C-381/22

Japan Airlines Co. Ltd , so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: J.‑F. Bellis, advokát, M. R. Burton, solicitor, a K. Van Hove, advocaat,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Európska komisia , v zastúpení: A. Dawes a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Holmes, BL,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (piata komora),

Rozsudok

1

Svojím odvolaním spoločnosť Japan Airlines Co. Ltd navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 30. marca 2022, Japan Airlines/Komisia ( T‑340/17 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2022:181 ), ktorým Všeobecný súd čiastočne zamietol jej žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne zníženia výšky pokuty, ktorá jej bola v tomto rozhodnutí uložená.

Právny rámec

Dohoda o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom

2

Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) sa stalo uplatniteľným v rámci tej istej dohody s účinnosťou od 5. decembra 2007, a to rozhodnutím č. 1/2007 Spoločného výboru pre leteckú dopravu medzi Spoločenstvom a Švajčiarskom zriadeného podľa dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou z 5. decembra 2007, ktorým sa nahrádza príloha k Dohode o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou ( Ú. v. EÚ L 34, 2008, s. 19 ). K tomuto dátumu nahradilo nariadenie Rady (EHS) č. 3975/87 zo 14. decembra 1987 stanovujúce postup pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže pre podniky leteckej dopravy ( Ú. v. ES L 374, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 07/001, s. 262), ktoré bolo uvedené v prílohe k dohode o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom od nadobudnutia jej platnosti.

Zmluva o FEÚ

5

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:

„Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré:

a)

Dohoda o EHP

6

Článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3, ďalej len „Dohoda o EHP“) zodpovedá mutatis mutandis článku 101 ZFEÚ.

7

Nariadenie č. 1/2003, zmenené nariadením Rady (ES) č. 411/2004 z 26. februára 2004 ( Ú. v. EÚ L 68, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 07/008, s. 17), bolo začlenené do Dohody o EHP jednak rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 130/2004 z 24. septembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIV (Hospodárska súťaž), protokol 21 (o implementácii pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných v podnikoch) a protokol 23 (týkajúci sa spolupráce medzi dozornými orgánmi) k Dohode o EHP ( Ú. v. EÚ L 64, 2005, s. 57 ), ktoré nadobudlo účinnosť 19. mája 2005, a jednak rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 40/2005 z 11. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIII (Doprava) a protokol 21 (O vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže vzťahujúcich sa na podniky) k Dohode o EHP ( Ú. v. EÚ L 198, 2005, s. 38 ), ktoré nadobudlo účinnosť v ten istý deň.

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

Správne konanie

11

Dňa 7. decembra 2005 dostala Európska komisia žiadosť o oslobodenie od pokút na základe jej oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov ( Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3 ; Mim. vyd. 08/002, s. 155), ktorú podala Deutsche Lufthansa AG a jej dve dcérske spoločnosti, Lufthansa Cargo AG a Swiss International Air Lines AG. Podľa tejto žiadosti existovali protisúťažné kontakty medzi viacerými dopravcami, ktoré sa týkali prvkov tvoriacich cenu služieb poskytovaných na trhu leteckej nákladnej dopravy, a to zavedenia tzv. „palivových“ a „bezpečnostných“ prirážok, ako aj odmietnutia týchto dopravcov platiť špeditérom províziu z prirážok (ďalej len „odmietnutie platiť provízie“).

12

V dňoch 14. a 15. februára 2006 Komisia vykonala neohlásené kontroly v priestoroch viacerých dopravcov.

13

16

Uvedené rozhodnutie vo svojom odôvodnení uvádzalo, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy tým, že sa dohodli na palivovej prirážke, bezpečnostnej prirážke a odmietnutí platiť provízie, a podieľali sa tak na jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, ku ktorému dochádzalo na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska.

Rozsudky zo 16. decembra 2015

17

Rozsudkom zo 16. decembra 2015, Japan Airlines/Komisia ( T‑36/11 , EU:T:2015:992 ), Všeobecný súd zrušil pôvodné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti Japan Airlines. V dvanástich ďalších rozsudkoch z toho istého dňa Všeobecný súd tiež úplne alebo čiastočne zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo dvanástich ďalších dopravcov alebo skupín dopravcov.

18

21

V spornom rozhodnutí sa uvádza, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy na celom svete prostredníctvom palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie (ďalej len „sporný kartel“), čím sa dopustili jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom.

