C-546/22

62022CJ0546

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

zo 4. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Balíky cestovných služieb a spojené cestovné služby – Smernica (EÚ) 2015/2302 – Článok 12 ods. 3 – Ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb organizátorom – Neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti – Uskutočnenie zájazdu zabránené z dôvodu takýchto okolností – Oficiálne odporúčanie necestovať do cieľovej krajiny z dôvodu šírenia ochorenia COVID‑19“

Vo veci C‑546/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) z 29. júna 2022 a doručený Súdnemu dvoru 16. augusta 2022, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

GF, v zastúpení: A. Konrad, Rechtsanwalt,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS ( Ú. v. EÚ L 326, 2015, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi GF a spoločnosťou Schauinsland‑Reisen GmbH vo veci nároku na náhradu škody, ktorý GF uplatnil voči spoločnosti Schauinsland‑Reisen v súvislosti s tým, že posledná uvedená spoločnosť ukončila zmluvu o balíku cestovných služieb uzavretú medzi týmito stranami po uverejnení oficiálneho odporúčania, v ktorom sa cestujúcim neodporúča navštíviť cieľovú krajinu.

(30)

Keďže balíky služieb sa často zakúpia dlho pred ich poskytnutím, môže dôjsť k nepredvídaným udalostiam. …

(31)

Cestujúci by takisto mali mať možnosť ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb kedykoľvek pred začiatkom poskytovania balíka služieb za primeraný a odôvodnený stornovací poplatok, zohľadňujúci očakávané úspory nákladov a príjem z náhradného poskytnutia cestovných služieb. Mali by mať tiež právo na ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb bez stornovacieho poplatku v prípade, ak poskytovanie balíka služieb výrazne ovplyvnia neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti. Tie môžu zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy alebo zemetrasenia, alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do destinácie tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o balíku cestovných služieb.

(32)

Organizátor by mal byť v určitých situáciách tiež oprávnený ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb pred začiatkom poskytovania balíka služieb bez povinnosti zaplatiť náhradu…“

…

12.

‚neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti‘ sú situácie, ktoré zmluvná strana, ktorá sa na takéto situácie odvoláva, nemôže ovplyvniť, a ktorých dôsledkom nemôže zabrániť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia;

…“

6

Článok 12 smernice 2015/2302 s názvom „Ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb a právo na odstúpenie od zmluvy pred začiatkom poskytovania balíka služieb“ v odsekoch 2 a 3 stanovuje:

Článok 13 tejto smernice s názvom „Zodpovednosť za poskytovanie balíka služieb“ v odseku 3 stanovuje:

„Ak niektorá z cestovných služieb nie je poskytnutá v súlade so zmluvou o balíku cestovných služieb, organizátor uskutoční nápravu nesúladu so zmluvou, pokiaľ to:

a)

nie je nemožné, alebo

b)

nepovedie k neprimeraným nákladom vzhľadom na rozsah nesúladu so zmluvou a hodnotu dotknutých cestovných služieb.

b)

poskytnutím pomoci cestujúcemu s cieľom uskutočniť komunikáciu na diaľku a pomôcť cestujúcemu nájsť náhradné cestovné riešenia.

Ak sa cestujúci ocitol v ťažkostiach v dôsledku svojho úmyselného konania alebo svojej nedbanlivosti, organizátor mu môže zaúčtovať primeraný poplatok za takúto pomoc. Uvedený poplatok v žiadnom prípade nesmie prevýšiť skutočné náklady, ktoré vznikli organizátorovi.“

Rakúske právo

9

Podľa § 10 ods. 3 druhého predpokladu Bundesgesetz über Pauschalreisen und verbundene Reiseleistungen (Pauschalreisegesetz – PRG) (zákon o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách) z 24. apríla 2017 (BGBl. I, 50/2017), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, organizátor cestovných služieb môže pred začatím poskytovania balíka cestovných služieb ukončiť predmetnú zmluvu o balíku cestovných služieb pod podmienkou, že refunduje všetky platby uskutočnené v súvislosti s týmto balíkom, ale nie je povinný poskytnúť dodatočnú náhradu, ak mu je zabránené plniť túto zmluvu o balíku cestovných služieb z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností a oznámi cestujúcemu ukončenie uvedenej zmluvy o balíku cestovných služieb bez zavineného omeškania, najneskôr však pred začatím poskytovania uvedeného balíka.

Počas tohto obdobia bol sedemdňová incidencia vírusu hlásená na Maldivách len 34,7 nových infekcií na 100000 obyvateľov, a teda bola nižšia ako incidencia v Rakúsku, ktorá k uvedenému referenčnému dátumu, teda 14. decembra 2020, predstavovala 220 prípadov na 100000 obyvateľov.

13

Na základe tohto varovania Schauinsland‑Reisen 3. decembra 2020 ukončila zmluvu o balíku cestovných služieb. Dôvod tohto ukončenia bol GF oznámený najneskôr 9. decembra 2020 a záloha, ktorú zaplatil, mu bola vrátená.

14

GF podal na Landesgericht für Zivilrechtssachen Graz (Krajinský civilný súd Graz, Rakúsko) žalobu o náhradu škody vo výške 21821,82 eura pre seba a svoju manželku. V tejto súvislosti sa odvolával na ujmy, ktoré utrpel v dôsledku uvedeného ukončenia z dôvodu straty pôžitku z dovolenky a ušlého zárobku spôsobeného zatvorením jeho ambulancie z dôvodu plánovaného zájazdu, ktoré už nemohol v krátkom čase po tomto ukončení zrušiť. Požadoval tiež zaplatenie „paušálnej náhrady výdavkov“.

15

Rozsudkom z 27. januára 2022 Oberlandesgericht Graz (Vyšší krajinský súd Graz, Rakúsko), na ktorý bolo podané odvolanie, potvrdil rozsudok vydaný v prvom stupni. Tento súd konštatoval, že aj keby sa varovanie pre cestujúcich považovalo len za upozornenie na mimoriadne prekážky, Schauinsland‑Reisen by sa v každom prípade nedopustila žiadneho pochybenia vzhľadom na neistotu, pokiaľ ide o vývoj pandémie ochorenia COVID‑19, ktorá panovala v čase ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb.

19

GF podal opravný prostriedok „Revision“ na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

20

Tento súd uvádza, že varovanie pre cestujúcich spolu s odporúčaním verejnosti, aby sa zdržala akýchkoľvek turistických zájazdov do plánovanej destinácie, bolo uverejnené približne tri týždne pred začiatkom poskytovania predmetného balíka služieb. Okrem toho podľa uvedeného súdu ani vývoj pandémie ochorenia COVID‑19, ani toto uverejnenie neboli pod kontrolou spoločnosti Schauinsland‑Reisen, ktorá nemohla zabrániť následkom prijatím primeraných opatrení.

21

Po druhé sa vnútroštátny súd pýta, či v prípade existencie varovania pre cestujúcich najvyššieho stupňa možno považovať organizátora za organizátora, ktorému „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zabraňujú… plniť zmluvu“ v zmysle článku 12 ods. 3 smernice 2015/2302, aj keď uskutočnenie dotknutého zájazdu by v zásade nebolo nemožné a ak zákazník tohto organizátora vyhlásil, že uvedené riziko prijíma.

25

Za týchto okolností Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 12 ods. 3 smernice [2015/2302] vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa organizátor zájazdu mohol odvolávať na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré mu zabraňujú plniť zmluvu o balíku cestovných služieb, stačí, aby orgán oprávnený na tieto účely v členskom štáte zákazníka uverejnil pred plánovaným dátumom zájazdu varovanie pre cestujúcich najvyššieho stupňa pre cieľovú krajinu?

2.

Rozhodnutím zo 4. marca 2024 predseda Súdneho dvora oznámil vnútroštátnemu súdu rozsudky z 29. februára 2024, Tez Tour ( C‑299/22 , EU:C:2024:181 ), a 29. februára 2024, Kiwi Tours ( C‑584/22 , EU:C:2024:188 ), a požiadal ho, aby uviedol, či vzhľadom na tieto rozsudky chce trvať na návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

28

Listom zo 7. marca 2024, ktorý bol nasledujúci deň doručený do kancelárie Súdneho dvora, tento súd oznámil, že trvá na návrhu na začatie prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti uviedol, že hoci rozsudky uvedené v predchádzajúcom bode poskytujú užitočné usmernenia na zodpovedanie položených otázok, keďže objasňujú výklad pojmu „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle smernice 2015/2302, napriek tomu považuje za nevyhnutné, aby bolo naviac objasnené, za akých podmienok možno organizátora považovať za organizátora, ktorému tieto okolnosti „zabraňujú… plniť zmluvu“ v zmysle článku 12 ods. 3 tejto smernice.

O prejudiciálnych otázkach

29

Svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302 vykladať v tom zmysle, že na účely preukázania, že je zabránené plneniu zmluvy o balíku cestovných služieb z dôvodu „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ v zmysle tohto ustanovenia, stačí, aby sa dotknutý organizátor odvolával na uverejnenie oficiálneho odporúčania príslušnými orgánmi, v ktorom sa cestujúcim neodporúča cestovať do dotknutej oblasti, a to aj keď cestujúci vyhlásil, že napriek tomu chce uskutočniť svoj zájazd a že pre tohto organizátora by nebolo objektívne nemožné uskutočniť túto zmluvu o balíku cestovných služieb.

33

Zo znenia ustanovení článku 12 ods. 3 písm. b) v spojení s článkom 3 bodom 12 smernice 2015/2302, ako je spresnené v jej odôvodnení 31, teda vyplýva, že uplatnenie práva organizátora ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez povinnosti zaplatiť dodatočnú náhradu závisí výlučne od existencie objektívnych okolností takej povahy, ktoré môžu ovplyvniť poskytovanie dotknutého balíka služieb, a od oznámenia ukončenia tejto zmluvy o balíku cestovných služieb cestujúcemu bez zbytočného odkladu pred začiatkom poskytovania balíka služieb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 2024, Tez Tour, C‑299/22 , EU:C:2024:181 , bod 31 ).

34

Okrem toho, pokiaľ je uplatnenie tohto práva podmienené najmä tým, že organizátorovi „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zabraňujú… plniť zmluvu“, táto podmienka musí byť nevyhnutne splnená ku dňu takéhoto ukončenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. februára 2024, Kiwi Tours, C‑584/22 , EU:C:2024:188 , bod 27 , a z 29. februára 2024, Tez Tour, C‑299/22 , EU:C:2024:181 , bod 65 ).

35

Pokiaľ ide po prvé o túto podmienku v rozsahu, v akom sa týka „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“, treba ju považovať za splnenú, ak takéto okolnosti skutočne nastali v deň ukončenia predmetnej zmluvy o balíku cestovných služieb, čo znamená, že v tento deň existuje situácia, ktorá zodpovedá definícii pojmu „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“, ako je definovaný v článku 3 bode 12 smernice 2015/2302 a ako vyplýva z jej odôvodnenia 31 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 2024, Kiwi Tours, C‑584/22 , EU:C:2024:188 , bod 29 ).

39

Hoci teda tieto odporúčania môžu mať vzhľadom na svoju povahu značnú dôkaznú hodnotu, pokiaľ ide o reálny výskyt takýchto okolností v krajinách, ktorých sa týkajú, ako aj ich dôsledky na poskytnutie dotknutého balíka, nemožno im však priznať dôkaznú hodnotu v takom rozsahu, aby predstavovali v tomto ohľade nevyvrátiteľný dôkaz (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 2024, Tez Tour, C‑299/22 , EU:C:2024:181 , bod 37 ).

40

Táto analýza je podporená vývojom smernice 2015/2302. Ako totiž zdôraznila Európska komisia, na rozdiel od návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS, ktorý Komisia prijala 9. júla 2013 [COM(2013) 512 final], z ktorého táto smernica vychádza, a ktorého posledná veta odôvodnenia 26 uvádza, že „za neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti by sa mali považovať najmä okolnosti, v súvislosti s ktorými spoľahlivé a verejnosti dostupné správy – napríklad odporúčania vydané orgánmi členského štátu – odrádzajú obyvateľov od cestovania do predmetnej destinácie“, uvedená smernica in fine neobsahuje žiadne spresnenie, pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu alebo dokonca rozhodujúcu dôkaznú silu takýchto odporúčaní.

41

Za týchto okolností vzhľadom na to, že smernica 2015/2302 neobsahuje ustanovenia o spôsobe dokazovania v súvislosti s existenciou „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“ v zmysle článku 12 ods. 3 písm. b) tejto smernice, prislúcha podľa zásady procesnej autonómie a s výhradou dodržania zásad ekvivalencie a efektivity vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu stanoviť spôsoby vykonávania dôkazov, dôkazné prostriedky prípustné na príslušnom vnútroštátnom súde alebo aj zásady, ktorými sa súd riadi pri posudzovaní dôkaznej sily dôkazných prostriedkov, ktoré boli tomuto súdu predložené, ako aj požadovanú úroveň dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 2024, Tez Tour, C‑299/22 , EU:C:2024:181 , bod 38 ).

45

V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby na základe tvrdení predložených zo strany GF posúdil, či sa Schauinsland‑Reisen mohla v čase ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb oprávnene domnievať, že ide o „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 12 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302, najmä vzhľadom na to, že ministerstvo zahraničných vecí vydalo vo veci samej varovanie pre cestujúcich pred cestovaním najvyššieho stupňa z dôvodu zdravotných rizík spôsobených pandémiou ochorenia COVID‑19.

46

Po druhé, ak vnútroštátny súd konštatuje, že v čase ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb skutočne existovali „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 12 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302, treba určiť, či tieto okolnosti organizátorovi „zabraňujú… plniť zmluvu“ v zmysle tohto ustanovenia.

47

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že pojmy „zabraňujú… plniť zmluvu“, ako sú použité v článku 12 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302, sa líšia od pojmov „významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb alebo ktoré významne ovplyvnia prepravu cestujúcich do destinácie“, ktoré sú použité v článku 12 ods. 2 tejto smernice týkajúcom sa práva cestujúceho ukončiť zmluvu, pričom tieto pojmy Súdny dvor vykladá tak, že zahŕňajú nielen dôsledky, ktoré vylučujú samotnú možnosť poskytnúť dotknutý balík služieb, ale aj dôsledky, ktoré významne ovplyvňujú podmienky, za ktorých sa má tento balík služieb poskytnúť (rozsudok z 29. februára 2024, Tez Tour, C‑299/22 , EU:C:2024:181 , bod 48 ).

51

V tejto súvislosti sa musia zohľadniť aj primerané opatrenia, ktoré organizátor alebo sám cestujúci prijal alebo mohol prijať, aby sa dotknutý zájazd mohol uskutočniť napriek zdravotným alebo iným rizikám spôsobeným neodvrátiteľnými a mimoriadnymi okolnosťami, na ktoré sa organizátor odvoláva, pričom sa spresňuje, že od organizátora nemožno požadovať, aby znášal neprimerané náklady na uskutočnenie zájazdu pri existencii takýchto rizík, pričom sa zohľadňuje hodnota dotknutých cestovných služieb.

52

Samotná skutočnosť, že cestujúci uviedol, že napriek zisteným rizikám na uvedenom zájazde naopak trvá, je irelevantná, keďže sa otázka, či organizátorovi bolo zabránené plniť predmetnú zmluvu o balíku cestovných služieb, musí skúmať objektívne, a nie prostredníctvom čisto subjektívneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 2024, Tez Tour, C‑299/22 , EU:C:2024:181 , body 54 a 69 ).

53

Po druhé, keďže zabránenie plneniu zmluvy o balíku cestovných služieb je definitívne zrejmé až v čase, keď sa predmetný zájazd mal uskutočniť, a teda po dátume ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb, posúdenie takéhoto zabránenia má nevyhnutne perspektívny charakter (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. februára 2024, Kiwi Tours, C‑584/22 , EU:C:2024:188 , bod 30 , a z 29. februára 2024, Tez Tour, C‑299/22 , EU:C:2024:181 , bod 66 ).

57

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 12 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302 sa má vykladať v tom zmysle, na účely preukázania, že neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zabraňujú plniť zmluvu o balíku cestovných služieb v zmysle tohto ustanovenia, sa organizátor môže odvolávať na uverejnenie oficiálneho odporúčania príslušnými orgánmi, v ktorom sa cestujúcim odporúča necestovať do dotknutej oblasti, a to aj keď cestujúci vyhlásil, že napriek tomu na svojom zájazde trvá a pre organizátora by nebolo objektívne nemožné plniť túto zmluvu o balíku cestovných služieb. Takéto odporúčanie však nemôže v tomto ohľade predstavovať nevyvrátiteľný dôkaz.

O trovách

58

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: