C-401/22

Cargolux Airlines International SA , so sídlom v Sandweileri (Luxembursko), v zastúpení: E. Aliende Rodríguez, abogada,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Európska komisia , v zastúpení: pôvodne A. Dawes, N. Khan a I. Söderlund, splnomocnení zástupcovia, neskôr A. Dawes a I. Söderlund, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (piata komora),

Rozsudok

1

Svojím odvolaním spoločnosť Cargolux Airlines International SA (ďalej len „Cargolux“) navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 30. marca 2022, Cargolux Airlines/Komisia ( T‑334/17 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2022:178 ), ktorým Všeobecný súd čiastočne zamietol jej žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia Komisie C (2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne, zrušenia pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím uložená, alebo zníženia jej sumy.

Právny rámec

Dohoda o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom

2

4

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:

„Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré:

a)

priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky,

b)

Článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3, ďalej len „Dohoda o EHP“) zodpovedá mutatis mutandis článku 101 ZFEÚ.

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

6

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie, ako sú uvedené v bodoch 1 až 60 napadnutého rozsudku, možno pre potreby tohto konania zhrnúť takto.

7

Cargolux je letecká dopravná spoločnosť, ktorá pôsobí na trhu služieb nákladnej leteckej dopravy.

V dňoch 14. a 15. februára 2006 Komisia vykonala neohlásené kontroly v priestoroch viacerých dopravcov.

11

V nadväznosti na tieto kontroly viacerí dopravcovia, vrátane spoločnosti Cargolux, podali žiadosť o oslobodenie od pokút na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov, ktorá je uvedená v bode 9 tohto rozsudku.

12

Dňa 19. decembra 2007 Komisia zaslala oznámenie o výhradách 27 dopravcom, vrátane spoločnosti Cargolux, ktorí následne predložili písomné pripomienky. Vypočutie sa konalo od 30. júna do 4. júla 2008.

Pôvodné rozhodnutie

Rozsudkom zo 16. decembra 2015, Cargolux Airlines/Komisia ( T‑39/11 , EU:T:2015:991 ), Všeobecný súd zrušil pôvodné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti Cargolux. V dvanástich ďalších rozsudkoch z toho istého dňa Všeobecný súd tiež úplne alebo čiastočne zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo dvanástich ďalších dopravcov alebo skupín dopravcov.

16

Všeobecný súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je poznačené vadou odôvodnenia.

Sporné rozhodnutie

17

Dňa 20. mája 2016 Komisia zaslala dopravcom uvedeným v pôvodnom rozhodnutí, ktorí proti nemu podali žalobu na Všeobecný súd, list, v ktorom ich informovala o jej úmysle prijať znovu rozhodnutie konštatujúce ich účasť na jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom na všetkých spojeniach uvedených v tomto pôvodnom rozhodnutí. Na predloženie pripomienok im bola poskytnutá lehota jedného mesiaca. Všetci túto možnosť využili.

21

V oddiele 5 sporného rozhodnutia, nazvanom „Uplatňovanie relevantných pravidiel hospodárskej súťaže“, Komisia uplatnila článok 101 ZFEÚ na skutkové okolnosti prejednávanej veci, pričom spresnila, že odkazy na tento článok treba chápať aj ako odkazy na článok 53 Dohody o EHP a na článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, keďže tieto ustanovenia sa uplatňujú mutatis mutandis , pokiaľ nie je stanovené inak.

22

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o jej právomoc, Komisia preskúmala hranice svojej časovej a územnej právomoci na konštatovanie a sankcionovanie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže v prejednávanej veci.

23

25

Konkrétne v odôvodnení 1045 uvedeného rozhodnutia Komisia poznamenala, že protisúťažné postupy týkajúce sa prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy „mohli mať bezprostredné, podstatné a predvídateľné účinky v Únii alebo v EHP v podstate preto, lebo zvýšené náklady na leteckú dopravu do EHP, a teda vyššie ceny dovážaného tovaru, mohli mať vzhľadom na svoju povahu účinky na spotrebiteľov v rámci EHP“. Dodala, že v prejednávanej veci tieto postupy mohli mať takéto účinky aj na poskytovanie služieb nákladnej dopravy inými dopravcami v rámci EHP, medzi uzlovými letiskami („hubs“) v EHP používanými dopravcami z tretích krajín a cieľovými letiskami týchto zásielok v EHP, ktoré neboli obsluhované dopravcom z tretej krajiny.

26

Okrem toho v odôvodnení 1046 toho istého rozhodnutia Komisia uviedla, že sporný kartel bol „vykonávaný celosvetovo“, že dojednania týkajúce sa prichádzajúcich spojení boli neoddeliteľnou súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP a že jednotné uplatňovanie prirážok na celosvetovej úrovni bolo kľúčovým prvkom tohto kartelu.

27

29

Po tretie v odôvodnení 903 uvedeného rozhodnutia Komisia konštatovala, že cieľom predmetného protisúťažného správania bolo obmedziť hospodársku súťaž aspoň v rámci Únie, EHP a Švajčiarska. V odôvodnení 917 tohto rozhodnutia v podstate dodala, že preto nebolo potrebné zohľadniť konkrétne účinky tohto správania.

30

Po štvrté v odôvodneniach 972 až 1021 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala právnu úpravu siedmich tretích krajín, o ktorých viacero obvinených dopravcov tvrdilo, že im ukladala povinnosť dohodnúť sa na prirážkach, čím bránila uplatňovaniu relevantných pravidiel hospodárskej súťaže. Komisia sa domnievala, že títo dopravcovia nepreukázali, že konali pod nátlakom týchto tretích krajín.

31

Po piate v odôvodneniach 1024 až 1035 tohto rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že jediné a pokračujúce porušenie mohlo citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP a medzi zmluvnými stranami dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom.

–

článok 53 Dohody o EHP od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu medzi letiskami v rámci EHP,

–

článok 53 Dohody o EHP od 19. mája 2005 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na spojeniach medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami,

–

článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom od 1. júna 2002 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na spojeniach medzi Úniou a Švajčiarskom.

„Článok 1

Nasledujúce podniky sa tým, že koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy na celom svete, pokiaľ ide o palivovú prirážku, [bezpečnostnú prirážku] a platenie provízie z prirážok, dopustili nasledujúceho jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 [ZFEÚ], článku 53 [dohody o EHP] a článku 8 [dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom], pokiaľ ide o nasledujúce spojenia a počas nasledujúcich období.

1)

Nasledujúce podniky porušili článok 101 [ZFEÚ] a článok 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri EHP počas týchto období:

…

f)

[Cargolux] od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;

…

3)

Nasledujúce podniky porušili článok 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o [spojenia medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami] počas týchto období:

…

f)

[Cargolux] od 1. júna 2002 do 14. februára 2006;

…

Článok 3

Za jediné a pokračujúce porušenie uvedené v článku 1 tohto rozhodnutia… sa ukladajú tieto pokuty:

…

f)

36

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. mája 2017 Cargolux podala žalobu, ktorou sa domáhala úplného alebo čiastočného zrušenia článku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a zrušenia pokuty, ktorá jej bola uložená v článku 3 písm. f) tohto rozhodnutia, alebo subsidiárne zníženia jej výšky, ako aj „prijatia nevyhnutných nadväzujúcich opatrení týkajúcich sa článku 4 [uvedeného rozhodnutia]“ v rozsahu, v akom sa jej týka.

37

Na podporu tejto žaloby Cargolux uviedla sedem žalobných dôvodov na zrušenie, ako aj deväť tvrdení smerujúcich k zrušeniu pokuty, ktorá jej bola uložená, alebo k zníženiu jej výšky.

38

Spomedzi týchto žalobných dôvodov bol tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnení článku 101 ZFEÚ v súvislosti s konštatovaním existencie porušenia z hľadiska cieľa. Štvrtý žalobný dôvod bol založený na zjavne nesprávnom posúdení, ako aj na porušení podstatnej formálnej náležitosti, povinnosti odôvodnenia a práva byť vypočutý, pokiaľ ide o vymedzenie rozsahu a kritérií jediného a pokračujúceho porušenia. Svojím piatym žalobným dôvodom Cargolux namietala nesprávne posúdenie skutkového stavu a zjavne nesprávne posúdenie pri konštatovaní porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a jej účasti na tomto porušení. Svojím šiestym žalobným dôvodom namietala nedostatok právomoci Komisie uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na prichádzajúce služby nákladnej dopravy. Jej siedmy žalobný dôvod bol založený na pochybeniach pri výpočte výšky pokuty.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol všetky tieto žalobné dôvody, vrátane žalobného dôvodu, ktorý zohľadnil ex offo . Konkrétne v bode 401 tohto rozsudku v podstate konštatoval, že rozsah kontaktov zahŕňajúcich spoločnosť Cargolux a uvedených v odôvodneniach 250 a 350 sporného rozhodnutia treba spresniť, a v bode 445 uvedeného rozsudku konštatoval, že Komisia sa v odôvodneniach 750 a 880 tohto rozhodnutia nesprávne domnievala, že Cargolux sa zúčastnila na stretnutí uvedenom v odôvodnení 387 tohto rozhodnutia. V bode 447 napadnutého rozsudku však v podstate konštatoval, že to neodôvodňuje priznanie dodatočného zníženia pokuty spoločnosti Cargolux z dôvodu poľahčujúcich okolností. Na základe výkonu svojej neobmedzenej právomoci Všeobecný súd v bode 647 napadnutého rozsudku stanovil konečnú sumu pokuty, ktorá sa má uložiť spoločnosti Cargolux, na 79900000 eur. Keďže táto suma bola zhodná s výškou pokuty uloženej spoločnosti Cargolux v spornom rozhodnutí, zamietol tiež návrhy tejto spoločnosti smerujúce k zmene výšky pokuty.

Návrhy účastníkov odvolacieho konania

42

Cargolux svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

subsidiárne, ak Súdny dvor skonštatuje, že stav konania nedovoľuje rozhodnúť vo veci, vrátil vec Všeobecnému súdu,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania pred Súdnym dvorom a Všeobecným súdom a

–

nariadil akékoľvek primerané opatrenie s prihliadnutím na okolností veci.

O odvolaní

44

Na podporu svojho odvolania Cargolux uvádza štyri odvolacie dôvody. Svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil právomoc Komisie konštatovať a sankcionovať porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP vo vzťahu k prichádzajúcim spojeniam. Svojím druhým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil jej právo na obhajobu, keď potvrdil konštatovanie Komisie, podľa ktorého správanie, na ktorom sa Cargolux zúčastnila, predstavovalo porušenie z hľadiska cieľa. Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď stanovil a uplatnil právne kritérium umožňujúce preukázať existenciu jediného a pokračujúceho porušenia, ako aj keď potvrdil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sankcionuje Cargolux za takéto porušenie. Svojím štvrtým odvolacím dôvodom uvedeným subsidiárne Cargolux tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že je zodpovedná za všetky aspekty jediného a pokračujúceho porušenia, hoci jej účasť na tomto porušení bola obmedzená.

O prvom žalobnom dôvode týkajúcom sa právomoci Komisie uplatňovať článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na prichádzajúce služby nákladnej dopravy

45

– Argumentácia účastníčok konania

47

S odkazom na body 103 a 115 napadnutého rozsudku Cargolux tvrdí, že medzinárodné právo verejné nie je vhodným základom na založenie právomoci Komisie postihovať správanie, ku ktorému došlo mimo Únie alebo EHP. Mala by sa dodržiavať norma stanovená právom Únie v súlade so znením článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Komisia je teda povinná preukázať, že predmetné dohody alebo zosúladené postupy majú za cieľ alebo za následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže „v rámci vnútorného trhu“.

48

Tak je to v prípade, ak je splnené kritérium založené na mieste vykonania protisúťažných postupov (ďalej len „kritérium realizácie“), ako je definované v rozsudku z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ( 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 až 129/85 , EU:C:1988:447 , bod 12 ). Na tento účel je potrebné, aby sa predaj uskutočňoval priamo kupujúcim v Únii, alebo aby sa uplatnili zvýšenia cien v rámci vnútorného trhu a aby existovali objednávky zákazníkov usadených v EHP. Ak tieto podmienky nie sú splnené, je potrebné preukázať, že predmetné správanie má za účinok obmedzenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu v súlade s bodmi 22 a 28 rozsudku z 28. apríla 1998, Javico ( C‑306/96 , EU:C:1998:173 ). Preukázanie tohto dôkazu ide nad rámec samotného splnenia kritéria kvalifikovaných účinkov vyplývajúcich z medzinárodného práva verejného.

49

52

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

– Posúdenie Súdnym dvorom

53

V prvom rade je potrebné pripomenúť, že vo svojom rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ) Súdny dvor, ktorému bol predložený odvolací dôvod vytýkajúci Všeobecnému súdu rozhodnutie, že právomoc Komisie konštatovať a sankcionovať podľa článku 102 ZFEÚ správanie, ku ktorému došlo mimo Únie, na základe pravidiel medzinárodného práva verejného možno založiť buď vzhľadom na kritérium realizácie, alebo vzhľadom na kritérium kvalifikovaných účinkov, v bode 46 tohto rozsudku rozhodol, že kritérium kvalifikovaných účinkov môže samo osebe slúžiť ako základ pre právomoc Komisie.

54

Cargolux sa v tejto súvislosti tiež zbytočne odvoláva na body 20 až 22 a bod 28 rozsudku z 28. apríla 1998, Javico ( C‑306/96 , EU:C:1998:173 ). Tieto body sa totiž netýkajú právomoci Komisie uplatniť články 101 alebo 102 ZFEÚ na správanie, ku ktorému došlo mimo Únie alebo EHP, ale hmotnoprávneho kritéria, ktorým sa riadi uplatnenie týchto ustanovení na dané správanie. Týkajú sa teda odlišnej otázky protisúťažnej povahy dohôd, o ktoré išlo v tejto veci, a presnejšie toho, či cieľom alebo následkom správania posudzovaného v tejto veci bolo citeľné obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu a či bolo spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, ako aj skutočností, ktoré treba zohľadniť pri tomto posúdení.

58

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 115 a 183 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že Komisia mohla na účely založenia svojej právomoci rozhodovať o spornom karteli v rozsahu, v akom sa týkal prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy, vychádzať z kritéria kvalifikovaných účinkov.

59

V druhom rade v rozsahu, v akom Cargolux kritikou smerujúcou proti bodu 121 napadnutého rozsudku na jednej strane tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne oslobodil Komisiu od povinnosti vykonať analýzu protisúťažných účinkov na vnútornom trhu, táto kritika musí byť v rozsahu, v akom je založená na bode 15 rozsudku z 28. apríla 1998, Javico ( C‑306/96 , EU:C:1998:173 ), zamietnutá z dôvodu podobného dôvodu, ktorý už bol uvedený v bode 57 tohto rozsudku. Súdny dvor sa totiž v tomto bode 15 v podstate obmedzil na pripomenutie, že správanie, ktoré predstavuje narušenie hospodárskej súťaže, možno sankcionovať podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ len vtedy, ak navyše môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

Zo znenia bodov 117 až 135 napadnutého rozsudku ako celku však vyplýva, že tento bod 121 je súčasťou analýzy Všeobecného súdu, ktorou sa Všeobecný súd zameral len na zamietnutie argumentácie, ktorú mu Cargolux predložila a ktorá je zhrnutá v bodoch 105 až 108 tohto rozsudku. V týchto bodoch 117 až 135 tak Všeobecný súd uviedol dôvody, pre ktoré Cargolux nemohla účinne tvrdiť, že Komisia tým, že použila pojem obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“, nevykonala nijakú analýzu účinkov predmetného správania. Všeobecný súd konkrétne odmietol tvrdenia spoločnosti Cargolux, podľa ktorých Komisia tým, že v odôvodnení 917 sporného rozhodnutia uviedla, že nie je potrebné preukázať skutočné protisúťažné účinky, neposúdila z dôvodu protisúťažného cieľa vytýkaného správania, či toto správanie vyvolalo kvalifikované účinky vyžadované na účely preukázania jej právomoci uplatňovať článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na prichádzajúce služby nákladnej dopravy.

62

Všeobecný súd sa tým, že v podstate odpovedal, že kritérium kvalifikovaných účinkov, ktoré slúži na založenie extrateritoriálnej právomoci Komisie, sa odlišuje od otázky, či sporný kartel možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Ako tiež uviedol generálny advokát v bode 42 svojich návrhov, kritérium kvalifikovaných účinkov, ktoré môže slúžiť ako základ pre právomoc extrateritoriálneho uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže Únie a EHP Komisiou z hľadiska medzinárodného práva verejného, sa nezhoduje s vecným kritériom týkajúcim sa obmedzenia hospodárskej súťaže, či už z hľadiska cieľa alebo z hľadiska následku, v rámci vnútorného trhu Únie alebo EHP, ktorému podlieha právomoc Komisie konštatovať a sankcionovať na základe práva Únie porušenie týchto pravidiel hospodárskej súťaže.

O druhej časti týkajúcej sa kritéria kvalifikovaných účinkov

– Argumentácia účastníčok konania

66

Cargolux tvrdí, že Všeobecný súd sa v každom prípade dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia si splnila svoju povinnosť preukázať, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo v prejednávanej veci splnené.

67

Po prvé Všeobecný súd vychádzal z rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ), aby tvrdil, že predmetné správanie malo dostatočne pravdepodobné účinky v EHP bez toho, aby zohľadnil osobitné okolnosti veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, ktoré sú veľmi vzdialené od okolností prejednávanej veci. Všeobecný súd teda mylne dospel k záveru, že Komisia platne preukázala svoju právomoc na základe viacerých faktorov uvedených v bodoch 131 až 134 napadnutého rozsudku, ktoré sú z veľkej časti slabé a značne vzdialené od skutkových okolností skúmaných v tejto inej veci.

Po štvrté Všeobecný súd sa nemohol dôvodne domnievať, že správanie týkajúce sa prichádzajúcich spojení spĺňa podmienku bezprostrednosti. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 170 uvedeného rozsudku nesprávne konštatoval, že rozsudok z 27. februára 2014, InnoLux/Komisia ( T‑91/11 , EU:T:2014:92 ), je irelevantný. V napadnutom rozsudku nie je citovaný nijaký dôkaz o tom, že prichádzajúce služby nákladnej dopravy predávané špeditérom boli nakoniec určené na predaj v EHP, pričom jeho bod 132 sa obmedzuje na uvedenie toho, že bolo „prinajmenšom pravdepodobné“, že odosielatelia majú sídlo v EHP. V dôsledku toho sa predaj prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy špeditérom usadeným mimo EHP zo strany spoločnosti Cargolux rovná predaju výrobkov, na ktoré sa vzťahuje kartel, tretím osobám nachádzajúcim sa mimo EHP, ako vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok InnoLux/Komisia. Súvislosť medzi predmetným správaním a údajným účinkom v EHP teda nepostačuje na preukázanie toho, že táto podmienka bezprostrednosti je splnená, pretože inak by sa Komisii umožnilo založiť svoju právomoc pre každé porušujúce správanie, ku ktorému dochádza mimo EHP.

71

Komisia tvrdí, že táto časť je sčasti nedôvodná a sčasti neprípustná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

72

Na jednej strane sa však Všeobecný súd obmedzil na pripomenutie judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa kritéria kvalifikovaných účinkov bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. V súlade s touto judikatúrou totiž kritérium kvalifikovaných účinkov umožňuje odôvodniť uplatnenie práva hospodárskej súťaže Únie alebo EHP z hľadiska medzinárodného práva verejného, ak je pravdepodobné, že predmetné správanie bude mať bezprostredný a podstatný účinok v Únii alebo v EHP. V tomto ohľade na splnenie podmienky týkajúcej sa požiadavky predvídateľnosti stačí zohľadniť pravdepodobné účinky správania na hospodársku súťaž. Okrem toho na splnenie požiadavky bezprostrednosti stačí, aby predmetné správanie „mohlo“ mať bezprostredný účinok v Únii alebo v EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , body 49 , 51 a 52 ).

75

Na rozdiel od toho, čo naznačuje Cargolux, sa však závery uvedené v bodoch 49, 51 a 52 rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ), pripomenuté v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, vzhľadom na svoju všeobecnú formuláciu majú uplatňovať nielen na osobitné okolnosti veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok Intel/Komisia, ale aj vždy, keď treba posúdiť, či má Komisia právomoc uplatniť najmä článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na správania, ku ktorým došlo mimo EHP.

76

Na druhej strane je pravda, že v bode 131 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že z odôvodnení 14, 17 a 70 sporného rozhodnutia, ako aj z odpovedí na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania vyplýva, že dopravcovia predávajú svoje služby nákladnej dopravy výlučne alebo takmer výlučne špeditérom. Dodal, že pokiaľ ide o prichádzajúce služby nákladnej dopravy, takmer všetky tieto predaje sa uskutočňujú v mieste pôvodu predmetných spojení mimo EHP, kde sú usadení uvedení špeditéri, pričom v tejto súvislosti uviedol, že zo žaloby podanej na Všeobecný súd vyplýva, že v období od 1. mája 2004 do 14. februára 2006 Cargolux uskutočňovala len zanedbateľnú časť svojho predaja prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy zákazníkom usadeným v EHP.

80

Ďalej v bode 135 napadnutého rozsudku uviedol, že otázkou teda bolo, či tento účinok mal požadovanú predvídateľnú, podstatnú a bezprostrednú povahu, čo preskúmal v bodoch 136 až 171 tohto rozsudku.

81

Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd zastával názor, že účinok na ceny dovezeného tovaru bol účinkom sporného kartelu, na ktorý Komisia mohla prihliadať s cieľom uplatniť kritérium kvalifikovaných účinkov, nie na základe okolností veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ), ale na základe všeobecných kritérií stanovených v tomto rozsudku a osobitných okolností charakterizujúcich daný prípad.

82

Argumentáciu uvedenú v bode 67 tohto rozsudku treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

V bode 144 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd konštatoval, že z odôvodnení 14 a 70 sporného rozhodnutia vyplýva, že cena za služby nákladnej dopravy predstavovala vstup pre špeditérov a že išlo o variabilné náklady, ktorých zvýšenie má v zásade za účinok zvýšenie marginálnych nákladov, vo vzťahu ku ktorým špeditéri definujú svoje vlastné ceny. V bode 145 tohto rozsudku dodal, že Cargolux nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci, že okolnosti prejednávanej veci nenasvedčovali následnému prenosu zvýšených nákladov, ktoré vyplývali z jediného a pokračujúceho porušenia na prichádzajúcich spojeniach, na odosielateľov. V bode 146 uvedeného rozsudku z toho vyvodil, že za týchto podmienok bolo pre obvinených dopravcov rozumne predvídateľné, že špeditéri prenesú takéto zvýšené náklady na odosielateľov prostredníctvom zvýšenia ceny špeditérskych služieb. V bode 147 toho istého rozsudku tiež poznamenal, že z odôvodnení 70 a 1031 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že náklady na tovar, ktorého integrovanú dopravu špeditéri vo všeobecnosti organizujú v mene odosielateľov, zahŕňajú cenu špeditérskych služieb, a najmä cenu za služby nákladnej dopravy, ktoré sú jej zložkou.

85

Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 138 až 142 napadnutého rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré vzhľadom na skutočnosti uvedené v spornom rozhodnutí a týkajúce sa najmä povahy predmetného správania a spôsobu, akým sa skladá cena za služby nákladnej dopravy, mohli účastníci sporného kartelu rozumne predvídať, že jediné a pokračujúce porušenie malo v rozsahu, v akom sa týkalo prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy, za účinok zvýšenie ceny služieb nákladnej dopravy na prichádzajúcich spojeniach tak, že zostávalo posúdiť, ako uviedol v bode 143 tohto rozsudku, či bolo pre obvinených dopravcov predvídateľné, že špeditéri prenesú takéto zvýšené náklady na svojich vlastných zákazníkov, teda odosielateľov.

89

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 152 napadnutého rozsudku správne uviedol, že posúdenie podstatnej povahy účinkov vyvolaných sporným správaním sa musí vykonať vzhľadom na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, medzi ktoré patrí najmä trvanie, povaha a rozsah porušenia. Dodal, že relevantné môžu byť aj iné okolnosti, ako napríklad význam podnikov, ktoré sa podieľali na tomto správaní.

90

V týchto bodoch však nič nenasvedčuje tomu, že by tieto okolnosti boli relevantné len pre správanie určitého trvania alebo správanie zahŕňajúce určitý podiel účastníkov trhu. Argumentáciu uvedenú v bode 69 tohto rozsudku treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

91

94

Treba teda konštatovať, že touto argumentáciou Cargolux spochybňuje posúdenie skutkového stavu vykonaného Všeobecným súdom v tomto bode 132 bez toho, aby sa dovolávala jeho skreslenia.

95

V súlade s článkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky.

96

Všeobecný súd je preto ako jediný oprávnený zistiť a posúdiť relevantný skutkový stav, ako aj posúdiť dôkazy. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Všeobecnému súdu prislúcha posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené. Posúdenie tohto skutkového stavu a dôkazných prostriedkov teda s výnimkou prípadu ich skreslenia nezakladá právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P , EU:C:1998:256 , bod 22 , a z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , bod 50 ako aj citovaná judikatúra).

99

Cargolux tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 145 a 167 napadnutého rozsudku protiprávne obrátil dôkazné bremeno. Na jednej strane Všeobecný súd v rámci svojej analýzy podmienky týkajúcej sa predvídateľnosti účinku na ceny dovážaného tovaru vytýkal spoločnosti Cargolux, že nepredložila dôkaz preukazujúci, že prenesenie zvýšených nákladov na výstupe bolo málo pravdepodobné. Na druhej strane jej Všeobecný súd v rámci svojej analýzy týkajúcej sa podmienky bezprostrednosti tohto vplyvu vytýkal, že nepreukázala, a dokonca ani netvrdila, že predvídateľné prenesenie zvýšených nákladov na odosielateľov v EHP bolo nesprávne alebo nesúvisiace s bežným fungovaním trhu. Spoločnosti Cargolux však neprináleží, aby preukázala právomoc Komisie.

100

Komisia odpovedá, že túto časť treba zamietnuť.

– Posúdenie Súdnym dvorom

101

104

Ďalej v bode 143 uvedeného rozsudku uviedol, že teda vzniká otázka, či bolo pre obvinených dopravcov predvídateľné, že špeditéri takéto zvýšené náklady prenesú na svojich vlastných zákazníkov, teda odosielateľov. V tejto súvislosti v bode 144 toho istého rozsudku konštatoval, že z odôvodnení 14 a 70 sporného rozhodnutia vyplýva, že cena za služby nákladnej dopravy predstavuje vstup pre špeditérov a že išlo o variabilné náklady, ktorých zvýšenie má v zásade za účinok zvýšenie marginálnych nákladov, vo vzťahu ku ktorým špeditéri definujú svoje vlastné ceny.

105

Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd predtým konštatoval, že Komisia dostatočne preukázala okolnosti, ktoré uviedol v bodoch 138 až 144 napadnutého rozsudku, nemožno sa domnievať, že konštatovaním, ktoré uviedol v bode 145 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd protiprávne obrátil dôkazné bremeno. Výhradu týkajúcu sa tohto bodu 145 treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

106

Pokiaľ ide na druhej strane o výhradu týkajúcu sa bodu 167 napadnutého rozsudku, treba poznamenať, že Všeobecný súd v tomto bode konštatoval, že Cargolux nepreukázala, a dokonca ani netvrdila, že predvídateľné prenesenie zvýšených nákladov na odosielateľov usadených v EHP bolo nesprávne alebo nesúvisiace s bežným fungovaním trhu.

O piatej časti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa nahradenia odôvodnenia

– Argumentácia účastníčok konania

110

Cargolux tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odôvodnenie Komisie pri svojom preskúmaní uplatnenia kritéria kvalifikovaných účinkov Komisiou nahradil svojím vlastným odôvodnením. Všeobecný súd vytvoril vlastné odôvodnenie, pričom vychádzal z faktorov, ktoré Komisia nezohľadnila, a z úvah, ktoré neboli uvedené medzi úvahami, z ktorých Komisia vychádzala v spornom rozhodnutí. Konkrétne, prvky tvoriace toto kritérium neboli v tomto rozhodnutí preskúmané. Iba dve odôvodnenia uvedeného rozhodnutia sa teda týkajú uvedeného kritéria, zatiaľ čo Všeobecný súd mu venoval 69 bodov napadnutého rozsudku. Cargolux odkazuje najmä na bod 165 napadnutého rozsudku, ktorý sa týka prenesenia zvýšených nákladov na odosielateľov v EHP, zatiaľ čo odôvodnenie 1045 sporného rozhodnutia sa týka len spotrebiteľov v EHP. Rovnako body 155 až 161 tohto rozsudku odkazujú na časti tohto rozhodnutia, ktoré sa netýkajú uplatnenia tohto kritéria. Je irelevantné, že Všeobecný súd odpovedal na tvrdenia spoločnosti Cargolux, keďže sa preukázalo, že sporné rozhodnutie neobsahuje analýzu prvkov tvoriacich kritérium kvalifikovaných účinkov.

111

Komisia tvrdí, že táto časť je nedôvodná.

