← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·29.6.2023

C-501/22

ECLI:EU:C:2023:531

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CJ0501

62022CJ0501

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 29. júna 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo a rybolov – Spoločná organizácia trhov – Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013Článok 164 ods. 1 a 4 – Obchodné normy – Rozšírenie medziodvetvovej dohody – Dohoda stanovujúca prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá stanovené v právnej úprave Únie“

V spojených veciach C‑501/22 až C‑504/22,

ktorých predmetom sú štyri návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) z 22. júla 2022 a doručené Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktoré súvisia s konaniami:

Association interprofessionnelle des fruits et légumes frais (Interfel)

proti

Ministère de l’agriculture et de la souveraineté alimentaire

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia D. Gratsias (spravodajca), M. Ilešič, I. Jarukaitis a Z. Csehi,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Association interprofessionnelle des fruits a légumes frais (Interfel), v zastúpení: A. Bouviala, P. Morrier, S. Pelet‑Serra a A. Soualem, avocats,

francúzska vláda, v zastúpení: G. Bain a J.‑L. Carré, splnomocnení zástupcovia,

grécka vláda, v zastúpení: E. Leftheriotou, M. Tassopoulou a A.‑E. Vasilopoulou, splnomocnené zástupkyne,

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a R. Kissné Berta, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: M. Konstantinidis a F. Le Bot, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že veci budú prejednané bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 164 ods. 1 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671 ).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci štyroch sporov medzi združením Association interprofessionnelle des fruits et légumes frais (Medziodvetvové združenie čerstvého ovocia a zeleniny, Interfel) a ministre de l’Agriculture et de la Souveraineté alimentaires (minister poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti, Francúzsko, ďalej len „minister“) vo veci zamietnutia štyroch žiadostí združenia Interfel o rozšírenie štyroch medziodvetvových dohôd, ktoré Interfel uzavrelo, na prevádzkovateľov, ktorí nie sú jej členmi.

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 1234/2007

3

Článok 125a ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) ( Ú. v. EÚ L 299, 2007, s. 1 ), zmeneného nariadením Rady č. 361/2008 zo 14. apríla 2008 ( Ú. v. EÚ L 121, 2008, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 1234/2007“), stanovoval:

„V stanovách organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny sa od jej členov výrobcov požaduje najmä, aby:

a)

uplatňovali pravidlá, ktoré prijala organizácia výrobcov, týkajúce sa podávania správ o výrobe, výroby, odbytu a ochrany životného prostredia;

…“

4

Článok 125f ods. 1 tohto nariadenia stanovoval:

„V prípadoch, keď sa organizácia výrobcov v sektore ovocia a zeleniny, ktorá pôsobí v osobitnej hospodárskej oblasti, považuje vzhľadom na konkrétny výrobok za reprezentatívnu pre výrobu a výrobcov v tejto oblasti, môže dotknutý členský štát na základe žiadosti organizácie výrobcov zaviazať výrobcov, ktorí majú sídlo v tejto hospodárskej oblasti a nepatria do organizácie výrobcov, týmito pravidlami:

a)

pravidlami uvedenými v článku 125a ods. 1 písm. a);

Prvý pododsek sa uplatňuje pod podmienkou, že uvedené pravidlá:

b)

sú zahrnuté do úplného zoznamu v prílohe XVIa;

…“

5

Článok 125l uvedeného nariadenia uvádzal:

„1. V prípadoch, ak sa medziodvetvová organizácia, ktorá pôsobí v osobitnom regióne alebo regiónoch členského štátu, považuje za reprezentatívnu pre výrobu alebo spracovanie daného výrobku, alebo obchod s ním, môže dotknutý členský štát na základe žiadosti tejto medziodvetvovej organizácie na obmedzené obdobie rozhodnúť, že niektoré dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy, ktoré sa odsúhlasili v rámci takejto organizácie, budú záväzné pre ostatné hospodárske subjekty, ktoré pôsobia v príslušnom regióne alebo regiónoch, či už ide o jednotlivcov alebo skupiny, ktoré nepatria do tejto organizácie.

3. Pravidlá, v prípade ktorých je možné požiadať o rozšírenie na ďalšie hospodárske subjekty:

a)

musia mať jeden z týchto cieľov:

iv)

pravidlá uvádzania na trh;

4. Pravidlá uvedené v odseku 3 písm. a) body ii), iv) a v) nie sú iné než pravidlá stanovené v prílohe XVIa. …“

6

Príloha XVIa k tomuto istému nariadenia, nazvaná „Úplný zoznam pravidiel, ktoré je možné rozšíriť na výrobcov ktorí nie sú členmi, podľa článku 125f a článku 125l“, obsahovala bod 3, ktorý znel takto:

„3. Pravidlá uvádzania na trh:

a)

bližšie určené dátumy začiatku zberu, rozvrhnutie predaja;

b)

požiadavky týkajúce sa najnižšej prípustnej kvality a veľkosti;

c)

príprava, prezentovanie, balenie a označovanie na prvom stupni predaja;

d)

označovanie pôvodu výrobku.“

Nariadenie (ES) č. 1308/2013

7

Článkom 230 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 bolo s účinnosťou od 1. januára 2014 zrušené nariadenie č. 1234/2007.

8

Odôvodnenia 132 a 134 nariadenia č. 1308/2013 znejú takto:

„(132)

Medziodvetvové organizácie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri umožňovaní dialógu medzi subjektmi v dodávateľskom reťazci a presadzovaní najlepších postupov a transparentnosti trhu.

(134)

Existujúce ustanovenia v rôznych sektoroch, ktorými sa posilnil vplyv organizácií výrobcov, ich združení a medziodvetvových organizácií tým, že sa členským štátom umožnilo, aby za určitých podmienok rozšírili určité pravidlá takýchto organizácií na nečlenské hospodárske subjekty, sa ukázali ako účinné a mali by sa harmonizovať, zefektívniť a rozšíriť na všetky sektory.“

9

Časť II tohto nariadenia, nazvaná „Vnútorný trh“, obsahuje hlavu II, nazvanú „Pravidlá týkajúce sa uvádzania výrobkov na trh a organizácií výrobcov“. Kapitola I tejto hlavy s názvom „Pravidlá týkajúce sa uvádzania výrobkov na trh“ obsahuje oddiel 1, nazvaný „Obchodné normy“, ktorý obsahuje pododdiel 2 s názvom „Obchodné normy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov“, ktorý obsahuje medzi inými články 74 až 76 uvedeného nariadenia.

10

Článok 74 toho istého nariadenia, nazvaný „Všeobecná zásada“, stanovuje:

„Výrobky, pre ktoré boli v súlade s týmto oddielom ustanovené obchodné normy podľa jednotlivých sektorov alebo výrobkov, sa v [Európskej ú]nii môžu uvádzať na trh, len ak vyhovujú týmto normám.“

11

Článok 75 nariadenia č. 1308/2013, nazvaný „Stanovenie a obsah noriem“, stanovuje:

„1. Obchodné normy sa môžu vzťahovať na jeden alebo viacero z týchto sektorov a výrobkov:

b)

ovocie a zelenina

c)

výrobky spracované z ovocia a zeleniny;

3. … obchodné normy uvedené v odseku 1 [sa] môžu vzťahovať na jednu alebo viacero z týchto požiadaviek…:

b)

klasifikačné kritériá ako zaraďovanie do tried, hmotnosť, veľkosť, vek a kategória;

…“

12

Článok 76 tohto nariadenia, nazvaný „Ďalšie požiadavky na uvádzanie výrobkov sektora ovocia a zeleniny na trh“, stanovuje:

„1. Okrem toho, keď je to relevantné pre uplatniteľné obchodné normy uvedené v článku 75, výrobky sektora ovocia a zeleniny, ktoré sa majú spotrebiteľom predávať čerstvé, sa môžu uviesť na trh, iba ak majú vyhovujúcu, primeranú a predajnú kvalitu a len s označením krajiny pôvodu.

2. Obchodné normy uvedené v odseku 1, ako aj akékoľvek obchodné normy, ktoré sa týkajú sektora ovocia a zeleniny a ktoré sú stanovené v súlade s týmto pododdielom, sa uplatňujú vo všetkých štádiách uvádzania na trh vrátane dovozu a vývozu a môžu sa vzťahovať na kvalitu, kategorizáciu, hmotnosť, veľkosť, balenie, obaly, skladovanie, prepravu, obchodnú úpravu a uvádzanie na trh.

3. Držiteľ výrobkov sektora ovocia a zeleniny, na ktoré sa vzťahujú obchodné normy, nesmie tieto výrobky vystavovať, ponúkať na predaj ani dodávať či uvádzať na trh Únie inak, ako v súlade s týmito normami, a je za zabezpečenie takéhoto súladu zodpovedný.

4. S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie požiadaviek ustanovené v odseku 1 tohto článku a zohľadniť určité špecifické situácie je [Európska k]omisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 227 delegované akty týkajúce sa osobitných odchýlok od tohto článku, ktoré sú nevyhnutné pre jeho riadne uplatňovanie.“

13

Hlava II časti II nariadenia č. 1308/2013 obsahuje kapitolu III s názvom „Organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov a medziodvetvové organizácie“. Táto kapitola III obsahuje oddiel 3, nazvaný „Rozšírenie pravidiel a povinné príspevky“, ktorého súčasťou je článok 164 tohto nariadenia s názvom „Rozšírenie pravidiel“, ktorý znie takto:

„1. V prípadoch, keď sa uznaná organizácia výrobcov, uznané združenie organizácií výrobcov alebo uznaná medziodvetvová organizácia pôsobiace v konkrétnej hospodárskej oblasti alebo hospodárskych oblastiach členského štátu považuje za reprezentatívnu pre výrobu daného výrobku, obchod s ním alebo jeho spracovanie, príslušný členský štát môže na požiadanie uvedenej organizácie ustanoviť, že niektoré dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy, ktoré sa odsúhlasili v rámci uvedenej organizácie, budú počas obmedzeného obdobia záväzné pre ostatné hospodárske subjekty, jednotlivcov alebo skupiny, ktoré pôsobia v príslušnej hospodárskej oblasti alebo oblastiach a nie sú členmi tejto organizácie alebo združenia.

4. Pravidlá, v prípade ktorých je možné požiadať o rozšírenie na iné hospodárske subjekty ako je stanovené v odseku 1, majú jeden z týchto cieľov:

a)

informovanie o výrobe a trhu;

b)

prísnejšie výrobné pravidlá ako tie, ktoré sú ustanovené v pravidlách Únie alebo vo vnútroštátnych pravidlách;

c)

vypracovanie štandardných vzorov zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie;

d)

uvádzanie na trh;

e)

ochrana životného prostredia;

f)

opatrenia na propagáciu a využívanie potenciálu výrobkov;

g)

opatrenia na ochranu ekologického poľnohospodárstva, ako aj označení pôvodu, označení kvality a zemepisných označení;

h)

výskum zameraný na ďalšie zhodnotenie výrobkov, najmä prostredníctvom nových spôsobov využitia, ktoré neohrozujú verejné zdravie;

i)

štúdie zamerané na zlepšenie kvality výrobkov;

j)

výskum týkajúci sa predovšetkým spôsobov pestovania, ktoré umožňujú používanie prípravkov na ochranu rastlín alebo veterinárnych prípravkov v menšom rozsahu a zaručujú ochranu pôdy a ochranu alebo zlepšenie životného prostredia;

k)

vymedzenie minimálnych kvalít a vymedzenie minimálnych noriem balenia a obchodnej úpravy;

l)

používanie certifikovaného osiva a monitorovanie kvality výrobkov.

m)

zdravie zvierat, rastlín alebo potravinová bezpečnosť;

n)

nakladanie s vedľajšími produktmi.

Uvedené pravidlá nespôsobia žiadne škody iným hospodárskym subjektom v príslušnom členskom štáte alebo Únii a nemajú žiadny z účinkov uvedených v článku 210 ods. 4 ani nie sú inak nezlučiteľné s platným právom Únie ani platnými vnútroštátnymi pravidlami.

…“

14

Článok 210 tohto istého nariadenia, nazvaný „Dohody a zosúladené postupy uznaných medziodvetvových organizácií“, v odseku 4 stanovuje:

„Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy sa v každom prípade vyhlásia za nezlučiteľné s pravidlami Únie, ak:

a)

môžu viesť k rozdeľovaniu trhov v rámci Únie v akejkoľvek podobe;

b)

môžu ovplyvniť riadne fungovanie organizácie trhu;

c)

môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré nie je nutné na dosiahnutie cieľov SPP, ktoré svojou činnosťou sledujú medziodvetvové organizácie;

d)

majú za následok stanovenie cien alebo stanovenie kvót;

e)

môžu viesť k diskriminácii alebo vylúčeniu hospodárskej súťaže v prípade značného podielu príslušných výrobkov.“

15

Z článku 230 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 tiež vyplýva, že odkazy na nariadenie č. 1234/2007 sa podľa tabuľky zhody uvedenej v prílohe XIV tohto nariadenia považujú za odkazy na nariadenie č. 1308/2013. Z tejto tabuľky zhody vyplýva, že článok 113 ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 zodpovedá článku 75 ods. 1 písm. a) až e) a článku 75 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 a že článok 113a ods. 1 až 3 nariadenia č. 1234/2007 zodpovedá článku 76 nariadenia č. 1308/2013. Táto tabuľka zhody uvádza, že články 125f a 125l nariadenia č. 1234/2007 zodpovedajú článku 164 nariadenia č. 1308/2013.

