C-549/22

62022CJ0549

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 29. februára 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dohoda o pridružení medzi ES a Alžírskom – Sociálne zabezpečenie alžírskych migrujúcich pracovníkov a ich pozostalých – Prenos dávok do Alžírska v sadzbách podľa právnych predpisov členského štátu, ktorý je zodpovedný za výplatu – Pozostalostné dávky – Vnútroštátna právna úprava uplatňujúca zásadu krajiny bydliska – Podmienka bydliska, na základe ktorej dochádza k zníženiu výšky pozostalostnej dávky pre príjemcov s bydliskom v Alžírsku“

Vo veci C‑549/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Centrale Raad van Beroep (Odvolací súd vo veciach sociálneho zabezpečenia a verejnej služby, Holandsko) z 15. augusta 2022 a doručený Súdnemu dvoru 18. augusta 2022, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: D. Dittert, vedúci oddelenia,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. júna 2023,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank, v zastúpení: C. Speear, W. van den Berg a M. Van der Ent‑Eltink, poradcovia,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 68 ods. 4 Euro‑stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou na strane druhej [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. EÚ L 265, 2005, s. 2 , ďalej len „dohoda o pridružení medzi ES a Alžírskom“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi X a Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank (správna rada Sociálnej poisťovne, Holandsko) (ďalej len „SVB“) vo veci zníženia sumy pozostalostnej dávky vyplácanej X z dôvodu jej bydliska v Alžírsku.

Právny rámec

Právo Únie

2. Ciele tejto dohody sú:

–

poskytnúť vhodný rámec pre politický dialóg medzi zmluvnými stranami, ktorý umožní posilnenie ich vzťahov a spoluprácu vo všetkých oblastiach, ktoré tieto strany pokladajú za významné pre takýto dialóg,

–

podporovať obchod a rozvíjanie harmonických hospodárskych a sociálnych vzťahov medzi zmluvnými stranami a stanoviť podmienky na postupnú liberalizáciu obchodu s tovarom, službami a kapitálom,

–

Článok 68 tejto dohody znie:

„1. S výhradou ustanovení nasledujúcich odsekov sa s pracovníkmi s alžírskou štátnou príslušnosťou a akýmikoľvek ich rodinnými príslušníkmi, ktorí s nimi žijú, v oblasti sociálneho zabezpečenia zaobchádza bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, v ktorých sú zamestnaní.

Pojem ‚sociálne zabezpečenie‘ sa vzťahuje na oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sa zaoberajú nemocenskými dávkami a dávkami v materstve, dávkami v invalidite, starobnými a pozostalostnými dávkami, dávkami pri pracovných úrazoch a chorobe z povolania, ako aj dávkami v prípade úmrtia, v nezamestnanosti a rodinnými dávkami.

Toto ustanovenie však nemôže mať za dôsledok uplatňovanie ďalších pravidiel koordinácie stanovených v právnych predpisoch Spoločenstva na základe článku [48] Zmluvy o [FEÚ] inak než za podmienok stanovených v článku 70 tejto dohody.

…

4. Títo pracovníci môžu, v sadzbách podľa právnych predpisov členského štátu alebo členských štátov, ktoré sú zodpovedné za výplatu, slobodne preniesť do Alžírska akékoľvek starobné alebo pozostalostné dôchodky alebo renty, a tiež dôchodky alebo renty z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ako aj invalidity v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania, s výnimkou osobitných nepríspevkových dávok.

7

Rozhodnutie Rady 2010/699/EÚ z 21. októbra 2010 o pozícii, ktorú má Európska únia zaujať v Asociačnej rade zriadenej Euro‑stredomorskou dohodou, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie ustanovení o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 306, 2010, s. 14 ), obsahuje v prílohe návrh rozhodnutia asociačnej rady (ďalej len „návrh rozhodnutia Asociačnej rady“), ktorého cieľom je vykonanie článku 70 tejto dohody.

8

Tento návrh prijala Rada Európskej únie na základe návrhu rozhodnutia Asociačnej rady pripojeného k návrhu rozhodnutia Rady, ktorý predložila Európska komisia 12. decembra 2007 [KOM(2007) 790 v konečnom znení].

9

Článok 1 ods. 1 návrhu rozhodnutia Asociačnej rady stanovuje:

…

–

pozostalostné dôchodky,

…

v zmysle [nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 05/005, s. 72)] s výnimkou osobitných nepríspevkových peňažných dávok, ako sa ustanovujú v prílohe X k nariadeniu;

…“

11

V článku 4 uvedeného návrhu, nazvanom „Upustenie od podmienok bydliska“, sa v odseku 1 uvádza:

„Prenosné dávky v zmysle článku 1 ods. 1 písm. i), na ktoré majú nárok osoby uvedené v článku 2 písm. a) a c), nepodliehajú žiadnemu zníženiu, úprave, pozastaveniu, odňatiu ani odobratiu na základe skutočnosti, že poberateľ má bydlisko:

i)

na účely dávky podľa právnych predpisov členského štátu na území Alžírska alebo

ii)

a)

má nezosobášené dieťa mladšie ako 18 rokov, ktoré nie je členom domácnosti inej osoby, alebo

b)

je práceneschopný

…“

13

V § 1 Regeling woonlandbeginsel in de sociale zekerheid 2012 (nariadenie z roku 2012 o zásade krajiny bydliska v oblasti sociálneho zabezpečenia, ďalej len „nariadenie o zásade krajiny bydliska“) sa uvádza:

„Percentuálny podiel uvedený… v § 17 ods. 3… ANW… pre krajinu bydliska inú ako:

a)

Holandsko;

b)

jeden z ostatných členských štátov Európskej únie;

Podľa prílohy k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o Alžírsko, faktor krajiny bydliska uvedený v § 1 nariadenia o zásade krajiny bydliska je 60 % od 1. januára 2013 a 40 % od 1. januára 2016.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

16

X býva v Alžírsku. Jej manžel pracoval v Holandsku a v čase svojho úmrtia bol poistený na základe ANW. X má ako pozostalá po svojom manželovi nárok na pozostalostnú dávku na základe ANW od 1. januára 1999.

17

Rozhodnutiami z 19. septembra 2018 SVB po prvé v nadväznosti na rozsudok Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko) z 10. novembra 2016 so spätnou účinnosťou obnovila X pozostalostnú dávku, ktorej vyplácanie ukončila 1. novembra 2012. Po druhé SVB informovala X, že táto pozostalostná dávka bude od 1. januára 2013 znížená z dôvodu, že od tohto dátumu mala byť vyplácaná podľa zásady krajiny bydliska, t. j. v závislosti od percentuálneho podielu odrážajúceho výšku životných nákladov v tejto krajine v porovnaní s výškou životných nákladov v Holandsku. V súlade s ustanoveniami prílohy k nariadeniu o zásade krajiny bydliska bol tento percentuálny podiel pre Alžírsko stanovený na 60 % maximálnej výšky pozostalostnej dávky od 1. januára 2013 a na 40 % uvedenej maximálnej výšky od 1. januára 2016.

21

V tejto súvislosti má tento súd po prvé pochybnosti o tom, či taká osoba, akou je X, patrí do osobnej pôsobnosti tohto ustanovenia. Zdôrazňuje, že toto ustanovenie sa na rozdiel od článku 68 ods. 1 a 3 dohody o pridružení medzi ES a Alžírskom týka len pracovníkov, a nie ich rodinných príslušníkov.

22

Okrem toho za predpokladu, že by pozostalí ako príjemcovia dávok patrili do pôsobnosti článku 68 ods. 4 tejto dohody, sa uvedený súd zamýšľa nad tým, či nárok na slobodný prenos súm svojich dávok do Alžírska majú len pozostalí s bydliskom v Holandsku, alebo či – a k tomu sa vnútroštátny súd prikláňa – sa na toto ustanovenie môžu odvolávať aj pozostalí s bydliskom v Alžírsku.

23

26

Za týchto okolností Centrale Raad van Beroep (Odvolací súd vo veciach sociálneho zabezpečenia a verejnej služby) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 68 ods. 4 dohody o pridružení [medzi ES a Alžírskom] vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na pozostalú osobu po zosnulom pracovníkovi, ktorá má pobyt v Alžírsku a ktorá sa usiluje o prenos svojej pozostalostnej dávky do Alžírska?

Ak áno:

2.

27

Svojou druhou otázkou, ktorú treba preskúmať v prvom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 68 ods. 4 dohody o pridružení medzi ES a Alžírskom vykladať v tom zmysle, že má priamy účinok, a teda osoby, na ktoré sa toto ustanovenie uplatňuje, majú právo priamo sa naň odvolávať pred súdmi členských štátov, s cieľom dosiahnuť neuplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú s ním v rozpore.

28

Z tohto článku 68 ods. 4 vyplýva, že pracovníci alžírskej štátnej príslušnosti môžu slobodne preniesť do Alžírska akékoľvek starobné alebo pozostalostné dôchodky alebo renty a dôchodky alebo renty z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ako aj invalidity v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania, s výnimkou osobitných nepríspevkových dávok, a to v sadzbách podľa právnych predpisov členského štátu alebo členských štátov, ktoré sú zodpovedné za výplatu.

29

Okrem toho z článku 70 dohody o pridružení medzi ES a Alžírskom vyplýva, že do konca prvého roka po nadobudnutí platnosti tejto dohody Asociačná rada prijme jednak ustanovenia na zabezpečenie uplatňovania zásad stanovených v uvedenom článku 68 a jednak podrobné pravidlá administratívnej spolupráce zabezpečujúce potrebné záruky v oblasti riadenia a monitorovania na účely uplatňovania týchto ustanovení. Hoci však pritom Rada prijala rozhodnutie 2010/699, uvedené v bode 7 tohto rozsudku, ktoré v prílohe obsahuje návrh rozhodnutia Asociačnej rady určeného na vykonanie článku 70 uvedenej dohody, uvedené ustanovenia, ktoré Asociačná rada mala prijať do konca prvého roka nasledujúceho po 1. septembri 2005, čo je dátum nadobudnutia platnosti dohody o pridružení medzi ES a Alžírskom, doposiaľ neboli prijaté.

33

Na druhej strane plnenie alebo účinky práva stanoveného v tomto ustanovení nie sú podmienené prijatím ďalšieho aktu, konkrétne tým, že Asociačná rada prijme ustanovenia uvedené v článku 70 ods. 1 dohody o pridružení medzi ES a Alžírskom (pozri v tomto zmysle uznesenie z 13. júna 2006, Echouikh, C‑336/05 , EU:C:2006:394 , bod 41 a citovanú judikatúru). Úloha, ktorú toto posledné uvedené ustanovenie priznáva uvedenej Asociačnej rade, totiž spočíva v uľahčení dodržiavania práva na slobodný prenos dôchodkov a rent uvedených v článku 68 ods. 4 tejto dohody do Alžírska, ale nemožno ju vnímať tak, že by podmieňovala bezprostredné uplatňovanie tohto práva (pozri analogicky rozsudok z 31. januára 1991, Kziber, C‑18/90 , EU:C:1991:36 , bod 19 ).

34

Pokiaľ ide v druhom rade o predmet a povahu dohody o pridružení medzi ES a Alžírskom, Súdny dvor už rozhodol po prvé, že ciele tejto dohody, tak ako sú tieto stanovené v jej článku 1 ods. 2, priamo nadväzujú na ciele, na ktorých je založená dohoda o spolupráci medzi EHS a Alžírskom (pozri analogicky uznesenie z 13. júna 2006, Echouikh, C‑336/05 , EU:C:2006:394 , bod 40 ), a po druhé, že cieľ tejto druhej uvedenej dohody, ktorý spočíva v podpore celkovej spolupráce medzi zmluvnými stranami, predovšetkým v oblasti práce, potvrdzuje, že zásada zákazu diskriminácie zakotvená v článku 39 ods. 1 tejto dohody o spolupráci môže priamo upravovať právne postavenie jednotlivcov, v dôsledku čoho má toto ustanovenie priamy účinok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. januára 1998, Babahenini, C‑113/97 , EU:C:1998:13 , body 17 a 18 , ako aj citovanú judikatúru).

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 68 ods. 4 dohody o pridružení medzi ES a Alžírskom vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na pozostalých pracovníka, ktorí, keďže si želajú preniesť svoju pozostalostnú dávku do Alžírska, sami nie sú pracovníkmi a ktorí majú bydlisko v Alžírsku.

38

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že tento článok 68 ods. 4 sa výslovne týka len „týchto pracovníkov“, čo odkazuje na „pracovníkov s alžírskou štátnou príslušnosťou“ uvedených v odseku 1 tohto článku. Treba však konštatovať, že podľa znenia tohto odseku 4 medzi dávky, ktoré možno slobodne preniesť do Alžírska, patria pozostalostné dôchodky a renty. Už z podstaty veci pritom platí, že na takéto dávky nemajú nárok pracovníci, ale ich pozostalí. V dôsledku toho, tak ako poznamenal generálny advokát v bode 44 svojich návrhov, článok 68 ods. 4 dohody o pridružení medzi ES a Alžírskom by bol zbavený potrebného účinku, ak by títo pozostalí boli vylúčení z jeho osobnej pôsobnosti.