Ak sa však Všeobecný súd obmedzí na odpoveď na argumentáciu, ktorá bola pred ním uvedená, a na vysvetlenie odôvodnenia napadnutého aktu, nemožno sa domnievať, že odôvodnenie autora tohto aktu nahrádza svojím vlastným odôvodnením (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júna 2014, Deltafina/Komisia, C‑578/11 P , EU:C:2014:1742 , bod 56 , a z 23. novembra 2023, Ryanair/Komisia, C‑209/21 P , EU:C:2023:905 , bod 49 ).

115

V prejednávanej veci je pravda, že Všeobecný súd nezaložil konštatovanie uvedené v bode 165 napadnutého rozsudku na odôvodnení sporného rozhodnutia. Ako však vyplýva z celkového znenia odôvodnenia tohto rozsudku venovaného posúdeniu kritéria kvalifikovaných účinkov, a najmä z bodov 111 a 127 uvedeného rozsudku, prvá veta odôvodnenia 1045 sporného rozhodnutia obsahovala, hoci len stručne, skutočnosti, ktoré Všeobecnému súdu umožnili overiť, či Komisia preukázala svoju extrateritoriálnu právomoc vzhľadom na kritérium kvalifikovaných účinkov. Tieto skutočnosti totiž v spojení s ostatnými relevantnými odôvodneniami tohto rozhodnutia uvedenými v bodoch 131, 132, 138 až 141, 144, 147, 155 až 157, 160 a 161 toho istého rozsudku umožnili Všeobecnému súdu overiť, či Komisia skutočne preukázala existenciu takýchto účinkov. Okrem toho z bodov 116 až 171 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd sa v týchto bodoch obmedzil na odpoveď na argumentáciu, ktorú mu predložila Cargolux, a na vysvetlenie odôvodnenia sporného rozhodnutia, konkrétne vyvodením určitých údajov zo skutočností uvedených v tomto rozhodnutí.

116

Okolnosť, že skutočnosti uvedené v týchto bodoch, a najmä v bodoch 155 až 161 napadnutého rozsudku, neboli výslovne uvedené Komisiou v časti tohto rozhodnutia venovanej založeniu jej územnej pôsobnosti, nemôže preukázať existenciu protiprávneho nahradenia odôvodnenia. Judikatúra pripomenutá v bode 113 tohto rozsudku totiž vyžaduje len to, aby sa preskúmanie Všeobecného súdu spájalo s posúdeniami uvedenými v akte, ktorý mu bol predložený na preskúmanie. Okrem toho, ako už bolo konštatované v predchádzajúcom bode, prvá veta odôvodnenia 1045 sporného rozhodnutia obsahovala skutočnosti, ktoré Všeobecnému súdu umožnili overiť, či Komisia skutočne preukázala svoju územnú príslušnosť vzhľadom na kvalifikované účinky.

119

Komisia odpovedá, že táto časť nie je dôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

120

Táto časť sa zakladá na predpoklade, podľa ktorého keď Všeobecný súd posúdil, či Komisia dostatočne preukázala, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo v prejednávanej veci splnené, protiprávne nahradil odôvodnenie uvedené v spornom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením. Z analýzy piatej časti tohto žalobného dôvodu pritom vyplýva, že tento predpoklad nie je dôvodný.

121

Po prvé Všeobecný súd si zamenil pojem „jediné a pokračujúce porušenie“ na jednej strane a založenie právomoci Komisie na druhej strane. Tento pojem, ktorého cieľom je zmierniť dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, nemôže rozšíriť právomoc Komisie na uplatnenie článku 101 ZFEÚ s výnimkou toho, že by jej bola priznaná neobmedzená právomoc rozhodovať o akomkoľvek správaní, ku ktorému došlo mimo EHP a ktoré bolo údajne súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia, ktorého iba niektoré prvky vyvolávajú účinky v EHP.

124

Po druhé pojem „jediné a pokračujúce porušenie“ predpokladá, že každý podstatný aspekt tohto porušenia sám osebe predstavuje porušenie. Komisia sa preto nemôže opierať o tento pojem, aby rozšírila svoju právomoc na správanie týkajúce sa prichádzajúcich spojení, ktorého cieľom ani následkom nebolo obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci EHP.

125

Po tretie Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že vec, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ), sa týkala skutkových okolností, ktoré nesúvisia s okolnosťami prejednávanej veci.

126

129

Stačí uviesť, že Cargolux sa svojím šiestym žalobným dôvodom smerujúcim k zrušeniu pred Všeobecným súdom obmedzila na spochybnenie právomoci Komisie uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na sporné správanie v rozsahu, v akom sa týkalo prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 171 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia dôvodne konštatovala, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo splnené, pokiaľ ide o koordináciu týkajúcu sa prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy posudzovaných samostatne, takže právomoc Komisie uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na sporné správanie v rozsahu, v akom bola spochybňovaná, bola preukázaná. Z toho vyplýva, že to bolo len na doplnenie, keď Všeobecný súd v bodoch 172 až 182 napadnutého rozsudku preskúmal, či Komisia na účely preukázania svojej právomoci uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na sporné správanie bola tiež oprávnená v odôvodnení 1046 sporného rozhodnutia uviesť, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo splnené vzhľadom na účinky jediného a pokračujúceho porušenia ako celku.

130

Okrem toho, ako vyplýva z analýzy prvej, druhej a štvrtej až šiestej časti tohto odvolacieho dôvodu, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo údajného nahradenia odôvodnenia, keď v bode 171 napadnutého rozsudku dospel k záveru v tomto zmysle.

131

Za týchto podmienok treba konštatovať, že tretia časť tohto odvolacieho dôvodu sa týka doplňujúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Druhý odvolací dôvod spoločnosti Cargolux sa skladá z dvoch častí. V prvej časti Cargolux tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil jej právo na obhajobu, keď dospel k záveru, že Komisia dostatočne analyzovala hospodársky a právny kontext, do ktorého patril sporný kartel. V druhej časti tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil jej právo na obhajobu, keď dospel k záveru, že striktne nevyhnutné posúdenie hospodárskeho a právneho kontextu vykonané Komisiou bolo dostatočné na kvalifikáciu predmetného správania ako porušenia z hľadiska cieľa.

O prvej časti týkajúcej sa rozsahu analýzy hospodárskeho a právneho kontextu, ktorá prináleží Komisii

– Argumentácia účastníčok konania

135

Cargolux na jednej strane tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 303 až 305 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia sa mohla pridŕžať preskúmania relevantného hospodárskeho a právneho kontextu obmedzeného „na to, čo sa ukázalo ako striktne nevyhnutné“, keďže sa domnievala, že predmetné správanie sa podobá horizontálnemu kartelu na určovanie cien, a okrem toho, že tento stupeň preskúmania splnila. Iba tri strany sporného rozhodnutia sa venujú kvalifikácii sporného kartelu ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Okrem toho neobsahujú žiadnu analýzu hospodárskeho a právneho kontextu trhu, ako už bolo uvedené v žalobe na Všeobecnom súde.

136

139

Komisia odpovedá, že túto časť treba zamietnuť.

– Posúdenie Súdnym dvorom

140

V prvom rade je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, na účely posúdenia, či určitá dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie združenia podnikov má dostatočný stupeň škodlivosti na to, aby mohli byť považované za obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sústrediť sa na obsah týchto ustanovení, na ciele, ktoré chcú dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patria. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohľadniť povahu dotknutých výrobkov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, C‑67/13 P , EU:C:2014:2204 , bod 53 , ako aj z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , body 165 a 166 ).

141

144

Všeobecný súd teda v súlade s judikatúrou Súdneho dvora konštatoval, že vzhľadom na to, že Komisia sa domnievala, že predmetné správanie sa podobalo horizontálnemu kartelu na určovanie cien, analýza Komisie týkajúca sa hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého toto správanie patrí, sa mohla obmedziť na to, čo sa ukázalo ako striktne nevyhnutné na vyvodenie záveru o existencii obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

145

V druhom rade, pokiaľ ide konkrétne o argumentáciu spoločnosti Cargolux týkajúcu sa bodu 305 napadnutého rozsudku, je pravda, že Všeobecný súd v ňom rozhodol, že preskúmanie relevantného hospodárskeho a právneho kontextu, ktoré Komisia vykonala v spornom rozhodnutí, spĺňa túto požiadavku. V tejto súvislosti uviedol, že v odôvodneniach 909 a 916 tohto rozhodnutia Komisia vysvetlila, že cena bola hlavným nástrojom hospodárskej súťaže, že sporné dohody a postupy mali za cieľ odstrániť neistotu v oblasti stanovovania cien na trhu nákladnej dopravy, a tak zaručiť, že sa na trhu zachová disciplína a že zvýšenia vyplývajúce z indexov palív sa budú uplatňovať v plnom rozsahu a koordinovane.

146

V tomto bode 305 však Všeobecný súd tiež konštatoval, že táto analýza sa zakladala najmä na oddiele 4 sporného rozhodnutia, v ktorom boli opísané najmä základné zásady a štruktúra sporného kartelu, a že uvedenú analýzu treba vykladať aj s prihliadnutím na opis odvetvia nákladnej dopravy a uplatniteľné spôsoby stanovenia cien, o ktorých samotná Cargolux uznala, že boli uvedené v oddiele 2.1 tohto rozhodnutia.

