C-382/22

62022CJ0382

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 26. februára 2026 ( *1 )

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely – Trh nákladnej leteckej dopravy – Rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave – Koordinácia prvkov ceny za služby nákladnej leteckej dopravy (palivová prirážka, bezpečnostná prirážka, odmietnutie platiť provízie z prirážok) – Obrana založená na štátnom nátlaku – Rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie nevyjadriť sa k niektorým žalobným dôvodom – Dôkaz o účasti na jedinom a pokračujúcom porušení – Dôkazy týkajúce sa odôvodnení sporného rozhodnutia, ktoré podporujú časť výroku tohto rozhodnutia zrušenú Všeobecným súdom“

Vo veci C‑382/22 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 9. júna 2022,

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, sudcovia E. Regan a D. Gratsias,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. apríla 2024,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. septembra 2024,

vyhlásil tento

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave, podpísaná v Luxemburgu 21. júna 1999 a schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom v prípade dohody o vedeckej a technologickej spolupráci zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Švajčiarskou konfederáciou ( Ú. v. ES L 114, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 11/041, s. 89) (ďalej len „dohoda o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom“), nadobudla platnosť 1. júna 2002. Články 8 a 9 tejto dohody zodpovedajú mutatis mutandis článkom 101 a 102 ZFEÚ.

3

Podľa článku 11 uvedenej dohody:

„1. Orgány spoločenstva uplatňujú článok 8 a 9… v súlade s právnymi predpismi spoločenstva uvedenými v prílohe, pričom sa zohľadní potreba úzkej spolupráce medzi orgánmi spoločenstva a švajčiarskymi orgánmi.

2. Švajčiarske úrady rozhodujú podľa článku 8 a 9 o prijateľnosti všetkých dohôd, rozhodnutí a dohodnutých postupov… vzhľadom na trasy medzi Švajčiarskom a tretími krajinami.“

4

priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky;

b)

obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície;

c)

rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;

…“

8

Článok 25 nariadenia č. 1/2003, nazvaný „Premlčacie lehoty na ukladanie pokút“, stanovuje:

„1. Právomoci zverené [Európskej] [k]omisii článkami 23 a 24 podliehajú týmto premlčacím lehotám:

a)

tri roky v prípade porušenia ustanovení týkajúcich sa žiadosti o informácie alebo vykonávania inšpekcií;

b)

písomné povolenia na vykonávanie inšpekcií vydané Komisiou alebo orgánom hospodárskej súťaže členského štátu svojim úradníkom;

c)

začatie konania zo strany Komisie alebo orgánu hospodárskej súťaže členského štátu;

d)

oznámenie Komisie alebo orgánu hospodárskej súťaže členského štátu o zohľadnení námietok [výhrad – neoficiálny preklad ].

4. Prerušenie premlčacej lehoty sa uplatňuje na všetky podniky alebo združenia podnikov, ktoré sa podieľali na porušovaní.

Cathay Pacific je leteckou dopravnou spoločnosťou. V čase skutkových okolností Cathay Pacific poskytovala služby nákladnej leteckej dopravy prostredníctvom jednej zo svojich divízií s názvom Cathay Pacific Cargo.

11

V odvetví nákladnej dopravy je preprava nákladu leteckou cestou zabezpečovaná leteckými spoločnosťami (ďalej len „dopravcovia“). Vo všeobecnosti dopravcovia poskytujú služby nákladnej dopravy špeditérom, ktorí organizujú prepravu týchto nákladov v mene odosielateľov. Ako protihodnotu títo špeditéri platia dopravcom cenu, ktorá sa skladá jednak z taríf vypočítaných za kilogram, a jednak z rôznych prirážok.

Správne konanie

12

Dňa 7. decembra 2005 bola Komisii doručená žiadosť o oslobodenie od pokút na základe jej oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov ( Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3 ; Mim. vyd. 08/002, s. 155), ktorú podala spoločnosť Deutsche Lufthansa AG a dve z jej dcérskych spoločností, Lufthansa Cargo AG a Swiss International Air Lines AG. Podľa tejto žiadosti existovali protisúťažné kontakty medzi viacerými dopravcami, ktoré sa týkali prvkov tvoriacich cenu služieb poskytovaných na trhu leteckej nákladnej dopravy, a to zavedenia tzv. „palivových“ a „bezpečnostných“ prirážok, ako aj odmietnutia týchto dopravcov platiť špeditérom províziu z prirážok (ďalej len „odmietnutie platiť provízie“).

Pôvodné rozhodnutie

16

Komisia prijala 9. novembra 2010 rozhodnutie K(2010) 7694 v konečnom znení týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec COMP/39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“). Toto rozhodnutie bolo určené 21 dopravcom, medzi ktorými bola aj Cathay Pacific.

17

Uvedené rozhodnutie uvádzalo, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy tým, že sa dohodli na palivovej prirážke, bezpečnostnej prirážke a odmietnutí platiť provízie, a podieľali sa tak na jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, ku ktorému dochádzalo na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska.

Rozsudky zo 16. decembra 2015

Dňa 20. mája 2016 Komisia zaslala dopravcom uvedeným v pôvodnom rozhodnutí, ktorí proti nemu podali žalobu na Všeobecný súd, list, v ktorom ich informovala o svojom úmysle znovu prijať rozhodnutie konštatujúce ich účasť na jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom na všetkých spojeniach uvedených v tomto pôvodnom rozhodnutí. Na predloženie pripomienok im bola poskytnutá lehota jedného mesiaca. Všetci túto možnosť využili.

21

Dňa 17. marca 2017 prijala Komisia sporné rozhodnutie, ktoré bolo určené 19 dopravcom, vrátane spoločnosti Cathay Pacific.

22

V spornom rozhodnutí sa uvádza, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy na celom svete prostredníctvom palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie (ďalej len „sporný kartel“), čím sa dopustili jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom.

23

Na jednej strane v odôvodneniach 822 až 832 sporného rozhodnutia, ktoré tvoria pododdiel 5.2 tohto rozhodnutia, nazvaný „Právomoc Komisie“, Komisia v podstate uviedla, že najprv neuplatní článok 101 ZFEÚ na dohody a postupy predchádzajúce 1. máju 2004, ktoré sa týkajúc spojení medzi letiskami v Európskej únii a letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP (ďalej len „spojenia medzi Úniou a tretími krajinami“), následne článok 53 Dohody o EHP na dohody a postupy predchádzajúce 19. máju 2005, pokiaľ ide o spojenia medzi Úniou a tretími krajinami a spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP a ktoré nie sú členmi Únie, a letiskami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách (ďalej len „spojenia medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami“), a nakoniec článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom na dohody a postupy predchádzajúce 1. júnu 2002, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami v Únii a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku (ďalej len „spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom“). V odôvodnení 832 uvedeného rozhodnutia spresnila, že to isté rozhodnutie nemalo „žiadnu ambíciu na odhalenie akéhokoľvek porušenia článku 8 dohody [o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom] týkajúceho sa služieb nákladnej dopravy [medzi] Švajčiarskom [a] tretími krajinami“.

27

Na druhej strane v odôvodneniach 1036 až 1046 sporného rozhodnutia, ktoré tvoria pododdiel 5.3.8 tohto rozhodnutia, nazvaný „Uplatniteľnosť článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP na prichádzajúce spojenia“, Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré odmietla tvrdenia viacerých obvinených dopravcov, podľa ktorých prekročila hranice svojej územnej právomoci podľa pravidiel medzinárodného práva verejného tým, že konštatovala a sankcionovala porušenie týchto dvoch ustanovení na spojeniach s odletom z tretích krajín a smerujúcich do EHP (ďalej len „prichádzajúce spojenia“, a pokiaľ ide o služby nákladnej dopravy ponúkané na týchto spojeniach „prichádzajúce služby nákladnej dopravy“).

Pododdiel 5.3 sporného rozhodnutia, ktorý sa v prejednávanej veci týka uplatnenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, obsahuje odôvodnenia 833 až 1052 tohto rozhodnutia. Po prvé v odôvodnení 846 tohto rozhodnutia Komisia zastávala názor, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie alebo ovplyvňovali tvorbu cien, „čo v konečnom dôsledku v[iedlo] k stanoveniu cien vo vzťahu k“ palivovej prirážke, bezpečnostnej prirážke a plateniu provízie z prirážok špeditérom. V odôvodnení 861 uvedeného rozhodnutia Komisia konštatovala, že „všeobecný systém koordinácie určovania cien za služby nákladnej dopravy“, odhalený jej vyšetrovaním, svedčí o existencii „komplexného porušenia pozostávajúceho z rôznych činností, ktoré [bolo možné] kvalifikovať buď ako dohodu, alebo ako zosúladený postup, v rámci ktorých konkurenti vedome nahradili riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi sebou“.

31

Po druhé v odôvodnení 869 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, že „predmetné správanie predstav[ovalo] jediné a pokračujúce porušenie článku 101 [ZFEÚ]“, pričom v odôvodneniach 870 až 902 tohto rozhodnutia spresnila, že predmetné dojednania sledovali jediný protisúťažný cieľ, ktorým bolo narušiť hospodársku súťaž v odvetví nákladnej dopravy v rámci EHP, týkali sa poskytovania služieb nákladnej dopravy a stanovovania ich cien, ako aj tých istých podnikov, mali jedinú a nepretržitú povahu a týkali sa troch zložiek, a to palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie. V tomto rámci Komisia v odôvodnení 881 tohto rozhodnutia uviedla, že Cathay Pacific sa podieľala na týchto troch zložkách.

35

Oddiel 7 sporného rozhodnutia, nazvaný „Dĺžka trvania porušenia“, obsahuje odôvodnenia 1146 až 1169 tohto rozhodnutia. Ako teda vyplýva z odôvodnenia 1146 uvedeného rozhodnutia, Komisia konštatovala, že sporný kartel sa začal 7. decembra 1999 a trval až do 14. februára 2006. V tomto odôvodnení 1146 spresnila, že tento kartel porušoval:

–

článok 101 ZFEÚ od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu medzi letiskami v Únii,

–

článok 101 ZFEÚ od 1. mája 2004 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na spojeniach medzi Úniou a tretími krajinami,

36

V odôvodnení 1169 toho istého rozhodnutia Komisia uviedla, že porušenie trvalo, pokiaľ ide o Cathay Pacific, od 4. januára 2000 do 14. februára 2006.

37

V oddiele 8 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala nápravné opatrenia, ktoré sa majú prijať, a pokuty, ktoré sa majú uložiť, pričom odkázala na usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 ( Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2 ). Na základe bodu 37 týchto usmernení najmä uplatnila zníženie základných súm pokút o 50 %, keďže časť služieb týkajúcich sa prichádzajúcich spojení, ako aj spojení s odletom z EHP a smerujúcich do tretích krajín, s výnimkou spojení medzi Úniou a Švajčiarskom, bola poskytovaná mimo územia, na ktoré sa vzťahuje Dohoda o EHP, a že časť škody teda mohla vzniknúť mimo tohto územia. Okrem toho na základe bodu 29 týchto usmernení priznala obvineným dopravcom dodatočné zníženie základných súm o 15 % z dôvodu, že niektoré regulačné režimy podporovali sporný kartel.

38

Články 1, 3 a 4 výroku sporného rozhodnutia znejú:

[Cathay Pacific] od 4. januára 2000 do 14. februára 2006;

…

2)

Nasledujúce podniky porušili článok 101 [ZFEÚ], pokiaľ ide o spojenia [medzi Úniou a tretími krajinami] počas týchto období:

…

g)

[Cathay Pacific] od 19. mája 2005 do 14. februára 2006

…

4)

Nasledujúce podniky porušili článok 8 [dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom], pokiaľ ide o [spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom] počas týchto období:

…

g)

[Cathay Pacific]: 57120000 [eur];

…

Článok 4

Podniky uvedené v článku 1 okamžite ukončia jediné a pokračujúce porušenie uvedené v predmetnom článku, pokiaľ tak ešte neurobili.

Taktiež sa zdržia akéhokoľvek konania alebo správania s rovnakým alebo podobným cieľom alebo účinkom.“

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

41

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd po tom, čo vyhovel druhému žalobnému dôvodu, zrušil článok 1 ods. 1 písm. g) a článok 1 ods. 4 písm. g) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom bolo konštatované, že Cathay Pacific porušila článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o spojenia v rámci EHP, ako aj článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, pokiaľ ide o spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom.

42

V tejto súvislosti v bodoch 239 a 243 napadnutého rozsudku konštatoval, že žaloba podaná spoločnosťou Cathay Pacific proti pôvodnému rozhodnutiu nemohla viesť k pozastaveniu premlčacej lehoty stanovenej v článku 25 ods. 6 nariadenia č. 1/2003, pokiaľ ide o protiprávne správania súvisiace so spojeniami v rámci EHP a spojeniami medzi Úniou a Švajčiarskom, keďže toto rozhodnutie sa podľa neho nevzťahovalo na tieto protiprávne správania. V bode 245 napadnutého rozsudku tak dospel k záveru, že Komisia tým, že v spornom rozhodnutí sankcionovala Cathay Pacific za jediné a pokračujúce porušenie, pokiaľ ide o spojenia v rámci EHP a spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom, porušila pravidlá v oblasti premlčania stanovené v článku 25 nariadenia č. 1/2003.

43

Keďže Všeobecný súd vyhovel tomuto druhému žalobnému dôvodu, v bodoch 249 a 254 napadnutého rozsudku konštatoval, že preskúmanie prvého a štvrtého žalobného dôvodu sa stalo bezpredmetným.

zrušil bod 3 výroku napadnutého rozsudku,

–

vyhovel ostatným žalobným návrhom predloženým v prvostupňovom konaní,

–

v dôsledku toho zrušil ostatné konštatovania porušenia uvedené v článku 1 ods. 1 až 4 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú, a zrušil zostávajúcu časť pokuty, ktorá jej bola uložená v článku 3 sporného rozhodnutia,

–

zamietol odvolanie a uložil spoločnosti Cathay Pacific povinnosť nahradiť trovy konania,

–

subsidiárne, ak sa odvolaniu vyhovie, vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

O odvolaní

47

Na podporu svojho odvolania Cathay Pacific uvádza šesť odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne uznal právomoc Únie vo vzťahu k správaniu týkajúcemu sa prichádzajúcich spojení. Druhý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne kvalifikoval a nesprávne uplatnil tzv. tvrdenie o „povinnosti uloženej štátom“, a na skutočnosti, že náležite nezohľadnil zásady medzinárodnej zdvorilosti a nezasahovania do záležitostí zvrchovaného tretieho štátu. Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nerozhodol o všetkých tvrdeniach, ktoré mu boli predložené. Štvrtý odvolací dôvod, ktorý treba preskúmať po piatom odvolacom dôvode, je založený na absencii primeraného odôvodnenia záveru Všeobecného súdu, podľa ktorého sa Cathay Pacific zúčastnila na jedinom a pokračujúcom porušení, a na porušení zásady rovnosti zaobchádzania. Piaty odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení dôkazov, ktoré priamo nesúvisia s porušeniami pripisovanými spoločnosti Cathay Pacific, a na nedostatočnom odôvodnení v súvislosti s dôkazmi o účasti tejto spoločnosti na jedinom a pokračujúcom porušení. Šiesty odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd konštatoval, že odmietnutie platiť provízie porušuje článok 101 ZFEÚ a/alebo predstavuje jediné a pokračujúce porušenie.

V prvom rade treba preskúmať tretiu časť.

O tretej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení v rámci analýzy kvalifikovaných účinkov

– Argumentácia účastníčok konania

51

Cathay Pacific tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 122 a 123 napadnutého rozsudku nesprávne naznačuje, že vzhľadom na to, že jediné a pokračujúce porušenie konštatované Komisiou spočíva v obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ZFEÚ, nemusia byť nevyhnutne preukázané kvalifikované účinky tohto porušenia v rámci EHP. V tejto súvislosti odôvodnenie Všeobecného súdu v bode 118 napadnutého rozsudku viedlo k záveru, že právomoc Komisie sankcionovať správania, ku ktorým došlo mimo EHP a ktoré sa týkajú prichádzajúcich spojení, možno predpokladať jednak z dôvodu, že výraz „[účinok]“ sa objavuje v tomto článku, a jednak z dôvodu, že v prípade porušenia „z hľadiska cieľa“ nemusí byť nevyhnutne preukázaný nijaký účinok. Takéto stanovisko je však nesprávne. V prvom rade kritérium kvalifikovaných účinkov vyplýva z požiadavky, podľa ktorej správanie musí mať územnú súvislosť s vnútorným trhom, vo vzťahu ku ktorému má Komisia právomoc. Ďalej kritérium kvalifikovaných účinkov uplatniteľné v rámci porušenia článku 102 ZFEÚ nemôže byť rovnaké ako kritérium, ktoré sa uplatňuje na porušenie článku 101 ZFEÚ. Napokon správanie, ku ktorému došlo mimo EHP a ktoré sa týka prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy, nemožno kvalifikovať ako obmedzenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pretože sa týka ponuky služieb nákladnej dopravy na trhu mimo EHP.

Podobne v bode 122 tohto rozsudku uviedol, že výklad kritéria kvalifikovaných účinkov, ktorý zrejme zastáva Cathay Pacific, v tom zmysle, že vyžaduje preukázanie konkrétnych účinkov sporného správania, a to aj v prípade existencie obmedzenia hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“, by viedol k tomu, že právomoc Komisie konštatovať a sankcionovať porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP by podliehala podmienke, ktorá nemá oporu v znení týchto ustanovení.

55

Všeobecný súd z toho v bode 123 uvedeného rozsudku vyvodil, že Cathay Pacific na jednej strane nemohla Komisii platne vytýkať, že sa dopustila pochybenia, keď konštatovala, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo splnené, hoci v odôvodneniach 917, 1190 a 1277 sporného rozhodnutia uviedla, že nie je povinná posudzovať protisúťažné účinky sporného správania vzhľadom na jeho protisúťažný cieľ, a na druhej strane ani nemohla z týchto odôvodnení vyvodiť, že Komisia na účely uplatnenia tohto kritéria nevykonala žiadnu analýzu účinkov, ktoré by uvedené správanie vyvolalo na vnútornom trhu alebo v rámci EHP.

56

Ako však už uvádzajú odôvodnenia uvedené v druhom rade v tomto bode 123, z týchto bodov, ktoré Cathay Pacific spochybňuje, nemožno vyvodiť, že na účely preukázania, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo v prejednávanej veci splnené, Všeobecný súd konštatoval, že stačí, aby sporný kartel mohol byť kvalifikovaný ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

57

59

Na druhej strane analýza Všeobecného súdu, ktorej cieľom je určiť, či sa Komisia správne domnievala, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo v prejednávanej veci splnené, je uvedená v bodoch 111 až 180 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o koordináciu prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy posudzovanú samostatne, a v bodoch 181 až 190 tohto rozsudku, pokiaľ ide o jediné a pokračujúce porušenie posudzované ako celok.

60

Za týchto podmienok Cathay Pacific nesprávne chápe napadnutý rozsudok, keď tvrdí, že Všeobecný súd zastával názor, že na účely preukázania právomoci Komisie uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na správanie, ku ktorému došlo mimo územia EHP, na základe kritéria kvalifikovaných účinkov, je možné vyhnúť sa preukazovaniu takýchto účinkov, ak toto správanie možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

61

Argumentáciu uvedenú v bode 51 tohto rozsudku treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

64

V druhom rade, pokiaľ ide o údajnú podstatnú povahu týchto účinkov v rámci EHP, Cathay Pacific tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 151 až 161 napadnutého rozsudku podal nesprávny výklad pojmu „podstatná povaha“ účinkov protiprávneho správania v EHP. Tvrdí, že v bode 160 tohto rozsudku Všeobecný súd uznal, že dotknuté letecké spoločnosti predstavovali spolu 34 % ponuky služieb prichádzajúcich do EHP, z ktorých Cathay Pacific predstavovala len malú časť. Takýto podiel nie je ani zďaleka podstatný. Dodáva, že v bode 153 uvedeného rozsudku jediným účinkom v rámci EHP, ktorý uviedol Všeobecný súd, je údajný vplyv na cenu tovarov dovážaných do EHP. Neposkytol však údaj o časti týchto tovarov, ktorú skutočne predstavovali prichádzajúce služby spoločnosti Cathay Pacific. Okrem toho body 154 až 158 toho istého rozsudku nie sú relevantné na preukázanie vplyvu správania, ku ktorému došlo v zahraničí, na cenu tovarov dovážaných do EHP. Napokon Cathay Pacific kritizuje odôvodnenie uvedené v bode 159 napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa toto odôvodnenie obmedzuje na odkaz na odôvodnenie 1031 pôvodného rozhodnutia, zatiaľ čo toto odôvodnenie odkazuje na rozhodnutie týkajúce sa transatlantickej námornej nákladnej dopravy. Tento odkaz sa teda netýka predmetnej nákladnej leteckej dopravy, pričom umožňuje preukázať len to, že cena za dopravné služby predstavovala „časť“ a nie „podstatnú časť“ konečnej ceny tovarov.

65

68

Pokiaľ teda Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Všeobecný súd (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P , EU:C:1998:256 , bod 21 , ako aj z 11. januára 2024, Planistat Europe a Charlot/Komisia, C‑363/22 P , EU:C:2024:20 , bod 50 a citovanú judikatúru).

69

Naproti tomu Všeobecný súd je ako jediný oprávnený zistiť a posúdiť relevantný skutkový stav, ako aj posúdiť dôkazy. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Všeobecnému súdu prislúcha posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené. Posúdenie tohto skutkového stavu a dôkazných prostriedkov teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P , EU:C:1998:256 , bod 22 , a z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , bod 50 , ako aj citovaná judikatúra).

70

Ak odvolateľ tvrdí, že ide o skreslenie dôkazov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia v rámci posudzovania, ktoré viedli Všeobecný súd pri jeho posúdení k takémuto skresleniu. Navyše podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora skreslenie musí zjavne vyplývať z listín založených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 10. novembra 2022, Komisia/Valencia Club de Fútbol, C‑211/20 P , EU:C:2022:862 , bod 55 a citovaná judikatúra). V tejto súvislosti nestačí preukázať, že dokument mohol byť vykladaný odlišne od výkladu, ktorý zvolil Všeobecný súd (rozsudok z 5. marca 2024, Kočner/Europol, C‑755/21 P , EU:C:2024:202 , bod 96 a citovaná judikatúra).

74

Na druhej strane, pokiaľ ide o ekonomickú analýzu predloženú v prvostupňovom konaní, Všeobecný súd v bode 140 napadnutého rozsudku jasne uviedol dôvody, pre ktoré nezohľadnil túto analýzu, pričom spresnil, že Cathay Pacific neidentifikovala presné pasáže 48‑stranovej správy, na ktorú sa chcela odvolávať, a dokonca ani netvrdil, že uvedená správa mohla preukázať, že relevantný hospodársky a právny kontext bol taký, že spôsobil nepredvídateľnosť zvýšenia úrovne prirážok z dôvodu sporného správania, čo táto spoločnosť nespochybňuje. Hoci Cathay Pacific Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil skreslenia, v skutočnosti sa snaží spochybniť posúdenie tohto dôkazu, ako ho vykonal Všeobecný súd v tomto bode 140, pričom neuvádza, v čom je toto posúdenie zjavne nesprávne, čo je – v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 69 a 70 tohto rozsudku – v štádiu odvolania neprípustné.

75

V druhom rade, pokiaľ ide o podstatnú povahu týchto účinkov, treba uviesť, že Cathay Pacific sa obmedzuje na tvrdenie, že Všeobecný súd v bodoch 151 až 161 napadnutého rozsudku podal nesprávny výklad tohto výrazu „podstatná povaha“, pričom uvádza, že viaceré prvky odôvodnenia, ktoré vykonal Všeobecný súd, nie sú relevantné, najmä konštatovanie, podľa ktorého dotknuté letecké spoločnosti predstavovali spolu 34 % ponuky služieb prichádzajúcich do EHP, zmienka o údajnom vplyve na cenu tovarov dovážaných do EHP bez toho, aby bol spresnený skutočný podiel vlastných prichádzajúcich služieb spoločnosti Cathay Pacific, ako aj odkaz uvedený v bode 159 tohto rozsudku na rozhodnutie týkajúce sa transatlantickej námornej nákladnej dopravy.

79

Prvú časť tohto odvolacieho dôvodu treba preto zamietnuť ako neprípustnú.

O štvrtej časti založenej na nezákonnom nahradení odôvodnenia

– Argumentácia účastníčok konania

80

Cathay Pacific tvrdí, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nahradil svojím vlastným odôvodnením nedostatočné odôvodnenie Komisie, pokiaľ ide o stanovenie kritéria kvalifikovaných účinkov. Odôvodnenie uvedené v tejto súvislosti v spornom rozhodnutí sa totiž obmedzuje len na odôvodnenie 1045 tohto rozhodnutia. Naproti tomu 80 bodov napadnutého rozsudku sa týka preskúmania kritéria kvalifikovaných účinkov Všeobecným súdom.

Treba pripomenúť, že z judikatúry nepochybne vyplýva, že rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v článku 263 ZFEÚ sa vzťahuje na všetky časti rozhodnutí Komisie týkajúcich sa konaní o uplatnení článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Všeobecný súd s ohľadom na žalobné dôvody predložené žalobcom a s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré tento žalobca predloží. V rámci tohto preskúmania súdy Únie však v nijakom prípade nemôžu nahradiť odôvodnenie autora dotknutého aktu svojím vlastným odôvodnením (rozsudok zo 4. júla 2024, Westfälische Drahtindustrie a Pampus Industriebeteiligungen/Komisia, C‑70/23 P , EU:C:2024:580 , bod 38 , ako aj citovaná judikatúra).

84

Všeobecný súd teda nemôže svojím vlastným odôvodnením vyplniť medzeru v odôvodnení napadnutého aktu, lebo jeho preskúmanie by nevychádzalo z nijakého posúdenia uvedeného v tomto akte (rozsudok z 18. júla 2013, UEFA/Komisia, C‑201/11 P , EU:C:2013:519 , bod 65 a citovaná judikatúra).

85

Ak sa však Všeobecný súd obmedzí na odpoveď na argumentáciu, ktorá bola pred ním uvedená, a tým aj na vysvetlenie odôvodnenia napadnutého aktu, nemožno sa domnievať, že odôvodnenie autora tohto aktu nahrádza svojím vlastným odôvodnením (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júna 2014, Deltafina/Komisia, C‑578/11 P , EU:C:2014:1742 , bod 56 , a z 23. novembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑209/21 P , EU:C:2023:905 , bod 49 ).

86

Cathay Pacific tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 181 až 190 napadnutého rozsudku a najmä v bode 188 tohto rozsudku je nesprávne. Z rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ), v tejto súvislosti vyplýva, že pojem „jediné a pokračujúce porušenie“ nemožno použiť na umelé rozšírenie právomoci stanovenej v článku 101 ZFEÚ. Konkrétne správanie, ku ktorému došlo v zahraničí, nemožno považovať za protiprávne na základe tohto článku bez toho, aby bolo osobitne preukázané, že toto správanie má vplyv na EHP a vnútorný trh. Ak dohoda alebo zosúladený postup nemajú za cieľ alebo účinok obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci EHP a vnútorného trhu, táto dohoda alebo tento postup nemôžu byť súčasťou údajného jediného a pokračujúceho porušenia.

89

Cathay Pacific dodáva, že jediné a pokračujúce porušenie uvádzané v spornom rozhodnutí sa líši od porušenia, ktoré Súdny dvor skúmal vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok. V prejednávanej veci sa totiž predaje služieb nákladnej dopravy uskutočňovali lokálne, teda na letiskách, z ktorých pochádzajú zásielky, takže relevantné trhy mali lokálnu povahu. Správanie týkajúce sa trhov prichádzajúcich spojení nemá nijaký vplyv na trhy odchádzajúcich leteckých spojení z EHP, keďže hospodárska súťaž je na každom trhu odlišná.

90

Komisia sa domnieva, že táto druhá časť nie je dôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

94

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy sa prvý odvolací dôvod musí v celom rozsahu zamietnuť.

O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa obrany založenej na štátnom nátlaku

95

Svojím druhým odvolacím dôvodom Cathay Pacific tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení kritérií umožňujúcich posúdiť existenciu štátneho nátlaku, ktorá odôvodňuje neuplatnenie článku 101 ZFEÚ, ako aj pri výklade uplatniteľného cudzieho práva a požiadaviek uložených miestnymi regulačnými orgánmi, konkrétne orgánmi osobitnej administratívnej oblasti Hongkong Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „Hongkong“), Japonska, Indickej republiky a Singapurskej republiky. Mal dospieť k záveru, že relevantné kritériá boli splnené. Cathay Pacific dodáva, že vzhľadom na to, že obsah cudzieho práva je skutkovou okolnosťou, ktorú treba určiť v súlade s dôkazmi, ktoré má k dispozícii súd zodpovedný za preskúmanie, Všeobecný súd neprijateľným spôsobom skreslil dôkazy týkajúce sa práv a správnej praxe týchto tretích krajín. Cathay Pacific uvádza konkrétne chyby, ku ktorým v tejto súvislosti došlo, v šiestich častiach, ktoré treba preskúmať postupne.

O prvej časti založenej na nesprávnom výklade významu dohôd o leteckých službách v Hongkongu

98

Treba uviesť, že z konštatovaní Všeobecného súdu uvedených v bodoch 424 a 425 napadnutého rozsudku vyplýva, že hoci Cathay Pacific tvrdila, že DLS uzavreté Hongkongom stanovovali alebo povoľovali cenovú koordináciu a že správanie dopravcov bolo oficiálne schválené alebo povolené, tieto tvrdenia nespochybnili konštatovania uvedené v spornom rozhodnutí, podľa ktorých sa DLS obmedzovali na povoľovanie konzultácií o cenách bez toho, aby ukladali v tomto zmysle povinnosť.

99

V prejednávanej veci treba konštatovať, že Cathay Pacific sa prvou časťou svojho druhého odvolacieho dôvodu snaží dosiahnuť nové posúdenie obsahu týchto dohôd, takže táto časť musí byť zamietnutá ako neprípustná v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 69 tohto rozsudku, keďže jej cieľom je pod zámienkou, že Všeobecnému súdu vytýka skreslenie uvedených dohôd, dosiahnuť nové posúdenie skutkového stavu bez toho, aby bolo zrejmé, v čom je – ako to vyžaduje judikatúra pripomenutá v bode 70 tohto rozsudku –, výklad týchto dohôd, ktorý podal Všeobecný súd, zjavne nesprávny.

100

Prvú časť druhého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnuť ako neprípustnú.

– Posúdenie Súdnym dvorom

103

Treba uviesť, že je pravda, že v bode 436 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že na rozdiel od toho, k čomu Komisia dospela v odôvodnení 998 písm. a) sporného rozhodnutia, možnosť podať individuálne žiadosti týkajúce sa bezpečnostnej prirážky jasne nevyplývala z listu OCL uvedeného v tomto odôvodnení. V bode 439 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd tiež konštatoval, že tento list predstavuje len jednu zo skutočností preskúmaných v odôvodnení 988 sporného rozhodnutia a že samotná skutočnosť, že uvedený list nepreukazuje, že OCL pripustila preskúmanie individuálnych žiadostí týkajúcich sa palivovej prirážky, nestačí na vyvrátenie všetkých dôvodov uvedených Komisiou v odôvodneniach 987 až 989 tohto rozhodnutia.

104

Za týchto podmienok treba konštatovať, že pod zámienkou tvrdenia o skreslení Cathay Pacific v podstate touto časťou odvolacieho dôvodu vyzýva Súdny dvor, aby vykonal nové posúdenie skutkového stavu, ktorý už Všeobecný súd v týchto bodoch preskúmal, bez toho, aby uviedla, v čom je toto posúdenie zjavne nesprávne, čo v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 69 a 70 tohto rozsudku nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania.

105

Na jednej strane sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že z vyhlásenia OCL týkajúceho sa individuálnych žiadostí vyplýva, že existuje iný reálny prostriedok schválenia palivovej prirážky, a keď z tejto okolnosti vyvodil, že Cathay Pacific sa nemohla domáhať obrany založenej na štátnom nátlaku. Okrem toho uplatnil svoje vlastné kritérium nesprávne a neprimerane, keďže v tomto bode 451 dospel k záveru, že Cathay Pacific nepreukázala, že regulačný rámec Hongkongu jej ukladal povinnosť prediskutovať svoje ceny s inými dopravcami a znemožnil podať na OCL individuálnu žiadosť o palivovú prirážku v pevnej výške. Všeobecný súd teda tiež nesprávne usúdil, že Cathay Pacific nepreukázala, že Komisia v spornom rozhodnutí nesprávne konštatovala, že právna úprava Hongkongu nebránila uplatneniu článku 101 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti sa možnosť podať individuálnu žiadosť na OCL predpokladala prvýkrát v septembri 2006, t. j. po prvých kontrolách zo strany Komisie. Okrem toho a v každom prípade táto možnosť bola len teoretická a spojená s podmienkami.

108

Na druhej strane Cathay Pacific tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď neuznal, že prináleží normotvorcovi Únie na jednej strane a orgánom verejnej moci tretích krajín na druhej strane „ustanoviť a zaviesť systém sledujúci odlišné ciele odlišnými metódami“, čo mal zohľadniť pri výklade kritéria „právnej povinnosti“ uloženej dotknutému podniku. V tomto kontexte Všeobecný súd nesprávne obmedzil uplatnenie zásady štátneho nátlaku na situácie, v ktorých tento podnik môže preukázať, že nebolo možné nájsť žiadnu inú možnosť dodržiavať predmetné cudzie právo. Podal tak nesprávny výklad uplatniteľného právneho kritéria, najmä vzhľadom na zásady medzinárodnej zdvorilosti a nezasahovania.

Okrem toho v rozsahu, v akom Cathay Pacific touto výhradou Všeobecnému súdu vytýka, že na ňu preniesol dôkazné bremeno v súvislosti s dôkazom, ktorý nemožno predložiť, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží Komisii, aby predložila dôkazy, ktoré z právneho hľadiska dostatočne preukazujú existenciu skutočností zakladajúcich porušenie práva hospodárskej súťaže. Naopak podniku, ktorý sa bráni proti konštatovaniu takéhoto porušenia, prináleží preukázať, že tomuto dôvodu obrany treba vyhovieť. Hoci podľa týchto zásad nesie dôkazné bremeno buď Komisia alebo dotknutý podnik, skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že druhému účastníkovi konania vznikne povinnosť poskytnúť vysvetlenie alebo odôvodnenie, a ak tak neurobí, možno dospieť k záveru, že boli splnené pravidlá v oblasti dôkazného bremena (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 120 a citovanú judikatúru).

112

Všeobecný súd však v bodoch 423 až 450 napadnutého rozsudku konštatoval, že skutočnosti uvádzané spoločnosťou Cathay Pacific neodporujú záverom Komisie. V bodoch 424 až 425 tohto rozsudku totiž uviedol, že DLS síce povoľovali konzultácie o cenách, ale nevyžadovali povinnú koordináciu. Ďalej v bodoch 426 až 431 uvedeného rozsudku uviedol, že správna prax OCL preukazuje, že hoci tento odbor uprednostňoval kolektívne žiadosti, mohol napriek tomu vyhovieť individuálnym žiadostiam, najmä pokiaľ ide o palivovú prirážku v pevnej výške. Napokon v bodoch 432 až 450 toho istého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že predložené dokumenty, vrátane právnych stanovísk a listov OCL, nepostačujú na preukázanie existencie zákonnej povinnosti alebo neodvrátiteľného nátlaku, z ktorého by vyplývala povinnosť cenovej koordinácie.

Treba však poznamenať, že v bodoch 461 až 472 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v podstate zamietol tvrdenia spoločnosti Cathay Pacific na základe posúdenia skutkového stavu. V bode 462 tohto rozsudku tak konštatoval, že predpoklad argumentácie spoločnosti Cathay Pacific bol nesprávny, keďže z listu OCL nevyplýva, že by všetky žiadosti týkajúce sa palivovej prirážky mali byť podané kolektívne, a že v každom prípade nepreukázala, že OCL vyžadoval cenovú koordináciu medzi dopravcami. Ďalej v bodoch 466 až 471 toho istého rozsudku zdôraznil, že žiadna skutočnosť nepreukazuje, že by Komisia uznala alebo potvrdila existenciu zákonnej povinnosti cenovej koordinácie v Hongkongu. Za týchto podmienok kritika formulovaná spoločnosťou Cathay Pacific v skutočnosti vedie k tomu, že žiada Súdny dvor o nové posúdenie skutkového stavu, čo je podľa judikatúry citovanej v bode 69 tohto rozsudku neprípustné.

116

Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 463 až 466 napadnutého rozsudku spresnil, že Cathay Pacific nevysvetlila, v čom by zásady medzinárodného práva, na ktoré sa odvolávala, mohli viesť k zrušeniu celého sporného rozhodnutia alebo jeho časti, a že žiadna zásada medzinárodného práva neukladá Komisii povinnosť nadviazať kontakt s takými orgánmi tretích krajín, akými sú orgány Hongkongu. Všeobecný súd napokon uviedol, že v takom prípade prináleží Komisii, aby preukázala svoje tvrdenia. Podľa Všeobecného súdu však Komisia uznala a preskúmala existenciu regulačného rámca Hongkongu. Treba konštatovať, že žiadne z tvrdení uvedených spoločnosťou Cathay Pacific nemôže spochybniť tieto úvahy.

119

Komisia sa domnieva, že táto štvrtá časť nie je dôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

120

Na úvod treba uviesť, že Cathay Pacific konkrétne neuvádza časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej Všeobecný súd nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia.

121

124

Okrem toho, keďže tvrdenia spoločnosti Cathay Pacific treba chápať tak, že Všeobecnému súdu vytýka, že pri svojom posúdení obrany založenej na štátnom nátlaku uplatnil nesprávne právne kritérium, stačí pripomenúť, že články 101 a 102 ZFEÚ sa týkajú len protisúťažných správaní, ktorých sa podniky dopustili z vlastnej iniciatívy. Pokiaľ je protisúťažné správanie uložené podnikom vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo pokiaľ tieto predpisy vytvárajú právny rámec, ktorý sám vylučuje akúkoľvek možnosť súťažného správania týchto podnikov, tieto články sa neuplatňujú. V takejto situácii totiž nemá obmedzenie hospodárskej súťaže, tak ako to predpokladajú tieto ustanovenia, príčinu v samostatnom správaní podnikov. Naproti tomu sa uvedené články môžu uplatniť, ak vyjde najavo, že vnútroštátna právna úprava zachováva možnosť hospodárskej súťaže, ktorú je možné narušiť, obmedziť alebo skresliť samostatným správaním podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, C‑359/95 P a C‑379/95 P , EU:C:1997:531 , body 33 a 34 , ako aj zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C‑280/08 P , EU:C:2010:603 , body 80 a 81 ).

125

Navyše možnosť vylúčiť protisúťažné správanie z pôsobnosti článkov 101 a 102 ZFEÚ z dôvodu, že toto správanie bolo dotknutým podnikom uložené existujúcimi vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo že tieto predpisy vylúčili akúkoľvek možnosť konkurenčného správania zo strany týchto podnikov, tak Súdny dvor pripustil len v obmedzenej miere (rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C‑280/08 P , EU:C:2010:603 , bod 81 a citovaná judikatúra).

128

Cathay Pacific tvrdí, že Všeobecný súd v bode 498 napadnutého rozsudku zamietol jej tvrdenia týkajúce sa štátneho nátlaku v Indii a Singapure v podstate z dôvodu, že nepodložila svoje tvrdenia týkajúce sa Hongkongu a Japonska, na ktoré sa v tejto argumentácii odvolávala. Osobitne odkazuje na bod 494 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd zamietol jej argumentáciu spočívajúcu v rozšírení úvah týkajúcich sa týchto posledných uvedených krajín na iné územia, ktoré podliehajú osobitnej regulácii. Z toho vyplýva, že ak by Súdny dvor vyhovel jej argumentácii týkajúcej sa regulačných režimov uplatniteľných v Hongkongu a Japonsku, musel by tiež konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o režimy uplatniteľné v Indii a Singapure, keďže relevantné DLS výslovne stanovovali, že dotknuté ceny mali byť dohodnuté medzi dopravcami, pričom Cathay Pacific odkázala na bod 490 napadnutého rozsudku.

129

Komisia tvrdí, že táto piata časť nie je dôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

130

Cathay Pacific tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 502 napadnutého rozsudku konštatoval, že cieľom jej tvrdenia bolo preukázať, že zaobchádzanie s iným dopravcom, vyplývajúce z existencie štátneho nátlaku v Dubaji (Spojené arabské emiráty), bolo nezákonné a že sa snažila vo svoj prospech odvolávať na toto nezákonné zaobchádzanie. Uvádza, že to nebola jej argumentácia, ktorá spočívala v tvrdení, že keďže Komisia pripustila, že na obranu založenú na štátnom nátlaku sa môže odvolávať iný dopravca najmä z dôvodu listu príslušného orgánu v Dubaji, mala z dôvodu konzistentnosti uznať, že toto odôvodnenie sa vzťahuje aj na Cathay Pacific v Hongkongu, a to tým skôr, že aj OCL vo svojich listoch jasne uviedol, že zavádza systém kolektívneho povolenia.

133

Komisia tvrdí, že táto šiesta časť nie je dôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

134

Treba poznamenať, že v tejto časti odvolacieho dôvodu Cathay Pacific v podstate tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil argumentáciu, ktorú mu predložila, a že v tejto súvislosti kritizuje len bod 502 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd uviedol, že aj keby sa Komisia dopustila nezákonnosti tým, že nekonštatovala zodpovednosť iných dopravcov, takáto nezákonnosť, ktorou sa Všeobecný súd nezaoberal v rámci žaloby, ktorá mu bola predložená, ho nemôže v žiadnom prípade viesť k tomu, aby konštatoval diskrimináciu, a teda nezákonnosť vo vzťahu k žalobkyni, pretože zásada rovnosti zaobchádzania musí byť v súlade s dodržiavaním zákonnosti, podľa ktorej sa nikto nemôže vo svoj prospech dovolávať nezákonnosti, ku ktorej došlo v prospech iného.

138

Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

O treťom odvolacom dôvode týkajúcom sa toho, že Všeobecný súd po tom, čo čiastočne zrušil sporné rozhodnutie z dôvodu premlčania, nerozhodol o všetkých tvrdeniach, ktoré mu boli predložené

Argumentácia účastníčok konania

139

Cathay Pacific tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď po tom, čo vyhovel druhému žalobnému dôvodu, dospel k záveru, že už nie je potrebné skúmať prvý a štvrtý žalobný dôvod.

Na úvod treba pripomenúť, že Všeobecný súd vyhovel druhému žalobnému dôvodu, v dôsledku čoho zrušil článok 1 ods. 1 písm. g) a článok 1 ods. 4 písm. g) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa konštatovalo, že Cathay Pacific porušila jednak článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o spojenia v rámci EHP, a jednak článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, pokiaľ ide o spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom.

143

Všeobecný súd tak v bode 243 napadnutého rozsudku konštatoval, že žaloba podaná spoločnosťou Cathay Pacific proti pôvodnému rozhodnutiu nemohla viesť k pozastaveniu premlčacej lehoty stanovenej v článku 25 ods. 6 nariadenia č. 1/2003, pokiaľ ide o protiprávne správania súvisiace so spojeniami v rámci EHP a spojeniami medzi Úniou a Švajčiarskom, keďže toto rozhodnutie sa nevzťahovalo na tieto protiprávne správania. V bode 245 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia tým, že v spornom rozhodnutí sankcionovala Cathay Pacific za jediné a pokračujúce porušenie, pokiaľ ide o spojenia v rámci EHP a spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom, porušila pravidlá v oblasti premlčania stanovené v článku 25 nariadenia č. 1/2003.

144

Všeobecný súd po tom, čo vyhovel tomuto druhému žalobnému dôvodu, v bodoch 249 a 254 napadnutého rozsudku konštatoval, že preskúmanie prvého a štvrtého žalobného dôvodu, ktoré mu boli predložené, „[sa stalo] bezpredmetným“.

145

148

Treba však konštatovať, že Cathay Pacific okrem toho v rámci tretieho žalobného dôvodu uvedeného pred Všeobecným súdom osobitne spochybnila svoju účasť na jedinom a pokračujúcom porušení, ako je uvedené v spornom rozhodnutí, v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka jeho troch zložiek, ktoré sa líšia z vecného hľadiska, a to palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie. Tento tretí žalobný dôvod bol preskúmaný v bodoch 255 až 377 napadnutého rozsudku. Preto nemožno prijať záver, že Všeobecný súd tým, že konštatoval, že nebolo potrebné rozhodnúť o prvom a štvrtom žalobnom dôvode, ktoré mu boli predložené, z dôvodu, že druhý žalobný dôvod bol dôvodný, nerozhodol o argumentácii spoločnosti Cathay Pacific týkajúcej sa jej účasti na jedinom a pokračujúcom porušení.

149

Pokiaľ ide o jej štvrtý žalobný dôvod pred Všeobecným súdom, ten bol založený „na tom, že Komisia dostatočne neodôvodnila svoje konštatovanie, podľa ktorého sa [Cathay Pacific] zúčastnila na jedinom a pokračujúcom porušení“. Je teda pravda, že samotný názov tohto žalobného dôvodu neuvádzal, že by sa uvedený žalobný dôvod týkal len „spojenia v rámci EHP a spojení medzi Úniou a Švajčiarskom“. Z tvrdení uvedených na jeho podporu, najmä v bodoch 88 až 90 žaloby podanej na Všeobecný súd, však vyplýva, že ten istý žalobný dôvod spoločnosti Cathay Pacific sa takisto vzťahoval na tieto samotné spojenia. Rovnako z bodu 91 tejto žaloby vyplýva, že Cathay Pacific kritizovala svoje zaradenie do zoznamu účastníkov uvedeného v článku 1 ods. 1 a 4 výroku sporného rozhodnutia.

152

Cathay Pacific s odkazom na body 312 až 345 napadnutého rozsudku tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že zrušil článok 1 ods. 1 písm. g) a článok 1 ods. 4 písm. g) sporného rozhodnutia, v dôsledku čoho podstatne obmedzil rozsah a obdobie účasti spoločnosti Cathay Pacific na jedinom a pokračujúcom porušení, dopustil nesprávneho posúdenia, keď neposkytol žiadne presvedčivé vysvetlenie svojho prístupu k posúdeniu dôkazov, ktoré nepatria do obdobia porušenia alebo nepatria do územnej právomoci Komisie, a najmä spôsobu, akým by tieto dôkazy mohli „podporiť výklad“ niektorých iných dôkazov.

153

V prvom rade je teda odôvodnenie Všeobecného súdu nejasné, pokiaľ ide o jeho prístup týkajúci sa dôkazov o udalostiach, ktoré predchádzali začiatku porušenia pripisovaného spoločnosti Cathay Pacific, alebo pokiaľ ide o ich relevantnosť na účely konštatovania, že táto spoločnosť sa zúčastnila na jedinom a pokračujúcom porušení. Keďže Všeobecný súd zrušil článok 1 ods. 1 písm. g) a článok 1 ods. 4 písm. g) sporného rozhodnutia, bol povinný opätovne preskúmať relevantnosť dôkazov týkajúcich sa obdobia predchádzajúceho obdobiu porušenia pripísaného spoločnosti Cathay Pacific, ako vyplýva z tohto zrušenia. Nie je však jasné, či Všeobecný súd vykonal takéto preskúmanie. Zdá sa totiž, že dôkazy týkajúce sa obdobia pred porušením, tak ako bolo konštatované, sú priamymi dôkazmi porušenia, a najmä dôkazmi o účasti na jedinom a pokračujúcom porušení.

154

V druhom rade Cathay Pacific spochybňuje skutočnosti, ktoré vo vzťahu k nej údajne podporujú zistenia o porušení, pokiaľ ide o obdobia a geografické oblasti, v súvislosti s ktorými mala Komisia právomoc konštatovať porušenie.

158

Po štvrté Cathay Pacific poznamenáva, že odkaz Všeobecného súdu v bode 333 napadnutého rozsudku na 90 kontaktov, ktoré Komisia zhrnula v odôvodneniach 757 až 759 sporného rozhodnutia na účely preukázania účasti tejto spoločnosti na celosvetovom karteli, zahŕňa dvanásť odôvodnení týkajúcich sa Švajčiarska, čo naznačuje, že všetky tieto odôvodnenia sa navzájom potvrdzujú. Všeobecný súd však neposkytol žiadne odôvodnenie na podporu tohto typu potvrdenia, čo bráni pochopeniu dôvodov, pre ktoré správanie, ku ktorému došlo v tomto miestnom kontexte, potvrdzuje existenciu správania, ku ktorému došlo v inom kontexte.

159

V treťom rade Cathay Pacific tvrdí, že dôkazy, ktoré sa týkajú správaní patriacich do právomoci Komisie a ktoré sú uvedené v 52 odôvodneniach sporného rozhodnutia, nepostačujú na vyvodenie záveru, že sa zúčastnila na jedinom a pokračujúcom porušení, ani že vedela alebo mala vedieť o celkovom pláne charakterizujúcom jediné a pokračujúce porušenie ako celok.

160

Komisia tvrdí, že piaty odvolací dôvod nie je dôvodný.

Okrem toho v rozsahu, v akom Cathay Pacific uvedeným odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia po tom, čo zrušil článok 1 ods. 1 písm. g) a článok 1 ods. 4 písm. g) sporného rozhodnutia, a v dôsledku toho po tom, čo obmedzil rozsah a dĺžku trvania účasti spoločnosti Cathay Pacific na jedinom a pokračujúcom porušení, pričom však odkázal na odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré podporovali tieto ustanovenia, a teda na dôkazy, ktoré sa týkali správaní, ku ktorým došlo mimo obdobia porušenia alebo ktoré nepatrili do geografického rozsahu časti porušenia, za ktorú sa spoločnosti Cathay Pacific teraz pripisuje zodpovednosť, treba pripomenúť, že na preukázanie existencie porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ je potrebné, aby Komisia uviedla vierohodné, presné a zhodujúce sa dôkazy.

164

Každá zo skutkových okolností uvádzaných Komisiou však nemusí nevyhnutne zodpovedať týmto kritériám vo vzťahu ku každej zložke porušenia. Postačuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa táto inštitúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto požiadavke (rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P , EU:C:2010:389 , bod 47 a citovaná judikatúra).

165

Všeobecný súd teda nie je povinný zrušiť rozhodnutie Komisie len na základe skutočnosti, že Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla skutkové okolnosti, ktoré nepredstavujú priame dôkazy o účasti dotknutého podniku na vytýkanom porušení. Stačí totiž, aby overil, ako to urobil v prejednávanej veci, či všetky skúmané skutočnosti mohli podporiť záver, podľa ktorého sa predmetný podnik podieľal na jedinom a pokračujúcom porušení. V tejto súvislosti dôkazy týkajúce sa kontaktov pred obdobím porušenia alebo týkajúcich sa správaní, ktoré nepatria do právomoci Komisie, môžu podporiť výklad iných dôkazov vzťahujúcich sa na toto obdobie, aby sa tieto dôkazy zasadili do kontextu alebo aby sa preukázalo opakovanie určitých druhov správania alebo postupov.

169

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na účely posúdenia účasti spoločnosti Cathay Pacific na porušení zohľadnil skutočnosti týkajúce sa správaní, ku ktorým došlo mimo obdobia porušenia alebo ktoré nepatrili do územnej právomoci Komisie, keďže mohli platne podporiť iné dôkazy.

170

Piaty odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

O štvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa neuvedenia dostatočného odôvodnenia na podporu účasti spoločnosti Cathay Pacific na jedinom a pokračujúcom porušení

Argumentácia účastníčok konania

174

Po tretie Cathay Pacific s odkazom na body 310 a 374 napadnutého rozsudku tvrdí, že Všeobecný súd nepreukázal, že by vedela alebo mala vedieť o všeobecnom rozsahu, ako aj o podstatných vlastnostiach kartelu, a že je potrebná dôkladná analýza, keďže Všeobecný súd pripustil, že ústredie spoločnosti Cathay Pacific neudržiavalo priamy kontakt s ústrediami iných dopravcov. Kontakty na miestnej úrovni však nemôžu preukázať vedomosť o celkovom pláne. V dôsledku toho Všeobecný súd jednoducho opomenul posúdiť dôkazy a neposkytol primeranú odpoveď na jej tvrdenia v tejto oblasti.

175

Po štvrté Cathay Pacific spochybňuje konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bode 306 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Komisia neidentifikovala „tvrdé jadro dopravcov“, ktorého bola táto spoločnosť súčasťou, a nebola ani povinná tak urobiť.

176

Po piate Cathay Pacific kritizuje dôkazy uvedené v bodoch 308 až 310 napadnutého rozsudku, pričom Všeobecnému súdu vytýka, že nevysvetlil dôvody, pre ktoré kontakty opísané v týchto bodoch môžu preukázať jej účasť na celkovom pláne alebo na spoločnom cieli, čím by sa mohla preukázať jej účasť na jedinom a pokračujúcom porušení. Všeobecný súd neuviedol žiadnu informáciu, ktorá by bola vymieňaná medzi ústrediami dotknutých podnikov v nadväznosti na jeden z uvedených kontaktov. Skutočnosť, že interné kontakty s ústredím jej vlastnej leteckej spoločnosti obsahujú odkazy na miestne kontakty, nemôže preukazovať existenciu kartelu ani komunikácie medzi ústrediami rôznych dopravcov, pokiaľ sa nepreukáže, že cieľom týchto miestnych kontaktov bolo práve dosiahnuť tento výsledok.

179

Pokiaľ ide o bod 332 napadnutého rozsudku, Cathay Pacific tvrdí, že Všeobecný súd pristúpil k nahradeniu odôvodnenia. V tomto bode 332 totiž Všeobecný súd preskúmal dôkazy týkajúce sa najmä Air Cargo Council Switzerland (Rada pre leteckú nákladnú dopravu vo Švajčiarsku, ďalej len „ACCS“). Uviedol, že dopravcovia Únie patrili medzi členov ACCS a aktívne sa zúčastňovali na predmetných kontaktoch, a to tak v súvislosti s palivovou prirážkou, ako aj v súvislosti s odmietnutím platiť provízie. Všeobecný súd dospel k záveru, že „keďže sa tieto kontakty týkali spojení s odletom zo Švajčiarska bez rozdielu, Komisii nemožno vytýkať, že sa domnievala, že sa týkali aj spojení medzi Úniou a Švajčiarskom, aj keď v menšej miere“. Ide však o tvrdenie, ktoré nie je odôvodnené. V spornom rozhodnutí neexistuje nijaký dôkaz týkajúci sa týchto spojení a Všeobecný súd nie je oprávnený doplniť nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia svojím vlastným posúdením. V každom prípade je argumentácia Všeobecného súdu kruhová v tom zmysle, že ak by si dopravcovia Únie chceli dohodnúť palivovú prirážku na spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom, nemali by nijaký dôvod „vyrušovať ostatných dopravcov“.

180

Komisia tvrdí, že štvrtý odvolací dôvod nie je dôvodný.

Posúdenie Súdnym dvorom

181

183

Okrem toho, ak by sa dospelo k záveru, že odvolateľka chce svojou výhradou tiež spochybniť neexistenciu akéhokoľvek dôkazu v spornom rozhodnutí, pokiaľ ide o jej vedomosť o protiprávnom správaní v súvislosti so spojeniami v rámci EHP a spojeniami medzi Úniou a Švajčiarskom, stačí uviesť, že touto výhradou Cathay Pacific nepoukazuje na žiadne nesprávne právne posúdenie, ktorého by sa mal dopustiť Všeobecný súd, ale obmedzuje sa na všeobecné kritizovanie sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že tvrdenia uvedené v odvolaní, ktoré nekritizujú rozsudok vydaný Všeobecným súdom v nadväznosti na návrh na zrušenie rozhodnutia, ale rozhodnutie, ktorého zrušenie sa navrhuje pred Všeobecným súdom, nie sú prípustné (pozri rozsudok z 29. júna 2023, TUIfly/Komisia, C‑763/21 P , EU:C:2023:528 , bod 53 a citovanú judikatúru).

184

Pokiaľ ide o výhradu smerujúcu proti bodu 326 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že znenie tohto rozsudku v jazyku konania skutočne obsahuje zjavnú chybu, keďže uvádza „žalobkyňu“, zatiaľ čo vzhľadom na kontext, do ktorého patrí tento bod, Všeobecný súd v tomto bode v skutočnosti odkazoval na „Komisiu“.

185

Nemožno sa však domnievať, že toto pochybenie spôsobilo nezákonnosť celej analýzy Všeobecného súdu. Z kontextu, do ktorého tento bod 326 patrí, totiž jasne vyplýva, že ide len o chybu v písaní a že v uvedenom bode 326 Všeobecný súd nepodal nesprávny výklad argumentácie spoločnosti Cathay Pacific. V bodoch 325 a 326 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd uviedol stanovisko Komisie vyplývajúce zo sporného rozhodnutia, pričom práve v bode 327 tohto rozsudku odkázal na stanovisko spoločnosti Cathay Pacific a odpovedal na jej tvrdenia. Navyše z bodu 291 napadnutého rozsudku, ktorý Cathay Pacific nespochybnila a v ktorom je zhrnutá jej argumentácia, vyplýva, že Všeobecný súd túto argumentáciu nevykladal nesprávne. V dôsledku toho treba túto výhradu zamietnuť ako nedôvodnú.

189

V bode 375 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd odkázal na viaceré kontakty opísané v spornom rozhodnutí a usúdil, že preukazujú, že Cathay Pacific nemohla nevedieť o existencii siete kontaktov, ktorá viedla k výmene informácií a koordinácii týkajúcej sa tak palivovej a bezpečnostnej prirážky, ako aj odmietnutia platiť provízie. Všeobecný súd tiež v tomto bode uviedol, že vzhľadom na tieto kontakty Cathay Pacific nemohla nevedieť ani o spoločnom očakávaní trhovej disciplíny v oblasti prirážok, ani o existencii systému na viacerých úrovniach. Okrem toho Všeobecný súd s odkazom na body 354 až 356 tohto rozsudku a vzhľadom na geografický rozsah oznámení a diskusií týkajúcich sa palivovej prirážky, množstvo krajín, v ktorých sa Cathay Pacific podieľala na tajných kontaktoch, ako aj početné iniciatívy tejto spoločnosti s cieľom súbežne podnietiť zamestnancov svojich dcérskych spoločností, aby sa koordinovali so svojimi konkurentmi na miestnej úrovni, v bode 375 napadnutého rozsudku konštatoval, že Cathay Pacific mohla tiež rozumne vedieť a znášať riziko, že predmetná koordinácia a predmetný dohľad mali zahŕňať všetky spojenia na celosvetovej úrovni.

190

Treba teda konštatovať, že vzhľadom na to, že tieto body napadnutého rozsudku obsahujú len posúdenia skutkového stavu a dôkazov, výhrada, ktorá ich spochybňuje, je neprípustná, keďže Cathay Pacific nenamieta žiadne skreslenie týchto skutočností.

191

Pokiaľ ide o výhradu smerujúcu proti bodu 306 napadnutého rozsudku, Cathay Pacific tvrdí, že záver Všeobecného súdu uvedený v tomto bode je skutkovo a právne nesprávny, keďže Komisia identifikovala tvrdé jadro obvinených dopravcov v pododdiele 4.3.3 sporného rozhodnutia a identifikácia takéhoto tvrdého jadra má osobitný význam na účely znalosti spoločného cieľa sledovaného kartelom, ktorý predstavuje podmienku na to, aby sa podnik mohol považovať za účastníka kartelu.

195

V dôsledku toho tvrdenie, podľa ktorého Všeobecný súd nesprávne usúdil, že Komisia neidentifikovala tvrdé jadro dopravcov, treba zamietnuť ako neúčinné, keďže vychádza z nesprávneho predpokladu, že Komisia mala identifikovať takéto tvrdé jadro.

196

V tomto bode 281 tak Všeobecný súd v podstate uviedol, že Komisia v spornom rozhodnutí nanajvýš spomenula vyhlásenia spoločnosti Lufthansa, podľa ktorých podstatná časť kontaktov („core group of contacts“) zahŕňala hlavne dvojstrannú komunikáciu prostredníctvom mobilného telefónu medzi riaditeľmi zodpovednými za cenovú politiku jednotlivých dopravcov, ale že sa týmito vyhláseniami nijako nezaoberala ani nezohľadnila existenciu alebo charakteristiky takejto skupiny odlišnej od ostatných sporných kontaktov. Cathay Pacific nespochybňuje ani tento záver.

197

Okrem toho v rozsahu, v akom Cathay Pacific zamýšľa spochybniť toto posúdenie skutkových okolností a dôkazov Všeobecným súdom, treba jej argumentáciu zamietnuť ako neprípustnú v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 69 tohto rozsudku.

201

Z bodov 308 až 310 napadnutého rozsudku však vyplýva, že Všeobecný súd skutočne odpovedal na tvrdenie spoločnosti Cathay Pacific uvedené v bode 307 tohto rozsudku, podľa ktorého jej ústredie nebolo v kontakte s ústredím ostatných dopravcov. Všeobecný súd totiž v tomto bode 308 uviedol, že pokiaľ ide o bezpečnostnú prirážku, Lufthansa zaslala v októbri 2001 priamo generálnym riaditeľom oddelení nákladnej dopravy viacerých dopravcov, vrátane spoločnosti Cathay Pacific, vzorový list odôvodňujúci použitie tejto prirážky, a že aj keď tento list nebol vyžiadaný a nebola naň zaslaná žiadna odpoveď, napriek tomu preukazuje komunikáciu medzi ústrediami, pričom uvádza, že pasívny spôsob účasti na porušení postačuje na vznik zodpovednosti podniku. V bode 309 uvedeného rozsudku Všeobecný súd okrem toho konštatoval, že Cathay Pacific nepopiera, že v e‑mailoch od spoločnosti Lufthansa jej boli zaslané viaceré oznámenia o zvýšení palivovej prirážky adresované rôznym dopravcom, ktoré tiež predstavovali komunikáciu medzi ústrediami a nemohli byť vylúčené z dôvodu, že by išlo len o verejné vyhlásenia. Napokon v bode 310 toho istého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že podľa viacerých odôvodnení sporného rozhodnutia miestni zamestnanci spoločnosti Cathay Pacific, podporovaní v tomto zmysle svojím ústredím, komunikovali s ústrediami iných dopravcov alebo sa prostredníctvom svojich miestnych kolegov snažili získať informácie o pozícii týchto ústredí, a že naopak ústredie spoločnosti Cathay Pacific oslovili miestni zástupcovia iných dopravcov, ktorí následne informovali svoje vlastné ústredia o pozícii spoločnosti Cathay Pacific. Všeobecný súd dospel k záveru, že hoci bola táto komunikácia nepriama, v konečnom dôsledku predstavovala komunikáciu medzi ústrediami a bola súčasťou organizácie kartelu na viacerých úrovniach.

Hoci Cathay Pacific vo svojich písomných podaniach k odvolaniu uvádza, že Všeobecný súd nemohol predpokladať jej vedomosť o protiprávnej povahe správania ostatných účastníkov, napriek tomu tvrdí, že Komisia mala dôvod uspokojiť sa s preukázaním, že táto spoločnosť „mala“ mať dostatočnú vedomosť, či už o kontaktoch odhaľujúcich všeobecný rozsah a vlastnosti predmetného kartelu alebo o výsledkoch týchto kontaktov. Vzhľadom na to, že v bode 375 napadnutého rozsudku Všeobecný súd na základe preskúmania viacerých dvojstranných a mnohostranných kontaktov, na ktorých sa Cathay Pacific zúčastnila v rôznych členských štátoch a tretích krajinách, dospel k záveru, že Cathay Pacific „nemohla nevedieť“ o existencii siete kontaktov, v rámci ktorej prebiehala výmena informácií a koordinácia, čo znamená, že mala mať dostatočnú vedomosť o výsledkoch týchto kontaktov, Súdny dvor usudzuje, že nie je schopný pochopiť presný rozsah kritiky, ktorú sa Cathay Pacific snaží formulovať voči bodu 369 tohto rozsudku. Podľa judikatúry však požiadavkám vyplývajúcim z článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 rokovacieho poriadku nezodpovedá argumentácia, ktorá nie je dostatočne jasná a presná na to, aby umožnila Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie zákonnosti, najmä ak jej podstatné okolnosti nevyplývajú dostatočne koherentne a zrozumiteľne zo znenia odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2025, AFG/Komisia, C‑13/24 P , neuverejnený, EU:C:2025:884 , body 51 a 52 , ako aj citovanú judikatúru). V dôsledku toho treba takúto kritiku považovať za neprípustnú.

208

Pokiaľ ide o výhrady smerujúce proti bodom 314 až 322, 326, 332 a 339 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že týmito výhradami sa Cathay Pacific v podstate obmedzuje na tvrdenie, že Všeobecný súd nesprávne posúdil skutkové okolnosti, na ktoré v týchto bodoch odkázal, alebo že sa nesprávne stotožnil so stanoviskom Komisie uvedeným v odôvodneniach sporného rozhodnutia, ktoré nie sú dostatočne presvedčivé. V skutočnosti tak spochybňuje posúdenie skutkových okolností a dôkazov, ktoré Všeobecný súd vykonal v uvedených bodoch napadnutého rozsudku. V dôsledku toho sú tieto výhrady v tomto rozsahu neprípustné v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 69 tohto rozsudku.

209

210

Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod treba zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

O šiestom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd konštatoval, že odmietnutie platiť provízie porušuje článok 101 ZFEÚ a/alebo predstavuje jediné a pokračujúce porušenie

Argumentácia účastníčok konania

211

Cathay Pacific s odkazom na body 276 až 278 napadnutého rozsudku spochybňuje záver Všeobecného súdu, podľa ktorého odmietnutie platiť provízie nesledovalo legitímny cieľ, ale bolo súčasťou celkového protisúťažného plánu.

V bodoch 276 až 278 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že pokiaľ ide o údajný legitímny cieľ sledovaný odmietnutím platiť provízie, argumentácia spoločnosti Cathay Pacific vychádza z nesprávneho skutkového predpokladu. V tejto súvislosti v bode 277 tohto rozsudku konštatoval, že je pravda, že zo sporného rozhodnutia vyplýva, že otázka zaplatenia provízií bola predmetom rozdielnych právnych výkladov medzi dopravcami a špeditérmi, avšak obvinení dopravcovia sa neobmedzili na definovanie spoločnej pozície, ktorú treba obhajovať na súde alebo pred orgánmi. Naopak, podľa Všeobecného súdu sa na multilaterálnej úrovni dohodli, že spoločne odmietnu so špeditérmi rokovať o platbe provízií a že im poskytnú len zľavy z prirážok, pričom Komisia predložila viaceré interné e‑maile, ktoré tieto zosúladené postupy ilustrujú. V bode 278 uvedeného rozsudku Všeobecný súd dodal, že zo sporného rozhodnutia tiež vyplýva, že viacerí dopravcovia si na bilaterálnej úrovni vymieňali informácie, aby sa navzájom ubezpečili o svojom pokračujúcom dodržiavaní tohto odmietnutia platiť provízie, o čom svedčí najmä telefonický rozhovor medzi spoločnosťami Deutsche Lufthansa a Société Air France.

214

Vzhľadom na to, že Cathay Pacific formuluje túto argumentáciu na základe predpokladu, že tieto konštatovania Všeobecného súdu neumožňujú spochybniť skutočnosť, že odmietnutie platiť provízie sledovalo legitímny cieľ a že Súdny dvor nemá právomoc posúdiť relevantnosť dôkazov použitých Všeobecným súdom, treba ju zamietnuť ako neprípustnú na základe judikatúry pripomenutej v bode 69 tohto rozsudku, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či Všeobecný súd z dôvodu takéhoto legitímneho cieľa postupoval nesprávne, keď opomenul preukázať, že odmietnutie platiť provízie predstavuje v kontexte článku 101 ZFEÚ obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

O trovách

218

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

219

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

220

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.