22

V oddiele 4 tohto rozhodnutia, nazvanom „Opis skutkových okolností“, Komisia najmä uviedla, že vyšetrovanie odhalilo kartel celosvetového rozsahu založený na sieti dvojstranných a mnohostranných kontaktov medzi konkurentmi počas dlhého obdobia, týkajúcich sa správania, ktoré sa rozhodli, plánovali alebo zamýšľali prijať vo vzťahu k rôznym prvkom cien za služby nákladnej dopravy, uvedeným v predchádzajúcom bode. Komisia zdôraznila, že spoločným cieľom tejto siete kontaktov bolo koordinovať správanie konkurentov v oblasti stanovenia cien alebo znížiť neistotu, pokiaľ ide o ich cenovú politiku. Následne opísala kontakty týkajúce sa palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie a posúdila skutkové dôkazy týkajúce sa jednak sporného kartelu ako celku a jednak každého z adresátov uvedeného rozhodnutia.

23

V oddiele 5 sporného rozhodnutia, nazvanom „Uplatňovanie relevantných pravidiel hospodárskej súťaže“, Komisia uplatnila článok 101 ZFEÚ na skutkové okolnosti prejednávanej veci, pričom spresnila, že odkazy na tento článok treba chápať aj ako odkazy na článok 53 Dohody o EHP a na článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, keďže tieto ustanovenia sa uplatňujú mutatis mutandis , pokiaľ nie je stanovené inak.

26

Na druhej strane v odôvodneniach 1036 až 1046 sporného rozhodnutia, ktoré tvoria pododdiel 5.3.8 tohto rozhodnutia, nazvaného „Uplatniteľnosť článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP na prichádzajúce spojenia“ Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré odmietla tvrdenia viacerých obvinených dopravcov, podľa ktorých prekročila hranice svojej územnej pôsobnosti podľa pravidiel medzinárodného práva verejného tým, že konštatovala a sankcionovala porušenie týchto dvoch ustanovení na spojeniach s odletom z tretích krajín a smerujúcich do EHP (ďalej len „prichádzajúce spojenia“, a pokiaľ ide o služby nákladnej dopravy ponúkané na týchto spojeniach „prichádzajúce služby nákladnej dopravy“).

27

Konkrétne v odôvodnení 1045 uvedeného rozhodnutia Komisia uviedla, že protisúťažné postupy, pokiaľ ide o prichádzajúce služby nákladnej dopravy, „môžu mať bezprostredné, podstatné a predvídateľné účinky v rámci Únie a EHP, keďže zvýšené náklady leteckej dopravy do EHP, a teda vyššie ceny dovážaného tovaru, môžu svojou povahou ovplyvniť spotrebiteľov v EHP“. Dodala, že v tejto veci môžu mať tieto postupy takéto účinky aj na poskytovanie služieb leteckej nákladnej dopravy inými dopravcami v EHP medzi prestupnými platformami („hubs“) v EHP používanými dopravcami z tretích krajín a cieľovými letiskami týchto zásielok v EHP, ktoré neboli obsluhované dopravcom z tretej krajiny.

28

Okrem toho v odôvodnení 1046 toho istého rozhodnutia Komisia uviedla, že sporný kartel bol „vykonávaný celosvetovo“, že dojednania týkajúce sa prichádzajúcich spojení boli neoddeliteľnou súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP a že jednotné uplatňovanie prirážok na celosvetovej úrovni bolo kľúčovým prvkom tohto kartelu.

31

Po tretie v odôvodnení 903 uvedeného rozhodnutia Komisia konštatovala, že cieľom predmetného protisúťažného správania bolo obmedziť hospodársku súťaž aspoň v rámci Únie, EHP a Švajčiarska. V odôvodnení 917 tohto rozhodnutia v podstate dodala, že preto nebolo potrebné zohľadniť konkrétne účinky tohto správania.

32

Po štvrté v odôvodneniach 972 až 1021 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala právne úpravy siedmich tretích krajín, o ktorých viacero obvinených dopravcov tvrdilo, že im ukladali povinnosť dohodnúť sa na prirážkach, čím bránili uplatňovaniu relevantných pravidiel hospodárskej súťaže. Komisia konštatovala, že títo dopravcovia nepreukázali, že konali pod nátlakom týchto tretích krajín.

33

Po piate v odôvodneniach 1024 až 1035 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že jediné a pokračujúce porušenie mohlo citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP a medzi zmluvnými stranami dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom.

–

článok 53 Dohody o EHP od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu medzi letiskami v rámci EHP,

–

článok 53 Dohody o EHP od 19. mája 2005 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na spojeniach medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami,

–

článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom od 1. júna 2002 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na spojeniach medzi Úniou a Švajčiarskom.

