C-403/22

SAS Cargo Group A/S , so sídlom v Kastrupe (Dánsko),

Scandinavian Airlines System Denmark‑Norway‑Sweden , so sídlom v Štokholme (Švédsko),

SAS AB , so sídlom v Štokholme,

v zastúpení: B. Creve a M. Kofmann, advokater, ako aj G. Forwood a J. Killick, avocats,

odvolateľky,

ďalšia účastníčka konania:

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 19. apríla 2024,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. septembra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojím odvolaním spoločnosti SAS Cargo Group A/S (ďalej len „SAS Cargo“), Scandinavian Airlines System Denmark‑Norway‑Sweden (ďalej len „SAS Consortium“) a SAS AB (ďalej spoločne len „SAS Cargo a i.“) navrhujú zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 30. marca 2022, SAS Cargo Group a i./Komisia ( T‑324/17 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2022:175 ), ktorým Všeobecný súd čiastočne zamietol ich žalobu, ktorou sa domáhali v prvom rade úplného alebo čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa ich týka, a subsidiárne zníženia výšky pokuty, ktorá im bola týmto rozhodnutím uložená.

„1. Orgány spoločenstva uplatňujú článok 8 a 9… v súlade s právnymi predpismi spoločenstva uvedenými v prílohe, pričom sa zohľadní potreba úzkej spolupráce medzi orgánmi spoločenstva a švajčiarskymi orgánmi.

2. Švajčiarske úrady rozhodujú podľa článku 8 a 9 o prijateľnosti všetkých dohôd, rozhodnutí a dohodnutých postupov… vzhľadom na trasy medzi Švajčiarskom a tretími krajinami.“

4

Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) sa stalo uplatniteľným v rámci tej istej dohody s účinnosťou od 5. decembra 2007, a to rozhodnutím č. 1/2007 Spoločného výboru pre leteckú dopravu medzi Spoločenstvom a Švajčiarskom zriadeného podľa dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou č. 1/2007 z 5. decembra 2007, ktorým sa nahrádza príloha k Dohode o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou ( Ú. v. EÚ L 34, 2008, s. 19 ). K tomuto dátumu nahradilo nariadenie Rady (EHS) č. 3975/87 zo 14. decembra 1987 stanovujúce postup pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže pre podniky leteckej dopravy ( Ú. v. ES L 374, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 07/001, s. 262), ktoré bolo uvedené v prílohe k dohode o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom od nadobudnutia jej platnosti.

Zmluva o FEÚ

5

c)

rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;

…“

Dohoda o EHP

6

Článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3, ďalej len „Dohoda o EHP“) zodpovedá mutatis mutandis článku 101 ZFEÚ.

Pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude [Európska k]omisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslušnej geografickej oblasti v rámci [Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)]. Komisia obvykle použije na výpočet hodnotu predaja podniku počas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podieľal na porušení…

…

25.

Okrem toho, Komisia nezávisle od trvania účasti podniku na porušení zahrnie do základnej výšky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % až 25 % hodnoty predaja podľa definície v časti A, aby podniky odradila od akejkoľvek účasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Komisia môže takisto uplatniť takúto dodatočnú sumu aj v prípade iných porušení. Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý sa má brať do úvahy v konkrétnom prípade zohľadní určitý počet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22.

…

28.

…

–

ak protikonkurenčné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi. …

…

37.

I keď tieto usmernenia vysvetľujú všeobecnú metodiku stanovovania výšky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnosť dosiahnuť odstrašujúci účinok v konkrétnej veci môžu byť dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21.“

V odvetví nákladnej dopravy je preprava nákladu leteckou cestou zabezpečovaná leteckými spoločnosťami (ďalej len „dopravcovia“). Vo všeobecnosti dopravcovia poskytujú služby nákladnej dopravy špeditérom, ktorí organizujú prepravu tohto nákladu v mene odosielateľov. Ako protihodnotu títo špeditéri platia dopravcom cenu, ktorá sa skladá jednak z taríf vypočítaných za kilogram a jednak z rôznych prirážok.

Správne konanie

12

Dňa 7. decembra 2005 bola Európskej komisii doručená žiadosť o oslobodenie od pokút na základe jej oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov ( Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3 ; Mim. vyd. 08/002, s. 155), ktorú podala spoločnosť Deutsche Lufthansa AG (ďalej len „Lufthansa“) a jej dve dcérske spoločnosti, Lufthansa Cargo AG a Swiss International Air Lines AG. Podľa tejto žiadosti existovali protisúťažné kontakty medzi viacerými dopravcami, ktoré sa týkali prvkov tvoriacich cenu služieb poskytovaných na trhu leteckej nákladnej dopravy, a to zavedenia tzv. „palivových“ a „bezpečnostných“ prirážok, ako aj odmietnutia týchto dopravcov platiť špeditérom províziu z prirážok (ďalej len „odmietnutie platiť provízie“).

13

V dňoch 14. a 15. februára 2006 Komisia vykonala neohlásené kontroly v priestoroch viacerých dopravcov.

Komisia prijala 9. novembra 2010 rozhodnutie K(2010) 7694 v konečnom znení týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec COMP/39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“). Toto rozhodnutie bolo určené 21 dopravcom, medzi ktorými boli aj SAS Cargo a i.

17

Uvedené rozhodnutie vo svojom odôvodnení uvádzalo, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy tým, že sa dohodli na palivovej prirážke, bezpečnostnej prirážke a odmietnutí platiť provízie, a podieľali sa tak na jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, ku ktorému dochádzalo na území EHP a Švajčiarska.

Rozsudky zo 16. decembra 2015

18

Rozsudkom zo 16. decembra 2015, SAS Cargo Group a i./Komisia ( T‑56/11 , EU:T:2015:990 ), Všeobecný súd zrušil pôvodné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločností SAS Cargo a i. V dvanástich ďalších rozsudkoch z toho istého dňa Všeobecný súd tiež úplne alebo čiastočne zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo dvanástich ďalších dopravcov alebo skupín dopravcov.

Dňa 17. marca 2017 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktoré bolo určené 19 dopravcom, vrátane spoločností SAS Cargo a i.

22

V spornom rozhodnutí sa uvádza, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy na celom svete prostredníctvom palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie (ďalej len „sporný kartel“), čím sa dopustili jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom.

23

V oddiele 4 tohto rozhodnutia, nazvanom „Opis skutkových okolností“, Komisia najmä uviedla, že vyšetrovanie odhalilo kartel celosvetového rozsahu založený na sieti dvojstranných a mnohostranných kontaktov medzi konkurentmi počas dlhého obdobia, týkajúcich sa správania, ktoré sa rozhodli, plánovali alebo zamýšľali prijať vo vzťahu k rôznym prvkom cien za služby nákladnej dopravy, uvedeným v predchádzajúcom bode. Komisia zdôraznila, že spoločným cieľom tejto siete kontaktov bolo koordinovať správanie konkurentov v oblasti stanovenia cien alebo znížiť neistotu, pokiaľ ide o ich cenovú politiku. Následne opísala kontakty týkajúce sa palivovej prirážky, bezpečnostnej prirážky a odmietnutia platiť provízie a posúdila skutkové dôkazy týkajúce sa jednak sporného kartelu ako celku a jednak každého z adresátov uvedeného rozhodnutia.

24

Na jednej strane v odôvodneniach 822 až 832 sporného rozhodnutia, ktoré tvoria pododdiel 5.2 tohto rozhodnutia, nazvaný „Právomoc Komisie“, Komisia v podstate uviedla, že najprv neuplatní článok 101 ZFEÚ na dohody a postupy predchádzajúce 1. máju 2004 týkajúce sa spojení medzi letiskami v Európskej únii a letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP (ďalej len „spojenia medzi Úniou a tretími krajinami“), následne článok 53 Dohody o EHP na dohody a postupy predchádzajúce 19. máju 2005, pokiaľ ide o spojenia medzi Úniou a tretími krajinami a spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP a ktoré nie sú členmi Únie, a letiskami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách (ďalej len „spojenia medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami“) a nakoniec článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom na dohody a postupy predchádzajúce 1. júnu 2002, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami v Únii a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku (ďalej len „spojenia medzi Úniou a Švajčiarskom“). V odôvodnení 832 uvedeného rozhodnutia spresnila, že toto rozhodnutie nemalo „žiadnu ambíciu na odhalenie akéhokoľvek porušenia článku 8 dohody [o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom] týkajúceho sa služieb nákladnej dopravy [medzi] Švajčiarskom [a] tretími krajinami“.

27

Na druhej strane v odôvodneniach 1036 až 1046 sporného rozhodnutia, ktoré tvoria pododdiel 5.3.8 tohto rozhodnutia, nazvaného „Uplatniteľnosť článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP na prichádzajúce spojenia“ Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré odmietla tvrdenia viacerých obvinených dopravcov, podľa ktorých prekročila hranice svojej územnej právomoci podľa pravidiel medzinárodného práva verejného tým, že konštatovala a sankcionovala porušenie týchto dvoch ustanovení na spojeniach s odletom z tretích krajín a smerujúcich do EHP (ďalej len „prichádzajúce spojenia“, a pokiaľ ide o služby nákladnej dopravy ponúkané na týchto spojeniach „prichádzajúce služby nákladnej dopravy“).

Pododdiel 5.3 sporného rozhodnutia, ktorý sa v prejednávanej veci týka uplatnenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, obsahuje odôvodnenia 833 až 1052 tohto rozhodnutia. V odôvodnení 846 uvedeného rozhodnutia tak po prvé uviedla, že obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie alebo ovplyvňovali tvorbu cien, „čo v konečnom dôsledku v[iedlo] k stanoveniu cien vo vzťahu k“ palivovej prirážke, bezpečnostnej prirážke a plateniu provízie z prirážok špeditérom. V odôvodnení 861 uvedeného rozhodnutia Komisia konštatovala, že „všeobecný systém koordinácie určovania cien za služby nákladnej dopravy“, odhalený jej vyšetrovaním, svedčí o existencii „komplexného porušenia pozostávajúceho z rôznych činností, ktoré [bolo možné] kvalifikovať buď ako dohodu, alebo ako zosúladený postup, v rámci ktorých konkurenti vedome nahradili riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi sebou“.

31

34

Po štvrté v odôvodneniach 972 až 1021 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala právnu úpravu siedmich tretích krajín, o ktorých viacero obvinených dopravcov tvrdilo, že im ukladala povinnosť dohodnúť sa na prirážkach, čím bránili uplatňovaniu relevantných pravidiel hospodárskej súťaže. Komisia sa domnievala, že títo dopravcovia nepreukázali, že konali pod nátlakom týchto tretích krajín.

35

Po piate v odôvodneniach 1024 až 1035 tohto rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že jediné a pokračujúce porušenie mohlo citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP a medzi zmluvnými stranami dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom.

36

Oddiel 7 sporného rozhodnutia, nazvaný „Dĺžka trvania porušenia“, obsahuje odôvodnenia 1146 až 1169 tohto rozhodnutia. Ako teda vyplýva z odôvodnenia 1146 uvedeného rozhodnutia, Komisia konštatovala, že sporný kartel sa začal 7. decembra 1999 a trval až do 14. februára 2006. V tomto odôvodnení 1146 spresnila, že tento kartel porušoval:

–

článok 53 Dohody o EHP od 19. mája 2005 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na spojeniach medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami,

–

článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom od 1. júna 2002 do 14. februára 2006, pokiaľ ide o leteckú dopravu na spojeniach medzi Úniou a Švajčiarskom.

37

V odôvodnení 1169 toho istého rozhodnutia Komisia uviedla, že porušenie trvalo, pokiaľ ide o spoločnosti SAS Cargo a i., od 13. decembra 1999 do 14. februára 2006.

Komisia sa v odôvodneniach 1221, 1223 a 1227 až 1229 sporného rozhodnutia tiež domnievala, že dodatočná suma 16 % hodnoty predaja podľa bodu 25 usmernení z roku 2006 mala byť rozdelená medzi spoločnosti SAS Cargo a i. tak, aby odrážala dĺžku trvania účasti každého z týchto subjektov na jedinom a pokračujúcom porušení, v súlade s bodom 28 týchto usmernení uložila spoločnostiam SAS Cargo a SAS Consortium zvýšenie základnej sumy pokuty o 50 % z dôvodu opakovaného porušenia a na základe bodu 29 uvedených usmernení priznala spoločnostiam SAS Cargo a i. zníženie základnej sumy pokuty o 10 % z dôvodu ich obmedzenej účasti na jedinom a pokračujúcom porušení. Komisia okrem toho uplatnila na ich pokutu zníženie o 15 %, aby zohľadnila ich príspevok v rámci ich žiadosti o zhovievavosť. Výška uložených pokút uložených spoločnostiam SAS, SAS Cargo a SAS Consortium tak bola stanovená, v tomto poradí, na 38250000 eur, 64812500 eur a 14875000 eur.

40

Články 1, 3 a 4 výroku sporného rozhodnutia znejú takto:

„Článok 1

Nasledujúce podniky sa tým, že koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej dopravy na celom svete, pokiaľ ide o palivovú prirážku, [bezpečnostnú prirážku] a platenie provízie z prirážok, dopustili nasledujúceho jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 [ZFEÚ], článku 53 [dohody o EHP] a článku 8 [dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom], pokiaľ ide o nasledujúce spojenia a počas nasledujúcich období.

1)

q)

[SAS Consortium] od 13. decembra 1999 do 28. decembra 2003;

…

2)

Nasledujúce podniky porušili článok 101 [ZFEÚ], pokiaľ ide o [spojenia medzi Úniou a tretími krajinami] počas týchto období:

…

Nasledujúce podniky porušili článok 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o [spojenia medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami] počas týchto období:

…

o)

[SAS] od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;

p)

[SAS Cargo] od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;

p)

[SAS Cargo] od 1. júna 2002 do 14. februára 2006;

q)

[SAS Consortium] od 1. júna 2002 do 28. decembra 2003;

…

Článok 3

p)

[SAS Cargo a i.] spoločne a nerozdielne: 5265750 [eur];

q)

[SAS Cargo a SAS] spoločne a nerozdielne: 32984250 [eur];

r)

[SAS Cargo]: 22308250 [eur];

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 29. mája 2017 SAS Cargo a i. podali žalobu, ktorou sa domáhali, aby Všeobecný súd prijal opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo na vykonanie dokazovania nariaďujúce Komisii, aby im poskytla prístup k celému spisu vo veci vedenej na Komisii alebo akékoľvek iné opatrenie, ktoré Všeobecný súd považuje za potrebné; zrušil v celom rozsahu alebo čiastočne sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, a subsidiárne znížil výšku pokuty, ktorá im bola týmto rozhodnutím uložená.

42

45

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd:

–

zrušil článok 1 ods. 1 písm. o), p) a q), článok 1 ods. 2 písm. o) a p), článok 1 ods. 3 písm. o) a p) a článok 1 ods. 4 písm. o), p) a q) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje účasť spoločností SAS Cargo a i. na zložke jediného a pokračujúceho porušenia týkajúcej sa odmietnutia platiť provízie,

–

zrušil:

–

stanovil výšku uloženej pokuty:

–

spoločnosti SAS Consortium vo výške 7030618 eur,

–

spoločnostiam SAS Cargo a SAS Consortium spoločne a nerozdielne vo výške 5937909 eur,

–

v zostávajúcej časti žalobu zamietol a

–

rozhodol, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tri štvrtiny trov konania vynaložených spoločnosťami SAS Cargo a i., pričom posledné uvedené spoločnosti znášajú jednu štvrtinu svojich vlastných trov konania.

46

Všeobecný súd najmä čiastočne vyhovel prvému žalobnému dôvodu. V tejto súvislosti dospel k záveru, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď spoločnostiam SAS Cargo a i. odmietla poskytnúť prístup k určitým častiam odpovedí na oznámenie o výhradách uvedeným v spornom rozhodnutí. Konštatoval však, že to nemá vplyv na záver Komisie, že článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP sa uplatňujú na vytýkané správanie, ku ktorému došlo v Hongkongu a Japonsku.

V rámci tretieho žalobného dôvodu, ktorému Všeobecný súd čiastočne vyhovel, najmä konštatoval, že skutočnosť, že niektoré dôkazy použité proti spoločnostiam SAS Cargo a i. v spornom rozhodnutí musia byť, ako tvrdili SAS Cargo a i., zamietnuté, neumožňuje spochybniť súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa Komisia odvolávala, aby preukázala ich účasť na zložke jediného a pokračujúceho porušenia týkajúcej sa palivovej prirážky, ani na zložke týkajúcej sa bezpečnostnej prirážky. Všeobecný súd však konštatoval, že pokiaľ ide o právnu úpravu, ktorá sa uplatňovala v Thajsku, spoločnostiam SAS Cargo a i. sa podarilo preukázať, že od 20. júla 2005 orgány tejto krajiny vytvorili právny rámec, ktorý vylučoval akúkoľvek možnosť súťažného správania medzi dopravcami pri určení sumy palivovej prirážky, ktorá sa uplatňovala na letoch s odletom z uvedenej krajiny. Tiež konštatoval, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď ich považovala za zodpovedné za zložku jediného a pokračujúceho porušenia týkajúcu sa odmietnutia platiť provízie.

49

V rámci piateho žalobného dôvodu Všeobecný súd najmä konštatoval, že keďže Komisia nesprávne pripísala spoločnostiam SAS Cargo a i. zodpovednosť za zložku jediného a pokračujúceho porušenia týkajúcu sa odmietnutia platiť provízie, táto inštitúcia nadhodnotila mieru ich účasti na jedinom a pokračujúcom porušení. Vyvodil záver, že Komisia sa v dôsledku toho dopustila protiprávnosti sporného rozhodnutia tým, že spoločnostiam SAS Cargo a i. vzhľadom na ich obmedzenú účasť na jedinom a trvajúcom porušení neznížila základnú sumu pokuty o viac ako 10 %.

53

Okrem toho vzhľadom na to, že čiastočne vyhovel niektorým žalobným dôvodom na neplatnosť, znížil koeficient závažnosti porušenia v porovnaní s koeficientom použitým v spornom rozhodnutí, stanovil dodatočnú sumu mierne nižšiu, ako bola suma stanovená Komisiou, a uplatnil vyššiu sadzbu zníženia z dôvodu obmedzenej účasti spoločností SAS Cargo a i. na jedinom a pokračujúcom porušení, než aká bola stanovená Komisiou. Naproti tomu konštatoval, že vylúčenie určitých dôkazov neodôvodňuje ďalšie zníženie z dôvodu obmedzenej účasti na jedinom a pokračujúcom porušení.

54

Všeobecný súd vypočítal pokutu na základe týchto skutočností a rozhodol, že pokuty uložené spoločnostiam SAS Cargo a i. musia byť stanovené vo výške uvedenej v bode 45 tohto rozsudku.

55

Všeobecný súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

zrušil sporné rozhodnutie v celom rozsahu alebo čiastočne, a to v rozsahu, v akom sa ich týka,

–

zrušil alebo podstatne znížil pokutu, ktorá im bola uložená,

–

subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu a

–

subsidiárne, ak sa odvolaniu vyhovie, vrátil vec Všeobecnému súdu a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

O odvolaní

58

Na podporu svojho odvolania SAS Cargo a i. uvádzajú päť odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd v súvislosti s porušením ich práva na obhajobu a ich práva na prístup k spisu. Ich druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnych právnych posúdeniach v súvislosti s ich právom byť vypočuté, pokiaľ ide o uplatnenie kritéria založeného na kvalifikovaných účinkoch protisúťažných postupov v Únii (ďalej len „kritérium kvalifikovaných účinkov“) a prichádzajúce spojenia. Vo svojom treťom odvolacom dôvode tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení tohto kritéria. Ich štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení existencie jediného a pokračujúceho porušenia. Vo svojom piatom odvolacom dôvode tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výkone svojej neobmedzenej právomoci.

O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa práva na obhajobu a práva na prístup k spisu

59

V prvom rade sa Všeobecný súd v bode 110 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia nevychádzala z nesprístupnených dokumentov týkajúcich sa bezpečnostnej prirážky v Japonsku. Z odôvodnení 1008 a 1012 sporného rozhodnutia totiž na jednej strane vyplýva, že niektoré účastníčky konania tvrdili, že koordinácia je potrebná v prípade palivovej prirážky, a nie bezpečnostnej prirážky, a na druhej strane, že Komisii boli predložené dôkazy, hoci nedostatočné, inými dopravcami. SAS Cargo a i., ktoré samy predložili pripomienky týkajúce sa bezpečnostnej prirážky preukazujúce, že toto odôvodnenie 1008 je nesprávne, teda mali mať prístup k odpovediam na oznámenie o výhradách, ktoré poskytli títo ostatní dopravcovia, aby overili zistenia Komisie v tejto súvislosti.

62

V druhom rade sa Všeobecný súd v bodoch 112 až 114 tohto rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že nie je potrebné, aby SAS Cargo a i. mali prístup k dokumentom, ktoré Komisia použila na posúdenie právnych režimov Japonska a iných tretích krajín, z dôvodu, že sporné rozhodnutie sa obmedzuje na opis uplatniteľných ustanovení a informácie týkajúce sa legislatívneho rámca dotknutých tretích krajín sú v zásade verejné a prístupné.

63

66

Komisia odpovedá, že táto časť nie je dôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

67

Právo na prístup k spisu ako dôsledok zásady dodržiavania práva na obhajobu znamená, že Komisia musí dať dotknutému podniku možnosť preskúmať všetky dokumenty vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obhajobu. K nim patria dokumenty svedčiace v jeho prospech, ako aj v neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev týkajúcich sa iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P , EU:C:2010:389 , bod 22 a citovaná judikatúra; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 2020, NKT Verwaltung a NKT/Komisia, C‑607/18 P , EU:C:2020:385 , bod 262 ).

68

70

SAS Cargo a i. sa pritom tým, že v podstate tvrdia, že Komisia vychádzala z údajnej neexistencie tvrdení týkajúcich sa povinnosti dohodnúť sa na bezpečnostnej prirážke ako dôkazu v neprospech, pritom v skutočnosti len spochybňujú výklad tohto odôvodnenia 1012, ktorý vykonal Všeobecný súd v napadnutom rozsudku.

71

V súlade s článkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa však odvolanie obmedzuje na právne otázky.

72

Všeobecný súd je preto ako jediný oprávnený zistiť a posúdiť relevantný skutkový stav, ako aj posúdiť dôkazy. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Všeobecnému súdu prislúcha posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené. Posúdenie tohto skutkového stavu a dôkazných prostriedkov teda s výnimkou prípadu ich skreslenia nezakladá právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P , EU:C:1998:256 , bod 22 , a z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , bod 50 , ako aj citovaná judikatúra).

76

V bode 112 tohto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že tieto odôvodnenia 998 až 1001, 1009, 1010 a 1013 až 1019 neodkazujú na žiadny dokument vo vyšetrovacom spise a že Komisia v týchto odôvodneniach len opisuje uplatniteľné ustanovenia japonských právnych predpisov a dohôd ASA, ktorých zmluvnými stranami sú dotknuté tretie krajiny, a konštatuje, že nebolo preukázané, že tieto ustanovenia vyžadujú, aby dopravcovia vykonávali koordináciu taríf. Všeobecný súd tiež uviedol, že ide o ustanovenia, na ktoré odkazujú niektorí dopravcovia, ktorí boli adresátmi oznámenia o výhradách vo svojej argumentácii obsiahnutej v odpovedi na toto oznámenie, ako to vyplýva z odôvodnení 1002, 1003 a 1013 sporného rozhodnutia.

77

V bode 113 uvedeného rozsudku uviedol, že SAS Cargo a i. nevysvetľujú, ako dotknuté časti tohto rozhodnutia odhaľujú existenciu jedného alebo viacerých nesprístupnených dokumentov v ich neprospech, z ktorých Komisia podľa ich tvrdenia vychádzala.

78

V bode 114 toho istého rozsudku Všeobecný súd dodal, že aj za predpokladu, že by SAS Cargo a i. chceli Komisii vytýkať, že im neposkytla prístup k textu dotknutých právnych ustanovení, právny rámec, ktorý sa uplatňuje v Japonsku a v ostatných dotknutých tretích krajinách v oblasti prirážok, nemôže sám osebe predstavovať dôkaz v ich neprospech a že v každom prípade je táto informácia v zásade verejná a prístupná. Ďalej dodal, že oznámenie o výhradách im navyše umožnilo účinne vyjadriť svoje stanovisko k dotknutým právnym ustanoveniam počas správneho konania.

Ďalej, pokiaľ SAS Cargo a i. poukazujú na bod 114 napadnutého rozsudku a tvrdia, že skutočne ide o dokumenty v ich neprospech, že judikatúra citovaná v tomto bode 114 nie je relevantná a že verejná povaha dotknutých právnych úprav nie je preukázaná, stačí uviesť, že táto argumentácia sa týka úvah Všeobecného súdu, ktoré sú doplňujúce, ako to vyplýva z bodov 75 až 78 tohto rozsudku. Uvedená argumentácia sa teda musí zamietnuť ako neúčinná v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej výhrady smerujúce proti doplňujúcim dôvodom rozhodnutia Všeobecného súdu nemôžu mať za následok zrušenie tohto rozhodnutia a sú teda neúčinné (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P , EU:C:2002:582 , bod 537 , ako aj zo 4. októbra 2024, thyssenkrupp/Komisia, C‑581/22 P , EU:C:2024:821 , bod 263 a citovaná judikatúra).

81

Napokon pokiaľ ide o výhrady spoločností SAS Cargo a i. proti bodom 558 až 561 napadnutého rozsudku, stačí uviesť, že v týchto bodoch Všeobecný súd odkázal na pokyn úradu civilného letectva Thajska obsiahnutý v liste predloženom spoločnosťami SAS Cargo a i. tak počas správneho konania, ako aj pred Všeobecným súdom. SAS Cargo a i. však neuvádzajú žiadne právne tvrdenie, ktoré by vysvetľovalo, v čom by toto konštatovanie mohlo odhaliť nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd pri posudzovaní argumentácie, ktorú mu predložili SAS Cargo a i. v súvislosti s údajnými dôkazmi v ich neprospech, vykonanom v bodoch 103 až 115 napadnutého rozsudku.

85

Táto povinnosť však neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia vyjadrené účastníkmi konania. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, ak umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, z ktorých Všeobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , bod 372 , ako aj z 26. septembra 2024, Covestro Deutschland a Nemecko/Komisia, C‑790/21 P a C‑791/21 P , EU:C:2024:792 , bod 114 , ako aj citovaná judikatúra).

86

Z bodov 103 až 109 napadnutého rozsudku však vyplýva, že Všeobecný súd odpovedal na argumentáciu spoločností SAS Cargo a i., podľa ktorej im Komisia mala poskytnúť prístup k odpovediam ostatných adresátov oznámenia o výhradách, ktoré boli uplatnené a týkali sa japonskej právnej úpravy. Ako sa uvádza v tomto bode 103, táto argumentácia sa týkala najmä odôvodnenia 1011 sporného rozhodnutia, ktorý súvisí práve s odpoveďami na oznámenie o výhradách poskytnutými spoločnosťou Japan Airlines a ďalšími dopravcami v súvislosti s palivovou prirážkou pre lety s odletom z Japonska. Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 84 a 85 tohto rozsudku teda tvrdenie, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia, nie je preukázané.

87

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

V prvom rade Všeobecný súd v bode 123 napadnutého rozsudku konštatoval, že zásada vyplývajúca z jeho rozsudku z 29. júna 1995, Solvay/Komisia ( T‑30/91 , EU:T:1995:115 ), podľa ktorej Komisii neprináleží, aby sama rozhodla, či je dokument užitočný na obhajobu, sa neuplatňuje na dôkazy predložené po oznámení o výhradách. Rozsudok, ktorý citoval v tejto súvislosti, a to rozsudok Všeobecného súdu zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia ( T‑240/07 , EU:T:2011:284 ), pritom nevylučuje poskytnutie prístupu, ak je to nevyhnutné na dodržanie zásady rovnosti zbraní. Právo na riadnu správu vecí verejných a právo na spravodlivý proces zakotvené v článkoch 41 a 47 Charty vyžadujú, aby orgány činné v trestnom konaní sprístupnili všetky relevantné dôkazy, ktoré majú k dispozícii. Na účely určenia, či sa má poskytnúť prístup k dôkazom, nie je rozhodujúci okamih, kedy boli zaradené do spisu Komisie, ale len to, či mohli byť užitočné na obhajobu. Odvolateľky sa v tejto súvislosti odvolávajú na skutočnosť, že práva priznané Chartou musia mať rovnaký rozsah ako rovnocenné práva zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaným v Ríme 4. novembra 1950. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyžaduje, aby orgány činné v trestnom konaní sprístupnili všetky relevantné dôkazy, ktoré majú k dispozícii, a to tak v neprospech, ako aj v prospech, aj keď ich nepovažujú za relevantné.

90

V druhom rade odkaz na rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia ( T‑112/07 , EU:T:2011:342 ), uvedený v bode 117 napadnutého rozsudku, nie je relevantný, keďže tento rozsudok sa zaoberá „tvrdeniami“ predloženými inými adresátmi oznámenia o výhradách, zatiaľ čo SAS Cargo a i. požadovali prístup k „údajom“ iných dopravcov. Dôkazy v prospech jedného dopravcu s najväčšou pravdepodobnosťou zbavujú zodpovednosti aj iných dopravcov, ako Komisia sama uznala, keď sprístupnila určité dôkazy, ktoré boli predložené po tomto oznámení.

Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o dôkazy predložené obvinenými dopravcami, Všeobecný súd sa v bode 121 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo subsidiárne opomenul odôvodniť svoje rozhodnutie, keď konštatoval, že argumentácia spoločností SAS Cargo a i. bola založená na „mimoriadne všeobecných dohadoch“. V skutočnosti však SAS Cargo a i. predložili konkrétne dôkazy o tom, že odpovede spoločnosti Air Canada a iného dopravcu obsahujú dôkazy v prospech spoločnosti SAS Cargo a i. alebo, inými slovami, dôkazy prima facie o tom, že tieto dokumenty sú užitočné na ich obhajobu. Všeobecný súd teda porušil zásadu rovnosti zbraní a právo na obhajobu. SAS Cargo a i. odkazujú najmä na body 477 a 478 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Všeobecný súd opieral o emaily vymenené medzi spoločnosťou Lufthansa a iným dopravcom ako o dôkazy v neprospech spoločností SAS Cargo a i. Lufthansa pritom nebola obvinená. Okrem toho SAS Cargo a i. nemali prístup k prostriedkom obhajoby a dôkazom, ktoré predložila, čo silne naznačuje odmietnutie poskytnúť prístup k dôkazom v ich prospech. Všeobecný súd nevysvetlil dôvody, pre ktoré je tento dôkaz prima facie nedostatočný, a nerozhodol o všetkých predložených dôkazoch prima facie .

