C-409/22

62022CJ0409

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 11. júla 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb kapitálu – Platobné služby na vnútornom trhu – Smernica 2007/64/ES – Pojem ‚platobný nástroj‘ – Splnomocnenie splnomocnenca konajúceho v mene majiteľa účtu – Kópia splnomocnenia s apostilou – Články 54 a 59 – Súhlas s vykonaním platobnej transakcie – Pojem ‚autentifikácia‘ – Neautorizovaná platobná transakcia – Zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za tieto transakcie – Dôkazné bremeno“

Vo veci C‑409/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Apelativen săd – Sofija (Odvolací súd Sofia, Bulharsko) z 9. júna 2022 a doručený Súdnemu dvoru 21. júna 2022, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. septembra 2023,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

UA, v zastúpení: V. B. Hambardzhiev a I. S. Velinova, advokati,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Pucciariello, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Koleva a H. Tserepa‑Lacombe, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta 30. novembra 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Podľa odôvodnenia 33 tretej vety smernice 2007/64:

„Zmluvné podmienky týkajúce sa poskytovania a používania platobného nástroja, ktorých účinkom by bolo zvýšenie dôkazného bremena spotrebiteľa alebo zníženie dôkazného bremena vydavateľa, by sa mali považovať za neplatné.“

4

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, vo svojom odseku 1 stanovoval:

„Táto smernica sa vzťahuje na platobné služby poskytované v rámci [Európskeho s]poločenstva. …“

…

5.

‚platobnou transakciou‘ je úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;

…

16.

‚platobným príkazom‘ je každý pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

…“

6

Článok 54 tejto smernice, nazvaný „Súhlas a odvolanie súhlasu“, stanovoval:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa platobná transakcia považovala za autorizovanú len vtedy, keď platiteľ udelil súhlas s vykonaním platobnej transakcie. Platiteľ môže autorizovať platobnú transakciu pred jej vykonaním alebo, ak sa na tom platiteľ a jeho poskytovateľ platobných služieb dohodnú, po jej vykonaní.

2. Súhlas s vykonaním platobnej transakcie alebo viacerých platobných transakcií sa udeľuje vo forme dohodnutej medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb.

Ak takýto súhlas chýba, platobná transakcia sa považuje za neautorizovanú.

Podľa článku 58 tejto smernice s názvom „Oznamovanie neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií“:

„Užívateľ platobných služieb má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb len vtedy, ak svojho poskytovateľa platobných služieb bez zbytočného odkladu, a najneskôr do 13 mesiacov odo dňa odpísania z účtu, informuje o tom, že zistil neautorizované alebo nesprávne vykonané platobné transakcie, na základe ktorých mu vzniká nárok na nápravu, vrátane transakcií podľa článku 75, pokiaľ poskytovateľ platobných služieb prípadne neposkytol alebo nesprístupnil informácie o takejto platobnej transakcii v súlade s hlavou III.“

9

Článok 59 tejto smernice, nazvaný „Dôkaz o autentifikácii a výkone platobných transakcií“, znel takto:

„1. Členské štáty vyžadujú, aby v prípade, keď užívateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú transakciu autorizoval, alebo tvrdí, že platobná transakcia nebola správne vykonaná, je na jeho poskytovateľovi platobných služieb, aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok.

2. V prípade, že užívateľ platobných služieb popiera, že by autorizoval vykonanú platobnú transakciu, použitie platobného nástroja, ktoré zaznamenal poskytovateľ platobných služieb, ako také nie je nevyhnutne dostatočným dôkazom, že platiteľ autorizoval danú platobnú transakciu alebo že pri plnení jednej alebo viacerých svojich povinností podľa článku 56 konal platiteľ podvodným spôsobom alebo úmyselne konanie opomenul alebo konal s hrubou nedbalosťou.“

„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 ods. 2, článok 33, článok 34 ods. 2, článok 45 ods. 6, článok 47 ods. 3, článok 48 ods. 3, článok 51 ods. 2, článok 52 ods. 3, článok 53 ods. 2, článok 61 ods. 3 a články 72 a 88, nesmú členské štáty, pokiaľ táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, zachovávať ani zavádzať iné ustanovenia, ako sú stanovené v tejto smernici.

…

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa poskytovatelia platobných služieb neodchyľovali na úkor užívateľov platobných služieb od ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonávajú ustanovenia tejto smernice alebo ktoré im zodpovedajú, okrem prípadov výslovne ustanovených v tejto smernici.

