C-508/22

62022CJ0508

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 28. septembra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútroštátne zdanenie – Článok 110 ZFEÚ – Vrátenie dane vybratej členským štátom v rozpore s právom Únie – Daň z prvého prihlásenia motorového vozidla do evidencie – Zahrnutie dane do trhovej hodnoty vozidla, za ktoré bola táto daň zaplatená – Prevod práva na vrátenie dane na neskoršieho nadobúdateľa tohto vozidla“

Vo veci C‑508/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Braşov (Odvolací súd Brašov, Rumunsko) z 22. júna 2022 a doručený Súdnemu dvoru 27. júla 2022, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

KL a PO, v zastúpení: D. Târşia, avocat,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 110 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi KL a PO ako dedičmi AX na jednej strane a Administrația Județeană a Finanțelor Publice Brașov (Župná správa verejných financií Brašov, Rumunsko) (ďalej len „daňová správa“) na strane druhej vo veci vrátenia dane, ktorá bola vybratá v rozpore s právom Únie pri prvom prihlásení vozidla do evidencie, neskoršiemu nadobúdateľovi tohto vozidla.

Právny rámec

4

Ordonanța de urgență a Guvernului nr. 52/2017 privind restituirea sumelor reprezentând taxa specială pentru autoturisme și autovehicule, taxa pe poluare pentru autovehicule, taxa pentru emisiile poluante provenite de la autovehicule și timbrul de mediu pentru autovehicule (mimoriadne nariadenie vlády č. 52/2017 o vrátení súm predstavujúcich osobitnú daň z osobných automobilov a iných motorových vozidiel, daň zo znečistenia motorovými vozidlami, daň zo znečisťujúcich emisií z motorových vozidiel a kolkovú environmentálnu daň z motorových vozidiel) zo 4. augusta 2017 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 644 zo 7. augusta 2017, ďalej len „OUG č. 52/2017“) stanovuje postup vrátenia viacerých daní z motorových vozidiel, o ktorých Súdny dvor rozhodol, že sú v rozpore s právom Únie.

5

Podľa článku 1 ods. 1 OUG č. 52/2017:

7

Vlastníctvo vozidla bolo 12. novembra 2012 prevedené na spoločnosť SC Zaral SRL a následne 16. mája 2016 na AX.

8

Dňa 28. augusta 2018 AX podal na daňovú správu žiadosť o vrátenie osobitnej registračnej dane zaplatenej za predmetné vozidlo na základe článku 1 ods. 1 OUG č. 52/2017. Daňová správa túto žiadosť zamietla rozhodnutím z 5. marca 2019 z dôvodu, že ju nepodala osoba, ktorá túto daň zaplatila. AX podal proti tomuto rozhodnutiu námietku, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím z 29. júla 2019.

9

AX podal žalobu na Tribunalul Brașov (Vyšší súd Brašov, Rumunsko), ktorou sa domáhal zrušenia týchto dvoch rozhodnutí a uloženia povinnosti daňovej správe vrátiť osobitnú registračnú daň a zaplatiť príslušné úroky.

13

AX podal proti tomuto rozsudku opravný prostriedok na posledný uvedený súd, pričom sa odvolával najmä na nesprávny výklad článku 110 ZFEÚ a na porušenie zásady efektivity.

14

Vnútroštátny súd sa pýta, či členský štát môže odmietnuť vrátenie dane, ktorá bola vybratá pri prvom prihlásení vozidla do evidencie v rozpore s právom Únie, neskoršiemu nadobúdateľovi tohto vozidla.

15

Tento súd uvádza, že OUG č. 52/2017 bolo prijaté v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora, ktorými sa rozhodlo, že viaceré dane uplatniteľné na motorové vozidlá zavedené Rumunskom, medzi ktorými je aj predmetná osobitná registračná daň, sú v rozpore s právom Únie. Podľa jeho článku 1 ods. 1 sa však právo na vrátenie dane, ktorá sa považuje za daň v rozpore s právom Únie, priznáva len zdaniteľnej osobe, ktorá ju zaplatila.

„1.

Možno právo Únie [článok 110 ZFEÚ] vykladať v tom zmysle, že výška dane zakázanej právom Únie je zahrnutá do hodnoty vozidla, pričom [z tejto dane vyplývajúcu pohľadávku] možno previesť spolu s vlastníckym právom k vozidlu na tretie osoby, ktoré toto vozidlo nadobudnú?

2.

