C-593/22

FS,

WU

proti

First Bank SA,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory M. Safjan, sudcovia N. Piçarra a N. Jääskinen (spravodajca),

–

rumunská vláda, v zastúpení: M. Chicu, E. Gane a O.‑C. Ichim, splnomocnené zástupkyne,

–

portugalská vláda, v zastúpení: P. Barros da Costa, A. Cunha, I. Gameiro a L. Medeiros, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Boitos a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi FS a WU na jednej strane a First Bank SA na druhej strane vo veci určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky.

Právny rámec

Právo Únie

3

Trináste odôvodnenie smernice 93/13 stanovuje:

„Keďže sa v zákonných alebo regulačných opatreniach [ustanoveniach – neoficiálny preklad ] členských štátov, ktoré priamo alebo nepriamo určujú podmienky spotrebiteľských zmlúv, nepredpokladá, že budú obsahovať nekalé podmienky; keďže sa z toho dôvodu nejaví potrebné zaoberať sa podmienkami odrážajúcimi povinné [kogentné – neoficiálny preklad ] zákonné alebo regulačné opatrenia [ustanovenia – neoficiálny preklad ] a zásady alebo ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou sú členské štáty alebo spoločenstvo; keďže v tomto ohľade znenie ‚kogentné zákonné alebo regulačné opatrenia [ustanovenia – neoficiálny preklad ]‘ uvedené v článku 1 ods. 2 zahŕňa pravidlá, ktoré podľa zákona platia medzi zmluvnými stranami za predpokladu, že neboli vytvorené žiadne iné dohody.“

„Zmluvy sa majú vykonávať v dobrej viere.

Zaväzujú nielen na to, čo sa v nich výslovne uvádza, ale aj na všetky dôsledky, ktoré z nich vzhľadom na ich povahu vyplývajú z pohľadu spravodlivosti, obyčaje alebo zo zákona.“

6

Článok 1578 starého Občianskeho zákonníka stanovoval:

„Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa vždy obmedzuje na rovnakú číselnú sumu, aká je vyjadrená v zmluve.

Ak dôjde k zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty meny pred uplynutím doby splatnosti, dlžník vráti požičanú sumu, pričom je povinný zaplatiť ju v mene používanej v čase splatenia.“

Žalobcovia vo veci samej podali na Judecătoria Cluj‑Napoca (Súd prvého stupňa Kluž‑Napoca, Rumunsko) žalobu, ktorou sa na jednej strane domáhali, aby boli podmienky zmluvy o úvere, na základe ktorých museli znášať kurzové riziko, vyhlásené za nekalé a neplatné. Na druhej strane sa domáhali, aby bola First Bank na účely obnovenia zmluvnej rovnováhy uložená povinnosť vypočítať a vybrať mesačné splátky, úroky a provízie s odkazom na výmenný kurz švajčiarskeho franku voči rumunskému lei, ktorý uviedla Banca Națională a României (Národná banka Rumunska) ku dňu podpisu zmluvy, a to tak so spätnou účinnosťou, ako aj do budúcnosti, až do splatenia úveru, s vrátením preplatku.

10

Rozsudkom z 31. januára 2018 tento súd túto žalobu zamietol. Uvedený súd po tom, čo uviedol, že žalobcovia vo veci samej spochybňujú neexistenciu zmluvnej podmienky, ktorá by ich chránila pred kurzovým rizikom, zdôraznil, že povinnosť splatiť úver v mene, v ktorej bol poskytnutý, odráža zásadu menového nominalizmu zakotvenú v článku 1578 starého Občianskeho zákonníka, a tak žalobcovia vo veci samej sa nemôžu dovolávať toho, že nevedeli o účinkoch tejto povinnosti vyplývajúcej zo samotného zákona.

11

Žalobcovia vo veci samej podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Tribunalul Specializat Cluj (Špecializovaný súd Kluž, Rumunsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdili, že prvostupňový súd nesprávne uplatnil zásadu menového nominalizmu zakotvenú v článku 1578 starého Občianskeho zákonníka a že First Bank si nesplnila svoju informačnú povinnosť týkajúcu sa kurzového rizika.

