C-385/22

62022CJ0385

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 26. februára 2026 ( *1 )

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely – Trh nákladnej leteckej dopravy – Rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave – Koordinácia prvkov ceny za služby nákladnej leteckej dopravy (palivová prirážka, bezpečnostná prirážka a odmietnutie platiť provízie z prirážok) – Prichádzajúce služby nákladnej dopravy – Územná právomoc Komisie – Kvalifikované účinky“

Vo veci C‑385/22 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 13. júna 2022,

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, sudcovia E. Regan a D. Gratsias,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. apríla 2024,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. septembra 2024,

vyhlásil tento

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave, podpísaná v Luxemburgu 21. júna 1999 a schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom v prípade dohody o vedeckej a technologickej spolupráci zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Švajčiarskou konfederáciou ( Ú. v. ES L 114, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 11/041, s. 89) (ďalej len „dohoda o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom“), nadobudla platnosť 1. júna 2002. Články 8 a 9 tejto dohody zodpovedajú mutatis mutandis článkom 101 a 102 ZFEÚ.

3

Podľa článku 11 uvedenej dohody:

„1. Orgány spoločenstva uplatňujú článok 8 a 9… v súlade s právnymi predpismi spoločenstva uvedenými v prílohe, pričom sa zohľadní potreba úzkej spolupráce medzi orgánmi spoločenstva a švajčiarskymi orgánmi.

2. Švajčiarske úrady rozhodujú podľa článku 8 a 9 o prijateľnosti všetkých dohôd, rozhodnutí a dohodnutých postupov… vzhľadom na trasy medzi Švajčiarskom a tretími krajinami.“

Zmluva o FEÚ

obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície;

c)

rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;

…“

Dohoda o EHP

5

8

V odvetví nákladnej dopravy je preprava nákladu leteckou cestou zabezpečovaná leteckými spoločnosťami (ďalej len „dopravcovia“). Vo všeobecnosti dopravcovia poskytujú služby nákladnej dopravy špeditérom, ktorí organizujú prepravu týchto nákladov v mene odosielateľov. Ako protihodnotu títo špeditéri platia dopravcom cenu, ktorá sa skladá jednak z taríf vypočítaných za kilogram a jednak z rôznych prirážok.

Správne konanie

9

Dňa 7. decembra 2005 dostala Európska komisia žiadosť o oslobodenie od pokút na základe jej oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov ( Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3 ; Mim. vyd. 08/002, s. 155), ktorú podala Deutsche Lufthansa AG a jej dve dcérske spoločnosti, Lufthansa Cargo AG a Swiss International Air Lines AG. Podľa tejto žiadosti existovali protisúťažné kontakty medzi viacerými dopravcami, ktoré sa týkali prvkov tvoriacich cenu služieb poskytovaných na trhu nákladnej leteckej dopravy, a to zavedenia tzv. „palivových“ a „bezpečnostných“ prirážok, ako aj odmietnutia týchto dopravcov platiť špeditérom províziu z prirážok (ďalej len „odmietnutie platiť provízie“).

10

13

Komisia prijala 9. novembra 2010 rozhodnutie K(2010) 7694 v konečnom znení týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec COMP/39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“). Toto rozhodnutie bolo určené 21 dopravcom, medzi ktorými bola aj KLM.

14

Uvedené rozhodnutie vo svojom odôvodnení uvádzalo, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy tým, že sa dohodli na palivovej prirážke, bezpečnostnej prirážke a odmietnutí platiť provízie, a podieľali sa tak na jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, ku ktorému dochádzalo na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska.

Rozsudky zo 16. decembra 2015

15

18

Dňa 17. marca 2017 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktoré bolo určené 19 dopravcom, vrátane spoločnosti KLM.

19

V spornom rozhodnutí sa uvádza, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy na celom svete prostredníctvom palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie (ďalej len „sporný kartel“), čím sa dopustili jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom.

20

V oddiele 4 tohto rozhodnutia, nazvanom „Opis skutkových okolností“, Komisia najmä uviedla, že vyšetrovanie odhalilo kartel celosvetového rozsahu založený na sieti dvojstranných a mnohostranných kontaktov medzi konkurentmi počas dlhého obdobia, týkajúcich sa správania, ktoré sa rozhodli, plánovali alebo zamýšľali prijať vo vzťahu k rôznym prvkom cien za služby nákladnej dopravy, uvedeným v predchádzajúcom bode. Komisia zdôraznila, že spoločným cieľom tejto siete kontaktov bolo koordinovať správanie konkurentov v oblasti stanovenia cien alebo znížiť neistotu, pokiaľ ide o ich cenovú politiku. Následne opísala kontakty týkajúce sa palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie a posúdila skutkové dôkazy týkajúce sa jednak sporného kartelu ako celku a jednak každého z adresátov uvedeného rozhodnutia.

Na jednej strane v odôvodneniach 822 až 832 sporného rozhodnutia, ktoré tvoria pododdiel 5.2 tohto rozhodnutia, nazvaný „Právomoc Komisie“, Komisia v podstate uviedla, že najprv neuplatní článok 101 ZFEÚ na dohody a postupy predchádzajúce 1. máju 2004, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami v Európskej únii a letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP (ďalej len „spojenia medzi Úniou a tretími krajinami“), následne článok 53 Dohody o EHP na dohody a postupy predchádzajúce 19. máju 2005, pokiaľ ide o spojenia medzi Úniou a tretími krajinami a spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP a ktoré nie sú členmi Únie, a letiskami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách (ďalej len „spojenia medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami“ a spoločne so spojeniami medzi Úniou a tretími krajinami ďalej len „spojenia medzi EHP a tretími krajinami“) a nakoniec článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom na dohody a postupy predchádzajúce 1. júnu 2002, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami v Únii a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku (ďalej len „spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom“). V odôvodnení 832 uvedeného rozhodnutia spresnila, že toto rozhodnutie nemalo „žiadnu ambíciu na odhalenie akéhokoľvek porušenia článku 8 dohody [o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom] týkajúceho sa služieb nákladnej dopravy [medzi] Švajčiarskom [a] tretími krajinami“.

24

Na druhej strane v odôvodneniach 1036 až 1046 sporného rozhodnutia, ktoré tvoria pododdiel 5.3.8 tohto rozhodnutia, nazvaný „Uplatniteľnosť článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP na prichádzajúce spojenia“, Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré odmietla tvrdenia viacerých obvinených dopravcov, podľa ktorých prekročila hranice svojej územnej pôsobnosti podľa pravidiel medzinárodného práva verejného tým, že konštatovala a sankcionovala porušenie týchto dvoch ustanovení na spojeniach s odletom z tretích krajín a smerujúcich do EHP (ďalej len „prichádzajúce spojenia“, a pokiaľ ide o služby nákladnej dopravy ponúkané na týchto spojeniach „prichádzajúce služby nákladnej dopravy“).

Pododdiel 5.3 sporného rozhodnutia, ktorý sa v prejednávanej veci týka uplatnenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, obsahuje odôvodnenia 833 až 1052 tohto rozhodnutia. Po prvé v odôvodnení 846 tohto rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie alebo ovplyvnili tvorbu cien, „čo v konečnom dôsledku v[iedlo] k stanoveniu cien vo vzťahu k“ palivovej prirážke, bezpečnostnej prirážke a plateniu provízie z prirážok špeditérom. V odôvodnení 861 uvedeného rozhodnutia Komisia konštatovala, že „všeobecný systém koordinácie určovania cien za služby nákladnej dopravy“, odhalený jej vyšetrovaním, svedčí o existencii „komplexného porušenia pozostávajúceho z rôznych činností, ktoré [bolo možné] kvalifikovať buď ako dohodu, alebo ako zosúladený postup, v rámci ktorých konkurenti vedome nahradili riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi sebou“.

28

Po druhé v odôvodnení 869 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, že „predmetné správanie predstav[ovalo] jediné a pokračujúce porušenie článku 101 [ZFEÚ]“, pričom v odôvodneniach 870 až 902 tohto rozhodnutia spresnila, že predmetné dojednania sledovali jediný protisúťažný cieľ, ktorým bolo narušiť hospodársku súťaž v odvetví nákladnej dopravy v rámci EHP, týkali sa poskytovania služieb nákladnej dopravy a stanovovania ich cien, ako aj tých istých podnikov, mali jedinú a nepretržitú povahu a týkali sa troch zložiek, a to palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie. V tomto rámci Komisia v odôvodnení 881 tohto rozhodnutia uviedla, že KLM sa podieľala na týchto troch zložkách.

32

Oddiel 7 sporného rozhodnutia, nazvaný „Dĺžka trvania porušenia“, obsahuje odôvodnenia 1146 až 1169 tohto rozhodnutia. Ako teda vyplýva z odôvodnenia 1146 uvedeného rozhodnutia, Komisia konštatovala, že sporný kartel sa začal 7. decembra 1999 a trval až do 14. februára 2006. V tomto odôvodnení 1146 spresnila, že tento kartel porušoval:

–

článok 101 ZFEÚ od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu medzi letiskami v Únii,

–

článok 101 ZFEÚ od 1. mája 2004 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na spojeniach medzi Úniou a tretími krajinami,

33

V odôvodnení 1169 toho istého rozhodnutia Komisia uviedla, že porušenie trvalo, pokiaľ ide o KLM, od 21. decembra 1999 do 14. februára 2006.

34

V oddiele 8 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala nápravné opatrenia, ktoré sa majú prijať, a pokuty, ktoré sa majú uložiť, pričom odkázala na usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 ( Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2 ).

35

Články 1, 3 a 4 výroku sporného rozhodnutia znejú takto:

[KLM] od 21. decembra 1999 do 14. februára 2006;

…

2.

Nasledujúce podniky porušili článok 101 [ZFEÚ], pokiaľ ide o [spojenia medzi Úniou a tretími krajinami] počas týchto období:

…

d)

[KLM] od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;

…

4.

Nasledujúce podniky porušili článok 8 [dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom], pokiaľ ide o [spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom] počas týchto období:

…

d)

[KLM]: 2720000 [eur];

d)

[KLM] a Air France‑KLM spoločne a nerozdielne: 124440000 [eur];

…

Článok 4

Podniky uvedené v článku 1 okamžite ukončia jediné a pokračujúce porušenie uvedené v predmetnom článku, pokiaľ tak ešte neurobili.

38

Druhý z týchto žalobných dôvodov bol založený na nedostatku právomoci Komisie uplatňovať článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na prichádzajúce služby leteckej dopravy. Všeobecný súd okrem toho vzal do úvahy ex offo žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci Komisie vzhľadom na dohodu o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom konštatovať a sankcionovať porušenie článku 53 Dohody o EHP v prípade spojení medzi letiskami nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP a nie sú členmi Únie, a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku (ďalej len „spojenia medzi EHP s výnimkou Únie a Švajčiarskom“).

39

Tvrdenia podporujúce jej návrh na zníženie výšky pokuty zodpovedali v prípade piatich z nich tvrdeniam uvedeným na podporu jej návrhov na zrušenie v rozsahu, v akom boli relevantné na účely výkonu neobmedzenej právomoci Všeobecného súdu, pričom KLM uviedla dve dodatočné tvrdenia v odpovedi na opatrenia Všeobecného súdu na zabezpečenie priebehu konania týkajúce sa žalobného dôvodu, ktorý Všeobecný súd zohľadnil ex offo .

40

Rozhodnutím z 1. júla 2019 bola na účely ústnej časti konania táto vec spojená s vecou T‑323/17, Martinair Holland/Komisia.

Pokiaľ ide o výšku pokuty, Všeobecný súd konštatoval, že v dôsledku jeho žalobného dôvodu zohľadneného ex offo a v súlade so štvrtým tvrdením spoločnosti KLM treba z celkovej hodnoty predajov dosiahnutých počas roka 2005 spoločnosťou KLM vylúčiť hodnotu príjmov dosiahnutých na spojeniach medzi EHP s výnimkou Únie a Švajčiarskom. Dospel však k záveru, že žiadne z tvrdení, ktoré KLM uviedla na podporu svojho návrhu na zníženie pokuty, nemožno prijať a že tiež treba zamietnuť návrh Komisie na odňatie zníženia priznaného z dôvodu poľahčujúcich okolností. Na základe výkonu svojej neobmedzenej právomoci Všeobecný súd stanovil konečnú sumu pokuty, ktorá sa má uložiť spoločnosti KLM, na 127160000 eur, za ktorej zaplatenie je zodpovedná spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Air France‑KLM vo výške 124440000 eur a samostatne vo výške 2720000 eur za svoju účasť na jedinom a pokračujúcom porušení pred 5. májom 2004, teda dňom, keď Société Air France SA získala nad spoločnosťou KLM kontrolu. Keďže tieto sumy boli totožné so sumami stanovenými v spornom rozhodnutí, Všeobecný súd zamietol návrhy KLM na zmenu výšky pokuty.

Návrhy účastníčok odvolacieho konania

43

KLM svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že Komisia má právomoc uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na prichádzajúce služby nákladnej dopravy na spojeniach medzi EHP a tretími krajinami,

–

zamietol odvolanie a uložil spoločnosti KLM povinnosť nahradiť trovy konania,

–

subsidiárne, ak Súdny dvor vyhovie odvolaniu, vrátil vec Všeobecnému súdu a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

O odvolaní

45

Argumentácia účastníčok konania

47

KLM tvrdí, že na preukázanie existencie dostatočne úzkej väzby s EHP napriek konštatovaniu uvedenému v bode 150 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sa takmer všetky predaje prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy uskutočňujú mimo EHP, Všeobecný súd v bode 152 toho istého rozsudku uviedol predpoklad, že dotknuté prirážky môžu mať vplyv nielen na celkovú cenu fakturovanú špeditérom, ale aj na sekundárnej úrovni ovplyvniť ceny, ktoré špeditéri účtujú za svoje služby svojim zákazníkom, za predpokladu, že do ceny ich balíkov služieb prenesú prípadné dodatočné náklady vyplývajúce z predmetného kartelu. V bode 153 uvedeného rozsudku z toho vyvodil, že zvýšenie týchto cien môže mať vplyv aj na tarify, ktoré odosielatelia, ktorí nakupujú služby od špeditérov, uplatňujú na tovar odoslaný konečným zákazníkom v EHP.

48

Takéto účinky však nie sú preukázané ani dostatočne relevantné na to, aby vyvolali kvalifikované účinky v zmysle rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ). Tieto účinky totiž závisia od predpokladaného autonómneho rozhodnutia špeditérov a odosielateľov preniesť dodatočné náklady na svojich zákazníkov bez toho, aby od spoločnosti KLM dostali akýkoľvek podnet na prijatie akéhokoľvek správania v rámci EHP. Naopak, vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, boli vplyvy na hospodársku súťaž zamýšľaným výsledkom výlučne správania spoločnosti Intel Corporation Inc. Okrem toho v prejednávanej veci nejde o celosvetový trh, ale o viacero miestnych trhov, a hospodárska súťaž v oblasti prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy sa neuskutočňovala v rámci EHP.

52

Komisia tvrdí, že táto časť sa musí v rozsahu, v akom sa týka skutkových posúdení vykonaných Všeobecným súdom, zamietnuť ako neprípustná a v zostávajúcej časti ako nedôvodná.

Posúdenie Súdnym dvorom

53

V prvom rade treba pripomenúť, že kritérium kvalifikovaných účinkov sleduje, podobne ako kritérium založené na mieste vykonávania protisúťažných postupov, cieľ identifikovať správanie, ku ktorému síce nedošlo na území Únie alebo prípadne EHP, ale ktorého protisúťažné účinky sa môžu prejaviť na trhu Únie alebo EHP. Kritérium kvalifikovaných účinkov tak umožňuje odôvodniť uplatnenie práva hospodárskej súťaže Únie alebo EHP z hľadiska medzinárodného práva verejného, ak je pravdepodobné, že predmetné správanie bude mať bezprostredný a podstatný účinok v Únii alebo v EHP. V tomto ohľade na splnenie podmienky týkajúcej sa požiadavky predvídateľnosti stačí zohľadniť pravdepodobné účinky správania na hospodársku súťaž. Okrem toho na splnenie požiadavky bezprostrednosti stačí, aby predmetné správanie bolo „spôsobilé“ mať bezprostredný účinok v Únii alebo v EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , body 45 , 49 , 51 a 52 ).

54

56

Keďže sa teda body 152 a 153 napadnutého rozsudku netýkajú otázky, či bol účinok na ceny dovážaného tovaru predvídateľný, podstatný a bezprostredný, ako sa vyžaduje, nemožno sa domnievať, že Všeobecný súd v týchto bodoch dospel k záveru, že na preukázanie existencie kvalifikovaných účinkov v rámci EHP postačujú účinky, ktoré sú nepriame, nie sú bezprostredné, sú špekulatívne a v každom prípade sú nepodstatné. Keďže prvá časť argumentácie uvedenej na podporu tejto časti je založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

57

V druhom rade, pokiaľ sa KLM snaží spochybniť posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 152 a 153 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sporné správanie malo účinok na ceny dovážaného tovaru, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky.

58

Ak teda Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podľa článku 256 ZFEÚ iba právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P , EU:C:1998:256 , bod 21 , ako aj z 11. januára 2024, Planistat Europe a Charlot/Komisia, C‑363/22 P , EU:C:2024:20 , bod 50 a citovanú judikatúru).

62

Treba teda konštatovať, že touto argumentáciou KLM v skutočnosti vyzýva Súdny dvor, aby vykonal nové posúdenie skutkového stavu uvedeného a posúdeného Všeobecným súdom v týchto bodoch 150 až 153, čo v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 59 tohto rozsudku nepatrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní, keďže sa nenamieta žiadne skreslenie tohto skutkového stavu. Uvedená argumentácia sa teda musí zamietnuť ako neprípustná.

63

Okrem toho, pokiaľ sa KLM touto argumentáciou uvedenou v bodoch 48 až 50 tohto rozsudku snaží spochybniť aj podstatnú a bezprostrednú povahu týchto účinkov v zmysle judikatúry uvedenej v bode 53 tohto rozsudku, treba uviesť, že otázku, či účinok na ceny dovážaného tovaru bol podstatný a bezprostredný, ako to vyžaduje táto judikatúra, Všeobecný súd preskúmal v bodoch 175 až 185 a bodoch 186 až 194 napadnutého rozsudku.

64

Pokiaľ však ide o podstatnosť účinku na ceny dovážaného tovaru, KLM tvrdí len to, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že na preukázanie existencie kvalifikovaných účinkov postačujú účinky, ktoré sú „v každom prípade nepodstatné“.

68

Následne v bodoch 190 až 193 uvedeného rozsudku odmietol tvrdenia, ktoré mu KLM predložila s cieľom spochybniť bezprostrednosť účinku na ceny dovážaného tovaru.

69

V bode 190 uvedeného rozsudku tak zamietol argumentáciu spoločnosti KLM, podľa ktorej existovali konkrétne indície, že prinajmenšom časť cien fakturovaných špeditérmi odosielateľom počas predmetného obdobia bola sama osebe výsledkom protisúťažných postupov, za ktoré Komisia sankcionovala špeditérov. V tejto súvislosti uviedol, že KLM nepreukázala, a dokonca ani netvrdila, že v rámci týchto praktík sa špeditéri protiprávne koordinovali, aby preniesli na odosielateľov dodatočné náklady, ktoré museli zaplatiť, a že nepreukázala ani to, že uvedené praktiky mohli brániť tomu, aby špeditéri preniesli tieto dodatočné náklady na odosielateľov.

70

V bode 191 toho istého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že KLM na jednej strane nepodložila svoje tvrdenie, podľa ktorého výška prirážok, ktoré špeditéri fakturovali odosielateľom, prevyšovala výšku prirážok, ktoré títo špeditéri zaplatili obvineným dopravcom, a na druhej strane nevysvetlila, prečo špeditéri nemohli preniesť dodatočné náklady vyplývajúce z jediného a pokračujúceho porušenia na odosielateľov a fakturovať im prirážky v celkovej výške vyššej ako prirážky, ktoré sami museli zaplatiť obvineným dopravcom.

74

Na jednej strane sa pritom Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 186 až 189 napadnutého rozsudku konštatoval, že zásah tretích osôb, akými sú špeditéri, nemá svojou povahou za následok, že účinky sporného správania nie sú bezprostredné, keďže tento zásah objektívne vyplýva z predmetného kartelu v súlade s bežným fungovaním trhu.

75

Toto posúdenie nie je spochybnené judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ), na ktorú KLM odkazuje.

76

Z uvedeného rozsudku totiž nevyplýva, že podmienku bezprostrednosti vyžadovanú na konštatovanie, že protisúťažné konanie spĺňa kritérium kvalifikovaných účinkov, môžu spĺňať len dôsledky pre hospodársku súťaž, ktoré sú zamýšľaným výsledkom správania podniku stíhaného za porušenie článku 101 ZFEÚ alebo článku 102 ZFEÚ.

80

V treťom rade treba pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží Všeobecnému súdu podľa článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s jeho článkom 53 prvým odsekom, mu ukladá povinnosť jasne a jednoznačne oznámiť úvahy, ktorými sa riadil, aby to dotknutým osobám umožnilo zistiť dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonať jeho súdne preskúmanie (rozsudky z 11. apríla 2013, Mindo/Komisia, C‑652/11 P , EU:C:2013:229 , bod 29 , ako aj z 26. septembra 2024, Covestro Deutschland a Nemecko/Komisia, C‑790/21 P a C‑791/21 P , EU:C:2024:792 , bod 113 , ako aj citovaná judikatúra).

81

Táto povinnosť však neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia vyjadrené účastníkmi konania. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, ak umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, z ktorých Všeobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , bod 372 , ako aj z 26. septembra 2024, Covestro Deutschland a Nemecko/Komisia, C‑790/21 P a C‑791/21 P , EU:C:2024:792 , bod 114 , ako aj citovaná judikatúra).

82

Treba tiež pripomenúť, že uvedená povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka materiálnej zákonnosti sporného aktu [rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P , EU:C:1998:154 , bod 67 , a zo 4. októbra 2024, UPL Europe a Indofil Industries (Netherlands)/Komisia, C‑262/23 P , EU:C:2024:862 , bod 134 , ako aj citovaná judikatúra].

85

Pokiaľ ide o účinky, ktoré sa majú zohľadniť pri preukázaní kritéria kvalifikovaných účinkov, KLM tvrdí, že okrem požiadaviek, aby účinky správania na hospodársku súťaž boli predvídateľné, podstatné a bezprostredné, treba doplniť aj požiadavku, aby takéto účinky boli pravdepodobné. Táto požiadavka pravdepodobnosti je prísnejšia ako samotná skutočnosť, že predmetné správanie „môže“ mať účinky v EHP. Na to, aby Komisia mohla uplatniť svoju právomoc, táto požiadavka vyžaduje nielen to, aby bolo možné, ale aj to, aby bolo skôr pravdepodobné než nepravdepodobné, že účinky sa prejavia v EHP.

86

V tejto súvislosti Všeobecný súd v prvom rade porušil svoju povinnosť odôvodnenia, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia a porušil článok 101 ZFEÚ, keď v bodoch 139 až 143 napadnutého rozsudku konštatoval, že kvalifikácia predmetného porušenia ako porušenia „z hľadiska cieľa“ spôsobuje, že akékoľvek posúdenie pravdepodobnosti vzniku účinkov v rámci EHP je nadbytočné. V bode 144 uvedeného rozsudku teda argumentáciu spoločnosti KLM v tejto súvislosti zamietol neoprávnene.

87

90

Všeobecný súd v bode 152 napadnutého rozsudku konštatoval, že pokiaľ špeditéri prenesú do ceny svojich balíkov služieb prípadné dodatočné náklady vyplývajúce zo sporného kartelu, tieto účinky sa môžu prejaviť v rámci EHP. Komisia však tieto účinky naznačované Všeobecným súdom nepreskúmala, ani nezohľadnila implicitné analytické a skutkové podmienky týchto predpokladov, čo ani nespochybňuje. Po prvé neoverila, či sporné správanie viedlo k zvýšeniu cien služieb leteckej dopravy na trhoch mimo EHP. Po druhé, aj keby sa preukázala existencia účinku na hospodársku súťaž, Komisia nepreukázala, ani nepreskúmala, či išlo o zvýšenie celkových nákladov znášaných špeditérmi, a ak áno, aký bol rozsah týchto účinkov alebo tohto zvýšenia cien. Po tretie aj za predpokladu, že by sa náklady špeditérov zvýšili, Komisia sa nedomnievala, ani neoverila možnosť, že špeditéri preniesli tieto zvýšené náklady na svojich zákazníkov, teda na odosielateľov mimo EHP. Po štvrté aj za predpokladu, že by došlo k takémuto preneseniu nákladov, ktoré sú navyše hypotetické a pravdepodobne zanedbateľné, Komisia neoverovala, či odosielatelia v dôsledku toho zvýšili svoje ceny. Odosielatelia a špeditéri nachádzajúci sa mimo EHP a vo vnútri EHP navyše v rámci konaní o občianskoprávnych žalobách o náhradu škody prejednávaných na vnútroštátnych súdoch tvrdia, že nepreniesli „dodatočné náklady“, ktoré mohli vyplývať zo sporného správania.

91

Neuskutočnenie akéhokoľvek vyšetrovania pravdepodobnosti a rozsahu dodatočných nákladov, ktoré znášajú spotrebitelia v EHP, vedie k tomu, že účinky, na ktorých Komisia zakladá svoju právomoc, sú vo svojej podstate hypotetické a špekulatívne. Nie je preukázané, do akej miery správanie v oblasti prichádzajúcej nákladnej dopravy viedlo k zvýšeniu celkových cien služieb nákladnej dopravy fakturovaných špeditérom a do akej miery sa tieto zvýšenia prejavili zvýšením cien fakturovaných odosielateľom a boli prenesené na spotrebiteľov, ktorí nakupujú tovar dovezený do EHP. Bez náležitého posúdenia pritom nemožno predpokladať, že zvýšenie cien na vstupe sa priamo prejaví zvýšením cien na nadväzujúcom trhu.

V prvom rade treba zdôrazniť, že z judikatúry pripomenutej v bode 53 tohto rozsudku vyplýva, že podmienka „pravdepodobnosti“ kvalifikovaných účinkov, na ktorú odkazuje KLM, sa neodlišuje od podmienky predvídateľnosti týchto účinkov, keďže na splnenie podmienky týkajúcej sa požiadavky predvídateľnosti stačí – v súlade s touto judikatúrou – zohľadniť pravdepodobné účinky správania na hospodársku súťaž. KLM teda nesprávne tvrdí, že požiadavka pravdepodobnosti je kritériom, ktoré dopĺňa požiadavky predvídateľnosti, podstatnosti a bezprostrednosti. KLM teda nemôže účinne vytýkať Všeobecnému súdu, ako je uvedené v bode 85 tohto rozsudku, že neoveril pravdepodobný účinok na ceny dovážaného tovaru, keď Všeobecný súd v bodoch 155 až 174 napadnutého rozsudku analyzoval predvídateľnosť tohto účinku.

95

V druhom rade treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 139 napadnutého rozsudku uviedol, že pri existencii správania, o ktorom sa Komisia domnievala, tak ako v prejednávanej veci, že preukazuje taký stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži na vnútornom trhu alebo v rámci EHP, že ho bolo možné kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, uplatnenie kritéria kvalifikovaných účinkov nemôže vyžadovať preukázanie konkrétnych účinkov, ktoré predpokladá kvalifikácia správania ako obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska následku“ v zmysle týchto ustanovení.

96

Podobne v bode 143 uvedeného rozsudku uviedol, že výklad kritéria kvalifikovaných účinkov, ktorý zrejme zastáva KLM, v tom zmysle, že vyžaduje preukázanie konkrétnych účinkov sporného správania, a to aj v prípade existencie obmedzenia hospodárskej súťaže „z hľadiska následku“, by viedol k tomu, že právomoc Komisie konštatovať a sankcionovať porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP by podliehala podmienke, ktorá nemá oporu v znení týchto ustanovení.

100

Na jednej strane Všeobecný súd sa pritom tým, že v podstate odpovedal, že kritérium kvalifikovaných účinkov, ktoré slúži na založenie extrateritoriálnej právomoci Komisie, sa odlišuje od otázky, či možno sporný kartel kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Ako tiež uviedol generálny advokát v bode 42 svojich návrhov, kritérium kvalifikovaných účinkov, ktoré môže slúžiť ako základ pre právomoc Komisie uplatňovať pravidlá hospodárskej súťaže Únie a EHP mimo ich územia z hľadiska medzinárodného práva verejného, sa nezhoduje s hmotnoprávnym kritériom týkajúcim sa obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo z hľadiska následku v rámci vnútorného trhu Únie alebo EHP, ktorému podlieha právomoc Komisie konštatovať a sankcionovať porušenie týchto pravidiel hospodárskej súťaže na základe práva Únie.

101

Na druhej strane analýza Všeobecného súdu, ktorej cieľom je určiť, či sa Komisia správne domnievala, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo v prejednávanej veci splnené, je uvedená v bodoch 155 až 195 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o koordináciu prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy posudzovanú samostatne, a v bodoch 196 až 207 uvedeného rozsudku, pokiaľ ide o jediné a pokračujúce porušenie posudzované ako celok.

102

Za týchto podmienok KLM nesprávne vykladá napadnutý rozsudok, keď tvrdí, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia a porušil článok 101 ZFEÚ, keď na účely stanovenia právomoci Komisie, pokiaľ ide o prichádzajúce služby nákladnej dopravy, konštatoval, že v dôsledku kvalifikácie predmetného porušenia ako porušenia „z hľadiska cieľa“ je akékoľvek posúdenie pravdepodobnosti vzniku účinkov v rámci EHP nadbytočné. Argumentácia uvedená v bodoch 86 až 88 tohto rozsudku sa teda musí zamietnuť ako nedôvodná.

106

KLM pritom tým, že v podstate tvrdí, že tento bod 152 je nesprávny, a tým, že v tejto súvislosti uvádza tvrdenia zmieňované v bodoch 90 až 92 tohto rozsudku, chce v skutočnosti opäť spochybniť posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého Komisia na jednej strane bola na účely uplatnenia kritéria kvalifikovaných účinkov oprávnená uplatniť účinok na ceny dovážaného tovaru a na druhej strane dostatočne preukázala, že tento účinok má charakteristiky vyžadované na to, aby ho bolo možné považovať okrem iného za podstatný a bezprostredný. Táto argumentácia sa teda neodlišuje od argumentácie uvedenej na podporu prvej časti jediného dôvodu jej odvolania. Z jej analýzy však vyplýva, že spoločnosti KLM sa nepodarilo preukázať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia bola na tieto účely oprávnená tento účinok použiť.

107

Napokon aj za predpokladu, že KLM tým, že tvrdí, že Všeobecný súd neposúdil pravdepodobnosť účinku na ceny dovážaného tovaru, v skutočnosti namieta, že Všeobecný súd neposúdil jeho predvídateľnosť, stačí uviesť, že otázku, či bol tento účinok predvídateľný, ako sa vyžaduje na účely uplatnenia kritéria kvalifikovaných účinkov v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 53 tohto rozsudku, Všeobecný súd analyzoval v bodoch 155 až 174 napadnutého rozsudku, ktorých sa táto časť netýka.

108

Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhá časť jediného odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

111

Okrem toho Všeobecný súd zamietol tvrdenie, podľa ktorého je prenesenie dodatočných nákladov v dôsledku účinku spojených nádob nepredvídateľné, pričom Komisia výslovne odmietla tento účinok preskúmať. Všeobecný súd však tento nedostatok analýzy nezohľadnil a pripísal dôkazné bremeno v súvislosti s uvedeným účinkom spoločnosti KLM, hoci bolo na Komisii, aby svoju územnú právomoc založila na predvídateľných účinkoch. Komisia teda mala preukázať, že náklady na prichádzajúce služby nákladnej dopravy môžu byť prenesené na spotrebiteľov v EHP. Skutočnosť, že sa KLM rozhodla vypracovať hospodársku štúdiu, nemá vplyv na túto povinnosť.

112

Po druhé Všeobecný súd v bodoch 175 až 185 napadnutého rozsudku konštatoval, že údajné určenie cien prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy má podstatné účinky v EHP a že toto konštatovanie je odôvodnené charakteristikami porušenia, akými sú jeho trvanie, rozsah a povaha. Komisia pritom žiadnu z týchto charakteristík neuviedla, aby odôvodnila, že vplyvy cien prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy na hospodársku súťaž v EHP sú podstatné.

113

115

Komisia tvrdí, že táto časť je nedôvodná.

Posúdenie Súdnym dvorom

116

Je pravda, že z judikatúry vyplýva, že rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v článku 263 ZFEÚ sa vzťahuje na všetky časti rozhodnutí Komisie týkajúcich sa konaní o uplatnení článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Všeobecný súd s ohľadom na žalobné dôvody predložené žalobcom a s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré tento žalobca predloží. V rámci tohto preskúmania súdy Únie však v nijakom prípade nemôžu nahradiť odôvodnenie autora dotknutého aktu svojím vlastným odôvodnením (rozsudok zo 4. júla 2024, Westfälische Drahtindustrie a Pampus Industriebeteiligungen/Komisia, C‑70/23 P , EU:C:2024:580 , bod 38 , ako aj citovaná judikatúra).

117

V tejto súvislosti, pokiaľ ide v prvom rade o výhrady smerujúce proti bodom 155 až 174 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd posúdil podmienku týkajúcu sa predvídateľnosti tohto účinku, treba najprv uviesť, že v týchto bodoch Všeobecný súd odkázal na odôvodnenia 14, 17, 70, 846, 874, 879, 899, 909, 1031, 1045, 1199 a 1208 sporného rozhodnutia a odpovedal v nich na argumentáciu, ktorú mu predložila KLM na podporu svojho tvrdenia, že táto podmienka nebola v prejednávanej veci splnená. Svoj záver, podľa ktorého Komisia dostatočne preukázala, že uvedený účinok má vyžadovanú predvídateľnosť, Všeobecný súd založil v bode 174 napadnutého rozsudku na výklade odôvodnení sporného rozhodnutia ako celku a na svojom posúdení argumentácie, ktorú mu predložila KLM.

121

Ďalej, pokiaľ ide o bod 167 napadnutého rozsudku, ktorý KLM konkrétne uvádza, je pravda, že Všeobecný súd v ňom konštatoval, že cena služieb nákladnej dopravy predstavuje vstup pre špeditérov a že ide o variabilné náklady, ktorých zvýšenie má v zásade za následok zvýšenie hraničných nákladov, vo vzťahu ku ktorým špeditéri definujú svoje vlastné ceny. Všeobecný súd však toto konštatovanie výslovne oprel o odôvodnenia 14 a 70 sporného rozhodnutia, pričom použitím výrazu „vyplýva“ jasne vysvetlil, že uvedené konštatovanie nespočíva v doslovnom prebratí znenia týchto odôvodnení, ale je založené na jeho vlastnom výklade týchto častí sporného rozhodnutia. KLM pritom netvrdí, že Všeobecný súd týmto výkladom skreslil toto rozhodnutie. Všeobecný súd sa tak v tomto bode obmedzil na vysvetlenie odôvodnenia sporného rozhodnutia, pričom niektoré informácie vyvodil zo skutočností, ktoré sú v ňom uvedené.

V tejto súvislosti Všeobecný súd po tom, čo v bodoch 155 a 156 napadnutého rozsudku vysvetlil dosah tejto požiadavky predvídateľnosti, v bode 160 napadnutého rozsudku konštatoval, že s výnimkou prípadu, že by zvýšenie palivovej prirážky a bezpečnostnej prirážky bolo v dôsledku dostatočne pravdepodobného účinku spojených nádob kompenzované zodpovedajúcim znížením taríf a iných prirážok, takéto zvýšenie by v zásade mohlo viesť k zvýšeniu celkovej ceny prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy. Je pravda, že Všeobecný súd dodal, že KLM nepreukázala, že účinok spojených nádob bol natoľko pravdepodobný, že by sa účinok na ceny dovážaného tovaru stal nepredvídateľným. Tomuto konštatovaniu však predchádza v bodoch 157 až 159, ako aj v prvej vete bodu 160 uvedeného rozsudku analýza, na základe ktorej Všeobecný súd zo skutočností uvedených v odôvodneniach 846, 909, 1199 a 1208 sporného rozhodnutia, zhrnutých v bodoch 157 a 158 toho istého rozsudku, vyvodil, že pre obvinených dopravcov bolo predvídateľné, že horizontálne stanovenie palivovej prirážky a bezpečnostnej prirážky, ako aj odmietnutie platiť provízie budú viesť k zvýšeniu celkovej ceny prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy.

124

Všeobecný súd teda až po tom, čo konštatoval, že Komisia v spornom rozhodnutí dostatočne preukázala predvídateľnosť takéhoto zvýšenia, preskúmal, či KLM, ktorá sa v tejto súvislosti odvoláva na protiprávnosť sporného rozhodnutia, predložila dôkazy umožňujúce toto konštatovanie vyvrátiť. Keďže sa KLM na tento účel odvolávala na hospodársku správu a tvrdila, že existuje účinok spojených nádob, Všeobecný súd v bode 162 napadnutého rozsudku uviedol, že táto hospodárska správa dospela na základe predpokladov týkajúcich sa fungovania odvetvia nákladnej dopravy k záveru, že je teoreticky „pravdepodobné“, že takýto účinok sa v prejednávanej veci prejaví, ale v bode 163 toho istého rozsudku uviedol, že uvedená hospodárska správa okrem vágnych a všeobecných tvrdení neobsahuje žiadny konkrétny údaj, ktorý by mohol tento záver podporiť.

128

Okrem toho pokiaľ KLM zamýšľa spochybniť spôsob, akým Všeobecný súd v bodoch 161 až 163 napadnutého rozsudku posúdil hospodársku správu, na ktorú sa odvolávala, stačí uviesť, že takáto argumentácia je podľa judikatúry pripomenutej v bode 59 tohto rozsudku neprípustná, keďže KLM netvrdí, že Všeobecný súd skreslil obsah tejto správy.

129

Z vyššie uvedeného vyplýva, že argumentácia uvedená v bodoch 110 a 111 tohto rozsudku sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

130

Pokiaľ ide v druhom rade o výhrady smerujúce proti bodom 175 až 185 napadnutého rozsudku, ktoré obsahujú posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa podstatného účinku na ceny dovážaného tovaru, treba na jednej strane uviesť, že v bode 178 napadnutého rozsudku Všeobecný súd s odkazom na odôvodnenia 1146, 1215 a 1217 sporného rozhodnutia konštatoval, že jediné a pokračujúce porušenie trvalo 21 mesiacov, pokiaľ sa týkalo spojení medzi Úniou a tretími krajinami, a 8 mesiacov, pokiaľ sa týkalo spojení medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami. Tiež konštatoval, že taká bola aj dĺžka trvania účasti všetkých obvinených dopravcov s výnimkou spoločností Lufthansa Cargo a Swiss International Air Lines.

Nie je teda preukázané, že by Všeobecný súd pri vyvodení záveru, že účinok na ceny dovážaného tovaru bol podstatný, vychádzal z vlastností sporného kartelu, ktoré neboli uvedené v spornom rozhodnutí. Okolnosť, že Komisia v časti tohto rozhodnutia venovanej stanoveniu jej územnej právomoci výslovne neuviedla skutočnosti uvedené v bodoch 175 až 185 napadnutého rozsudku, nemôže vyvrátiť toto konštatovanie, a to vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 117 tohto rozsudku. Táto totiž vyžaduje len to, aby sa preskúmanie Všeobecného súdu vzťahovalo na posúdenia uvedené v akte, ktorý mu bol predložený na preskúmanie. Ako ďalej vyplýva z bodov 128 a 145 napadnutého rozsudku, prvá veta odôvodnenia 1045 sporného rozhodnutia obsahovala, hoci len stručne, skutočnosti, ktoré Všeobecnému súdu umožnili overiť, či Komisia preukázala svoju extrateritoriálnu právomoc vzhľadom na kritérium kvalifikovaných účinkov. Práve tieto skutočnosti v spojení s ostatnými odôvodneniami tohto rozhodnutia uvedenými v bodoch 178 až 180 napadnutého rozsudku totiž umožnili Všeobecnému súdu overiť, že Komisia skutočne preukázala existenciu takýchto účinkov, a najmä ich predvídateľnosť.

133

136

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretia časť jediného odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná, čiastočne neúčinná a čiastočne nedôvodná.

O štvrtej časti týkajúcej sa jediného a pokračujúceho porušenia ako základu pre územnú právomoc Komisie

Argumentácia účastníčok konania

137

KLM tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 197 a 199 napadnutého rozsudku konštatoval, že právomoc Komisie uplatniť článok 101 ZFEÚ na prichádzajúce služby nákladnej dopravy môže byť založená na účinkoch jediného a pokračujúceho porušenia ako celku, vrátane účinkov samostatnej zložky tohto porušenia vykonávanej priamo na trhoch EHP.

Posúdenie Súdnym dvorom

141

Ako vyplýva najmä z bodu 92 napadnutého rozsudku, KLM sa pred Všeobecným súdom obmedzila na spochybnenie právomoci Komisie uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na sporné správanie v rozsahu, v akom sa týkalo prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy.

142

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 195 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia bola oprávnená konštatovať, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo splnené, pokiaľ ide o koordináciu prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy, posudzovanú samostatne, takže právomoc Komisie uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na sporné správanie bola v rozsahu, v akom bola spochybnená, preukázaná. Z toho vyplýva, že pre Všeobecný súd bolo nadbytočné v bodoch 196 až 207 napadnutého rozsudku preskúmať, či Komisia bola na účely stanovenia svojej právomoci uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na sporné správanie tiež oprávnená v odôvodnení 1046 sporného rozhodnutia konštatovať, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo splnené vzhľadom na účinky jediného a pokračujúceho porušenia posudzovaného ako celok.

143

146

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

147

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

148

Keďže Komisia navrhla uložiť spoločnosti KLM povinnosť nahradiť trovy konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojom jedinom odvolacom dôvode, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.