Poskytovatelia platobných služieb sa však môžu rozhodnúť poskytnúť používateľom platobných služieb priaznivejšie podmienky.“

Bulharské právo

12

2. Autentifikácia je postup, ktorý umožňuje poskytovateľovi platobných služieb overiť použitie osobitného platobného nástroja vrátane jeho personalizovaných bezpečnostných prvkov…“

14

Ustanovenie § 57 ods. 1 ZPUPS stanovovalo:

„V prípade neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb bezodkladne vráti platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej transakcie a v prípade potreby navráti platobný účet platiteľa do stavu, v ktorom sa nachádzal pred vykonaním neautorizovanej platobnej transakcie.“

15

Ustanovenie § 58 ods. 2 ZPUPS stanovovalo:

17

V § 422 Targovski zakon (zákon o obchode) (DV č. 48 z 18. júna 1991), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, odseku 3 sa stanovuje:

„V prípade straty, zničenia alebo odcudzenia vydaného dokladu o vklade je vkladateľ povinný bezodkladne o tom písomne informovať banku. Banka nie je zodpovedná, ak pred prijatím oznámenia v dobrej viere vyplatila sumu osobe, ktorá sa na základe jednoznačných okolností javí ako oprávnená prijať túto sumu.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

18

Dňa 22. novembra 2017 žalobca vo veci samej a Eurobank uzavreli zmluvu o otvorení bežného účtu, v ktorej sa Eurobank zaviazala otvoriť a viesť bežný účet na meno majiteľa na dobu neurčitú a poskytovať mu platobné služby. Žalobca vo veci samej tvrdí, že v rámci svojich investičných projektov uskutočnil celkovo dvanásť prevodov na svoj bankový účet, na ktorý bola pripísaná celková suma 999860 eur.

Za týchto okolností žalobca vo veci samej zaslal 6. marca 2018 Eurobank oznámenie, že došlo k nezákonnému nakladaniu s jeho finančnými prostriedkami zo strany MK, a žiadal o ich vrátenie na svoj bankový účet. Zároveň 8. marca 2018 zaslal kópiu tohto oznámenia Balgarska narodna banka (BNB, Bulharská národná banka). Napokon zaslal aj písomnú žiadosť o informácie, pokiaľ ide o splnomocnenie dotknuté vo veci samej, dotknutému talianskemu notárovi. Tento notár odpovedal, že nevystavil ani neoveril žiadne splnomocnenie pre MK, ktoré by ho splnomocňovalo na vykonávanie úkonov na bankových účtoch žalobcu vo veci samej, pričom dodal, že splnomocnenie dotknuté vo veci samej je „určite ‚falzifikát‘“. Tento notár tiež informoval žalobcu vo veci samej, že 20. februára 2018 dostal e‑mailom žiadosť o potvrdenie platnosti splnomocnenia dotknutého vo veci samej od zamestnanca Eurobank. Vo svojej odpovedi na tento e‑mail zdôraznil, že toto splnomocnenie treba považovať za „falzifikát“, a nasledujúci deň informoval notársku komoru v Miláne o použití „falošného splnomocnenia“.

22

Žalobca vo veci samej tvrdí, že zamestnanci Eurobank sa dopustili hrubej nedbanlivosti, keďže umožnili MK disponovať s aktívami na jej bankovom účte po predložení vadného splnomocnenia vzhľadom na to, že toto splnomocnenie neobsahovalo podpis žalobcu vo veci samej.

23

Eurobank tvrdí, že 22. novembra 2017, keď si žalobca vo veci samej otvoril svoj bežný účet v jednej z jej pobočiek, sa zamestnanec agentúry domnieval, že pri disponovaní s týmto účtom má v úmysle využiť splnomocneného zástupcu. Z dôvodu medzinárodných transakcií, ktoré sa mali uskutočňovať na tomto účte, a s cieľom zabezpečiť prístup na diaľku a kontrolu pohybu peňažných súm na tomto účte boli žalobcovi vo veci samej ponúknuté služby internetového bankovníctva, systém oznamovania prostredníctvom textových správ (SMS) a debetná karta, pričom žalobca tieto služby odmietol.