94

V piatom rade sa Všeobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že prístup k dôkazom potenciálne v prospech, ktoré boli predložené po oznámení o výhradách, spoločnostiam SAS Cargo a i. umožnilo využiť vo svoj prospech väčšie úsilie a prostriedky, ktoré prípadne vynaložili iní dopravcovia. Prostriedky, ktoré má osoba k dispozícii, by nemali mať vplyv na jej právo na obhajobu. Judikatúra iba stanovuje, že tvrdenia uvedené v ostatných odpovediach na oznámenie o výhradách nemožno považovať za tvrdenia v prospech.

V prejednávanej veci treba v prvom rade uviesť, ako tvrdia SAS Cargo a i., že Všeobecný súd v bode 123 napadnutého rozsudku uviedol, že sa zbytočne odvolávajú na rozsudok Všeobecného súdu z 29. júna 1995, Solvay/Komisia ( T‑30/91 , EU:T:1995:115 ), keďže už rozhodol v bode 254 svojho rozsudku zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia ( T‑240/07 , EU:T:2011:284 ), že úvaha, podľa ktorej nemôže prináležať iba Komisii, aby určila dokumenty užitočné na obhajobu dotknutého podniku, sa týka dokumentov zo spisu Komisie a nemôže sa vzťahovať na odpovede, ktoré poskytli ostatné zúčastnené strany na výhrady oznámené Komisiou.

98

100

Prvá výhrada tejto časti teda nie je dôvodná.

101

V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa bodu 117 napadnutého rozsudku, treba poznamenať, že Všeobecný súd v ňom uviedol, že SAS Cargo a i. sa z veľkej časti odvolávajú iba na to, že niektorí obvinení dopravcovia alebo adresáti oznámenia o výhradách uviedli rovnaké tvrdenia ako oni vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách alebo vo svojich pripomienkach na Všeobecnom súde. Uviedol, že takéto úvahy nemôžu charakterizovať existenciu dôkazov v ich prospech, pričom v tejto súvislosti odkázal na body 43 a 44 svojho rozsudku z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia ( T‑112/07 , EU:T:2011:342 ).

102

Z judikatúry už pripomenutej v bode 96 tohto rozsudku však vyplýva, že pokiaľ ide o neoznámenie dokumentu v prospech, dotknutý podnik musí preukázať, že jeho nesprístupnenie mohlo v jeho neprospech ovplyvniť priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Nemožno sa teda domnievať, že SAS Cargo a i. všeobecnými tvrdeniami formulovanými pred Všeobecným súdom, ako ich pripomenul v bode 117 napadnutého rozsudku, túto povinnosť splnili.

106

V bode 121 napadnutého rozsudku Všeobecný súd ďalej preskúmal argumentáciu spoločností SAS Cargo a i. týkajúcu sa dôkazov, ktoré predložili neobvinení dopravcovia, podľa ktorej tieto dôkazy mohli byť predložené v ich prospech, pretože neobvinení dopravcovia boli účastníkmi sporných kontaktov, ktoré boli vytýkané spoločnostiam SAS Cargo a i. v spornom rozhodnutí. V tejto súvislosti konštatoval, že SAS Cargo a i. vyslovili „mimoriadne všeobecné dohady“ a že všeobecnosť ich domnienky nemôže predstavovať dostatočne presný údaj o tom, že v odpovediach uvedených dopravcov sa nachádzajú dôkazy v prospech spoločností SAS Cargo a i. V bode 122 tohto rozsudku dodal, že to platí aj pre ich tvrdenie, v ktorom sa uvádza, že keďže ich zamestnanci sa zúčastnili iba „na minimálnej časti“ dotknutých správaní, dôkazy týkajúce sa väčšiny uvedených správaní majú v rukách ostatní obvinení dopravcovia.

107

Treba teda konštatovať, že SAS Cargo a i. sa svojou kritikou bodov 119 až 122 napadnutého rozsudku v skutočnosti snažia spochybniť posúdenia skutkového stavu a dôkazov, ktoré Všeobecný súd v týchto bodoch vykonal. Prípadná relevantnosť a dôkazná hodnota údajných dôkazov v prospech majú totiž zjavne skutkovú povahu, takže ako také nepodliehajú preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 19. decembra 2012, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, C‑452/11 P , EU:C:2012:829 , bod 28 , ako aj citovaná judikatúra). Táto kritika je teda neprípustná.

108

Vo štvrtom rade stačí uviesť, že argumentáciou uvedenou v bode 93 tohto rozsudku SAS Cargo a i. opätovne spochybňujú bod 121 napadnutého rozsudku a uvádzajú tvrdenia podobné tým, ktoré už boli zamietnuté v bodoch 104 až 110 tohto rozsudku. Treba ju teda tiež zamietnuť ako čiastočne neprípustnú a čiastočne nedôvodnú.

112

V piatom rade, keďže argumentácia uvedená v bode 94 tohto rozsudku sa týka len druhej vety bodu 118 napadnutého rozsudku, ktorá, ako uvádza slovné spojenie „navyše“, predstavuje doplňujúci dôvod, a je teda v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 80 tohto rozsudku neúčinná.

113

Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná, čiastočne neúčinná a čiastočne nedôvodná, a v dôsledku toho sa musí tento prvý odvolací dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa práva byť vypočutý v súvislosti s kritériom kvalifikovaných účinkov

SAS Cargo a i. tvrdia, že Všeobecný súd sa v bode 140 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia tým, že na účely preukázania svojej právomoci vychádzala z kritéria kvalifikovaných účinkov, neuviedla nové výhrady ani nezmenila obsah výhrad uvedených v oznámení o výhradách. Judikatúra vyžaduje, aby oznámenie o výhradách obsahovalo skutkové okolnosti, ktoré sú vytýkané adresátovi tohto oznámenia, ale aj ich kvalifikáciu. Keďže Všeobecný súd v tomto bode 140 pripustil, že oznámenie o výhradách neodkazuje na kritérium kvalifikovaných účinkov, nemohol bez toho, aby sa dopustil pochybenia, dospieť k záveru, že okolnosť, že toto kritérium nebolo počas správneho konania osobitne prejednané, je irelevantná a nevedie k porušeniu ich práva na obhajobu. Komisia mala z dôvodu významných opráv vo svojej analýze prinajmenšom prijať oznámenie o výhradách, ktoré by dopĺňalo oznámenie o výhradách z roku 2007, a zorganizovať nové vypočutie.

116

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, SAS Cargo a i. v bode 34 svojej žaloby pred Všeobecným súdom uviedli tvrdenie založené na pochybení pri „kvalifikácii skutkových okolností“, a to, že v oznámení o výhradách sa neuvádzalo, že Komisia má v úmysle vychádzať zo skutkových okolností s cieľom preukázať „bezprostredné, podstatné alebo predvídateľné účinky“ alebo uplatniť kritérium kvalifikovaných účinkov. SAS Cargo a i. tiež tvrdia, že nie sú povinné formulovať svoje odvolanie rovnako ako svoju žalobu.

117

Komisia odpovedá, že táto časť je neprípustná na základe článku 170 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. SAS Cargo a i. totiž pred Všeobecným súdom netvrdili, že im Komisia mala v oznámení o výhradách predložiť kritérium kvalifikovaných účinkov „prostredníctvom kvalifikácie skutkových okolností“, ale len to, že analýza Komisie bola založená na skutkových zisteniach, ktoré im neboli oznámené, že oznámenie o výhradách neuvádzalo, že Komisia zamýšľa vychádzať zo skutkových okolností uvedených neskôr v odôvodnení 1045 sporného rozhodnutia, a že nemali možnosť sa k týmto tvrdeniam vyjadriť. V každom prípade je táto časť nedôvodná.

Je pravda, že v prejednávanej veci z napadnutého rozsudku, najmä z jeho bodu 133, nevyplýva, že SAS Cargo a i. uviedli pred Všeobecným súdom výhradu týkajúcu sa neexistencie právnej kvalifikácie kritéria kvalifikovaných účinkov v oznámení o výhradách. Navyše netvrdia, že by Všeobecný súd v tomto rozsudku skreslil argumentáciu, ktorú mu predložili.

121

Ako však SAS Cargo a i. tvrdia v rámci tejto časti, z bodu 34 ich žaloby vyplýva, že pred Všeobecným súdom tvrdili, že v oznámení o výhradách nebolo uvedené, že Komisia má v úmysle vychádzať zo skutkových zistení v ňom uvedených, ktoré navyše spochybňovali, s cieľom „preukázať ‚bezprostredné, podstatné alebo predvídateľné účinky‘“ alebo „uplatniť kritérium účinkov“.

122

Je pravda, že tým výslovne netvrdili, že Komisia právne nekvalifikovala základ svojej medzinárodnej právomoci. Všeobecný súd však v bode 140 napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že na rozdiel od sporného rozhodnutia oznámenie o výhradách neodkazuje na kritérium kvalifikovaných účinkov, a v bode 145 tohto rozsudku, že okolnosť, že toto kritérium nebolo osobitne prejednané počas správneho konania, je irelevantná na účely posúdenia dodržania, či bolo dodržané ich právo na obhajobu vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol v bodoch 140 až 144 tohto rozsudku.

123

Nariadenie č. 1/2003 preto stanovuje, že účastníkom konania je zaslané oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uvádzať všetky základné údaje, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza. Takéto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatňujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyžaduje dodržanie práva na obhajobu v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcie. Táto zásada najmä vyžaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému Komisia zvažuje uložiť sankciu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, obsahovalo podstatné skutočnosti svedčiace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutočnosti, ich kvalifikácia, závažnosť, dĺžka trvania predpokladaného porušenia, ako aj dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby uvedený podnik mohol účinne uplatniť svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré voči nemu bolo začaté (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C‑289/04 P , EU:C:2006:431 , bod 69 , a zo 16. júna 2022, Quanta Storage/Komisia, C‑699/19 P , EU:C:2022:483 , bod 62 , ako aj citovanú judikatúru).

126

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bode 141 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia už v oznámení o výhradách uviedla, že má v úmysle konštatovať porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 dohody o EHP na prichádzajúcich spojeniach. V tejto súvislosti uviedol, že v bode 129 oznámenia o výhradách Komisia tak poznamenala, že „porušenie sa vzťahuje na služby nákladnej dopravy… v rámci [Únie]/EHP a Švajčiarska a na spojeniach medzi letiskami [Únie]/EHP a tretími krajinami celého sveta, obomi smermi“. Navyše poznamenal, že v bode 1430 oznámenia o výhradách Komisia uviedla, že „všetky protisúťažné činnosti zahŕňajúce každého z účastníkov spájal jeden celkový cieľ, a to dohodnúť sa na cene alebo prinajmenšom odstrániť cenovú neistotu na trhu nákladnej dopravy v EHP, a to vrátane spojení medzi letiskami EHP a tretími krajinami“.

130

Navyše kvalifikácia presného právneho kritéria, na základe ktorého Komisia vyvodzuje svoju medzinárodnú právomoc uplatňovať článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na protisúťažné správanie, ku ktorému došlo mimo týchto území, nemá vplyv na obsah podstatných skutočností, na ktorých môže Komisia založiť túto právomoc a ktoré zamýšľa uplatniť proti podniku, ktorý zamýšľa sankcionovať za porušenie týchto ustanovení.

131

Nemožno sa teda domnievať, že Komisia porušuje právo na obhajobu podnikov, ktorým je určené oznámenie o výhradách, a najmä ich právo byť vypočuté, pokiaľ ide o medzinárodnú právomoc Komisie sankcionovať protisúťažné správanie, ku ktorým došlo mimo územia Únie alebo EHP, len z toho dôvodu, že v tomto oznámení výslovne neuvádza, že má v úmysle založiť svoju právomoc sankcionovať takéto správanie na „kritériu vykonávania“ alebo na „kritériu kvalifikovaných účinkov“, dokonca aj na inom právnom kritériu, ktoré by Komisia mohla v závislosti od okolností považovať za spôsobilé odôvodniť takúto právomoc, pokiaľ v uvedenom oznámení, ako je to v prejednávanej veci, uvedie, že z dôvodu takéhoto správania má v úmysle sankcionovať podniky, ktorým je toto oznámenie určené, za porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, a vymedzí podstatné skutočnosti, ktoré zamýšľa na tento účel zohľadniť.

132

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 140 až 142 a 146 napadnutého rozsudku konštatoval, že keď Komisia v spornom rozhodnutí využila kritérium kvalifikovaných účinkov, aby založila svoju právomoc konštatovať a sankcionovať porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP na prichádzajúcich spojeniach, neuplatnila voči spoločnostiam SAS Cargo a i. nové výhrady, ani nezmenila obsah tých, ktoré predbežne zohľadnila v oznámení o výhradách. Komisia totiž už v oznámení o výhradách jednak uviedla, že ich zamýšľala sankcionovať za takéto porušenie na týchto spojeniach, a jednak vymedzila podstatné skutočnosti odôvodňujúce jej právomoc tak urobiť.

135

Navyše v bode 147 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že dôkazy uvedené v spornom rozhodnutí na preukázanie kritéria kvalifikovaných účinkov boli dostatočne opísané v oznámení o výhradách, bez toho, aby poskytol ďalšie spresnenie. Prístup Všeobecného súdu by tak od spoločností SAS Cargo a i. vyžadoval, aby rozpoznali právne kritérium, ktoré Komisia použila, a aby v rámci celého tohto oznámenia zisťovali, či obsahuje prvky, ktoré by toto kritérium podporili. Časti oznámenia o výhradách citované v tomto bode 147 ani relevantné skutkové okolnosti neobsahujú.

136

Komisia tvrdí, že táto časť je nedôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

137

V tejto súvislosti uviedol, že všetky skutkové okolnosti, na ktorých sa zakladajú tieto odôvodnenia 1045 a 1046, sa nachádzajú v oznámení o výhradách. Spresnil, že dôvod obsiahnutý v uvedenom odôvodnení 1045, ktorý sa týka účinku sporného správania na spotrebiteľov v EHP, sa tak opiera o úvahy týkajúce sa štruktúry cien za služby nákladnej dopravy, úlohy špeditérov ako sprostredkovateľov medzi dopravcami a odosielateľmi a povahy jediného a pokračujúceho porušenia, ktoré už boli obsiahnuté v bodoch 7, 104, 1396 až 1411 a 1434 až 1438 oznámenia o výhradách. Takisto poznamenal, že dôvod týkajúci sa účinkov medzilinkových služieb na hospodársku súťaž, v tom istom odôvodnení 1045, sa zakladá na úvahách týkajúcich sa fungovania odvetvia nákladnej dopravy uvedených v bodoch 7, 9, 102 a 105 tohto oznámenia. Pokiaľ ide o geografický rozsah sporného kartelu a zahrnutie prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy do jediného a pokračujúceho porušenia, uvedené v odôvodnení 1046 sporného rozhodnutia, konštatoval, že sú rozoberané v bodoch 3, 125, 129, 1045, 1390, 1394 a 1430 uvedeného oznámenia.

140

SAS Cargo a i. preto tvrdením, že Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že dôkazy uvedené v spornom rozhodnutí na preukázanie toho, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo splnené, boli dostatočne opísané v oznámení o výhradách, a že uvedené časti tohto oznámenia neobsahujú relevantné skutkové okolnosti, sa snažia dosiahnuť to, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie obsahu oznámenia o výhradách, ako ho vymedzil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, bez toho, aby sa odvolávali na skreslenie. Takéto nové posúdenie skutkového stavu však v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 72 tohto rozsudku nepatrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní.

