C-375/22

Latam Airlines Group SA , so sídlom v Santiagu (Čile),

Lan Cargo SA , so sídlom v Santiagu,

v zastúpení: O. Geiss, Rechtsanwalt, B. Hartnett, avocat, a W. Sparks, advocaat,

odvolateľky,

ďalšia účastníčka konania:

Európska komisia , v zastúpení: P. Caro de Sousa a A. Dawes, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Peretz, KC,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. septembra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojím odvolaním spoločnosť Latam Airlines Group SA (ďalej len „Latam Airlines“) a spoločnosť Lan Cargo SA navrhujú zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 30. marca 2022, Latam Airlines Group a Lan Cargo/Komisia ( T‑344/17 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2022:185 ), ktorým Všeobecný súd čiastočne zamietol ich žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa ich týka, a zrušenia pokuty, ktorá im bola týmto rozhodnutím uložená, alebo zníženia jej výšky.

Právny rámec

2. Švajčiarske úrady rozhodujú podľa článku 8 a 9 o prijateľnosti všetkých dohôd, rozhodnutí a dohodnutých postupov… vzhľadom na trasy medzi Švajčiarskom a tretími krajinami.“

4

Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) sa stalo uplatniteľným v rámci tej istej dohody s účinnosťou od 5. decembra 2007, a to rozhodnutím Spoločného výboru pre leteckú dopravu medzi Spoločenstvom a Švajčiarskom zriadeného podľa dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou č. 1/2007 z 5. decembra 2007, ktorým sa nahrádza príloha k Dohode o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou ( Ú. v. EÚ L 34, 2008, s. 19 ). K tomuto dátumu nahradilo nariadenie Rady (EHS) č. 3975/87 zo 14. decembra 1987 stanovujúce postup pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže pre podniky leteckej dopravy ( Ú. v. ES L 374, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 07/001, s. 262), ktoré bolo uvedené v prílohe k dohode o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom od nadobudnutia jej platnosti.

Zmluva o FEÚ

5

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:

rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;

…“

Dohoda o EHP

6

Článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3, ďalej len „Dohoda o EHP“) zodpovedá mutatis mutandis článku 101 ZFEÚ.

7

Článok 23 tohto nariadenia v odsekoch 2 a 3 stanovuje:

„2. Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty, keď úmyselne alebo z nedbalosti:

a)

porušujú článok [101] alebo článok [102 ZFEÚ] alebo

…

Pokuta uložená každému podniku alebo združeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku.

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

12

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie, ako sú uvedené v bodoch 1 až 61 napadnutého rozsudku, možno pre potreby tohto konania zhrnúť takto.

13

Latam Airlines je materskou spoločnosťou spoločnosti Lan Cargo. Spoločnosť Lan Cargo pôsobí na trhu služieb nákladnej leteckej dopravy.

14

17

V nadväznosti na tieto kontroly viacerí dopravcovia, vrátane spoločností Latam Airlines a Lan Cargo, podali žiadosť o oslobodenie od pokút na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov, ktorá je uvedená v bode 15 tohto rozsudku.

18

Dňa 19. decembra 2007 Komisia zaslala oznámenie o námietkach 27 dopravcom, vrátane spoločností Latam Airlines a Lan Cargo, ktorí následne predložili písomné pripomienky. Vypočutie sa konalo od 30. júna do 4. júla 2008.

Pôvodné rozhodnutie

19

22

Všeobecný súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je poznačené vadou odôvodnenia.

Sporné rozhodnutie

23

Dňa 20. mája 2016 Komisia zaslala dopravcom uvedeným v pôvodnom rozhodnutí, ktorí proti nemu podali žalobu na Všeobecný súd, list, v ktorom ich informovala o svojom úmysle znovu prijať rozhodnutie konštatujúce ich účasť na jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom na všetkých spojeniach uvedených v tomto pôvodnom rozhodnutí. Na predloženie pripomienok im bola poskytnutá lehota jedného mesiaca. Všetci túto možnosť využili.

24

V oddiele 5 sporného rozhodnutia, nazvanom „Uplatňovanie relevantných pravidiel hospodárskej súťaže“, Komisia uplatnila článok 101 ZFEÚ na skutkové okolnosti prejednávanej veci, pričom spresnila, že odkazy na tento článok treba chápať aj ako odkazy na článok 53 Dohody o EHP a na článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, keďže tieto ustanovenia sa uplatňujú mutatis mutandis , pokiaľ nie je stanovené inak.

28

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o jej právomoc, Komisia preskúmala hranice svojej časovej a územnej právomoci na konštatovanie a sankcionovanie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže v prejednávanej veci.

