C-432/22

62022CJ0432

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 28. novembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v trestných veciach – Trestné činy a tresty v oblasti nezákonného obchodu s drogami a v oblasti boja proti organizovanému zločinu – Možnosť zníženia uplatniteľných trestov – Rozsah – Rámcové rozhodnutie 2004/757/SVV – Články 4 a 5 – Rámcové rozhodnutie 2008/841/SVV – Články 3 a 4 – Vnútroštátna právna úprava, ktorou sa nevykonáva právo Únie – Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie – Účinná súdna ochrana – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Trestné konanie proti viacerým osobám – Dohoda o vine a treste podľa vnútroštátneho práva – Schválenie rozhodovacím zložením ad hoc – Súhlas spoluobvinených“

Vo veci C‑432/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) z 28. júna 2022 a doručený Súdnemu dvoru 28. júna 2022, ktorý súvisí s trestným konaním proti:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid, M. Wasmeier a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. decembra 2023,

Právny rámec

Právo Únie

Zmluva EÚ

3

Podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ:

„Členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.“

Článok 5 tohto rámcového rozhodnutia s názvom „Poľahčujúce [Osobitné – neoficiálny preklad ] okolnosti“ stanovuje:

„Bez ohľadu na článok 4 môže každý členský štát prijať nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí možnosť zníženia trestov uvedených v článku 4, ak páchateľ:

a)

sa zriekne trestnej činnosti týkajúcej sa obchodu s drogami a prekurzormi a

b)

poskytne správnym alebo súdnym orgánom informácie, ktoré by nemohli získať iným spôsobom, a tým im pomôže:

iv)

predísť ďalším trestným činom uvedeným v článkoch 2 a 3.“

Rámcové rozhodnutie 2008/841

6

Článok 3 smernice 2008/841, nazvaný „Tresty“, v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby:

ukončí svoju trestnú činnosť a

b)

poskytne správnym alebo súdnym orgánom informácie, ktoré by nemohli získať iným spôsobom, a tým im pomôže:

i)

zabrániť následkom trestného činu, ukončiť ich alebo zmierniť;

ii)

zabrániť spáchaniu ďalších trestných činov uvedených v článku 2.“

Bulharské právo

NK

8

Článok 55 ods. 1 Nakazatelen kodex (Trestný zákon), v znení uplatniteľnom v konaní vo veci samej (ďalej len „NK“), stanovuje:

„V prípade výnimočných alebo početných poľahčujúcich okolností, ak je miernejší trest stanovený zákonom neprimeraný, súd:

3. Ak je [organizovaná zločinecká] skupina ozbrojená alebo vyškolená na účely obohatenia sa alebo na účely spáchania trestných činov uvedených v… článku 354a ods. 1 a 2,…, sankcie sú nasledujúce:

…

(2)

v prípade trestných činov uvedených v odseku 2: trest odňatia slobody od troch do desiatich rokov.

…“

10

…

4. Dohoda môže určiť trest za podmienok uvedených v článku 55 NK aj v prípade, že neexistujú výnimočné alebo viaceré poľahčujúce okolnosti.

5. Dohoda musí byť uzavretá písomne a obsahovať súhlas týkajúci sa týchto záležitostí:

(1)

Bol skutok spáchaný, spáchala ho obvinená osoba a bol spáchaný zavinene, predstavuje skutok trestný čin a aká je jeho právna kvalifikácia?

(2)

Článok 383 NPK s názvom „Dôsledky dohody o vine a treste“ v odseku 1 stanovuje:

„Dohoda schválená súdom má účinky právoplatného odsúdenia.“

13

Podľa článku 384 NPK s názvom „Dohoda o vine a treste v súdnom konaní“:

„1. Za podmienok a v súlade s postupmi stanovenými v tomto oddiele môže súd prvej inštancie schváliť dohodu o vine a treste dohodnutú po začatí súdneho konania, ale pred ukončením fázy súdneho vyšetrovania.

…

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

15

Dňa 25. marca 2020 Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko) začala pred Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, trestné konanie proti 41 osobám, vrátane SD a PT, z dôvodu riadenia a/alebo účasti na činnostiach organizovanej zločineckej skupiny, ktorej cieľom bola distribúcia drog na účely zisku. PT je stíhaný za účasť na činnostiach tejto organizovanej zločineckej skupiny a za držbu omamných látok na účely distribúcie na základe článku 321 ods. 2, článku 321 ods. 3 bodu 2 a článku 354a ods. 1 NK.

