C-380/22

62022CJ0380

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 26. februára 2026 ( *1 )

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely – Trh leteckej nákladnej dopravy – Rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave – Koordinácia prvkov ceny za služby leteckej nákladnej dopravy (palivová prirážka, bezpečnostná prirážka a odmietnutie platiť provízie z prirážok) – Prichádzajúce služby nákladnej dopravy – Územná právomoc Komisie – Kvalifikované účinky – Jediné a pokračujúce porušenie“

Vec C‑380/22 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 9. júna 2022,

Európska komisia , v zastúpení: P. Berghe a A. Dawes, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, sudcovia E. Regan a D. Gratsias,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

Právny rámec

Dohoda o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom

2

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave, podpísaná v Luxemburgu 21. júna 1999 a schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom v prípade dohody o vedeckej a technologickej spolupráci zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Švajčiarskou konfederáciou ( Ú. v. ES L 114, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 11/041, s. 89) (ďalej len „dohoda o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom“), nadobudla platnosť 1. júna 2002. Články 8 a 9 tejto dohody zodpovedajú mutatis mutandis článkom 101 a 102 ZFEÚ.

3

Podľa článku 11 uvedenej dohody:

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:

„Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré:

a)

priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky;

b)

obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície;

7

Nariadenie č. 1/2003, zmenené nariadením Rady (ES) č. 411/2004 z 26. februára 2004 ( Ú. v. EÚ L 68, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 07/008, s. 17), bolo začlenené do Dohody o EHP jednak rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 130/2004 z 24. septembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIV (Hospodárska súťaž), protokol 21 (o implementácii pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných v podnikoch) a protokol 23 (týkajúci sa spolupráce medzi dozornými orgánmi) k Dohode o EHP ( Ú. v. EÚ L 64, 2005, s. 57 ), ktoré nadobudlo účinnosť 19. mája 2005, a jednak rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 40/2005 z 11. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIII (Doprava) a protokol 21 (O vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže vzťahujúcich sa na podniky) k Dohode o EHP ( Ú. v. EÚ L 198, 2005, s. 38 ), ktoré nadobudlo účinnosť v ten istý deň.

Nariadenie č. 1/2003

8

Článok 16 nariadenia č. 1/2003 v odseku 1 stanovuje:

„Keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku [101] alebo [102 ZFEÚ], ktoré sú už predmetom rozhodnutia [Európskej k]omisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. Musia sa vyhnúť takým rozhodnutiam, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, o ktorom uvažuje Komisia v postupe, ktorý iniciovala. Na tento účel môžu vnútroštátne súdy posúdiť, či je nevyhnutné zastaviť príslušný postup. Táto povinnosť nemá vplyv na práva a povinnosti podľa článku [267 ZFEÚ].“

Pokuta uložená každému podniku alebo združeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku.

…

3. Pri stanovení čiastky pokuty sa zohľadní závažnosť a doba trvania porušovania.“

10

Článok 32 písm. c) uvedeného nariadenia stanovoval, že toto nariadenie sa nevzťahuje na „leteckú dopravu medzi letiskami spoločenstva a tretími štátmi“.

11

14

V odvetví nákladnej dopravy zabezpečujú letecké spoločnosti prepravu nákladov leteckou dopravou (ďalej len „dopravcovia“). Vo všeobecnosti dopravcovia poskytujú služby nákladnej dopravy špeditérom, ktorí organizujú prepravu týchto nákladov v mene odosielateľov. Ako protihodnotu títo špeditéri platia dopravcom cenu, ktorá sa skladá jednak z taríf vypočítaných za kilogram, a jednak z rôznych prirážok.

Správne konanie

15

Dňa 7. decembra 2005 dostala Európska komisia žiadosť o oslobodenie od pokút na základe jej oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov ( Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3 ; Mim. vyd. 08/002, s. 155), ktorú podali Deutsche Lufthansa AG a i. Podľa tejto žiadosti existovali protisúťažné kontakty medzi viacerými dopravcami, ktoré sa týkali prvkov tvoriacich cenu služieb poskytovaných na trhu leteckej nákladnej dopravy, a to zavedenia tzv. „palivových“ a „bezpečnostných“ prirážok, ako aj odmietnutia týchto dopravcov platiť špeditérom províziu z prirážok (ďalej len „odmietnutie platiť provízie“).

16

19

Komisia prijala 9. novembra 2010 rozhodnutie K(2010) 7694 v konečnom znení týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ], článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec COMP/39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“). Toto rozhodnutie bolo určené 21 dopravcom, medzi ktorými boli aj Deutsche Lufthansa a i.

20

Uvedené rozhodnutie vo svojich odôvodneniach uvádzalo, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy tým, že sa dohodli na palivovej prirážke, bezpečnostnej prirážke a odmietnutí platiť provízie, a podieľali sa tak na jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, ku ktorému dochádzalo na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska.

