C-399/22

62022CJ0399

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 4. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná obchodná politika – Medzinárodné dohody – Euro‑stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej – Zmena protokolov č. 1 a č. 4 k Euro‑stredomorskej dohode – Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 – Článok 9 – Článok 26 ods. 2 – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 543/2011 – Článok 3 ods. 1 a 2 – Článok 5 ods. 1 a 2 – Článok 8 – Článok 15 ods. 1 a 4 – Príloha I – Príloha IV – Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 – Článok 76 – Poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom – Povinný údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu potravín – Ovocie a zelenina vypestované v Západnej Sahare – Žiadosť adresovaná členskému štátu, aby jednostranne zakázal dovoz týchto produktov na svoje územie – Povinné označenie Západnej Sahary ako miesta pôvodu rajčiakov a melónov vypestovaných na tomto území“

Vo veci C‑399/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) z 9. júna 2022 a doručený Súdnemu dvoru 15. júna 2022, ktorý súvisí s konaním:

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: M. Krausenböck, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. októbra 2023,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Confédération paysanne, v zastúpení: G. Devers, avocat,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 24. októbra 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 ( Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18 ), najmä jeho článkov 9 a 26, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671 ), najmä jeho článku 76, vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny ( Ú. v. EÚ L 157, 2011, s. 1 ), zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 594/2013 z 21. júna 2013 ( Ú. v. EÚ L 170, 2013, s. 43 ) (ďalej len „vykonávacie nariadenie č. 543/2011“), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „Colný kódex Únie“), a rozhodnutia Rady (EÚ) 2019/217 z 28. januára 2019 o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k Euro‑stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej ( Ú. v. EÚ L 34, 2019, s. 1 ), ako aj platnosti tohto rozhodnutia vzhľadom na článok 3 ods. 5 a článok 21 ZEÚ, ako aj článok 1 Charty Organizácie Spojených národov podpísanej 26. júna 1945 v San Franciscu.

V odôvodneniach 4, 8, 12 a 16 vykonávacieho nariadenia 543/2011 sa uvádza:

„(4)

Článkom 113 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia [Rady] (ES) č. 1234/2007 [z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) ( Ú. v. EÚ L 299, 2007, s. 1 )] sa [Európska] komisia oprávňuje k ustanoveniu obchodných noriem pre ovocie a zeleninu a spracované ovocie a zeleninu. Podľa článku 113a ods. 1 uvedeného nariadenia ovocie a zeleninu, ktoré sú určené na predaj spotrebiteľovi v čerstvom stave, možno predávať, len ak sú zdravé, bezchybné a predajnej kvality a ak je uvedená krajina pôvodu. S cieľom zosúladiť vykonávanie uvedeného ustanovenia je vhodné stanoviť podrobnosti a ustanoviť všeobecnú obchodnú normu pre všetko čerstvé ovocie a zeleninu.

…

(8)

Informačné náležitosti, ktoré sa vyžadujú v obchodných normách, by mali byť zreteľne uvedené na obale a/alebo etikete. Aby sa zabránilo podvodom a zavádzaniu spotrebiteľov, mali by byť informačné náležitosti vyžadované v normách k dispozícii spotrebiteľom pred nákupom, najmä v prípade predaja na diaľku, kde sa na základe skúseností zistili riziká podvodu a obchádzanie ochrany spotrebiteľa, ktorú normy zabezpečujú.

4

V článku 3 tohto vykonávacieho nariadenia, nazvanom „Obchodné normy, držitelia“, sa uvádza:

„1. Požiadavky článku 113a ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 predstavujú všeobecnú obchodnú normu. Údaje o všeobecnej obchodnej norme sú ustanovené v časti A prílohy I k tomuto nariadeniu.

Ovocie a zelenina, na ktoré sa nevzťahuje osobitná obchodná norma, musí spĺňať všeobecnú obchodnú normu. …

2. Osobitné obchodné normy uvedené v článku 113 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1234/2007 sú ustanovené v časti B prílohy I k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o tieto výrobky:

…

6

Hlava II vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 zahŕňa kapitolu II s názvom „Kontroly zhody s obchodnými normami“, ktorá obsahuje článok 8 tohto vykonávacieho rozhodnutia, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v tomto znení:

„V tejto kapitole sa ustanovujú pravidlá kontroly zhody, čo znamená kontroly vykonávané na ovocí a zelenine vo všetkých fázach predaja s cieľom overiť, či spĺňajú obchodné normy a iné ustanovenia tejto hlavy a článkov 113 a 113a nariadenia (ES) č. 1234/2007.“

7

Článok 15 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011, nazvaný „Schvaľovanie kontrol zhôd vykonaných tretími krajinami pred dovozom do Únie“, v odsekoch 1 a 4 stanovuje:

„1. Na žiadosť tretej krajiny môže Komisia schváliť kontroly zhody osobitných obchodných noriem v súlade s postupom uvedeným v článku 195 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007, ktoré táto tretia krajina vykonáva pred dovozom do Únie.

…

Ak nie je možné uviesť tovar do stavu zhody ani ho odoslať na krmivo pre zvieratá, priemyselné spracovanie alebo akékoľvek iné nepotravinárske použitie, kontrolný orgán môže, ak je to potrebné, požiadať obchodníkov, aby prijali primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa príslušné výrobky nepredávali. Obchodníci dodajú všetky informácie, ktoré členské štáty považujú za potrebné na uplatňovanie tohto odseku.“

9

V článku 18 ods. 2 uvedeného vykonávacieho nariadenia sa uvádza:

„Členský štát, v ktorom bolo zamietnuté uvoľnenie tovaru z tretej krajiny do voľného obehu z dôvodu nezhody s obchodnými normami, bezodkladne oznámi túto skutočnosť Komisii, členským štátom, ktorých by sa mohla týkať, a príslušnej tretej krajine uvedenej v prílohe IV.“

10

„Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie ustanovené v osobitných predpisoch Únie uplatniteľných na konkrétne potraviny.“

13

Článok 9 tohto nariadenia, nazvaný „Zoznam povinných údajov“, v odseku 1 písm. i) stanovuje:

„V súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje:

…

i) krajina pôvodu alebo miesto pôvodu, ak sú stanovené v článku 26“.

15

Článok 59 Colného kódexu Únie stanovuje:

„V článkoch 60 a 61 sa ustanovujú pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu tovaru na účely uplatňovania:

…

c) iných opatrení Únie týkajúcich sa pôvodu tovaru.“

16

Colnému dohľadu podlieha po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného statusu, a nesmie sa spod neho odňať bez súhlasu colných orgánov.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 254, tovar Únie nepodlieha colnému dohľadu po určení jeho colného statusu.

Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, podlieha colnému dohľadu do okamihu zmeny jeho colného statusu, jeho prepravy z colného územia Únie alebo zničenia.“

Nariadenie č. 1308/2013

18

V článku 74 nariadenia č. 1308/2013, nazvanom „Všeobecná zásada“, sa uvádza:

…

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 26 nariadenia [č. 1169/2011], sa obchodné normy uvedené v odseku 1 môžu vzťahovať na jednu alebo viacero z týchto požiadaviek stanovených podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov, a to na základe vlastností každého sektora, potreby regulovať uvádzanie výrobkov na trh a podmienok stanovených v odseku 5 tohto článku:

…

j)

miesto poľnohospodárskej výroby a/alebo pôvodu okrem hydinového mäsa a roztierateľných tukov;

…“

21

Časť III tohto nariadenia, nazvaná „Obchod s tretími krajinami“, obsahuje článok 194 s názvom „Ochranné opatrenia“, ktorý stanovuje:

„1. Komisia prijme ochranné opatrenia proti dovozom do Únie s výhradou odseku 3 tohto článku v súlade s nariadeniami [Rady] (ES) č. 260/2009 [z 26. februára 2009 o spoločných pravidlách na dovozy ( Ú. v. EÚ L 84, 2009, s. 1 )] a (ES) č. 625/2009 [zo 7. júla 2009 o spoločných pravidlách pre dovozy z určitých tretích krajín ( Ú. v. EÚ L 185, 2009, s. 1 )].

2. Pokiaľ sa v akomkoľvek inom akte Európskeho parlamentu a Rady [Európskej únie] a v akomkoľvek inom akte Rady neustanovuje inak, Komisia prijme v súlade s odsekom 3 tohto článku ochranné opatrenia proti dovozom do Únie podľa medzinárodných dohôd uzavretých v súlade so ZFEÚ.

3. Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu. …

Ak Komisia dostane od členského štátu žiadosť, rozhodne o nej prostredníctvom vykonávacích aktov do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na dovozy výrobkov s pôvodom v tretích krajinách s výnimkou:

a)

textilných výrobkov, ktoré podliehajú konkrétnym dovozným pravidlám podľa nariadenia [Rady] (ES) č. 517/94 [zo 7. marca 1994 o spoločných predpisoch pre dovoz textilných výrobkov z určitých tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú bilaterálne dohody, protokoly a iné dojednania alebo iné osobitné dovozné predpisy spoločenstva ( Ú. v. ES L 67, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 11/019, s. 197)];

b)

výrobkov s pôvodom v určitých tretích krajinách uvedených v nariadení [č. 625/2009].

2. Výrobky uvedené v odseku 1 sa voľne dovážajú do Únie a teda nepodliehajú žiadnym množstvovým obmedzeniam bez toho, aby boli dotknuté ochranné opatrenia, ktoré môžu byť prijaté podľa kapitoly V.“

zmeniť pravidlá dovozu pre daný výrobok podmienením jeho prepustenia do voľného obehu vydaním dovozného povolenia, ktorého udelenie bude upravené takými ustanoveniami a závislé na takých obmedzeniach, ako určí Komisia.

Opatrenia uvedené v písmenách a) a b) nadobúdajú účinnosť okamžite.

2. Pokiaľ ide o členov [Svetovej obchodnej organizácie (WTO)], opatrenia uvedené v odseku 1 sa prijmú iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky uvedené v prvom pododseku uvedeného odseku.

…

5. Opatrenia uvedené v tomto článku sa vzťahujú na každý výrobok, ktorý je prepustený do voľného obehu po nadobudnutí ich platnosti. V súlade s článkom 17 môžu byť tieto opatrenia obmedzené na jeden alebo viac regiónov Únie.

Takéto opatrenia však nesmú zabrániť prepusteniu do voľného obehu tých výrobkov, ktoré sú na ceste do Únie za predpokladu, že miesto určenia takýchto výrobkov sa nemôže zmeniť a že tie výrobky, ktoré podľa článkov 10 a 11 môžu byť prepustené do voľného obehu iba po vydaní dokumentu dohľadu, sú v skutočnosti takýmto dokladom sprevádzané.

Rozhodnutie 2019/217

25

Podľa článku 1 rozhodnutia 2019/217 sa Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k Euro‑stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej ( Ú. v. EÚ L 34, 2019, s. 4 , ďalej len „dohoda vo forme výmeny listov“) schvaľuje v mene Únie.

26

V dohode vo forme výmeny listov sa uvádza:

„[Únia] a Marocké kráľovstvo sa dohodli na vložení ďalej uvedeného spoločného vyhlásenia za protokol č. 4 k [Euro‑stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej, ktorá bola podpísaná 26. februára 1996 v Bruseli ( Ú. v. ES L 70, 2000, s. 2 , ďalej len ‚dohoda o pridružení‘)]:

Podľa článku 23a francúzskeho code des douanes (colný zákon):

„S výhradou uplatňovania medzinárodných dohôd môže byť dovoz akýchkoľvek potravín, surovín a výrobkov akéhokoľvek pôvodu, ktoré nespĺňajú legislatívne alebo regulačné povinnosti upravujúce uvádzanie na trh alebo predaj vnútroštátnych potravín, surovín alebo podobných výrobkov, zakázaný alebo regulovaný spoločnými nariadeniami ministra hospodárstva a financií, ministra zodpovedného za zdroje a ministra poľnohospodárstva zodpovedného za potláčanie podvodov.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

28

Dňa 2. októbra 2020 Confédération paysanne podala žalobu na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhala jednak zrušenia implicitného rozhodnutia ministra poľnohospodárstva a potravinovej suverenity a ministra hospodárstva, financií a priemyselnej a digitálnej suverenity, ktorým zamietli jej žiadosť o prijatie nariadenia zakazujúceho dovoz produktov dotknutých vo veci samej podľa článku 23a francúzskeho colného zákona, a jednak uloženia povinnosti týmto ministrom prijať uvedené nariadenie. V podstate tvrdí, že územie Západnej Sahary nie je súčasťou územia Marockého kráľovstva, a preto označenie, na ktorom sa uvádza, že produkty dotknuté vo veci samej majú pôvod v Maroku, porušuje ustanovenia práva Únie týkajúce sa informovania spotrebiteľov o pôvode ovocia a zeleniny uvádzaných do predaja.

29

32

Tento súd dodáva, že hoci bolo rozhodnutie 2019/217 zrušené rozsudkom Všeobecného súdu Európskej únie z 29. septembra 2021, Front Polisario/Rada ( T‑279/19 , EU:T:2021:639 ), jeho účinky sa zachovali až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora rozhodujúceho o odvolaní, ktoré proti uvedenému rozsudku podala Komisia. V dôsledku toho uvádza, že v prípade, ak by členský štát mohol byť oprávnený prijať vnútroštátne opatrenie zakazujúce dovoz výrobkov, na ktorých označení nie je správne uvedená krajina alebo územie, z ktorého pochádzajú, vznikla by otázka, či sa má dohoda vo forme výmeny listov vykladať v tom zmysle, že produkty dotknuté vo veci samej majú ako krajinu pôvodu Marocké kráľovstvo, a či sú marocké orgány príslušné vydávať osvedčenia o zhode stanovené vo vykonávacom nariadení č. 543/2011.

33

Vnútroštátny súd sa v treťom rade domnieva, že v prípade kladnej odpovede na túto otázku by bolo potrebné zvážiť aj to, či je rozhodnutie 2019/217 v súlade s článkom 3 ods. 5 a článkom 21 ZEÚ, ako aj obyčajovou zásadou sebaurčenia pripomenutou najmä v článku 1 Charty Organizácie Spojených národov.

34

Vnútroštátny súd si napokon vo štvrtom rade kladie otázku, či sa so zreteľom na posúdenia situácie na území Západnej Sahary, ktoré sú poskytnuté v rozsudkoch z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ), a z 27. februára 2018, Western Sahara Campaign UK ( C‑266/16 , EU:C:2018:118 ), majú relevantné predpisy práva Únie vykladať v tom zmysle, že na označení produktov dotknutých vo veci samej môže byť v štádiu dovozu týchto produktov, ako aj v štádiu ich predaja spotrebiteľovi ako krajina pôvodu uvedené Marocké kráľovstvo, alebo na ňom musí byť uvedené iba územie Západnej Sahary.

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku je rozhodnutie [2019/217] v súlade s článkom 3 ods. 5 [a] článkom 21 ZEÚ a obyčajovou zásadou sebaurčenia pripomenutou najmä v článku 1 Charty Organizácie Spojených národov?

4.

Majú sa články 9 a 26 [nariadenia č. 1169/2011] a článok 76 [nariadenia č. 1308/2013] vykladať v tom zmysle, že na obaloch ovocia a zeleniny vypestovaných na území Západnej Sahary sa nesmie uvádzať Maroko ako krajina pôvodu, ale musí sa uvádzať územie Západnej Sahary, a to ako pri dovoze, tak aj pri predaji spotrebiteľovi?“

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné pripomienky

39

Určenie neplatnosti rozhodnutia 2019/217 preto nemalo, a v tomto štádiu ešte nemá vplyv na dovoz týchto produktov. V odpovedi na prvú a štvrtú otázku je preto ešte stále potrebné určiť, aké označenie pôvodu musí byť uvedené na týchto produktoch a aký druh ochranného opatrenia môže prijať členský štát, ak sa ukáže, že na uvedených produktoch sa systematicky uvádza nesprávny údaj o pôvode.

O prvej otázke

40

Podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Súdny dvor môže navyše vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával. Okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky výkladové prvky, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. V tejto súvislosti Súdnemu dvoru prináleží zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, abstrahovať prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu [rozsudok z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia), C‑61/21 , EU:C:2022:1015 , bod 34 , ako aj citovaná judikatúra].

44

Keďže sa však prvá otázka položená vnútroštátnym súdom týka dovozu produktov dotknutých vo veci samej do členského štátu, a nie podmienok ich predaja, treba ju preskúmať z hľadiska aktov práva Únie, ktoré upravujú spoločnú obchodnú politiku, alebo ustanovení týkajúcich sa nástrojov obchodnej politiky obsiahnutých v iných aktoch práva Únie.

45

Za týchto podmienok treba vychádzať z toho, že touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či sa majú článok 207 ZFEÚ, základné nariadenie o ochranných opatreniach a nariadenie č. 1308/2013 vykladať v tom zmysle, že umožňujú členskému štátu jednostranne prijať opatrenie zakazujúce dovoz poľnohospodárskych produktov, ktorých označenie systematicky nespĺňa právne predpisy Únie týkajúce sa údaja o krajine alebo území pôvodu.

46

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na jednej strane článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ prenáša na Úniu výlučnú právomoc v oblasti spoločnej obchodnej politiky. Podľa článku 207 ods. 1 ZFEÚ táto politika vychádza z jednotných zásad a uskutočňuje sa v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie.

50

Okrem toho sa v článku 194 nariadenia č. 1308/2013, ktorý je obsiahnutý v časti III tohto nariadenia venovanej obchodu s tretími krajinami, stanovujú pravidlá ochrany podobné tým, ktoré vyplývajú z článku 15 základného nariadenia o ochranných opatreniach, keďže sú takisto založené na opatreniach prijatých Komisiou proti dovozom výrobkov patriacich do pôsobnosti nariadenia č. 1308/2013 do Únie.

51

Ustanovenia týkajúce sa ochranných opatrení, ktoré možno prijať v súlade s nariadeniami spomenutými v bodoch 49 a 50 vyššie, preto neumožňujú členskému štátu jednostranne prijať opatrenie zakazujúce dovoz určitých výrobkov do Únie.

52

Článok 24 ods. 2 písm. a) základného nariadenia o ochranných opatreniach síce stanovuje, že toto nariadenie nebráni členským štátom prijať alebo uplatňovať „zákazy, množstvové obmedzenia alebo opatrenia dohľadu z dôvodov verejnej morálky, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochrany národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva“. Ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 40 svojich návrhov, toto ustanovenie umožňuje z dôvodov porovnateľných s dôvodmi stanovenými v článku 36 ZFEÚ, pokiaľ ide o interný aspekt jednotného trhu (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 30. mája 2002, Expo Casa Manta, C‑296/00 , EU:C:2002:316 , bod 34 ), zásah do slobody dovozu do Únie podľa článku 1 ods. 2 základného nariadenia o ochranných opatreniach.

O druhej a tretej otázke

56

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd kladie druhú a tretiu otázku iba v prípade, ak by Súdny dvor konštatoval, že na prvú otázku musí odpovedať kladne.

57

Ako však bolo konštatované v bode 55 vyššie, odpoveď na túto prvú otázku je záporná.

58

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou, v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ, prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti prípadu posúdil tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na účely prijatia svojho rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť [rozsudok z 21. marca 2023, Mercedes‑Benz Group (Zodpovednosť výrobcov vozidiel so zabudovanými rušiacimi zariadeniami), C‑100/21 , EU:C:2023:229 , bod 52 a citovaná judikatúra].

61

Z toho vyplýva, že k otázkam týkajúcim sa práva Únie sa viaže prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [rozsudok z 21. marca 2023, Mercedes‑Benz Group (Zodpovednosť výrobcov vozidiel so zabudovanými rušiacimi zariadeniami), C‑100/21 , EU:C:2023:229 , bod 53 a citovaná judikatúra].

62

V prejednávanej veci sa prvá otázka síce týka len dovozu produktov dotknutých vo veci samej, štvrtá otázka sa však vzťahuje tak na fázu dovozu uvedených produktov, ako aj na fázu ich predaja spotrebiteľom. Confédération paysanne vo svojich písomných pripomienkach navyše viackrát poukazuje na potrebu správneho údaja o pôvode produktov dotknutých vo veci samej na účely ich uvedenia na trh.

O veci samej

66

Z judikatúry pripomenutej v bode 40 vyššie v podstate vyplýva, že v záujme poskytnutia užitočnej odpovede, ktorá vnútroštátnemu súdu umožní rozhodnúť v spore, ktorý prejednáva, prináleží Súdnemu dvoru v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené, a prípadne vziať do úvahy normy práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával.

67

V prejednávanej veci sa štvrtá otázka týka výkladu článkov 9 a 26 nariadenia č. 1169/2011 a článku 76 nariadenia č. 1308/2013, ktoré stanovujú najmä povinnosti súvisiace s uvedením pôvodu dotknutých potravín.

68

Článok 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 zároveň stanovuje podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1234/2007, ktoré bolo zrušené nariadením č. 1308/2013. V odôvodnení 4 tohto vykonávacieho nariadenia sa uvádza, že ovocie a zeleninu, ktoré sú určené na predaj spotrebiteľovi v čerstvom stave, možno predávať, len ak je uvedená krajina pôvodu. Konkrétne na melóny Charentais sa vzťahujú všeobecné obchodné normy podľa časti A prílohy I k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu, zatiaľ čo na cherry rajčiaky sa vzťahujú osobitné obchodné normy podľa časti B prílohy I k tomu istému vykonávaciemu nariadeniu, pričom oba druhy obchodných noriem zahŕňajú okrem toho požiadavky na uvedenie pôvodu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že keďže nariadenie č. 1308/2013 a vykonávacie nariadenie č. 543/2011 stanovujú konkrétne požiadavky týkajúce sa uvedenia pôvodu produktov dotknutých vo veci samej, nariadenie č. 1169/2011 nie je relevantné na účely odpovede na štvrtú otázku.

70

Za týchto podmienok treba vychádzať z toho, že vnútroštátny súd sa svojou štvrtou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 76 nariadenia č. 1308/2013 v spojení s článkom 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 vykladať v tom zmysle, že v štádiu dovozu a predaja spotrebiteľovi musí byť na označení produktov dotknutých vo veci samej uvedená Západná Sahara ako krajina pôvodu bez možnosti uviesť Marocké kráľovstvo.

71

Po prvé, ako vyplýva z bodov 68 a 69 vyššie, obchodné normy relevantné v prípade produktov dotknutých vo veci samej stanovujú, že označenie krajiny pôvodu je povinné vo všetkých štádiách uvádzania na trh vrátane dovozu a vývozu.

75

V súlade s článkom 59 písm. c) tohto kódexu sa pravidlá stanovené v článkoch 60 a 61 tohto kódexu, ktoré sa týkajú určovania nepreferenčného pôvodu tovaru, totiž vzťahujú na iné opatrenia Únie týkajúce sa pôvodu tovaru, akými sú článok 76 nariadenia č. 1308/2013 a článok 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011.

76

Z toho vyplýva, že pojem „krajina pôvodu“, ktorý je obsiahnutý tak v bode 4 časti A prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu č. 543/2011, pokiaľ ide konkrétne o melóny Charentais, ako aj v oddiele VI časti 10 časti B tej istej prílohy, pokiaľ ide konkrétne o cherry rajčiaky, je potrebné definovať odkazom na Colný kódex Únie (pozri analogicky rozsudok zo 4. septembra 2019, Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs Frankfurt am Main, C‑686/17 , EU:C:2019:659 , bod 50 ).

77

V tejto súvislosti podľa článku 60 Colného kódexu Únie treba za tovar, ktorý má pôvod v danej „krajine“ alebo na danom „území“, považovať buď tovar úplne získaný v tejto krajine alebo na tomto území, alebo tovar, na ktorom sa jeho posledné alebo podstatné zušľachtenie alebo prepracovanie vykonalo v danej krajine alebo na danom území.

81

Napokon pokiaľ ide o pojem „územie“, zo samotnej alternatívnej formulácie článku 60 Colného kódexu Únie vyplýva, že tento výraz označuje iné subjekty než „krajiny“, a teda iné ako „štáty“ (rozsudok z 12. novembra 2019, Organisation juive européenne a Vignoble Psagot, C‑363/18 , EU:C:2019:954 , bod 30 ).

82

Ako už Súdny dvor uviedol, takéto subjekty zahŕňajú najmä geografické priestory, ktoré, hoci sa nachádzajú pod jurisdikciou alebo medzinárodnou zodpovednosťou niektorého štátu, majú z hľadiska medzinárodného práva vlastné postavenie, ktoré je odlišné od postavenia tohto štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. februára 2018, Western Sahara Campaign UK, C‑266/16 , EU:C:2018:118 , body 62 až 64 , a z 12. novembra 2019, Organisation juive européenne a Vignoble Psagot, C‑363/18 , EU:C:2019:954 , bod 31 , ako aj citovanú judikatúru).

83

Z vyššie uvedeného vyplýva, že so zreteľom na článok 60 Colného kódexu Únie povinnosť uviesť krajinu pôvodu produktov dotknutých vo veci samej, ktorá vyplýva jednak zo všeobecných obchodných noriem stanovených v časti A prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu č. 543/2011, ako aj z osobitných obchodných noriem uvedených v časti 10 časti B tejto prílohy, a jednak z článku 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013, sa musí vzťahovať nielen na výrobky, ktoré pochádzajú z „krajín“, ako sa chápu v bodoch 79 a 80 vyššie, ale aj na výrobky, ktoré pochádzajú z „území“ v zmysle bodov 81 a 82 vyššie.

87

Za týchto podmienok treba územie Západnej Sahary považovať za colné územie v zmysle článku 60 Colného kódexu Únie, a v dôsledku toho aj v zmysle nariadenia č. 1308/2013 a vykonávacieho nariadenia č. 543/2011. Údaj o krajine pôvodu, ktorý sa musí uvádzať na produktoch dotknutých vo veci samej, môže teda označovať iba Západnú Saharu ako takú, lebo uvedené produkty sú vypestované na tomto území.

88

Akýkoľvek iný údaj by bol klamlivý v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 73 vyššie. Mohol by totiž uviesť spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod produktov dotknutých vo veci samej, tým, že u nich môže vyvolávať dojem, že tieto produkty pochádzajú z iného miesta, než je územie, na ktorom boli vypestované (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2019, Organisation juive européenne a Vignoble Psagot, C‑363/18 , EU:C:2019:954 , bod 51 ).

89

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 76 nariadenia č. 1308/2013 v spojení s článkom 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že v štádiách dovozu a predaja spotrebiteľovi sa na označení produktov dotknutých vo veci samej musí uvádzať ako krajina pôvodu len Západná Sahara.

sa majú vykladať v tom zmysle, že

neumožňujú členskému štátu jednostranne prijať opatrenie zakazujúce dovoz poľnohospodárskych produktov, ktorých označenie systematicky nespĺňa právne predpisy Únie týkajúce sa údaja o krajine alebo území pôvodu.

2.

Článok 76 nariadenia č. 1308/2013 v spojení s článkom 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 594/2013 z 21. júna 2013,

sa má vykladať v tom zmysle, že

v štádiách dovozu a predaja spotrebiteľovi sa na označení melónov Charentais a cherry rajčiakov vypestovaných na území Západnej Sahary musí uvádzať ako krajina pôvodu len Západná Sahara.