27

Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko) vyhovel návrhom žalobcu vo veci samej na základe ZPUPS. Uvedený súd rozhodol, že banka je v zásade zodpovedná za neautorizované transakcie okrem prípadu, keď ich vykonanie vyplýva zo skutočnosti, že majiteľ účtu si úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti nesplnil svoje záväzky, pričom v takom prípade sa suma zodpovedajúca tejto transakcii nevracia, bez ohľadu na jej výšku. Keďže žalovaná vo veci samej nenamietala ani nepreukázala existenciu takéhoto konania žalobcu vo veci samej, nebolo podľa uvedeného súdu potrebné sa zaoberať tvrdeniami žalovanej vo veci samej, týkajúcimi sa jej prípadnej dobrej viery.

28

Eurobank podala proti prvostupňovému rozsudku odvolanie na Apelativen săd – Sofija (Odvolací súd Sofia, Bulharsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

29

Vzhľadom na článok 86 smernice 2007/64, ktorý určuje rozsah, v akom sa touto smernicou zavádza úplná harmonizácia, sa vnútroštátny súd pýta, či za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb konal v dobrej viere, a platobný nástroj, ktorý mu bol predložený, bol z formálneho hľadiska v poriadku, možno uplatniť § 75 ods. 2 ZZD za okolností vo veci samej. Podľa tohto ustanovenia sa dlžník zbaví záväzku, keď dobromyseľne splnil svoju povinnosť osobe, ktorá sa na základe jednoznačných okolností javí ako oprávnená na prijatie plnenia.

33

Okrem toho tento súd uvádza, že podľa článku 59 uvedenej smernice dôkazné bremeno týkajúce sa autentifikácie platobnej transakcie nesie dotknutý poskytovateľ platobných služieb. V prejednávanej veci, ak Eurobank preukáže, že autentifikovala predmetný platobný nástroj tým, že preukázala správnosť splnomocnenia dotknutého vo veci samej, súhlas platiteľa by bol preukázaný a platobné transakcie uskutočnené prostredníctvom tohto nástroja by sa považovali za „autorizované“ v zmysle článku 54 tejto smernice.

34

Za týchto podmienok Apelativen săd – Sofija (Odvolací súd Sofia, Bulharsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Predstavuje splnomocnenie, pomocou ktorého splnomocnenec vykonáva v mene platiteľa dispozíciu majetkom prostredníctvom platobného príkazu, platobný nástroj v zmysle článku 4 bodu 23 [smernice 2007/64]?

35

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 bod 23 smernice 2007/64 vykladať v tom zmysle, že splnomocnenie, ktorým majiteľ bankového účtu oprávňuje splnomocnenca na majetkový prevod na tomto účte prostredníctvom platobného príkazu, predstavuje „platobný nástroj“ v zmysle tohto ustanovenia.

36

S cieľom odpovedať na túto otázku treba na úvod pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry treba na účely výkladu ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext, do ktorého je zasadené, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 13. júla 2023, G GmbH, C‑134/22 , EU:C:2023:567 , bod 25 a citovaná judikatúra).

37

Článok 4 bod 23 smernice 2007/64 vymedzoval pojem „platobný nástroj“ ako „každé personalizované zariadenie (zariadenia) a/alebo súbor postupov dohodnutý medzi užívateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktoré používa užívateľ platobných služieb, aby mohol iniciovať platobný príkaz“.

41

V prejednávanej veci nemožno len osobitné a výslovné splnomocnenie majiteľa bankového účtu vystavené v prospech splnomocnenca, ktoré ho oprávňuje vykonávať transakcie na tomto účte, a teda vytvára výlučne právny vzťah medzi majiteľom tohto účtu a jeho splnomocnencom, akým je splnomocnenie dotknuté vo veci samej, samo osebe považovať za oprávnenie iniciovať platobný príkaz v zmysle článku 4 bodu 23 smernice 2007/64.

42

Splnomocnenie dotknuté vo veci samej, ktorým majiteľ bankového účtu jednostranne oprávňuje svojho splnomocnenca vykonať dispozičný úkon s majetkom na svojom účte, teda nepredstavuje samo osebe „platobný nástroj“ v zmysle článku 4 bodu 23 smernice 2007/64.

43

Zo spresnení poskytnutých vnútroštátnym súdom však vyplýva, že za okolností sporu vo veci samej všeobecné podmienky zmluvy o otvorení bežného účtu, uzavretej 22. novembra 2017 medzi Eurobank a žalobcom vo veci samej, výslovne stanovovali možnosť nakladať s týmto účtom prostredníctvom splnomocnenca povereného notársky overeným splnomocnením, ktoré obsahuje výslovné vyjadrenie vôle vykonávať dispozičné úkony s finančnými prostriedkami na tomto účte.