„Článok 1

Nasledujúce podniky sa tým, že koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy na celom svete, pokiaľ ide o palivovú prirážku, [bezpečnostnú prirážku] a platenie provízie z prirážok, dopustili nasledujúceho jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 [ZFEÚ], článku 53 [dohody o EHP] a článku 8 [dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom], pokiaľ ide o nasledujúce spojenia a počas nasledujúcich období.

1.

Nasledujúce podniky porušili článok 101 [ZFEÚ] a článok 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri EHP počas týchto období:

…

h)

[Japan Airlines] od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;

…

3.

Tieto podniky porušili článok 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o [spojenia medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami] počas týchto období:

…

h)

[Japan Airlines] od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;

…

Článok 3

Za jediné a pokračujúce porušenie uvedené v článku 1 tohto rozhodnutia… sa ukladajú tieto pokuty:

…

h)

38

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 30. mája 2017 podala Japan Airlines žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne zníženia pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím uložená.

39

Na podporu svojej žaloby Japan Airlines uviedla desať žalobných dôvodov na zrušenie. V rámci týchto žalobných dôvodov sa prvý zakladal na porušení zásady ne bis in idem , článku 266 ZFEÚ a premlčacej lehoty. Piaty žalobný dôvod na nedostatku právomoci Komisie na uplatnenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP na prichádzajúce služby nákladnej dopravy.

40

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zrušil článok 1 ods. 1 písm. h) a článok 1 ods. 4 písm. h) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom konštatovalo, že Japan Airlines porušila článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa v EHP, ako aj článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa v Európskej únii a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku. Dospel totiž záveru, že Komisia porušila pravidlá v oblasti premlčania tým, že uložila voči tejto spoločnosti sankciu za jediné a pokračujúce porušenie, pokiaľ ide o tieto spojenia, ale že to nemohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia v celom rozsahu, keďže Japan Airlines nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že sa na tomto porušení podieľala.

zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že článok 101 ZFEÚ a článok 53 dohody o EHP sú uplatniteľné na prichádzajúce služby nákladnej dopravy na spojeniach medzi EHP a tretími krajinami,

–

zrušil sporné rozhodnutie v celom jeho rozsahu,

–

subsidiárne zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP sa uplatňujú na prichádzajúce služby nákladnej dopravy na spojeniach medzi EHP a tretími krajinami, a znížil pokutu na 26775000 eur alebo na akúkoľvek inú sumu, ktorú Súdny dvor bude považovať za primeranú, a

–

subsidiárne, ak Súdny dvor vyhovie odvolaniu, vrátil vec Všeobecnému súdu a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

O odvolaní

44

Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Všeobecný súd údajne dopustil tým, že odmietol preskúmať jej žalobný dôvod založený na tvrdení, že sporné rozhodnutie je v rozpore s článkom 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP z dôvodu zákazu konania týkajúceho sa prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy, ktoré neobmedzuje hospodársku súťaž v rámci EHP, a z dôvodu nesprávneho uplatnenia kritéria vyplývajúceho z medzinárodného práva verejného, a to kritéria založeného na kvalifikovaných účinkoch protisúťažných postupov v Únii (ďalej len „kritérium kvalifikovaných účinkov“), na to, aby sa preukázala právomoc Komisie podľa práva Únie. Druhý odvolací dôvod, uvedený subsidiárne, sa zakladá na porušení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP pri uplatnení kritéria kvalifikovaných účinkov na účely konštatovania, že Komisia mala právomoc uplatniť tieto ustanovenia vo vzťahu k prichádzajúcim službám nákladnej dopravy.

O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa kritéria umožňujúceho založiť právomoc Komisie vo vzťahu k prichádzajúcim službám nákladnej dopravy

Argumentácia účastníkov konania

48

V druhom rade, zatiaľ čo pojem kvalifikované účinky predstavuje nepochybne pojem medzinárodného práva verejného, v prípade pojmu „vykonávanie“ to tak nie je. Ide o pojem práva Únie, ktorý Súdny dvor rozvinul v rozsudku z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ( 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 až 129/85 , EU:C:1988:447 ), na základe analýzy znenia článku 85 EHS a konkrétnejšie požiadavky obmedzenia hospodárskej súťaže „v rámci spoločného trhu“. V tomto rozsudku Súdny dvor usúdil, že na to, aby sa uplatnil článok 85 EHS, teraz článok 101 ZFEÚ, je irelevantné, či dohoda o cenách bola alebo nebola uzavretá v tretej krajine, pokiaľ sa týkala cien fakturovaných zákazníkom usadeným v Európskom spoločenstve, alebo inými slovami, pokiaľ sa dohoda uplatňovala v Európskom spoločenstve. Skutočnosť, že Súdny dvor v uvedenom rozsudku dospel k záveru, že na toto určenie územnej pôsobnosti článku 85 EHS sa vzťahuje „zásada teritoriality, ktorá je v medzinárodnom práve verejnom všeobecne uznávaná“, neznamená, že kritérium vykonávania je pojmom medzinárodného práva verejného.