16

Dňa 19. augusta 2020 bola vec vrátená Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra) s cieľom napraviť procesné vady obžaloby.

17

Dňa 18. januára 2021 vnútroštátny súd v súlade s článkom 384a NPK zaslal predsedovi tohto súdu dohodu o vine a treste uvedenú v predchádzajúcom bode s cieľom vymenovať iné rozhodovacie zloženie na účely rozhodnutia o tejto dohode. Dňa 21. januára 2021 takto určené rozhodovacie zloženie odmietlo schváliť uvedenú dohodu z dôvodu, že niektorí obvinení neudelili svoj súhlas, ktorý sa vyžaduje podľa článku 384 ods. 3 NPK.

21

Dňa 10. mája 2022 prokurátor a obhajca PT uzavreli novú dohodu o vine a treste veci s rovnakým obsahom a požiadali vnútroštátny súd, aby o tejto dohode rozhodol bez vyžiadania súhlasu spoluobvinených.

22

Dňa 18. mája 2022 rozhodovacie zloženie určené podľa článku 384a NPK odmietlo schváliť dohodu o vine a treste uvedenú v predchádzajúcom bode z dôvodu, že toto schválenie si v súlade s článkom 384 ods. 3 NPK vyžaduje súhlas 39 spoluobvinených.

23

Pokiaľ ide o prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vnútroštátny súd poznamenáva, že vec, ktorú prejednáva, sa týka trestných činov patriacich do pôsobnosti rámcových rozhodnutí 2004/757 a 2008/841, a teda „oblast[í], na ktoré sa vzťahuje právo Únie“ v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ. Keďže podľa tohto vnútroštátneho súdu najmä na základe článku 4 ods. 1 prvého pododseku rámcového rozhodnutia 2004/757 tieto trestné činy musia byť predmetom účinných, primeraných a odrádzajúcich trestov, trestné konanie, v rámci ktorého sa tieto ustanovenia uplatňujú, podlieha požiadavkám vyplývajúcim z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 prvého a druhého odseku Charty. Tento súd sa okrem toho domnieva, že podmienky stanovené vnútroštátnym právom na uzavretie dohody o vine a treste predstavujú „vykonáva[nie] práva Únie“ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, v prejednávanej veci článku 5 rámcového rozhodnutia 2004/757 a článku 4 rámcového rozhodnutia 2008/841.

25

Za týchto podmienok sa vnútroštátny súd v prvom rade pýta na zlučiteľnosť článku 384a NPK s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a článkom 47 prvým a druhým odsekom Charty z dôvodu, že v rámci trestného konania začatého proti viacerým osobám toto ustanovenie bulharského práva vyžaduje, aby bolo určené iné rozhodovacie zloženie, než je rozhodovacie zloženie, ktoré o veci rozhoduje, s cieľom rozhodnúť o dohode o vine a treste uzavretej jedným z obvinených v priebehu súdnej fázy tohto konania. Tento súd vysvetľuje, že článok 384a NPK má za cieľ umožniť rozhodovaciemu zloženiu, ktoré rozhoduje vo veci samej, pokračovať v konaní proti ostatným obvineným bez rizika straty objektivity a nestrannosti. Uvedený súd sa však domnieva, že právo na účinnú súdnu ochranu by bolo porušené, ak by dôkazy zhromaždené pred rozhodovacím zložením, ktoré o veci pôvodne rozhodovalo, malo posudzovať iné rozhodovacie zloženie.

29

Tento súd uvádza, že odpovede, ktoré Súdny dvor poskytne na jeho otázky, mu v podstate umožnia určiť, či môže, alebo dokonca sám musí schváliť, ako to požaduje PT, dohodu o vine a treste, ktorú PT uzavrel, a to bez súhlasu spoluobvinených.

30

Za týchto podmienok Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Ak ide o trestné konanie týkajúce sa obžaloby vo veci skutkov, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti práva [Únie], je s článkom 19 ods. 1 [druhým pododsekom] ZEÚ a článkom 47 prvým a druhým odsekom Charty zlučiteľný vnútroštátny zákon, ktorý stanovuje požiadavku, že dohodu uzavretú medzi prokurátorom a obžalovaným má z vecného hľadiska obsahovo skúmať nie súd, ktorý vec prejednáva a pred ktorým boli vykonané všetky dôkazy, ale iný súd, ak dôvod tejto požiadavky spočíva v tom, že existujú ešte spoluobvinení, ktorí neuzavreli žiadnu dohodu?

O právomoci Súdneho dvora

32

Na úvod treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru prináleží preskúmať podmienky, za akých sa naň vnútroštátny súd obrátil, s cieľom preveriť svoju právomoc alebo prípustnosť návrhu, ktorý mu bol predložený (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04 , EU:C:2006:443 , bod 42 , ako aj z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 29 ).

O uplatniteľnosti Charty

33

Článok 51 ods. 1 Charty stanovuje, že jej ustanovenia sa vzťahujú na členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Odsek 2 tohto článku 51 spresňuje, že ustanovenia Charty žiadnym spôsobom nerozširujú právomoci Európskej únie vymedzené v Zmluvách.

37

Práve vzhľadom na tieto úvahy treba určiť, či, ako tvrdí vnútroštátny súd, bulharská právna úprava, ktorá upravuje dohodu o vine a treste, vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, a teda či má Súdny dvor právomoc vykladať ustanovenia Charty, na ktoré poukazuje vnútroštátny súd.

38

V prvom rade v rozsahu, v akom sa tento súd domnieva, že táto vnútroštátna právna úprava predstavuje vykonanie článku 5 rámcového rozhodnutia 2004/757 v spojení s jeho článkom 4 ods. 1 a článku 4 rámcového rozhodnutia 2008/841 v spojení s jeho článkom 3, treba uviesť, že tieto ustanovenia práva Únie sa nachádzajú v aktoch prijatých na základe článku 31 ods. 1 EÚ, ktorého ustanovenia boli prebraté do článku 83 ods. 1 prvého pododseku ZFEÚ. Tento článok 4 ods. 1 a tento článok 3 obsahujú minimálne ustanovenia týkajúce sa trestov za trestné činy v oblastiach trestnej činnosti, na ktoré sa vzťahujú príslušné oblasti pôsobnosti týchto rámcových rozhodnutí, t. j. nezákonné obchodovanie s drogami a organizovaný zločin.

39

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 32 a 33 svojich návrhov, ich vykonanie znamená, že členské štáty prijmú legislatívne opatrenia patriace do trestného práva hmotného, akými sú článok 321 a článok 354a ods. 1 NK. Naproti tomu v oblasti trestného práva procesného, do ktorej v podstate patria ustanovenia bulharského práva týkajúce sa dohody o vine a treste, konkrétne článok 384 ods. 3 a článok 384 NPK, nebol na základe článku 31 EÚ alebo článku 82 ZFEÚ, ktorý vymedzuje právomoc Únie v oblasti trestného práva procesného, prijatý nijaký legislatívny akt Únie, ktorého predmetom je tento typ dohôd.

V druhom rade sa článok 5 rámcového rozhodnutia 2004/757 a článok 4 rámcového rozhodnutia 2008/841, obidva s názvom „Poľahčujúce [Osobitné – neoficiálny preklad ] okolnosti“, obmedzujú na stanovenie, že členské štáty môžu prijať nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia možnosť zníženia trestov uvedených v týchto rámcových rozhodnutiach, ak sa páchateľ zriekne svojej trestnej činnosti v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú uvedené rámcové rozhodnutia, a poskytne správnym alebo súdnym orgánom informácie, ktoré by nemohli získať iným spôsobom, a tým im pomôže najmä odhaliť alebo postaviť pred súd ostatných páchateľov alebo získať dôkazy. Tieto ustanovenia práva Únie nespresňujú spôsoby ani podmienky, ktorými sa riadi uzavretie dohody o vine a treste, a ani neukladajú členským štátom povinnosť prijímať právne predpisy v tejto oblasti, čo je v rozpore s tým, čo vyžaduje judikatúra uvedená v bode 36 tohto rozsudku na to, aby bolo možné preukázať súvislosť medzi uvedenými ustanoveniami práva Únie a tými ustanoveniami, ktorými sa riadi dohoda o vine a treste v bulharskom práve.

42

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že ustanovenia NPK týkajúce sa uzavretia a schválenia dohody o vine a treste, najmä článok 384 ods. 3 a článok 384a NPK, nepredstavujú „vykonáva[nie]“ ustanovení rámcových rozhodnutí 2004/757 a 2008/841 v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.

43

Súdny dvor preto nemá právomoc odpovedať na otázky v rozsahu, v akom sa týkajú článku 5 rámcového rozhodnutia 2004/757, článku 4 rámcového rozhodnutia 2008/841, článku 47 prvého a druhého odseku a článku 52 Charty.