150

V treťom rade, pokiaľ ide o argumentáciu uvedenú v bode 138 tohto rozsudku, treba uviesť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že odvolací dôvod založený na neodpovedaní Všeobecného súdu na tvrdenia predložené v prvostupňovom konaní predstavuje v podstate tvrdenie, že došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na Všeobecný súd na základe článku 53 prvého odseku toho istého štatútu a článku 117 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu (rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑123/21 P , EU:C:2023:708 , bod 185 a citovaná judikatúra). Za týchto podmienok v rozsahu, v akom Cargolux tvrdí, že Všeobecný súd riadne nezohľadnil tvrdenia, ktoré mu predložila v rámci posúdenia hospodárskeho a právneho kontextu prejednávanej veci, v skutočnosti pod zámienkou tvrdenia o porušení práva na obhajobu Všeobecnému súdu vytýka, že porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

151

Treba teda pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží Všeobecnému súdu podľa článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s jeho článkom 53 prvým odsekom, mu ukladá povinnosť jasne a jednoznačne oznámiť úvahy, ktorými sa riadil, aby to dotknutým osobám umožnilo zistiť dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonať jeho súdne preskúmanie (rozsudky z 11. apríla 2013, Mindo/Komisia, C‑652/11 P , EU:C:2013:229 , bod 29 , ako aj z 26. septembra 2024, Covestro Deutschland a Nemecko/Komisia, C‑790/21 P a C‑791/21 P , EU:C:2024:792 , bod 113 , ako aj citovaná judikatúra).

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 293 až 304 napadnutého rozsudku uviedol právne a skutkové dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že Komisia sa správne domnievala, že sa mohla pridŕžať preskúmania relevantného hospodárskeho a právneho kontextu obmedzeného na to, čo sa ukázalo ako striktne nevyhnutné na účely kvalifikácie sporných dohôd a postupov ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Okrem toho v bodoch 305 až 310 tohto rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, že na rozdiel od toho, čo pred ním Cargolux tvrdila, preskúmanie relevantného hospodárskeho a právneho kontextu, ktoré vykonala Komisia v spornom rozhodnutí, spĺňa tieto požiadavky. V bode 306 uvedeného rozsudku tiež odmietol tvrdenie spoločnosti Cargolux založené na prípadnom účinku spojených nádob, ako aj v bode 309 tohto rozsudku jej tvrdenie založené na skoršej rozhodovacej praxi Komisie. Napokon v bode 310 toho istého rozsudku zamietol jej tvrdenie spochybňujúce kvalifikáciu sporného správania ako „závažného kartelu“.

155

Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 151 a 152 tohto rozsudku sa teda nemožno domnievať, že Všeobecný súd tým porušil svoju povinnosť odôvodniť napadnutý rozsudok, keď zamietol argumentáciu spoločnosti Cargolux smerujúcu k preukázaniu, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď kvalifikovala predmetné konanie ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa bez toho, aby predtým posúdila relevantný hospodársky a právny kontext.

156

Argumentáciu uvedenú v bode 138 tohto rozsudku treba teda v tomto rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

159

Cargolux tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil jej právo na obhajobu, keď dospel k záveru, že striktne nevyhnutné posúdenie hospodárskeho a právneho kontextu, ktoré vykonala Komisia, postačovalo na kvalifikáciu predmetného správania ako porušenia z hľadiska cieľa bez toho, aby zohľadnil skutočnosti charakterizujúce tento kontext, či dokonca bez analýzy dôkazov preukazujúcich tieto skutočnosti.

160

Na jednej strane predmetné správanie nemožno platne kvalifikovať ako porušenie z hľadiska cieľa, pretože nemohlo obmedziť hospodársku súťaž na trhu leteckej nákladnej dopravy, či už priamo alebo nepriamo. Ako bolo uvedené v žalobe na Všeobecnom súde, zákazníci prijímajú svoje rozhodnutia o kúpe na základe celkovej ceny, ktorá sa im má účtovať. Navyše zvýšenie prirážok mohlo byť neutralizované konkurenciou týkajúcou sa základných sadzieb, keďže správanie týkajúce sa prirážok nespočívalo v určovaní predajných cien vo vzťahu k zákazníkom, ani v znížení alebo odstránení cenovej hospodárskej súťaže. Body 298 a 299 napadnutého rozsudku sú teda nesprávne, pretože Všeobecný súd v nich nesprávne nezohľadnil faktory, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu v hospodárskom a právnom kontexte vecí citovaných v týchto bodoch, ktoré Komisia zohľadnila pri preukázaní porušenia z hľadiska cieľa v týchto veciach, ale ktoré v prejednávanej veci nie sú prítomné.

161

Okrem toho predmetné správanie nemohlo nepriamo obmedziť hospodársku súťaž na vnútornom trhu, keďže ceny na trhu leteckej nákladnej dopravy boli značne neprehľadné a dotknutí účastníci mali v priebehu roka 2005 len 34 % svetového trhu leteckej nákladnej dopravy, ktorý je navyše veľmi roztrieštený. Preto aj keby bola ich koordinácia preukázaná, je vysoko nepravdepodobné, že by mohla citeľne narušiť hospodársku súťaž.

– Posúdenie Súdnym dvorom

165

V súlade s článkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky.

166

Pokiaľ Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podľa článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P , EU:C:1998:256 , bod 21 , ako aj z 11. januára 2024, Planistat Europe a Charlot/Komisia, C‑363/22 P , EU:C:2024:20 , bod 50 a citovanú judikatúru).

167

170

V tejto súvislosti je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že pojem obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ sa má vykladať reštriktívne a možno ho uplatniť len na určité formy koordinácie medzi podnikmi, ktoré vykazujú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné domnievať sa, že preskúmanie ich účinkov nie je nevyhnutné. Táto judikatúra je postavená na tom, že určité formy koordinácie medzi podnikmi možno považovať za škodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže už z dôvodu ich samotnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2024, Komisia/KRKA, C‑151/19 P , EU:C:2024:546 , bod 63 a citovanú judikatúru).

171

V tejto súvislosti je nesporné, že určité zosúladené správania, ako tie, ktoré vedú k horizontálnemu určeniu cien prostredníctvom kartelov, možno považovať za do tej miery schopné mať negatívne účinky predovšetkým na cenu, množstvo a kvalitu výrobkov a služieb, že sa môže považovať preukázanie ich konkrétnych účinkov na trhu za nepotrebné na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P , EU:C:2015:184 , bod 115 , ako aj citovaná judikatúra). Takéto druhy správania totiž vedú k zníženiam produkcie a zvýšeniam cien, čo vedie k zlému rozdeleniu zdrojov predovšetkým na úkor spotrebiteľov (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 163 ).

172

Základné právne kritérium na určenie, či dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, teda spočíva v konštatovaní, že takáto dohoda alebo takýto postup patrí medzi formy, ktoré majú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že nie je potrebné skúmať jej následky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 162 ), pričom toto konštatovanie treba vykonať vzhľadom na skutočnosti pripomenuté v bode 140 tohto rozsudku.

176

V bode 485 napadnutého rozsudku sa však Všeobecný súd obmedzil na uvedenie toho, čo vyplýva z odôvodnení 675 až 702 sporného rozhodnutia, ktorého skreslenie Všeobecným súdom Cargolux nenamieta. Kritiku týkajúcu sa tohto bodu 485 treba teda zamietnuť ako neprípustnú na základe judikatúry pripomenutej v bode 96 tohto rozsudku.

177

Pokiaľ ide o body 487 až 490 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd v nich v podstate uviedol, že Cargolux tvrdila, že odmietnutie platiť provízie predstavovalo legitímnu odpoveď na údajne protiprávne konanie špeditérov, ale že z judikatúry citovanej v týchto bodoch 487 a 488 vyplýva, že Cargolux sa nemohla odvolávať na údajne protisúťažné správanie špeditérov, aby poprela, že kontakty týkajúce sa odmietnutia platiť provízie, do ktorých bola zapojená, mali protisúťažnú povahu.

178

Všeobecný súd v uvedenom bode 488 správne pripomenul, že zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov prináleží orgánom verejnej moci a nie súkromným podnikom, pričom toto pripomenutie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P , EU:C:2021:243 , bod 126 a citovanú judikatúru).

O treťom odvolacom dôvode týkajúcom sa existencie jediného a pokračujúceho porušenia a účasti spoločnosti Cargolux na tomto porušení

182

Tretí odvolací dôvod spoločnosti Cargolux sa skladá z dvoch častí. V prvej časti tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne uviedol právne kritérium umožňujúce preukázať existenciu jediného a pokračujúceho porušenia. V druhej časti tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil konštatovanie Komisie preukazujúce jej zodpovednosť za jediné a pokračujúce porušenie ako celok.

O prvej časti týkajúcej sa právneho kritéria relevantného na preukázanie existencie jediného a pokračujúceho porušenia

– Argumentácia účastníčok konania

183

185

Komisia odpovedá, že táto časť nie je dôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

186

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ môže vyplývať nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokračujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokračujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovať porušenie uvedeného ustanovenia. Ak teda jednotlivé správania spadajú do „celkového plánu“, z dôvodu ich zhodného cieľa, ktorým je narušiť hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu, Komisia je oprávnená pripisovať zodpovednosť za tieto správania v závislosti od účasti na porušení posudzovanom ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P , EU:C:2012:778 , bod 41 a citovanú judikatúru, ako aj z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia, C‑201/19 P , EU:C:2024:552 , bod 240 ).

187

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na účely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokračujúceho porušenia nie je potrebné overiť, či sa tieto konania vzájomne dopĺňajú v tom zmysle, že každé z nich sa má vysporiadať s jedným alebo viacerými dôsledkami riadnej hospodárskej súťaže a že všetky na základe vzájomnej interakcie prispievajú k dosiahnutiu súhrnu protisúťažných účinkov zamýšľaných zúčastnenými subjektmi v rámci celkového plánu sledujúceho jednotný cieľ. Naopak podmienka týkajúca sa pojmu „jednotného cieľa“ predpokladá, že musí byť overené, či neexistujú znaky charakterizujúce rôzne správania, ktoré sú súčasťou porušenia, ktoré by mohli naznačovať, že faktické správanie ostatných zúčastnených podnikov nemá ten istý protisúťažný cieľ alebo následok, a teda nespadajú do „celkového plánu“ z dôvodu jeho zhodného cieľa narúšajúceho fungovanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu (rozsudky z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, C‑644/13 P , EU:C:2017:59 , bod 50 , ako aj citovaná judikatúra, a z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia, C‑201/19 P , EU:C:2024:552 , bod 242 ).

189

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 325 a 326 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že na účely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokračujúceho porušenia nie je potrebné overiť, či medzi nimi existuje vzťah komplementárnosti v zmysle judikatúry pripomenutej v predchádzajúcom bode, a keď v bode 327 tohto rozsudku z toho vyvodil, že aj keby bolo preukázané, údajné opomenutie Komisie preukázať takýto vzťah dopĺňania sa medzi spornými dohodami a postupmi nemohlo samo osebe spôsobiť nesprávnosť ich kvalifikácie ako jediného a pokračujúceho porušenia.

193

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako nedôvodná.

O druhej časti týkajúcej sa účasti spoločnosti Cargolux na jedinom a pokračujúcom porušení

– Argumentácia účastníčok konania

194

Cargolux tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil konštatovanie Komisie, podľa ktorého ju možno považovať za zodpovednú za jediné a pokračujúce porušenie ako celok.

Všeobecný súd navyše nezohľadnil okolnosť uvedenú v žalobe na prvom stupni, že kontakty týkajúce sa príplatku za palivo boli celosvetové kontakty na úrovni sídla príslušných podnikov, zatiaľ čo kontakty týkajúce sa príplatku za bezpečnosť sa uskutočňovali hlavne na miestnej úrovni. Bod 466 napadnutého rozsudku, ktorým sa tieto argumenty zamietajú, je nesprávny, pretože skutočnosť, že kontakty súvisiace s bezpečnostným príplatkom sa týkajú komunikácie s ústredím, nemení nič na tom, že multilaterálne kontakty týkajúce sa každej z týchto dvoch zložiek porušenia sa uskutočňovali na miestnej úrovni. Vzhľadom na tieto skutočnosti je bod 473 napadnutého rozsudku tiež nesprávny v rozsahu, v akom Všeobecný súd konštatoval, že Cargolux neuspela v spochybnení zaradenia zložiek týkajúcich sa palivovej prirážky a bezpečnostnej prirážky do jedného a toho istého porušenia sledujúceho jediný cieľ, hoci Komisia na účely konštatovania existencie jediného pokračujúceho porušenia nebola oprávnená využiť kontakty, ktoré sú z časového hľadiska značne vzdialené.

197

Na druhej strane Všeobecný súd v napadnutom rozsudku dopustil rozpor v odôvodnení, keď v jeho bode 326 uviedol, že na to, aby Komisia mohla preukázať jediné a pokračujúce porušenie, nebolo potrebné preukázať doplňujúce spojenia, pričom na takéto spojenia hneď odkázal vo svojich konštatovaniach na ťarchu Cargolux v bodoch 497 a 523 tohto rozsudku, aby odôvodnil, že správanie spočívajúce v odmietnutí zaplatiť provízie bolo súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia konštatovaného v spornom rozhodnutí.

V bode 508 napadnutého rozsudku tak Všeobecný súd s odkazom na tento bod 326 konštatoval, že Komisia nie je povinná na účely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokračujúceho porušenia overiť, či sa navzájom dopĺňajú. Z toho vyvodil, že aj keby sa preukázalo opomenutie preukázať takéto väzby medzi zložkou porušenia týkajúcou sa odmietnutia platiť provízie a jeho zložkami týkajúcimi sa palivovej prirážky a bezpečnostnej prirážky, nemôže to samo osebe spôsobiť nezákonnosť sporného rozhodnutia.

201

Len pre úplnosť teda v bode 509 tohto rozsudku, ktorý bol navyše uvedený výrazom „v každom prípade“, Všeobecný súd preskúmal tvrdenie, ktoré Cargolux vyvodila z relatívne oneskoreného začiatku zložky porušenia týkajúcej sa odmietnutia platiť provízie, vo vzťahu k týmto ostatným zložkám. Z toho vyplýva, že výhradu, ktorú Cargolux smeruje proti tomuto bodu napadnutého rozsudku, uvedenú v bode 195 tohto rozsudku, treba zamietnuť ako neúčinnú v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 92 tohto rozsudku.

202

V druhom rade treba uviesť, že Všeobecný súd sa v bode 466 napadnutého rozsudku obmedzil na konštatovanie, že tri kontakty, na ktoré sa Cargolux odvolávala na účely spochybnenia svojej účasti na zložke porušenia týkajúcej sa bezpečnostnej prirážky, skôr opisujú, než spochybňujú organizáciu na viacerých úrovniach opísanú Komisiou v spornom rozhodnutí, keďže všetky tieto kontakty uvádzali pokyny alebo komunikáciu so sídlom dotknutých podnikov, pričom Všeobecný súd ako príklad odkázal na e‑maily opísané v odôvodneniach 594 a 595 sporného rozhodnutia.

206

Rovnako v bode 523 uvedeného rozsudku konštatoval, že vzhľadom na to, že prirážky sa vo všeobecnosti uplatňovali na všetky letecké spojenia na celosvetovej úrovni, bolo pravdepodobné, že aj odmietnutie platiť provízie sa takto uplatňovalo, pričom v tejto súvislosti poznamenal, že Komisia v odôvodnení 879 sporného rozhodnutia konštatovala, že odmietnutie platiť provízie a ďalšie dve zložky porušenia sa navzájom dopĺňali, keďže „umožnili vyňať prirážky z hospodárskej súťaže spojenej s rokovaním o províziách (v skutočnosti o zľavách z prirážok) so zákazníkmi“.

207

Na jednej strane však z bodu 496 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd uviedol dôvod uvedený v bode 497 tohto rozsudku len pre úplnosť, rovnako ako dôvody uvedené v bodoch 329 a 520 uvedeného rozsudku, takže výhradu o rozporuplnosti odôvodnenia, ktorú Cargolux z neho vyvodzuje, treba zamietnuť ako neúčinnú v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 92 tohto rozsudku.

208

Na druhej strane sa tento bod 523 netýka pojmu „jediné a pokračujúce porušenie“, ale, ako sa uvádza v bode 511 napadnutého rozsudku, argumentácie spoločnosti Cargolux uvedenej na podporu štvrtej časti jej piateho žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom, ktorou vytýkala Komisii, že nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie „celosvetového“ rozsahu jediného a pokračujúceho porušenia. Za týchto podmienok nie je namietaný rozpor v odôvodnení preukázaný.

– Argumentácia účastníčok konania

211

Cargolux tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil dôkazy, keď konštatoval, že bola zodpovedná za účasť na zložke porušenia týkajúcej sa odmietnutia platiť provízie.

212

Na jednej strane Všeobecný súd v bode 486 napadnutého rozsudku vychádzal z odôvodnenia 688 sporného rozhodnutia, aby potvrdil, že viacerí dopravcovia si vymieňali informácie na dvojstrannej úrovni, aby sa navzájom ubezpečili o svojom pokračujúcom pripojení sa k odmietnutiu platiť provízie. Toto odôvodnenie sa pritom týka dvojstranného kontaktu medzi spoločnosťami Deutsche Lufthansa a Société Air France, ktorý nezahŕňal Cargolux, takže nemôže preukázať účasť tejto poslednej uvedenej spoločnosti na tejto zložke porušenia.

213

V prvom rade v rozsahu, v akom sa táto časť vo svojej prvej výhrade týka bodu 486 napadnutého rozsudku, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry o skreslenie ide vtedy, ak sa posudzovanie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne alebo zjavne v rozpore s ich znením bez toho, aby sa poukázalo na nové dôkazy. Toto skreslenie však musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Navyše, pokiaľ odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, musí presne uviesť údajne skreslené skutočnosti a preukázať chyby v analýze, ktoré podľa jej posúdenia viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. septembra 2024, JCDecaux Street Furniture Belgium/Komisia, C‑710/22 P , EU:C:2024:787 , bod 63 , a z 22. mája 2025, Luossavaara‑Kiirunavaara/Komisia, C‑621/23 P , EU:C:2025:368 , bod 108 , ako aj citovanú judikatúru).

216

V tomto bode 486 Všeobecný súd konštatoval, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že viacero dopravcov si na dvojstrannej úrovni vymieňalo informácie, aby sa navzájom ubezpečili o svojom pokračujúcom pripojení sa k odmietaniu platiť provízie, ako sa na tom predtým dohodli. V tejto súvislosti na ilustráciu uviedol obsah odôvodnenia 688 sporného rozhodnutia, ktorý opisuje telefonický rozhovor medzi dvoma dopravcami odlišnými od spoločnosti Cargolux.

217

Zo sporného rozhodnutia však vyplýva, že Všeobecný súd správne opísal to, čo je uvedené v tomto odôvodnení 688. V dôsledku toho namietané skreslenie nie je preukázané.

218

V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru a najmä z písomností predložených Všeobecnému súdu vyplýva, že dôkazy, ktoré Cargolux predložila Všeobecnému súdu v prílohe uvedenej v bode 213 tohto rozsudku, boli predložené na podporu jej argumentácie, podľa ktorej Komisia nezohľadnila osobitný právny kontext, v ktorom došlo ku kontaktom, ktoré mala s inými dopravcami v súvislosti s odmietnutím platiť provízie. Podľa toho, čo Cargolux tvrdila pred Všeobecným súdom, tento kontext preukázal, že cieľ diskusií vedených v súvislosti s týmto odmietnutím platiť provízie vyjadroval legitímnu reakciu dopravcov na zosúladené postupy, spory a hrozby bojkotu zo strany špeditérov. Tieto dôkazy tak podľa spoločnosti Cargolux preukázali, že dopravcovia sústredili svoje diskusie na otázku, či prirážky môžu alebo nemôžu z právneho hľadiska v zásade viesť k vyberaniu provízií podľa relevantných ustanovení uplatniteľnej právnej úpravy. Konkrétne uviedla tieto dôkazy s cieľom preukázať, že Komisia tým, že nezohľadnila tento kontext, z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že správanie dopravcov malo povahu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

221

Práve na túto argumentáciu zhrnutú v bode 479 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd odpovedal v bodoch 482 až 491 napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti v bodoch 484 až 486 tohto rozsudku konštatoval, že táto argumentácia sa zakladá na nesprávnom skutkovom predpoklade, a v bodoch 487 až 490 konštatoval, že je tiež založená na nesprávnom právnom predpoklade. Konštatoval tak najmä, že Cargolux sa mýlila, keď tvrdila, že dopravcovia sústredili svoje diskusie na to, či prirážky môžu alebo nemôžu v zásade viesť k výberu provízií, pričom v tejto súvislosti analyzoval odôvodnenia 675 až 702 sporného rozhodnutia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opierala, pričom tieto dôkazy navyše spomenula aj Cargolux vo svojich písomných podaniach pred Všeobecným súdom.

V rozsahu, v akom Cargolux uvedenou výhradou tvrdí, že napadnutý rozsudok jej neumožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré dôkazy uvedené v tejto prílohe „boli použité proti nej“, treba uviesť, že z bodu 485 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd odkázal na tieto skutočnosti uvedené v odôvodneniach 675 až 702 sporného rozhodnutia len na účely preukázania, že obvinení dopravcovia sa neobmedzili na definovanie spoločného stanoviska k otázke platenia provízií, aby toto stanovisko koordinovane obhajovali pred príslušnými súdmi alebo aby ho kolektívne propagovali najmä pred verejnými orgánmi, ale zosúladili sa tým, že sa na multilaterálnej úrovni dohodli na odmietnutí rokovať o platení provízií so špeditérmi a poskytnúť im zľavy z prirážok. Všeobecný súd teda priamo nepoužil tieto dôkazy v neprospech spoločnosti Cargolux, ale uviedol ich, aby zamietol argumentáciu, ktorú mu táto spoločnosť predložila a v ktorej tvrdila, že dopravcovia sústredili svoje diskusie na otázku, či prirážky môžu alebo nemôžu v zásade viesť k vyberaniu provízií. Preto v rozsahu, v akom je tá istá výhrada založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, je nedôvodná.

224

Napokon vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 151 a 152 tohto rozsudku sa nemožno domnievať, že Všeobecný súd tým, že v napadnutom rozsudku výslovne neuviedol prílohu uvedenú v bode 213 tohto rozsudku ani každú skutočnosť, ktorú Cargolux v nej individuálne spochybnila, porušil svoju povinnosť odôvodniť napadnutý rozsudok. Preto v rozsahu, v akom Cargolux prostredníctvom výhrady uvedenej v bode 213 tohto rozsudku namieta porušenie povinnosti odôvodnenia Všeobecným súdom, musí byť táto výhrada tiež zamietnutá ako nedôvodná.

227

Na jednej strane Všeobecný súd porušil túto zásadu tým, že zaobchádzal so spoločnosťou Cargolux inak ako so spoločnosťou British Airways plc, hoci sa tieto podniky nachádzali v porovnateľných situáciách. V bode 493 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkázal na odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré preukazujú účasť spoločnosti Cargolux na odmietnutí platiť provízie. Tieto odôvodnenia preukazujú, že sa nachádzala v situácii porovnateľnej so situáciou tohto iného dopravcu, pokiaľ ide o dôkazy týkajúce sa tohto správania. Porovnanie konštatovaní uvedených v odôvodneniach 685, 686, 692, 694 a 696 tohto rozhodnutia, ktoré sú zhrnuté v odôvodnení 743 tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o spoločnosť British Airways, s konštatovaniami týkajúcimi sa spoločnosti Cargolux, pripomenutými v tomto bode 493, totiž preukazuje porovnateľnosť ich príslušných situácií. Z toho vyplýva, že tento iný dopravca sa zúčastnil siedmich kontaktov týkajúcich sa odmietnutia platiť provízie počas obdobia desiatich mesiacov, zatiaľ čo Cargolux sa počas obdobia desiatich mesiacov zúčastnil na deviatich kontaktoch. Tri z týchto deviatich kontaktov zahŕňali aj uvedeného iného dopravcu.

228

Tieto tri kontakty, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 493, 497 a 499 napadnutého rozsudku tak, že podporujú konštatovanie Komisie týkajúce sa účasti spoločnosti Cargolux na odmietnutí platiť provízie, uvedené v odôvodneniach 503, 560 a 695 sporného rozhodnutia, pritom neboli uplatnené voči spoločnosti British Airways, ako to vyplýva z bodu 386 rozsudku z 30. marca 2022, British Airways/Komisia ( T‑341/17 , EU:T:2022:182 ), hoci tieto odôvodnenia 503 a 560 sú založené na mnohostranných stretnutiach, na ktorých sa zúčastnili tak Cargolux, ako aj British Airways.

231

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

– Posúdenie Súdnym dvorom

232

Zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje základnú zásadu práva Únie zakotvenú v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. Táto zásada vyžaduje, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (rozsudky zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., C‑550/07 P , EU:C:2010:512 , body 54 , ako aj 55 , a z 27. júna 2024, Lupin/Komisia, C‑144/19 P , EU:C:2024:545 , bod 137 , ako aj citovaná judikatúra).

233

Stačí teda uviesť, že predpoklad, na ktorom Cargolux zakladá argumentáciu uvedenú v bodoch 227 až 229 tohto rozsudku, je v každom prípade nesprávny. Túto argumentáciu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

237

V druhom rade, pokiaľ ide o údajné porušenie zásady rovnosti zaobchádzania vo vzťahu k spoločnosti SAS Cargo Group a i., ako je uvedené v bode 230 tohto rozsudku, stačí uviesť, že toto tvrdenie je založené na nesprávnom výklade rozsudku z 30. marca 2022, SAS Cargo Group a i./Komisia ( T‑324/17 , EU:T:2022:175 ). Je pravda, že znenie bodu 958 tohto rozsudku, na ktoré sa Cargolux odvoláva, sa môže zdať nejednoznačné, keďže Všeobecný súd v ňom odkazuje „na obmedzenú dobu, počas ktorej sa obvinení dopravcovia koordinovali v súvislosti s odmietnutím zaplatiť províziu vzhľadom na dĺžku trvania jediného a pokračujúceho porušenia ako celku“. Z tohto rozsudku, a najmä z jeho bodov 698 až 712, 901 a 957 však jasne vyplýva, že to bolo z dôvodu, že Komisia nesprávne pripísala žalobkyniam v tejto veci zodpovednosť za zložku porušenia týkajúcu sa odmietnutia platiť provízie a v dôsledku toho nadhodnotila stupeň ich účasti na jedinom a pokračujúcom porušení, prečo Všeobecný súd konštatoval, že bolo neprimerané priznať im zníženie základnej sumy pokuty len o 10 % z dôvodu ich obmedzenej účasti na jedinom a pokračujúcom porušení, ale že im bolo potrebné priznať zníženie o 21 % z dôvodu tejto obmedzenej účasti.

238

V prejednávanej veci je pritom nesporné, že Všeobecný súd nekonštatoval, že Komisia nesprávne považovala Cargolux za zodpovednú za zložku porušenia týkajúcu sa odmietnutia platiť provízie. Ako vyplýva z analýzy prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu, spoločnosti Cargolux sa navyše nepodarilo preukázať, že napadnutý rozsudok je v tejto súvislosti poznačený nesprávnym právnym posúdením alebo skreslením skutkových okolností alebo dôkazov. Za týchto podmienok nemožno konštatovať, že Všeobecný súd porušil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že priznal spoločnostiam SAS Cargo Group a i. dodatočné zníženie základnej sumy ich pokuty z dôvodu ich obmedzenej účasti na jedinom a pokračujúcom porušení vzhľadom na zrušenie konštatovania ich účasti na tejto zložke, hoci takéto zníženie nepriznal spoločnosti Cargolux, ktorej konštatovanie účasti na uvedenej zložke nebolo zrušené.

241

Cargolux tvrdí, že záver Všeobecného súdu uvedený v bode 477 napadnutého rozsudku, podľa ktorého bola Komisia oprávnená z dôkazov, ktoré mala k dispozícii, vyvodiť, že Cargolux sa naďalej zúčastňovala na zložke porušenia týkajúcej sa bezpečnostnej prirážky počas dlhých období, pre ktoré neexistoval ani najmenší dôkaz proti nej, vychádza z viacerých nesprávnych právnych posúdení.

242

V tejto súvislosti Cargolux odkazuje na body 467 a 468 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd konštatoval existenciu medzier v dokumentoch preukazujúcich účasť spoločnosti Cargolux na porušení od 26. novembra 2002 do 14. januára 2004, ako aj od 28. septembra 2004 do 14. februára 2006, čo zodpovedá dátumu skončenia porušenia. Ako však uviedol Všeobecný súd v bode 471 tohto rozsudku, z judikatúry vyplýva, že za takýchto okolností nedištancovanie sa dotknutého podniku nestačí na odôvodnenie konštatovania jeho nepretržitej účasti na porušení, ak počas významného obdobia došlo k viacerým utajeným kontaktom v neprítomnosti jeho zástupcov. V takomto prípade prináleží Komisii, aby predložila ďalšie dôkazy. V prejednávanej veci sa Všeobecný súd nesprávne domnieval, že posúdenie týchto ďalších dôkazov vykonané v bodoch 473 až 476 napadnutého rozsudku umožňovalo dospieť k záveru, že účasť spoločnosti Cargolux na zložke porušenia týkajúcej sa bezpečnostnej prirážky pretrvávala počas týchto období.