143

Komisia tvrdí, že táto časť je nedôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

144

Stačí uviesť, že táto časť vychádza z predpokladu, že oznámenie o výhradách bolo neúplné z dôvodu, že v ňom Komisia výslovne neuviedla, že má v úmysle založiť svoju právomoc konštatovať a sankcionovať porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o prichádzajúce spojenia, na kritériu kvalifikovaných účinkov. Z analýzy prvej časti tohto odvolacieho dôvodu však vyplýva, že tento predpoklad je nesprávny.

145

147

SAS Cargo a i. tvrdia, že body 167 až 171, 179 až 181, 197, 198, 203, 221, 222 a 226 napadnutého rozsudku obsahujú rozpory a pochybenia pri uplatnení kritéria kvalifikovaných účinkov. Ako uviedol Všeobecný súd v bodoch 161 a 165 tohto rozsudku, uplatnenie tohto kritéria vyžaduje, aby Komisia preukázala pravdepodobné, predvídateľné, bezprostredné a podstatné účinky. Odkazy Všeobecného súdu na porušenia z hľadiska cieľa a na dôkaz o konkrétnych účinkov, nachádzajúce sa v bodoch 167, 170 a 171 uvedeného rozsudku, však neposkytujú odpoveď na otázku, či Komisia preukázala, že tieto štyri podmienky boli splnené. Pojem obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ nesúvisí s medzinárodnou právomocou Komisie s výnimkou toho, že by sa pripustilo, že na preukázanie takejto právomoci nie je nikdy potrebné preukázať protisúťažné účinky.

148

Pokiaľ ide o účinky na spotrebiteľov, ktoré Všeobecný súd identifikoval – a to jednak zvýšenie ceny služieb nakúpených odosielateľmi usadenými v EHP (ďalej len „účinok na odosielateľov“) uvedené v bodoch 179 a 181 napadnutého rozsudku a jednak zvýšenie ceny tovaru nakúpeného konečnými spotrebiteľmi v EHP (ďalej len „účinok na tovar“) uvedené v bodoch 181 a 226 tohto rozsudku – prináležalo mu preskúmať, či každý z týchto účinkov je pravdepodobný, predvídateľný, podstatný a bezprostredný, pričom pravdepodobnosť a predvídateľnosť predstavujú odlišné kritériá, ako sa uvádza v bode 51 rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ). Všeobecný súd nebol v priebehu svojej analýzy oprávnený meniť opis skúmaného účinku, aby ľahšie splnil kritérium kvalifikovaných účinkov.

Tento bod 179 je okrem toho poznačený nedostatočným preskúmaním všetkých relevantných skutkových okolností, alebo subsidiárne nedostatkom odôvodnenia, čo vedie k nesprávnemu uplatneniu kritéria kvalifikovaných účinkov a k porušeniu prezumpcie neviny. Všeobecný súd nezohľadnil dôkazy o opaku spoločností SAS Cargo a i. týkajúce sa účinku na odosielateľov usadených v EHP, ktorí sa na prichádzajúcich spojeniach vyskytujú zriedkavo, ani minimálne dodatočné náklady, ktoré predstavovala výška prirážok pre kupujúcich so sídlom v EHP, hoci tieto skutočnosti vylučujú podstatnú povahu účinku na odosielateľov. Bod 226 napadnutého rozsudku je okrem toho nesprávny, keďže Všeobecný súd vychádzal zo skutkového tvrdenia týkajúceho sa účinku na tovar, ktoré je čisto hypotetické, a nie je teda spôsobilé na preukázanie existencie podstatného a bezprostredného účinku na odosielateľov. Keďže Všeobecný súd vychádzal len z predpokladu podstatnej povahy účinku na odosielateľov, stačilo, aby SAS Cargo a i. predložili vysvetlenie, ktoré objasňuje skutkové okolnosti, na ktoré sa odvolávala Komisia, odlišným spôsobom.

151

Komisia tvrdí, že táto časť je čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

152

154

Argumentáciu spoločností SAS Cargo a i., podľa ktorej napadnutý rozsudok obsahuje rozpory, keďže účinok, ktorý Všeobecný súd preskúmal z hľadiska toho, či umožňuje založiť medzinárodnú právomoc Komisie s ohľadom na kritérium kvalifikovaných účinkov, sa v priebehu jeho analýzy menil, ako aj ich argumentáciu založenú na predpoklade, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku identifikoval dva účinky, ktoré analyzoval rôznym spôsobom, čím sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, protiprávneho obrátenia dôkazného bremena, ako aj porušení svojej povinnosti odôvodnenia, treba teda hneď zamietnuť, keďže vychádzajú z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku.

155

Okrem toho treba uviesť, že pokiaľ SAS Cargo a i. v tejto časti v prvom rade ďalej tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 167, 170 a 171 napadnutého rozsudku odkázal na pojem obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“, hoci tento pojem nijako nesúvisí s medzinárodnou právomocou Komisie, a v dôsledku toho neoveril, či boli v prejednávanej veci splnené podmienky na stanovenie kritéria kvalifikovaných účinkov, sú tieto body súčasťou analýzy Všeobecného súdu uvedenej v bodoch 163 až 185 tohto rozsudku, ktorá sa týka posúdenia relevantnosti účinku na ceny dovážaného tovaru, a to, ako už bolo uvedené v bode 152 tohto rozsudku, prvého z troch dôvodov, o ktoré sa Komisia opierala v odôvodneniach 1045 a 1046 sporného rozhodnutia, aby odôvodnila záver, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo v prejednávanej veci splnené.

156

V tejto súvislosti je pravda, že v tomto kontexte Všeobecný súd v bode 167 napadnutého rozsudku uviedol, že pri existencii správania, o ktorom sa Komisia domnievala, tak ako v prejednávanej veci, že preukazuje taký stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži na vnútornom trhu alebo v rámci EHP, že ho bolo možné kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, uplatnenie kritéria kvalifikovaných účinkov nemôže vyžadovať preukázanie konkrétnych účinkov, ktoré predpokladá kvalifikácia správania ako obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska účinku“ v zmysle týchto ustanovení.

160

Zo znenia bodov 163 až 181 napadnutého rozsudku ako celku totiž vyplýva, že Všeobecný súd v sporných bodoch napadnutého rozsudku sa len snažil vysvetliť, že skutočnosť, že Komisia v bode 917 sporného rozhodnutia uviedla, že nevykonala žiadne posúdenie protisúťažných účinkov predmetných protisúťažných postupov, neznamená, že Komisia z dôvodu povahy týchto postupov neposúdila, či tieto postupy mali na hospodársku súťaž v rámci Únie alebo EHP účinok umožňujúci preukázať jej právomoc uplatniť článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP na prichádzajúce služby nákladnej dopravy z hľadiska kritéria kvalifikovaných účinkov.

161

Okrem toho, ako tvrdia SAS Cargo a i. a ako Všeobecný súd v podstate pripomenul v bodoch 161 a 165 napadnutého rozsudku, z judikatúry vyplýva, že kritérium kvalifikovaných účinkov umožňuje odôvodniť uplatnenie práva hospodárskej súťaže Únie alebo EHP z hľadiska medzinárodného práva verejného, ak je pravdepodobné, že predmetné správanie bude mať bezprostredný a podstatný účinok v Únii alebo v EHP. V tomto ohľade na splnenie podmienky týkajúcej sa požiadavky predvídateľnosti stačí zohľadniť pravdepodobné účinky správania na hospodársku súťaž. Okrem toho na splnenie požiadavky bezprostrednosti stačí, aby predmetné správanie „mohlo“ mať bezprostredný účinok v Únii alebo v EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , body 49 , 51 a 52 ).

162

Ako však Všeobecný súd uviedol v bode 182 napadnutého rozsudku, overil v bodoch 183 až 227 napadnutého rozsudku, či účinok na ceny dovážaného tovaru spĺňa tieto podmienky, pričom body 183 až 200 tohto rozsudku sa týkajú predvídateľnosti tohto účinku, body 201 až 216 uvedeného rozsudku sa týkajú jeho podstatnosti a body 217 až 226 toho istého rozsudku sa týkali jeho bezprostrednosti.

166

Treba teda konštatovať, že tento bod 179 obsahuje len posúdenia skutkovej povahy, ktoré v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 72 tohto rozsudku nepodliehajú, v prípade neexistencie tvrdenia o skreslení, preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolania. Argumentácia spoločností SAS Cargo a i. smerujúca k preukázaniu nesprávnosti uvedeného bodu 179 je teda neprípustná.

167

Okrem toho, pokiaľ SAS Cargo a i. tiež tvrdia, že ten istý bod 179 predstavuje porušenie povinnosti odôvodnenia zo strany Všeobecného súdi, treba uviesť, že v bode 178 napadnutého rozsudku Všeobecný súd najmä konštatoval, že z odôvodnení 14, 17 a 70 sporného rozhodnutia, ako aj z odpovedí účastníkov konania na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré prijal, vyplýva, že dopravcovia predávajú svoje služby nákladnej dopravy výlučne alebo takmer výlučne špeditérom a že čo sa týka prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy, takmer celý predaj sa uskutočňuje v mieste pôvodu dotknutých spojení mimo EHP, kde sú usadení špeditéri. V tejto súvislosti konštatoval, že zo žaloby spoločností SAS Cargo a i. vyplýva, že v období od 1. mája 2004 do 14. februára 2006 uskutočnili len zanedbateľnú časť svojich predajov prichádzajúcich služieb nákladnej dopravy zákazníkom usadeným v EHP. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na judikatúru, ktorá už bola pripomenutá v bodoch 84 a 85 tohto rozsudku, nemožno súhlasiť so spoločnosťami SAS Cargo a i., keď tvrdia, že Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosti, ktoré mu predložili, a porušil svoju povinnosť odôvodniť napadnutý rozsudok.

Vo štvrtom rade zo spoločného výkladu bodov 217 až 226 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd sa v tomto bode 226 obmedzil na uvedenie dôvodov, pre ktoré považoval za nesprávny druhý predpoklad, na ktorom SAS Cargo a i. založili svoje tvrdenie uplatnené na pojednávaní, ktorého cieľom bolo preukázať, že účinok na ceny dovážaného tovaru nemá požadovanú bezprostrednú povahu, a podľa ktorého na to, aby sa dodatočné náklady dotkli „spotrebiteľov v rámci EHP“, museli prejsť cez „dlhý reťazec sprostredkovateľov“, vrátane odosielateľov, špeditérov a dovozcov. V uvedenom bode 226 tak uviedol, že druhý uvedený predpoklad spočíva v tom, že aj keby odkaz na „spotrebiteľov v rámci EHP“ uvedený v odôvodnení 1045 sporného rozhodnutia zahŕňal len konečných spotrebiteľov, títo spotrebitelia môžu nadobudnúť dovážaný tovar len na konci „dlhého reťazca sprostredkovateľov“. V tejto súvislosti konštatoval, že koneční spotrebitelia môžu tiež nadobudnúť tovar priamo od odosielateľa.

171

Z týchto skutočností vyplýva, že SAS Cargo a i. sa pod zámienkou tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení v skutočnosti snažia dosiahnuť, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov, ktoré v súlade s judikatúrou už pripomenutou v bode 72 tohto rozsudku nepodlieha jeho preskúmaniu v rámci odvolania.

172

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

O druhej časti týkajúcej sa nahradenia odôvodnenia

Po prvé v spornom rozhodnutí sa pritom neobjavuje účinok na odosielateľov, ktoré tak bolo v bodoch 173, 179 až 181, 225 a 226 napadnutého rozsudku čiastočne skreslené v dôsledku uvedenia nových skutkových okolností. Konkrétne tento bod 173 uvádza, že odôvodnenie 1045 sporného rozhodnutia sa týka výlučne účinku na odosielateľov, hoci sa jasne týka účinku na tovar. Navyše, aby sa vyplnili medzery v tomto rozhodnutí, uvedený bod 173 obsahuje novú skutkovú okolnosť, a to, že je prinajmenšom pravdepodobné, že odosielatelia sú usadení v EHP. Táto nová skutková okolnosť umožnila Všeobecnému súdu vynechať jeden článok v reťazci sprostredkovateľov medzi prirážkami a spotrebiteľmi v EHP, čo mu v bodoch 180 a 181 tohto rozsudku umožnilo konštatovať, že špeditéri priamo prenášajú dodatočné náklady na subjekt so sídlom v EHP. Uvedená nová skutková okolnosť bola navyše použitá v bodoch 198 a 225 uvedeného rozsudku na preukázanie toho, že podmienky predvídateľnosti a bezprostrednosti boli splnené.

175

Po druhé Všeobecný súd v bode 226 napadnutého rozsudku uviedol novú skutkovú okolnosť týkajúcu sa účinku na tovar, a to, že koneční spotrebitelia môžu nadobudnúť tovar aj priamo od odosielateľa. Ide o jediný dôvod, na základe ktorého mohol zamietnuť tvrdenie spoločností SAS Cargo a i., podľa ktorého účinok na tovar nebol bezprostredný, a to aj napriek tomu, že nikdy nedospel k záveru, že Komisia túto bezprostrednosť preukázala. Definícia účinku na tovar v napadnutom rozsudku je navyše odlišná od definície uvedenej v spornom rozhodnutí, čo predstavuje nahradenie pôvodného odôvodnenia novým odôvodnením.

– Posúdenie Súdnym dvorom

179

Z judikatúry vyplýva, že je pravda, že rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v článku 263 ZFEÚ sa vzťahuje na všetky časti rozhodnutí Komisie týkajúcich sa konaní o uplatnení článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Všeobecný súd s ohľadom na žalobné dôvody predložené žalobcom a s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré tento žalobca predloží. V rámci tohto preskúmania súdy Únie však v nijakom prípade nemôžu nahradiť odôvodnenie autora dotknutého aktu svojím vlastným odôvodnením (rozsudok zo 4. júla 2024, Westfälische Drahtindustrie a Pampus Industriebeteiligungen/Komisia, C‑70/23 P , EU:C:2024:580 , bod 38 , ako aj citovaná judikatúra).

180

Všeobecný súd teda nemôže svojím vlastným odôvodnením vyplniť medzeru v odôvodnení napadnutého aktu, lebo jeho preskúmanie by nevychádzalo z nijakého posúdenia uvedeného v tomto akte (rozsudok z 18. júla 2013, UEFA/Komisia, C‑201/11 P , EU:C:2013:519 , bod 65 a citovaná judikatúra).

181

184

V tomto odôvodnení 1045 však Komisia skutočne uviedla, že protisúťažné postupy v tretích krajinách, pokiaľ ide o prepravu nákladu do Únie a EHP, môžu mať bezprostredné, podstatné a predvídateľné účinky v rámci Únie a EHP, keďže zvýšené náklady leteckej dopravy do EHP, a teda vyššie ceny dovážaného tovaru, môžu mať vzhľadom na svoju povahu účinky na spotrebiteľov v rámci EHP. Okrem toho z bodov 178 až 180 a 196 tohto rozsudku, ktoré odkazujú najmä na odôvodnenia 14, 17, 70 a 1031 sporného rozhodnutia, vyplýva, že Všeobecný súd na základe skutočností uvedených v tomto rozhodnutí overil úlohu odosielateľov pri určovaní konečnej ceny tovaru v EHP uvedenú v odôvodnení 1045 sporného rozhodnutia.

185

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie o nahradení odôvodnenia týkajúce sa bodu 226 napadnutého rozsudku, toto tvrdenie spočíva na údajnom „účinku na tovar“, ktorý Všeobecný súd zohľadnil. Z bodov 152 a 153 tohto rozsudku pritom vyplýva, že podobne ako údajný „účinok na odosielateľov“ tento predpoklad nemá oporu v napadnutom rozsudku.

186

188

Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o kritiku týkajúcu sa bodu 208 napadnutého rozsudku, stačí uviesť, ako sa uvádza v bode 207 tohto rozsudku, že tento bod 208, ktorý navyše obsahuje len skutkové zistenia, je nadbytočný. V dôsledku toho treba výhradu týkajúcu sa uvedeného bodu 208 v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 80 tohto rozsudku v každom prípade zamietnuť ako neúčinnú.

189

Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná, čiastočne neúčinná a čiastočne nedôvodná.

O tretej časti založenej na protiprávnom obrátení dôkazného bremena

– Argumentácia účastníčok konania

Keďže táto časť je založená na všeobecnom predpoklade, podľa ktorého Všeobecný súd vyžadoval, aby SAS Cargo a i. vyvrátili existenciu kvalifikovaných účinkov bez toho, aby najprv overil, či Komisia v spornom rozhodnutí preukázala existenciu takýchto účinkov, treba na jednej strane pripomenúť, že Všeobecný súd v bodoch 183 až 227 napadnutého rozsudku overil, či Komisia dostatočne preukázala, že účinok na ceny dovážaného tovaru – ktorý, ako už bolo konštatované v bode 152 tohto rozsudku, predstavuje prvý z troch dôvodov, o ktoré sa Komisia opierala v odôvodneniach 1045 a 1046 sporného rozhodnutia, aby založila svoju právomoc konštatovať a sankcionovať porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o prichádzajúce služby nákladnej dopravy – splňuje podmienky predvídateľnosti, podstatnosti a bezprostrednosti vyžadované na to, aby mohla dospieť k záveru, že kritérium kvalifikovaných účinkov bolo splnené.

193

Na druhej strane z analýzy druhej časti tohto odvolacieho dôvodu vyplýva, že SAS Cargo a i. v tejto súvislosti neúspešne tvrdili, že v týchto bodoch napadnutého rozsudku Všeobecný súd nahradil odôvodnenie uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením, aby odôvodnil jej právomoc konštatovať a sankcionovať porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o prichádzajúce služby nákladnej dopravy.

194

Z toho vyplýva, že všeobecné tvrdenie spoločností SAS Cargo a i., podľa ktorého Všeobecný súd protiprávne obrátil dôkazné bremeno tým, že sa uspokojil predpokladmi alebo domnienky a požadoval, aby SAS Cargo a i. vyvrátili existenciu kvalifikovaných účinkov bez toho, aby najprv overil, či Komisia tieto účinky v spornom rozhodnutí preukázala, treba zamietnuť ako nedôvodné.

198

Treba však pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Komisii prináleží, aby predložila dôkazy, ktoré môžu z právneho hľadiska dostatočne preukázať skutočnosti zakladajúce porušenie práva hospodárskej súťaže. Naopak podniku, ktorý uplatňuje dôvod na obhajobu proti konštatovaniu takéhoto porušenia, prináleží, aby predložil dôkaz o tom, že tomuto dôvodu na obhajobu treba vyhovieť. Hoci podľa týchto zásad nesie dôkazné bremeno buď Komisia alebo dotknutý podnik, skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že druhému účastníkovi konania vznikne povinnosť poskytnúť vysvetlenie alebo odôvodnenie, a ak tak neurobí, možno dospieť k záveru, že boli splnené pravidlá v oblasti dôkazného bremena (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 120 a citovanú judikatúru).

199

Túto judikatúru, ktorá je založená na všeobecných pravidlách vykonávania dôkazov, možno uplatniť na situáciu, v ktorej Komisia musí preukázať svoju územnú právomoc, pokiaľ ide o správanie, ktoré má pôvod mimo územia Únie alebo EHP.

200

Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd už predtým konštatoval, že Komisia dostatočne preukázala okolnosti, ktoré uviedol v bodoch 187 a 188 napadnutého rozsudku, nemožno sa domnievať, že konštatovaním, ktoré vykonal v bodoch 189 a 190 napadnutého rozsudku, protiprávne obrátil dôkazné bremeno. Výhrada týkajúca sa tohto bodu 189 teda nie je dôvodná.

Na druhej strane uvedenému bodu 221 predchádza v bodoch 217, 218 a 220 pripomenutie zásad, ktorými sa podľa Všeobecného súdu riadi posúdenie podmienky bezprostrednosti vyžadovanej na konštatovanie, že kritérium kvalifikovaných účinkov je v danom prípade splnené. V bode 219 napadnutého rozsudku mu tiež predchádza konštatovanie, podľa ktorého v prejednávanej veci zásah špeditérov, pri ktorom sa dalo predvídať, že úplne nezávisle prenesú dodatočné náklady, ktoré museli zaplatiť, na odosielateľov – aj keď tento zásah mohol prispieť ku vzniku účinku na ceny dovážaného tovaru –, nemohol naopak sám osebe prerušiť reťazec príčinnej súvislosti medzi sporným správaním a týmto účinkom, a zbaviť ho tak jeho bezprostrednosti. Okrem toho treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bodoch 192 až 195 napadnutého rozsudku konštatoval, najmä s ohľadom na skutočnosti obsiahnuté v odôvodneniach 14 a 70 sporného rozhodnutia, že toto prenesenie dodatočných nákladov zo strany špeditérov bolo preukázané.

204

Všeobecný súd teda najprv v podstate konštatoval, že Komisia dostatočne preukázala uvedené prenesenie, a až následne uviedol, že SAS Cargo a i. nepredložili dôkazy, ktoré by to umožnili vyvrátiť, či už v rámci posúdenia vplyvu tohto prenesenia na predvídateľnosť účinku na ceny dovážaného tovaru, alebo v rámci posúdenia bezprostrednosti tohto účinku.

205

Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 198 tohto rozsudku sa teda nemožno ani domnievať, že Všeobecný súd v uvedených bodoch 194 a 221 protiprávne obrátil dôkazné bremeno.

206

Navyše bod 220 uvedeného rozsudku je poznačený protiprávnym obrátením dôkazného bremena, keďže Všeobecný súd naznačuje, že zásah tretej osoby prerušuje reťazec príčinných súvislostí len vtedy, ak je tento zásah protiprávny alebo nie vlastný bežnému fungovaniu trhu, čím spoločnosti SAS Cargo a ukladá povinnosť vyvrátiť túto podmienku bezprostrednosti. Keďže trh špeditérov je predmetom kartelu, bolo v tejto súvislosti možné preukázať „protiprávny“ zásah. Všeobecný súd však túto skutočnosť nezohľadnil. V bodoch 224 a 225 toho istého rozsudku sa Všeobecný súd pri preukazovaní bezprostrednosti prenesenia dodatočných nákladov opieral aj o účinok na odosielateľov, hoci nič nenasvedčovalo tomu, že by všeobecný účinok na spotrebiteľov v EHP bol dostatočne bezprostredný.

209

Komisia tvrdí, že táto časť je neprípustná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

210

V prvom rade treba uviesť, že v bode 53 rozsudku z 18. marca 2010, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia ( C‑419/08 P , EU:C:2010:147 ), na ktorý sa SAS Cargo a i. na podporu tejto časti odvolávajú, Súdny dvor pripomenul svoju judikatúru, podľa ktorej sa na zásady spoločné pre právne poriadky členských štátov, na ktoré odkazuje článok 340 druhý odsek ZFEÚ, nemožno odvolávať na podporu existencie povinnosti Únie napraviť akýkoľvek, dokonca aj vzdialený, škodlivý následok konania jej orgánov, keďže podmienka týkajúca sa príčinnej súvislosti stanovená v tomto ustanovení sa týka existencie dostatočne priamej príčinnej súvislosti medzi konaním inštitúcií a škodou.

214

V druhom rade, pokiaľ SAS Cargo a i. kritizujú bod 220 napadnutého rozsudku z dôvodu obrátenia dôkazného bremena v prípade podmienky bezprostrednosti, ktorá z toho vyplýva, táto argumentácia sa v podstate neodlišuje od argumentácie, ktorá už bola preskúmaná v bodoch 201 a 203 až 205 tohto rozsudku. Musí byť preto zamietnutá z rovnakých dôvodov.

215

V treťom rade, keďže SAS Cargo a i. tvrdia, že Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že na trh špeditérov sa vzťahoval kartel a že nič nenasvedčovalo tomu, že by všeobecný účinok na spotrebiteľov v EHP bol dostatočne bezprostredný, v skutočnosti sa usilujú o to, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, pričom ani netvrdia, že Súdny dvor ich skreslil. Táto argumentácia je teda v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 72 tohto rozsudku neprípustná.

216

Štvrtá časť tretieho odvolacieho dôvodu sa teda musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

219

Ďalej bod 235 tohto rozsudku je nesprávny, keďže, ako už bolo uvedené, na skutočnosť, že cieľom predmetného správania je obmedziť hospodársku súťaž, sa nemožno odvolávať na účely stanovenia právomoci Komisie. V bodoch 230 a 236 uvedeného rozsudku sa Všeobecný súd tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na účely založenia právomoci Komisie vychádzal z existencie jediného a pokračujúceho porušenia. Odôvodnenie 872 sporného rozhodnutia totiž preukazuje, že jediné a pokračujúce porušenie sa týkalo len odvetvia nákladnej leteckej dopravy „v EHP“. Jediné a pokračujúce porušenie však nemôže obsahovať prvky „mimo EHP“ na účely založenia právomoci Komisie a zároveň byť „obmedzené“ na EHP.

220

Napokon body 228 a 234 toho istého rozsudku sú nesprávne, keďže Všeobecný súd konštatoval, že Komisia mala právomoc sankcionovať správanie na prichádzajúcich leteckých spojeniach, ktoré navyše nespĺňalo kritérium kvalifikovaných účinkov. Použitie „koncepcie jediného a pokračujúceho porušenia“ na tento účel príliš rozširuje odôvodnenie Súdneho dvora v rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 ).

221

Komisia tvrdí, že táto časť sa musí byť zamietnuť.

Za týchto podmienok treba konštatovať, že táto časť tohto odvolacieho dôvodu sa týka doplňujúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku, a preto je v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 80 tohto rozsudku neúčinná.

225

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretí odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustný, čiastočne neúčinný a čiastočne nedôvodný.

O štvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa jediného a pokračujúceho porušenia

226

Štvrtý odvolací dôvod spoločností SAS Cargo a i. sa skladá z troch častí. V prvej časti SAS Cargo a i. poukazujú na rozpory medzi odôvodnením a výrokom sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o geografický rozsah predmetného správania. Druhá časť sa týka nesprávneho právneho posúdenia dôvodu obhajoby založeného na štátnom nátlaku. V tretej časti SAS Cargo a i. tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil konštatovanie Komisie, ktorá predmetné správanie kvalifikovala ako jediné a pokračujúce porušenie.

V tejto súvislosti sa Všeobecný súd po prvé v bodoch 268 a 269 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že odkaz v článku 1 výroku uvedeného rozhodnutia na koordináciu „na celom svete“ je iba „konštatovaním skutkového stavu“, a preto tento výrok „nevyvoláva pochybnosti“. Odkaz na „celosvetový rozsah“ je totiž zásadný na pochopenie tohto článku 1 ako celku, keďže spojenia identifikované v ostatných odsekoch tohto článku neodkazujú na konkrétne krajiny. Vzhľadom na tento odkaz na „celosvetový rozsah“ sa článok 1 ods. 2 a 3 sporného rozhodnutia nevyhnutne vzťahuje na všetky spojenia medzi letiskami v EHP a všetkými tretími krajinami, ktoré sú v nich uvedené. V dôsledku toho existuje aj rozpor medzi na jednej strane týmto výrokom, ktorý neumožňuje tvrdiť, že Dubaj a Thajsko nepatria do pôsobnosti sporného rozhodnutia, a na druhej strane odôvodneniami tohto rozhodnutia, najmä jeho odôvodnením 1375, v ktorom sa uvádza, že správanie, ku ktorému došlo v Dubaji, nebolo súčasťou kartelu. Komisia nemohla napraviť tento rozpor tým, že žalobcu informovala v inej veci, a to vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. marca 2022, Cathay Pacific Airways/Komisia ( T‑343/17 , EU:T:2022:184 ), že Dubaj bol z pôsobnosti sporného rozhodnutia skutočne vylúčený.

229

Po druhé body 276 a 277 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd uviedol, že „vylúčenie miestneho správania z pôsobnosti sporného kartelu nepopiera jeho celosvetový rozmer“, sú poznačené nahradením odôvodnenia, logickou chybou a vnútornými rozpormi, pričom pojem „celosvetový“ znamená „na celom svete“. Tento bod 277 tiež poukazuje na rozpor medzi dôvodmi uvedenými v odôvodneniach 889 a 890 sporného rozhodnutia na jednej strane a odôvodnením 1375 tohto rozhodnutia na strane druhej. Predmetné správanie sa totiž nemôže uplatňovať súčasne na „všetky spojenia“ a netýkať sa spojení z Dubaja alebo čiastočne nezahrnúť Thajsko. Všeobecný súd, ktorý sa pokúsil odstrániť tento rozpor, vykonal protiprávne nahradenie odôvodnenia, hoci mal konštatovať tento rozpor a v dôsledku toho uvedené rozhodnutie zrušiť.

233

Po šieste záver uvedený v bode 313 napadnutého rozsudku týkajúci sa jedinej povahy porušenia je chybný, keďže vychádza z nesprávneho predpokladu uvedeného v bode 311 tohto rozsudku, podľa ktorého malo predmetné správanie celosvetový rozmer.

234

Komisia tvrdí, že táto časť je čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

235

237

V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi pojmom „správanie“, ktorý sa vzťahuje na všetky skutkové okolnosti, a pojmom „porušenie“, ktorý sa vzťahuje na právnu kvalifikáciu tohto správania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, Quanta Storage/Komisia, C‑699/19 P , EU:C:2022:483 , bod 70 ).

238

V prejednávanej veci však zo znenia článku 1 sporného rozhodnutia, o ktorom SAS Cargo a i. netvrdia, že ho Všeobecný súd skreslil, jasne vyplýva, že Komisia nepripísala spoločnostiam SAS Cargo a i. zodpovednosť za „celosvetové porušenie“, keďže odkaz na skutočnosť, že adresáti tohto rozhodnutia „koordinovali svoje správanie v oblasti stanovenia cien za poskytovanie služieb nákladnej leteckej dopravy na celom svete, pokiaľ ide o palivovú prirážku, [bezpečnostnú prirážku] a platenie provízie z prirážok“, je v skutočnosti len faktickým opisom predmetného protisúťažného správania a sám osebe neobsahuje právnu kvalifikáciu, ktorá by mohla preukázať existenciu rozporu vo výroku sporného rozhodnutia.

239

Z týchto skutočností okrem toho vyplýva, že keďže Všeobecný súd správne konštatoval, že Komisia vo výroku sporného rozhodnutia nedospela k záveru o existencii porušenia celosvetového rozsahu, nemožno sa domnievať, že existuje rozpor medzi konštatovaním takéhoto porušenia na jednej strane a odôvodnením sporného rozhodnutia na strane druhej.

243

Na druhej strane v rozsahu, v akom SAS Cargo a i. touto argumentáciou uvedenou v tomto bode 229 v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa v tomto bode 277 dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nekonštatoval rozpor v odôvodnení, na ktorý tu poukázal, treba uviesť, že Všeobecný súd v uvedenom bode 277 konštatoval, že Komisia v odôvodnení 889 sporného rozhodnutia uviedla, že prirážky boli „všeobecne uplatniteľnými opatreniami“, ktorých „cieľom bolo, aby sa uplatňovali na všetky spojenia na celosvetovej úrovni“ a že to platilo aj pre odmietnutie platiť provízie, ktoré malo rovnako „všeobecnú povahu“. Všeobecný súd tiež uviedol, že Komisia spresnila, že prirážky boli uplatňované v rámci viacúrovňového systému, na ústrednej a miestnej úrovni, opísaného v odôvodneniach 107, 1046 a 1300 sporného rozhodnutia. Z toho vyvodil, že za týchto podmienok vylúčenie miestneho správania z pôsobnosti sporného kartelu nepopiera jeho celosvetový rozmer.

244

Treba teda konštatovať, že na jednej strane Všeobecný súd v bode 277 napadnutého rozsudku neuviedol, ako tvrdia SAS Cargo a i., že sporné správanie sa vzťahovalo súčasne „na všetky spojenia“ a netýkalo sa spojení z Dubaja alebo čiastočne nezahŕňalo Thajsko, a že na druhej strane tento bod 277 nepreukazuje nijaký rozpor v odôvodnení sporného rozhodnutia. Obmedzuje sa totiž na uvedenie rozdielu medzi na jednej strane všeobecnou pôsobnosťou predmetných prirážok a na druhej strane štruktúrou, podľa ktorej bolo ich prijatie prerokované a realizované. Tvrdenie spoločností SAS Cargo a i. zhrnuté v bode 243 tohto rozsudku je teda založené na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

248

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná, čiastočne neúčinná a čiastočne nedôvodná.

O druhej časti týkajúcej sa dôvodu obhajoby založeného na štátnom nátlaku

– Argumentácia účastníčok konania

249

SAS Cargo a i. tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení ich dôvodu obhajoby založeného na štátnom nátlaku. Toto pochybenie sa týka bodov 500, 501, 509 až 514, 532, 549, 562 a 564 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd vyžadoval, aby SAS Cargo a i. preukázali, že vnútroštátne právne predpisy tretích krajín ich zaväzovali k predmetnému správaniu. Judikatúra citovaná v tejto súvislosti Všeobecným súdom v bodoch 509 až 512 tohto rozsudku je pritom relevantná len v kontexte rozhodnutí členských štátov. Zásada nezasahovania, ktorá je dôsledkom zásady zvrchovanej rovnosti štátov, totiž priznáva tretím krajinám právo spravovať svoje záležitosti bez vonkajšieho zásahu.

V druhom rade nemožno prijať ani posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa Japonska uvedené v bodoch 537 až 540 napadnutého rozsudku a dôsledky, ktoré z nich Všeobecný súd vyvodil v bodoch 549 a 550 napadnutého rozsudku. Na jednej strane dohody ASA uzavreté s Japonskom stanovovali povinnosť koordinovať tarify vrátane prirážok. Všeobecný súd tým, že v bode 537 tohto rozsudku tvrdil opak, skreslil jasný zmysel predmetného ustanovenia o tarifách, ktorý je uvedený v bode 140 žaloby podanej na Všeobecný súd. Tieto dohody s Japonskom koordináciu prinajmenšom podporovali. V bode 538 uvedeného rozsudku Všeobecný súd skreslil aj argumentáciu spoločností SAS Cargo a i. Z ich písomností predložených Všeobecnému súdu vyplýva, že uviedli, že ustanovenia dohody ASA o tarifách povoľovali všeobecné diskusie o tarifách medzi viacerými dopravcami obsluhujúcimi rôzne krajiny určenia v rámci EHP, pričom najmä vysvetlili, že japonský úrad civilného letectva schválil rovnakú výšku prirážky pre všetky krajiny EHP. Všeobecný súd tiež v bode 545 toho istého rozsudku skreslil ich tvrdenia týkajúce sa palivovej prirážky. Uviedol totiž, že iniciatívu pri podaní kolektívnych žiadostí týkajúcich sa tejto prirážky treba pripísať dopravcom, a nie tomuto japonskému orgánu, hoci v Japonsku nikdy neboli podané žiadne kolektívne žiadosti, ale len individuálne žiadosti po koordinácii, ako to dokladajú dôkazy pripojené v prílohe k týmto písomnostiam.

253

V treťom rade, pokiaľ ide o ostatné tretie krajiny, ktorých regulačné režimy sú predmetom sporného rozhodnutia, a to Indickú republiku, Thajské kráľovstvo, Singapurskú republiku, Kórejskú republiku a Brazílsku federatívnu republiku, v odôvodnení 506 sporného rozhodnutia sa uvádza len jeden prípad, do ktorého boli SAS Cargo a i. po 1. máji 2004 zapojené. Tento dôkaz týkajúci sa Thajska je zjavne nedostatočný na preukázanie porušenia vo vzťahu k týmto iným krajinám, a to tým skôr, že ide o dôkaz v prospech. V bodoch 558 až 562 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dokonca konštatoval, že jediný prípad, ktorý SAS Cargo a i. zapájal do údajného kartelu v Thajsku, nebol v rozpore s právom hospodárskej súťaže, keďže z dôkazu predloženého spoločnosťami SAS Cargo a i. vyplýva, že thajské orgány stanovili výšky palivovej prirážky, ktoré mali dopravcovia dodržiavať, čo od 20. júla 2005 vylučovalo akúkoľvek možnosť hospodárskej súťaže. Dopustil sa však nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že SAS Cargo a i. nepreukázali, že akákoľvek možnosť hospodárskej súťaže bola pred týmto dátumom vylúčená.

255

257

Komisia tvrdí, že táto časť je čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

258

Na úvod treba uviesť, že v bodoch 500 a 501 napadnutého rozsudku Všeobecný súd na jednej strane uviedol, že zásada nezasahovania je uznaná medzinárodným obyčajovým právom, a na druhej strane, že aj za predpokladu, že by sa SAS Cargo a i. na ňu mohli odvolávať, Komisia neporušila túto zásadu tým, že uplatnila kritérium kvalifikovaných účinkov, aby uložila sankciu za správanie, ku ktorému došlo a bolo realizované v tretích krajinách a ktoré sa z politických dôvodov rozhodli povoliť. V tejto súvislosti uviedol, že uplatnenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ na správanie, o ktorom možno predvídať, že vyvolá bezprostredné a podstatné účinky v EHP, je totiž odôvodnené podľa medzinárodného práva verejného, a teda najmä zásady nezasahovania.

259

Okrem toho pokiaľ SAS Cargo a i. v prvom rade tvrdia, že Všeobecný súd pri posudzovaní ich dôvodu obhajoby založeného na štátnemu nátlaku uplatnil nesprávne právne kritérium, treba pripomenúť, že články 101 a 102 ZFEÚ sa týkajú iba protisúťažného správania, ktoré podniky uskutočňujú z vlastnej iniciatívy. Ak je protisúťažné správanie uložené podnikom vnútroštátnou právnou úpravou alebo ak táto vnútroštátna právna úprava vytvára právny rámec, ktorý sám vylučuje akúkoľvek možnosť súťažného správania z ich strany, tieto články sa neuplatňujú. V takejto situácii totiž obmedzenie hospodárskej súťaže nemá príčinu v samostatnom správaní podnikov, ako to predpokladajú tieto ustanovenia. Uvedené články sa naopak môžu uplatniť, ak sa preukáže, že vnútroštátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska súťaž mohla byť vylúčená, obmedzená alebo narušená samostatným konaním podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, C‑359/95 P a C‑379/95 P , EU:C:1997:531 , body 33 a 34 , ako aj zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C‑280/08 P , EU:C:2010:603 , bod 80 ).

262

Možnosť vylúčiť určité protisúťažné konanie z pôsobnosti článkov 101 a 102 ZFEÚ z toho dôvodu, že toto konanie bolo dotknutým podnikom uložené existujúcimi právnymi predpismi alebo že tieto predpisy vylúčili akúkoľvek možnosť konkurenčného konania zo strany týchto podnikov, tak Súdny dvor pripustil len v obmedzenej miere (rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C‑280/08 P , EU:C:2010:603 , bod 81 a citovaná judikatúra).

266

Z týchto skutočností vyplýva, že SAS Cargo a i. nedôvodne tvrdia, že Všeobecný súd sa v bodoch 509 až 512 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v nich v podstate pripomenul poznatky vyplývajúce z judikatúry uvedenej v bodoch 258 až 263 a 265 tohto rozsudku, a keď v bode 513 napadnutého rozsudku konštatoval, že sa rovnakým spôsobom uplatňujú na zákony a správanie členského štátu alebo zmluvnej strany Dohody o EHP, ako aj na zákony a správanie tretej krajiny, a následne z toho vyvodil, že spoločnostiam SAS Cargo a i. prináležalo preukázať, že vnútroštátne právne predpisy dotknutých tretích krajín ich k predmetnému správaniu nepodnecovali, ale ho k nemu zaväzovali.

267

Prijatie výkladu tohto dôvodu obhajoby založeného na štátnom nátlaku, ako ho uplatnili SAS Cargo a i., by okrem toho bolo v rozpore s nevyhnutne striktným uplatnením tohto dôvodu, ktoré ako jediné neodporuje jednoznačnému zneniu článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré sa týkajú správania podnikov.

268

V rozsahu, v akom táto časť vychádza z predpokladu, že na prijatie dôvodu obhajoby založeného na štátnom nátlaku tretej krajiny stačí, aby právne predpisy tejto krajiny podnecovali k protisúťažnému správaniu, musí sa zamietnuť ako nedôvodná, keďže tento predpoklad je nesprávny.

Treba teda konštatovať, že vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 108 tohto rozsudku údajné skreslenie nie je preukázané, keďže bod 537 napadnutého rozsudku verne vyjadruje obsah toho istého odseku 1.

272

Pokiaľ ide o tvrdenie o skreslení týkajúce sa bodu 538 napadnutého rozsudku, treba poznamenať, že Všeobecný súd v tomto bode uviedol, že SAS Cargo a i. nepopierali, že ustanovenia dohôd ASA upravujúce diskusie o tarifách medzi určenými dopravcami na konkrétnych spojeniach nemôžu povoľovať všeobecné diskusie o tarifách medzi viacerými dopravcami obsluhujúcimi cieľové krajiny odlišné od tých, na aké sa vzťahuje sporné rozhodnutie.

273

V bode 128 žaloby podanej na Všeobecný súd, ktorý bol v tomto bode 538 údajne skreslený, však SAS Cargo a i. uviedli toto:

275

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie o skreslení týkajúce sa bodu 545 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd v tomto bode uviedol, že keďže tieto dôkazy predložené spoločnosťami SAS Cargo a i. nepreukazujú existenciu povinnosti zosúladenia medzi dopravcami, pokiaľ ide o výšku palivovej prirážky, žiadny z nich nemôže vyvrátiť informácie obsiahnuté v odôvodneniach 198, 244, 256, 391, 392, 488 a 491 sporného rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že iniciatívu pri podaní kolektívnych žiadostí týkajúcich sa palivovej prirážky treba pripísať dopravcom, a nie japonskému úradu civilného letectva. Treba teda konštatovať, že SAS Cargo a i. svojou argumentáciou týkajúcou sa tohto bodu, ako je opísaná v bode 252 tohto rozsudku, v skutočnosti kritizujú výklad týchto odôvodnení sporného rozhodnutia, ktoré Všeobecný súd citoval v tomto bode 545. Týmto výkladom teda nemohlo dôjsť k skresleniu ich argumentácie týkajúcej sa palivovej prirážky. Toto tretie tvrdenie je teda nedôvodné.

276

Pokiaľ ide o argumentáciu k bodu 543 napadnutého rozsudku, ktorá sa týka jednak údajného skreslenia dôkazov, ako je uvedené v bode 253 tohto rozsudku, stačí uviesť, že v tomto bode 543 Všeobecný súd po tom, čo posúdil dôkazy predložené spoločnosťami SAS Cargo a i. na podporu ich tvrdení, dospel k záveru, že žiadny z predložených dokumentov nepreukazuje existenciu štátneho nátlaku odôvodňujúceho neuplatnenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ. SAS Cargo a i. sa pod zámienkou tvrdenia o skreslení teda v skutočnosti usilujú o to, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie týchto dôkazov. Táto argumentácia je teda na základe judikatúry pripomenutej v bode 72 tohto rozsudku v tomto rozsahu neprípustná.

280

Po druhé uvedená argumentácia je v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 74 tohto rozsudku neprípustná v rozsahu, v akom SAS Cargo a i. touto argumentáciou spochybňujú vnútornú koherenciu sporného rozhodnutia.

281

Po tretie, pokiaľ SAS Cargo a i. touto argumentáciou tvrdia, že Všeobecný súd sa nezaoberal všetkými dôkazmi, ktoré predložili, stačí uviesť, že konanie thajských orgánov bolo preskúmané Všeobecným súdom v bodoch 556 až 561 napadnutého rozsudku a že Všeobecný súd v bode 562 tohto rozsudku dospel k záveru, že pokiaľ ide o právnu úpravu uplatniteľnú v Thajsku, SAS Cargo a i. dokázali preukázať, že od 20. júla 2005 orgány tejto krajiny vytvorili právny rámec, ktorý sám osebe vylučoval akúkoľvek možnosť súťažného správania medzi dopravcami pri určení výšky palivovej prirážky, ktorá sa uplatňuje na letoch s odletom z Thajska, pričom Komisia to účinne nepoprela. Všeobecný súd rovnako uviedol, že naproti tomu SAS Cargo a i. nepreukázali, že thajská právna úprava vylučovala akúkoľvek možnosť hospodárskej súťaže v prípade bezpečnostnej prirážky alebo že v prípade palivovej prirážky bola akákoľvek možnosť hospodárskej súťaže vylúčená v období pred 20. júlom 2005.

282

Treba teda konštatovať, že tretím tvrdením uvedeným v bode 255 tohto rozsudku sa SAS Cargo a i. pod zámienkou tvrdenia, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia, domáhajú toho, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov. Táto argumentácia je teda v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 72 tohto rozsudku neprípustná.

286

Pokiaľ ide o kritiku týkajúcu sa zahrnutia tretích krajín do pôsobnosti jediného a pokračujúceho porušenia v bodoch 623 a 624 napadnutého rozsudku, stačí uviesť, že spočíva na rovnakých tvrdeniach, ako sú tie, ktoré už boli zamietnuté v dvoch predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku.

