C-535/22

B. Nariadenie o SRM

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Hospodárska situácia banky Banco Popular v rokoch 2016 a 2017

B. Priebeh postupu riešenia krízovej situácie

C. Sporný program riešenia krízovej situácie

D. Skutkové okolnosti, ktoré nastali po prijatí sporného programu riešenia krízovej situácie

B. O prvom odvolacom dôvode a štvrtom až šiestom odvolacom dôvode, ktoré sú založené na porušení článku 296 ZFEÚ, článku 18 nariadenia o SRM, povinnosti náležitej starostlivosti SRB, článku 47 Charty, článku 6 EDĽP a zásady kontradiktórnosti

1. O piatom odvolacom dôvode

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

1) O prípustnosti

2) O veci samej

ii) O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu

3. O štvrtom odvolacom dôvode

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

4. O šiestom odvolacom dôvode

a) Argumentácia účastníkov konania

a) O prípustnosti

b) O veci samej

D. O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení článkov 14 a 20 nariadenia o SRM, článku 39 smernice 2014/59, povinnosti náležitej starostlivosti a článku 296 ZFEÚ

1. Argumentácia účastníkov konania

2. Posúdenie Súdnym dvorom

a) O prípustnosti

b) Posúdenie Súdnym dvorom

1) O prípustnosti

2) O veci samej

2. O ôsmom odvolacom dôvode

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

ďalší účastníci konania:

Európska komisia , v zastúpení: L. Flynn, P. Němečková, A. Nijenhuis, A. Steiblytė a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci: J. Rivas Andrés, abogado,

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) , v zastúpení: H. Ehlers, S. Fernández Rupérez, A. R. Lapresta Bienz a J. Rius Riu, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci: F. B. Fernández de Trocóniz Robles, abogado, B. Meyring a S. Schelo, Rechtsanwälte,

žalované v prvostupňovom konaní,

Španielske kráľovstvo , v zastúpení: L. Aguilera Ruiz a M. J. Ruiz Sánchez, splnomocnení zástupcovia,

Európsky parlament , v zastúpení: J. Etienne, P. López‑Carceller, M. Menegatti, L. Stefani a L. Visaggio, splnomocnení zástupcovia,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 14. marca 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

3

Článok 39 tejto smernice, nazvaný „Nástroj odpredaja obchodnej činnosti: procesné požiadavky“, v odseku 2 stanovuje:

„Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie upravujúci štátnu pomoc, sa ponúkanie na trhu uvedené v odseku 1 podľa potreby vykonáva v súlade s týmito kritériami:

a)

prebieha čo najtransparentnejším spôsobom a významne neskresľuje aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej inštitúcie, ktoré má orgán v úmysle previesť, a to so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, a najmä so zreteľom na potrebu zachovať finančnú stabilitu;

b)

B. Nariadenie o SRM

4

Odôvodnenia 24, 26, 58 a 116 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 , ďalej len „nariadenie o SRM“), znejú takto:

„(24)

…

(26)

[Európska centrálna banka (ECB)] ako orgán dohľadu v rámci [jednotného mechanizmu dohľadu zriadeného nariadením (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami ( Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63 )] a Jednotná rada by mali byť schopné posúdiť, či úverová inštitúcia zlyháva alebo či pravdepodobne zlyhá a či neexistujú žiadne reálne vyhliadky na to, že by nejaké alternatívne opatrenie súkromného sektora alebo orgánu dohľadu zabránilo jej zlyhaniu v primeranom časovom horizonte. Ak sa Jednotná rada domnieva, že všetky kritériá týkajúce sa aktivácie riešení krízovej situácie sú splnené, mala by prijať program riešenia krízových situácií. Postupom týkajúcim sa prijatia programu riešenia krízových situácií, do ktorého je zapojená Komisia a Rada, sa posilní potrebná prevádzková nezávislosť Jednotnej rady, pričom sa dodrží zásada delegovania právomoci na agentúry, ako ju vykladá Súdny dvor Európskej únie…

…

(58)

Likvidácia zlyhávajúceho subjektu v rámci bežného konkurzného konania by mohla ohroziť finančnú stabilitu, prerušiť poskytovanie základných služieb a negatívne ovplyvniť ochranu vkladateľov. V takom prípade je uplatnenie nástrojov riešenia krízových situácií vo verejnom záujme. Cieľmi riešenia krízových situácií by preto malo byť zabezpečiť kontinuitu vykonávania základných finančných služieb, zachovať stabilitu finančného systému, znížiť morálny hazard minimalizáciou závislosti od verejnej finančnej podpory poskytovanej zlyhávajúcemu subjektu a chrániť vkladateľov.

6

Článok 14 nariadenia o SRM, nazvaný „Ciele riešenia krízových situácií“, stanovuje:

„1. Jednotná rada, Rada a Komisia a v náležitých prípadoch vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií pri konaní v rámci postupu riešenia krízových situácií uvedeného v článku 18 s prihliadnutím na svoje príslušné právomoci riešiť krízové situácie zohľadňujú ciele riešenia krízových situácií, vyberajú nástroje riešenia krízových situácií a vykonávajú právomoci riešiť krízové situácie, ktorými sa podľa ich názoru najlepšie dosiahnu ciele riešenia krízových situácií, ktoré sú relevantné vzhľadom na okolnosti prípadu.

2. Medzi ciele riešenia krízových situácií uvedené v odseku 1 patrí:

a)

zabezpečiť kontinuitu vykonávania zásadných funkcií;

e)

chrániť finančné prostriedky klientov a ich majetku.

Pri plnení cieľov uvedených v prvom pododseku sa Jednotná rada, Rada a Komisia a v náležitých prípadoch vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií usilujú minimalizovať náklady na riešenie krízových situácií a zabrániť prepadu hodnoty, ak to nie je potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

3. S výhradou jednotlivých ustanovení tohto nariadenia sú ciele riešenia krízových situácií rovnako dôležité a musia byť náležite v rovnováhe v závislosti od povahy a okolností každého prípadu.“

7

Článok 15 tohto nariadenia, nazvaný „Všeobecné zásady, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií“, v odseku 1 stanovuje:

„1. Jednotná rada prijme program riešenia krízových situácií podľa odseku 6 v súvislosti s subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 2 a subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 4 písm. b) a článku 6a ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených odsekov, len ak dospeje k záveru, a to na svojom výkonnom zasadnutí a po doručení oznámenia v súlade so štvrtým pododsekom alebo zo svojej vlastnej iniciatívy, že sú splnené tieto podmienky:

a)

subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;

b)

s prihliadnutím na časové a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora vrátane opatrení vykonaných v rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia alebo opatrenie dohľadu vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísania či konverzie relevantných kapitálových nástrojov v súlade s článkom 21 prijaté v súvislosti so subjektom by zabránili jeho zlyhaniu v primeranom časovom horizonte;

c)

…

4. Na účely odseku 1 písm. a) sa subjekt považuje za zlyhávajúci, alebo že pravdepodobne zlyhá, ak nastali jedna alebo viaceré z týchto okolností:

a)

subjekt porušuje požiadavky na zachovanie udeleného povolenia spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby ECB odňala povolenie okrem iného aj preto, lebo inštitúcia utrpela alebo pravdepodobne utrpí straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo ich podstatnú časť, alebo existujú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia v blízkej budúcnosti poruší uvedené požiadavky;

b)

objem aktív subjektu je nižší než objem jeho záväzkov alebo existujú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že objem aktív inštitúcie bude v blízkej budúcnosti nižší než objem jej záväzkov;

6. Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1, Jednotná rada prijme program riešenia krízových situácií. V programe riešenia krízových situácií sa:

a)

krízová situácia subjektu začne riešiť;

b)

stanovuje uplatnenie nástrojov riešenia krízových situácií na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, uvedenú v článku 22 ods. 2, najmä akékoľvek vylúčenie z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 27 ods. 5 a 14;

c)

b)

schválila podstatnú zmenu výšky prostriedkov fondu stanovenú v programe riešenia krízových situácií Jednotnej rady, alebo voči nej vzniesla námietku.

…

8. Ak Rada vznesie námietku proti uplatneniu riešenia krízovej situácie na inštitúciu z dôvodu nesplnenia kritéria verejného záujmu uvedeného v odseku 1 písm. c), vykoná sa likvidácia príslušného subjektu riadnym spôsobom v súlade s rozhodným vnútroštátnym právom.

…“

9

a)

podložiť informáciami určenie, či sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie alebo podmienky na odpísanie alebo konverziu kapitálových nástrojov;

b)

ak sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie, podložiť informáciami rozhodnutie o primeranom opatrení na riešenie krízovej situácie, ktoré sa má prijať v súvislosti so subjektom uvedeným v článku 2;

c)

ak sa uplatňuje právomoc odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje, podložiť informáciami rozhodnutie o rozsahu zrušenia nástrojov vlastníctva alebo zníženia podielov nástrojov vlastníctva vydaním nových nástrojov vlastníctva [alebo zriedenia ich hodnoty – neoficiálny preklad ], ako aj o rozsahu odpísania alebo konverzie relevantných kapitálových nástrojov;

g)

vo všetkých prípadoch zabezpečiť, aby sa akékoľvek straty aktív subjektu uvedeného v článku 2 plne zaúčtovali v okamihu uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje.

6. Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa ocenenie v prípade potreby zakladá na obozretných predpokladoch, okrem iného pokiaľ ide o miery zlyhania a závažnosti strát. Pri ocenení sa nepredpokladá, že by sa… mohla poskytnúť akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardn[ými]… podmienkami…

…

10. Ak vzhľadom na naliehavosť okolností daného prípadu buď nie je možné splniť požiadavky stanovené v odsekoch 7 a 9, alebo sa uplatňuje odsek 3, vykoná sa predbežné ocenenie. Toto predbežné ocenenie spĺňa požiadavky stanovené v odseku 4 a v maximálne reálnej miere za daných okolností aj požiadavky stanovené v odsekoch 1, 7 a 9. Predbežné oceňovanie uvedené v prvom pododseku zahŕňa rezervu na dodatočné straty spolu s primeraným odôvodnením.

11. Oceňovanie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 4 až 9, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba uvedená v odseku 1 nevykoná oceňovanie, ktoré je plne v súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v uvedených odsekoch. Takéto konečné ex post ocenenie sa vykoná čo najskôr. Môže sa vykonať buď oddelene od ocenenia uvedeného v odsekoch 16, 17 a 18, alebo súčasne s uvedeným ocenením a rovnakou nezávislou osobou, ale musí byť od neho odlíšené. Účelom konečného ex post ocenenia je:

vykonal právomoc zvýšiť hodnotu nárokov veriteľov alebo vlastníkov relevantných kapitálových nástrojov, ktoré sa odpísali na základe nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

b)

dal inštrukcie preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív, aby v súvislosti s aktívami, právami alebo záväzkami vyplatili inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, ďalšiu protihodnotu alebo aby prípadne v súvislosti s nástrojmi vlastníctva takúto protihodnotu vyplatili vlastníkom týchto nástrojov vlastníctva.

13. Bez ohľadu na odsek 1 predbežné ocenenie vykonané v súlade s odsekmi 10 a 11 predstavuje pre Jednotnú radu platný základ pre prijatie rozhodnutia o opatreniach na riešenie krízových situácií vrátane žiadosti, aby vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií prevzali kontrolu nad zlyhávajúcou inštitúciou, alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje.

…

15. Oceňovanie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o uplatňovaní nástroja riešenia krízových situácií alebo o vykonávaní právomoci riešiť krízové situácie, alebo rozhodnutia o vykonávaní právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Ocenenie samo o sebe nepodlieha samostatnému právu na opravný prostriedok, ale môže byť predmetom opravného prostriedku spolu s rozhodnutím Jednotnej rady.

zistilo sa, že podmienky na riešenie krízových situácií stanovené v článkoch 16 a 18 boli splnené, a to pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie;

…“

11

Článok 22 tohto nariadenia, nazvaný „Všeobecné zásady, ktorými sa riadia nástroje riešenia krízových situácií“, stanovuje:

„1. Ak sa Jednotná rada rozhodne uplatniť nástroj riešenia krízových situácií na subjekt alebo skupinu uvedenú v článku 7 ods. 2 alebo na subjekt alebo skupinu uvedenú v článku 7 ods. 4 písm. b) a ods. 5, ak sú podmienky na uplatnenie uvedených odsekov splnené, pričom dané opatrenie na riešenie krízovej situácie by viedlo k stratám, ktoré by znášali veritelia, alebo ku konverzii ich pohľadávok, Jednotná rada dá pokyn vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby vykonali právomoc odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje podľa článku 21 bezprostredne pred uplatnením nástroja riešenia krízových situácií alebo spolu s ním.

2. Medzi nástroje riešenia krízových situácií uvedené v článku 18 ods. 6 písm. b) patrí:

d)

nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

…

4. Nástroje riešenia krízových situácií sa uplatňujú s cieľom splniť ciele riešenia krízových situácií uvedené v článku 14 v súlade so zásadami riešenia krízových situácií uvedenými v článku 15. Môžu sa uplatňovať buď jednotlivo, alebo spolu v kombinácii, s výnimkou nástroja oddelenia aktív, ktorý sa môže uplatňovať len spolu s ďalším nástrojom riešenia krízových situácií.

…“

12

2. Pokiaľ ide o nástroj odpredaja obchodnej činnosti, v programe riešenia krízových situácií sa určujú:

…

b)

komerčné podmienky s prihliadnutím na okolnosti a náklady a výdavky, ktoré vznikli v procese riešenia krízových situácií, na základe ktorých vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva prevod v súlade s článkom 38 ods. 2, 3 a 4 [smernice 2014/59];

…

d)

b)

sa domnieva, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil účinnosť nástroja odpredaja obchodnej činnosti pri riešení tejto hrozby alebo plnení cieľa riešenia krízových situácií uvedeného v článku 14 ods. 2 písm. b).“

13

Článok 29 nariadenia o SRM upravuje vykonávanie rozhodnutí prijatých v súlade s týmto nariadením vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a SRB a v odseku 5 prvej vete stanovuje, že SRB na svojej oficiálnej webovej stránke uverejní kópiu programu riešenia krízových situácií alebo oznam s prehľadom účinkov opatrenia na riešenie krízovej situácie, a najmä účinkov pre retailových klientov.

14

Článok 34 uvedeného nariadenia, nazvaný „Žiadosť o informácie“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

tretích strán, ktoré pre subjekty uvedené v článku 2 externe vykonávajú funkcie alebo činnosti.

2. Subjekty a osoby uvedené v odseku 1 poskytujú informácie požadované podľa uvedeného odseku. Požiadavky zachovania služobného tajomstva nesmú uvedené subjekty a osoby oslobodiť od povinnosti poskytnúť tieto informácie. Poskytovanie požadovaných informácií sa nepovažuje za porušenie požiadaviek zachovania služobného tajomstva.“

15

Článok 76 ods. 1 písm. e) nariadenia o SRM stanovuje, že v rámci programu riešenia krízových situácií SRB môže použiť fond v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií na vyplatenie náhrady akcionárom alebo veriteľom, ak im na základe oceňovania podľa článku 20 ods. 5 tohto nariadenia vznikli väčšie straty, než aké by im na základe oceňovania podľa článku 20 ods. 16 uvedeného nariadenia vznikli pri likvidácii v rámci bežného konkurzného konania.

16

V článku 88 toho istého nariadenia, nazvanom „Služobné tajomstvo a výmena informácií“, sa v odseku 1 uvádza:

…

4. Osoby, ktoré podliehajú rozhodovaniu Jednotnej rady, majú nárok na prístup k spisu Jednotnej rady za predpokladu ochrany oprávneného záujmu iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k dokumentácii sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné prípravné dokumenty Jednotnej rady.“

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

18

Banco Popular Español SA (ďalej len „Banco Popular“) bola španielska úverová inštitúcia, na ktorú sa uplatňoval priamy prudenciálny dohľad ECB.

19

22

Dňa 5. decembra 2016 bol na výkonnom zasadnutí SRB prijatý plán riešenia krízovej situácie skupiny Banco Popular (ďalej len „plán riešenia krízovej situácie z roku 2016“). Nástrojom riešenia krízových situácií uprednostneným v pláne riešenia krízovej situácie z roku 2016 bol nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ktorý je upravený v článku 27 nariadenia o SRM.

23

Dňa 3. februára 2017 Banco Popular uverejnila ročnú správu za rok 2016, v ktorej uviedla, že potrebuje vytvoriť špeciálne rezervy vo výške 5,7 miliardy eur, čo viedlo ku konsolidovanej strate vo výške 3,485 miliardy eur, ako aj že vymenuje nového generálneho riaditeľa.

24

Dňa 10. februára 2017 agentúra DBRS Ratings Ltd (DBRS), teraz DBRS Morningstar, znížila rating banky Banco Popular s negatívnym výhľadom, a to vzhľadom na zhoršenú kapitálovú situáciu banky Banco Popular spôsobenú vyššou čistou stratou, než je strata očakávaná podľa ročnej správy, ktorá je uvedená v bode 23 tohto rozsudku, ako aj úsilím banky Banco Popular o zníženie stále vysokého objemu zlých aktív.

28

V apríli 2017 Banco Popular začala proces súkromného predaja s cieľom uskutočniť svoj odpredaj silnému konkurentovi a obnoviť tak svoju finančnú situáciu. Konečný termín na to, aby prípadní nadobúdatelia, ktorí majú záujem o kúpu banky Banco Popular, predložili ponuku, bol stanovený na 10. júna 2017.

29

Dňa 5. mája 2017 Banco Popular predstavila svoju finančnú správu za prvý štvrťrok 2017, v ktorej oznámila stratu vo výške 137 miliónov eur.

30

Dňa 12. mája 2017 požiadavka na krytie likvidity (Liquidity Coverage Requirement) banky Banco Popular poklesla pod minimálnu úroveň 80 %, ktorú stanovuje článok 460 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1 ).

34

Dňa 23. mája 2017 predsedníčka SRB Elke König poskytla rozhovor televíznej stanici Bloomberg , počas ktorého dostala otázky najmä v súvislosti so situáciou banky Banco Popular.

35

V priebehu mája 2017 mnohé články v tlači informovali o ťažkostiach banky Banco Popular.

36

V prvých dňoch júna 2017 musela Banco Popular čeliť masívnemu výberu likvidity.

Dňa 23. mája 2017 SRB poverila audítorskú spoločnosť Deloitte (ďalej len „Deloitte“) ako nezávislého experta, aby vykonala ocenenie banky Banco Popular podľa článku 20 nariadenia o SRM.

40

Dňa 24. mája 2017 si SRB vyžiadala od banky Banco Popular na základe článku 34 nariadenia o SRM informácie potrebné na vykonanie ocenenia. Dňa 2. júna 2017 požiadala banku Banco Popular aj o informácie o procese súkromného predaja, ako aj o poskytnutie prístupu do zabezpečenej virtuálnej dátovej miestnosti, ktorú banka zriadila v rámci tohto postupu.

41

Dňa 3. júna 2017 bolo na výkonnom zasadnutí SRB prijaté rozhodnutie SRB/EES/2017/06, určené pre Fondo de Reestructuración Ordenada Bancaria (FROB) (Fond pre riadenú reštrukturalizáciu bankových inštitúcií, Španielsko), ktoré sa týkalo predaja banky Banco Popular. SRB schválila okamžité začatie postupu predaja banky Banco Popular zo strany FROB a informovala fond o požiadavkách v súvislosti s predajom v súlade s článkom 39 smernice 2014/59. SRB najmä uviedla, že FROB musí kontaktovať päť potenciálnych nadobúdateľov, ktorí boli vyzvaní na predloženie ponuky v rámci procesu súkromného predaja.

42

Dňa 6. júna 2017 ECB po porade so SRB vykonala posúdenie situácie banky Banco Popular s cieľom zistiť, či zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, v súlade s článkom 18 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia.

46

Z bodu 61 napadnutého rozsudku vyplýva, že v nadväznosti na toto posúdenie ECB po zohľadnení hospodárskeho vývoja banky Banco Popular v rokoch 2016 až 2017, ako je zhrnutý v bodoch 21 až 37 tohto rozsudku, a najmä nadmerného výberu vkladov, rýchlosti, akou banka prichádza o likviditu, a jej neschopnosti vytvárať ďalšiu likviditu dospela k záveru, že objektívne skutočnosti naznačujú, že Banco Popular pravdepodobne v blízkej budúcnosti nebude schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti. ECB konštatovala, že sa dá vychádzať z toho, že Banco Popular zlyháva alebo v každom prípade v blízkej budúcnosti zlyhá v súlade s článkom 18 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) a s článkom 18 ods. 4 prvým pododsekom písm. c) nariadenia o SRM.

47

V ten istý deň Banco Popular informovala ECB, že jej správna rada dospela k záveru, že banka pravdepodobne zlyhá.

48

Rovnako 6. júna 2017 spoločnosť Deloitte predložila SRB druhé ocenenie (ďalej len „ocenenie 2“), vypracované podľa článku 20 ods. 10 nariadenia o SRM. Cieľom ocenenia 2 bolo odhadnúť hodnotu aktív a záväzkov banky Banco Popular, poskytnúť odhad zaobchádzania s akcionármi a veriteľmi v prípade, že by Banco Popular bola predmetom bežného konkurzného konania, ako aj podložiť informáciami rozhodnutie o akciách a nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, pričom na základe týchto informácií môže SRB určiť, čo predstavuje komerčné podmienky na účely nástroja odpredaja obchodnej činnosti. Toto ocenenie predovšetkým odhadlo hospodársku hodnotu banky Banco Popular na 1,3 miliardy eur pri najlepšom scenári, na mínus 8,2 miliardy eur pri najnepriaznivejšom scenári, ako aj na mínus 2 miliardy eur pri najlepšom odhade.

52

Dňa 7. júna 2017 Banco Santander predložila záväznú ponuku.

53

Listom zo 7. júna 2017 FROB informoval SRB, že Banco Santander 7. júna o 3.12 hod. predložila ponuku a že za predaj akcií banky Banco Popular ponúka cenu jedno euro. FROB uviedol, že jeho riadiaci výbor považuje banku Banco Santander za predkladateľa ponuky v rámci súťažného postupu predaja banky Banco Popular, a rozhodol, že navrhne SRB, aby banku Banco Santander určila ako nadobúdateľa vo svojom rozhodnutí o prijatí programu riešenia krízovej situácie banky Banco Popular.

C. Sporný program riešenia krízovej situácie

–

z posúdenia ECB týkajúceho sa zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania vyplýva, že stav likvidity banky Banco Popular sa od októbra 2016 výrazne zhoršil z dôvodu výberu vkladov vo všetkých klientskych segmentoch; z toho vyplýva, že táto banka nemá dostatočné možnosti na obnovu svojho stavu likvidity, aby mohla uhrádzať svoje splatné záväzky (odôvodnenie 23),

–

viaceré okolnosti viedli k rýchlemu zhoršovaniu stavu likvidity banky Banco Popular, a to:

–

vo februári 2017 Banco Popular oznámila, že potrebuje vytvoriť špeciálne rezervy vo výške 5,7 miliardy eur, čo viedlo ku konsolidovanej strate 3,485 miliardy eur, a vymenovala nového generálneho riaditeľa,

–

12. mája 2017 Banco Popular porušila požiadavku na krytie likvidity vo výške 80 % a následne nebola schopná opätovne dosiahnuť súlad so zákonom stanovenou prahovou hodnotou,

–

pokračujúca negatívna medializácia finančných výsledkov banky Banco Popular a údajne bezprostredné riziko bankrotu alebo nedostatku likvidity spôsobili nárast výberov vkladov a

–

6. júna 2017 agentúry DBRS Morningstar a Moody’s znížili rating banky Banco Popular (odôvodnenie 24),

–

nástroj riešenia krízovej situácie predpokladaný v pláne riešenia krízovej situácie z roku 2016 nebol primeraný okolnostiam existujúcim v čase riešenia krízovej situácie (odôvodnenie 46).

