C-591/22

L. VOF

proti

Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predseda siedmej komory F. Biltgen, sudcovia J. Passer a M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa),

generálna advokátka: L. Medina,

dánska vláda, v zastúpení: J. Kronborg, C. Maertens a Y. Thyregod Kollberg, splnomocnené zástupkyne,

–

fínska vláda, v zastúpení: A. Laine a M. Pere, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Eggers, M. ter Haar a M. Zerwes, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 2160/2003

3

V odôvodnení 28 nariadenia č. 2160/2003/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín ( Ú. v. EÚ L 325, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 03/041, s. 328), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 213/2009 z 18. marca 2009 ( Ú. v. EÚ L 73, 2009, s. 5 ) (ďalej len „nariadenie č. 2160/2003“), sa uvádza:

„Pokiaľ ide o kontrolu salmonely, dostupné informácie majú tendenciu ukazovať, že výrobky z hydiny sú hlavným zdrojom salmonelóz u ľudí. Kontrolné opatrenia by sa preto mali uplatňovať na výrobu týchto výrobkov… Pokiaľ ide o výrobu konzumných vajec, je dôležité zaviesť špeciálne opatrenia ohľadne možnosti uviesť na trh výrobky, ktoré pochádzajú z kŕdľov, ktoré neboli testované ako kŕdle bez výskytu príslušnej salmonely. Pokiaľ ide o mäso z hydiny, cieľom je uviesť na trh hydinové mäso s dostatočným uistením, že je bez príslušnej salmonely. …“

6

Článok 5 ods. 1 toho istého nariadenia s názvom „Národné programy kontroly“ stanovuje:

„Aby sa dosiahli ciele spoločenstva zabezpečené v článku 4, členské štáty založia národné programy kontroly pre každú zoonózu a pôvodcu zoonóz vymenovaného v prílohe I. Národné programy kontroly budú rešpektovať geografické rozloženie zoonóz v rámci každého členského štátu a finančné dôsledky na prvovýrobcov a prevádzkovateľov krmovinárskych a potravinárskych podnikov na vytvorenie účinnej kontroly.“

7

Príloha II k nariadeniu č. 2160/2003 definuje režim kontroly zoonóz a pôvodcov zoonóz vymenovaných v prílohe I k tomuto nariadeniu.

8

5. Ak sa násadové vajcia z kŕdľov, v ktorých sa vyskytuje salmonela enteritidis alebo salmonela typhimurium , ešte stále nachádzajú v liahni, musia sa zničiť alebo treba s nimi naložiť v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002 [Európskeho Parlamentu a Rady z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu ( Ú. v. ES L 273, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 03/037, s. 92].

…“

Nariadenie č. 200/2010

9

Odôvodnenia 1 a 3 nariadenia č. 200/2010 stanovujú:

„(1)

„1. Od 1. januára 2010 je cieľom [Európskej únie] v zmysle článku 4 ods. 1 [nariadenia č. 2160/2003] zameraného na zníženie Salmonella spp . v chovných kŕdľoch Gallus gallus (ďalej len ‚cieľ Únie‘), zníženie maximálneho percentuálneho počtu dospelých chovných kŕdľov Gallus gallus , ktorých výsledky testov na Salmonella enteritidis … (ďalej len ‚príslušné sérotypy Salmonella‘) sú naďalej pozitívne, na 1 % alebo menej.

…

2. Schéma testovania, ktorá je potrebná na zisťovanie pokroku pri dosahovaní cieľa Únie, je uvedená v prílohe.“

11

Bod 2.1 prílohy k nariadeniu č. 200/2010 stanovuje:

„Odber vzoriek z chovných kŕdľov sa vykonáva z iniciatívy potravinárskeho subjektu a ako súčasť úradných kontrol.“

b)

Potvrdzujúci odber vzoriek po zistení príslušných sérotypov Salmonella z odberu v liahni sa vykonáva tak, ako je opísané v bode 2.2.2.1.

…

c)

Podozrenie na falošné výsledky

Vo výnimočných prípadoch, ak má príslušný orgán dôvod na spochybnenie výsledkov testovania (falošné pozitívne alebo falošné negatívne výsledky), môže rozhodnúť o zopakovaní testovania v súlade s písmenom b)“.

keď sa potvrdzujúcim odberom ako súčasti úradných kontrol v súlade s bodom 2.2.2.2 písm. b) v kŕdli nepotvrdí zistenie príslušných sérotypov Salmonella, no zistí sa prítomnosť antimikrobiálnych látok alebo inhibítorov bakteriálneho rastu.

Toto pravidlo sa nevzťahuje na výnimočné prípady opísané v bode 2.2.2.2 písm. c), ak sa prvotný pozitívny výsledok na salmonelu po odbere vzoriek z iniciatívy potravinárskeho subjektu nepotvrdil pri odbere vzoriek ako súčasti úradných kontrol.

…“

Holandské právo

15

Minister splnil povinnosť stanovenú v článku 5 ods. 1 nariadenia č. 2160/2003 zavedením „Nationale Salmonella Controle en Bestrijdingsplan“ (národný program kontroly a boja proti salmonelám). Realizácia tohto programu bola vypracovaná v „Draaiboek afhandelen verdenking en besmetting Zoönotische Salmonella pluimvee“ (plán riešenia prípadov podozrenia alebo potvrdenia výskytu zoonotickej salmonely u hydiny) (ďalej len „plán riešenia“), ktorý bol revidovaný v januári 2020 v nadväznosti na prijatie stanoviska Európskej komisie k štandardnému aplikačnému testu, ktorý tento plán predpokladá.

17

L. je potravinárskym subjektom prevádzkujúcim farmu na chov hydiny druhu Gallus gallus v Holandsku, ktorá má približne 27000 kureniec. Dňa 10. februára 2020 L. v rámci rutinného odberu vzoriek odobral vzorky v piatich budovách hydinárne, kde sa tento kŕdeľ nachádzal. Dňa 17. februára 2020 akreditované laboratórium odhalilo prítomnosť salmonely vo vzorkách ľavých návlekov na nohy v troch z týchto budov hydinárne.

18

V nadväznosti na pozitívne výsledky testov minister rozhodnutím z 18. februára 2020 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“) vyhlásil tieto tri budovy hydinárne za infikované salmonelou od tohto dátumu a nariadil kontrolné opatrenia. Na základe týchto opatrení bolo konkrétne od uvedeného dátumu zakázané odvážať hydinu, vajcia a trus z kontaminovaných budov hydinárne, ako aj prevážať do nich hydinu a vajcia. Okrem toho mali byť hydina a vajcia nachádzajúce sa v týchto budovách hydinárne odvezené alebo zničené na základe usmernenia Nederlandse Voedsel‑ en Warenautoriteit (orgán pre kontrolu potravín a spotrebných výrobkov, Holandsko). Tieto opatrenia boli vykonané 28. februára 2020.

19

V súlade s revidovanou verziou plánu riešenia bolo pôvodné rozhodnutie prijaté bez toho, aby sa predtým vykonal potvrdzujúci test, keďže minister zastával názor, že neexistujú žiadne dôvodné pochybnosti o správnosti pozitívneho výsledku rutinného odberu vzorky vykonaného 10. februára 2020.

V rámci tejto žaloby L. tvrdí, že v prejednávanej veci existovali dôvody, ktoré umožňovali príslušnému orgánu spochybniť pozitívne výsledky rutinného odberu vzorky vykonaného 10. februára 2020, a teda vykonať potvrdzujúci test pred prijatím pôvodného rozhodnutia. Na podporu tohto tvrdenia L. uvádza najmä nasledujúce okolnosti. Po prvé laboratórium poverené analýzou vzoriek odobratých počas tohto rutinného odberu vzoriek konštatovalo pozitívny výsledok len v prípade jednej z dvoch vzoriek, a to vzorky ľavého návleku na nohy z troch dotknutých budov hydinárne. Po druhé výsledok viacerých po sebe nasledujúcich testov vykonaných z iniciatívy L. na vzorkách odobratých 18. februára 2020 bol negatívny. Po tretie dotknutý kŕdeľ je mladý a bol plne očkovaný proti salmonele, pričom chov L. má okrem toho osobitne uspokojivú biologickú bezpečnosť. Po štvrté infekcia salmonelou v troch z piatich budov hydinárne je vysoko nepravdepodobná. Po piate vzorky boli v dotknutom chove odoberané každé dva týždne a nebol získaný žiadny iný pozitívny výsledok ani pred uvedeným rutinným odberom vzoriek, ani po ňom.

23

Minister sa domnieva, že bod 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010 sa má vykladať reštriktívne. Po zistení pozitívneho výsledku na salmonelu by sa mal vykonať potvrdzujúci test len vo výnimočných prípadoch, čo nie je prípad prejednávanej veci.

24

Vnútroštátny súd sa domnieva, že reštriktívny výklad bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010, ktorý presadzuje minister, zrejme zbavuje toto ustanovenie akejkoľvek užitočnosti, ak rutinný odber vzoriek vedie k pozitívnemu výsledku. Zdá sa totiž, že takýto výklad neponecháva v takomto prípade žiadnu možnosť vykonať potvrdzujúci test, keďže podľa ministra by takýto test nemohol ovplyvniť uvedený pozitívny výsledok. Zdá sa teda, že možnosť vykonať potvrdzujúci test je obmedzená na situáciu, v ktorej má minister podozrenie, že výsledok rutinného odberu vzoriek predstavuje falošný negatívny výsledok. Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že jasne nerozumie tomu, ako uvedený výklad súvisí s bodom 4 druhým pododsekom prílohy k nariadeniu č. 200/2010.

a)

existencia (viacerých) negatívnych výsledkov testovania následných odberov vzoriek na príslušný druh salmonely vykonaných z iniciatívy potravinárskeho subjektu;

b)

okolnosť, že v každej z budov hydinárne bol výsledok pozitívny na salmonely len v jednej z dvoch vzoriek;

c)

stav zaočkovanosti kŕdľa (z ktorého boli odobraté vzorky) so zreteľom na príslušný druh salmonely vo vzťahu k veku kŕdľa;

O prejudiciálnych otázkach

O prvých dvoch otázkach

26

Svojimi prvými dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o výklad bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010. Konkrétne sa tento súd v podstate pýta, za akých okolností možno situáciu chovu s chovnými kŕdľami Gallus gallus , ktorý bol testovaný rutinným odberom vzoriek, ktorého výsledky odhalili prítomnosť salmonely, považovať za spadajúci pod pojem „výnimočné prípady, ak má príslušný orgán dôvod na spochybnenie výsledkov testovania“ v zmysle tohto ustanovenia, a či v tomto ohľade vzhľadom na existenciu viacerých negatívnych výsledkov pre zistený typ salmonely získaných zo vzoriek, ktoré boli neskôr odobraté z iniciatívy dotknutého potravinárskeho subjektu, skutočnosť, že iba v niektorých budovách hydinárne sa našli pozitívne výsledky a že iba jedna z dvoch vzoriek odobratých z jednej z budov hydinárne sa ukázala ako pozitívna, stav zaočkovanosti kŕdľa a história chovu v oblasti prevalencie zisteného typu salmonely, sú relevantnými okolnosťami.

27

Na úvod treba pripomenúť, že na účely ochrany verejného zdravia pred chorobami a infekciami spôsobenými salmonelou normotvorca Únie považoval za nevyhnutné prijať primerané a účinné opatrenia na zistenie a kontrolu salmonely vo všetkých príslušných štádiách výroby, spracovania a distribúcie výrobkov živočíšneho pôvodu, najmä na úrovni prvovýroby, aby sa znížila ich prevalencia u dotknutých populácií zvierat a riziko, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie. Práve v tomto kontexte bolo prijaté nariadenie č. 2160/2003, ktorého cieľom je, ako vyplýva z jeho článku 1, zabezpečiť prijatie takýchto opatrení.

31

Pokiaľ ide najmä o odbery vykonávané v rámci úradných kontrol, bod 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010, ktorého výklad požaduje vnútroštátny súd, stanovuje za určitých okolností a za určitých podmienok uskutočnenie potvrdzujúceho odberu vzoriek v prípade podozrenia na falošné výsledky.