29

31

Konkrétne v odôvodnení 1045 uvedeného rozhodnutia Komisia uviedla, že protisúťažné postupy, pokiaľ ide o služby nákladnej dopravy poskytované na týchto prichádzajúcich spojeniach, „môžu mať bezprostredné, podstatné a predvídateľné účinky v rámci Únie a EHP, keďže zvýšené náklady leteckej dopravy do EHP, a teda vyššie ceny dovážaného tovaru, môžu mať vzhľadom na svoju povahu účinky na spotrebiteľov v rámci EHP“. Dodala, že v prejednávanej veci tieto postupy mohli mať takéto účinky aj na poskytovanie služieb nákladnej leteckej dopravy inými dopravcami v rámci EHP, medzi uzlovými letiskami („hubs“) v EHP používanými dopravcami z tretích krajín a cieľovými letiskami týchto zásielok v EHP, ktoré neboli obsluhované dopravcom z tretej krajiny.

32

Okrem toho v odôvodnení 1046 toho istého rozhodnutia Komisia uviedla, že sporný kartel bol „vykonávaný celosvetovo“, že dojednania týkajúce sa prichádzajúcich spojení boli neoddeliteľnou súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP a že jednotné uplatňovanie prirážok na celosvetovej úrovni bolo kľúčovým prvkom tohto kartelu.

33

35

Po tretie v odôvodnení 903 uvedeného rozhodnutia Komisia konštatovala, že cieľom predmetného protisúťažného správania bolo obmedziť hospodársku súťaž aspoň v rámci Únie, EHP a Švajčiarska. V odôvodnení 917 tohto rozhodnutia v podstate dodala, že preto nebolo potrebné zohľadniť konkrétne účinky tohto správania.

36

Po štvrté v odôvodneniach 972 až 1021 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala právnu úpravu siedmich tretích krajín, o ktorej viacero obvinených dopravcov tvrdilo, že im ukladala povinnosť dohodnúť sa na prirážkach, čím bránila uplatňovaniu relevantných pravidiel hospodárskej súťaže. Komisia sa domnievala, že títo dopravcovia nepreukázali, že konali pod nátlakom týchto tretích krajín.

37

Po piate v odôvodneniach 1024 až 1035 sporného rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že jediné a pokračujúce porušenie mohlo citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP a medzi zmluvnými stranami dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom.

–

článok 53 Dohody o EHP od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu medzi letiskami v rámci EHP (ďalej len „spojenia v rámci EHP“),

–

článok 53 Dohody o EHP od 19. mája 2005 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na spojeniach medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami,

–

článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom od 1. júna 2002 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na spojeniach medzi Úniou a Švajčiarskom.

1.

Nasledujúce podniky porušili článok [101 ZFEÚ] a článok 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o [spojenia v rámci EHP] počas týchto období:

…

i)

[Latam Airlines] od 25. februára 2003 do 14. februára 2006;

j)

[Latam Airlines] od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;

j)

[Lan Cargo] od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;

…

3.

Nasledujúce podniky porušili článok 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o [spojenia medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami] počas týchto období:

4.

Nasledujúce podniky porušili článok 8 [dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom], pokiaľ ide o [spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom] počas týchto období:

…

i)

[Latam Airlines] od 25. februára 2003 do 14. februára 2006;

j)

[Latam Airlines a Lan Cargo] spoločne a nerozdielne: 8220000 [eur];

…

Článok 4

Podniky uvedené v článku 1 okamžite ukončia jediné a pokračujúce porušenie uvedené v predmetnom článku, pokiaľ tak ešte neurobili.

Taktiež sa zdržia akéhokoľvek konania alebo správania s rovnakým alebo podobným cieľom alebo následkom.“

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

44

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd vyhovel prvému žalobnému dôvodu, čiastočne vyhovel druhému a tretiemu žalobnému dôvodu a zamietol ostatné žalobné dôvody. V dôsledku toho zrušil článok 1 ods. 1 písm. i) a j), článok 1 ods. 3 písm. i) a j) a článok 1 ods. 4 písm. i) a j) sporného rozhodnutia, ako aj článok 1 ods. 2 písm. i) a j) tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v tomto poslednom uvedenom ustanovení konštatuje účasť žalobkýň jednak na zložkách jediného a pokračujúceho porušenia týkajúcich sa bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie a jednak na zložke jediného a pokračujúceho porušenia týkajúcej sa palivovej prirážky pred 22. júlom 2005. Zrušil tiež článok 3 písm. i) uvedeného rozhodnutia, stanovil výšku pokuty uloženej spoločne a nerozdielne žalobkyniam na 2244000 eur a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

Návrhy účastníčok odvolacieho konania

45

Latam Airlines a Lan Cargo svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor:

–

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil spoločnostiam Latam Airlines a Lan Cargo povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

47

Na podporu svojho odvolania Latam Airlines a Lan Cargo uvádzajú štyri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd rozhodol len o čiastočnom zrušení sporného rozhodnutia, druhý na porušení práva na obhajobu z dôvodu, že neodôvodnil upustenie od postihovania niektorých podnikov uvedených v oznámení o námietkach, tretí na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o právomoc Komisie konštatovať existenciu „kartelu na celosvetovej úrovni“, a štvrtý na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o určenie geografického rozsahu porušenia.

O prvom odvolacom dôvode založenom na tom, že sporné rozhodnutie bolo zrušené len čiastočne

Argumentácia účastníčok konania

51

Z bodu 38 rozsudku zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ( C‑441/11 P , EU:C:2012:778 ), však vyplýva, že čiastočné zrušenie právneho aktu Únie je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu, čo predpokladá, že takéto čiastočné zrušenie nemá za následok zmenu podstaty aktu.

52

V prejednávanej veci zložky týkajúce sa bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie nemožno oddeliť od jediného a pokračujúceho porušenia bez toho, aby sa zmenila jeho podstata. Samotná Komisia sa totiž v odôvodnení 863 sporného rozhodnutia domnievala, že by bolo neprirodzené chcieť rozdeliť sporné správanie charakterizované jediným cieľom a zaobchádzať s ním, ako keby išlo o samostatné porušenia. V rozsudku zo 4. júla 2013, Komisia/Aalberts Industries a i. ( C‑287/11 P , EU:C:2013:445 , bod 65 ), pritom Súdny dvor zohľadnil odôvodnenie predmetného rozhodnutia v tejto veci, ktoré je formulované rovnako, aby dospel k záveru, že konštatované porušenie nebolo rozdeliteľné. Okrem toho Komisia v tomto rozhodnutí neuviedla, že účasť na protisúťažnom správaní týkajúcom sa palivovej prirážky predstavuje sama osebe porušenie. Nemôže sa opierať ani o odôvodnenie 871 uvedeného rozhodnutia, podľa ktorého niektoré stretnutia, kontakty alebo výmeny informácií medzi konkurentmi možno samé osebe považovať za porušenia. Napokon zložky týkajúce sa bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie nie sú len doplnkové vo vzťahu k zložke týkajúcej sa palivovej prirážky. V tejto súvislosti pritom z rozsudku z 21. januára 2016, Galp Energía España a i./Komisia ( C‑603/13 P , EU:C:2016:38 ), vyplýva, že iba čiastočné zrušenie len doplnkových zložiek nemení podstatu jediného a pokračujúceho porušenia. Latam Airlines a Lan Cargo dodávajú, že neexistencia oddeliteľnosti je osobitne zrejmá, pokiaľ ide o bezpečnostnú prirážku, ktorá je podľa nich zložkou rovnocennou s palivovou prirážkou, a nie len doplnkom k nej.

Posúdenie Súdnym dvorom

– Úvodné pripomienky

56

Treba pripomenúť, že Všeobecný súd napadnutým rozsudkom vyhovel prvému žalobnému dôvodu, ktorý mu predložili Latam Airlines a Lan Cargo a ktorý bol založený na nesprávnom právnom posúdení pri preukázaní účasti spoločnosti Lan Cargo na zložkách jediného a pokračujúceho porušenia týkajúcich sa bezpečnostnej prirážky a platenia provízií. Všeobecný súd z toho v bode 631 napadnutého rozsudku vyvodil, že bolo potrebné zrušiť článok 1 ods. 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom pripísal spoločnostiam Latam Airlines a Lan Cargo zodpovednosť za tieto dve zložky jediného a pokračujúceho porušenia. V bode 632 uvedeného rozsudku však dodal, že na rozdiel od toho, čo tvrdili Latam Airlines a Lan Cargo, nebolo potrebné z týchto dôvodov zrušiť sporné rozhodnutie v celom rozsahu, keďže bez ohľadu na pochybenia, ktorých sa dopustila Komisia, pokiaľ ide o ich zodpovednosť za uvedené zložky, nepreukázali, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že sa zúčastňovali na uvedenom porušení.

57

Treba teda overiť, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol zrušiť sporné rozhodnutie v celom rozsahu.

Súdny dvor v bode 44 rozsudku zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ( C‑441/11 P , EU:C:2012:778 ), rozhodol, že ak sa podnik priamo zúčastňoval na jednom alebo niekoľkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a pokračujúce porušenie, no nie je preukázané, že tento podnik svojím vlastným správaním zamýšľal prispieť k všetkým spoločným zámerom, ktoré sledovali ďalší účastníci kartelu, a že mal vedomosť o všetkých ďalších protiprávnych správaniach, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili uvedení účastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, Komisia je oprávnená pripisovať tomuto podniku zodpovednosť iba za správania, na ktorých sa priamo zúčastňoval, a za správania zamýšľané alebo uskutočnené ďalšími účastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, že o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko.

61

Súdny dvor v bode 45 uvedeného rozsudku dodal, že taká okolnosť však nemôže viest k zbaveniu sa zodpovednosti tohto podniku za správania, na ktorých sa nesporne zúčastnil alebo za ktoré môže byť skutočne považovaný za zodpovedného. V tomto bode 45, ako aj v bode 90 rozsudku zo 16. júna 2022, Quanta Storage/Komisia ( C‑699/19 P , EU:C:2022:483 ), tiež uviedol, že skutočnosť, že sa podnik nezúčastňoval na všetkých prvkoch zakladajúcich kartelovú dohodu alebo že plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúčastňoval, totiž nie je relevantná na účely konštatovania existencie vytýkaného porušenia, keďže tieto prvky sa majú zohľadňovať iba pri posudzovaní závažnosti porušenia a prípadne pri stanovení pokuty.

Súdny dvor z toho v bode 47 rozsudku zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ( C‑441/11 P , EU:C:2012:778 ), vyvodil, že ak sú podmienky uvedené v bode 46 uvedeného rozsudku splnené a ak súd Únie konštatuje, že Komisia z právneho hľadiska nedostatočne preukázala, že podnik zúčastňujúci sa na jednom z protisúťažných správaní tvoriacich jediné a nepretržité porušenie vedel o ďalších protisúťažných správaniach ďalších účastníkov kartelu sledujúcich rovnaké ciele, alebo že ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, potom môže súd z toho vyvodiť jediný dôsledok, že tomuto podniku nemožno pripisovať zodpovednosť za tieto ďalšie správania, čiže za jediné a nepretržité porušenie v celom rozsahu, a že napadnuté rozhodnutie musí byť považované za nedôvodné iba v tomto rozsahu. Rozdeliteľnosť rozhodnutia, ktorým sa podniku pripisuje zodpovednosť za jediné a pokračujúce porušenie ako celok, hoci sa na ňom tento podnik podieľal len v jednej z jeho zložiek, teda nepodlieha iným podmienkam, než sú tie, ktoré sú uvedené vyššie.

64

V prejednávanej veci z bodov 581, 615 a 630 až 632 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia síce preukázala, že títo dopravcovia sa podieľali na zložke jediného a pokračujúceho porušenia týkajúcej sa palivovej prirážky od 22. júla 2005, avšak z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že uvedení dopravcovia mali požadovanú vedomosť o jedinom a pokračujúcom porušení v jeho dvoch ďalších zložkách týkajúcich sa bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie.

Z judikatúry citovanej v bodoch 60 až 63 tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ súd Únie konštatoval, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že podnik zúčastňujúci sa na jednom z protisúťažných správaní tvoriacich jediné a nepretržité porušenie mal vedomosť o ďalších protisúťažných správaniach ďalších účastníkov kartelu sledujúcich rovnaké ciele, alebo že ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, toto konštatovanie nemôže viesť k zbaveniu zodpovednosti uvedeného podniku za časť správaní, na ktorých sa preukázateľne zúčastňoval alebo za ktoré mu nesporne možno pripisovať zodpovednosť, pričom súd Únie sa musí obmedziť na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie, ktoré bolo pred ním napadnuté. Keďže totiž samotným cieľom rozhodnutia Komisie, ktorým bola zistená účasť podniku na karteli, ktorý porušuje článok 101 ZFEÚ, je konštatovať existenciu jedného alebo viacerých správaní predstavujúcich takéto porušenie, čiastočné zrušenie nemôže zmeniť podstatu takéhoto rozhodnutia (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P , EU:C:2012:778 , body 50 a 51 ).

68

Za týchto okolností sa Všeobecný súd tým, že zrušil sporné rozhodnutie len čiastočne, keďže nebola spochybnená účasť spoločnosti Lan Cargo na výmenách informácií týkajúcich sa palivovej prirážky, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.

69

71

Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateliek založené na rozsudku zo 4. júla 2013, Komisia/Aalberts Industries a i. ( C‑287/11 P , EU:C:2013:445 ), stačí uviesť, že ako vyplýva z jeho bodov 60 až 63, uvedený rozsudok sa týka prípadu, keď na rozdiel od prejednávanej veci nebola účasť dotknutého podniku na jedinom a pokračujúcom porušení preukázaná.

72

Prvú časť prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

– O tretej časti založenej na obrátení dôkazného bremena

73

Tento bod 632 totiž odkazuje na bod 581 napadnutého rozsudku. Po posúdení dôkazov uvedených Komisiou pritom Všeobecný súd v bode 580 uvedeného rozsudku uviedol, že táto inštitúcia sa dôvodne domnievala, že Lan Cargo mala požadovanú vedomosť o zložke jediného a pokračujúceho porušenia týkajúcej sa palivovej prirážky, ale až od 22. júla 2005, a že Komisia sa dopustila pochybenia, keď považovala žalobkyne za zodpovedné za túto zložku pred týmto dátumom. V bode 581 uvedeného rozsudku dodal, že vzhľadom na účasť žalobkýň na uvedenej zložke po tomto poslednom uvedenom dátume nemôže pochybenie Komisie viesť k úplnému zrušeniu sporného rozhodnutia. Všeobecný súd teda neobrátil dôkazné bremeno týkajúce sa účasti žalobkýň na porušení, keďže v podstate dospel k záveru, že Komisii prislúchalo predložiť dôkaz o tejto účasti a že dôkaz o účasti spoločností Latam Airlines a Lan Cargo na zložke jediného a pokračujúceho porušenia týkajúcej sa palivovej prirážky od 22. júla 2005 bol predložený.

76

V tomto kontexte možno tvrdenie uvedené v bode 632 napadnutého rozsudku, podľa ktorého žalobkyne „nepreukázali, že sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že sa zúčastnili“ na jedinom a pokračujúcom porušení, ktorého sa týka sporné rozhodnutie, chápať len v tom zmysle, že tvrdenia uvádzané odvolateľkami v rámci ich prvého odvolacieho dôvodu nestačia na odôvodnenie zrušenia uvedeného rozhodnutia v celom rozsahu.

77

Tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

– O druhej časti založenej na nedostatku odôvodnenia

81

V súlade s touto judikatúrou platí, že aj keby bod 632 napadnutého rozsudku dostatočne jasne neuvádzal dôvody, na základe ktorých Všeobecný súd dospel k záveru, že nie je dôvod na úplné zrušenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň, táto okolnosť nestačí na odôvodnenie zrušenia napadnutého rozsudku.

82

V dôsledku toho treba druhú časť prvého odvolacieho dôvodu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia zamietnuť ako neúčinnú.

83

Z toho vyplýva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako čiastočne neúčinný a čiastočne nedôvodný.

86

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení porušenia práva na obhajobu z dôvodu, že Komisia neodôvodnila upustenie od výhrad voči trinástim dopravcom a jednému poskytovateľovi služieb.

87

Na podporu svojej argumentácie sa Latam Airlines a Lan Cargo odvolávajú na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 9. októbra 2014, ICF/Komisia ( C‑467/13 P , EU:C:2014:2274 ), a tvrdia, že v prejednávanej veci upustenie od výhrad podstatným spôsobom zmenilo dôkazy o zistených porušeniach, takže Komisia bola povinná umožniť dopravcom, ktorí boli nakoniec adresátmi jej rozhodnutia, predložiť k tomuto upusteniu od výhrad svoje pripomienky.

88

V tejto súvislosti odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd v bodoch 555 a 574 napadnutého rozsudku odkazoval na e‑mail z 22. júla 2005, ktorý zohrával významnú úlohu pri posudzovaní ich účasti na protiprávnom konaní, ktorého sa týka sporné rozhodnutie, hoci na tento e‑mail odpovedali aj niektorí dopravcovia, voči ktorým Komisia upustila od výhrad. Dodávajú, že v bodoch 350 a 351 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odmietol ich argumentáciu, založenú na podozrení, že upustenie od postihu iného dopravcu bolo výsledkom štátneho nátlaku, s odôvodnením, že nepreukázali existenciu takéhoto nátlaku.

Posúdenie Súdnym dvorom

92

Treba konštatovať, že prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je založená na nesprávnom výklade judikatúry citovanej v bode 87 tohto rozsudku. Ako totiž Všeobecný súd v podstate uviedol v bode 252 napadnutého rozsudku, na účely dodržania povinnosti odôvodnenia nie je inštitúcia Únie povinná uviesť v akte, ktorý prijíma, dôvody, pre ktoré neprijala podobné akty určené tretím osobám. Komisia preto nie je povinná uviesť v rozhodnutí, ktorým sa konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, dôvody, pre ktoré sa rozhodla nepokračovať v konaní alebo nesankcionovať niektoré podniky za predmetné porušenie.

93

Všeobecný súd tiež v bode 254 napadnutého rozsudku správne pripomenul judikatúru, podľa ktorej ak Komisia upustí od všetkých výhrad vznesených proti určitým spoločnostiam, ktoré sa pôvodne zúčastnili na dotknutom konaní, nemožno od nej požadovať, aby umožnila spoločnostiam, ktorým je jej rozhodnutie napokon určené, vyjadriť sa k tomuto upusteniu, keďže oznámenie dodatočných výhrad dotknutým osobám, a teda aj možnosť ponechaná týmto osobám, aby sa k nemu vyjadrili, sa vzťahuje len na prípad, keď Komisia obviňuje dotknuté podniky z nových skutkov alebo podstatne mení dôkazy o sporných porušeniach (rozsudok z 9. októbra 2014, ICF/Komisia, C‑467/13 P , EU:C:2014:2274 , bod 36 ).

94

Pokiaľ ide o druhú časť druhého odvolacieho dôvodu, treba pripomenúť, že ak odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia v analýze, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Navyše podľa ustálenej judikatúry skreslenie musí zjavne vyplývať z listín založených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 10. novembra 2022, Komisia/Valencia Club de Fútbol, C‑211/20 P , EU:C:2022:862 , bod 55 a citovaná judikatúra).

98

Nestačí tak preukázať, že dokument mohol byť vykladaný odlišne od výkladu, ktorý zvolil Všeobecný súd (rozsudok z 5. marca 2024, Kočner/Europol, C‑755/21 P , EU:C:2024:202 , bod 96 a citovaná judikatúra).

99

V prejednávanej veci sa argumentácia odvolateliek zhrnutá v bode 90 tohto rozsudku obmedzuje na to, že Všeobecnému súdu vytýka, že nezohľadnil skutočnosť, že reakcie na e‑mail z 22. júla 2005 a pokus o kontaktovanie autora reklamy, ktorej sa tento e‑mail týkal, pochádzali od podnikov, ktoré neboli adresátmi sporného rozhodnutia.

100

Treba pritom pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Všeobecný súd je preto ako jediný oprávnený zistiť a posúdiť relevantný skutkový stav. Posúdenie tohto skutkového stavu teda nezakladá, s výnimkou prípadu jeho skreslenia, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 10. septembra 2024, Komisia/Írsko a i., C‑465/20 P , EU:C:2024:724 , bod 110 , ako aj citovaná judikatúra).

104

Keďže sa odvolateľky svojimi tvrdeniami zhrnutými v bode 90 tohto rozsudku snažia dosiahnuť, aby Súdny dvor nanovo posúdil hodnotu a dosah e‑mailu z 22. júla 2005 a odpovedí naň, sú tieto tvrdenia neprípustné.

105

Druhú časť druhého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako čiastočne neprípustnú a čiastočne nedôvodnú.

106

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu vytýkajú Všeobecnému súdu, že nepreskúmal alebo prinajmenšom nesprávne preskúmal ich žalobný dôvod založený na tom, že Komisia nemala právomoc konštatovať existenciu „kartelu na celosvetovej úrovni“. Všeobecný súd totiž nesprávne predpokladal, že Latam Airlines a Lan Cargo pred ním tvrdili, že odkaz na „kartel na celosvetovej úrovni“ v spornom rozhodnutí označuje porušenie článku 101 ZFEÚ, ktorého protisúťažný cieľ sa vzťahuje na všetky spojenia na celosvetovej úrovni. Latam Airlines a Lan Cargo pritom vo svojej žalobe podanej na Všeobecný súd jasne uviedli, že skutkové zistenie týkajúce sa kartelu na celosvetovej úrovni sa líši od skutkového zistenia týkajúceho sa porušenia článku 101 ZFEÚ a že nijaký právny základ nemôže odôvodniť právomoc Komisie na takéto zistenie.

109

V druhej časti uvedeného odvolacieho dôvodu tvrdia, že aj keby sa úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa ich argumentácie považovali za obyčajné zistenie skutkového stavu, Všeobecný súd skreslil túto argumentáciu.

110

V tretej časti toho istého odvolacieho dôvodu Latam Airlines a Lan Cargo tvrdia, že Komisia nemala právomoc vykonať skutkové zistenia týkajúce sa správania obmedzujúceho hospodársku súťaž, ku ktorému došlo mimo vnútorného trhu. Takéto skutkové zistenia by menili právne postavenie odvolateliek tým, že by ich vystavili žalobám o náhradu škody pred vnútroštátnymi súdmi, a mohli by byť vykonané len vtedy, ak by Komisia mala právomoc podľa medzinárodného práva verejného. Kritérium založené na mieste vykonávania protisúťažných postupov (ďalej len „kritérium vykonávania“), ani kritérium založené na kvalifikovaných účinkoch týchto postupov v Únii pritom nie sú splnené, keďže k hospodárskej súťaži v oblasti cien medzi dopravcami dochádza na letisku odletu. Pokiaľ ide o argumentáciu založenú na nedostatku právomoci autora aktu, táto tretia časť sa týka verejného poriadku a treba na ňu prihliadnuť ex offo .

Okrem toho v tretej časti štvrtého žalobného dôvodu ich žaloby podanej na Všeobecný súd Latam Airlines a Lan Cargo tvrdili, že konštatovanie existencie kartelu na celosvetovej úrovni prekračuje právomoc Komisie a vytvára nejednoznačnosť, pokiaľ ide o geografický rozsah konštatovaného porušenia. V bodoch 146, 147 a 148 uvedenej žaloby spresnili, že „Komisia nemá právomoc konštatovať porušenie na spojeniach medzi dvoma letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP“, že „je nevyhnutné, aby Komisia presne vymedzila rozsah porušenia“ a že „Komisia musí jasne uviesť predmet, ako aj geografický a časový rozsah porušenia, ktorého sa dovoláva“.

114

V rámci preskúmania tretieho žalobného dôvodu Všeobecný súd v bode 151 napadnutého rozsudku konštatoval, že „na rozdiel od toho, čo tvrdia [Latam Airlines a Lan Cargo], odkaz na ‚kartel na celosvetovej úrovni‘ v [spornom rozhodnutí] neoznačuje ‚nepísaný právny základ sui generis ‘ ani porušenie článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 [dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom]“ a že „odkaz na koordináciu správania obvinených dopravcov ‚v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy… na celom svete‘ v úvodnom odseku článku 1 tohto rozhodnutia je iba konštatovaním skutočností, ktoré Komisia v odsekoch 1 až 4 [tohto článku 1] kvalifikovala ako porušenie pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných len na tie spojenia, o ktorých sa domnievala, že v predmetných obdobiach patrili do jej právomoci“.

115

V bode 362 napadnutého rozsudku, ktorý obsahuje odkaz na jeho bod 151, Všeobecný súd v odpovedi na štvrtý žalobný dôvod žaloby podanej na Všeobecný súd uviedol, že argumentácia spoločností Latam Airlines a Lan Cargo „vychádza… z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého Komisia vo výroku [sporného] rozhodnutia konštatovala porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré zahŕňa spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP“.

119

Zásada, podľa ktorej má Komisia z hľadiska medzinárodného práva verejného právomoc uplatňovať právo hospodárskej súťaže na správania, ku ktorým došlo mimo územia Únie, pokiaľ je splnené kritérium vykonávania alebo kritérium kvalifikovaných účinkov, by pritom bola zbavená akéhokoľvek významu, ak by táto inštitúcia nemohla vykonať žiadne skutkové zistenie týkajúce sa existencie, povahy, cieľa alebo geografického rozsahu takéhoto správania.

120

Uznanie právomoci Komisie postihovať kartely, ktoré vznikli mimo Únie, teda nevyhnutne zahŕňa možnosť tejto inštitúcie vykonať skutkové zistenia, ktoré sú potrebné na odôvodnenie jej právomoci z hľadiska medzinárodného práva verejného konštatovať a sankcionovať porušenie článku 101 ZFEÚ a prípadne článku 53 Dohody o EHP.

121

Za týchto podmienok treba tiež tretiu časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

124

Tento odvolací dôvod v podstate obsahuje tri časti.

125

V prvej časti uvedeného odvolacieho dôvodu Latam Airlines a Lan Cargo tvrdia, že Všeobecný súd skreslil prvú vetu odôvodnenia 1210 sporného rozhodnutia, keď v bode 153 napadnutého rozsudku konštatoval, že toto odôvodnenie v rozsahu, v akom odkazuje na „geografický rozsah porušenia, [ktoré] bolo celosvetové“, obsahuje chybu v písaní a že sa má tým rozumieť, že „geografický rozsah [sporného] kartelu bol celosvetový“. Znenie uvedeného odôvodnenia je pritom jasné a vylučuje akýkoľvek výklad.

126

V druhej časti toho istého odvolacieho dôvodu Latam Airlines a Lan Cargo vytýkajú Všeobecnému súdu, že porušil zásady jasnosti a právnej istoty práva Únie, ako aj článok 47 Charty základných práv Európskej únie, keď zamietol výhradu založenú na nejednoznačnosti sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o určenie geografického rozsahu sporného kartelu.

130

V tretej časti štvrtého odvolacieho dôvodu Latam Airlines a Lan Cargo tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 357 napadnutého rozsudku uviedol, že „pokiaľ ide o rozsah a povahu sankcionovaných porušení, je v zásade rozhodujúci výrok [sporného] rozhodnutia, a nie jeho odôvodnenie, a teda že len v prípade nejasnosti výrazov použitých v tomto výroku ho treba vykladať s odvolaním sa na odôvodnenie rozhodnutia“.

131

Všeobecný súd tak porušil článok 16 nariadenia č. 1/2003, ktorý tým, že stanovil, že pravidlo, podľa ktorého vnútroštátne súdy nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s „rozhodnutím Komisie“ týkajúcim sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, nerozlišuje medzi výrokom tohto rozhodnutia a jeho odôvodnením.

132

Komisia sa domnieva, že štvrtý odvolací dôvod je nedôvodný.

Po prvé v bode 153 napadnutého rozsudku uviedol, že po odkaze na celosvetový geografický rozsah porušenia nasledovali vety, ktoré spresňovali spojenia, ktorých sa týkal sporný kartel.

136

Po druhé predtým v bode 152 napadnutého rozsudku konštatoval, že ďalšie odôvodnenia sporného rozhodnutia odkazujú buď na „porušenie uplatniteľných pravidiel hospodárskej súťaže, ktorého geografický rozsah je obmedzený na určité typy spojení“, alebo na „celosvetový kartel“, „celosvetový charakter“ či „vykonávaný celosvetovo“.

137

Všeobecný súd teda po tom, čo konštatoval, že z kontextu, do ktorého patrí izolovaný odkaz na „celosvetové porušenie“ uvedený v prvej vete odôvodnenia 1210 sporného rozhodnutia, vyplýva, že išlo len o jednoduchú chybu v písaní, z toho vyvodil, že túto vetu treba chápať tak, že odkazuje na kartel celosvetového rozsahu.

138

Latam Airlines a Lan Cargo však nesprávne tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu sporného rozhodnutia.

142

Po prvé, pokiaľ ide o výrok tohto rozhodnutia, z bodov 151 a 358 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd zastával názor, že odkaz v úvodnom odseku článku 1 sporného rozhodnutia na existenciu cenovej koordinácie pri poskytovaní služieb nákladnej dopravy na celom svete bol len konštatovaním skutkových okolností, ktoré Komisia v odsekoch 1 až 4 toho istého článku kvalifikovala ako porušenie pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na spojenia, o ktorých sa domnievala, že v predmetných obdobiach patrili do jej právomoci. Toto posúdenie je v súlade so samotným znením tohto výroku, ktorý skutočne rozlišuje medzi pojmom „správanie“ uvedeným len v jeho úvodnej časti a pojmom „porušenie“, ktorý je použitý v odsekoch 1 až 4 uvedeného výroku.

143

Po druhé, pokiaľ ide o odôvodnenie sporného rozhodnutia, Všeobecný súd v bodoch 152 až 154 napadnutého rozsudku správne vychádzal z celkového výkladu uvedených dôvodov, najmä dôvodov uvedených v odôvodneniach 74, 112, 832, 903 a 1210 sporného rozhodnutia, z ktorého vyvodil, že toto rozhodnutie spočíva na rozlišovaní medzi jednoduchým skutkovým zistením správania, ktoré má celosvetový geografický rozsah, a konštatovaním porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, ktorého cieľom je obmedziť hospodársku súťaž na určitých spojeniach.

144

V súlade s článkom 16 prvou vetou nariadenia č. 1/2003, keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ, ktoré sú už predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou.

148

Bez ohľadu na dôvody, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté inštitúciou Únie, len výrok tohto rozhodnutia vykladaný so zreteľom na jeho odôvodnenie, ktoré predstavuje jeho nevyhnutný podklad, pritom môže vyvolať právne účinky (pozri v tomto zmysle uznesenie z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia, C‑164/02 , EU:C:2004:54 , bod 21 ). Práve tieto účinky sú podľa článku 16 prvej vety nariadenia č. 1/2003 záväzné pre vnútroštátne súdy.

149

Všeobecný súd preto neporušil článok 16 prvú vetu nariadenia č. 1/2003, keď v bode 357 napadnutého rozsudku uviedol, že „pokiaľ ide o rozsah a povahu sankcionovaných porušení, je v zásade dôležitý výrok [sporného] rozhodnutia, a nie odôvodnenie, a teda že len v prípade nejasnosti výrazov použitých vo výroku ho treba vykladať s odvolaním sa na odôvodnenie rozhodnutia“.

150

153

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

154

Keďže Komisia navrhla uložiť spoločnostiam Latam Airlines a Lan Cargo povinnosť nahradiť trovy konania a tieto spoločnosti nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.