Rozsudky zo 16. decembra 2015

21

24

Dňa 17. marca 2017 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktoré bolo určené 19 dopravcom, vrátane spoločností Deutsche Lufthansa a i.

25

V spornom rozhodnutí sa uvádza, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy na celom svete prostredníctvom palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie (ďalej len „sporný kartel“), čím sa dopustili jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom.

26

V oddiele 4 tohto rozhodnutia, nazvanom „Opis skutkových okolností“, Komisia najmä uviedla, že vyšetrovanie odhalilo kartel celosvetového rozsahu založený na sieti dvojstranných a mnohostranných kontaktov medzi konkurentmi počas dlhého obdobia, týkajúcich sa správania, ktoré sa rozhodli, plánovali alebo zamýšľali prijať vo vzťahu k rôznym prvkom cien za služby nákladnej dopravy, uvedeným v predchádzajúcom bode. Komisia zdôraznila, že spoločným cieľom tejto siete kontaktov bolo koordinovať správanie konkurentov v oblasti stanovenia cien alebo znížiť neistotu, pokiaľ ide o ich cenovú politiku. Následne opísala kontakty týkajúce sa palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie a posúdila skutkové dôkazy týkajúce sa jednak sporného kartelu ako celku a jednak každého z adresátov uvedeného rozhodnutia.

Na jednej strane v odôvodneniach 822 až 832 sporného rozhodnutia, ktoré tvoria pododdiel 5.2 tohto rozhodnutia, nazvaný „Právomoc Komisie“, Komisia v podstate uviedla, že najprv neuplatní článok 101 ZFEÚ na dohody a na postupy predchádzajúce 1. máju 2004 týkajúce sa spojení medzi letiskami v Európskej únii a letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP (ďalej len „spojenia medzi Úniou a tretími krajinami“), následne článok 53 Dohody o EHP na dohody a na postupy predchádzajúce 19. máju 2005, pokiaľ ide o spojenia medzi Úniou a tretími krajinami a spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP a ktoré nie sú členmi Únie, a letiskami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách (ďalej len „spojenia medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami“) a nakoniec článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom na dohody a na postupy predchádzajúce 1. júnu 2002, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami v Únii a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku (ďalej len „spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom“). V odôvodnení 832 uvedeného rozhodnutia spresnila, že to isté rozhodnutie nemalo „žiadnu ambíciu na odhalenie akéhokoľvek porušenia článku 8 dohody [o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom] týkajúceho sa služieb nákladnej dopravy [medzi] Švajčiarskom [a] tretími krajinami“.

30

Na druhej strane v odôvodneniach 1036 až 1046 sporného rozhodnutia, ktoré tvoria pododdiel 5.3.8 tohto rozhodnutia, nazvaného „Uplatniteľnosť článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP na prichádzajúce spojenia“ Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré odmietla tvrdenia viacerých obvinených dopravcov, podľa ktorých prekročila hranice svojej územnej pôsobnosti podľa pravidiel medzinárodného práva verejného tým, že konštatovala a sankcionovala porušenie týchto dvoch ustanovení na spojeniach s odletom z tretích krajín a smerujúcich do EHP (ďalej len „prichádzajúce spojenia“, a pokiaľ ide o služby nákladnej dopravy ponúkané na týchto spojeniach „prichádzajúce služby nákladnej dopravy“).

Pododdiel 5.3 sporného rozhodnutia, ktorý sa v prejednávanej veci týka uplatnenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, obsahuje odôvodnenia 833 až 1052 tohto rozhodnutia. Po prvé v odôvodnení 846 tohto rozhodnutia Komisia usúdila, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie alebo ovplyvnili tvorbu cien, „čo v konečnom dôsledku v[iedlo] k stanoveniu cien vo vzťahu“ k palivovej prirážke, bezpečnostnej prirážke a plateniu provízie z prirážok špeditérom. V odôvodnení 861 uvedeného rozhodnutia Komisia konštatovala, že „všeobecný systém koordinácie určovania cien za služby nákladnej dopravy“, odhalený jej vyšetrovaním, svedčí o existencii „komplexného porušenia pozostávajúceho z rôznych činností, ktoré [bolo možné] kvalifikovať buď ako dohodu, alebo ako zosúladený postup, v rámci ktorých konkurenti vedome nahradili riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi sebou“.

34

Po druhé v odôvodnení 869 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, že „predmetné správanie predstav[ovalo] jediné a pokračujúce porušenie článku 101 [ZFEÚ]“, pričom v odôvodneniach 870 až 902 tohto rozhodnutia spresnila, že predmetné dojednania sledovali jediný protisúťažný cieľ, ktorým bolo narušiť hospodársku súťaž v odvetví nákladnej dopravy v rámci EHP, týkali sa poskytovania služieb nákladnej dopravy a stanovovania ich cien, ako aj tých istých podnikov, mali jedinú a nepretržitú povahu a týkali sa troch zložiek, a to palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie. V tomto rámci Komisia v odôvodnení 881 tohto rozhodnutia uviedla, že Lufthansa Cargo sa podieľala na týchto troch zložkách.