Bráni výklad [článku] 110 ZFEÚ takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava uvedená v článku 1 [OUG č. 52/2017], podľa ktorej možno daň zakázanú právom Únie vrátiť iba daňovníkovi, ktorý ju uhradil, a nie neskorším nadobúdateľom vozidla, za ktoré bola daň zaplatená, ak daň nebola vrátená osobe, ktorá ju uhradila?“

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné pripomienky

22

Položené otázky treba preskúmať práve s ohľadom na tento predpoklad.

O prvej otázke

23

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 110 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že výška dane z motorových vozidiel vybratej členským štátom v rozpore s právom Únie pri prvom prihlásení do evidencie môže byť zahrnutá do hodnoty týchto vozidiel, a tak sa pohľadávka voči štátu z dôvodu nezákonného výberu uvedenej dane považuje pri predaji uvedených vozidiel za prenesenú na ich neskorších nadobúdateľov.

24

Treba však zdôrazniť, že tieto rozsudky sa týkajú preskúmania daňovej neutrality, ktorej súlad s článkom 110 ZFEÚ bol predmetom posúdenia Súdnym dvorom. Túto judikatúru nemožno uplatniť na prípad, ktorý je predmetom veci samej, a netýka sa neutrality predmetnej osobitnej registračnej dane, ale otázky, či sa v rámci vrátenia dane vybratej v rozpore s právom Únie možno domnievať, že takáto daň je vo všeobecnosti a v každom prípade prenesená na neskoršieho nadobúdateľa alebo nadobúdateľov predmetného vozidla.

28

Ako Súdny dvor opakovane rozhodol v oblasti nepriamych daní, hoci takéto dane sú obvykle v obchodných vzťahoch čiastočne alebo úplne prenesené na konečného spotrebiteľa, nemožno všeobecne tvrdiť, že daň je vo všetkých prípadoch skutočne prenesená. Skutočné prenesenie, či už čiastočné alebo úplné, závisí od viacerých faktorov, ktoré sú spojené s každou obchodnou transakciou, a odlišujú ju od ostatných prípadov, ktoré nastali v iných súvislostiach. Preto je otázka prenesenia alebo neprenesenia nepriamej dane v každom jednotlivom prípade skutkovou otázkou, ktorá patrí do právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý má voľnosť pri posudzovaní predložených dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 1988, Les Fils de Jules Bianco a Girard, 331/85, 376/85 a 378/85 , EU:C:1988:97 , bod 17 , ako aj uznesenie zo 7. februára 2022, Vapo Atlantic, C‑460/21 , EU:C:2022:83 , bod 44 a citovanú judikatúru).

29

Rovnako to musí byť aj v prípade takých daní, ako je predmetná osobitná registračná daň zaťažujúca motorové vozidlá pri ich prvom prihlásení do evidencie v členskom štáte. Skutočné čiastočné alebo úplné prenesenie dane týkajúce sa vozidla, za ktoré bola zaplatená takáto daň, na jeho neskoršieho nadobúdateľa, v konečnom dôsledku totiž závisí od rôznych faktorov súvisiacich so skutkovými okolnosťami obchodných transakcií, v rámci ktorých dochádza k prevodu vlastníctva takého vozidla.

O druhej otázke

33

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 110 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že daň z motorových vozidiel vybratá členským štátom v rozpore s právom Únie pri ich prvom prihlásení do evidencie môže byť vrátená len zdaniteľnej osobe, ktorá túto daň zaplatila, a nie neskoršiemu nadobúdateľovi predmetného vozidla.

34

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry v prvom rade vyplýva, že právo na vrátenie daní vybratých členským štátom v rozpore s právnymi normami Únie je následkom a súčasťou práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci priznávajú ustanovenia práva Únie zakazujúce takéto dane, ako boli vyložené Súdnym dvorom. Členské štáty sú teda v zásade povinné vrátiť dane vybrané v rozpore s právom Únie (pozri najmä rozsudky z 19. júla 2012, Littlewoods Retail a i., C‑591/10 , EU:C:2012:478 , bod 24 , ako aj z 15. októbra 2014, Nicula, C‑331/13 , EU:C:2014:2285 , bod 27 a citovanú judikatúru).