47

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 4 bod 23 smernice 2007/64 sa má vykladať v tom zmysle, že splnomocnenie, ktorým majiteľ bankového účtu oprávňuje splnomocnenca na majetkový prevod na tomto účte prostredníctvom platobného príkazu, nepredstavuje samo osebe „platobný nástroj“ v zmysle tohto ustanovenia. Za „platobný nástroj“ však možno považovať súbor postupov dohodnutých medzi majiteľom tohto účtu a poskytovateľom platobných služieb, ktoré umožňujú splnomocnencovi uvedenému v takom splnomocnení iniciovať platobný príkaz z tohto účtu.

O druhej a tretej otázke

48

Na úvod treba pripomenúť, že v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prislúcha prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 25. januára 2024, Parchetul de pe lângă Curtea de Apel Craiova a i., C‑58/22 , EU:C:2024:70 , bod 44 , ako aj citovaná judikatúra). Okrem toho Súdny dvor môže vyložiť aj tie ustanovenia práva Únie, na ktoré vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodkazoval, a to najmä tak, že z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu abstrahuje tie prvky práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2023, Nordic Info, C‑128/22 , EU:C:2023:951 , bod 99 a citovanú judikatúru).

49

Ako v prejednávanej veci uviedol generálny advokát v bode 72 svojich návrhov, právo Únie neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie uplatniteľné na overenie splnomocnenia na disponovanie platobným účtom. Súdny dvor preto nemá právomoc vykladať priamo pravidlá týkajúce sa apostily, ktorú k takému splnomocneniu pripojil cudzí orgán príslušný podľa Haagskeho dohovoru. Nič však nebráni tomu, aby Súdny dvor pri výklade ustanovení smernice 2007/64 spresnil, či sa má platobná transakcia vykonaná poskytovateľom platobných služieb na základe notársky overeného splnomocnenia opatreného apostilou podľa Haagskeho dohovoru považovať za autorizovanú, alebo nie.

53

V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodu 44 tohto rozsudku, splnomocnenie dotknuté vo veci samej predstavuje len jeden prvok súboru postupov dohodnutých medzi užívateľom a poskytovateľom platobných služieb, ktorý tento užívateľ platobných služieb používa, aby mohol iniciovať platobný príkaz. Z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom však vyplýva, že tento súd sa svojou druhou a treťou otázkou pýta, za akých podmienok by súbežné použitie takéhoto splnomocnenia a platobného príkazu vydaného splnomocnencom mohlo potvrdiť „súhlas“ dotknutého majiteľa bankového účtu.

54

V dôsledku toho treba rozšíriť rozsah výkladu týchto otázok o výklad článku 54 ods. 1 a 2 smernice 2007/64, ktorého ustanovenia upravujú otázku súhlasu s platobnou transakciou. Vzhľadom na to, že v rámci tretej otázky sa vnútroštátny súd pýta, či formálna správnosť platobného nástroja postačuje na preukázanie súhlasu platiteľa s platobnou transakciou, sa okrem toho vyžaduje aj výklad článku 59 ods. 2 tejto smernice, ktorý stanovuje pravidlo týkajúce sa miery dokazovania požadovanej na preukázanie takého súhlasu. A napokon, keďže ustanovenia uvedenej smernice, ktorých sa týkajú tieto otázky, sú podľa jej článku 86 ods. 1 predmetom úplnej harmonizácie, ako bude uvedené v bodoch 57 až 59 tohto rozsudku, treba konštatovať, že položené otázky sa týkajú aj tohto posledného uvedeného ustanovenia.

Treba však pripomenúť, že režim zodpovednosti poskytovateľov platobných služieb za neautorizované alebo nesprávne vykonané transakcie stanovený v článku 60 ods. 1 smernice 2007/64, ako aj v jej článkoch 58 a 59, bol podľa článku 86 ods. 1 tejto smernice predmetom úplnej harmonizácie. S touto smernicou je teda nezlučiteľný tak režim paralelnej zodpovednosti na základe tej istej skutočnosti zakladajúcej zodpovednosť, ako aj režim súbežnej zodpovednosti, ktorý by užívateľovi platobných služieb umožňoval uplatniť túto zodpovednosť na základe iných skutočností zakladajúcich zodpovednosť. Režim zodpovednosti poskytovateľov platobných služieb za neautorizované alebo nesprávne vykonané transakcie stanovený v smernici 2007/64 môže byť zhodný s alternatívnym režimom zodpovednosti stanoveným vo vnútroštátnom práve, ktorý sa zakladá na rovnakých skutočnostiach a rovnakom základe, len pod podmienkou, že tento alternatívny režim zodpovednosti nezasahuje do takto harmonizovaného režimu a neohrozuje ciele a potrebný účinok tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2023, Beobank, C‑351/21 , EU:C:2023:215 , body 37 a 38 ).

58

Ako uviedol generálny advokát v bode 99 svojich návrhov, členský štát teda nemôže zmierniť harmonizovaný režim zodpovednosti poskytovateľov platobných služieb za neautorizované alebo nesprávne vykonané platobné transakcie, ktorý je stanovený v smernici 2007/64, použitím vnútroštátnych pravidiel, ktoré stanovujú menej prísnu zodpovednosť týchto poskytovateľov.

59

Rovnaký záver treba vyvodiť aj vo vzťahu k ustanoveniam o súhlase a odvolaní súhlasu platiteľa s platobnou operáciou, ktoré sú uvedené v článku 54 smernice 2007/64. Tak ako články 58 až 60 tejto smernice, ani článok 54 totiž nepatrí medzi ustanovenia, v súvislosti s ktorými článok 86 ods. 1 tejto smernice priznáva členským štátom voľnú úvahu pri ich vykonávaní (pozri analogicky rozsudok z 2. septembra 2021, CRCAM, C‑337/20 , EU:C:2021:671 , bod 41 ).

63

Z týchto ustanovení vyplýva, že poskytovateľovi platobných služieb prináleží, aby predložil dôkaz, že užívateľ platobných služieb autorizoval platobnú transakciu tým, že udelil svoj súhlas s touto transakciou vo forme dohodnutej medzi stranami.

64

Toto prenesenie dôkazného bremena na poskytovateľa platobných služieb je podporené povinnosťou tohto poskytovateľa autentifikovať platobnú transakciu. Pojem „autentifikácia“ je totiž definovaný v článku 4 bode 19 smernice 2007/64 ako postup, ktorý umožňuje poskytovateľovi platobných služieb overiť „použitie osobitného platobného nástroja vrátane jeho personalizovaných bezpečnostných prvkov“.

65

Pokiaľ ide o pojem „použitie osobitného platobného nástroja“, treba konštatovať, že z článku 55 ods. 1 smernice 2007/64 vyplýva, že platobný nástroj možno použiť na udelenie súhlasu užívateľa platobných služieb s vykonaním platobnej transakcie.

69

Článok 59 smernice 2007/64 ďalej zavádza do tohto harmonizovaného režimu zodpovednosti z dôvodu neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných transakcií mechanizmus dôkazného bremena v prospech užívateľa platobných služieb. Dôkazné bremeno v podstate znáša poskytovateľ platobných služieb, ktorý musí preukázať, že transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná a zaúčtovaná. V praxi vedie režim dokazovania stanovený v tomto článku 59, pod podmienkou, že oznámenie stanovené v článku 58 tejto smernice bolo urobené v lehote, ktorá je v ňom stanovená, k tomu, že poskytovateľovi platobných služieb sa ukladá povinnosť okamžite vrátiť sumu v súlade s článkom 60 ods. 1 tejto smernice (rozsudok z 2. septembra 2021, CRCAM, C‑337/20 , EU:C:2021:671 , bod 40 ).

70

Ako bolo pripomenuté v bode 63 tohto rozsudku, z článku 54 ods. 1 a 2 a článku 59 ods. 1 smernice 2007/64 vyplýva, že tomuto poskytovateľovi prináleží predložiť dôkaz, že vykonal skutočnú autentifikáciu predmetnej platobnej transakcie a že užívateľ platobných služieb súhlasil s touto platobnou transakciou vo forme dohodnutej medzi stranami. Ako zdôraznil generálny advokát v bode 98 svojich návrhov, dôkazné bremeno, ktoré z toho pre tohto poskytovateľa vyplýva, je teda veľké.