287

Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

O tretej časti týkajúcej sa kvalifikácie predmetného správania ako jediného a pokračujúceho porušenia

– Argumentácia účastníčok konania

V druhom rade sa Všeobecný súd dopustil pochybení, pokiaľ ide o správanie, ku ktorému došlo vo Švajčiarsku. V bodoch 612 až 618 napadnutého rozsudku potvrdil, že jediný kontakt zahŕňajúci SAS Cargo a i., ku ktorému došlo po 1. júni 2002, nebol protiprávny. V bode 604 tohto rozsudku však skreslil dôkazy, keď odkázal na pojem „pokračovanie“ pri použití kritéria skutočnej hmotnosti. V bodoch 604 a 605 uvedeného rozsudku tiež neodpovedal na tvrdenia a dôkazy uvedené v bode 161 žaloby, v ktorých SAS Cargo a i. v podstate nespochybnili existenciu konkrétneho stretnutia, ale ich účasť na tomto stretnutí. Z tohto bodu 605 navyše vyplýva, že neexistovala dohoda o použití skutočnej hmotnosti skôr než „zdaniteľnej hmotnosti“ na výpočet palivovej prirážky, zatiaľ čo Všeobecný súd v bode 606 toho istého rozsudku potvrdil záver Komisie, podľa ktorého sa SAS Cargo a i. na takejto dohode zúčastnili, pričom sa rozhodli ju neuplatňovať. Bod 610 napadnutého rozsudku je tiež nesprávny, keďže sa v ňom uvádza, že oznámenie zamestnanca odvolateliek týkajúce sa zrušenia palivovej prirážky porušovalo článok 101 ods. 1 ZFEÚ, hoci toto oznámenie bolo verejné. Všeobecný súd mal preskúmať, či uvedené oznámenie viedlo k väčšej transparentnosti cien, alebo uľahčilo dodržiavanie kartelu. Tým, že tak neurobil, porušil svoju povinnosť odôvodnenia. Okrem toho na toto miestne správanie z decembra 2001 týkajúce sa prirážok na spojeniach s odletom zo Švajčiarska sa neuplatnil ani článok 101 ZFEÚ, ani článok 8 dohody o leteckej doprave medzi ES a Švajčiarskom, takže bod 611 tohto rozsudku je z právneho hľadiska nesprávny.

Vo štvrtom rade je pravda, že Všeobecný súd najmä v bodoch 407 až 411 napadnutého rozsudku pripustil, že určité správanie bolo vzhľadom na alianciu WOW odôvodnené. Nesprávne však konštatoval, že niektoré správanie v rámci tejto aliancie vzhľadom na neexistenciu integrovanej spoločnej cenovej politiky „zašlo príliš ďaleko“. V každom prípade, aj keby takéto kontakty v rámci uvedenej aliancie predstavovali porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ, boli by súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia len v prípade, že by existovala objektívna súvislosť medzi uvedenými kontaktmi a týmto jediným a pokračujúcim porušením alebo v prípade, že by SAS Cargo a i. mali v úmysle zúčastniť sa na celosvetovom karteli, a nie na správaní súvisiacom s touto alianciou. Všeobecný súd však nepreukázal existenciu takejto objektívnej súvislosti medzi kontaktmi v rámci aliancie WOW a jediným a pokračujúcim porušením. Bod 430 tohto rozsudku obsahuje v tejto súvislosti len tvrdenie, takže uvedený rozsudok nie je dostatočne odôvodnený. Z toho vyplýva, že body 428 až 432 toho istého rozsudku treba odmietnuť a že v dôsledku toho treba kontakty v rámci aliancie WOW vylúčiť z dôkazov o účasti spoločností SAS Cargo a i. na jedinom a pokračujúcom porušení.

293

V šiestom rade sa Všeobecný súd dopustil pochybení, pokiaľ ide o vedomosť spoločností SAS Cargo a i. o jedinom a pokračujúcom porušení. V bode 669 napadnutého rozsudku uznal, že Komisia nepreukázala priamu účasť spoločností SAS Cargo a i. na všetkých protisúťažných činnostiach. Z toho vyplýva, že Komisia bola povinná preukázať, že SAS Cargo a i. vedeli o správaní ostatných dopravcov alebo že ho mohli rozumne predpokladať. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 670 tohto rozsudku poznamenal, že sporné rozhodnutie odkazuje na osem kontaktov. SAS Cargo a i. pritom v prvom rade uviedli bez toho, aby sa na toto tvrdenie odpovedalo, že neodhaľujú nič o predmetnej koordinácii. Ďalej vzhľadom na to, že štyri z nich boli e‑maily adresované „Drahým partnerom“, nemožno sa na ne odvolávať, ako to vyplýva z predchádzajúceho bodu. Ďalšie štyri e‑maily boli skreslené Všeobecným súdom, ktorý navyše svoje stanovisko dostatočne neodôvodnil. Okrem toho v bodoch 671, 672, 677 a 678 napadnutého rozsudku Všeobecný súd protiprávne nahradil odôvodnenie. Navyše v bodoch 678 a 679 tohto rozsudku skreslil jasný význam iného e‑mailu zo 17. februára 2003 a nezohľadnil dôkazy v prospech. Pokiaľ ide o body 681 a 683 uvedeného rozsudku, treba ich tiež zamietnuť, keďže Všeobecný súd nijako nevysvetlil dôvody, pre ktoré uvádzané e‑maily mali umožniť spoločnosti SAS oboznámiť sa so správaním, na ktorom sa nezúčastnila. Bod 685 toho istého rozsudku je tiež nesprávny, len neúplne uvádza tvrdenie spoločností SAS Cargo a i., na ktoré Všeobecný súd v tomto bode odpovedá. Všeobecný súd nemohol napraviť nedostatočnosť ôsmich e‑mailov, na ktoré sa Komisia odvolávala v odôvodnení 791 sporného rozhodnutia, tým, že by len odkázal na iné odôvodnenia bez toho, aby vysvetlil, ako tieto kontakty umožnili spoločnostiam SAS Cargo a i. oboznámiť sa so správaním, na ktorom sa nezúčastnili. Analýzu Všeobecného súdu v bodoch 660 až 694 napadnutého rozsudku týkajúcu sa vedomosti spoločností SAS Cargo a i. o správaní ostatných dopravcov, teda treba zamietnuť, rovnako ako konštatovania Všeobecného súdu uvedené v bodoch 713 až 728 tohto rozsudku týkajúce sa rozsahu účasti spoločností SAS Cargo a i. na porušení.

Podnik, ktorý sa zúčastnil na takomto jedinom a pokračujúcom porušení vlastným správaním, ktoré patrí pod pojmy „dohoda“ alebo „zosúladený postup“ s protisúťažným cieľom v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cieľom bolo prispieť k porušeniu v celom rozsahu, môže byť zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci tohto porušenia počas celej doby svojej účasti na uvedenom porušení (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P , EU:C:2012:778 , bod 42 a citovanú judikatúru, ako aj z 27. júna 2024, Servier a i./Komisia, C‑201/19 P , EU:C:2024:552 , bod 241 ).

298

V prejednávanej veci, pokiaľ SAS Cargo a i. v prvom rade tvrdia, že Všeobecný súd neodôvodnil napadnutý rozsudok, keď neodpovedal na ich argumentáciu, podľa ktorej k predmetnému správaniu došlo v rôznych kontextoch a sledovalo rôzne ciele, takže ho nebolo možné kvalifikovať ako jediné porušenie, stačí uviesť, že výhradu, ktorú vzniesli SAS Cargo a i. a ktorá bola založená na nesprávnych zisteniach týkajúcich sa jednotnej povahy porušenia, nielen v bodoch 302 až 304 napadnutého rozsudku, ale aj vo všetkých bodoch 296 až 325 tohto rozsudku. V tejto súvislosti Všeobecný súd okrem svojej analýzy argumentácie spoločností SAS Cargo a i. spochybňujúcej existenciu jediného protisúťažného cieľa, vykonanej v týchto bodoch 302 až 304, v bode 317 najmä uviedol, že SAS Cargo a i. vytýkali Komisii, že pokiaľ ide o povahu jediného a pokračujúceho porušenia, nezohľadnila osobitosti koordinácie, ktorú si vyžadovala miestna právna úprava alebo ktorá bola súčasťou legitímnych aliancií, a zamietol túto argumentáciu z dôvodu, že SAS Cargo a i. len zopakovali tvrdenia, ktoré už boli uvedené na podporu ich kritiky existencie jediného protisúťažného cieľa, takže ich bolo potrebné zamietnuť z rovnakých dôvodov.

300

Okrem toho v bodoch 318 až 321 toho istého rozsudku Všeobecný súd analyzoval argumentáciu, v ktorej SAS Cargo a i. tvrdili, že odmietnutie platiť provízie sa odlišuje od ostatných zložiek jediného porušenia tým, že toto odmietnutie vyplývalo z nezhody medzi dopravcami a špeditérmi, pokiaľ ide o výklad štandardných doložiek, na rozdiel od „tajnej koordinácie [palivovej prirážky a bezpečnostnej prirážky] v skupinke dopravcov“. Zamietol ju, pričom v podstate konštatoval, že zo sporného rozhodnutia vyplýva, že účel odmietnutia platiť provízie je nielen oddelený od verejného sporu právnej povahy, na ktorý sa odvolávajú SAS Cargo a i., ale môže tiež posilniť koordináciu týkajúcu sa prirážok.

Ďalej pokiaľ SAS Cargo a i. tvrdia, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že neodpovedal na argumentáciu, ktorú uviedli v bode 161 svojej žaloby, stačí pripomenúť, ako už bolo uvedené v bode 85 tohto rozsudku, že táto povinnosť odôvodnenia neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, za predpokladu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, z ktorých Všeobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie preskúmania v rámci odvolania. Všeobecný súd pritom posúdil argumentáciu spoločností SAS Cargo a i. týkajúcu sa správania, ku ktorému došlo vo Švajčiarsku, ktorá bola predmetom bodov 158 až 164 tejto žaloby, v bodoch 597 až 618 napadnutého rozsudku. Okrem toho SAS Cargo a i. ani netvrdia, že by neboli schopné porozumieť dôvodom, pre ktoré Všeobecný súd vyhovel ich argumentácii v prvostupňovom konaní len čiastočne. Za týchto podmienok nie je údajné porušenie povinnosti odôvodnenia preukázané.

304

Napokon, pokiaľ SAS Cargo a i. kritizujú body 605, 606 a 610 napadnutého rozsudku, stačí uviesť, že sa v skutočnosti usilujú o to, aby Súdny dvor nahradil posúdenie skutkových okolností a dôkazov vykonané Všeobecným súdom svojím vlastným posúdením, bez toho, aby mu vytýkali akékoľvek skreslenie. Z toho vyplýva, že táto kritika je na základe judikatúry uvedenej v bode 72 tohto rozsudku neprípustná.

305

V treťom rade treba konštatovať, že argumentáciou uvedenou v bode 291 tohto rozsudku sa SAS Cargo a i. opäť usilujú o to, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov týkajúcich sa tvrdení ostatných dopravcov o správaní spoločností SAS Cargo a i., ktoré Všeobecný súd vykonal v bodoch 629 až 650 napadnutého rozsudku, a konkrétnejšie posúdenia Všeobecného súdu, ktorými len čiastočne vyhovel ich návrhu na vylúčenie určitých kontaktov zo súboru nepriamych dôkazov, ktoré boli proti nim použité v spornom rozhodnutí. Táto argumentácia, ktorá Všeobecnému súdu nevytýka žiadne skreslenie, je teda na základe judikatúry uvedenej v bode 72 tohto rozsudku tiež neprípustná.

309

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie spoločností SAS Cargo a i., že došlo k porušeniu zásad osobnej zodpovednosti a prezumpcie neviny, stačí konštatovať, že toto tvrdenie vychádza z predpokladu, že e‑maily určené „Drahým partnerom“, ktoré sú, ako vyplýva z bodu 468 napadnutého rozsudku, hromadnými e‑mailami zaslanými spoločnosťou Lufthansa Cargo AG, neumožňujú preukázať, že sa SAS Cargo a i. dopustili porušenia, keďže odkazujú len na kontakty alebo činnosti zamestnancov iných dopravcov, bez toho, aby sa zaoberali účasťou spoločností SAS Cargo a i. na týchto kontaktoch alebo ich vedomosťou o nich. V skutočnosti uvedeným tvrdením teda vyzývajú Súdny dvor, aby opätovne preskúmal skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré už Všeobecný súd posúdil v bodoch 475 až 488 napadnutého rozsudku, bez toho, aby mu vytýkali akékoľvek skreslenie. Táto argumentácia je teda v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 72 tohto rozsudku neprípustná.

310

Po tretie nemožno prijať ani tvrdenie, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia. Hoci sa totiž body 480 a 481 napadnutého rozsudku obmedzujú na uvedenie dôvodov, pre ktoré Všeobecný súd dospel k záveru, že SAS Cargo a i. sa zbytočne odvolávali na verejnú povahu informácií šírených v rámci e‑mailov opísaných v odôvodneniach 446, 450, 482 a 495 sporného rozhodnutia, body 475 až 479 a 482 až 488 tohto rozsudku skúmajú ostatné tvrdenia a skutočnosti, ktoré SAS Cargo a i. predložili Všeobecnému súdu a ktorými sa snažili najmä preukázať, že tieto e‑maily sa netýkali jediného a pokračujúceho porušenia, ale uplatňovania palivovej prirážky v rámci dohôd o rezervácii kapacity medzi spoločnosťou Lufthansa a inými dopravcami.

Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie o nahradení odôvodnenia, treba na jednej strane uviesť, že Všeobecný súd v bode 482 napadnutého rozsudku s odkazom na e‑maily opísané v odôvodneniach 446, 450, 482 a 495 sporného rozhodnutia, ako aj na jeho odôvodnenie 797 poznamenal, že Lufthansa neoznamovala účastníkom hypotetických dohôd o rezervácii kapacity len verejne dostupné informácie, ale naopak im zaslala hromadné e‑maily, čím všetkým príjemcom prezradila totožnosť dotknutých dopravcov, ako aj sumu a načasovanie palivovej prirážky, ktorú mali zaplatiť na základe týchto hypotetických dohôd. Na druhej strane Všeobecný súd v bode 483 tohto rozsudku s odkazom na odôvodnenia 453 a 450 sporného rozhodnutia, ako aj na prílohy A.59 až A.61 k žalobe konštatoval, že SAS Cargo a i. ani netvrdili, že takéto hromadné e‑maily boli nevyhnutné na plnenie týchto hypotetických dohôd a že dokumenty nachádzajúce sa v spise preukazujú, že to tak nebolo. Údajné nahradenie odôvodnenia teda nie je preukázané, keďže úvahy Všeobecného súdu uvedené v týchto bodoch 482 a 483 sa v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 180 a 181 tohto rozsudku týkajú posúdení uvedených v spornom rozhodnutí a reagujú na argumentáciu, ktorú mu predložili SAS Cargo a i.

313

V šiestom rade, pokiaľ ide o argumentáciu uvedenú v bode 294 tohto rozsudku, treba po prvé uviesť, že je pravda, že Všeobecný súd v bode 669 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia dospela k záveru, že SAS Cargo a i. sa zúčastnili na dvoch z troch zložiek jediného a pokračujúceho porušenia, a to na palivovej prirážke a bezpečnostnej prirážke, a nie, že o nich mali len preukázanú alebo predpokladanú vedomosť, ale že Komisia sa nedomnievala, že sa priamo zúčastnili na všetkých protisúťažných činnostiach v rámci týchto zložiek.

317

Po druhé tvrdenia o skreslení vytýkané Všeobecnému súdu, ktoré sa týkajú bodov 670, 678 a 679 napadnutého rozsudku, nespĺňajú požiadavky presnosti vyplývajúce z judikatúry uvedenej v bode 108 tohto rozsudku. Tieto tvrdenia sú teda neprípustné.

318

Po tretie vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 313 až 315 tohto rozsudku a na judikatúru pripomenutú v jeho bodoch 84 a 85 nie je tvrdenie o porušení povinnosti odôvodnenia uvedené v bode 294 tohto rozsudku dôvodné.