39

SVB sa vo svojich písomných pripomienkach v rámci toho, ako namieta proti takémuto záveru, poukazuje na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva ( Ú. v. ES L 149, 1971, s. 2 ; Mim. vyd. 05/001, s. 35), a podľa ktorej majú rodinní príslušníci pracovníka len odvodené práva, a nie svoje vlastné práva, pokiaľ ide o ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa uplatňujú výlučne na pracovníkov (rozsudky z 30. apríla 1996, Cabanis‑Issarte, C‑308/93 , EU:C:1996:169 , a z 21. februára 2006, Hosse, C‑286/03 , EU:C:2006:125 ).

O tretej otázke

43

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 68 ods. 4 dohody o pridružení medzi ES a Alžírskom vykladať v tom zmysle, že bráni zníženiu výšky pozostalostnej dávky z dôvodu, že príjemca tejto dávky má bydlisko v Alžírsku.

44

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva po prvé to, že zníženie, o ktoré ide vo veci samej, vyplýva zo zákona o zásade krajiny bydliska v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorý zaviedol túto zásadu najmä vo vzťahu k pozostalostným dávkam vyplácaným na základe ANW. Po druhé cieľom uvedenej zásady je zabezpečiť, aby dávky viazané na holandskú minimálnu mzdu, ktoré sa vyplácajú mimo Holandska, odrážali vzťah medzi výškou životných nákladov v štáte bydliska príjemcu a výškou životných nákladov v Holandsku. Pozostalostná dávka, o ktorú ide vo veci samej, je práve jednou z dávok viazaných na holandskú minimálnu mzdu, keďže podľa článku 17 ods. 1 ANW sa jej čistá suma rovná 70 % tejto čistej minimálnej mzdy.

45

Takéto pravidlá však musia rešpektovať podstatu práva na slobodný prenos dávok bez toho, aby toto právo zbavovali jeho potrebného účinku (pozri analogicky rozsudok z 8. mája 2003, Deutscher Handballbund, C‑438/00 , EU:C:2003:255 , bod 29 a citovanú judikatúru).

49

Zo skutočností, ktorými sa vyznačuje pozostalostná dávka, o ktorú ide vo veci samej, uvedených v bodoch 44 a 45 tohto rozsudku, pritom vyplýva, že jej výška je stanovená v závislosti od životných nákladov v Holandsku a že v dôsledku toho je cieľom tejto dávky zabezpečiť, aby pozostalí mali základný príjem vypočítaný v závislosti od životných nákladov v tomto členskom štáte. Pokiaľ teda ide o prenos uvedenej dávky do Alžírska, tak ako je stanovený v článku 68 ods. 4 dohody o pridružení medzi ES a Alžírskom, úprava jej výšky tak, aby zohľadňovala životné náklady v tomto treťom štáte, sa nezdá byť takej povahy, že by mohla zbaviť právo na slobodný prenos jeho podstaty, a to za predpokladu, že je stanovenie sadzby použitej na účely tejto úpravy založené na objektívnych faktoroch, overenie čoho prináleží vnútroštátnemu súdu.

50

Napokon, pokiaľ ide o skutočnosť, že článok 4 návrhu rozhodnutia Asociačnej rady stanovuje zákaz okrem iného akéhokoľvek zníženia sumy takejto dávky, na ktorú vznikol nárok podľa právnych predpisov členského štátu z dôvodu, že jej poberateľ má bydlisko v Alžírsku, treba uviesť, že vzhľadom na to, že Asociačná rada tento návrh doposiaľ neprijala, tento návrh nemôže mať účinky podobné tým, aké boli priznané analogickému ustanoveniu, a to konkrétne článku 6 ods. 1 rozhodnutia Asociačnej rady č. 3/80 z 19. septembra 1980 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskych spoločenstiev na tureckých pracovníkov a ich rodinných príslušníkov [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES C 110, 1983, s. 60 ), rozsudkom z 26. mája 2011, Akdas a i. ( C‑485/07 , EU:C:2011:346 ).

1.

Článok 68 ods. 4 Euro‑stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou na strane druhej

sa má vykladať v tom zmysle, že:

má priamy účinok, a teda osoby, na ktoré sa toto ustanovenie uplatňuje, majú právo priamo sa naň odvolávať pred súdmi členských štátov, s cieľom dosiahnuť neuplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú s ním v rozpore.

2.

Článok 68 ods. 4 Euro‑stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou na strane druhej

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.