C-477/22

62022CJ0477

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 9. novembra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Cestná doprava – Harmonizácia niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti – Nariadenie (ES) č. 561/2006 – Článok 3 písm. a) – Pojem ‚trasa linky nepresahuj[úca] 50 kilometrov‘ – Cestná doprava vykonávaná vozidlami používanými v pravidelnej osobnej doprave – Trasa linky nepresahujúca 50 kilometrov – Neuplatňovanie nariadenia č. 561/2006 – Vozidlá používané viac ako jedným spôsobom – Článok 4 písm. e) a j) – Pojmy ‚iná práca‘ a ‚čas jazdy‘ – Článok 6 ods. 3 a 5 – Celkový súhrnný čas jazdy počas dvoch po sebe idúcich týždňov – Čas strávený vedením vozidla vyňatého z pôsobnosti tohto nariadenia“

Vo veci C‑477/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) z 12. mája 2022 a doručený Súdnemu dvoru 15. júla 2022, ktorý súvisí s konaním:

RC,

RS,

OA,

ZB,

HP,

WS,

ND,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, sudcovia N. Piçarra (spravodajca), M. Safjan, N. Jääskinen a M. Gavalec,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari, P. Messina a G. Wilms, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 písm. a), článku 4 písm. j) a článku 6 ods. 3 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 ( Ú. v. EÚ L 102, 2006, s. 1 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 ( Ú. v. EÚ L 60, 2014, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 561/2006“).

„v prípade mobilných pracovníkov čas od začiatku do konca práce, počas ktorého je mobilný pracovník na svojom pracovisku k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti, t. z.:

–

čas venovaný všetkým dopravným činnostiam. Tieto činnosti obsahujú najmä:

i)

jazdu;

ii)

každú inú prácu vykonávanú v záujme bezpečnosti vozidla, jeho nákladu a cestujúcich alebo v záujme plnenia právnych alebo regulačných povinností priamo spojených so špecifickou práve vykonávanou dopravnou činnosťou, vrátane monitorovania nakladania a vykladania, správnych formálnych požiadaviek v súvislosti s policajnými, colnými a imigračnými úradmi, atď.,

–

dobu, počas ktorej mobilní pracovníci nemôžu voľne disponovať so svojím časom a je nutné, aby boli na svojom pracovisku pripravení prevziať normálnu prácu s určitými úlohami spojenými s ich službou, najmä počas doby čakania na nakladanie alebo vykladanie, ak ich predvídateľná doba trvania nie je známa vopred…“

Nariadenie č. 561/2006

4

Odôvodnenia 17 a 24 nariadenia č. 561/2006 stanovujú:

Podľa článku 1 tohto nariadenia toto nariadenie „stanovuje pravidlá o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku vodičov, pôsobiacich v cestnej nákladnej i osobnej doprave, s cieľom harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy, a to najmä vzhľadom na odvetvie cestnej dopravy, zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách“ a jeho „cieľom… je tiež podporovať lepšie monitorovanie a postup zabezpečenia dodržiavania predpisov členskými štátmi a vylepšené pracovné postupy v odvetví cestnej dopravy“.

6

Článok 2 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na cestnú dopravu:

…

b)

…“

8

Článok 4 nariadenia č. 561/2006 znie takto:

„Na účely tohto nariadenia platia tieto vymedzenia pojmov:

…

e)

…

j)

‚dĺžka jazdy‘ je trvanie vedenia vozidla zaznamenané:

–

automaticky alebo poloautomaticky záznamovým zariadením, ako je vymedzené v [nariadení č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave], alebo

–

…

q)

‚doba jazdy‘ je súhrnný čas jazdy, odkedy vodič začal viesť vozidlo po dobe odpočinku alebo prestávke, až kým nezačne čerpať dobu odpočinku alebo prestávku. Doba jazdy môže byť nepretržitá alebo rozdelená.