56

Podľa článku 1 sporného programu riešenia krízovej situácie sa SRB rozhodla zaviesť v banke Banco Popular postup riešenia krízovej situácie, a to odo dňa riešenia krízovej situácie, keďže boli splnené podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 prvom pododseku nariadenia o SRM.

57

V tejto súvislosti z článkov 2 až 4 sporného programu riešenia krízovej situácie vyplýva, že SRB sa v prvom rade domnievala, že Banco Popular zlyháva alebo pravdepodobného zlyhá, ďalej, že neexistovali žiadne iné opatrenia, ktoré by mohli zabrániť zlyhaniu banky Banco Popular v primeranej lehote, a napokon, že opatrenie na riešenie krízovej situácie vo forme nástroja odpredaja obchodnej činnosti banky Banco Popular bolo nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií banky a na zabránenie významným negatívnym účinkom na finančnú stabilitu, a to najmä v Španielsku.

najprv odpíše nominálnu hodnotu základného imania banky Banco Popular vo výške 2098429046 eur, čo povedie k zrušeniu 100 % akcií banky Banco Popular,

–

ďalej vykoná konverziu celej výšky istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 vydaných bankou Banco Popular, ktoré sú v obehu ku dňu rozhodnutia o programe riešenia krízovej situácie, na novovydané akcie banky Banco Popular „nové akcie I“,

–

následne zníži na nulu nominálnu hodnotu „nových akcií I“, čo povedie k zrušeniu 100 % týchto „nových akcií I“,

–

SRB tiež uviedla, že prevod „nových akcií II“ by sa mal uskutočniť na základe záväznej ponuky nadobúdateľa zo 7. júna 2017 a mal by ho vykonať FROB.

63

Sporný program riešenia krízovej situácie bol predložený Komisii na schválenie 7. júna 2017.

64

V ten istý deň táto inštitúcia prijala rozhodnutie 2017/1246, ktorým sa schvaľuje sporný program riešenia krízových situácií, a oznámila toto rozhodnutie SRB. Ako vyplýva z odôvodnenia 4 uvedeného rozhodnutia:

„Komisia s programom riešenia krízových situácií súhlasí. Predovšetkým súhlasí s dôvodmi, ktoré poskytla SRB, prečo je [opatrenie na – neoficiálny preklad ] riešenie krízovej situácie nevyhnutné vo verejnom záujme v súlade s článkom 18 ods. 5 nariadenia [o SRM].“

Dňa 14. júna 2018 spoločnosť Deloitte predložila SRB ocenenie rozdielu v zaobchádzaní, upravené v článku 20 ods. 16 až 18 nariadenia o SRM, ktoré vykonala s cieľom určiť, či by sa s akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo lepšie, keby bola Banco Popular predmetom bežného konkurzného konania. Dňa 31. júla 2018 Deloitte zaslala SRB dodatok k tomuto oceneniu, ktoré obsahovalo opravu určitých formálnych chýb.

68

Dňa 11. júla 2017 SRB uverejnila na svojej internetovej stránke nedôverné znenie sporného programu riešenia krízovej situácie. V tomto znení SRB vynechala najmä niektoré informácie obsiahnuté v jeho odôvodneniach 23 až 26 týkajúce sa krízy likvidity banky Banco Popular, ako aj príslušné časti článku 6 ods. 3 a 4 sporného programu riešenia krízovej situácie týkajúce sa výkonu právomoci odpísania a konverzie.

69

V júli 2017 ECB uverejnila na svojej internetovej stránke nedôverné znenie svojho posúdenia týkajúceho sa zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania banky Banco Popular.

70

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 15. novembra 2017 SRB podľa článku 92 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu navrhla, aby Všeobecný súd nariadil vykonanie dokazovania v súvislosti s predložením určitých písomností uvedených v prílohe k tomuto návrhu. Všeobecný súd rozhodnutím z 30. novembra 2017 rozhodol nevyhovieť tomuto návrhu na nariadenie vykonania dokazovania v tejto fáze konania.

73

Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 6. a 30. novembra 2017, ako aj 5. a 13. decembra 2017 Banco Santander, Rada, Španielske kráľovstvo a Európsky parlament požiadali o vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov SRB a Komisie. Rozhodnutiami zo 6. augusta 2018 a z 12. apríla 2019 Všeobecný súd týmto návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania vyhovel.

74

Dňa 16. februára 2018 Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 jeho rokovacieho poriadku požiadal SRB, aby predložila posledné nedôverné znenie sporného programu riešenia krízovej situácie, ako aj nedôverné znenie ocenenia 2, ktoré boli zverejnené na jej internetovej stránke. SRB tieto dokumenty predložila v stanovenej lehote.

75

Uznesením z 12. mája 2021 Všeobecný súd nariadil SRB jednak na základe článku 24 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a jednak na základe článku 91 písm. b), článku 92 ods. 3, ako aj článku 103 svojho rokovacieho poriadku, aby predložila úplné znenia sporného programu riešenia krízovej situácie, ocenenia 2, posúdenia, či Banco Popular zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ktoré vykonala ECB 6. júna 2017, ako aj úplné znenie a nedôverné znenie listu zo 6. júna 2017, ktorý Banco Popular zaslala ECB, vrátane jeho prílohy, a listu z 18. mája 2017, ktorý ECB zaslala banke Banco Popular.

79

Uznesením z 9. júna 2021 Všeobecný súd odstránil zo spisu dôverné znenia dokumentov, ktoré SRB predložila na základe uznesenia z 12. mája 2021, a sprístupnil odvolateľke, Španielskemu kráľovstvu, Parlamentu, Rade a banke Banco Santander list zo 6. júna 2017, ktorý Banco Popular zaslala ECB, s výnimkou jeho prílohy.

B. Napadnutý rozsudok

80

Na podporu svojej žaloby odvolateľka uviedla desať žalobných dôvodov.

82

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

83

V tomto rozsudku tiež zamietol návrhy odvolateľky na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania.

IV. Návrhy účastníkov odvolacieho konania

84

uložil Komisii a SRB povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.

85

Komisia, SRB, Parlament, Rada, Španielske kráľovstvo, ako aj Banco Santander navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

86

V prípade, že by Súdny dvor vyhovel odvolaniu a v súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie rozhodol, že sám rozhodne o žalobe o neplatnosť, Banco Santander ho v súlade s článkom 264 druhým odsekom ZFEÚ žiada, aby obmedzil pôsobnosť svojho rozsudku, ktorý sa má vydať, tak, že zachová účinky predaja banky Banco Popular banke Banco Santander. Rada Súdnemu dvoru v tomto prípade navrhuje, aby konštatoval, že nič nespochybňuje zákonnosť článkov 15, 18, 20, 21, 22 a 24 nariadenia o SRM.

V. O odvolaní

–

povinnosť náležitej starostlivosti, článkov 17 a 47 Charty, ako aj článku 14 nariadenia o SRM (tretí odvolací dôvod),

–

práva na obhajobu zakotveného v článku 47 Charty a článku 296 ZFEÚ (štvrtý odvolací dôvod),

–

článku 296 ZFEÚ a práva na obhajobu zakotveného v článku 47 Charty, pokiaľ ide o dôvernosť sporného programu riešenia krízovej situácie a ocenenia 2 (piaty odvolací dôvod),

A. Úvodné poznámky

88

Na úvod treba uviesť, že žalobou, ktorá je predmetom tohto odvolania, sa odvolateľka domáha zrušenia tak sporného programu riešenia krízovej situácie, ako aj rozhodnutia 2017/1246.

89

Hoci Súdny dvor už vo svojom rozsudku z 18. júna 2024, Komisia/SRB ( C‑551/22 P , EU:C:2024:520 , body 102 a 103 ), rozhodol, že sporný program riešenia krízovej situácie nepredstavuje napadnuteľný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, takže táto žaloba je v časti, v ktorej sa týka tohto programu, neprípustná, samotné rozhodnutie Komisie 2017/1246, ktorým Komisia schválila tento program, má znaky aktu, ktorý môže byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

90

1.

O piatom odvolacom dôvode

93

Vo svojom piatom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 296 ZFEÚ a článku 47 Charty, keď v bodoch 354 až 402 napadnutého rozsudku rozhodol, že dôverné informácie obsiahnuté v spornom programe riešenia krízovej situácie a v ocenení 2 neboli potrebné na uplatnenie jej práva na účinný prostriedok nápravy. Tento odvolací dôvod obsahuje štyri časti.

a)

Argumentácia účastníkov konania

97

Pôvodne uverejnené znenie sporného programu riešenia krízovej situácie totiž údajne zabránilo odvolateľke, aby okrem iného poznala ciele riešenia krízovej situácie a získala prístup k oceneniu 1. Rovnako súčasné znenie sporného programu riešenia krízovej situácie neumožňuje poznať všetky tieto ciele, ani pochopiť rozsah krízy likvidity banky Banco Popular, ani dôvody, prečo nebolo možné poskytnúť núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity, ako ani dôvody, prečo bola na účely odpisu zvolená hodnota mínus 8,2 miliardy eur.

98

Podľa odvolateľky je dôvodnosť tejto kritiky potvrdená okolnosťou, že Všeobecný súd 16. februára 2018 nariadil SRB predložiť úplnejšie znenie týchto dokumentov, a tým, že podľa nej sa napadnutý rozsudok zakladá hlavne na informáciách, ktoré boli sprístupnené v roku 2018. Navyše na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol v bodoch 389 až 393 napadnutého rozsudku, rozhodnutia odvolacieho výboru SRB z 28. novembra 2017 a 19. júna 2018, ktoré následne umožnili prístup k uvedeným dokumentom, neboli v žiadnom prípade založené na čase, ktorý uplynul od prijatia sporného programu riešenia krízovej situácie.

99

102

Navyše úplné znenia uvedených dokumentov sú do veľkej miery známe nielen SRB a Komisii, ale aj Všeobecnému súdu, a preto majú nevyhnutne určitý vplyv na ich vnímanie predložených tvrdení. V bode 278 napadnutého rozsudku sa tak Všeobecný súd opieral o prílohu k listu, ktorý Banco Popular zaslala ECB 6. júna 2017, hoci tento dokument nebol odvolateľke poskytnutý. Za týchto okolností je neposkytnutie uvedených dokumentov v rozpore so zásadou kontradiktórnosti.

103

Komisia a Banco Santander namietajú neprípustnosť piateho odvolacieho dôvodu, pretože odvolateľka sa obmedzuje na opakovanie alebo doslovné prevzatie žalobných dôvodov a tvrdení, ktoré uviedla na Všeobecnom súde. SRB tvrdí, že tretia časť tohto odvolacieho dôvodu je neprípustná v rozsahu, v akom argumentácia uvádzaná na podporu tejto časti, konkrétne potreba mať všetky informácie na účely podania žaloby, sa prvýkrát uvádza vo fáze odvolania.

104

Pokiaľ ide o vec samu, Komisia, SRB, Španielske kráľovstvo a Banco Santander tvrdia, že piaty odvolací dôvod je nedôvodný.

Pokiaľ však odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie vykonané Všeobecným súdom, môžu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednať v rámci odvolania. Keby totiž odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Všeobecným súdom, odvolacie konanie by čiastočne stratilo svoj zmysel (rozsudky z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C‑131/03 P , EU:C:2006:541 , bod 51 , ako aj z 9. júla 2020, Haswani/Rada, C‑241/19 P , EU:C:2020:545 , bod 50 a citovaná judikatúra).

107

V prejednávanej veci však piaty odvolací dôvod v podstate smeruje k spochybneniu rozhodnutia Všeobecného súdu týkajúceho sa viacerých právnych otázok, ktoré mu boli predložené v prvostupňovom konaní, najmä pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží inštitúciám podľa článku 296 ZFEÚ, a právo na účinnú súdnu ochranu zaručené v článku 47 Charty. Navyše vzhľadom na to, že v tomto odvolacom dôvode sú presne uvedené kritizované body napadnutého rozsudku, ako aj tvrdenia, na ktorých je založený, nemožno ho vyhlásiť za neprípustný v celom rozsahu.

108

Ďalej v rozsahu, v akom odvolateľka v druhej časti piateho odvolacieho dôvodu kritizuje body 389 až 393 napadnutého rozsudku z dôvodu, že odvolací výbor SRB pri posúdení dôvernosti určitých údajov v rozhodnutiach z 28. novembra 2017 a 19. júna 2018 v odpovedi na žiadosti odvolateľky o prístup k dokumentom zohľadnil čas, ktorý uplynul od prijatia sporného programu riešenia krízovej situácie, netvrdí a a fortiori ani nepredkladá dôkaz o tom, že by Všeobecný súd skreslil dôkazy, keď v bode 392 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že keďže tieto rozhodnutia boli prijaté viac ako šesť mesiacov, resp. jeden rok po prijatí sporného programu riešenia krízovej situácie, uplynutý čas mohol mať vplyv na posúdenie tohto odvolacieho výboru, pokiaľ ide o otázku splnenia podmienok, od ktorých závisí dôvernosť predmetných informácií.

2) O veci samej

112

V štyroch častiach svojho piateho odvolacieho dôvodu odvolateľka v podstate tvrdí, že podľa článku 296 ZFEÚ a článku 47 Charty jej malo byť priznané právo na prístup k úplným zneniam sporného programu riešenia krízovej situácie a prípravných ocenení, vrátane dôverných informácií obsiahnutých v týchto dokumentoch. Bez toho, aby spochybnila dostatočnosť odôvodnenia sporného programu riešenia krízovej situácie ako takého, kritizuje skutočnosť, že niektoré dôvody a informácie obsiahnuté v pôvodnom znení tohto programu boli pôvodne začiernené vo verzii uverejnenej na internete a boli čiastočne zverejnené až po podaní žaloby.

113

V tejto súvislosti treba najskôr pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá súvisí so zákonnosťou sporného aktu z meritórneho hľadiska (rozsudok z 18. januára 2024, Jenkinson/Rada a i., C‑46/22 P , EU:C:2024:50 , bod 130 , ako aj citovaná judikatúra).

114

116

Pokiaľ ide o článok 47 Charty, účinnosť súdneho preskúmania zaručená týmto článkom si podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyžaduje, aby dotknutá osoba mala možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté voči nej, buď prostredníctvom prečítania samotného rozhodnutia, alebo prostredníctvom oznámenia dôvodov na základe jej žiadosti, a to bez toho, aby bola dotknutá právomoc príslušného súdu vyžadovať od dotknutého orgánu, aby tieto dôvody oznámil s cieľom umožniť dotknutej osobe brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na príslušný súd, a aby tento súd mal možnosť v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť dotknutého rozhodnutia (rozsudky zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11 , EU:C:2013:363 , bod 53 a citovaná judikatúra, ako aj z 24. novembra 2020, Minister van Buitenlandse Zaken, C‑225/19 a C‑226/19 , EU:C:2020:951 , bod 43 ).

117

Pokiaľ ide konkrétne o oznamovanie dôvodov iným osobám, ako je adresát aktu, treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že inštitúcie, orgány a agentúry Únie sú pri uplatnení zásady ochrany obchodného tajomstva, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie a ktorá je konkretizovaná najmä v článku 339 ZFEÚ, v zásade povinné nesprístupniť konkurentom súkromného subjektu dôverné informácie, ktoré im súkromný subjekt poskytol (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 , bod 109 , ako aj citovaná judikatúra).

118

120

Pokiaľ ide o prvú až tretiu časť tohto odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne, z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Všeobecný súd v bode 357 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že keďže odvolateľka nebola adresátom sporného programu riešenia krízovej situácie určeného FROB, nemala byť v žiadnom prípade oboznámená s úplným znením tohto programu.

121

Okrem toho v bode 381 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že odvolateľka vo svojej žalobe na prvom stupni neuviedla konkrétne tvrdenie spôsobilé preukázať, že vyhlásenie o dôvernosti informácií začiernených v spornom programe riešenia krízovej situácie bolo v rozpore so zásadou transparentnosti. Za týchto podmienok sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 388 tohto rozsudku konštatoval, že judikatúra pripomenutá v bodoch 117 a 118 tohto rozsudku sa analogicky uplatňuje na dôverné informácie v držbe SRB v zmysle článku 88 ods. 1 druhého pododseku nariadenia o SRM. V súlade s touto judikatúrou však tretia osoba, ktorej sa takýto program týka, nemá vždy právo byť oboznámená s jeho úplným znením.

122

Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka v rámci prvej časti piateho odvolacieho dôvodu, okolnosť, že zákaz sprístupniť informácie, na ktoré sa vzťahujú požiadavky služobného tajomstva, sa uplatňuje podľa článku 88 ods. 1 druhého pododseku nariadenia o SRM, „okrem prípadov, keď je takéto sprístupnenie potrebné na účely súdnych konaní“, tomuto výkladu nebráni.

Okrem toho dôvernosť vyžadovaná článkom 88 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia o SRM so zreteľom na odôvodnenie 116 tohto nariadenia má za cieľ nielen chrániť konkrétne záujmy priamo dotknutých podnikov, ale aj zabezpečiť, aby SRB mohla skutočne plniť úlohy, ktoré jej boli uvedeným nariadením zverené. Na tento účel článok 34 ods. 1 a 2 nariadenia o SRM udeľuje SRB najmä právomoc požadovať od úverových inštitúcií všetky informácie potrebné na plnenie jej úloh bez toho, aby požiadavky súvisiace so zachovávaním služobného tajomstva zbavovali tieto inštitúcie povinnosti tieto informácie poskytnúť. Ak neexistuje dôvera, že poskytnuté dôverné informácie zostanú v zásade dôverné, mohlo by dôjsť k ohrozeniu plynulého prenosu informácií potrebných na plnenie uvedených úloh (pozri analogicky, pokiaľ ide o smernicu 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi, rozsudok z 19. júna 2018, Baumeister, C‑15/16 , EU:C:2018:464 , body 31 až 33 ).

126

V rámci druhej časti piateho odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 381 a 388 napadnutého rozsudku rozhodol, že uverejnenie redigovaného znenia sporného programu riešenia krízovej situácie spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 88 ods. 1 druhého pododseku tohto nariadenia. Táto argumentácia však vychádza zo zjavne nesprávneho výkladu týchto bodov, ktoré sa týkajú dôvernosti tohto programu, bez toho, aby sa zaoberala dostatočnosťou odôvodnenia prístupného v nedôvernom znení tohto programu. Argumentácia odvolateľky je tiež v rozpore s úvahou uvedenou v bode 400 tohto rozsudku, v ktorom Všeobecný súd v podstate uviedol, že sa zaoberal tvrdeniami založenými na údajnej nedostatočnosti odôvodnenia prístupného v nedôvernom znení sporného programu riešenia krízovej situácie nie v bodoch 354 až 399 napadnutého rozsudku, ale v inej časti tohto rozsudku, konkrétne v jeho bodoch 330 až 353.

130

Prvá až tretia časť piateho odvolacieho dôvodu sú teda v rozsahu, v akom sú prípustné, nedôvodné.

131

Vo štvrtej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že tým, že navrhla, aby Všeobecný súd nariadil predloženie úplného znenia sporného programu riešenia krízovej situácie, ocenenia 2 a posúdenia ECB týkajúceho sa zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania banky Banco Popular, sa snažila uviesť nové tvrdenia, či dokonca nové žalobné dôvody. Za týchto podmienok sa domnieva, že Všeobecný súd porušil článok 296 ZFEÚ a článok 47 Charty, keď v uznesení z 9. júna 2021 uvedenom v bode 723 napadnutého rozsudku rozhodol, že úplné znenie týchto dokumentov je na rozhodnutie o žalobe na prvom stupni irelevantné.

132

V tejto súvislosti treba uviesť, že vzhľadom na to, že ochrana dôverných informácií môže podľa článku 88 ods. 1 druhého pododseku nariadenia o SRM, vykladaného s prihliadnutím na judikatúru pripomenutú v bodoch 117 a 118 tohto rozsudku, odôvodniť začiernenie niektorých číselných údajov v odôvodnení sporného programu riešenia krízovej situácie, táto ochrana odôvodňuje aj to, že odvolateľka nemôže tieto údaje spochybniť. Skutočnosť, že v takejto situácii nemožno spochybniť určité číselné údaje ako také, je totiž priamym dôsledkom nevyhnutného zosúladenia požiadaviek vyplývajúcich jednak z článku 339 ZFEÚ a jednak z článku 296 ZFEÚ, ako aj článku 47 Charty, čo podľa tejto judikatúry odôvodňuje nezverejnenie informácií, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo.

136

Piaty odvolací dôvod sa teda musí zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

2.

O prvom odvolacom dôvode

137

Vo svojom prvom odvolacom dôvodom odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 275 až 327 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že SRB dodržala svoju povinnosť náležitej starostlivosti, ako aj článok 296 ZFEÚ, pokiaľ ide o posúdenie podmienok riešenia krízovej situácie stanovených v článku 18 ods. 1 prvom pododseku písm. a) a b) nariadenia o SRM. Tento odvolací dôvod sa delí na dve časti.

Podľa odvolateľky nedodržanie požiadavky na krytie likvidity nie je dôvodom na riešenie krízovej situácie, ale má za následok, že ECB mala banke Banco Popular poskytnúť lehotu na obnovenie svojej situácie a v prípade potreby jej mohla uložiť sankcie, čo neurobila. Domnieva sa, že SRB vychádzala z jediného kritéria, ktoré sa týkalo možnosti poskytnúť 7. júna 2017 núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity, čo podľa odvolateľky preukazuje, že kríza bola dočasná. Podľa usmernení EBA zo 6. augusta 2015 týkajúcich sa výkladu rôznych situácií, v ktorých sa inštitúcia považuje za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 6 smernice 2014/59 (EBA/GL/2015/07), uvedených v bode 294 napadnutého rozsudku však kríza likvidity môže viesť k zlyhávaniu alebo pravdepodobnému zlyhaniu len vtedy, ak táto kríza nie je dočasná. S odkazom na situáciu inej banky odvolateľka tvrdí, že kríza likvidity musí trvať viac ako päť mesiacov, aby ju nebolo možné považovať za dočasnú.

140

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení povinnosti náležitej starostlivosti SRB a článku 296 ZFEÚ, keďže Všeobecný súd v bode 303 tohto rozsudku uviedol, že okolnosti a dôvody, ktoré viedli ECB k záveru o zlyhávaní banky Banco Popular, neboli relevantné. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má SRB v rámci článku 18 ods. 1 prvého pododseku písm. b) a článku 18 ods. 4 prvého pododseku písm. c) nariadenia o SRM, je tento orgán povinný dôkladne a nestranne preskúmať všetky relevantné informácie a odôvodniť svoje rozhodnutie s prihliadnutím na tieto informácie. SRB sa tak nemôže uspokojiť s odkazom na posúdenie ECB týkajúce sa situácie zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania banky Banco Popular.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

1) O prípustnosti

144

Vo svojom prvom odvolacom dôvode sa odvolateľka v podstate snaží spochybniť dôvodnosť rozhodnutia Všeobecného súdu zamietnuť jej ôsmy žalobný dôvod založený na tom, že SRB porušila článok 18 ods. 1 prvý pododsek písm. a) a b) nariadenia o SRM, svoju povinnosť náležitej starostlivosti a povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ. Keďže tento odvolací dôvod obsahuje presné údaje o kritizovaných bodoch napadnutého rozsudku, ako aj tvrdenia, o ktoré sa opiera, nemôže byť v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 106 tohto rozsudku vyhlásený za neprípustný v celom rozsahu.

145

i) O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

148

Odvolateľka tvrdí, že na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol v bodoch 292 až 302 napadnutého rozsudku, SRB porušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti a svoju povinnosť odôvodnenia tým, že nezhromaždila všetky skutočnosti týkajúce sa krízy likvidity banky Banco Popular a nespresnila, z akého dôvodu treba túto krízu považovať za dočasnú.

149

Treba však konštatovať, že táto argumentácia vychádza zo zjavne nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku a sporného programu riešenia krízovej situácie.

150

Pokiaľ teda ide o vývoj situácie likvidity banky Banco Popular, Všeobecný súd najprv v bode 290 napadnutého rozsudku uviedol, že SRB v odôvodnení 23 sporného programu riešenia krízovej situácie s odkazom na posúdenie vykonané ECB konštatovala, že stav likvidity banky Banco Popular sa od októbra 2016 výrazne zhoršil z dôvodu výberu vkladov na úrovni všetkých klientskych segmentov. Všeobecný súd dodal, že v tom istom odôvodnení SRB z tohto vývoja vyvodila, že Banco Popular nemala dostatočné možnosti na obnovu svojho stavu likvidity, čím by sa zabezpečila jej schopnosť uhrádzať svoje splatné záväzky. Ďalej v bode 291 tohto rozsudku Všeobecný súd zohľadnil skutočnosť, že v odôvodnení 24 sporného programu riešenia krízovej situácie SRB vymenovala jednotlivé verejné udalosti, ktoré od februára 2017 viedli k rýchlemu zhoršeniu stavu likvidity banky Banco Popular a k zvýšeniu výberov vkladov. Napokon v bode 292 uvedeného rozsudku dodal, že SRB navyše uviedla, že od 12. mája 2017 táto banka nedodržala požiadavku krytia likvidity a k dátumu prijatia tohto programu stále nebola schopná túto požiadavku dodržať.

152

Za týchto podmienok odvolateľka nesprávne tvrdí, že skutočnosť, že 7. júna 2017 nebolo možné poskytnúť núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity, bola jediným kritériom, ktoré bolo zohľadnené. Naopak, keďže toto odmietnutie je uvedené v odôvodnení 26 tohto programu, SRB ho zohľadnila popri skutočnostiach uvedených v bode 151 tohto rozsudku, ktoré sú vymenované v odôvodneniach 23 a 24 uvedeného programu, len komplementárne.

153

Z týchto konštatovaní ďalej vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, SRB a Všeobecný súd sa vôbec nedomnievali, že nedodržanie požiadavky na krytie likvidity predstavuje ako také dôvod riešenia krízovej situácie. Toto nedodržanie bolo totiž zohľadnené spolu s ďalšími okolnosťami pri vyvodení záveru, že Banco Popular sa z dôvodu problémov s likviditou nachádzala v situácii pravdepodobného zlyhania v zmysle článku 18 ods. 1 prvého pododseku písm. a) a článku 18 ods. 4 prvého pododseku písm. c) nariadenia o SRM, čo potvrdzujú úvahy uvedené v bodoch 294 až 299 napadnutého rozsudku.

ii) O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu

157

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 303 a 315 napadnutého rozsudku porušil povinnosť SRB vyplývajúcu z článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia o SRM, z jej povinnosti náležitej starostlivosti a z článku 296 ZFEÚ, dôkladne a nestranne preskúmať všetky relevantné informácie a odôvodniť svoje rozhodnutie s prihliadnutím na tieto informácie.

158

Pokiaľ ide o bod 303 napadnutého rozsudku, hoci odvolateľka správne poznamenáva, že Všeobecný súd v ňom konštatoval, že okolnosti a dôvody, ktoré viedli ECB k záveru o zlyhávaní banky Banco Popular, neboli relevantné, treba zdôrazniť, že v tomto odôvodnení Všeobecný súd reagoval na argumentáciu odvolateľky, že problémy banky Banco Popular s likviditou nebolo možné pripísať tejto banke, ale boli dôsledkom iných udalostí.

159

162

Za týchto podmienok sa Všeobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, domnievať, že SRB z právneho hľadiska dostatočne preskúmala, či bolo možné, aby Banco Popular mala dodatočnú núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity.

163

V žiadnom prípade SRB nemožno vytýkať, že opomenula hľadať dôvody, prečo Banco Popular nedostala dodatočnú núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity. Článok 18 ods. 1 prvý pododsek nariadenia o SRM totiž podmieňuje prijatie programu riešenia krízovej situácie podmienke, že po prvé dotknutý subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, po druhé, že s prihliadnutím na požadované lehoty a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora prijaté v súvislosti so subjektom by zabránili jeho zlyhaniu v primeranom časovom horizonte a po tretie, že opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme. Naproti tomu toto ustanovenie sa vôbec nezmieňuje o príčinách zlyhávania ani o neexistencii alternatívneho opatrenia.

164

Zohľadnenie týchto príčin by navyše nebolo v súlade s cieľmi nariadenia o SRM, ktorého cieľom je, ako vyplýva najmä z jeho odôvodnenia 58, zachovanie finančnej stability, zabezpečenie kontinuity základných finančných služieb a ochrana vkladateľov. Predovšetkým okolnosti, ktoré spôsobili zlyhanie dotknutej banky, nemôžu zabrániť tomu, aby SRB prijala opatrenie na riešenie krízovej situácie, aj keď sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 prvom pododseku tohto nariadenia v tom zmysle, že táto dotknutá banka zlyháva, neexistuje alternatívne riešenie a najmä opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k nej je v súlade s verejným záujmom.

a)

Argumentácia účastníkov konania

167

V prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol v bodoch 341 až 344 napadnutého rozsudku, odôvodnenie sporného programu riešenia krízovej situácie poznačené rozporom, keďže SRB na jednej strane pripísala banke Banco Popular zápornú hodnotu vo výške mínus 8,2 miliardy eur v rámci výkonu právomoci odpísania v článku 6 ods. 3 a 4 toho istého programu, a na druhej strane v rámci ocenenia 2, ktoré bolo neoddeliteľnou súčasťou tohto programu, konštatovala, že banka bola solventná.

168

Druhá časť tohto odvolacieho dôvodu je založená na tom, že Všeobecný súd porušil článok 296 ZFEÚ, keď v bodoch 345 až 353 napadnutého rozsudku konštatoval, že odôvodnenie obsiahnuté v odôvodneniach 23 a 24, ako aj v odôvodnení 26 písm. c) sporného programu riešenia krízovej situácie bolo dostatočné na pochopenie závažnosti krízy likvidity banky Banco Popular. Odvolateľka sa však domnieva, že informácie obsiahnuté v týchto odôvodneniach sú všeobecné a môžu sa uplatniť na každú krízu likvidity. Na pochopenie krízy likvidity, ktorej čelila Banco Popular, mal mať ekonomický expert k dispozícii dodatočné informácie a najmä číselné údaje, ktoré by presne odrážali stav likvidity tejto banky 6. a 7. júna 2017. Okrem toho z odôvodnenia sporného programu riešenia krízovej situácie nevyplýva, prečo Národná banka Španielska neposkytla dodatočnú núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity.

171

Pokiaľ ide o prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu, treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bodoch 342 až 344 napadnutého rozsudku už rozhodol, že konštatovanie solventnosti banky Banco Popular založené na jej účtovnej hodnote nie je v rozpore s konštatovaním zápornej hospodárskej hodnoty vo výške mínus 8,2 miliardy eur. Vo svojom odvolaní sa však odvolateľka obmedzuje na opakovanie svojho tvrdenia založeného na rozpore v odôvodnení bez toho, aby vysvetlila, prečo Všeobecný súd v bodoch 342 až 344 tohto rozsudku nesprávne konštatoval, že je potrebné rozlišovať medzi účtovnou hodnotou a hospodárskou hodnotou banky Banco Popular.

172

Treba teda konštatovať, že prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom sa obmedzuje na opakovanie tvrdení, ktoré už boli uvedené na Všeobecnom súde, je v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 105 tohto rozsudku neprípustná.

173

Pokiaľ ide o prípustnosť druhej časti jej štvrtého odvolacieho dôvodu, treba konštatovať, že odvolateľka bez toho, aby sa obmedzila na opakovanie tvrdení uvedených v prvostupňovom konaní, kritizuje posúdenie odôvodnenia obsiahnutého v odôvodneniach 23 a 24, ako aj v odôvodnení 26 písm. c) sporného programu riešenia krízovej situácie, ktoré vykonal Všeobecný súd, a to z dôvodu, že na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol, boli na analýzu a pochopenie krízy likvidity banky Banco Popular nevyhnutné číselné údaje obsiahnuté v spornom programe riešenia krízovej situácie, ktoré boli začiernené z dôvodov dôvernosti.

177

Uvádzaná nevyhnutnosť mať znalosť týchto súm a ďalších číselných údajov uvádzaných odvolateľkou sa zdá byť o to menej potrebná, že v odôvodnení 36 tohto programu sa spresňuje, že s posúdením ECB, pokiaľ ide o zlyhávanie alebo pravdepodobné zlyhanie, sa stotožnila správna rada banky Banco Popular, čo odvolateľka nespochybňuje.

178

Z toho vyplýva, že druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

179

Štvrtý odvolací dôvod sa teda musí zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

181

V prvej časti šiesteho odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že na účely dodržania zásady kontradiktórnosti a účinnej súdnej ochrany mal Všeobecný súd nariadiť predloženie úplného znenia sporného programu riešenia krízovej situácie, ocenení 1 a 2, posúdenia ECB týkajúceho sa zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania banky Banco Popular, ako aj plánu riešenia krízovej situácie z roku 2016. Zásada kontradiktórnosti totiž vyžaduje, aby sa účastníci konania mohli oboznámiť so všetkými dôkazmi alebo vyjadreniami predloženými súdu, aby mohli jeho rozhodnutie ovplyvniť alebo sa k týmto dôkazom vyjadriť. Ak by Všeobecný súd disponoval určitou mierou voľnej úvahy pri posúdení relevantnosti dôkazov, nemohol by dospieť k záveru, že samotný napadnutý akt predstavuje dôkaz, ktorý nie je na vyriešenie sporu relevantný. V tejto súvislosti je prípadná dôverná povaha požadovaných dokumentov podľa odvolateľky bezvýznamná, pretože záväzky dôvernosti podľa článku 103 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu umožňujú zosúladiť dotknuté záujmy.

182

Pokiaľ ide o druhú časť tohto odvolacieho dôvodu, odvolateľka na jej podporu uvádza, že Všeobecný súd mal prijať svedeckú výpoveď znalca, ktorý podpísal hospodársku správu, ktorú predložila na podporu svojej žaloby na prvom stupni, keďže podľa nej bol tento dôkaz potrebný na overenie a pochopenie technických a komplexných informácií obsiahnutých v spornom programe riešenia krízovej situácie a v oceneniach 1 a 2, ako aj v každom prípade na predloženie účinných prostriedkov nápravy.

183

V tretej časti uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd mal nariadiť predloženie rôznych dokumentov, ktoré by umožnili prediskutovať otázku, či kríza likvidity predstavuje dôvod na riešenie krízovej situácie alebo či existovali iné, primeranejšie opatrenia než riešenie krízovej situácie, ako je núdzová pomoc na zvýšenie likvidity.

1) O prípustnosti

186

Pokiaľ ide o námietky neprípustnosti vznesené Komisiou a bankou Banco Santander, treba konštatovať, že vo svojom šiestom odvolacom dôvode odvolateľka kritizuje výklad a uplatnenie práva Únie, ktoré Všeobecný súd vykonal v bodoch 721 až 728 napadnutého rozsudku. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 106 tohto rozsudku sa teda šiesty odvolací dôvod nemôže vyhlásiť za neprípustný v celom rozsahu.

187

Komisia a Banco Santander však správne pripomínajú, že len Všeobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplniť informácie, ktorými disponuje vo veciach, o ktorých rozhoduje. Dôkazný alebo chýbajúci dôkazný charakter procesných písomností patrí do jeho nezávislého posúdenia skutkového stavu, ktorý nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, okrem prípadov, keď sú predložené dôkazy skreslené alebo keď z dokumentov vložených do spisu vyplýva vecná nesprávnosť zistení Všeobecného súdu (rozsudok z 26. januára 2017, Mamoli Robinetteria/Komisia, C‑619/13 P , EU:C:2017:50 , bod 117 ).

188

191

Pokiaľ ide o zásadu kontradiktórnosti, ktorá je súčasťou práva na obhajobu zaručeného článkom 47 Charty, treba konštatovať, že prvá časť šiesteho odvolacieho dôvodu sa na jednej strane prekrýva s argumentáciou uvedenou na podporu piateho odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom sa odvolateľka domnieva, že Všeobecný súd mal nariadiť predloženie úplného znenia sporného programu riešenia krízovej situácie, ocenení 1 a 2, posúdenia ECB týkajúceho sa zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania banky Banco Popular, ako aj plánu riešenia krízovej situácie z roku 2016. Ako však bolo rozhodnuté v bodoch 117 a 118 tohto rozsudku, vzhľadom na dôverné informácie obsiahnuté v týchto dokumentoch toto tvrdenie nemôže uspieť.

192

Na druhej strane tvrdenie založené na porušení zásady kontradiktórnosti sa v podstate prekrýva s argumentáciou, podľa ktorej Všeobecný súd založil svoje preskúmanie zákonnosti na informáciách obsiahnutých v týchto dokumentoch, ktoré neboli oznámené odvolateľke. Ako však vyplýva z bodu 135 tohto rozsudku, takéto tvrdenie je úplne špekulatívne a okrem toho vychádza zo zjavne nesprávneho výkladu bodu 278 napadnutého rozsudku. Za týchto podmienok tvrdenie založené na údajnom porušení zásady kontradiktórnosti je nedôvodné.

193

Z toho vyplýva, že šiesty odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

V prvej až tretej a v piatej časti siedmeho odvolacieho dôvodu odvolateľka v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd v bode 171 a nasl. napadnutého rozsudku nesprávne vychádzal z judikatúry vyplývajúcej najmä z rozsudku z 19. júla 2016, Kotnik a i. ( C‑526/14 , EU:C:2016:570 ), keď rozhodol, že články 15 a 22 nariadenia o SRM nepredstavujú neprimeraný zásah do vlastníckeho práva akcionárov, pričom táto judikatúra sa týka bánk, ktoré mali problémy so solventnosťou alebo so stratami, ktoré mohli spôsobiť nedostatok vlastných zdrojov a ktoré musia v prvom rade znášať akcionári. Okrem toho na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol najmä v bodoch 171, 185 a 204 napadnutého rozsudku, opatrenie na riešenie krízovej situácie nepredstavuje alternatívne riešenie pre solventnú banku, keďže aktíva takejto banky sú vyššie ako jej záväzky.

196

Odvolateľka ďalej v bodoch 177 až 181 napadnutého rozsudku spochybňuje dôvodnosť zamietnutia tvrdenia, podľa ktorého články 15 a 22 nariadenia o SRM neumožňujú zohľadniť relevantné okolnosti prejednávanej veci a najmä solventnosť banky alebo to, že banka dodržiava požiadavky v oblasti podielu vlastného kapitálu. Články 15, 21 a 22 nariadenia o SRM sú formulované tak široko, že v praxi je možné vykonať právomoc odpísania, aj keď odpísanie základného imania nemôže vyriešiť problémy s likviditou solventnej banky, ktorá by pri absencii nedostatku vlastného kapitálu neutrpela straty, ktoré by museli znášať akcionári.

197

Odvolateľka tiež kritizuje bod 169 a body 175 až 189 napadnutého rozsudku z dôvodu, že články 15 a 22 nariadenia o SRM nestanovujú odlišné riešenia jednak pre banky v platobnej neschopnosti a jednak pre solventné banky s problémami s likviditou. Žiadny z nástrojov riešenia krízových situácií stanovených v článku 22 uvedeného nariadenia nie je navrhnutý na riešenie krízy likvidity, ktorá postihuje solventnú banku. Podľa odvolateľky existujú menej intruzívne alternatívne riešenia, ako reagovať na takúto krízu, napríklad núdzová pomoc na zvýšenie likvidity alebo možnosť dohodnúť sa na platobnom moratóriu.

201

Vo štvrtej časti siedmeho odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že došlo k porušeniu zásady proporcionality zakotvenej v článku 52 ods. 1 Charty a v článku 5 ods. 4 ZEÚ z dôvodu, že Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že články 15 a 22 nariadenia o SRM nestanovujú mechanizmy umožňujúce zabezpečiť proporcionalitu výkonu právomoci odpisovania v naliehavých prípadoch. V podstate tvrdí, že tieto ustanovenia umožňujú v naliehavých prípadoch výkon tejto právomoci bez ocenenia prvkov aktív a záväzkov banky. Ak by sa však neskôr v rámci konečného ocenenia ex post ukázalo, že čistá hodnota aktív banky prevyšuje hodnotu jej záväzkov, odpis by bol v konečnom dôsledku nadmerný či dokonca zbytočný.

202

SRB a Banco Santander tvrdia, že štvrtý odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu, že odvolateľka sa obmedzuje na opakovanie tvrdení, ktoré už boli uvedené na Všeobecnom súde, a neuvádza žiadne právne pochybenie, ktorého sa Všeobecný súd dopustil. Rada tvrdí, že v rámci siedmeho odvolacieho dôvodu sa odvolateľka zrejme pokúša spochybniť nielen platnosť článkov 15 a 22 nariadenia o SRM, ako to bolo na prvom stupni, ale aj ďalších ustanovení uvedeného nariadenia, najmä jeho článkov 18, 20 a 21, hoci zákonnosť týchto článkov na Všeobecnom súde nenapadla.

203

V každom prípade Komisia, SRB, Španielske kráľovstvo a Banco Santander sa domnievajú, že siedmy odvolací dôvod je nedôvodný.

205

Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti uvádzanú Radou, hoci odvolateľka odkazuje aj na články 18, 20 a 21 nariadenia o SRM, neuvádza nové tvrdenia spochybňujúce zákonnosť týchto článkov, ale zohľadňuje ich na podporu svojej argumentácie týkajúcej sa údajnej protiprávnosti článkov 15 a 22 tohto nariadenia, ktorú už uviedla na Všeobecnom súde.

206

Ako však v podstate uviedla generálna advokátka v bode 105 svojich návrhov, štvrtá časť tohto odvolacieho dôvodu je neprípustná, keďže odvolanie v rozpore s požiadavkou stanovenou v článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne neidentifikuje kritizované body odôvodnenia napadnutého rozsudku. Táto absencia presnosti je prekážkou preskúmania zákonnosti, ktoré prináleží Súdnemu dvoru.

207

Ako navyše generálna advokátka zdôraznila v tom istom bode svojich návrhov, piata časť siedmeho odvolacieho dôvodu je čiastočne neprípustná v rozsahu, v akom sa týka diskriminácie vyplývajúcej z voľby nástroja riešenia krízových situácií. Vzhľadom na skutočnosť, že ako vyplýva z bodu 190 a nasl. napadnutého rozsudku, odvolateľka sa na prvom stupni neodvolávala na takúto diskrimináciu medzi rôznymi nástrojmi riešenia krízových situácií, ale na diskrimináciu medzi rôznymi kategóriami veriteľov, ide o nové tvrdenie. Vo fáze odvolania ho teda treba vyhlásiť za neprípustné.

210

V poslednom uvedenom ustanovení sa pri uplatňovaní zásady uvedenej v predchádzajúcom bode stanovuje, že ak sa SRB rozhodne uplatniť nástroj riešenia krízových situácií a toto opatrenie na riešenie krízovej situácie vedie k stratám, ktoré znášajú veritelia, alebo ku konverzii ich pohľadávok, SRB dá bezprostredne pred uplatnením nástroja riešenia krízových situácií alebo súbežne s ním pokyn vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby uplatnili právomoc odpísať a konvertovať relevantné kapitálové nástroje podľa článku 21 uvedeného nariadenia.

211

Pokiaľ ide o vlastnícke právo zakotvené v článku 17 Charty, treba pripomenúť, že podľa odseku 1 tohto článku „každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom“.

212

Kapitálové nástroje, ako sú akcie, patria do pôsobnosti článku 17 ods. 1 Charty v rozsahu, v akom majú majetkovú hodnotu a priznávajú ich majiteľovi nadobudnuté právne postavenie umožňujúce nezávislý výkon práv, ktoré z nich vyplývajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2022, BPC Lux 2 a i., C‑83/20 , EU:C:2022:346 , body 40 až 43 ).

Rovnako ako Európsky súd pre ľudské práva opakovane rozhodol, pokiaľ ide o článok 1 Dodatkového protokolu č. 1 k EDĽP, treba konštatovať, že článok 17 ods. 1 Charty obsahuje tri odlišné normy. Prvú, ktorá je vyjadrená v prvej vete tohto ustanovenia a má všeobecnú povahu, konkretizuje zásadu ochrany vlastníckeho práva. Druhú, ktorá sa nachádza v druhej vete uvedeného ustanovenia, sa týka zbavenia tohto práva a podmieňuje ho splnením určitých podmienok. Pokiaľ ide o tretiu normu nachádzajúcu sa v tretej vete toho istého ustanovenia, priznáva členským štátom právomoc najmä upraviť užívanie majetku v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom. Nejde však o pravidlá, medzi ktorými by neexistoval nijaký vzťah. Druhé a tretie pravidlo sa týkajú osobitných príkladov zásahu do vlastníckeho práva a majú sa vykladať s prihliadnutím na zásadu zakotvenú v prvom z týchto pravidiel (rozsudok z 5. mája 2022, BPC Lux 2 a i., C‑83/20 , EU:C:2022:346 , bod 38 ).

215

Podľa judikatúry Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva je nielen potrebné na účely preukázania existencie zbavenia majetku preskúmať, či došlo k zbaveniu majetku alebo k formálnemu vyvlastneniu, ale aj zistiť, či sporná situácia predstavuje faktické vyvlastnenie (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 2022, BPC Lux 2 a i., C‑83/20 , EU:C:2022:346 , bod 44 ; rozsudky ESĽP, 28. júla 1999, Immobiliare Saffi v. Taliansko, CE:ECHR:1999:0728JUD002277493, bod 46, a 29. marca 2010, Depalle v. Francúzsko, CE:ECHR:2010:0329JUD003404402, bod 78).

216

V prejednávanej veci opatrenie na riešenie krízovej situácie uvedené v článku 22 ods. 1 nariadenia o SRM v spojení s článkom 21 tohto nariadenia spočíva v konverzii a/alebo odpísaní kapitálových nástrojov bez toho, aby to znamenalo zbavenie alebo formálne vyvlastnenie dotknutých nástrojov. Toto opatrenie predovšetkým nezbavuje nútene, úplne a s konečnou platnosťou ich držiteľov práv vyplývajúcich z uvedených nástrojov [pozri analogicky rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17 , EU:C:2019:432 , bod 81 ].

Z článku 18 ods. 5 a 8 uvedeného nariadenia vyplýva, že ak sú splnené prvé dve podmienky uvedené v predchádzajúcom bode, ktoré sa týkajú zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania a neexistencie alternatívnych opatrení, dotknutý subjekt musí byť riadnym spôsobom zlikvidovaný v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, ak riešenie jeho krízovej situácie nie je vo verejnom záujme. Zdá sa teda, že hoci článok 18 ods. 4 prvý pododsek písm. c) toho istého nariadenia stanovuje, že dotknutý subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak tento subjekt nie je schopný splácať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti, alebo ich nebude schopný splácať v blízkej budúcnosti, nariadenie o SRM obmedzuje prijatie programu riešenia krízovej situácie na mimoriadne krízy likvidity spochybňujúce samotnú existenciu uvedeného subjektu, v rámci ktorých neexistuje žiadne iné riešenie, ako je riešenie krízovej situácie alebo likvidácia na základe bežného konkurzného konania.

219

Za týchto podmienok treba konštatovať, že strata hodnoty kapitálových nástrojov nevyplýva z výkonu právomoci odpisovania a konverzie podľa článku 22 ods. 1 nariadenia o SRM, ale zo stavu zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania, v ktorom sa nachádza dotknutá úverová inštitúcia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2022, BPC Lux 2 a i., C‑83/20 , EU:C:2022:346 , bod 48 ).

220

Z toho vyplýva, že opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté v súlade s článkami 18, 22 a 24 nariadenia o SRM nepredstavuje pozbavenie vlastníckeho práva v zmysle článku 17 ods. 1 druhej vety Charty, ktoré musí okrem iného spĺňať podmienky týkajúce sa existencie dôvodu verejného záujmu na zbavenie majetku a včasné zaplatenie primeranej náhrady, ale právnu úpravu týkajúcu sa užívania majetku v zmysle článku 17 ods. 1 tretej vety Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2022, BPC Lux 2 a i., C‑83/20 , EU:C:2022:346 , body 49 až 50 ).

224

S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať – pokiaľ sú prípustné – tvrdenia, ktoré odvolateľka uviedla na podporu prvej až tretej a piatej časti siedmeho odvolacieho dôvodu.

225

Na podporu tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že článok 15 ods. 1 písm. a) a článok 22 ods. 1 nariadenia o SRM nie sú v súlade so zásadou proporcionality z dôvodu, že tieto ustanovenia neumožňujú zohľadniť rozdiely medzi situáciou banky, ktorá trpí krízou likvidity, a situáciou banky v platobnej neschopnosti. Konkrétne v podstate tvrdí, že opatrenie na konverziu a odpísanie neumožňuje vyriešiť problémy s likviditou, že na tento účel existujú menej reštriktívne opatrenia a že v prípade neexistencie primeranej náhrady nie je takéto opatrenie primerané.

226

Treba konštatovať, že táto argumentácia je založená na zjavne nesprávnom výklade týchto ustanovení.

230

Pokiaľ ide v tomto kontexte o bod 169 a body 175 až 189 napadnutého rozsudku, stačí uviesť, že Všeobecný súd nepreskúmal proporcionalitu nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 22 ods. 2 nariadenia o SRM, ale proporcionalitu výkonu právomoci odpísania a konverzie podľa článku 22 ods. 1 tohto nariadenia. Výhrada založená na údajnej neschopnosti týchto nástrojov riešiť problémy solventnej banky s likviditou je teda neúčinná.

231

V rozsahu, v akom odvolateľka kritizuje tento bod 169 a body 175 až 189 aj z dôvodu, že existujú menej intruzívne alternatívne opatrenia, než je opatrenie na riešenie krízovej situácie, treba pripomenúť, že pokiaľ ide o kritérium nevyhnutnosti, podľa článku 22 ods. 1 nariadenia o SRM v spojení s článkom 18 ods. 1 prvým pododsekom písm. b) tohto nariadenia prijatie programu riešenia krízovej situácie, a teda výkon právomoci odpísania a konverzie predpokladá, že neexistujú žiadne reálne vyhliadky na to, že by nejaké alternatívne opatrenie súkromného sektora alebo orgánu dohľadu zabránilo tomuto zlyhaniu v primeranom časovom horizonte. Keďže túto právomoc odpísania možno vykonať len v prípade neexistencie alternatívnych opatrení, údajná existencia takýchto alternatívnych opatrení nemôže spochybniť potrebu odpísania a konverzie podľa článku 22 ods. 1 nariadenia o SRM.

232

Pokiaľ ide o primeranosť opatrenia na odpísanie alebo konverziu, treba na jednej strane pripomenúť, že podľa článku 7 ods. 2 nariadenia o SRM je SRB poverená prijímaním rozhodnutí o riešení krízových situácií týkajúcich sa finančných inštitúcií a cezhraničných skupín, ktoré majú určitý význam pre finančnú stabilitu v Únii. Okrem toho z článku 14 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia, v ktorom sú stanovené ciele riešenia krízových situácií, vyplýva, že cieľom opatrenia na riešenie krízovej situácie je najmä zabrániť významným negatívnym vplyvom na túto finančnú stabilitu.

236

Toto posúdenie nie je spochybnené tvrdením odvolateľky, podľa ktorého solventná banka vystavená problémom s likviditou nebude musieť čeliť stratám, ktoré by museli znášať akcionári. Článok 22 ods. 4 nariadenia o SRM totiž stanovuje, že nástroje riešenia krízových situácií sa uplatňujú na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 14 tohto nariadenia v súlade so zásadami riešenia krízových situácií stanovenými v článku 15 uvedeného nariadenia, medzi ktorými sa nenachádza cieľ pokryť straty dotknutej úverovej inštitúcie. Odpísanie a/alebo konverzia kapitálových nástrojov stanovená v článku 22 ods. 1 nariadenia o SRM, ktorá prispieva k dosiahnutiu rovnakých cieľov, teda nemá za cieľ pokryť straty, ktoré vznikli dotknutému subjektu, takže jej uplatnenie nepredpokladá existenciu takýchto strát.

237

Pokiaľ ide o náhradu stanovenú v článku 20 ods. 16, ako aj v článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia o SRM, v bode 220 tohto rozsudku bolo pripomenuté, že výkon právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje podľa článku 22 ods. 1 tohto nariadenia nepredstavuje zbavenie majetku, takže nie je podmienený včasným zaplatením spravodlivej náhrady podľa článku 17 ods. 1 druhej vety Charty.

238

Skutočnosť, že v článku 20 ods. 16 a článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia o SRM sa v prípade potreby stanovuje odškodnenie akcionárov, môže prispieť k primeranosti odpísania a/alebo konverzie kapitálových nástrojov stanovených v článku 22 ods. 1 tohto nariadenia. Okrem toho vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 234 až 236 tohto rozsudku odvolateľka nesprávne tvrdí, že s akcionármi solventnej banky, ktorá je vystavená problémom s likviditou, treba zaobchádzať inak ako s akcionármi banky v platobnej neschopnosti. Výhrady týkajúce sa bodu 201 a nasl. napadnutého rozsudku sa teda musia zamietnuť.

D. O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení článkov 14 a 20 nariadenia o SRM, článku 39 smernice 2014/59, povinnosti náležitej starostlivosti a článku 296 ZFEÚ

242

Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 520 až 569 napadnutého rozsudku v rozpore s článkami 14 a 20 nariadenia o SRM, článkom 39 smernice 2014/59, povinnosťou náležitej starostlivosti a článkom 296 ZFEÚ zamietol jej argumentáciu, podľa ktorej bol proces predaja banky Banco Popular poznačený nezrovnalosťami a neumožnil dosiahnuť najvyššiu cenu. Tento odvolací dôvod sa delí na štyri časti.

1.

Argumentácia účastníkov konania

243

245

Tretia časť tohto odvolacieho dôvodu je založená na porušení zásad zákazu diskriminácie a hospodárskej súťaže. Podľa odvolateľky Všeobecný súd porušil tieto zásady, keď v bodoch 551 a 552 napadnutého rozsudku konštatoval, že SRB nebola povinná kontaktovať úverové inštitúcie so sídlom v iných členských štátoch. Okolnosť, že takéto inštitúcie neprejavili záujem v rámci procesu súkromného predaja, pritom nemohla byť dôvodom na ich nekontaktovanie vzhľadom na rozdiely medzi podmienkami procesu súkromného predaja a podmienkami procesu predaja, ktorý začala SRB, ktoré spočívajú najmä v možnosti odpísania kapitálu. Navyše predaj banky Banco Popular španielskemu subjektu zvýšil riziko zrútenia španielskeho hospodárstva.

246

Vo štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil povinnosť maximalizovať predajnú cenu a zabrániť akémukoľvek zbytočnému zníženiu hodnoty, keď v bodoch 561 až 566 napadnutého rozsudku rozhodol, že dôvody verejného záujmu môžu odôvodniť prijatie ponuky predloženej bankou Banco Santander po uplynutí lehoty.

247

Banco Santander tvrdí, že druhý odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu, že odvolateľka sa obmedzuje na opakovanie alebo doslovné prevzatie žalobných dôvodov a tvrdení, ktoré uviedla na Všeobecnom súde. Z rovnakých dôvodov Komisia, SRB a Španielske kráľovstvo namietajú čiastočnú neprípustnosť prvej až tretej časti tohto odvolacieho dôvodu.

a)

O prípustnosti

250

Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľka v podstate kritizuje úvahy, na základe ktorých Všeobecný súd zamietol jej argumentáciu týkajúcu sa údajných nezrovnalostí procesu predaja. Keďže prvá, druhá a štvrtá časť tohto odvolacieho dôvodu obsahujú presné údaje o kritizovaných bodoch napadnutého rozsudku, ako aj tvrdenia, o ktoré sa opierajú, nemožno ich v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 106 tohto rozsudku vyhlásiť za neprípustné.

251

Okrem toho, keďže všetky tieto časti sú založené na porušení článkov 14 a 20 nariadenia o SRM, článku 39 smernice 2014/59, povinnosti náležitej starostlivosti a článku 296 ZFEÚ, SRB nesprávne tvrdí, že štvrtá časť uvedeného odvolacieho dôvodu je neprípustná z dôvodu, že odvolateľka neuvádza právnu normu, ktorá bola údajne porušená.

Pokiaľ ide o tvrdenie založené na údajnom zvýšení rizika pre stabilitu španielskeho hospodárstva, uvedené na podporu tej istej časti, SRB správne tvrdí, že toto tvrdenie nebolo uvedené v prvostupňovom konaní, a preto je neprípustné. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že podľa článku 170 ods. 1 druhej vety rokovacieho poriadku odvolaním nemožno meniť predmet sporu pred Všeobecným súdom. Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že ak by sa účastníkovi konania umožnilo predložiť námietky, ktoré neboli predložené v konaní pred Všeobecným súdom, po prvýkrát až v konaní pred Súdnym dvorom, bolo by mu umožnené predložiť Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, vec širšieho rozsahu, ako bola tá, ktorou sa zaoberal Všeobecný súd. V rámci odvolania sa tak právomoc Súdneho dvora obmedzuje na preskúmanie toho, ako Všeobecný súd posúdil žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré boli pred ním prejednávané (rozsudok z 18. januára 2024, Jenkinson/Rada a i., C‑46/22 P , EU:C:2024:50 , bod 68 , ako aj citovaná judikatúra).

254

Tretia časť druhého odvolacieho dôvodu sa teda musí zamietnuť ako neprípustná.

b)

O veci samej

255

258

Podľa článku 14 ods. 2 prvého pododseku uvedeného nariadenia medzi ciele riešenia krízových situácií uvedených v odseku 1 tohto článku patrí zabezpečiť kontinuitu vykonávania zásadných funkcií, zabrániť významným nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu, chrániť verejné zdroje minimalizáciou závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory, chrániť vkladateľov, na ktorých sa vzťahuje smernica 2014/49, a investorov, na ktorých sa vzťahuje smernica 97/9, ako aj chrániť finančné prostriedky klientov a ich majetok.

259

Maximalizácia predajnej ceny teda nie je uvedená medzi cieľmi riešenia krízových situácií vymenovanými v článku 14 ods. 2 prvom pododseku nariadenia o SRM, čo potvrdzuje druhý pododsek tohto odseku 2. Podľa tohto druhého pododseku sa totiž SRB a Komisia pri plnení cieľov riešenia krízových situácií uvedených v prvom pododseku uvedeného odseku 2 usilujú minimalizovať náklady na riešenie krízových situácií a zabrániť zníženiu hodnoty, a to len vtedy, ak to nie je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov.

