd nenahradil odôvodnenie Komisie svojím vlastným odôvodnením.

166

Všeobecný súd tak jasne zdôraznil, že zodpovednosť spoločnosti Air Canada za spojenia, ktoré nemohla obsluhovať, nevyplývala z priamej účasti tohto dopravcu na porušení na týchto spojeniach, ale z jej nepriamej účasti na tomto porušení, a to z dôvodu, že vedela o iných protiprávnych správaniach, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili ďalší účastníci predmetného kartelu sledujúci rovnaké ciele.

167

Air Canada sa teda nesprávne odvoláva na vadu odôvodnenia.

168

Okrem toho, pokiaľ Air Canada tvrdí, že iba „aktívna účasť“ podniku na porušení alebo dôkaz o tom, že podnik zohrával „kľúčovú úlohu“ na tomto porušení, umožňuje vyvodiť jej zodpovednosť z dôvodu, že prispel k celkovému plánu sledujúcemu spoločný cieľ, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry ako dostatočný dôkaz účasti podniku na karteli stačí, ak Komisia preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, počas ktorých boli uzatvorené dohody protisúťažného charakteru, bez toho, aby ich zjavným spôsobom odmietol. Ak sa preukáže účasť na takýchto stretnutiach, uvedenému podniku prináleží predostrieť skutočnosti potvrdzujúce, že jeho účasť na týchto stretnutiach nemala protisúťažný charakter, a preukázať, že oznámil svojim konkurentom, že sa zúčastnil na uvedených stretnutiach z iných dôvodov ako oni (rozsudok z 1. februára 2024, Scania a i./Komisia, C‑251/22 P , EU:C:2024:103 , bod 99 , ako aj citovaná judikatúra).

170

Z judikatúry tiež vyplýva, že ak Komisia preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, na ktorých boli uzavreté dohody protisúťažnej povahy, bez toho, aby voči nim zjavne namietal, táto inštitúcia okrem iného nemusí preukázať, že tento podnik mal v úmysle zúčastniť sa na porušení, ale tomuto podniku prináleží predložiť dôkazy o tom, že sa dištancoval od týchto dohôd, a najmä od ich geografického rozsahu (rozsudok z 1. februára 2024, Scania a i./Komisia, C‑251/22 P , EU:C:2024:103 , bod 101 ).

171

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bode 382 napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o protisúťažné činnosti týkajúce sa spojení v rámci EHP a spojení medzi Úniou a Švajčiarskom, na ktorých sa Air Canada priamo nezúčastňovala, Air Canada v rámci svojho tretieho žalobného dôvodu, ktorý predložila Všeobecnému súdu, nepopierala, že o nich vedela.

175

Tento odvolací dôvod je teda potrebné zamietnuť ako nedôvodný.

176

Keďže žiadnemu z odvolacích dôvodov uvedených spoločnosťou Air Canada na podporu jej odvolania sa nevyhovelo, treba toto odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách

177

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Air Canada je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.