…“

9

Článok 6 nariadenia č. 561/2006 v odsekoch 3 a 5 stanovuje:

11

Článok 2 bod 2 nariadenia č. 1073/2009 vymedzuje pojem „pravidelná doprava“ tak, že je to „doprava, ktorou sa zabezpečuje preprava cestujúcich v presne určených v intervaloch po presne určených trasách, pričom cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach“.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12

Dňa 5. septembra 2011 viacerí vodiči v osobnej cestnej doprave zamestnaní spoločnosťou Arst podali žalobu na Tribunale di Oristano (súd v Oristane, Taliansko), ktorou navrhovali, aby sa tejto spoločnosti uložila povinnosť zaplatiť im odškodnenie a/alebo náhradu úmernú nevyčerpanému času odpočinku a času presahujúcemu maximálny celkový súhrnný čas jazdy počas dvoch po sebe idúcich týždňov v rozpore s nariadením č. 561/2006. Títo vodiči tvrdili, že z dôvodu pracovného času, ktorý Arst stanovila v období od 11. apríla 2007, t. j. odo dňa, keď toto nariadenie nadobudlo účinnosť, do 6. decembra 2010 žiadnemu z nich nebola poskytnutá „doba pravidelného týždenného odpočinku“ v zmysle článku 4 písm. h) uvedeného nariadenia a že všetci prekročili maximálny celkový čas jazdy počas dvoch po sebe nasledujúcich týždňov uvedený v článku 6 ods. 3 toho istého nariadenia.

13

Corte d’Appello di Cagliari (Odvolací súd Cagliari) na jednej strane rozhodol, že pojem „trasa“ v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia č. 561/2006 označuje v mimomestskej doprave celú cestu, ktorú vodič uskutočnil počas jedného pracovného dňa, takže na účely určenia, či došlo k prekročeniu limitu 50 km podľa tohto ustanovenia treba zohľadniť počet najazdených kilometrov všetkých ciest, ktoré vodič uskutočnil počas tohto pracovného dňa. Na druhej strane vzhľadom na článok 4 písm. j) a k) tohto nariadenia zastával názor, že „denný čas jazdy“ sa zhoduje s pracovným dňom, a teda zamietol tvrdenie spoločnosti Arst, podľa ktorého sa na účely overenia, či bol dodržaný celkový čas jazdy počas dvoch po sebe nasledujúcich týždňov podľa článku 6 ods. 3 uvedeného nariadenia, má zohľadniť len čas jazdy.

17

Arst podala na Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, kasačný opravný prostriedok, ktorým spochybňuje výklad, ktorý podal Corte d’appello di Cagliari (Odvolací súd Cagliari) vo svojom rozsudku z 10. marca 2016, a to pokiaľ ide tak o pojem „trasa“ v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia č. 561/2006, ako aj o pojem „celkový čas jazdy počas dvoch po sebe nasledujúcich týždňov“ uvedený v článku 6 ods. 3 tohto nariadenia.

18

20

Pokiaľ ide o článok 6 ods. 3 nariadenia č. 561/2006, vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či sa na účely posúdenia, či bol dodržaný celkový čas jazdy počas dvoch po sebe nasledujúcich týždňov má zohľadniť len „čas jazdy“ v zmysle článku 4 písm. j) tohto nariadenia, zaznamenaný počas obdobia týchto dvoch týždňov, alebo aj akákoľvek „iná práca“, ktorú dotknutý vodič vykonal v zmysle článku 6 ods. 5 uvedeného nariadenia. Tento súd sa domnieva, že nie je možné jasne určiť, či táto „iná práca“ je alebo nie je relevantná na účely výpočtu celkového času jazdy počas dvoch po sebe nasledujúcich týždňov, ktorý je stanovený v uvedenom článku 6 ods. 3 Poznamenáva tiež, že Corte d’appello di Cagliari (Odvolací súd Cagliari) zamietol tvrdenie spoločnosti Arst, podľa ktorého by sa na tento účel mal zohľadňovať len čas, počas ktorého vodič viedol vozidlo.

21

Za týchto podmienok Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 3 písm. a) nariadenia [č. 561/2006] vykladať v tom zmysle, že pojem ‚trasa‘ nepresahujúca 50 kilometrov sa vzťahuje na počet kilometrov cesty podľa cestovného plánu (linky) určeného dopravným podnikom na zaplatenie cestovného lístka alebo na celkový počet kilometrov, ktoré vodič prejde počas dennej pracovnej zmeny, alebo na maximálnu vzdialenosť, ktorú vozidlo prejde po ceste vzhľadom na miesto odchodu (okruh), alebo v každom prípade, podľa akého iného kritéria sa majú kilometre trasy vypočítať?

Prvá prejudiciálna otázka sa delí na dve časti, ktoré treba preskúmať postupne.

O prvej časti prvej otázky

23

Prvou časťou svojej prvej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 písm. a) nariadenia č. 561/2006 vykladať v tom zmysle, že pojem „trasa linky nepresahujúca 50 km“ zodpovedá počtu kilometrov podľa cestovného plánu, ktorý stanovil dopravný podnik pre služby pravidelnej osobnej dopravy, ktoré poskytuje.

24

Pojem „trasa linky“ nie je v nariadení č. 561/2006 definovaný a článok 3 písm. a) tohto nariadenia neobsahuje nijaký odkaz na právo členských štátov na účely vymedzenia tohto pojmu. Na účely výkladu tohto ustanovenia je teda potrebné odvolať sa na jeho obvyklý význam v bežnom jazyku, ako aj na jeho kontext a cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2022, Pricoforest, C‑13/21 , EU:C:2022:531 , bod 22 a citovanú judikatúru).

28

Pojem „trasa linky nepresahuj[úca] 50 kilometrov“ v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia č. 561/2006 treba preto chápať tak, že sa vzťahuje na konkrétnu trasu nepresahujúcu túto vzdialenosť, ktorá spája východiskový bod s cieľovým bodom, a prípadne zabezpečuje obsluhu zastávok, ktoré boli vopred určené na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich. Takáto cestná osobná doprava je teda podľa tohto ustanovenia vylúčená z pôsobnosti tohto nariadenia bez ohľadu na to, či vodiči zaoberajúci sa touto dopravou pokrývajú v rámci jedného pracovného dňa a s tým istým vozidlom niekoľko týchto trás.

29

V každom prípade, ako uviedla Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, na vodičov vozidiel, na ktorých sa nariadenie č. 561/2006 podľa jeho článku 3 písm. a) neuplatňuje, sa podľa článku 15 tohto nariadenia v spojení s odôvodnením 24 tohto nariadenia musia vzťahovať vnútroštátne predpisy, ktoré poskytujú primeranú ochranu vzhľadom na povolené časy jazdy a povinné prestávky a doby odpočinku. Uplatniteľná vnútroštátna právna úprava musí v každom prípade dodržiavať pravidlá stanovené smernicou 2002/15 týkajúce sa najmä pracovného času, prestávok a odpočinku.

30

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú časť prvej otázky odpovedať tak, že článok 3 písm. a) nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „trasa linky nepresahujúca 50 km“ zodpovedá cestovnému plánu stanovenému dopravným podnikom, ktorý nepresahuje túto vzdialenosť, ktorý musí dotknuté vozidlo prejazdiť po vozovke, aby sa zabezpečilo spojenie medzi východiskovým bodom a cieľovým bodom, a prípadne obsluha zastávok vopred určených na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich v rámci pravidelnej dopravy, ktorú toto vozidlo vykonáva.

Na druhej strane podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 561/2006 sa toto nariadenie neuplatňuje na cestnú dopravu vykonávanú „vozidlami používanými v pravidelnej osobnej doprave, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50 kilometrov“. Keďže toto ustanovenie zavádza výnimku z pôsobnosti tohto nariadenia, musí sa vykladať reštriktívne tak, aby sa nerozširovali jeho účinky nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie ochrany záujmov, ktoré má táto výnimka zaručiť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2021, Ministère public (Extrateritoriálne sankcie), C‑906/19 , EU:C:2021:715 , bod 33 ].

34

Za týchto podmienok, ak podnik zabezpečuje pravidelnú osobnú dopravu, pri ktorej trasa linky presahuje 50 kilometrov, prostredníctvom vozidiel, ktoré sa bežne používajú na pravidelnú osobnú dopravu, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50 km, tak ako je to v prejednávanej veci, nemôže byť následkom takéhoto používania viac ako jedným spôsobom, že by sa nariadenie č. 561/2006 uplatňovalo na všetku pravidelnú osobnú dopravu, ktorú tento podnik zabezpečuje. Pravidelná osobná doprava, pri ktorej trasa linky nepresahuje 50 km, je totiž podľa jeho článku 3 písm. a) výslovne vylúčená z pôsobnosti tohto nariadenia.

35

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na druhú časť prvej otázky odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 3 písm. a) nariadenia č. 561/2006 sa majú vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa neuplatňuje na všetku cestnú dopravu, ktorú dotknutý podnik vykonáva, ak sa vozidlá používané na pravidelnú osobnú dopravu používajú najmä na pokrytie trás linky nepresahujúcich 50 km a príležitostne na pokrytie trás linky presahujúcich 50 km. Toto nariadenie sa uplatňuje len vtedy, keď tieto trasy presahujú 50 km.

Znenia tohto ustanovenia okrem iného v španielskej, nemeckej, anglickej, francúzskej, maďarskej a portugalskej jazykovej verzii odkazujú na pojem „čas jazdy“, definovaný v článku 4 písm. j) tohto nariadenia ako „trvanie vedenia vozidla zaznamenané“ v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 165/2014. Naopak výraz „periodo di guida“ uvedený v talianskej jazykovej verzii článku 6 ods. 3 nariadenia č. 561/2006 zodpovedá pojmu „doba jazdy“, ktorý je definovaný v článku 4 písm. q) tohto nariadenia ako „súhrnný čas jazdy, odkedy vodič začal viesť vozidlo po dobe odpočinku alebo prestávke, až kým nezačne čerpať dobu odpočinku alebo prestávku“, pričom sa spresňuje, že „doba jazdy môže byť nepretržitá alebo rozdelená“.

39

Za týchto podmienok treba konštatovať, že tak pojem „čas jazdy“, ako aj pojem „doba jazdy“ v zmysle článku 4 písm. j) a q) nariadenia č. 561/2006 sa vzťahujú na dobu, ktorú vodič strávil vedením vozidla, aj keď prvý pojem sa vzťahuje len na zaznamenanú dobu.

40

Pojem „iná práca“ je naopak vymedzený v článku 4 písm. e) nariadenia č. 561/2006 ako „sú všetky činnosti vymedzené ako pracovný čas [v zmysle článku 3 písm. a) bodu 1 smernice 2002/15] okrem ‚jazdy‘“. Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia „pracovný čas“ zahŕňa najmä „čas venovaný všetkým dopravným činnostiam“, najmä „jazdu“, „nakladanie a vykladanie“, „pomoc cestujúcim pri nastupovaní a vystupovaní z vozidla“, „čistenie a technick[ú] údržb[u]“ a „každú inú prácu vykonávanú v záujme bezpečnosti vozidla, jeho nákladu a cestujúcich alebo v záujme plnenia právnych alebo regulačných povinností priamo spojených so špecifickou práve vykonávanou dopravnou činnosťou“.

44

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 3 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „celkový súhrnný čas jazdy počas dvoch po sebe idúcich týždňov“ uvedený v tomto ustanovení zahŕňa len „čas jazdy“ v zmysle článku 4 písm. j) tohto nariadenia, s vylúčením akejkoľvek „inej práce“ v zmysle článku 6 ods. 5 uvedeného nariadenia, ktorú vodič vykonal počas týchto dvoch týždňov.

O trovách

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

toto nariadenie sa neuplatňuje na všetku cestnú dopravu, ktorú dotknutý podnik vykonáva, ak sa vozidlá používané na pravidelnú osobnú dopravu používajú najmä na pokrytie trás linky nepresahujúcich 50 km a príležitostne na pokrytie trás linky presahujúcich 50 km. Toto nariadenie sa uplatňuje len vtedy, keď tieto trasy presahujú 50 km.

3.

Článok 6 ods. 3 nariadenia č. 561/2006, zmeneného nariadením č. 165/2014,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „celkový súhrnný čas jazdy počas dvoch po sebe idúcich týždňov“ uvedený v tomto ustanovení zahŕňa len „čas jazdy“ v zmysle článku 4 písm. j) tohto nariadenia, s vylúčením akejkoľvek „inej práce“ v zmysle článku 6 ods. 5 uvedeného nariadenia, ktorú vodič vykonal počas týchto dvoch týždňov.