243

Po druhé bod 474 napadnutého rozsudku je nesprávny, pretože ani tento bod, ani tento rozsudok, ani sporné rozhodnutie nevysvetľujú, v čom konkrétna povaha kontaktov týkajúcich sa zložky bezpečnostnej prirážky umožňuje preukázať, že nedostatočne preukázané obdobia boli bežnými obdobiami medzi takýmito kontaktmi alebo že Cargolux sa naďalej zúčastňovala na tejto zložke počas týchto období, a to o to viac, že kontakty medzi ostatnými dopravcami týkajúce sa uvedenej zložky pokračovali počas týchto období. Porovnanie frekvencie kontaktov týkajúcich sa na jednej strane palivovej prirážky a na druhej strane bezpečnostnej prirážky je irelevantné, keďže jedinou relevantnou skutočnosťou je, či kontakty medzi ostatnými dopravcami v súvislosti s bezpečnostnou prirážkou pokračovali aj v neprítomnosti spoločnosti Cargolux. Ak by to tak bolo, preukázalo by to, že povaha správania súvisiaceho s bezpečnostnou prirážkou si takéto kontakty vyžadovala. V dôsledku toho Všeobecný súd nemohol dospieť k záveru, že Komisia sa mohla domnievať, že Cargolux sa naďalej zúčastňovala na tejto zložke počas týchto období, počas ktorých neudržiavala žiadny kontakt s ostatnými dopravcami. Z toho istého dôvodu je tiež nedostatočné uviesť, že bezpečnostná prirážka si vyžadovala len príležitostné kontakty, aby sa z toho vyvodilo, že Cargolux sa naďalej zúčastňovala na tejto zložke počas uvedených období, keďže kontakty týkajúce sa bezpečnostnej prirážky pokračovali medzi ostatnými dopravcami počas tých istých období. Analýza Všeobecného súdu je teda nesprávna v rozsahu, v akom nezohľadňuje, že kontakty medzi ostatnými dopravcami v súvislosti s bezpečnostnou prirážkou pokračovali opakovane počas celého nedostatočne preukázaného obdobia spoločnosti Cargolux.

248

Napokon tento bod 475 obsahuje protiprávne prenesenie dôkazného bremena, keďže dotknutému podniku neprináleží vyvracať, že účinky koordinácie pretrvávali, ani tvrdiť, že nemal vedomosť o tom, že ostatní dopravcovia pokračovali vo svojej koordinácii. Naopak, prináleží Komisii, aby preukázala, že tieto účinky trvali počas údajnej dĺžky obdobia porušenia, a aby preukázala, že podnik vedel o protiprávnych správaniach alebo ich mohol rozumne predpokladať. Komisia však nevysvetlila, ako Cargolux mohla predvídať predmetné protiprávne správanie a byť pripravená prevziať z toho vyplývajúce riziko.

249

Po štvrté bod 476 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd uviedol, že Cargolux nepreukázala, že sa verejne dištancovala od koordinácie týkajúcej sa bezpečnostnej prirážky počas nedostatočne preukázaných období alebo že počas nich obnovila správanie v súlade so spravodlivou a nezávislou hospodárskou súťažou, je tiež nesprávny. Všeobecný súd navyše sám v bode 471 tohto rozsudku uznal, že dištancovanie sa je len jedným z viacerých faktorov, ktoré treba zohľadniť pri určení, či sa podnik naďalej zúčastňoval na porušení počas podstatných nedostatočne preukázaných období, ak neexistuje dôkaz o účasti.

250

Ak by sa Súdny dvor na rozdiel od toho, čo tvrdí Cargolux, domnieval, že nie je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, na základe tohto štvrtého odvolacieho dôvodu subsidiárne navrhuje jeho čiastočné zrušenie tohto rozhodnutia a zníženie pokuty na základe uplatnenia neobmedzenej právomoci Súdneho dvora z dôvodov uvedených v jej žalobných dôvodoch alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, ktorý by Súdny dvor zohľadnil ex offo .

Takéto indície a zhody okolností, ak sú skúmané ako celok, umožňujú odhaliť nielen existenciu protisúťažných správaní a dohôd, ale taktiež dĺžku nepretržitého protisúťažného správania a obdobie uplatňovania dohody uzavretej v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže (rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C‑105/04 P , EU:C:2006:592 , bod 95 , a z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , bod 111 , ako aj citovaná judikatúra).

254

257

V tejto súvislosti verejné nedištancovanie sa predstavuje skutkovú situáciu, ktorú môže Komisia použiť ako dôkaz o tom, že spoločnosť pokračovala v protisúťažnom správaní. Ak sa však počas významného obdobia konalo viacero tajných stretnutí, na ktorých sa nezúčastnili zástupcovia dotknutej spoločnosti, Komisia sa nemôže obmedziť na konštatovanie neexistencie verejného dištancovania sa, ale svoje posúdenie musí založiť na iných dôkazoch (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. septembra 2015, Total Marketing Services/Komisia, C‑634/13 P , EU:C:2015:614 , bod 28 , a z 28. novembra 2019, LS Cable & System/Komisia, C‑596/18 P , EU:C:2019:1025 , bod 33 ).

258

V prejednávanej veci treba uviesť, že ako tvrdí Cargolux, Všeobecný súd v bode 467 napadnutého rozsudku zdôraznil, že zo sporného rozhodnutia vyplýva „nedostatočné preukázanie“ v dokumentoch, ktoré majú potvrdiť jej účasť na zložke porušenia týkajúcej sa bezpečnostnej prirážky od 26. novembra 2002 do 14. januára 2004, ako aj od 28. septembra 2004 do konca jediného a pokračujúceho porušenia 14. februára 2006. Preto v bode 468 tohto rozsudku uviedol, že za okolností prejednávanej veci boli takéto obdobia dostatočne dlhé na to, aby bolo potrebné overiť, či účasť spoločnosti Cargolux na zložke porušenia týkajúcej sa bezpečnostnej prirážky bola prerušená medzi 26. novembrom 2002 a 14. januárom 2004 a skončila sa skôr 28. septembra 2004 než 14. februára 2006. Ďalej v tejto súvislosti v bodoch 469 až 471 tohto rozsudku v podstate pripomenul judikatúru uvedenú v bodoch 254 až 257 tohto rozsudku.

262

V tejto súvislosti, pokiaľ ide v prvom rade o výhradu spoločnosti Cargolux týkajúcu sa bodu 473 napadnutého rozsudku, stačí uviesť, že táto výhrada je založená na predpoklade, podľa ktorého Všeobecný súd nemohol dôvodne konštatovať, že Komisia dostatočne preukázala, že bezpečnostná prirážka a palivová prirážka boli súčasťou toho istého jediného a pokračujúceho porušenia. Z analýzy druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu pritom vyplýva, že tento predpoklad je nesprávny. V dôsledku toho treba túto výhradu zamietnuť ako nedôvodnú.

263

V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu smerujúcu proti bodu 474 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že Všeobecný súd v tomto bode poznamenal, že zavedenie bezpečnostnej prirážky si vyžadovalo podstatne menej časté kontakty než zavedenie palivovej prirážky, keďže bezpečnostná prirážka nevychádza z indície, ktorej vývoj si vyžadoval pravidelné úpravy. Konštatoval, že to vysvetľuje, že po jej zavedení bola predmetom len príležitostných kontaktov medzi dopravcami týkajúcich sa jej uplatňovania.

264

V treťom rade, pokiaľ ide o výhradu smerujúcu proti bodu 475 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že Všeobecný súd v tomto bode uviedol, že Cargolux nespochybňovala, že účinky koordinácie týkajúcej sa bezpečnostnej prirážky pretrvávali počas obdobia, pre ktoré neexistuje dôkaz o kontaktoch. Dodal, že Cargolux navyše netvrdila, že by nevedela o tom, že ostatní obvinení dopravcovia sa počas tohto obdobia naďalej koordinovali, pokiaľ ide o bezpečnostnú prirážku.

268

V tejto súvislosti v rozsahu, v akom Cargolux v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že neodôvodnil napadnutý rozsudok tým, že neuviedol, o aké účinky išlo, stačí na jednej strane uviesť, že z tohto bodu zjavne vyplýva, že Všeobecný súd odkázal na protisúťažné účinky vyplývajúce zo správania týkajúceho sa bezpečnostnej prirážky, teda zvýšenie ceny za služby leteckej nákladnej dopravy, v konečnom dôsledku na úkor spotrebiteľov v EHP. Na základe uplatnenia judikatúry, ktorú Všeobecný súd uviedol v bode 472 napadnutého rozsudku, ktorá nebola v tomto odvolaní spochybnená, však účinky vyvolané dotknutým protisúťažným správaním možno skutočne zohľadniť ako dôkaz umožňujúci preukázať, že podnik pokračoval v protisúťažnom správaní napriek neexistencii jeho priamej účasti na ňom počas určitých období.

269

Za týchto podmienok nemožno prijať ani argument spoločnosti Cargolux, ktorým tvrdí, že Všeobecný súd protiprávne obrátil dôkazné bremeno tým, že jej uložil povinnosť vyvrátiť existenciu protisúťažných účinkov, ktoré Komisia predtým neidentifikovala ani nepreukázala, ako aj preukázať, že nevedela o tom, že ostatní dopravcovia pokračovali v koordinácii.

273

Z vyššie uvedeného vyplýva, že argumentácia uvedená v bodoch 245 až 248 tohto rozsudku je sčasti neprípustná a sčasti nedôvodná.

274

Po štvrté, pokiaľ ide o výhradu smerujúcu proti bodu 476 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že Všeobecný súd v tomto bode uviedol, že Cargolux nepreukázala, a dokonca ani netvrdila, že sa verejne dištancovala od koordinácie týkajúcej sa bezpečnostnej prirážky počas období, pre ktoré neexistuje dôkaz o kontaktoch, a že nepreukázala ani to, že počas týchto období na predmetnom trhu obnovila správanie v súlade so spravodlivou a nezávislou hospodárskou súťažou.

275

Keďže sa nevyhovelo žiadnemu z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla Cargolux na podporu svojho odvolania, treba toto odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.

O trovách

279

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

280

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

Cargolux Airlines International SA je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.