32

Konkrétne podľa tohto ustanovenia „vo výnimočných prípadoch, ak má príslušný orgán dôvod na spochybnenie výsledkov testovania (falošné pozitívne alebo falošné negatívne výsledky), môže rozhodnúť o zopakovaní testovania v súlade s písmenom b)“.

33

Potvrdzujúci odber vzoriek uskutočnený na základe bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010 sa tak v nadväznosti na rozhodnutie príslušného orgánu o zopakovanie testov musí v súlade s bodom 2.2.2.2 písm. b) tejto prílohy vykonať spôsobom uvedeným v bode 2.2.2.1 uvedenej prílohy, ktorý sa týka protokolu o odbere vzoriek uplatniteľného vzhľadom na rutinné odbery vzoriek uskutočnené v chove z iniciatívy prevádzkovateľa potravinárskeho podniku.

Zo znenia uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že nariadenie č. 200/2010 obmedzilo výnimočné prípady, v ktorých sa príslušný orgán môže rozhodnúť o zopakovaní testov, len na situácie, v ktorých má tento orgán dôvod spochybniť výsledky testov, teda má podozrenie, že tieto výsledky nezodpovedajú skutočnosti, a teda sú nepresné. Názov toho istého ustanovenia, t. j. „Podozrenie na falošné výsledky“, potvrdzuje toto posúdenie.

37

Z toho na jednej strane vyplýva, že príslušnému orgánu prináleží posúdiť, či v danom prípade existujú skutočnosti, ktoré môžu spochybniť výsledky testov. Takéto posúdenie sa preto musí vykonať od prípadu k prípadu s prihliadnutím na osobitné okolnosti každej veci.

38

Na druhej strane, keďže presnosť výsledkov testov závisí od správneho uskutočnenia postupov odberu vzoriek a analýzy vzoriek, znenie bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010 umožňuje obmedziť pojem „výnimočné prípady, ak má príslušný orgán dôvod na spochybnenie výsledkov testovania“ uvedený v tomto ustanovení len na situácie týkajúce sa výskytu, pri odbere vzoriek, ich balení, preprave do laboratória, prijímaní, skladovaní, príprave, spracovaní a rozbore týchto vzoriek uvedeným laboratóriom, alebo pri zasielaní výsledkov, udalostí alebo incidentov, ktoré ohrozujú uskutočnenie postupov odberu vzoriek a analýz v súlade s protokolmi, ktorými sa riadia, a najmä s pravidlami, ktorých cieľom je zabezpečiť vo všetkých fázach týchto postupov integritu, bezpečnosť a totožnosť vzoriek.

39

Tieto podmienky zahŕňajú okrem iného históriu dodržiavania programu kontroly salmonely a výsledky kontrol vykonaných v rámci chovu, dodržiavanie vnútroštátnych predpisov o držaní a chove hydiny v súvislosti s bojom proti salmonele, ako aj opatrenia biologickej bezpečnosti súvisiace s prevádzkou a fyzickou ochranou chovu a osôb pracujúcich na farme, ktoré sa na farme vykonávajú s cieľom zabrániť výskytu, rozvoju a riziku šírenia salmonely, ako sú najmä opatrenia týkajúce sa vstupu na farmu a do jej budov, čistenia a dezinfekcie budov hydinárne, kontroly kvality vody a krmiva pre hydinu, kontroly prístupu na farmu, školenia zamestnancov v oblasti riadenia plánu biologickej bezpečnosti a správnych hygienických postupov, dezinfekcia a výmena oblečenia a vybavenia z jedného chovu do druhého, uzavretie zvierat, obmedzenie presunov hydiny medzi rôznymi budovami hydinárne a ochrana pred škodcami, ako sú hlodavce a voľne žijúce zvieratá.

42

Situáciu chovu s chovným kŕdľom Gallus gallus , ktorý bol testovaný rutinným odberom vzoriek, ktorého výsledky odhalili prítomnosť salmonely, možno teda považovať za spadajúcu pod pojem „výnimočné prípady, ak má príslušný orgán dôvod na spochybnenie výsledkov testovania“ v zmysle bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010, pokiaľ príslušný orgán zistí, že došlo k udalostiam alebo incidentom, ktoré ohrozujú správne vykonávanie postupov odberu a analýzy vzoriek, alebo keď sa takýto orgán domnieva, že vzhľadom na úroveň kvality dosiahnutú celkovými podmienkami chovu a pri zohľadnení epidemiologických charakteristík salmonely existuje vážne riziko, že k takýmto udalostiam alebo incidentom došlo.

Treba dodať, že uvedený výklad nepredstavuje žiadnu ťažkosť vo vzťahu k bodu 4 druhému pododseku prílohy k nariadeniu č. 200/2010. Toto ustanovenie sa má totiž vykladať v tom zmysle, že ak na jednej strane výsledky analýzy vzoriek odobratých v rámci rutinného odberu vzoriek uskutočneného z iniciatívy potravinárskeho subjektu prevádzkujúceho chov s chovným kŕdľom Gallus gallus odhalili prítomnosť salmonely v jednej alebo vo viacerých odobratých vzorkách a že ak sa na druhej strane príslušný orgán domnieva, že so zreteľom na úroveň kvality dosiahnutú celkovými podmienkami príslušnej farmy a s prihliadnutím na epidemiologické charakteristiky salmonely, existuje vážne riziko, že počas odberu a testovania vzoriek došlo k udalostiam alebo incidentom, ktoré ohrozujú správne vykonávanie postupov odberu a analýzy vzoriek, alebo pri konštatovaní výskytu takýchto udalostí alebo incidentov, rozhodne o opakovaní testov, môže sa príslušný chov považovať za pozitívny na účely overenia dosiahnutia cieľa Únie len vtedy, ak je výsledok analýzy potvrdzujúceho odberu vzoriek vykonaného na základe bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010 v nadväznosti na uvedené rozhodnutie tiež pozitívny na salmonelu.

O relevantnosti okolností uvedených vnútroštátnym súdom na účely posúdenia existencie „výnimočného prípadu“ v zmysle bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2020

45

Na účely overenia, či sú okolnosti uvedené v bode 26 tohto rozsudku relevantné na účely určenia, či je možné situáciu chovu s chovným kŕdľom Gallus gallus , ktorý bol testovaný rutinným odberom vzorky, ktorého výsledky odhalili prítomnosť salmonely, považovať za situáciu, ktorá spadá pod pojem „výnimočné prípady, ak má príslušný orgán dôvod na spochybnenie výsledkov testovania“ v zmysle bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010, je potrebné zohľadniť výkladové prvky uvedené v bodoch 39 až 41 tohto rozsudku.

49

Výklad bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010, podľa ktorého existencia viacerých negatívnych výsledkov pri následných odberoch vzoriek vykonaných po rutinnom odbere vzoriek, ktorý viedol k pozitívnemu výsledku, pričom tieto negatívne výsledky boli odovzdané príslušnému orgánu po prijatí rozhodnutia tohto orgánu, predstavuje relevantnú okolnosť na to, aby sa situácia dotknutého potravinárskeho subjektu kvalifikovala ako „výnimočný prípad“ v zmysle tohto ustanovenia, by tak nielen podnietila systematické vykonávanie nového testu na potvrdenie tohto výsledku, ale aj oddialila prijatie opatrení na kontrolu nákazy a jej šírenia príslušným orgánom prinajmenšom do doby získania výsledkov nového testu, ktoré by znamenalo riziko pre verejné zdravie.

50

Na druhej strane negatívne výsledky pri následných odberoch vzoriek vykonaných po rutinnom odbere vzoriek, ktoré viedli k pozitívnemu výsledku a ktoré sú odovzdané príslušnému orgánu predtým, ako tento orgán prijme rozhodnutie, môžu predstavovať relevantnú okolnosť na to, aby sa situácia dotknutého potravinárskeho subjektu prevádzkujúceho chov kvalifikovala ako „výnimočný prípad“ v zmysle tohto ustanovenia.

51

Po druhé vzhľadom na to, že v bode 4 prvom pododseku prílohy k nariadeniu č. 200/2010 sa výslovne stanovuje, že chovný kŕdeľ sa považuje za pozitívny na salmonelu, ak sa v jednej alebo vo viacerých vzorkách zistí prítomnosť príslušných sérotypov, je potrebné konštatovať, že skutočnosť, že len jedna z dvoch vzoriek odobratých v rámci rutinného odberu vzoriek bola pozitívna na salmonelu, neumožňuje na účely uplatnenia bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010 konštatovať, že existuje vážne riziko, že počas uvedených postupov došlo k udalostiam alebo incidentom ohrozujúcim správne vykonávanie postupov odberu a analýzy vzoriek.

55

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvé dve otázky odpovedať tak, že bod 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu č. 200/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že situáciu chovu s chovným kŕdľom Gallus gallus , ktorý bol testovaný rutinným odberom vzoriek, ktorého výsledky odhalili prítomnosť salmonely, možno považovať za spadajúcu pod pojem „výnimočné prípady, ak má príslušný orgán dôvod na spochybnenie výsledkov testovania“ v zmysle tohto ustanovenia, ak príslušný orgán zistí, že došlo k udalostiam alebo incidentom, ktoré ohrozujú správne vykonávanie postupov odberu a analýzy vzoriek, alebo ak sa domnieva, že vzhľadom na úroveň kvality dosiahnutú celkovými podmienkami chovu a s prihliadnutím na epidemiologické charakteristiky salmonely existuje vážne riziko, že k takýmto udalostiam alebo incidentom došlo.

56

Existencia viacerých negatívnych výsledkov na zistený typ salmonely, ktoré boli získané zo vzoriek odobratých následne z iniciatívy dotknutého potravinárskeho subjektu a odovzdané príslušnému orgánu po prijatí jeho rozhodnutia, ako aj skutočnosť, že len v niektorých budovách hydinárne boli zistené pozitívne výsledky a že len jedna z dvoch odobratých vzoriek z jednej budovy hydinárne bola pozitívna, nepredstavujú relevantné okolnosti na kvalifikovanie takejto situácie ako spadajúcej pod tento pojem. Stav zaočkovanosti kŕdľa a história chovu vo vzťahu k prevalencii zisteného typu salmonely, ak sú vynikajúce, predstavujú okolnosti, ktoré treba zohľadniť na tento účel, ale samy osebe neumožňujú kvalifikovať uvedenú situáciu ako spadajúcu pod daný pojem.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Bod 2.2.2.2 písm. c) prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 200/2010 z 10. marca 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o cieľ Únie zameraný na zníženie prevalencie sérotypov Salmonella v dospelých chovných kŕdľoch Gallus gallus , zmenenému nariadením Komisie (EÚ) 2019/268 z 15. februára 2019,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

situáciu chovu s chovným kŕdľom Gallus gallus , ktorý bol testovaný rutinným odberom vzoriek, ktorého výsledky odhalili prítomnosť salmonely, možno považovať za spadajúcu pod pojem „výnimočné prípady, ak má príslušný orgán dôvod na spochybnenie výsledkov testovania“ v zmysle tohto ustanovenia, ak príslušný orgán zistí, že došlo k udalostiam alebo incidentom, ktoré ohrozujú správne vykonávanie postupov odberu a analýzy vzoriek, alebo ak sa domnieva, že vzhľadom na úroveň kvality dosiahnutú celkovými podmienkami chovu a s prihliadnutím na epidemiologické charakteristiky salmonely existuje vážne riziko, že k takýmto udalostiam alebo incidentom došlo.

Existencia viacerých negatívnych výsledkov na zistený typ salmonely, ktoré boli získané zo vzoriek odobratých následne z iniciatívy dotknutého potravinárskeho subjektu a odovzdané príslušnému orgánu po prijatí jeho rozhodnutia, ako aj skutočnosť, že len v niektorých budovách hydinárne boli zistené pozitívne výsledky a že len jedna z dvoch odobratých vzoriek z jednej budovy hydinárne bola pozitívna, nepredstavujú relevantné okolnosti na kvalifikovanie takejto situácie ako spadajúcej pod tento pojem. Stav zaočkovanosti kŕdľa a história chovu vo vzťahu k prevalencii zisteného typu salmonely, ak sú vynikajúce, predstavujú okolnosti, ktoré treba zohľadniť na tento účel, ale samy osebe neumožňujú kvalifikovať uvedenú situáciu ako spadajúcu pod daný pojem.