260

Pokiaľ ide o článok 39 ods. 2 prvý pododsek písm. f) smernice 2014/59, ktorý musí SRB zohľadniť pri určovaní spôsobu predaja podľa článku 24 ods. 2 písm. d) nariadenia o SRM, treba uviesť, že článok 39 ods. 2 tejto smernice tým, že stanovuje, že cieľom plánovaného predaja v rámci uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti musí byť v čo najväčšej miere maximalizovať predajnú cenu dotknutých akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov, neuvádza cieľ riešenia krízovej situácie, ale jednu zo zásad, ktorými sa má osobitne riadiť uplatňovanie nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

264

Hoci dosiahnutie týchto cieľov vyžaduje nesplnenie požiadaviek na ponúkanie na trhu, nemožno sa domnievať, že toto splnenie je nevyhnutné s ohľadom na pravidlo stanovené v článku 14 ods. 2 druhom pododseku nariadenia o SRM. Ako bolo pripomenuté v bode 259 tohto rozsudku, toto ustanovenie výslovne stanovuje, že SRB a Komisia sa usilujú len minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie a zabrániť zníženiu hodnoty, ak to nie je potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

265

Okrem toho zo samotného znenia článku 39 ods. 2 prvého pododseku písm. f) smernice 2014/59 vyplýva, že predaj má za cieľ maximalizovať predajnú cenu v čo najväčšej miere, čo znamená, že SRB a Komisia musia tiež zohľadniť ostatné kritériá upravujúce predaj, uvedené v článku 39 ods. 2 tejto smernice, a najmä potrebu uplatniť opatrenie na rýchle riešenie krízovej situácie. V každom prípade Komisia a SRB musia zabezpečiť, aby zamýšľané opatrenia na maximalizáciu predajnej ceny neboli v rozpore s cieľmi riešenia krízových situácií, ktoré sú vymenované v článku 31 ods. 2 uvedenej smernice v rovnakom znení ako v článku 14 ods. 2 nariadenia o SRM.

266

Treba dodať, že pokiaľ sa od SRB a Komisie vyžaduje, aby pri prijímaní programu riešenia krízovej situácie prijímali rozhodnutia technického charakteru a robili komplexné prognózy a hodnotenia, mala by sa im ponechať určitá miera voľnej úvahy. Vzhľadom na túto mieru voľnej úvahy nesmie súd Únie pri súdnom preskúmaní dôvodnosti odôvodnenia programu riešenia krízovej situácie nahradiť posúdenie SRB a Komisie svojím vlastným posúdením, ale jeho cieľom je overiť, či toto rozhodnutie nespočíva na vecne nesprávnych skutkových okolnostiach a či nie je poznačené zjavne nesprávnym posúdením alebo či nedošlo k zneužitiu právomoci (pozri analogicky rozsudok zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais, C‑389/21 P , EU:C:2023:368 , bod 55 a citovanú judikatúru).

270

Prvá a štvrtá časť druhého odvolacieho dôvodu sú teda nedôvodné.

2) O druhej časti druhého odvolacieho dôvodu

271

Ako vyplýva zo samotného znenia článku 39 ods. 2 prvého pododseku písm. b) a článku 39 ods. 2 druhého pododseku smernice 2014/59, kritériá predaja uvedené v tomto prvom pododseku nebránia tomu, aby orgán pre riešenie krízových situácií oslovil najmä určitých potenciálnych nadobúdateľov, za predpokladu, že neoprávnene nezvýhodňuje potenciálnych nadobúdateľov alebo ich nediskriminuje.

272

Treba teda konštatovať, že druhá časť druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

276

Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod je čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

E. O treťom a ôsmom odvolacom dôvode, ktoré sú založené na porušení vlastníckeho práva a zásady proporcionality

277

Vo svojom treťom a ôsmom odvolacom dôvode odvolateľka v podstate tvrdí, že sporný program riešenia krízovej situácie porušuje vlastnícke právo zakotvené v článku 17 Charty a zásadu proporcionality.

279

V prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 14 ods. 2 nariadenia o SRM v spojení s článkami 17 a 52 Charty, keď v bodoch 674 až 678 napadnutého rozsudku uviedol, že SRB nebola povinná uviesť, či by iné riešenia umožnili zabrániť zníženiu hodnoty, ani posúdiť primeranosť opatrenia na riešenie krízovej situácie z hľadiska vlastníckeho práva akcionárov. Podľa odvolateľky však nemožno konštatovať, že akcionári banky Banco Popular neutrpeli väčšie straty ako sú tie, ktoré by museli znášať v rámci konkurzného konania, keďže táto banka bola v čase riešenia jej krízovej situácie solventná.

280

V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že chyby v pláne riešenia krízovej situácie z roku 2016 boli na posúdenie zákonnosti sporného programu riešenia krízovej situácie prijatého v roku 2017 irelevantné. Podľa odvolateľky toto odôvodnenie nezohľadňuje skutočnosť, že tento plán riešenia krízovej situácie nebol od roku 2016 aktualizovaný. Aktualizácia uvedeného plánu by pritom umožnila SRB nariadiť oddelenie aktív.

281

V tretej časti uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 479 až 492 napadnutého rozsudku porušil jej právo na obhajobu, keď na jednej strane konštatoval, že jej pripomienky a znalecký posudok, ktorý predložila, z právneho hľadiska dostatočne nedokladajú jej tvrdenie, podľa ktorého by navrhované alternatívne riešenia umožnili dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií, a na druhej strane, že v rámci repliky na prvom stupni na základe plánu riešenia krízovej situácie z roku 2016 oneskorene uviedla tvrdenie, že riešenie krízovej situácie banky Banco Popular bolo zo strany SRB zle pripravené. Domnieva sa však, že dôvernosť sporného programu riešenia krízovej situácie jej zabránila predložiť takéto tvrdenia alebo dôkazy alebo ich predložiť skôr.

1) O prípustnosti

284

Pokiaľ ide o prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že v tejto časti odvolateľka v podstate tvrdí, že sporný program riešenia krízovej situácie neprimerane zasiahol do jej vlastníckeho práva, pričom uvádza kritizované body napadnutého rozsudku, ako aj tvrdenia, o ktoré sa opiera. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 106 tohto rozsudku nemožno túto prvú časť vyhlásiť za neprípustnú v celom rozsahu.

285

Pokiaľ ide o druhú časť tohto odvolacieho dôvodu, SRB správne uvádza, že tvrdenie, podľa ktorého by jej aktualizácia plánu riešenia krízovej situácie z roku 2016 umožnila nariadiť oddelenie aktív, je neprípustné, keďže toto tvrdenie bolo po prvýkrát uvedené v rámci odvolania. Z bodu 688 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že odvolateľka sa na Všeobecnom súde odvolávala na pochybenia pri príprave tohto plánu riešenia krízovej situácie, zatiaľ čo teraz spochybňuje neexistenciu neskoršej aktualizácie uvedeného plánu. Odvolateľka však netvrdí, že Všeobecný súd skreslil jej žalobu na prvom stupni v tomto bode.

286

289

Treba konštatovať, že táto argumentácia vychádza zo zjavne nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku.

290

Na jednej strane odvolateľka tým, že tvrdí, že Všeobecný súd rozhodol, že SRB nebola povinná overiť, či opatrenie na riešenie krízovej situácie je v súlade so zásadu proporcionality z hľadiska vlastníckeho práva akcionárov, vychádza z izolovaného a teda z nesprávneho výkladu bodu 674 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd totiž v bode 673 tohto rozsudku zdôraznil, že zníženie hodnoty v zmysle článku 14 ods. 2 druhého pododseku nariadenia o SRM sa netýka len majetkových záujmov akcionárov a držiteľov kapitálových nástrojov subjektu, ale aj majetkových záujmov jeho vkladateľov, zamestnancov a ostatných veriteľov.

291

293

Na druhej strane na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, Všeobecný súd vôbec nerozhodol, že SRB sa mohla zdržať overenia, či by iné riešenia umožnili zabrániť zníženiu hodnoty. Naopak, Všeobecný súd v bodoch 675 až 677 napadnutého rozsudku konštatoval, že SRB sa v článku 5 ods. 3 sporného programu riešenia krízovej situácie domnievala, že ostatné nástroje riešenia krízových situácií stanovené v nariadení o SRM neboli vhodné a neumožňovali dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií v rovnakom rozsahu ako nástroj odpredaja obchodnej činnosti, a SRB teda odôvodnila, že posledný uvedený nástroj bol potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

294

V tomto kontexte konštatovanie uvedené v tomto bode 677 nijako nespochybňuje požiadavku proporcionality, podľa ktorej v prípade, že existuje voľba medzi viacerými primeranými opatreniami, treba použiť najmenej reštriktívne opatrenie (pozri, pokiaľ ide o túto požiadavku, rozsudok z 9. novembra 2023, Altice Group Lux/Komisia, C‑746/21 P , EU:C:2023:836 , bod 69 a citovanú judikatúru). Všeobecný súd sa totiž domnieval, že SRB nemusela uviesť, či by iné riešenia umožnili zabrániť zničeniu hodnoty, len v rozsahu, v akom SRB odôvodnila, že nástroj odpredaja obchodnej činnosti bol potrebný na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

295

Z toho vyplýva, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

299

Za týchto podmienok treba konštatovať, že odvolateľka z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že pokiaľ ide o existenciu alternatívnych riešení a prípravu riešenia krízovej situácie banky Banco Popular prostredníctvom plánu riešenia krízovej situácie z roku 2016, dôvernosť sporného programu riešenia krízovej situácie jej zabránila účinne brániť svoje práva na súde Únie.

300

Tretia časť tretieho odvolacieho dôvodu je teda nedôvodná.

301

Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod je čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

303

V prvej časti ôsmeho odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 467 až 469 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že sporný program riešenia krízovej situácie neviedol k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva akcionárov banky Banco Popular z dôvodu, že konkurzné konanie bolo jedinou alternatívou k riešeniu krízovej situácie. V tomto kontexte Všeobecný súd tiež nesprávne vychádzal z vlastnej judikatúry vyplývajúcej najmä z rozsudku z 13. júla 2018, K. Chrysostomides & Co. a i./Rada a i. ( T‑680/13 , EU:T:2018:486 ), podľa ktorej by akcionári mali ako prví znášať straty, ktoré môžu spôsobiť nedostatok vlastných zdrojov. Odvolateľka sa však s odkazom na svoju argumentáciu uvedenú v rámci siedmeho odvolacieho dôvodu a zhrnutú v bode 195 tohto rozsudku domnieva, že táto judikatúra nie je uplatniteľná na banky, ktoré sú rovnako ako Banco Popular v čase riešenia krízovej situácie solventné. Okrem toho na rozdiel od toho, čo sa tvrdí v napadnutom rozsudku, nariadenie o SRM nevytvára domnienku platobnej neschopnosti.

304

V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 466, 467 a 481 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporný program riešenia krízovej situácie spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 52 ods. 1 Charty. Konkrétne mu vytýka, že sa uspokojil s tvrdením, že podmienky článku 18 ods. 4 prvého pododseku písm. c) nariadenia o SRM boli splnené, pričom však neoveril, či SRB vykonala svoju právomoc odpísania za podmienok stanovených zákonom a nie svojvoľne, a najmä nepreskúmal, či výkon tejto právomoci bol založený na ocenení aktív a záväzkov banky, ktoré vyžaduje článok 20 ods. 5 písm. c) a článok 21 ods. 8 nariadenia o SRM.

308

V každom prípade Komisia, SRB, Španielske kráľovstvo a Banco Santander sa domnievajú, že ôsmy odvolací dôvod je nedôvodný.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

309

Pokiaľ ide o prípustnosť ôsmeho odvolacieho dôvodu a konkrétne jeho prvej časti, odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu najmä to, že rozhodol, že nariadenie o SRM vytvára domnienku platobnej neschopnosti. Ako však zdôraznila generálna advokátka v bode 115 svojich návrhov, odvolanie neoznačuje body odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd dospel k takémuto konštatovaniu, a porušil teda požiadavky vyplývajúce z článku 169 ods. 2 rokovacieho poriadku. Z toho vyplýva, že prvá časť tohto odvolacieho dôvodu je čiastočne neprípustná.

313

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa odvolanie musí zamietnuť.

VI. O trovách

314

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

315

V dôsledku toho Španielske kráľovstvo, Parlament a Rada znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Aeris Invest Sàrl znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB) a banke Banco Santander SA.