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa tak má uplatniť najmä voči všetkým vnútroštátnym orgánom spôsobilým rozhodovať ako súd v otázkach týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania práva Únie, a teda spadajúcich do oblastí, na ktoré sa vzťahuje toto právo (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses, C‑64/16 , EU:C:2018:117 , bod 40 , ako aj z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 36 a citovanú judikatúru).

47

To je prípad vnútroštátneho súdu, ktorý má v prejednávanej veci rozhodnúť o otázkach týkajúcich sa výkladu a uplatňovania rámcových rozhodnutí 2004/757 a 2008/841, ktoré boli prebraté do bulharského právneho poriadku ustanoveniami NK, a tak tento súd musí spĺňať požiadavky účinnej súdnej ochrany vyplývajúce z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.

48

Za týchto podmienok Súdny dvor má v prejednávanej veci právomoc podať výklad článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.

O prejudiciálnych otázkach

Zásada účinnej súdnej ochrany, na ktorú odkazuje článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá bola zakotvená najmä v článku 47 druhom odseku Charty. Toto posledné uvedené ustanovenie sa teda musí náležite zohľadniť na účely výkladu tohto článku 19 ods. 1 druhého pododseku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 45 , ako aj citovanú judikatúru).

52

Okrem toho v súlade s prvou vetou článku 52 ods. 3 Charty majú práva obsiahnuté v Charte rovnaký význam a rozsah ako zodpovedajúce práva zaručené EDĽP. Podľa druhej vety tohto ustanovenia uvedené nebráni tomu, aby právo Únie poskytovalo širšiu ochranu. Podľa Vysvetliviek k Charte ( Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17 ), článok 47 druhý odsek Charty zodpovedá článku 6 ods. 1 EDĽP. Súdny dvor musí v dôsledku toho dbať na to, aby výklad, ktorý podáva v prejednávanej veci, zabezpečil takú úroveň ochrany, ktorá neporušuje úroveň zaručenú článkom 6 ods. 1 EDĽP, tak ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 46 , ako aj citovanú judikatúru).

53

Každý členský štát musí podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ zabezpečiť, aby orgány, ktoré v zmysle práva Únie ako „súdne orgány“ môžu rozhodovať o otázkach týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania tohto práva, a z tohto dôvodu patria do jeho systému opravných prostriedkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, spĺňali požiadavky účinnej súdnej ochrany, vrátane požiadavky nezávislosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 , body 220 a 224 , ako aj z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 47 ).

57

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 66 svojich návrhov, ak sú, ako je to v prejednávanej veci, obvinené viaceré osoby z dôvodu ich účasti v tej istej organizovanej zločineckej skupine a jedna z nich uzavrie v priebehu súdnej fázy tohto konania dohodu, v ktorej uzná svoju vinu, vymenovanie rozhodovacieho zloženia ad hoc na účely rozhodnutia o tejto dohode predstavuje opatrenie výkonu spravodlivosti, ktoré môžu členské štáty stanoviť s cieľom zabezpečiť alebo dokonca posilniť dodržiavanie požiadaviek nezávislosti a nestrannosti rozhodcovského zloženia, ktoré bude súdiť obvinených, ktorí svoju vinu neuznali, pričom tieto požiadavky vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.

58

V rozsudku z 25. novembra 2021, Mucha v. Slovensko (EC:ECHR:2021:1125JUD006370319, body 62 až 64 a 66), Európsky súd pre ľudské práva konštatoval existenciu porušenia článku 6 ods. 1 EDĽP, pokiaľ ide o zásadu nestrannosti a zásadu prezumpcie neviny, v situácii, keď to isté rozhodovacie zloženie rozhodlo najprv o dohodách o uznaní viny týkajúcich sa ôsmich obvinených osôb za účasť v zločineckej skupine, a následne o dôvodnosti obvinenia vzneseného proti inej osobe obvinenej z účasti v tej istej zločineckej skupine, keďže rozsudky o schválení týchto dohôd obsahovali osobitnú a individuálnu zmienku týkajúcu sa skutkov vytýkaných tejto poslednej uvedenej osobe, a teda porušovali jej právo považovať ju za nevinnú, kým sa zákonným spôsobom nepreukáže jej vina. Tento súdu na základe toho dospel k záveru, že pochybnosti týkajúce sa nestrannosti uvedeného rozhodovacieho zloženia boli objektívne odôvodnené.