49

Hoci je pravda, že preskúmanie medzinárodného práva verejného je zjavne relevantné, ak je právomoc inštitúcie Únie prijať konkrétny akt napadnutá na základe tohto práva, toto preskúmanie by bolo zbytočné, ak je spochybnená právomoc tejto inštitúcie prijať akt podľa práva Únie.

50

Ak by teda článok 101 ZFEÚ neumožňoval Komisii prijať opatrenie týkajúce sa správania sa na prichádzajúcich spojeniach, ak by nedošlo k predaju služieb nákladnej dopravy zákazníkom usadeným v EHP, tento záver by nemohol byť spochybnený len na základe skutočnosti, že prijatie takéhoto opatrenia je možné podľa medzinárodného práva verejného. V prejednávanej veci Všeobecný súd pritom vychádzal z medzinárodného práva verejného, keď dospel k záveru, že Komisia mala právomoc sankcionovať správanie, ktoré nespĺňa podstatnú podmienku na to, aby patrila do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ, a to konštatovanie, že uvedené správanie obmedzuje hospodársku súťaž na trhu služieb nákladnej leteckej dopravy v rámci vnútorného trhu. Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že medzinárodné právo verejné umožňuje rozšíriť pôsobnosť článku 101 ZFEÚ.

Vo svojom rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ), Súdny dvor rozhodujúci o žalobnom dôvode, v ktorom sa Všeobecnému súdu vytýkalo, že rozhodol, že právomoc Komisie konštatovať a sankcionovať správanie prijaté mimo Únie na základe pravidiel medzinárodného práva verejného môže byť preukázaná buď vzhľadom na kritérium vykonávania, alebo vzhľadom na kritérium kvalifikovaných účinkov, v bode 46 tohto rozsudku rozhodol, že kritérium kvalifikovaných účinkov môže samo osebe slúžiť ako základ pre právomoc Komisie.

54

Súdny dvor dospel k tomuto záveru po tom, čo v bodoch 42 a 45 uvedeného rozsudku pripomenul jednak, že pravidlá hospodárskej súťaže Únie uvedené v článkoch 101 a 102 ZFEÚ majú za cieľ identifikovať kolektívne a jednostranné správanie podnikov, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu, a jednak, že kritérium vykonávania a kritérium kvalifikovaných účinkov sledujú rovnaký cieľ, a to identifikovať správanie, ku ktorému síce nedošlo na území Únie, ale ktorého protisúťažné účinky sa môžu prejaviť na trhu Únie.

55

Z toho vyplýva, že kritérium vykonávania a kritérium kvalifikovaných účinkov majú alternatívnu povahu a že len jedno z týchto kritérií samo osebe postačuje na odôvodnenie právomoci Komisie vo vzťahu ku správaniu, ku ktorému došlo mimo Únie, na základe pravidiel medzinárodného práva verejného.

56

59

Prvý odvolací dôvod sa preto musí zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa kritéria kvalifikovaných účinkov a uplatnenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP na prichádzajúce služby nákladnej dopravy

60

Druhý odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí. V rámci prvej z nich Japan Airlines tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že vzhľadom na to, že Komisia usúdila, že predmetné správanie na prichádzajúcich leteckých spojeniach bolo súčasťou celkového kartelu zahŕňajúceho odchádzajúce spojenia, účinok celosvetového kartelu v rámci EHP bol dostatočný na splnenie kritéria kvalifikovaných účinkov. V rámci druhej časti tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uplatnil kritérium kvalifikovaných účinkov na správanie týkajúce sa prichádzajúcich leteckých spojení posudzovaných samostatne.

61

V tejto súvislosti Všeobecný súd na jednej strane v bode 103 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, po tom, čo Komisia kvalifikovala správanie ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, už nebola povinná preukázať, že správanie malo kvalifikované účinky v rámci EHP. Všeobecný súd totiž na základe rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ), vyhlásil, že nebolo potrebné preukázať, že sporné správanie skutočne malo protisúťažné účinky v rámci EHP, ale že stačilo zohľadniť pravdepodobný účinok. Všeobecný súd však v podstate usúdil, že obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa majú svojou povahou pravdepodobné účinky na hospodársku súťaž v rámci EHP.