35

Je to tak preto, že za týchto okolností daňové bremeno vyplývajúce z neoprávnene vybratej dane neznáša zdaniteľná osoba, ale kupujúci, na ktorého bolo toto bremeno prenesené. Preto by vrátenie sumy dane, ktorú už táto zdaniteľná osoba vybrala od kupujúceho, v jej prípade predstavovalo dvojitú platbu, ktorú možno považovať za bezdôvodné obohatenie, a to bez toho, aby toto vrátenie napravilo dôsledky nezákonnosti dane pre kupujúceho (rozsudok z 20. októbra 2011, Danfoss a Sauer‑Danfoss, C‑94/10 , EU:C:2011:674 , bod 22 , ako aj citovaná judikatúra).

39

Takýto výklad je v súlade s účelom nároku na vymáhanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, pričom tento nárok smeruje k náprave dôsledkov nesúladu dane s právom Únie odstránením hospodárskeho zaťaženia, ktorý uvedený nesúlad neoprávnene spôsobuje osobe, ktorá ho v konečnom dôsledku znáša (rozsudky z 20. októbra 2011, Danfoss a Sauer‑Danfoss, C‑94/10 , EU:C:2011:674 , bod 23 , ako aj zo 16. mája 2013, Alakor Gabonatermelő és Forgalmazó, C‑191/12 , EU:C:2013:315 , bod 24 ).

40

V treťom rade v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v tejto oblasti prislúcha každému členskému štátu, aby upravil pravidlá vrátenia daní, ktoré boli nezákonne odvedené, ale pod podmienkou, že uvedené pravidlá sú v súlade tak so zásadou ekvivalencie, ako aj zásadou efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2020, Valoris, C‑677/19 , EU:C:2020:825 , bod 21 a citovanú judikatúru.).

41

44

Ak sa však vrátenie dane zdaniteľnou osobou ukáže nemožné alebo nadmerne ťažké, zásada efektivity vyžaduje, aby mal kupujúci možnosť obrátiť sa so svojou žiadosťou o vrátenie priamo na daňové orgány a aby členský štát na tieto účely stanovil potrebné nástroje a procesné postupy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2011, Danfoss a Sauer‑Danfoss, C‑94/10 , EU:C:2011:674 , bod 28 , ako aj citovanú judikatúru).

45

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nadobúdateľ vozidla, za ktoré členský štát vybral zaplatenú daň v rozpore s právom Únie, pričom na uvedeného nadobúdateľa bola táto daň prenesená, musí mať podľa vnútroštátnych procesných postupov možnosť dosiahnuť vrátenie tejto dane zdaniteľnou osobou, ktorá ju zaplatila, alebo prípadne daňovými orgánmi.

46

Treba však zdôrazniť, že ak vozidlo, za ktoré bola zaplatená daň pri jeho prvom prihlásení do evidencie, stratí časť svojej trhovej hodnoty, výška dane zahrnutej do hodnoty tohto vozidla klesá rovnako ako táto hodnota. Za predpokladu, že zostatková suma dane je prenesená na neskoršieho nadobúdateľa uvedeného vozidla, z judikatúry citovanej v bode 36 tohto rozsudku, ktorá umožňuje členským štátom odmietnuť vrátenie dane vybratej v rozpore s právom Únie, ak toto vrátenie vedie k bezdôvodnému obohateniu oprávnených subjektov, vyplýva, že daň, ktorá sa má tomuto nadobúdateľovi vrátiť, nemôže v žiadnom prípade prekročiť túto zostatkovú sumu.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

1.

Článok 110 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že výška dane z motorových vozidiel vybratej členským štátom v rozpore s právom Únie pri ich prvom prihlásení do evidencie môže byť zahrnutá do hodnoty týchto vozidiel, a tak sa pohľadávka voči štátu z dôvodu nezákonného výberu uvedenej dane považuje za prenesenú pri predaji uvedených vozidiel na neskorších nadobúdateľov týchto vozidiel.

2.

Článok 110 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že daň z motorových vozidiel vybratá členským štátom v rozpore s právom Únie pri ich prvom prihlásení do evidencie môže byť vrátená len zdaniteľnej osobe, ktorá zaplatila túto daň, a nie neskoršiemu nadobúdateľovi predmetného vozidla, pod podmienkou, že nadobúdateľ, ktorého uvedenú daň skutočne zaťažila, môže podľa vnútroštátnych procesných postupov dosiahnuť jej vrátenie zdaniteľnou osobou, ktorá túto daň zaplatila, alebo prípadne daňovými orgánmi, najmä ak sa vrátenie touto zdaniteľnou osobou ukáže ako nemožné alebo nadmerne ťažké.