38

Oddiel 7 sporného rozhodnutia, nazvaný „Dĺžka trvania porušenia“, obsahuje odôvodnenia 1146 až 1169 tohto rozhodnutia. Ako teda vyplýva z odôvodnenia 1146 uvedeného rozhodnutia, Komisia konštatovala, že sporný kartel sa začal 7. decembra 1999 a trval až do 14. februára 2006. V tomto odôvodnení 1146 spresnila, že tento kartel porušoval:

–

článok 101 ZFEÚ od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu medzi letiskami v Únii,

–

článok 101 ZFEÚ od 1. mája 2004 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na leteckých spojeniach medzi Úniou a tretími krajinami,

39

V odôvodnení 1169 toho istého rozhodnutia Komisia uviedla, že porušenie trvalo, pokiaľ ide o spoločnosti Deutsche Lufthansa a Lufthansa Cargo od 14. decembra 1999 do 7. decembra 2005, a pokiaľ ide o Swiss International Air Lines, od 2. apríla 2002 do 7. decembra 2005.

40

Články 1, 3 a 4 výroku sporného rozhodnutia znejú takto:

„Článok 1

Nasledujúce podniky sa tým, že koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy na celom svete, pokiaľ ide o palivovú prirážku, [bezpečnostnú prirážku] a platenie provízie z prirážok, dopustili nasledujúceho jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 [ZFEÚ], článku 53 [dohody o EHP] a článku 8 [dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom], pokiaľ ide o nasledujúce spojenia a počas nasledujúcich období.

[Deutsche Lufthansa] od 14. decembra 1999 do 7. decembra 2005;

m)

[Swiss International Air Lines] od 2. apríla 2002 do 7. decembra 2005;

…

2)

Nasledujúce podniky porušili článok 101, pokiaľ ide o [spojenia medzi Úniou a tretími krajinami] počas týchto období:

[Swiss International Air Lines] od 2. apríla 2002 do 7. decembra 2005;

…

3)

Nasledujúce podniky porušili článok 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o [spojenia medzi Úniou a tretími krajinami] počas týchto období:

…

k)

4)

Nasledujúce podniky porušili článok 8 [dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom], pokiaľ ide o [spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom] počas týchto období:

…

k)

[Lufthansa Cargo] od 1. mája 2004 do 7. decembra 2005;

l)

…

j)

[Lufthansa Cargo] a [Deutsche Lufthansa] spoločne a nerozdielne: 0 [eur];

k)

[Swiss International Air Lines]: 0 [eur];

l)

41

Návrhom predloženým do kancelárie Všeobecného súdu 30. mája 2017 Deutsche Lufthansa a i. podali žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia článku 1 sporného nariadenia v rozsahu, v akom sa ich týka.

42

Na podporu tejto žaloby žalobkyne uviedli päť žalobných dôvodov.

43

Piaty žalobný dôvod bol v prvej časti založený na nedostatku právomoci Komisie na uplatnenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP na prichádzajúce služby nákladnej dopravy.

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zrušil sporné rozhodnutie v celom rozsahu alebo čiastočne,

–

subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a

–

48

Tento odvolací dôvod obsahuje štyri časti. Prvá časť je založená na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Všeobecný súd údajne dopustil tým, že Komisiu oslobodil od povinnosti preukázať obmedzenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. V druhej časti Deutsche Lufthansa a i. vytýkajú Všeobecnému súdu, že rozhodol, že Komisia mohla zohľadniť účinky jediného a pokračujúceho porušenia ako celku. V tretej časti odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že svojím vlastným posúdením kvalifikovaných účinkov protisúťažných postupov v Únii (ďalej len „kvalifikované účinky“) nahradil posúdenie vykonané Komisiou. Napokon vo štvrtej časti odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru o existencii bezprostredných, podstatných a predvídateľných účinkov.

49

V prvom rade treba preskúmať prvú časť a potom tretiu a štvrtú časť, ktoré sa týkajú účinkov koordinácie prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy, posudzovanej samostatne. Druhá časť, ktorá sa týka účinkov jediného a pokračujúceho porušenia ako celku, bude preskúmaná ako posledná.

O prvej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení, keď bola Komisia oslobodená od povinnosti preukázať obmedzenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu

Argumentácia účastníčok konania

53

Vyplýva totiž z judikatúry uvedenej najmä v rozsudkoch zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia ( 48/69 , EU:C:1972:70 ), a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ( C‑89/85, C‑104/85, C‑114/85, C‑116/85, C‑117/85 a C‑125/85 až C‑129/85 , EU:C:1993:120 ), že účastníci údajného kartelu si musia konkurovať, pokiaľ ide o priamy predaj zákazníkom usadeným na vnútornom trhu, čo nie je prípad predmetného správania na prichádzajúcich spojeniach, pretože zákazníkmi sú špeditéri alebo výnimočne odosielatelia usadení v mieste odletu.

54

Z judikatúry tiež vyplýva, že na posúdenie toho, či možno správanie kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ, treba preskúmať, či toto správanie má za následok obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu prostredníctvom analýzy jeho protisúťažných účinkov.

55

Ani Komisia, ani Všeobecný súd však nevykonali takúto analýzu a povrchné posúdenie účinkov vykonané Všeobecným súdom v rámci preskúmania kritéria kvalifikovaných účinkov neumožňuje napraviť takéto opomenutie.

59

Po štvrté konštatovanie obmedzenia hospodárskej súťaže medzi špeditérmi je z právneho hľadiska nesprávne. V prvom rade toto konštatovanie nevyplýva zo sporného rozhodnutia, a preto predstavuje nahradenie odôvodnenia Komisie vlastným odôvodnením zo strany Všeobecného súdu. Ďalej vzhľadom na to, že Komisia odmietla založiť sporné rozhodnutie práve na protisúťažných účinkoch predmetného správania, Všeobecný súd vychádzal z iného právneho základu, než je ten, ktorý použila Komisia v spornom rozhodnutí. Napokon pri neexistencii akéhokoľvek vyšetrovania Komisie alebo Všeobecného súdu, pokiaľ ide o spôsob, akým skutočne funguje trh špeditérov, žiadny skutkový základ neumožňuje dospieť k záveru, že existoval vplyv na hospodársku súťaž medzi týmito špeditérmi, ktorí mohli naďalej slobodne určovať svoje ceny a internalizovať zvýšenia sadzieb alebo provízií namiesto toho, aby ich preniesli na odosielateľov.

60

Komisia tvrdí, že prvá časť jediného odvolacieho dôvodu je založená na zámene územnej pôsobnosti článku 101 ZFEÚ s pojmom „obmedzenie hospodárskej súťaže ‚z hľadiska cieľa‘“, a že ju treba zamietnuť v celom rozsahu.

Posúdenie Súdnym dvorom

61

64

Ako sa však už uvádza v dôvodoch uvedených v druhom rade v tomto bode 111, z týchto bodov, ktoré Deutsche Lufthansa a i. spochybňujú, nemožno vyvodiť, že na účely preukázania, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo v prejednávanej veci splnené, Všeobecný súd zastával názor, že stačí, aby sporný kartel bolo možné kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“.

65

Z celkového znenia bodov 102 až 119 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že v uvedených napadnutých bodoch Všeobecný súd odmietol len argumentáciu, ktorú mu predložili Deutsche Lufthansa a i. a ktorá bola zhrnutá v bode 89 tohto rozsudku. V týchto bodoch tak uviedol dôvody, pre ktoré pred ním nesprávne tvrdili, že skutočnosť, že v odôvodnení sporného rozhodnutia, ktoré sa v prípade odôvodnenia 917 tohto rozhodnutia týka kvalifikácie predmetného obmedzenia hospodárskej súťaže a v prípade jeho odôvodnení 1190 a 1277 výpočtu pokuty, Komisia uviedla, že nie je potrebné preukázanie skutočných protisúťažných účinkov, keďže bol preukázaný protisúťažný cieľ predmetného správania, vôbec neuviedla, že Komisia z dôvodu tohto protisúťažného cieľa neposúdila, či toto správanie vyvolalo kvalifikované účinky požadované na účely preukázania jej právomoci uplatňovať článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na prichádzajúce služby nákladnej dopravy.

66

Na jednej strane sa pritom Všeobecný súd tým, že v podstate odpovedal, že kritérium kvalifikovaných účinkov, ktoré slúži na založenie extrateritoriálnej právomoci Komisie, sa odlišuje od otázky, či možno sporný kartel kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Ako tiež uviedol generálny advokát v bode 42 svojich návrhov, kritérium kvalifikovaných účinkov, ktoré môže slúžiť ako základ pre právomoc Komisie uplatňovať pravidlá hospodárskej súťaže Únie a EHP mimo jej územia z hľadiska medzinárodného práva verejného, sa nezhoduje s hmotnoprávnym kritériom týkajúcim sa obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo z hľadiska následku v rámci vnútorného trhu Únie alebo EHP, ktorému podlieha právomoc Komisie konštatovať a sankcionovať porušenie týchto pravidiel hospodárskej súťaže na základe práva Únie.

70

Ako totiž vyplýva z bodu 106 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd nielenže usúdil, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala svoju právomoc podľa medzinárodného práva verejného na základe kritéria kvalifikovaných účinkov, ale tiež konštatoval, že Komisia sa domnievala, že sporné správanie treba kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“. Všeobecný súd teda nevychádzal z toho, že kritérium kvalifikovaných účinkov nahrádza podmienku týkajúcu sa existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo z hľadiska následku, ktorej podlieha právomoc Komisie konštatovať a postihovať porušenie pravidiel hospodárskej súťaže na základe práva Únie.

71

Po tretie Deutsche Lufthansa a i. tiež nesprávne tvrdia, že Všeobecný súd dostatočne právne neanalyzoval účinky sporného správania v rámci preskúmania kritéria kvalifikovaných účinkov.

72

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že kritérium kvalifikovaných účinkov sleduje, podobne ako kritérium založené na mieste vykonávania protisúťažných postupov, cieľ identifikovať správanie, ku ktorému síce nedošlo na území Únie alebo prípadne EHP, ale ktorého protisúťažné účinky sa môžu prejaviť na trhu Únie alebo EHP. Okrem toho na splnenie požiadavky bezprostrednosti stačí, aby predmetné správanie „mohlo“ mať bezprostredný účinok v Únii alebo v EHP (pozri tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , body 45 , 49 , 51 a 52 ).

76

Po štvrté v rozsahu, v akom Deutsche Lufthansa a i. svojou argumentáciou tvrdia, že preukázanie protisúťažných účinkov si vyžaduje analýzu podloženú dôkazmi týkajúcimi sa relevantného trhu s výrobkami a relevantného geografického trhu, zohľadnenie relevantného hospodárskeho a právneho kontextu a identifikáciu správnej kontrafaktuálnej hypotézy, treba uviesť, že z dôvodov uvedených v bode 74 tohto rozsudku preukázanie kvalifikovaných účinkov na účely určenia právomoci Komisie nepodlieha rovnakému dôkaznému režimu, aký sa uplatňuje na preukázanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Toto tvrdenie preto treba odmietnuť.

77

80

Okrem toho v rozsahu, v akom Deutsche Lufthansa a i. svojou argumentáciou vytýkajú Všeobecnému súdu, že nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, pričom vychádzal z hospodárskej súťaže medzi špeditérmi, treba konštatovať, že uvedená argumentácia sa prekrýva s argumentáciou uvedenou na podporu tretej časti jediného odvolacieho dôvodu, takže bude preskúmaná v rámci tejto časti.

81

Z vyššie uvedeného vyplýva, že s touto poslednou uvedenou výhradou treba prvú časť tohto odvolacieho dôvodu zamietnuť ako čiastočne neprípustnú, čiastočne neúčinnú a čiastočne nedôvodnú.

O tretej časti založenej na tom, že Všeobecný súd nahradil odôvodnenie Komisie svojím vlastným odôvodnením

Argumentácia účastníčok konania

85

Po druhé Všeobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku uviedol, že je „prinajmenšom pravdepodobné, že odosielatelia sú usadení v EHP“, zatiaľ čo v spornom rozhodnutí sa neuvádza ani to, že odosielatelia sú usadení v EHP, ani to, že porušenie má vplyv na týchto odosielateľov, ale predpokladá, že kontakty medzi leteckými spoločnosťami mohli zvýšiť cenu fakturovanú špeditérom, čo mohlo zvýšiť cenu leteckej dopravy a v dôsledku toho cenu dovážaného tovaru predávaného spotrebiteľom v EHP.

86

Po tretie Všeobecný súd posúdil predvídateľnosť účinkov sporného správania na odosielateľov, hoci sporné rozhodnutie neobsahovalo žiadne posúdenie týkajúce sa ich predvídateľnosti. Navyše uviedol, že dopravcovia nepreukázali, že „účinok spojených nádob“ bol pravdepodobný do takej miery, že predmetný účinok sa stal nepredvídateľným, zatiaľ čo jediné odôvodnenie sporného rozhodnutia týkajúce sa „účinku spojených nádob“, a to odôvodnenie 1190, sa týka výpočtu pokuty a je založené na odlišnom odôvodnení.

87

Po štvrté Všeobecný súd posúdil podstatnú povahu účinku sporného správania v závislosti od dĺžky trvania, rozsahu a povahy porušenia, ako aj pomeru, ktorý predstavovali prirážky vo vzťahu k celkovej cene služieb nákladnej dopravy, zatiaľ čo sporné rozhodnutie takúto analýzu neobsahovalo.

Posúdenie Súdnym dvorom

91

Z judikatúry vyplýva, že rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v článku 263 ZFEÚ sa vzťahuje na všetky časti rozhodnutia Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Všeobecný súd s ohľadom na dôvody predložené žalobcom a s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré tento žalobca predloží. V rámci tohto preskúmania súdy Únie však v nijakom prípade nemôžu nahradiť odôvodnenie autora dotknutého aktu svojím vlastným odôvodnením (rozsudok zo 4. júla 2024, Westfälische Drahtindustrie a Pampus Industriebeteiligungen/Komisia, C‑70/23 P , EU:C:2024:580 , bod 38 , ako aj citovaná judikatúra).

92

Všeobecný súd teda nemôže svojím vlastným odôvodnením vyplniť medzeru v odôvodnení napadnutého aktu, lebo jeho preskúmanie by nevychádzalo z nijakého posúdenia uvedeného v tomto akte (rozsudok z 18. júla 2013, UEFA/Komisia, C‑201/11 P , EU:C:2013:519 , bod 65 a citovaná judikatúra).

93

V tejto súvislosti, pokiaľ ide po prvé o výhrady smerujúce proti bodom 115 až 120 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že Všeobecný súd na základe odôvodnení 14, 17 a 70 sporného rozhodnutia v podstate konštatoval, že dopravcovia predávajú svoje služby nákladnej dopravy výlučne alebo takmer výlučne špeditérom a títo špeditéri nakupujú tieto služby najmä v postavení sprostredkovateľov, aby ich zaradili do balíka služieb, ktorých účelom je zorganizovať integrovanú prepravu tovaru na územie EHP v mene odosielateľov. Z toho vyvodil, že koordinácia týkajúca sa prichádzajúcich spojení mohla mať vplyv na hospodársku súťaž medzi týmito špeditérmi, aby získali zákazníkov odosielateľov, za predpokladu, že uvedení špeditéri preniesli do ceny svojich balíkov služieb prípadné dodatočné náklady vyplývajúce zo sporného kartelu. Všeobecný súd tak v reakcii na argumentáciu spoločností Deutsche Lufthansa a i. uvedenú v bode 113 napadnutého rozsudku rozhodol, že dodatočné náklady, ktoré by odosielatelia mohli byť povinní zaplatiť, a z toho vyplývajúce zdraženie tovaru dovážaného do EHP, nepatria medzi účinky, o ktoré sa Komisia mohla opierať pri uplatnení kritéria kvalifikovaných účinkov.

96

Všeobecný súd teda na základe týchto odôvodnení sporného rozhodnutia a v odpovedi na argumentáciu, ktorú mu predložili Deutsche Lufthansa a i., v bode 119 napadnutého rozsudku konštatoval, že „dodatočné náklady, ktoré by odosielatelia mohli byť povinní zaplatiť, a zdraženie tovarov dovážaných do EHP, ktoré by z toho mohlo vyplývať, patria medzi účinky sporného správania, o ktoré sa Komisia mohla opierať pri uplatnení kritéria kvalifikovaných účinkov“. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd nenahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia svojím vlastným odôvodnením, ale zohľadnil skutkové a právne okolnosti tohto rozhodnutia na účely posúdenia relevantnosti vplyvu na ceny dovážaného tovaru na účely uplatnenia kritéria kvalifikovaných účinkov, pričom okrem iného zohľadnil tvrdenia, ktoré pred ním uviedli Deutsche Lufthansa a i.

100

Po štvrté, pokiaľ ide o podstatný vplyv na ceny dovážaného tovaru, treba v prvom rade poznamenať, že argumentácia spoločností Deutsche Lufthansa a i. vychádza zo skresleného výkladu napadnutého rozsudku, ktorý je obmedzený na body 140 a 146 tohto rozsudku. Zo znenia celej časti uvedeného rozsudku venovanej tomuto podstatnému prvku, a najmä z jeho bodov 143 až 145, vyplýva, že Všeobecný súd posúdil tento prvok najmä na základe odôvodnení 889, 1146, 1208, 1215 a 1217 sporného rozhodnutia, v ktorých Komisia konštatovala, že palivové prirážky a bezpečnostné prirážky boli všeobecne uplatniteľnými opatreniami, že jediné a pokračujúce porušenie spočívalo v určení rôznych prvkov ceny, a v dôsledku toho predstavovalo jedno z najzávažnejších obmedzení hospodárskej súťaže a dĺžka trvania jediného a pokračujúceho porušenia predstavovala 21 mesiacov v prípade spojení medzi Úniou a tretími krajinami a 8 mesiacov v prípade spojení medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami, čo je aj dĺžka trvania účasti všetkých obvinených dopravcov s výnimkou spoločností Deutsche Lufthansa a i. Všeobecný súd teda na účely posúdenia podstatného vplyvu na ceny dovážaného tovaru zohľadnil skutkové a právne okolnosti, ktoré Komisia uviedla v spornom rozhodnutí.

101

V bode 146 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd v druhom rade obmedzil na odpoveď na argumentáciu spoločností Deutsche Lufthansa a i., keď uviedol, že na rozdiel od tejto argumentácie predstavovali prirážky počas obdobia porušenia významnú časť celkovej ceny služieb nákladnej dopravy.

102

Argumentácia účastníčok konania

105

Vo štvrtej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Deutsche Lufthansa a i. tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že sporné skutočnosti mali bezprostredné, podstatné a predvídateľné účinky, a tým spĺňali kritérium kvalifikovaných účinkov.

106

Po prvé, pokiaľ ide o predvídateľnosť účinkov, správanie možno považovať za predvídateľné len vtedy, ak má bezprostredný alebo priamy účinok v rámci vnútorného trhu, čo je prípad správania, ktoré priamo ovplyvňuje dodávanie výrobkov alebo poskytovanie služieb spotrebiteľom nachádzajúcim sa v EHP. Naopak, jednoduchý „účinok presahovania“ v rámci vnútorného trhu by bol nedostatočný.

107

Tento prístup je navyše v rozpore s rozhodovacou praxou Komisie, ktorá uplatňuje právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže len vo veciach, v ktorých členovia kartelu predávajú svoje výrobky alebo služby priamo spotrebiteľom usadeným v Únii.

111

Pokiaľ ide o podstatnú povahu účinkov, Deutsche Lufthansa a i. vytýkajú Všeobecnému súdu, že len pre úplnosť analyzoval význam prirážok pre celkovú cenu fakturovanú zákazníkom na následnom trhu. Táto analýza je pritom zásadná, keďže koordinácia cien vstupného produktu, ktorý predstavuje len malú časť ceny fakturovanej zákazníkom v rámci EHP, nemá v rámci EHP podstatný účinok.

112

Posúdenie vykonané Všeobecným súdom v bodoch 146 až 148 napadnutého rozsudku okrem toho zdôrazňuje neexistenciu akejkoľvek významnej analýzy vykonanej Komisiou v spornom rozhodnutí, pretože spočíva len na dvoch skutočnostiach.

113

116

Komisia tvrdí, že táto argumentácia nedôvodná.

Posúdenie Súdnym dvorom

117

V prvom rade treba pripomenúť, že na účely uplatnenia kritéria kvalifikovaných účinkov stačí na splnenie podmienky týkajúcej sa požiadavky predvídateľnosti zohľadniť pravdepodobné účinky správania na hospodársku súťaž, a na splnenie požiadavky bezprostrednosti stačí, aby predmetné správanie mohlo mať bezprostredný účinok v Únii alebo v EHP (pozri tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , body 49 a 51 ).

118

Všeobecný súd v bodoch 125 až 127 napadnutého rozsudku konštatoval, že palivová prirážka, bezpečnostná prirážka a odmietnutie platiť provízie predstavujú, ako vyplýva z odôvodnení 846, 909, 1199 a 1208 sporného rozhodnutia, kolúzne správanie v podobe horizontálneho stanovenia cien, o ktorom je podľa judikatúry Súdneho dvora nesporné, že vedie predovšetkým k zvýšeniu cien, čo vedie k zlému rozdeleniu zdrojov najmä na úkor spotrebiteľov. Konštatoval, že za týchto podmienok bolo pre obvinených dopravcov predvídateľné, že horizontálne určenie palivovej prirážky a bezpečnostnej prirážky spôsobí zvýšenie ich úrovne. Dodal, že odmietnutie platiť provízie môže posilniť takéto zvýšenie, pretože spočíva v zosúladenom odmietnutí poskytnúť špeditérom zľavy z prirážok, čo smerovalo k tomu, že sa obvineným dopravcom umožnilo „zachovať pod kontrolou“ neistotu v oblasti určovania cien, ktorá by mohla vyvolať konkurenciu v oblasti platenia provízií, a tak vyňať prirážky z pôsobenia hospodárskej súťaže, ako Komisia uviedla v odôvodneniach 874, 879 a 899 sporného rozhodnutia.

121

Okrem toho v bode 128 napadnutého rozsudku poznamenal, že cena služieb nákladnej dopravy pozostáva, ako vyplýva z odôvodnenia 17 tohto rozhodnutia, z taríf a prirážok, vrátane palivovej prirážky a bezpečnostnej prirážky, a že s výnimkou prípadu, že by zvýšenie palivovej prirážky a bezpečnostnej prirážky bolo v dôsledku dostatočne pravdepodobného účinku spojených nádob kompenzované zodpovedajúcim znížením týchto taríf a iných prirážok, takéto zvýšenie by v zásade mohlo viesť k zvýšeniu celkovej ceny prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy.

125

Na rozdiel od toho, čo tvrdia Deutsche Lufthansa a i. na účely preukázania požadovanej predvídateľnosti, teda nebolo potrebné, aby Všeobecný súd konkrétne overil účinok prirážok na celkovú predajnú cenu služieb nákladnej dopravy, ani či a v akom rozsahu špeditéri skutočne preniesli toto zvýšenie cien na odosielateľov, ani či a v akom rozsahu odosielatelia skutočne preniesli toto zvýšenie nákladov na dopravu na spotrebiteľov.

126

Argumentácia uvedená v bode 108 tohto rozsudku sa teda musí zamietnuť ako nedôvodná.

127

Pokiaľ ide po druhé o výhrady smerujúce proti bodom 140 až 150 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd posúdil podstatný vplyv na ceny dovážaného tovaru, treba hneď na úvod zamietnuť ako neúčinné tvrdenie spoločností Deutsche Lufthansa a i., ktorým Všeobecnému súdu vytýkajú, že v bode 146 tohto rozsudku len pre úplnosť konštatoval, že prirážky predstavovali počas obdobia porušenia významnú časť celkovej ceny služieb nákladnej dopravy. Aj za predpokladu, ako tvrdia odvolateľky, že toto posúdenie nebolo nadbytočné, ale podstatné, skutočnosť, že bolo uvedené len pre úplnosť, nemôže odôvodniť zrušenie napadnutého rozsudku, keďže Všeobecný súd v každom prípade vykonal uvedené posúdenie.

V prejednávanej veci, ako je uvedené v bode 128 tohto rozsudku, sa však Deutsche Lufthansa a i. obmedzujú na tvrdenie, že list z 8. júla 2005 nie je spomenutý v spornom rozhodnutí, pričom neuvádzajú, že im nebolo umožnené sa s ním oboznámiť počas správneho konania alebo konania pred Všeobecným súdom. V tejto súvislosti a v každom prípade zo spisu vo veci pred Všeobecným súdom, ktorý bol predložený Súdnemu dvoru v súlade s článkom 167 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, vyplýva, že list z 8. júla 2005 predložila Všeobecnému súdu Komisia v prílohe svojich odpovedí na otázky, ktoré jej položil Všeobecný súd. Cieľom jeho predloženia bolo podporiť tvrdenie uvedené v odôvodneniach 471, 686, 699 a 777 sporného rozhodnutia, podľa ktorého bolo úlohou špeditérov „zhromažďovať“ prirážky od odosielateľov v mene prepravcov. Keďže odpovede Komisie na otázky Všeobecného súdu, ako aj ich príloha boli oznámené žalobkyniam štyri dni pred pojednávaním pred Všeobecným súdom, žalobkyne mohli, ak si to želali, predložiť svoje pripomienky k listu z 8. júla 2005 na tomto pojednávaní. Okrem toho z odpovede Komisie na otázky Všeobecného súdu vyplýva, že tento list sa už nachádzal v spise Komisie. Za týchto podmienok tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého tento list predstavoval neprípustný dôkaz, ktorý Všeobecný súd nemal zohľadniť, nemôže uspieť.

131

Deutsche Lufthansa a i. nemôžu ani v štádiu tohto odvolania tvrdiť, že tento list nemal dosah, ktorý mu Všeobecný súd priznal. Treba totiž pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 77 tohto rozsudku, že posúdenie týchto dôkazov nepredstavuje s výnimkou prípadu ich skreslenia právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. Z toho vyplýva, že argumentácia spoločností Deutsche Lufthansa a i., v ktorej sa bez toho, aby sa odvolávala na akékoľvek skreslenie, tvrdí, že Všeobecný súd mal vyvodiť iné závery než tie, ktoré vyvodil so zreteľom na list z 8. júla 2005, je neprípustná.

134

Z vyššie uvedeného vyplýva, že štvrtá časť jediného odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

O druhej časti týkajúcej sa zohľadnenia účinkov jediného a pokračujúceho porušenia ako celku

Argumentácia účastníčok konania

135

V druhej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Deutsche Lufthansa a i. vytýkajú Všeobecnému súdu, že konštatoval, že Komisia mohla na účely preukázania existencie kvalifikovaných účinkov odôvodňujúcich právomoc Komisie vychádzať z účinkov jediného a pokračujúceho porušenia ako celku bez toho, aby musela preukázať, že každý zo zosúladených postupov spĺňal požiadavky článku 101 ods. 1 ZFEÚ alebo článku 53 ods. 1 Dohody o EHP.

Posúdenie Súdnym dvorom

139

Treba poznamenať, že Deutsche Lufthansa a i. sa prvou časťou ich piateho žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom obmedzili na spochybnenie právomoci Komisie uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na predmetné správanie v rozsahu, v akom sa týkalo prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 162 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia bola oprávnená konštatovať, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo splnené, pokiaľ ide o koordináciu prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy, posudzovanú samostatne, takže právomoc Komisie uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na sporné správanie bola v rozsahu, v akom bola spochybnená, preukázaná. Z toho vyplýva, že bolo nadbytočné, aby Všeobecný súd v bodoch 163 až 173 napadnutého rozsudku preskúmal, či Komisia na účely preukázania svojej právomoci uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP sporného správania bola tiež oprávnená v odôvodnení 1046 sporného rozhodnutia uviesť, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo splnené vzhľadom na účinky jediného a pokračujúceho porušenia ako celku.

140

Okrem toho, ako vyplýva z celej vyššie uvedenej analýzy k trom ďalším častiam odvolacieho dôvodu, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 162 napadnutého rozsudku dospel k tomuto záveru.

141

144

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

145

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 uvedeného poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

146

Keďže Komisia navrhla uložiť spoločnostiam Deutsche Lufthansa a i. povinnosť nahradiť trovy konania a tieto spoločnosti nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať ich vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.