64

Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že na to, aby bolo možné určité správanie kvalifikovať ako obmedzenie z hľadiska cieľa, stačí, že svojou povahou môže mať negatívne účinky na hospodársku súťaž alebo že môže vyvolať takéto účinky, čo by predstavovalo podstatne menej prísne právne kritérium než kritérium vyplývajúce z uplatnenia kritéria kvalifikovaných účinkov.

65

67

Súdny dvor analogicky v rozsudku z 28. apríla 1998, Javico ( C‑306/96 , EU:C:1998:173 , body 20 a 21 ), konštatoval, že zákaz vývozu do Únie z krajiny nachádzajúcej sa mimo Únie nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, hoci ten istý zákaz vývozu medzi členskými štátmi Únie skutočne predstavuje takéto obmedzenie. Súdny dvor okrem toho rozhodol, že zákaz vývozu z tretej krajiny môže patriť do pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ len vtedy, ak sa na základe posúdenia všetkých okolností prejednávanej veci preukáže, že predmetná podmienka má dostatočný protisúťažný účinok v rámci Únie. Z tejto judikatúry jasne vyplýva, že správanie, ktoré predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ak k nemu dochádza v rámci Únie, nepatrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ak by bolo zistené mimo EHP, pokiaľ z posúdenia všetkých okolností prejednávanej veci nevyplýva, že uvedené správanie malo v rámci Únie dostatočný protisúťažný účinok. Inými slovami, obmedzenie z hľadiska cieľa by sa stalo obmedzením z hľadiska účinku, ak by k nemu došlo v extrateritoriálnom kontexte. Komisia však v odôvodnení 917 sporného rozhodnutia výslovne vyhlásila, že nevykonala žiadne posúdenie protisúťažných účinkov. Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 104 napadnutého rozsudku neuznal relevantnosť tohto nedostatku posúdenia.

68

Po druhé Japan Airlines tvrdí, že Všeobecný súd pri uplatnení kritéria kvalifikovaných účinkov v každom prípade nesprávne dospel k záveru, že Komisia toto kritérium splnila, pričom sa oprel o odôvodnenie a dôkazy, o ktoré sa Komisia v spornom rozhodnutí neopierala. Všeobecný súd tak preniesol dôkazné bremeno.

Okrem toho Všeobecný súd preniesol dôkazné bremeno v prvom rade v rámci preskúmania podmienky týkajúcej sa predvídateľnosti, keď na jednej strane v bode 121 napadnutého rozsudku uviedol, že Japan Airlines nepreukázala, že „účinok spojených nádob“ bol pravdepodobný do takej miery, že predmetný účinok sa stal nepredvídateľným, a na druhej strane v bode 125 tohto rozsudku uviedol, že táto spoločnosť nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že okolnosti prejednávanej veci boli málo priaznivé na následný prenos zvýšených nákladov vyplývajúcich z jediného a pokračujúceho porušenia na prichádzajúcich leteckých spojeniach na odosielateľov. Okrem toho Všeobecný súd preniesol dôkazné bremeno v rámci preskúmania podmienky podstatnej povahy, keď v bode 140 uvedeného rozsudku vyhlásil, že Japan Airlines sa obmedzila na tvrdenie, ktorým spochybnila, že cena za služby nákladnej dopravy predstavuje dôležitý prvok nákladov na prepravovaný tovar, ktorý má vplyv na jeho predaj. Japan Airlines pritom neprináleží preukázať právomoc Komisie.

71

Po tretie Japan Airlines tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení podmienok podstatnej povahy a bezprostrednosti.

72

V tejto súvislosti na jednej strane tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil podmienku podstatnej povahy, pretože skutočnosti, o ktoré sa opieral v bodoch 132 až 142 napadnutého rozsudku, sa týkajú podstatnej povahy správania na leteckých spojeniach prichádzajúcich do Japonska a nie v rámci EHP. Faktory, o ktoré sa opieral, a to trvanie, rozsah a povaha správania, ako aj pomerná výška prirážok a spoločný trhový podiel adresátov sporného rozhodnutia, sú relevantné na posúdenie toho, či má správanie podstatný vplyv na cenu služieb nákladnej leteckej dopravy v Japonsku. Všeobecný súd však vo svojom posúdení nezohľadnil skutočnosť, že akýkoľvek účinok predmetného správania v rámci EHP sa podľa jeho vlastných úvah uvedených v bodoch 120 až 130 napadnutého rozsudku nachádza aspoň v dvoch štádiách nasledujúcich po správaní zistenom v Japonsku, čo vyvracia podstatnú povahu takto analyzovaného účinku.