319

Po štvrté vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 180 tohto rozsudku je tiež nedôvodné tvrdenie, že Všeobecný súd v bodoch 671, 672, 677 a 678 napadnutého rozsudku nahradil odôvodnenie, keďže tieto body sa obmedzujú na uvedenie skutočností obsiahnutých v spornom rozhodnutí.

322

SAS Cargo a i. tvrdia, že Všeobecný súd sa pri výkone svojej neobmedzenej právomoci dopustil nesprávneho právneho posúdenia, čo by malo viesť Súdny dvor k tomu, aby v prípade, že na základe prvých štyroch odvolacích dôvodov nezruší pokutu v celom rozsahu, znížil jej výšku.

323

V bode 940 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s obvinenými dopravcami, je potrebné do hodnoty predaja „znovu zahrnúť“ obrat dosiahnutý spoločnosťami SAS Cargo a i. výlučne na vnútroštátnych spojeniach. V tejto súvislosti v bode 934 tohto rozsudku uznal, že ani odvolateľky, ani Komisia o takúto zmenu pokuty nepožiadali. V bode 932 uvedeného rozsudku však konštatoval, že podľa odpovede Komisie na otázku, ktorú jej položil, bolo „možné“, aby ostatní dopravcovia neodpočítali svoje obraty dosiahnuté na vnútroštátnych spojeniach v rámci jednej krajiny. Ďalej Všeobecný súd v bodoch 935 až 937 a 939 toho istého rozsudku konštatoval bez toho, aby táto otázka bola v konaní pred ním vznesená, že znenie článku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia a žiadosť o informácie zaslaná dopravcom uvádzajú, že obraty týkajúce sa vnútroštátnych spojení v rámci jednej krajiny mali byť zahrnuté do hodnoty predaja. Ďalej sa zdá, že Všeobecný súd v bodoch 938 a 939 napadnutého rozsudku predpokladal, že dopravcovia zahrnuli tieto obraty do hodnoty svojho predaja, a v dôsledku toho dospel v bode 940 tohto rozsudku k záveru, že pokuta uložená spoločnostiam SAS Cargo a i. je diskriminačná.

324

326

V tejto súvislosti SAS Cargo a i. spresňujú, že je pravda, že ich kancelária Všeobecného súdu 28. apríla 2021 vyzvala, aby sa vyjadrili k odpovediam Komisie na viaceré otázky Všeobecného súdu vrátane odpovede z 22. apríla 2021. V tejto odpovedi sa však jednoznačne uvádzalo, že obrat z predaja dosiahnutý na vnútroštátnych spojeniach nemá byť zahrnutý do hodnoty predaja. Samotné tieto spoločnosti neboli nikdy vyzvané, aby na otázku Všeobecného súdu v tejto súvislosti odpovedali, a Všeobecný súd ich nikdy neinformoval o svojom zámere zvýšiť na základe zásady rovnosti zaobchádzania pokutu tak, aby zahŕňala predaj dosiahnutý na vnútroštátnych spojeniach. V každom prípade, aj keby bola otázka položená Komisii určená aj spoločnostiam SAS Cargo a i., bola by takáto otázka príliš nepresná na to, aby bolo možné považovať ich právo byť vypočuté za dodržané.

327

V treťom rade Všeobecný súd v bodoch 932 a 939 napadnutého rozsudku porušil prezumpciu neviny, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania v neprospech spoločností SAS Cargo a i. Komisia vo svojej odpovedi z 22. apríla 2021 jasne uviedla, že nevie, či ostatní dopravcovia zahrnuli obraty dosiahnuté na vnútroštátnych spojeniach. Okrem toho niektorí dopravcovia takéto spojenia neprevádzkovali, takže nemohli byť znevýhodnení. Samotný Všeobecný súd v tomto bode 932 pripustil, že Komisia vyhlásila, že je „možné“, že ostatní dopravcovia vylúčili obraty dosiahnuté na vnútroštátnych spojeniach.

328

330

Súdny dvor by preto mal zrušiť zahrnutie predaja na vnútroštátnych spojeniach zo strany Všeobecného súdu do obratu, ktorý bol zohľadnený pri výpočte pokuty odvolateliek, a v súlade s tým znížiť pokutu.

331

Komisia poznamenáva, že počas správneho konania vyzvala SAS Cargo a i., aby jej oznámili svoje obraty, a že ju požiadali, aby vylúčila obrat na spojeniach v rámci jedného členského štátu, s čím súhlasila, ako uviedla vo svojej odpovedi Všeobecnému súdu z 22. apríla 2021. Komisia uvádza, že Všeobecnému súdu vysvetlila, že podľa judikatúry Súdneho dvora, ako sa vyvinula od prijatia pôvodného rozhodnutia, mala tento obrat zahrnúť do hodnoty predaja. Dodáva, že spresnila, že je ťažké určiť, či iní dopravcovia zahrnuli tento druh obratov do údajov, ktoré jej oznámili, a že v záujme spravodlivosti teda Všeobecnému súdu navrhla, aby ho do výpočtu pokuty odvolateliek nezahrnul. Všeobecný súd tomuto návrhu nevyhovel. Tento piaty odvolací dôvod však nie je dôvodný.

332

V prvom rade Všeobecný súd môže v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci nahradiť posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu. Okrem toho súd Únie môže zmeniť napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrušil, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti s cieľom zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu. Skutočnosť, že Komisia vylúčila z hodnoty predaja spoločností SAS Cargo a i. obrat dosiahnutý na spojeniach v rámci jedného členského štátu, takúto okolnosť predstavovala. Ak by sa vyhovelo stanovisku spoločností SAS Cargo a i., znemožnilo by to akékoľvek zvýšenie pokuty, pretože žalobca by o takéto zvýšenie nikdy nepožiadal, a mal by teda právo veta. Keďže neobmedzená právomoc Všeobecného súdu nie je obmedzená na tvrdenia žalobcu, má prednosť pred zásadou ne ultra petita .

336

V piatom a poslednom rade Všeobecný súd vzhľadom na judikatúru týkajúcu sa rozsahu jeho povinnosti odôvodnenia dostatočne odpovedal na argumentáciu, ktorú mu SAS Cargo a i. predložili, pokiaľ ide o porovnateľnosť ich situácie so situáciou iných dopravcov, pričom Komisia v tejto súvislosti odkázala na body 765, 766 a 936 napadnutého rozsudku.

Posúdenie Súdnym dvorom

337

Keďže SAS Cargo a i. týmto odvolacím dôvodom v podstate kritizujú body 931 až 940 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 931 napadnutého rozsudku konštatoval, že z odpovedí Komisie na písomnú otázku, ktorú jej položil Všeobecný súd, vyplýva, že celková hodnota predaja, ktorú použila na účely výpočtu pokuty uloženej spoločnostiam SAS Cargo a i., vylučuje obrat dosiahnutý spoločnosťami SAS Cargo a i. výlučne na vnútroštátnych spojeniach.

338

341

V bode 935 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd konštatoval, že zo znenia článku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia možno vyvodiť, že sa vzťahuje na správanie, ku ktorému dochádza tak na spojeniach medzi členskými štátmi alebo zmluvnými stranami Dohody o EHP, ako aj na spojeniach obsluhovaných v rámci jedného členského štátu alebo jednej zmluvnej strany.

342

V bode 936 tohto rozsudku konštatoval, že za týchto okolností obrat dosiahnutý obvinenými dopravcami na spojeniach obsluhovaných v rámci jedného členského štátu alebo jedného zmluvného štátu dohody evidentne patrí do rozsahu jediného a pokračujúceho porušenia, a ak by nemal byť zohľadnený na účely výpočtu pokuty, nešlo by o spravodlivé posúdenie hospodárskeho významu tohto porušenia a úlohy zohrávanej každým obvineným dopravcom v tejto súvislosti.

343

345

V bode 939 napadnutého rozsudku konštatoval, že z toho vyplýva, že obrat dosiahnutý obvinenými dopravcami na spojeniach v rámci EHP v rámci jednej a tej istej zmluvnej strany „nebol zahrnutý do hodnoty predaja, ako to tvrdí Komisia, nedopatrením“, ale že tento obrat sa nachádzal medzi informáciami, ktoré Komisia žiadala počas správneho konania, bol zahrnutý do hodnoty predaja použitej Komisiou v spornom rozhodnutí na základe metódy, ktorou sa riadila a odrážal geografický rozsah jediného a pokračujúceho porušenia, ako vyplýva z článku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia.

346

Napokon v bode 940 tohto rozsudku dodal, že aj na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s obvinenými dopravcami, ktorí podali žalobu proti spornému rozhodnutiu, je teda potrebné, aby Všeobecný súd znovu zahrnul obrat dosiahnutý spoločnosťami SAS Cargo a i. na vnútroštátnych spojeniach, ktorý predstavoval 7991282 eur, do hodnoty predaja slúžiacej ako základ pre výpočet pokuty uloženej spoločnostiam SAS Cargo a i.

347

Všeobecný súd sa týmto rozhodnutím dopustil, ako tvrdia SAS Cargo a i., viacerých nesprávnych právnych posúdení v napadnutom rozsudku. Po prvé totiž v tomto bode 939 nielenže spochybnil vlastnú opis odpovede z 22. apríla 2021, ktorý uviedol v bode 932 napadnutého rozsudku, ale túto odpoveď aj skreslil, keď konštatoval, že v nej Komisia len uviedla, že obrat dosiahnutý obvinenými dopravcami na spojeniach v rámci EHP v rámci jednej a tej istej zmluvnej strany nebol zahrnutý do hodnoty predaja nedopatrením, hoci z obsahu uvedenej odpovede zjavne vyplývalo, že SAS Cargo a i. pripojili k svojmu odvolaniu, že stanovisko Komisie vykazovalo vyššiu mieru komplexnosti a nemohlo byť rozumne vykladané tak, ako to urobil Všeobecný súd v uvedenom bode 939.

Okrem toho uviedla, že toto prípadné nezahrnutie, hoci bolo spôsobené nedopatrením, možno vysvetliť dvoma dôvodmi. Na jednej strane tým, že vo svojej žiadosti o informácie z 26. januára 2009 nespresnila, či obvinení dopravcovia musia predaj služieb nákladnej dopravy na spojeniach obsluhovaných v rámci jedného členského štátu alebo jednej zmluvnej strany zahrnúť do svojich obratov dosiahnutých v roku 2005 na spojeniach medzi letiskami 18 alebo 28 štátov tvoriacich EHP, v závislosti od daného obdobia, alebo ich z nich musia vylúčiť. Na druhej strane tým, že dopravcovia, ktorí vo svojich odpovediach na túto žiadosť o informácie uviedli, že v roku 2005 dosiahli obrat na spojeniach medzi letiskami 18 alebo 28 štátov tvoriacich EHP, v závislosti od daného obdobia, s výnimkou spoločností SAS Cargo a i. neuviedli, či do svojho obratu zahrnuli, alebo z neho vylúčili, predaj služieb nákladnej dopravy uskutočnený na spojeniach obsluhovaných v rámci jedného štátu tvoriaceho EHP.

350

Komisia z toho v bode 5 tejto odpovede z 22. apríla 2021 vyvodila, že na účely zosúladenia zásad zákonnosti a rovnosti zaobchádzania Všeobecný súd nemusí zohľadniť obrat dosiahnutý spoločnosťami SAS Cargo a i. na týchto vnútroštátnych spojeniach, ak sa rozhodne uplatniť svoju neobmedzenú právomoc, pričom v tejto súvislosti na jednej strane vysvetlila, že aj napriek tomuto nezačleneniu zostáva pokuta uložená spoločnostiam SAS Cargo a i. primeraná a úmerná a že na druhej strane, aj keď iní dopravcovia možno zahrnuli predaje uskutočnené na spojeniach obsluhovaných v rámci jedného štátu tvoriaceho EHP, nemôžu sa vo svoj prospech odvolávať na pochybenie, ktorého sa dopustila Komisia pri výpočte pokuty pre SAS Cargo a i.

Z týchto skutočností vyplýva, že po tretie, ako tvrdia SAS Cargo a i., Všeobecný súd sa tiež v bode 940 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na účely zabezpečenia rovnosti zaobchádzania s dopravcami, ktorí sa domáhali zrušenia sporného rozhodnutia, svoje rozhodnutie znovu zahrnúť obrat, ktorý SAS Cargo a i. dosiahli na vnútroštátnych spojeniach, do hodnoty predaja slúžiacej ako základ pre výpočet pokuty uloženej spoločnostiam SAS Cargo a i. Ako totiž vyplýva z bodov 347 až 351 tohto rozsudku, dôkazy, ktoré boli Všeobecnému súdu predložené, nijako nepreukazujú, že všetci obvinení dopravcovia, ktorí napadli sporné rozhodnutie, zahrnuli, na rozdiel od spoločností SAS Cargo a i., svoje obraty prípadne dosiahnuté na spojeniach obsluhovaných v rámci jedného štátu tvoriaceho EHP, do hodnoty ich predaja, ktorý slúžil ako základ pre výpočet ich pokút. Všeobecný súd teda nemal k dispozícii dôkazy, ktoré by mu umožnili s istotou konštatovať porušenie rovnosti zaobchádzania, ktoré by mal napraviť.

353

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia uvedené v bodoch 327 a 328 tohto rozsudku sú dôvodné. V dôsledku toho treba vyhovieť piatemu odvolaciemu dôvodu a zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom v bode 4 výroku stanovuje výšku pokuty uloženej spoločnostiam SAS Cargo a i. na základe obratu zahŕňajúceho predaje služieb nákladnej dopravy, ktoré SAS Cargo a i. dosiahli v roku 2005 výlučne na vnútroštátnych spojeniach, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné tvrdenia uvedené na podporu tohto odvolacieho dôvodu.

O žalobe podanej na Všeobecnom súde

357

Z dôvodov uvedených v bodoch 347 až 352 tohto rozsudku však vyplýva, že k takémuto zahrnutiu nemalo dôjsť.

358

Za týchto okolností Súdny dvor konštatuje, že je potrebné prehodnotiť zahrnutie, ktoré vykonal Všeobecný súd. Vzhľadom jednak na rozhodnutie Všeobecného súdu použiť metodiku výpočtu pokút uplatnenú Komisiou v spornom rozhodnutí, ktorá sa riadi metodikou uvedenou v usmerneniach z roku 2006, bez toho, aby to bolo v rámci odvolania spochybnené, a jednak na potrebu zabezpečiť rovnosť zaobchádzania s dopravcami, ktorým bola týmto rozhodnutím uložená pokuta, ako aj opraviť vecné chyby, ktorými boli poznačené výpočty Všeobecného súdu, je v tejto súvislosti vhodné stanoviť výšku pokuty uloženej spoločnosti SAS Consortium na 4744224 eur, výšku pokuty uloženej spoločnostiam SAS Cargo a SAS Consortium spoločne a nerozdielne na 4069120 eur, výšku pokuty uloženej spoločnostiam SAS Cargo a i. spoločne a nerozdielne na 4365056 eur, výšku pokuty uloženej spoločnostiam SAS Cargo a SAS spoločne a nerozdielne na 27730944 eur a výšku pokuty uloženej spoločnosti SAS Cargo na 21974880 eur.

O trovách

359

Keďže v prejednávanej veci SAS Cargo a i. a Komisia mali úspech len v časti predmetu konania a navrhli uložiť druhému účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania, SAS Cargo a i., ako aj Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania týkajúce sa tak prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Body 4, 6 a 7 výroku rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 30. marca 2022, SAS Cargo Group a i./Komisia ( T‑324/17 , EU:T:2022:175 ), sa zrušujú.

2.

Odvolanie sa v zostávajúcej časti zamieta.