62

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré priznáva rozhodovaciemu zloženiu ad hoc , a nie rozhodovaciemu zloženiu, ktoré o veci rozhoduje, právomoc rozhodovať o dohode o vine a treste uzavretej medzi obvineným a prokurátorom v priebehu súdnej fázy trestného konania, ak sú spoluobvinení takisto stíhaní v rámci tohto istého konania.

O druhej otázke

O prípustnosti

63

Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že odôvodnenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa druhej otázky v rozsahu, v akom sa týka výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, je „veľmi stručné“ a nespĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

66

V prejednávanej veci vnútroštátny súd z právneho hľadiska dostatočne uvádza okolnosti veci samej a podrobne uvádza uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia. Uvádza tiež dôvody, pre ktoré má pochybnosti o zlučiteľnosti najmä článku 384 ods. 3 NPK s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ. Tento súd sa totiž domnieva, že požiadavka súhlasu všetkých spoluobvinených so schválením dohody o vine a treste uzavretej jedným z týchto obvinených v priebehu súdnej fázy trestného konania začatého proti viacerým osobám „neoprávnene“ obmedzuje „prostriedok nápravy“, ktorý podľa jeho názoru takáto dohoda predstavuje pre tohto obvineného, keďže uzavretím a schválením tejto dohody uvedený obvinený „dosiahne konečný výsledok, o ktorý sa usiluje, a to uloženie miernejšieho trestu, než aký by mu bol uložený, ak by sa vec prejednávala v rámci riadneho konania“. Podľa tohto súdu takéto obmedzenie môže ohroziť „spravodlivosť konania“.

67

Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, pokiaľ ide o túto prejudiciálnu otázku, návrh na začatie prejudiciálneho konania spĺňa požiadavky stanovené v článku 94 rokovacieho poriadku, a preto je táto otázka prípustná v rozsahu, v akom sa týka výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.

O veci samej

68

Táto základná zásada práva Únie je porušená, ak sa súdne rozhodnutie zakladá na skutočnostiach a dokumentoch, s ktorými sa účastníci konania alebo ktorýkoľvek z nich nemohli oboznámiť, a teda ku ktorým sa nemohli vyjadriť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1961, Snupat/Vysoký úrad, 42/59 a 49/59 , EU:C:1961:5 , s. 156, ako aj zo 17. novembra 2022, Harman International Industries, C‑175/21 , EU:C:2022:895 , bod 63 ). Okrem toho zásady spravodlivého procesu vyžadujú, aby boli záujmy obhajoby vo vhodnom prípade vyvažované záujmami svedkov alebo obetí, ktorí majú vypovedať (rozsudok z 29. júla 2019, Gambino a Hyka, C‑38/18 , EU:C:2019:628 , bod 41 ).

72

Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno zásadu dodržiavania práva na obhajobu vykladať v tom zmysle, že bráni takým ustanoveniam vnútroštátneho práva, ako je článok 384 ods. 3 NPK, ktorého cieľom je zaručiť toto právo obvineným, ktorí vzhľadom na to, že neuznali svoju vinu, musia byť súdení v neskoršom trestnom konaní, a to nielen vzhľadom na informácie, ktoré sa ich týkajú a ktoré môžu byť uvedené v dohode o vine a treste uzavretej obvineným, ktorý uznal svoju vinu, ale aj vzhľadom na vyhlásenia, ktoré obvinený môže ako svedok predložiť rozhodovaciemu zloženiu, ktoré bude rozhodovať o trestnej zodpovednosti všetkých spoluobvinených.

73

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré v trestnom konaní začatom proti viacerým obvineným z dôvodu ich účasti v tej istej organizovanej zločineckej skupine podmieňuje súdne schválenie dohody o vine a treste uzavretej medzi jedným z obvinených a prokurátorom v priebehu súdnej fázy tohto konania súhlasom všetkých spoluobvinených.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré priznáva rozhodovaciemu zloženiu ad hoc , a nie rozhodovaciemu zloženiu, ktoré o veci rozhoduje, právomoc rozhodovať o dohode o vine a treste uzavretej medzi obvineným a prokurátorom v priebehu súdnej fázy trestného konania, ak sú spoluobvinení takisto stíhaní v rámci tohto istého konania.

2.

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré v trestnom konaní začatom proti viacerým obvineným z dôvodu ich účasti v tej istej organizovanej zločineckej skupine podmieňuje súdne schválenie dohody o vine a treste uzavretej medzi jedným z obvinených a prokurátorom v priebehu súdnej fázy tohto konania súhlasom všetkých spoluobvinených.

Podpisy