71

Napokon treba konštatovať, podobne ako uviedol generálny advokát v bode 63 svojich návrhov, že splnomocnenie je jedným z právnych úkonov, prostredníctvom ktorých užívateľ platobných služieb môže vyjadriť svoj súhlas s tým, aby splnomocnenec uskutočnil platobné transakcie na jeho účte v medziach udeleného splnomocnenia. Overenie formálnej správnosti takéhoto splnomocnenia tak môže byť prípadne súčasťou postupu autentifikácie platobného nástroja, ktorého súčasťou je toto splnomocnenie, a teda môže predstavovať jeden z prvkov umožňujúcich poskytovateľovi služieb preukázať, že užívateľ skutočne súhlasil s platobnou transakciou, ktorú spochybnil.

75

Po tretie podľa článku 86 ods. 3 smernice 2007/64 členské štáty zabezpečia, aby sa poskytovatelia platobných služieb neodchyľovali na úkor užívateľov platobných služieb od ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonávajú ustanovenia tejto smernice alebo ktoré im zodpovedajú.

76

Okrem toho treba zdôrazniť, že podľa tretej vety odôvodnenia 33 smernice 2007/64 by sa všetky zmluvné podmienky týkajúce sa poskytovania a používania platobného nástroja, ktorých účinkom by bolo zníženie dôkazného bremena emitenta, mali považovať za neplatné.

77

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa poskytovateľ týchto služieb nemôže, aby zmiernil svoju povinnosť preukázať, že platobná transakcia bola autorizovaná, úspešne odvolávať na skutočnosť, že predmetné platobné transakcie inicioval splnomocnenec, ktorý je držiteľom plnej moci opatrenej apostilou, ktorá bola vydaná príslušným orgánom cudzieho štátu.

81

Za týchto podmienok bude úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či dotknutý poskytovateľ platobných služieb vzhľadom na jeho dôkazné bremeno podľa článku 59 ods. 1 smernice 2007/64 preukázal, že užívateľ platobných služieb udelil vo forme, v ktorej s ním bola dohodnutá, súhlas s vykonaním platobných transakcií, o ktoré ide vo veci samej.

82

S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa v tejto súvislosti zdá, že ustanovenia V.22 a V.25 rámcovej zmluvy uzavretej medzi dotknutým užívateľom platobných služieb a jeho poskytovateľom vyžadujú, aby v prípade, že dispozičný úkon vykonáva splnomocnenec prostredníctvom splnomocnenia, predložil tento splnomocnenec aj originál splnomocnenia, ktoré mu bolo udelené, a aby toto splnomocnenie bolo podpísané, pretože tento poskytovateľ platobných služieb je povinný z formálneho hľadiska overiť splnomocnenia, ktoré sú mu predložené, ako aj podpisy, ktorými sú opatrené.

83

V prejednávanej veci sa však zdá, že splnomocnenie dotknuté vo veci samej nespĺňa tieto zmluvné požiadavky, pretože sa zdá, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ide len o kópiu, ktorá neobsahuje podpis splnomocniteľa, teda užívateľa dotknutých platobných služieb, čo však musí určiť vnútroštátny súd.

87

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 54 ods. 1 a 2, článok 59 ods. 1 a 2 a článok 86 ods. 1 smernice 2007/64 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak bola platobná transakcia vykonaná na základe notársky overeného splnomocnenia majiteľa bankového účtu, ktoré bolo opatrené apostilou, a majiteľ účtu spochybňuje platnosť splnomocnenia, a teda aj skutočnosť, že s touto platobnou transakciou súhlasil, skutočnosť, že toto splnomocnenie je správne z formálneho hľadiska nestačí na prijatie záveru o tom, že táto platobná transakcia bola autorizovaná, ale poskytovateľ platobných služieb musí preukázať, že užívateľ platobných služieb prostredníctvom tohto splnomocnenia riadne udelil svoj súhlas s touto platobnou transakciou, a to v súlade s postupom na udeľovanie súhlasu, ktorý s ním bol dohodnutý.

O trovách

88

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

ak bola platobná transakcia vykonaná na základe notársky overeného splnomocnenia majiteľa bankového účtu, ktoré bolo opatrené apostilou, a majiteľ účtu spochybňuje platnosť splnomocnenia, a teda aj skutočnosť, že s touto platobnou transakciou súhlasil, skutočnosť, že toto splnomocnenie je správne z formálneho hľadiska nestačí na prijatie záveru o tom, že táto platobná transakcia bola autorizovaná, ale poskytovateľ platobných služieb musí preukázať, že užívateľ platobných služieb prostredníctvom tohto splnomocnenia riadne udelil svoj súhlas s touto platobnou transakciou, a to v súlade s postupom na udeľovanie súhlasu, ktorý s ním bol dohodnutý.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.