15

V tejto súvislosti sa najmä pýta, či spotrebiteľ musí byť schopný na základe predmetnej zmluvnej podmienky alebo v spojení s inými zmluvnými podmienkami pochopiť dôsledky, ktorým sa vystavuje, bez toho, aby sa musel oboznámiť s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré nie sú výslovne alebo implicitne uvedené v zmluve uzatvorenej s predajcom alebo dodávateľom.

16

Napokon vnútroštátny súd zdôrazňuje, že judikatúra Súdneho dvora neumožňuje odpovedať na túto otázku. Vo veciach, v ktorých bol vydaný rozsudok z 9. júla 2020, Banca Transilvania ( C‑81/19 , EU:C:2020:532 ), a uznesenie zo 14. októbra 2021, NSV a NM ( C‑87/21 , neuverejnené, EU:C:2021:860 ), v ktorých išlo tiež o článok 1578 starého Občianskeho zákonníka, totiž vnútroštátne súdy, ako aj Súdny dvor vychádzali z predpokladu, že zmluvná podmienka, ktorej údajná nekalá povaha bola namietaná, odrážala dispozitívne ustanovenie vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o rozsudok z 21. decembra 2021, Trapeza Peiraios ( C‑243/20 , EU:C:2021:1045 ), ten sa týkal veci, v ktorej podmienka napadnutá spotrebiteľom parafrázovala článok 291 gréckeho Občianskeho zákonníka.

17

Za týchto podmienok Tribunalul Specializat Cluj (Špecializovaný prvostupňový súd Kluž) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

‚zmluvné podmienky, ktoré odrážajú… zákonné… ustanovenia’, majú obsahovať výslovný odkaz na zodpovedajúce právne ustanovenie príslušného právneho predpisu?

alebo naopak,

c)

v tom zmysle, že na vylúčenie preskúmania nekalej povahy zmluvnej podmienky podľa článku 1 ods. 2 smernice 93/13 stačí uplatniť všeobecné pravidlo občianskeho práva, podľa ktorého sa zmluvy dopĺňajú zákonom, pokiaľ neobsahujú nijaký konkrétny odkaz alebo odvolanie sa na zodpovedajúce ustanovenie príslušného právneho predpisu?

2.

Má sa článok 1 ods. 2 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že v rámci osobitného právneho režimu ochrany práv spotrebiteľa je neprimerané vychádzať z predpokladu, že spotrebiteľ je povinný oboznámiť sa s obsahom všetkých ustanovení právnych predpisov, ktorými sa dopĺňa zmluva, ak predajca alebo dodávateľ spotrebiteľa v tejto súvislosti vopred neinformoval?“

20

Navyše, vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa sledovaný touto smernicou sa výnimka uvedená v článku 1 ods. 2 tejto smernice vykladá reštriktívne (rozsudok z 21. decembra 2021, Trapeza Peiraios, C‑243/20 , EU:C:2021:1045 , bod 37 ).

21

Pokiaľ ide na jednej strane o slovné spojenie „záväzné [kogentné] zákonné alebo regulačné ustanovenia“, z ustálenej judikatúry vyplýva, že tento pojem, v spojení s trinástym odôvodnením uvedenej smernice, zahŕňa ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sa uplatňujú medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, ako aj ustanovenia dispozitívnej povahy, t. j. ustanovenia, ktoré sa uplatňujú automaticky, ak neexistuje odlišná dohoda medzi zmluvnými stranami (rozsudok z 21. decembra 2021, Trapeza Peiraios, C‑243/20 , EU:C:2021:1045 , bod 30 a citovaná judikatúra).

22

Pokiaľ ide na druhej strane o otázku, či zmluvná podmienka odráža v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13 takéto kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenie vnútroštátneho práva, treba pripomenúť, že vylúčenie z pôsobnosti zavedené týmto ustanovením smernice 93/13 je odôvodnené skutočnosťou, že v zásade možno legitímne predpokladať, že vnútroštátny normotvorca nastolil rovnováhu medzi právami a záväzkami zmluvných strán určitých zmlúv, teda rovnováhu, ktorú normotvorca Únie výslovne zamýšľal zachovať. Okrem toho okolnosť, že takáto rovnováha bola dosiahnutá, nepredstavuje podmienku na uplatnenie vylúčenia uvedeného v článku 1 ods. 2, ale odôvodnenie tohto vylúčenia (rozsudok z 21. decembra 2021, Trapeza Peiraios, C‑243/20 , EU:C:2021:1045 , bod 35 a citovaná judikatúra).

26

V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby na účely určenia, či zmluvná podmienka, o ktorú ide vo veci samej, odráža v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13 článok 1578 starého Občianskeho zákonníka, vykonal potrebné posúdenia s prihliadnutím najmä na povahu, všeobecnú štruktúru a ustanovenia zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, ako aj na právny a skutkový kontext, do ktorého táto zmluva spadá.

27

Keďže, ako bolo spresnené v bode 24 tohto rozsudku, uplatniteľnosť článku 1 ods. 2 tejto smernice nepredpokladá formálnu zhodu medzi podmienkou, o ktorú ide vo veci samej, a článkom 1578 bývalého Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že musí doslovne citovať toto ustanovenie alebo obsahovať výslovný odkaz naň, vnútroštátny súd musí najmä overiť, či táto podmienka a tento článok 1578 sú vecne rovnocenné v tom zmysle, že by uplatnenie uvedenej zmluvnej podmienky spôsobilo, že by žalobcovia vo veci samej mali rovnakú platobnú povinnosť, akou je povinnosť, ktorá by vyplývala z priameho uplatnenia uvedeného článku 1578 v kontexte zmluvy, o ktorú ide vo veci samej.

28

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby podmienka vložená do zmluvy o úvere uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom nespadala do pôsobnosti tejto smernice podľa tohto ustanovenia, nie je potrebné, aby táto podmienka doslovne citovala zodpovedajúce kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenie vnútroštátneho práva alebo aby naň výslovne odkazovala, ale stačí, aby bola z vecného hľadiska rovnocenná tomuto kogentnému ustanoveniu, teda aby mala rovnaký normatívny obsah.

Ako uviedla Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, uplatnenie článku 1 ods. 2 smernice 93/13 má objektívnu povahu, a teda nezávisí od informácií, ktoré spotrebiteľovi poskytol predajca alebo dodávateľ, ani od toho, či spotrebiteľ pozná uplatniteľné právne ustanovenia.

32

Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, keď vykladal tento článok 1 ods. 2, že vylúčenie z pôsobnosti tejto smernice stanovené týmto ustanovením je uplatniteľné aj vtedy, ak predajca alebo dodávateľ nesplnil svoju povinnosť informovania a transparentnosti (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. októbra 2021, NSV a NM, C‑87/21 , neuverejnené, EU:C:2021:860 , bod 42 ).

33

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či je podmienka vložená do zmluvy o úvere uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom vylúčená z pôsobnosti tejto smernice podľa tohto ustanovenia, nie je relevantná okolnosť, že tento spotrebiteľ nevedel o tom, že táto podmienka odráža kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenie vnútroštátneho práva.

O trovách

na to, aby podmienka vložená do zmluvy o úvere uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom nespadala do pôsobnosti tejto smernice podľa tohto ustanovenia, nie je potrebné, aby táto podmienka doslovne citovala zodpovedajúce kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenie vnútroštátneho práva alebo aby naň výslovne odkazovala, ale stačí, aby bola z vecného hľadiska rovnocenná tomuto kogentnému ustanoveniu, teda aby mala rovnaký normatívny obsah.

2.

Článok 1 ods. 2 smernice 93/13/EHS

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na účely určenia, či je podmienka vložená do zmluvy o úvere uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom vylúčená z pôsobnosti tejto smernice podľa tohto ustanovenia, nie je relevantná okolnosť, že tento spotrebiteľ nevedel o tom, že táto podmienka odráža kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenie vnútroštátneho práva.

Podpisy