V prvom rade treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 99 napadnutého rozsudku uviedol, že v prípade správania, o ktorom Komisia usúdila, tak ako v prejednávanej veci, že preukazuje taký stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži na vnútornom trhu alebo v rámci EHP, že ho možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, uplatnenie kritéria kvalifikovaných účinkov nemôže vyžadovať preukázanie konkrétnych účinkov, ktoré predpokladá kvalifikácia správania spočívajúceho v obmedzení hospodárskej súťaže „z hľadiska následku“ v zmysle týchto ustanovení.

76

Podobne v bode 103 tohto rozsudku uviedol, že výklad kritéria kvalifikovaných účinkov, ktorý zrejme zastáva Japan Airlines, v tom zmysle, že vyžaduje preukázanie konkrétnych účinkov sporného správania, a to aj v prípade existencie obmedzenia hospodárskej súťaže „z hľadiska následku“, by viedol k tomu, že právomoc Komisie konštatovať a sankcionovať porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP by podliehala podmienke, ktorá nemá oporu v znení týchto ustanovení.

77

Všeobecný súd z toho v bode 104 uvedeného rozsudku vyvodil, že Japan Airlines na jednej strane nemohla Komisii platne vytýkať, že sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo splnené, hoci v odôvodneniach 917, 1190 a 1277 sporného rozhodnutia uviedla, že nie je povinná posudzovať protisúťažné účinky sporného správania vzhľadom na jeho protisúťažný cieľ, a na druhej strane ani nemohla z týchto odôvodnení vyvodiť, že Komisia na účely uplatnenia tohto kritéria nevykonala žiadnu analýzu účinkov, ktoré by uvedené správanie vyvolalo na vnútornom trhu alebo v rámci EHP.

81

Na druhej strane analýza Všeobecného súdu, ktorej cieľom je určiť, či Komisia správne dospela k záveru, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo v prejednávanej veci splnené, je uvedená v bodoch 115 až 153 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o koordináciu prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy posudzovanú samostatne, a v bodoch 154 až 164 tohto rozsudku, pokiaľ ide o jediné a pokračujúce porušenie posudzované ako celok.

82

Za týchto podmienok Japan Airlines nesprávne vykladá napadnutý rozsudok, keď tvrdí, že Všeobecný súd dospel k záveru, že na účely preukázania právomoci Komisie spočívajúcej v uplatnení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP na správanie uskutočnené mimo územia EHP na základe kritéria kvalifikovaných účinkov, je možné vyhnúť sa preukázaniu takýchto účinkov, ak toto správanie možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

83

Argumentácia uvedená v bodoch 62 až 64 tohto rozsudku sa teda musí zamietnuť ako nedôvodná. To isté platí pre argumentáciu uvedenú v bodoch 65 až 67 tohto rozsudku, pričom táto argumentácia vychádza z predpokladu, že Všeobecný súd v sporných bodoch napadnutého rozsudku nesprávne kvalifikoval sporný kartel ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, hoci, ako vyplýva z predchádzajúcej analýzy, Všeobecný súd sa v týchto bodoch v tejto súvislosti nevyjadril, keďže sa obmedzil len na pripomenutie úvah uvedených Komisiou v spornom rozhodnutí, pokiaľ ide o kvalifikáciu porušenia a výpočet pokuty. Okrem toho Japan Airlines pred Všeobecným súdom ani netvrdila, že takáto kvalifikácia sporného kartelu vykonaná v spornom rozhodnutí bola nesprávna.

87

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 89 a 105 napadnutého rozsudku, prvá veta odôvodnenia 1045 sporného rozhodnutia obsahovala, hoci len stručne, skutočnosti, ktoré Všeobecnému súdu umožnili overiť, či Komisia preukázala svoju extrateritoriálnu právomoc vzhľadom na kritérium kvalifikovaných účinkov. Práve tieto skutočnosti v spojení s ostatnými relevantnými odôvodneniami tohto rozhodnutia uvedenými v bodoch 110, 118 až 121, 124, 127, 135 až 137, 140 a 141 napadnutého rozsudku totiž umožnili Všeobecnému súdu overiť, že Komisia existenciu takýchto účinkov skutočne preukázala. Z bodov 95 až 153 napadnutého rozsudku okrem toho vyplýva, že Všeobecný súd sa v týchto bodoch obmedzil na odpoveď na argumentáciu, ktorú mu predložila Japan Airlines, a na vysvetlenie odôvodnenia sporného rozhodnutia, pričom konkrétnejšie vyvodil určité indície z informácií, ktoré boli uvedené v tomto rozhodnutí. Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku nie je teda uvádzané nahradenie odôvodnenia, pokiaľ ide o tieto body 95 až 153, preukázané.

88

Pokiaľ ide navyše o tvrdenia o porušení práva na obhajobu, stačí uviesť, že vzhľadom na to, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Japan Airlines, Všeobecný súd nenahradil odôvodnenie na základe argumentácie, ktorú predložila Komisia v priebehu konania, ale naopak v napadnutom rozsudku prebral prvky odôvodnenia obsiahnuté v spornom rozhodnutí, Japan Airlines nemôže Všeobecnému súdu platne vytýkať, že vychádzal z judikatúry a analýzy, ku ktorej nemala príležitosť vyjadriť svoje stanovisko.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod týkajúci sa bodu 121 napadnutého rozsudku, je potrebné uviesť, že Všeobecný súd v tomto bode uviedol, že cena služieb nákladnej dopravy pozostáva, ako vyplýva z odôvodnenia 17 sporného rozhodnutia, z taríf a prirážok, vrátane palivovej prirážky a bezpečnostnej prirážky, a že s výnimkou prípadu, že by zvýšenie palivovej prirážky a bezpečnostnej prirážky bolo v dôsledku dostatočne pravdepodobného „účinku spojených nádob“ kompenzované zodpovedajúcim znížením týchto taríf a iných prirážok, takéto zvýšenie by v zásade mohlo viesť k zvýšeniu celkovej ceny prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy. Je nesporné, že Všeobecný súd dodal, že Japan Airlines nepreukázala, že „účinok spojených nádob“ bol natoľko pravdepodobný, že sa účinok na ceny dovážaného tovaru stal nepredvídateľným. Tomuto konštatovaniu však v bodoch 118 až 120, ako aj v prvej vete bodu 121 tohto rozsudku predchádza analýza, z ktorej Všeobecný súd vyvodil, že pre obvinených dopravcov bolo predvídateľné, že horizontálne stanovenie palivovej prirážky a bezpečnostnej prirážky, ako aj odmietnutie platiť provízie budú viesť k zvýšeniu celkovej ceny prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy.

92

Všeobecný súd teda až po tom, čo posúdil sporné rozhodnutie a konštatoval, že Komisia dostatočne preukázala predvídateľnosť takéhoto zvýšenia, preskúmal, či Japan Airlines predložila dôkazy umožňujúce toto konštatovanie vyvrátiť. Za týchto podmienok Všeobecný súd bez toho, aby vyvrátil dôkazy, konštatoval, že Japan Airlines mala predložiť dôkaz o opaku smerujúci k vyvráteniu takýchto konštatovaní. Výhradu týkajúcu sa bodu 121 napadnutého rozsudku treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

95

Pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa bodu 140 napadnutého rozsudku, stačí konštatovať, že až po tom, čo Všeobecný súd konštatoval, že z odôvodnenia 1031 sporného rozhodnutia vyplýva, že cena za služby nákladnej dopravy predstavovala významný prvok nákladov na prepravovaný tovar, ktorý má vplyv na jeho predaj, uviedol, že Japan Airlines spochybnila túto úvahu len tvrdením. Výhradu týkajúcu sa bodu 140 napadnutého rozsudku treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

96

Argumentácia uvedená v bodoch 68 a 70 tohto rozsudku sa preto musí zamietnuť ako nedôvodná.

97

Po tretie treba pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky.

101

Japan Airlines tým spochybňuje konštatovania Všeobecného súdu uvedené v bodoch 132 až 142 napadnutého rozsudku. V týchto bodoch sa však Všeobecný súd obmedzil na uvedenie a posúdenie skutkového stavu, ako vyplýva z odôvodnení 1146, 1215, 1217, 889 a 1030 sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o trvanie, rozsah a povahu porušenia, ako aj pre úplnosť z odôvodnení 1031 a 1209 tohto rozhodnutia a niektorých dôkazov týkajúcich sa podielu prirážok na celkovej cene služieb nákladnej dopravy, ako aj kumulovaného trhového podielu obvinených dopravcov.

102

Treba teda konštatovať, že Japan Airlines touto argumentáciou v rozsahu, v akom tvrdí, že tieto faktory neumožňujú konštatovať podstatnú povahu účinku v rámci EHP, žiada, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkových okolností, ktoré už Všeobecný súd posúdil v týchto bodoch 132 až 142, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 99 tohto rozsudku, keďže nebolo poukázané na nijaké skreslenie týchto skutkových okolností. Táto argumentácia sa preto musí zamietnuť ako neprípustná.

103

Pokiaľ ide o zostávajúcu časť, a teda o podmienku bezprostrednosti, v rozsahu, v akom Japan Airlines vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 144 až 146 napadnutého rozsudku uplatnil túto podmienku extenzívne, stačí konštatovať, že jej argumentácia v tejto súvislosti je založená na nesprávnom výklade týchto bodov, a preto ju treba zamietnuť ako nedôvodnú. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Japan Airlines, Všeobecný súd totiž vôbec nevylúčil, že zásah nezávislých tretích osôb do rozhodnutia preniesť alebo nepremietnuť zvýšenie nákladových položiek na výstupe môže narušiť reťazec príčinných súvislostí, ale rozhodol, ako vyplýva najmä z bodu 146 uvedeného rozsudku, že to tak nie je, ak tento zásah objektívne vyplýva z predmetného kartelu podľa bežného fungovania trhu. Japan Airlines pritom netvrdí, že toto posúdenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

106

Z bodov 154 až 157 napadnutého rozsudku však vyplýva, že na vznik právomoci Komisie stačí, aby konštatovala, že správanie, ku ktorému došlo mimo EHP a ktoré samo osebe nevyvoláva účinky v EHP, je súčasťou toho istého jediného a pokračujúceho porušenia ako správanie vykonané alebo vyvolávajúce účinky v EHP. Prístup navrhovaný Všeobecným súdom umožňuje Komisii, aby pri uplatnení kritéria jediného a pokračujúceho porušenia rozšírila svoju právomoc na správania, ktoré z vecného hľadiska nepatria do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ. To by mohlo viesť k tomu, že by jej bola udelená potenciálne neobmedzená právomoc, pokiaľ ide o správanie, ku ktorému došlo kdekoľvek na svete, ak sa domnieva, že dané správanie je súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia, ktorého určité, ale nie všetky, prvky vyvolávajú účinky v rámci EHP.

107

V druhom rade Japan Airlines tvrdí, že Všeobecný súd v každom prípade v bodoch 158 až 164 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že Komisia dôvodne konštatovala, že správanie na prichádzajúcich leteckých spojeniach, na ktorých sa tento dopravca zúčastnil, predstavovalo jediné a pokračujúce porušenie so správaním na odchádzajúcich leteckých spojeniach bez toho, aby predtým preukázal, že toto správanie na prichádzajúcich leteckých spojeniach malo dostatočnú väzbu s EHP na to, aby sa mohlo riadne považovať za správanie sledujúce rovnaký cieľ ako správanie na odchádzajúcich leteckých spojeniach. Takýto výklad by totiž Komisii umožnil domnievať sa, že koordinácia prirážok na lety medzi Japonskom a Spojenými štátmi porušuje článok 101 ZFEÚ len z toho dôvodu, že sleduje rovnaký cieľ ako koordinácia na odchádzajúcich spojeniach medzi EHP a tretími krajinami, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž na celom svete.

109

Japan Airlines tvrdí, že účelom každého prvku jediného a pokračujúceho porušenia by malo byť obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci EHP. V prejednávanej veci správanie spoločnosti Japan Airlines na prichádzajúcich leteckých spojeniach zjavne sledovalo iný cieľ, než je cieľ sledovaný správaním na odchádzajúcich leteckých spojeniach, keďže jej správanie na prichádzajúcich leteckých spojeniach sa týkalo hospodárskej súťaže na japonskom trhu. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 158 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že Japan Airlines nespochybnila, že správanie na prichádzajúcich leteckých spojeniach bolo súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia konštatovaného v spornom rozhodnutí. Japan Airlines v skutočnosti tvrdila, že jej správanie nemôže ani predstavovať porušenie, pretože nepatrí do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ, keďže nenarúšal hospodársku súťaž v rámci EHP.

Okrem toho, ako vyplýva z celej vyššie uvedenej analýzy týkajúcej sa druhej časti druhého odvolacieho dôvodu, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani nahradenia odôvodnenia tým, že v bode 153 napadnutého rozsudku dospel k tomuto záveru.

113

Za týchto podmienok treba konštatovať, že táto argumentácia sa týka doplňujúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa ustálenej judikatúry pritom tvrdenia uvedené proti doplňujúcim dôvodom rozhodnutia Všeobecného súdu nemôžu viesť k neplatnosti tohto rozhodnutia a sú teda neúčinné (rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P , EU:C:2002:582 , bod 537 , ako aj citovaná judikatúra, a zo 4. októbra 2024, thyssenkrupp/Komisia, C‑581/22 P , EU:C:2024:821 , bod 263 a citovaná judikatúra).

114

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvú časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako neúčinnú.

115

118

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 uvedeného poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

119

Keďže Komisia navrhla uložiť spoločnosti Japan Airlines povinnosť nahradiť trovy konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.