Vykonávacie nariadenie č. 543/2011

16

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny ( Ú. v. EÚ L 157, 2011, s. 1 ), zmenené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/428 z 12. júla 2018 ( Ú. v. EÚ L 75, 2019, s. 1 ) (ďalej len „vykonávacie nariadenie č. 543/2011“), v článku 3 ods. 1 a 2 stanovuje:

„1. Požiadavky článku 113a ods. 1 [nariadenia č. 1234/2007] predstavujú všeobecnú obchodnú normu. Údaje o všeobecnej obchodnej norme sú ustanovené v časti A prílohy I k tomuto nariadeniu.

Ovocie a zelenina, na ktoré sa nevzťahuje osobitná obchodná norma, musí spĺňať všeobecnú obchodnú normu. V prípadoch, keď je držiteľ schopný preukázať, že výrobky spĺňajú všetky platné normy prijaté Európskou hospodárskou komisiou OSN (EHK/OSN), vychádza sa z predpokladu, že výrobky spĺňajú všeobecnú obchodnú normu.

2. Osobitné obchodné normy uvedené v článku 113 ods. 1 písm. b) [nariadenia č. 1234/2007] sú ustanovené v časti B prílohy I k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o tieto výrobky:

a)

jablká,

c)

kivi,

e)

broskyne a nektárinky,

…“

17

Časť A prílohy I k tomuto vykonávaciemu nariadenia je nazvaná „Všeobecná obchodná norma“ a obsahuje oddiely vzťahujúce sa na „minimálne požiadavky na kvalitu“, „minimálne požiadavky na zrelosť“, „odchýlk[u]“ a „označovanie pôvodu produktov“.

18

Časť B tejto prílohy, nazvaná „Osobitné obchodné normy“, obsahuje časť 1, nazvanú „Obchodná norma pre jablká“, ktorej bod III, nazvaný „Ustanovenia týkajúce sa veľkosti“, stanovuje:

„Veľkosť sa určuje podľa maximálneho priečneho priemeru alebo podľa hmotnosti.

Na zaistenie jednotnosti, pokiaľ ide o veľkosť, rozdiel veľkosti medzi produktmi v tom istom balení nesmie presiahnuť:

a)

pri plodoch triedených podľa priečneho priemeru:

5 mm v prípade plodov ‚Extra‘ triedy a plodov I. a II. triedy balen[ých] v radoch a vrstvách. Pri jablkách odrôd Bramley's Seedling (Bramley, Triomphe de Kiel) a Horneburger však môže rozdiel v priemere dosiahnuť 10 mm a

10 mm v prípade plodov I. triedy balených v spotrebiteľských obaloch alebo voľne vo vreckách. Pri jablkách odrôd Bramley’s Seedling (Bramley, Triomphe de Kiel) a Horneburger môže rozdiel v priemere dosiahnuť 20 mm.

b)

pri plodoch triedených podľa hmotnosti:

v prípade jabĺk ‚Extra‘ triedy a I. a II. triedy balených v radoch a vrstvách:

Rozsah g)

Rozdiel hmotnosti g)

70 – 90

15 g

91 – 135

20 g

136 – 200

30 g

201 – 300

40 g

> 300

50 g

v prípade plodov I. triedy balených v spotrebiteľských obaloch alebo voľne vo vreckách:

Rozsah g)

Jednotnosť g)

70 – 135

35

136 – 300

70

> 300

100

Pre plody II. triedy v spotrebiteľských obaloch alebo voľne vo vreckách nie sú žiadne požiadavky na jednotnú veľkosť.

Odrody miniatúrnych jabĺk, ktoré sú v dodatku k tejto norme označené písmenom ‚M‘, sú oslobodené od ustanovení týkajúcich sa veľkosti. Tieto miniatúrne odrody musia mať minimálnu hodnotu 12° Brix [vypočítanú podľa usmernení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o objektívnych skúškach].“

19

Časť B uvedenej prílohy obsahuje aj časť 3 s názvom „Obchodná norma pre plody kivi“, ktorej bod II B, nazvaný „Minimálne požiadavky na zrelosť“, stanovuje:

„Plody kivi musia byť dostatočne vyvinuté a vykazovať uspokojujúcu zrelosť.

Na splnenie týchto požiadaviek musia mať plody pri balení dosiahnutý stupeň zrelosti aspoň 6,2° Brix 6,2°Brix [vypočítaný podľa usmernení OECD o objektívnych skúškach] alebo priemerný obsah sušiny 15 %, čo umožní dosiahnuť hodnotu 9,5° Brix [vypočítanä podľa usmernení OECD o objektívnych skúškach] pri vstupe do distribučného reťazca.“

20

Táto časť B obsahuje tiež časť 5 s názvom „Obchodná norma pre broskyne a nektárinky“, ktorej bod III, nazvaný „Ustanovenia týkajúce sa veľkosti“, stanovuje:

„…

Minimálna veľkosť je:

56 mm alebo 85 g v ‚Extra‘ triede,

51 mm alebo 65 g v I. a II. triede.

Plody s veľkosťou menšou ako 56 mm alebo 85 g sa však nepredávajú v období od 1. júla do 31. októbra (na severnej pologuli) a od 1. januára do 30. apríla (na južnej pologuli).

…“

Medzinárodné právo

21

EHK/OSN bola zriadená v roku 1947 rezolúciou Hospodárskej a sociálnej rady (OSN) (ECOSOC) 36 (IV) z 28. marca 1947. Združuje 56 krajín Európy (vrátane všetkých členských štátov Európskej únie), Spoločenstva nezávislých štátov a severnej Ameriky. Keďže Únia nie je členom Organizácie Spojených národov, nie je ani členom EHK/OSN. Schôdzí EHK/OSN sa však zúčastňuje ako pozorovateľ.

22

V rámci EHK/OSN pôsobí aj pracovná skupina pre normy kvality poľnohospodárskych výrobkov, ktorá prijala normu EHK/OSN FFV‑15 týkajúcu sa uvádzania na trh a kontroly obchodnej kvality uhoriek. Táto norma vo verzii vyplývajúcej z jej znenia z roku 2017, ktorá sa uplatňuje na spor vo veci samej, v bode III s názvom „Požiadavky na veľkosť“ stanovuje:

„Veľkosť je stanovená buď podľa hmotnosti alebo kombinácie hmotnosti a dĺžky.

Zaradenie podľa veľkosti je povinné pre triedy Extra a I.

Na zabezpečenie vyrovnanosti sa uplatňuje jedna z nasledovných 2 možností:

[a)

Zaradenie podľa hmotnosti:

Rozsah hmotnosti uhoriek v jednom obale nesmie presiahnuť:

1.

150 g pokiaľ je hmotnosť najmenšieho plodu 400 g a viac,

2.

100 g pokiaľ je hmotnosť najmenšieho plodu od 180 do 400 g,

3.

Uhorky s hmotnosťou nižšou ako 180 g musia byť primerane vyrovnané vo veľkosti.

b)

Zaradenie podľa dĺžky a priemeru

Rozpätie dĺžky nesmie presiahnuť 5 cm a uhorky musia mať primerane vyrovnaný priemer.]“

Francúzske právo

23

Článok L. 632‑2‑1 druhý odsek code rural et de la pêche maritime (Zákonník poľnohospodárstva a morského rybolovu) stanovuje:

„[Medziodvetvové organizácie] môžu v rámci medziodvetvových dohôd definovať štandardné zmluvy, o ktorých rozšírenie môžu požiadať správny orgán, pričom zahrnú vzorové znenia…, ako aj ustanovenia týkajúce sa opatrení na reguláciu objemov s cieľom prispôsobiť ponuku dopytu. …“

24

Článok L. 632‑3 tohto zákonníka stanovuje:

„Príslušný správny orgán môže na určitú dobu čiastočne alebo úplne rozšíriť uplatňovanie dohôd uzatvorených v rámci uznanej medziodvetvovej organizácie, pokiaľ tieto dohody stanovujú spoločné akcie alebo akcie zamerané na spoločný záujem, ktoré sú v súlade so všeobecným záujmom a zlučiteľné s právom Európskej únie.“

25

Podľa článku L. 632‑4 uvedeného zákonníka:

„…

Rozšírenie dohôd [uzavretých v rámci uznanej medziodvetvovej organizácie] je tiež podmienené splnením podmienok stanovených v práve Európskej únie uplatniteľnom na tieto dohody.

V prípade, že sa rozhodne o rozšírení, sú takto stanovené opatrenia povinné pre všetkých príslušníkov všetkých povolaní, ktoré tvoria túto medziodvetvovú organizáciu.

…“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

Vec C‑501/22

26

Združenie Interfel je poľnohospodárska medziodvetvová organizácia uznaná na základe článku L. 632‑1 code rural et de la pêche maritime (Zákonník poľnohospodárstva a morského rybolovu). Dňa 10. júna 2020 toto združenie uzavrelo medziodvetvovú dohodu s názvom „Broskyňa – nektárinka – požiadavky na veľkosť“, týkajúcu sa hospodárskych rokov 2021 – 2023 (ďalej len „dohoda o broskyniach a nektárinkách“), ktorá okrem iného stanovuje zákaz uvádzania broskýň a nektáriniek malej hmotnosti (veľkosť D) na trh počas celého dotknutého obdobia uvádzania na trh. Interfel podalo ministrovi žiadosti o rozšírenie tejto medziodvetvovej dohody, pričom túto žiadosť odôvodnilo snahou zaručiť kvalitu ovocia predávaného spotrebiteľom.

27

Rozhodnutím zo 7. septembra 2020 minister nevyhovel tejto žiadosti. Žalobou podanou na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) sa Interfel domáhalo zrušenia tohto rozhodnutia.

28

Conseil d’État (Štátna rada) uvádza, že dohoda o broskyniach a nektárinkách stanovuje, že na broskyne a nektárinky vypestované vo Francúzsku, ktoré sú určené na predaj na francúzskom trhu a na vývoz, sa vzťahujú požiadavky na minimálnu veľkosť aspoň 56 mm alebo 85 g vo všetkých fázach obchodovania a počas celého dotknutého hospodárskeho roka. Takéto ustanovenia sú pritom prísnejšie ako ustanovenia časti B časti 5 bodu III prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu č. 543/2011.

29

Conseil d’État (Štátna rada) dodáva, že Interfel okrem iného uviedlo žalobný dôvod založený na tom, že minister nemohol legálne odmietnuť rozšíriť dohodu o broskyniach a nektárinkach na iné hospodárske subjekty. Podľa Conseil d’État (Štátna rada) si posúdenie tohto žalobného dôvodu vyžaduje odpoveď na otázku, či sa má článok 164 ods. 4 nariadenia č. 1308/2013 vykladať v tom zmysle, že povoľuje rozšíriť na iné hospodárske subjekty medziodvetvové dohody, ktoré stanovujú prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá stanovené v právnej úprave Únie, a to nielen pokiaľ ide o „výrobné pravidlá“ v zmysle písmena b) tohto odseku 4, ale aj pokiaľ ide o všetky pravidlá týkajúce sa jedného alebo viacerých cieľov uvedených v písmenách a) a c) až n) uvedeného odseku 4, a najmä o otázku, či toto ustanovenie povoľuje prijať vo forme medziodvetvovej dohody v oblasti uvádzania ovocia alebo zeleniny, patriacich do určitej kategórie, na trh pravidlá, ktoré sú prísnejšie ako pravidlá stanovené v právnej úprave Únie, a rozšíriť tieto pravidlá na všetky hospodárske subjekty.

30

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 164 nariadenia [č. 1308/2013] vykladať v tom zmysle, že povoľuje rozšírenie medziodvetvových dohôd, ktoré stanovujú prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá uvedené v právnej úprave Únie, a to nielen v oblasti ‚výrobných pravidiel‘ uvedených v písmene b) [odseku 4] tohto článku, ale aj vo všetkých oblastiach uvedených v písmenách a) a c) až n) [tohto odseku 4], pre ktoré stanovuje možnosť požiadať o rozšírenie medziodvetvovej dohody, a najmä či tento článok umožňuje v prípade, že právna úprava Únie stanovuje pravidlá uvádzania na trh pre danú triedu ovocia alebo zeleniny, prijatie prísnejších pravidiel vo forme medziodvetvovej dohody a ich rozšírenie na všetky hospodárske subjekty?“

Vec C‑502/22

31

Dňa 10. júna 2020 Interfel uzavrelo medziodvetvovú dohodu s názvom „Uhorka dlhá alebo holandská“, týkajúcu sa hospodárskych rokov 2021 – 2023 (ďalej len „dohoda o uhorkách“). Požiadalo ministra o rozšírenie pôsobnosti tejto medziodvetvovej dohody na iné hospodárske subjekty, pričom takúto žiadosť odôvodnilo snahou zaručiť kvalitu uhoriek predávaných spotrebiteľom.

32

Rozhodnutím zo 7. septembra 2020 minister nevyhovel tejto žiadosti. Interfel podalo žalobu na Conseil d’État (Štátna rada), ktorou sa domáhalo zrušenia tohto rozhodnutia.

33

Conseil d’État (Štátna rada) uvádza, že dohoda o uhorkách stanovuje, že veľkosť uhoriek vyrábaných v kontinentálnom Francúzsku a predávaných v triede „Extra“ alebo I sa určuje výlučne podľa hmotnosti, s vylúčením akejkoľvek veľkostnej stupnice založenej na kombinácii priemeru a dĺžky, že ich minimálna hmotnosť je 250 g a že pre uhorky triedy „Extra“ alebo I je povinná jednotná kategorizácia podľa veľkosti, pričom jedno balenie musí obsahovať len výrobky zodpovedajúce rovnakej kategórii vymedzenej veľkostnej stupnice. Podľa Conseil d’État (Štátna rada) sú takéto ustanovenia prísnejšie ako ustanovenia vyplývajúce jednak zo všeobecnej obchodnej normy v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia č. 543/2011, ktorá neuvádza žiadne pravidlo týkajúce sa požiadavky na veľkosť produktov, a jednak z normy EHK/OSN FFV‑15 týkajúcej sa certifikácie, uvádzania na trh a kontroly obchodnej kvality uhoriek.

34

Conseil d’État (Štátna rada) dodáva, že Interfel okrem iného uviedlo žalobný dôvod založený na tom, že minister nemohol legálne odmietnuť rozšíriť súbežnú dohodu na iné hospodárske subjekty. Podľa Conseil d’État si preskúmanie tohto žalobného dôvodu vyžaduje odpovedať na otázku, či sa má článok 164 ods. 4 nariadenia č. 1308/2013 vykladať v tom zmysle, že jednak povoľuje rozšírenie medziodvetvových dohôd stanovujúcich prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá stanovené v právnej úprave Únie na iné hospodárske subjekty, a to nielen pokiaľ ide o „výrobné pravidlá“ v zmysle písmena b) tohto odseku 4, ale tiež, pokiaľ ide o všetky pravidlá týkajúce sa jedného alebo viacerých cieľov uvedených v písmenách a) a c) až n) uvedeného odseku 4, a jednak, že ak neexistujú osobitné pravidlá pre danú kategóriu ovocia alebo zeleniny stanovené v práve Únie, umožňuje rozšírenie pôsobnosti takýchto dohôd stanovujúcich prísnejšie pravidlá, ako sú pravidlá stanovené v uplatniteľných normách prijatých EHK OSN, na iné hospodárske subjekty.

35

Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 164 nariadenia [č. 1308/2013] vykladať v tom zmysle, že povoľuje rozšírenie medziodvetvových dohôd, ktoré stanovujú prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá uvedené v právnej úprave Únie, a to nielen v oblasti ‚výrobných pravidiel‘ uvedených v písmene b) [odseku 4] tohto článku, ale aj vo všetkých oblastiach uvedených v písmenách a) a c) až n), pre ktoré stanovuje možnosť požiadať o rozšírenie medziodvetvovej dohody?

2.

V prípade neexistencie pravidiel Únie špecifických pre danú kategóriu ovocia alebo zeleniny, má sa článok 164 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 vykladať v tom zmysle, že povoľuje rozšírenie medziodvetvových dohôd, ktoré stanovujú prísnejšie pravidlá, než sú uplatniteľné normy prijaté [EHK/OSN], na ktoré odkazuje právo Únie?“

Vec C‑503/22

36

Dňa 10. júna 2020 Interfel uzavrelo medziodvetvovú dohodu s názvom „Jablko – hmotnosť“, týkajúcu sa hospodárskych rokov 2021 – 2023 (ďalej len „dohoda o jablkách“). Interfel podalo ministrovi žiadosti o rozšírenie tejto medziodvetvovej dohody, pričom túto žiadosť odôvodnilo snahou zaručiť kvalitu ovocia predávaného spotrebiteľom.

37

Rozhodnutím z 20. novembra 2020 minister nevyhovel tejto žiadosti. Conseil d’État (Štátna rada) uvádza, že toto rozhodnutie z 20. novembra 2020 treba považovať za rozhodnutie o späťvzatí rozhodnutia o vyhovení žiadosti Interfel o rozšírenie, ktoré sa podľa článku L. 632‑4 code rural et de la pêche maritime (Zákonník poľnohospodárstva a morského rybolovu) po uplynutí lehoty na preskúmanie, ktorá bola predĺžená do 7. novembra 2020, považuje za prijaté bez výslovného rozhodnutia o uvedenej žiadosti o rozšírenie. Inrterfel podalo žalobu na Conseil d’État (Štátna rada), ktorou sa domáhalo zrušenia uvedeného rozhodnutia z 20. novembra 2020.

38

Conseil d’État (Štátna rada) uvádza, že dohoda o jablkách jednak stanovuje jedine požiadavky na veľkosti stanovené pomocou hmotnosti, čím vylučuje požiadavky na veľkosť stanovené pomocou priemeru stanovené v časti B časti 1 bode III prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu č. 543/2011, a jednak stanovuje, že jablká zaradené do kategórií I a II, predávané v jednom balení v radoch a vrstvách, musia spadať do jedného zo štrnástich hmotnostných rozpätí stanovených v tejto dohode a že jablká kategórie I predávané voľne v tom istom balení musia spadať do jedného z ôsmich hmotnostných rozpätí stanovených v uvedenej dohode, pričom tieto rozpätia sú podrobnejšie ako rozpätia stanovené v časti B časti 1 bode III prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu č. 543/2011.

39

Conseil d’État (Štátna rada) dodáva, že Interfel okrem iného vznieslo žalobný dôvod založený na tom, že minister nemohol v súlade so zákonom vziať späť svoje rozhodnutie o vyhovení žiadosti o rozšírenie dohody o jablkách na iné hospodárske subjekty. Podľa Conseil d’État (Štátna rada) si posúdenie tohto žalobného dôvodu vyžaduje odpoveď na otázku, či sa má článok 164 ods. 4 nariadenia č. 1308/2013 vykladať v tom zmysle, že na iné hospodárske subjekty povoľuje rozšíriť medziodvetvové dohody, ktoré stanovujú prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá stanovené v právnej úprave Únie, a to nielen pokiaľ ide o „výrobné pravidlá“ v zmysle písmena b) tohto odseku 4, ale aj pokiaľ ide o všetky pravidlá týkajúce sa jedného alebo viacerých cieľov uvedených v písmenách a) a c) až n) uvedeného odseku 4. Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku odlišná v závislosti od toho, či ide o „pravidlá uvádzania na trh“ uvedené v písmene d) tohto istého odseku 4 alebo o „minimálne normy pre úpravu a balenie“ uvedené v písmene k) toho istého odseku, Conseil d’État (Štátna rada) kladie otázku, či je stanovenie veľkostných rozpätí určených na zabezpečenie homogenity produktov v tom istom balení záležitosťou pravidiel uvádzania na trh alebo týchto noriem.

40

Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 164 nariadenia [č. 1308/2013] vykladať v tom zmysle, že povoľuje rozšírenie medziodvetvových dohôd, ktoré stanovujú prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá uvedené v právnej úprave Únie, a to nielen v oblasti ‚výrobných pravidiel‘ uvedených v písmene b) [odseku 4] tohto článku ale aj vo všetkých oblastiach uvedených v písmenách a) a c) až n) [tohto odseku 4], pre ktoré stanovuje možnosť požiadať o rozšírenie medziodvetvovej dohody a najmä či tento článok umožňuje v prípade, že právna úprava Únie stanovuje pravidlá pre uvádzanie na trh a úpravu pre danú triedu ovocia alebo zeleniny, prijatie prísnejších pravidiel vo forme medziodvetvovej dohody a ich rozšírenie na všetky hospodárske subjekty?

2.

Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku odlišná v závislosti od toho, či ide o ‚pravidlá uvádzania na trh‘ uvedené v písmene [d]) [odseku 4] tohto článku alebo o ‚minimálne normy pre úpravu a balenie‘ uvedené v písmene k) [tohto odseku 4], je stanovenie veľkostných rozpätí určených na zabezpečenie homogenity produktov v tom istom balení záležitosťou pravidiel uvádzania na trh alebo noriem úpravy?“

Vec C‑504/22

41

Dňa 10. júna 2020 Interfel uzavrelo medziodvetvovú dohodu s názvom „Kivi Hayward – dátum zberu a uvádzania na trh – Zrelosť“, týkajúcu sa hospodárskych rokov 2021 – 2023 (ďalej len „dohoda o kivi“). Interfel podalo ministrovi žiadosti o rozšírenie tejto medziodvetvovej dohody, pričom túto žiadosť odôvodnilo snahou zaručiť kvalitu ovocia predávaného spotrebiteľom.

42

Rozhodnutím z 22. októbra 2020 minister nevyhovel tejto žiadosti. Interfel podalo žalobu na Conseil d’État (Štátna rada), ktorou sa domáhalo zrušenia tohto rozhodnutia.

43

Conseil d’État (Štátna rada) uvádza, že dohoda o kivi stanovuje, že plody kivi odrody Hayward Actinidia Deliciosa, vypestované vo Francúzsku, sa nesmú zbierať pred 10. októbrom a uvádzať vo Francúzsku na trh pred 6. novembrom. Takéto ustanovenia sú prísnejšie ako ustanovenia uvedené v časti B časti 3 bode II písm. B prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu č. 543/2011, ktoré okrem minimálnych požiadaviek v oblasti zrelosti nestanovujú žiadnu podmienku týkajúcu sa dátumov zberu úrody a uvádzania na trh.

44

Conseil d’État (Štátna rada) dodáva, že Interfel okrem iného uviedlo žalobný dôvod založený na tom, že minister nemohol legálne odmietnuť rozšíriť dohodu o kivi na iné hospodárske subjekty. Podľa Conseil d'État (Štátna rada) si posúdenie tohto žalobného dôvodu vyžaduje po prvé odpoveď na otázku, či sa má článok 164 ods. 4 nariadenia č. 1308/2013 vykladať v tom zmysle, že povoľuje rozšíriť medziodvetvové dohody, ktoré stanovujú prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá stanovené v právnej úprave Únie, na iné hospodárske subjekty, nielen pokiaľ ide o „výrobné pravidlá“ v zmysle písmena b) tohto odseku 4, ale aj pokiaľ ide o všetky pravidlá týkajúce sa jedného alebo viacerých cieľov uvedených v písmenách a) a c) až n) uvedeného odseku 4, a po druhé, či stanovenie jednak dátumov zberu úrody a jednak dátumov uvádzania na trh patrí do pôsobnosti pravidiel, ktoré môžu byť stanovené prostredníctvom medziodvetvovej dohody a rozšírené podľa článku 164 nariadenia č. 1308/2013 a ak áno, či stanovenie takýchto dátumov patrí do uplatňovania „výrobných pravidiel“ podľa písmena b) toho istého odseku 4 alebo, ako bolo v minulosti stanovené v prílohe XVIa k nariadeniu č. 1234/2007, do uplatňovania „pravidiel uvádzania na trh“.

45

Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 164 nariadenia [č. 1308/2013] vykladať v tom zmysle, že povoľuje rozšírenie medziodvetvových dohôd, ktoré stanovujú prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá uvedené v právnej úprave Únie, a to nielen v oblasti ‚výrobných pravidiel‘ uvedených v písmene b) [odseku 4] tohto článku, ale aj vo všetkých oblastiach uvedených v písmenách a) a c) až n) [tohto odseku 4], pre ktoré stanovuje možnosť požiadať o rozšírenie medziodvetvovej dohody?

2.

Patrí stanovenie dátumov zberu na jednej strane a dátumov uvádzania na trh na strane druhej do rozsahu pôsobnosti pravidiel, ktoré možno stanoviť prostredníctvom medziodvetvovej dohody a rozšíriť na základe článku 164 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, a ak áno, či stanovenie dátumov zberu a uvádzania na trh patrí do rozsahu pôsobnosti ‚pravidiel výroby‘ uvedených v písmene b) [odseku 4] uvedeného článku, alebo ako sa predtým uvádzalo v prílohe XVIa nariadenia [č. 1234/2007], ‚pravidiel uvádzania na trh‘, ktoré sa teraz uvádzajú v písmene d) [tohto odseku 4]?“

46

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 9. septembra 2022 boli veci C‑501/22 až C‑504/22 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

O prejudiciálnych otázkach

O druhej otázke vo veci C‑504/22

47

Svojou druhou otázkou vo veci C‑504/22, ktorú treba preskúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 164 nariadenia č. 1308/2013 vykladať v tom zmysle, že tento článok sa vzťahuje na stanovenie dátumov zberu úrody alebo dátumov uvádzania na trh poľnohospodárskeho výrobku prostredníctvom dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu prijatého v rámci uznanej organizácie výrobcov, uznaného združenia organizácií výrobcov alebo uznanej medziodvetvovej organizácie.

48

V tejto súvislosti treba poznamenať, že podľa bodu 3 písm. a) prílohy XVIa k nariadeniu č. 1234/2007 boli dátumy začiatku zberu a rozvrhnutie predaja uvedené medzi pravidlami uvádzania na trh v taxatívne vymedzenom zozname pravidiel, ktoré mohli byť rozšírené na výrobcov, ktorí nie sú členmi medziodvetvovej organizácie podľa článkov 125f a 125l tohto nariadenia. Tieto články podľa článku 230 nariadenia č. 1308/2013 zodpovedajú článku 164 tohto nariadenia.

49

Okrem toho bola odsekom 1 tohto článku 230 zrušená príloha XVIa k nariadeniu č. 1234/2007. Článok 164 nariadenia č. 1308/2013 v odseku 4 stanovuje, že pravidlá, v prípade ktorých je možné požiadať o rozšírenie na iné hospodárske subjekty, majú jeden z cieľov stanovených v tomto odseku, medzi ktoré patrí aj uvádzanie na trh. Toto posledné uvedené nariadenie však neobsahuje ustanovenie analogické k bodu 3 uvedenej prílohy uvádzajúce taxatívny zoznam pravidiel uvádzania na trh, ktoré možno rozšíriť na iné hospodárske subjekty. Za týchto podmienok treba konštatovať, že nariadenie č. 1308/2013 sa týka „uvádzania na trh“ v jeho širšom zmysle.

50

Z toho vyplýva, že normotvorca Únie tým, že v nariadení č. 1308/2013 neuviedol taxatívny zoznam pravidiel uvádzania na trh, ktoré možno rozšíriť na subjekty, ktoré nie sú členmi, nemal v úmysle v tejto súvislosti obmedziť rozsah článku 164 tohto nariadenia v porovnaní s rozsahom zodpovedajúcich ustanovení nariadenia č. 1234/2007, ktoré zrušil.

51

V dôsledku toho treba na druhú otázku položenú vo veci C‑504/22 odpovedať tak, že článok 164 nariadenia č. 1308/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že tento článok sa vzťahuje na stanovenie dátumov zberu úrody alebo dátumov uvádzania na trh poľnohospodárskeho výrobku prostredníctvom dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu prijatého v rámci uznanej organizácie výrobcov, uznaného združenia organizácií výrobcov alebo uznanej medziodvetvovej organizácie.

O otázkach vo veciach C‑501/22 a C‑502/22, ako aj o prvých otázkach vo veciach C‑503/22 a C‑504/22

52

Svojou otázkou vo veci C‑501/22, otázkami vo veci C‑502/22, ako aj prvými otázkami vo veciach C‑503/22 a C‑504/22, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 164 ods. 1 a 4 nariadenia č. 1308/2013 vykladať v tom zmysle, že na žiadosť uznanej organizácie výrobcov, uznaného združenia organizácií výrobcov alebo uznanej medziodvetvovej organizácie, ktoré pôsobia v jednej alebo viacerých určitých hospodárskych oblastiach daného členského štátu a nahliada sa na nich tak, že zastupujú hospodárske subjekty zaoberajúce sa výrobou, uvádzaním na trh alebo spracovávaním určitého produktu, členský štát môže rozhodnúť, že dohody, rozhodnutia alebo určité zosúladené postupy prijaté v rámci uvedenej organizácie výrobcov, uvedeného združenia organizácií výrobcov alebo uvedenej medziodvetvovej organizácie sa stanú záväznými pre iné hospodárske subjekty, ktoré pôsobia v týchto hospodárskych oblastiach a nie sú členmi uvedenej organizácie výrobcov, uvedeného združenia organizácií výrobcov alebo uvedenej medziodvetvovej organizácie, ak sú pravidlá stanovené v týchto dohodách, rozhodnutiach alebo zosúladených postupoch, ktoré sa týkajú jedného alebo viacerých cieľov uvedených v odseku 4 písm. a) a c) až n) tohto článku, prísnejšie ako pravidlá stanovené v právnej úprave Únie alebo v normách prijatých EHK/OSN.

53

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora treba na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudok z 28. októbra 2022, Generalstaatsanwaltschaft München (Extradícia a ne bis in idem), C‑435/22 PPU , EU:C:2022:852 , bod 67 a citovaná judikatúra].

54

Je tiež vecou ustálenej judikatúry, že ak ustanovenie práva Únie môže byť predmetom výkladu viacerými spôsobmi, treba uprednostniť ten výklad, ktorý svojou povahou zabezpečuje jeho potrebný účinok (rozsudok zo 7. marca 2018, Cristal Union, C‑31/17 , EU:C:2018:168 , bod 41 a citovaná judikatúra).

55

V prejednávanej veci treba konštatovať, že hoci sa na rozdiel od znenia článku 164 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 znenie článku 164 ods. 4 písm. a) a c) až n) tohto nariadenia netýka „prísnejš[ích] výrobn[ých] pravid[iel] ako [sú] tie, ktoré sú ustanovené v pravidlách Únie alebo vo vnútroštátnych pravidlách“, toto posledné uvedené znenie výslovne nevylučuje možnosť rozšírenia prísnejších pravidiel, než sú pravidlá stanovené právnymi predpismi Únie, na iné hospodárske subjekty.

56

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 164 ods. 1 a 4 nariadenia č. 1308/2013, treba konštatovať, že tento článok 164, ktorý je súčasťou kapitoly III tohto nariadenia, oddielu 3 s názvom „Rozšírenie pravidiel a povinné príspevky“, predstavuje základ umožňujúci rozšírenie určitých pravidiel prijatých uznanou organizáciou výrobcov, uznaným združením organizácií výrobcov alebo uznanou medziodvetvovou organizáciou na hospodárske subjekty, ktoré nie sú členmi dotknutej organizácie. Takúto možnosť rozšírenia treba chápať v spojení s článkom 74 tohto nariadenia, podľa ktorého výrobky, pre ktoré boli ustanovené obchodné normy podľa jednotlivých odvetví alebo výrobkov, sa v Únii môžu uvádzať na trh len v prípade, že spĺňajú tieto normy.

57

Z tohto článku 74 teda vyplýva, že každý hospodársky subjekt bez ohľadu na to, či je alebo nie je členom uznanej organizácie výrobcov, uznaného združenia organizácií výrobcov alebo uznanej medziodvetvovej organizácie, musí dodržiavať pravidlá stanovené uvedenými normami, aby mohol uvádzať na trh svoje výrobky.

58

V dôsledku toho by ustanovenia článku 164 ods. 4 písm. a) a c) až n) nariadenia č. 1308/2013 boli zbavené potrebného účinku, ak by členský štát nemohol vyhlásiť za záväzné pravidlá stanovené dohodou, akou je dohoda uvedená v odseku 1 tohto článku, idúcou nad rámec pravidiel, na ktoré sa už vzťahujú normy uvádzania na trh, uplatniteľné podľa právnej úpravy Únie.

59

Takýto výklad je navyše v súlade s cieľmi uvedenými v odôvodneniach 132 a 134 nariadenia č. 1308/2013. Ako uvádza prvé z týchto odôvodnení, medziodvetvové organizácie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri umožňovaní dialógu medzi hospodárskymi subjektmi v dodávateľskom reťazci a presadzovaní najlepších postupov a transparentnosti trhu. Ako vyplýva z druhého z týchto odôvodnení, normotvorca Únie dospel k názoru, že existujúce ustanovenia v rôznych sektoroch, ktorými sa posilnil vplyv organizácií výrobcov, ich združení a medziodvetvových organizácií tým, že sa členským štátom umožnilo, aby za určitých podmienok rozšírili určité pravidlá takých organizácií na nečlenské hospodárske subjekty, sa ukázali ako účinné a mali by sa harmonizovať, zefektívniť a rozšíriť na všetky sektory.

60

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podľa článku 164 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 takéto rozšírenie nie je povinné, ale predstavuje len možnosť dotknutého členského štátu, ktorý zvrchovane posúdi vhodnosť tohto rozšírenia.

61

Pokiaľ však ide o uplatnenie tejto možnosti a s cieľom zabezpečiť, aby takýto výkon prispel k dosiahnutiu cieľov pripomenutých v bode 59 tohto rozsudku, článok 164 ods. 4 nariadenia č. 1308/2013 stanovuje, že rozšírenie uvedených pravidiel na hospodárske subjekty, ktoré nie sú členmi organizácie alebo združenia, v rámci ktorého boli prijaté, je vylúčené, ak tieto pravidlá poškodzujú tieto hospodárske subjekty, pokiaľ majú účinky uvedené v článku 210 ods. 4 tohto nariadenia alebo ak sú v rozpore s platnými právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnou právnou úpravou.

62

Okrem toho, pokiaľ ide o normy prijaté EHK/OSN, treba poznamenať, že článok 3 ods. 1 nariadenia č. 543/2011 v spojení s článkom 76 nariadenia č. 1308/2013 stanovuje, že požiadavky stanovené v tomto poslednom uvedenom ustanovení predstavujú všeobecnú obchodnú normu, ktorú musí spĺňať ovocie a zelenina, na ktoré sa nevzťahuje osobitná obchodná norma, pričom však stanovuje, že v prípadoch, keď je držiteľ schopný preukázať, že výrobky spĺňajú určitú normu EHK/OSN, považujú sa za výrobky, ktoré sú v súlade so všeobecnou obchodnou normou. Z toho vyplýva, že úvahy uvedené v bodoch 55 až 61 tohto rozsudku platia mutatis mutandis pre normy prijaté EHK/OSN.

63

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na otázku vo veci C‑501/22, otázky vo veci C‑502/22, ako aj prvé otázky vo veciach C‑503/22 a C‑504/22 odpovedať, že článok 164 ods. 1 a 4 nariadenia č. 1308/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že na žiadosť uznanej organizácie výrobcov, uznaného združenia organizácií výrobcov alebo uznanej medziodvetvovej organizácie, ktoré pôsobia v jednej alebo viacerých určitých hospodárskych oblastiach daného členského štátu a nahliada sa na ne tak, že zastupujú hospodárske subjekty zaoberajúce sa výrobou, uvádzaním na trh alebo spracovávaním určitého produktu, členský štát môže rozhodnúť, že dohody, rozhodnutia alebo určité zosúladené postupy prijaté v rámci danej organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov alebo medziodvetvovej organizácie sa stanú záväznými pre iné hospodárske subjekty, ktoré pôsobia v týchto hospodárskych oblastiach a nie sú členmi uvedenej organizácie výrobcov, uvedeného združenia organizácií výrobcov alebo uvedenej medziodvetvovej organizácie, ak sú pravidlá stanovené v týchto dohodách, rozhodnutiach alebo zosúladených postupoch, ktoré sa týkajú jedného alebo viacerých cieľov uvedených v odseku 4 písm. a) a c) až n) tohto článku, prísnejšie ako pravidlá stanovené v právnych predpisoch Únie alebo v normách prijatých EHK/OSN.

O druhej otázke vo veci C‑503/22

64

Druhá otázka vo veci C‑503/22 bola položená len pre prípad, že by odpoveď na prvú otázku v tejto veci bola odlišná podľa toho, či ide o „pravidlá uvádzania na trh“ podľa článku 164 ods. 4 písm. c) nariadenia č. 1308/2013 alebo o „minimálne normy balenia“ podľa článku 164 ods. 4 písm. k) tohto nariadenia.

65

Z predchádzajúceho vyplýva, že nie je potrebné odpovedať na túto druhú otázku.

O trovách

66

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Článok 164 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

že tento článok sa vzťahuje na stanovenie dátumov zberu úrody alebo dátumov uvádzania na trh poľnohospodárskeho výrobku prostredníctvom dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu prijatého v rámci uznanej organizácie výrobcov, uznaného združenia organizácií výrobcov alebo uznanej medziodvetvovej organizácie.

2.

Článok 164 ods. 1 a 4 nariadenia č. 1308/2013

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na žiadosť uznanej organizácie výrobcov, uznaného združenia organizácií výrobcov alebo uznanej medziodvetvovej organizácie, ktoré pôsobia v jednej alebo viacerých určitých hospodárskych oblastiach daného členského štátu a nahliada sa na ne tak, že zastupujú hospodárske subjekty zaoberajúce sa výrobou, uvádzaním na trh alebo spracovávaním určitého produktu, členský štát môže rozhodnúť, že dohody, rozhodnutia alebo určité zosúladené postupy prijaté v rámci tejto organizácie výrobcov, tohto združenia organizácií výrobcov alebo tejto medziodvetvovej organizácie sa stanú záväznými pre iné hospodárske subjekty, ktoré pôsobia v týchto hospodárskych oblastiach a nie sú členmi uvedenej organizácie výrobcov, uvedeného združenia organizácií výrobcov alebo uvedenej medziodvetvovej organizácie, ak sú pravidlá stanovené v týchto dohodách, rozhodnutiach alebo zosúladených postupoch, ktoré sa týkajú jedného alebo viacerých cieľov uvedených v odseku 4 písm. a) a c) až n) tohto článku, prísnejšie ako pravidlá stanovené v právnej úprave Európskej únie alebo v normách prijatých Európskou hospodárskou komisiou OSN (EHK/OSN).

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-501/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik