C-611/22

62022CJ0611

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 3. septembra 2024 ( *1 )

Obsah

Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov odvolacieho konania

O návrhoch na vstup vedľajších účastníkov do konania

O návrhoch na skrátené súdne konanie

O odvolaniach

Argumentácia účastníkov konania

Posúdenie Súdnym dvorom

– O ostatných prípadne relevantných súvislostiach

– Záver týkajúci sa kontextového výkladu

O teleologickom výklade

O žalobe na Všeobecnom súde

O trovách

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Trh farmaceutického priemyslu – Systémy genetického sekvenovania – Nadobudnutie výlučnej kontroly nad spoločnosťou Grail LLC spoločnosťou Illumina Inc.– Nariadenie (ES) č. 139/2004 – Článok 22 – Žiadosť o postúpenie podaná vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, ktorý nemá podľa vnútroštátnych právnych predpisov právomoc preskúmať koncentráciu – Rozhodnutie Európskej komisie preskúmať túto koncentráciu – Rozhodnutia Komisie, ktorými vyhovela žiadostiam ďalších vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže o pripojenie sa k žiadosti o postúpenie – Právomoc Komisie – Právna istota“

vedľajší účastník v odvolacom konaní,

ďalší účastníci konania:

Európska komisia , v zastúpení: G. Conte, N. Khan a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Helénska republika , v zastúpení: K. Boskovits, splnomocnený zástupca,

Francúzska republika , v zastúpení: pôvodne T. Stéhelin a N. Vincent, splnomocnení zástupcovia, neskôr R. Bénard, T. Lechevallier a T. Stéhelin, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľka vo veci C‑625/22 P,

ktorú v konaní podporuje:

Estónska republika , v zastúpení: N. Grünberg, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajšia účastníčka v odvolacom konaní,

ďalší účastníci konania:

Illumina Inc ., so sídlom vo Wilmingtone, v zastúpení: pôvodne D. Beard, BL, a J. Holmes, barrister, za právnej pomoci B. Cullen, BL, F. E. González Díaz, abogado, G. C. Rizza a M. Siragusa, avvocati, neskôr D. Beard, BL, a J. Holmes, barrister, za právnej pomoci J. Blanco Carol a F. E. González Díaz, abogados, A. Magraner Oliver, avocate, G. C. Rizza a M. Siragusa, avvocati, ako aj T. Verheyden, avocat,

Dozorný úrad EZVO , v zastúpení: C. Simpson, M. Sánchez Rydelski a M. M. Joséphidès, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Prechal, K. Jürimäe, C. Lycourgos, F. Biltgen, sudcovia S. Rodin, P. G. Xuereb, L. S. Rossi, N. Jääskinen, N. Wahl (spravodajca), I. Ziemele a J. Passer,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Lamote, referentka,

Právny rámec

2

Odôvodnenia 5 až 8, 11, 14 až 16, 24 a 25 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) ( Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 40) znejú:

„(5)

Malo by sa… zabezpečiť, aby proces reorganizácie trvalo nenarušil hospodársku súťaž. Právo spoločenstva musí preto obsahovať ustanovenia o takých formách koncentrácie, ktoré by mohli značne narušiť účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti;

(6)

…

(11)

pravidlá upravujúce postupovanie koncentrácií z Komisie na členské štáty a z členských štátov na Komisiu by mali slúžiť ako účinný nápravný mechanizmus v zmysle zásady subsidiarity. Tieto pravidlá vhodným spôsobom chránia záujmy členských štátov v oblasti hospodárskej súťaže, pričom náležite zohľadňujú právnu istotu a zásadu jednostupňového konania;

…

(14)

Komisia a príslušné orgány členských štátov by mali spolu vytvoriť sieť verejných orgánov, uplatňovať svoje právomoci v úzkej spolupráci a využívať účinné spôsoby výmeny informácii a konzultácií, s cieľom zabezpečiť, aby sa prípadom zaoberal najvhodnejší orgán, v súlade so zásadou subsidiarity a tak v najväčšej možnej miere predchádzať viacnásobnému oznamovaniu danej koncentrácie. Komisia by mala postupovať členským štátom a členské štáty Komisii koncentrácie účinným spôsobom, aby sa v najväčšej možnej miere predišlo situáciám, keď koncentrácia podlieha postúpeniu pred aj po jej oznámení;

účastníci koncentrácie by mali mať možnosť požiadať o postúpenie Komisii alebo z Komisie pred oznámením koncentrácie, aby sa ešte viac zvýšila účinnosť systému kontroly koncentrácii v spoločenstve. … Na žiadosť účastníkov koncentrácie by Komisia mala mať možnosť postúpiť členskému štátu koncentráciu s významom pre celé spoločenstvo, ktorá môže podstatne ovplyvniť hospodársku súťaž na trhu v rámci tohto členského štátu, ktorý má všetky znaky samostatného priestorového relevantného trhu. Účastníci koncentrácie by však nemali mať povinnosť dokázať, že koncentrácia nebude mať škodlivý vplyv na hospodársku súťaž. Komisia by nemala postupovať koncentráciu tomu členskému štátu, ktorý vyjadril svoj nesúhlas s týmto postúpením. Pred oznámením vnútroštátnym orgánom by účastníci koncentrácie tiež mali mať možnosť požiadať, aby koncentrácia, ktorá nemá význam pre celé spoločenstvo a ktorá podlieha posudzovaniu podľa vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže najmenej troch členských štátov, bola postúpená Komisii. …

…

(24)

s cieľom zabezpečiť systém nenarušenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, ktorý podporuje politiku vykonávanú v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva so slobodnou hospodárskou súťažou, musí toto nariadenie umožňovať účinnú kontrolu všetkých koncentrácií z hľadiska ich účinku na hospodársku súťaž v spoločenstve. Preto nariadenie [č. 4064/89] ustanovilo zásadu, že koncentrácia s významom pre celé spoločenstvo, ktorá vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, v dôsledku ktorého by bola značne narušená účinná hospodárska súťaž na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti, by mala byť vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

2. Koncentrácia má význam pre celé spoločenstvo, ak:

a)

spoločný celkový celosvetový obrat všetkých účastníkov koncentrácie je vyšší ako 5000 miliónov EUR; a

b)

celkový obrat v rámci spoločenstva každého z najmenej dvoch účastníkov koncentrácie je vyšší ako 250 miliónov EUR,

pokiaľ každý z účastníkov koncentrácie nedosahuje viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v rámci spoločenstva v jednom a tom istom členskom štáte.

v každom z najmenej troch členských štátov posudzovaných na účely písmena b) je celkový obrat každého z najmenej dvoch účastníkov koncentrácie vyšší ako 25 miliónov EUR;

d)

celkový obrat v rámci spoločenstva každého z najmenej dvoch účastníkov koncentrácie je vyšší ako 100 miliónov EUR,

pokiaľ každý z účastníkov koncentrácie nedosahuje viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v rámci spoločenstva v jednom a tom istom členskom štáte.

4. Na základe štatistických údajov, ktoré môžu byť pravidelne poskytované členskými štátmi, Komisia podáva správy Rade o uplatňovaní limitov a kritérií uvedených v odsekoch 2 a 3 do 1. júla 2009 a môže predkladať návrhy podľa odseku 5.

5. Na základe správy podľa odseku 4 a na návrh Komisie Rada kvalifikovanou väčšinou môže zmeniť limity a kritériá uvedené v odseku 3.“

získaním priamej alebo nepriamej kontroly nad celým alebo nad časťami jedného alebo viacerých ďalších podnikov jednou alebo viacerými osobami, ktoré už kontrolujú najmenej jeden podnik, alebo jedným alebo viacerými podnikmi, či už kúpou cenných papierov alebo aktív, zmluvne alebo iným spôsobom.“

5

Článok 4 uvedeného nariadenia, ktorý je nazvaný „Predbežné oznamovanie koncentrácií a postúpenie pred oznámením na žiadosť oznamujúcich osôb“, stanovuje:

„1. Koncentrácie s významom pre celé spoločenstvo definované v tomto nariadení sa oznámia Komisii pred ich uskutočnením a po uzatvorení zmluvy, uskutočnení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu.

…

2. Koncentráciu, ktorá spočíva vo fúzii v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) alebo získaní spoločnej kontroly v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b), oznámia spoločne zmluvné strany fúzie, prípadne nadobúdatelia spoločnej kontroly. Vo všetkých ostatných prípadoch oznámenie podá osoba alebo podnik, ktorý získal kontrolu nad celým alebo nad časťami jedného alebo viacerých ďalších podnikov.

5. Pri koncentráciách podľa článku 3, ktoré nemajú význam pre celé spoločenstvo v zmysle článku 1 a ktoré môžu byť posudzované podľa vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže najmenej troch členských štátov, osoby alebo podniky uvedené v odseku 2 môžu pred podaním oznámenia príslušným orgánom informovať Komisiu odôvodneným návrhom o tom, že by koncentrácia mala byť posudzovaná Komisiou.

Komisia bezodkladne doručí tento návrh všetkým členským štátom.

Každý členský štát oprávnený posudzovať koncentráciu podľa svojho vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže môže v lehote 15 pracovných dní od doručenia odôvodneného návrhu vyjadriť svoj nesúhlas so žiadosťou o postúpenie prípadu.

Ak najmenej jeden takýto členský štát vyjadrí svoj nesúhlas v súlade s tretím pododsekom v lehote 15 pracovných dní, prípad sa nepostúpi. Komisia bezodkladne informuje všetky členské štáty a osoby alebo podniky ako účastníkov koncentrácie o každom takomto nesúhlase.

Ak žiadny členský štát nevyjadrí svoj nesúhlas v súlade s tretím pododsekom v lehote 15 pracovných dní, považuje sa koncentrácia za koncentráciu s významom pre celé spoločenstvo a oznámi sa Komisii v súlade s odsekmi 1 a 2. V takýchto prípadoch žiaden členský štát neuplatňuje na koncentráciu svoje vnútroštátne právo hospodárskej súťaže.

…“

b)

koncentrácia ovplyvňuje hospodársku súťaž na trhu v tomto členskom štáte, ktorý má všetky znaky samostatného priestorového relevantného trhu a ktorý netvorí podstatnú časť spoločného trhu.

3. Ak Komisia zistí, že vzhľadom na trh predmetných výrobkov alebo služieb a na samostatný priestorový relevantný trh v zmysle odseku 7 existuje takýto samostatný priestorový relevantný trh a existuje takéto nebezpečenstvo, potom:

a)

zaoberá sa týmto prípadom sama v súlade s týmto nariadením; alebo

b)

„1. Jeden alebo viaceré členské štáty môžu požiadať Komisiu o posúdenie koncentrácie podľa článku 3, ktorá nemá význam pre celé spoločenstvo v zmysle článku 1, ale ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a hrozí, že značne ovplyvní hospodársku súťaž na území členského štátu alebo štátov, ktoré podávajú žiadosť.

Takáto žiadosť sa podáva v lehote najneskôr 15 pracovných dní odo dňa oznámenia koncentrácie, alebo ak oznámenie nie je potrebné, odo dňa, kedy sa inak o nej príslušné členské štáty dozvedeli.

2. Komisia bezodkladne informuje príslušné orgány členských štátov a účastníkov koncentrácie o každej doručenej žiadosti podľa odseku 1.

Každý iný členský štát má právo pripojiť sa k pôvodnej žiadosti v lehote 15 pracovných dní odo dňa, kedy bol Komisiou informovaný o tejto pôvodnej žiadosti.

Všetky národné lehoty týkajúce sa koncentrácie sa prerušujú, až kým sa v súlade s postupom ustanoveným v tomto článku nerozhodne, kto bude koncentráciu posudzovať. Ihneď ako členský štát oznámi Komisii a účastníkom koncentrácie, že sa nepripojí k žiadosti, končí prerušenie plynutia jeho národných lehôt.

3. Komisia môže v lehote najviac 10 pracovných dní po uplynutí lehoty podľa odseku 2 rozhodnúť, že posúdi koncentráciu, pokiaľ zistí, že ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a hrozí, že značne ovplyvní hospodársku súťaž na území členského štátu alebo štátov, ktoré podávajú žiadosť. Ak Komisia neprijme rozhodnutie v tejto lehote, považuje sa to za prijatie rozhodnutia o posudzovaní koncentrácie v súlade so žiadosťou.

Dohoda o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3, ďalej len „Dohoda o EHP“) obsahuje protokol 24 týkajúci sa spolupráce v oblasti kontroly koncentrácií. Článok 6 ods. 3 druhý pododsek tohto protokolu stanovuje, že k žiadosti členského štátu adresovanej Komisii podľa článku 22 nariadenia č. 139/2004 sa môže pripojiť jeden alebo viacero štátov Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ak koncentrácia ovplyvňuje obchod medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jedným alebo viacerými štátmi EZVO a hrozí, že značne naruší hospodársku súťaž na území štátu alebo štátov EZVO, ktoré sa k žiadosti pripoja.

Okolnosti predchádzajúce sporu

9

Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 6 až 35 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto konania ich možno zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

O dotknutých podnikoch a predmetnej koncentrácii

10

13

Keďže obrat spoločností Illumina a Grail neprekračoval príslušné prahové hodnoty najmä vzhľadom na skutočnosť, že Grail nedosahovala obrat v Európskej únii ani inde vo svete, predmetná koncentrácia nemala európsky význam v zmysle článku 1 nariadenia č. 139/2004, a teda nebola oznámená Komisii podľa článku 4 ods. 1 tohto nariadenia.

14

Predmetná koncentrácia nebola oznámená ani v členských štátoch Únie alebo v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, lebo nepatrila do pôsobnosti ich vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti kontroly koncentrácií.

O žiadosti o postúpenie veci Komisii

15

Autorité de la concurrence française (Francúzsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže) požiadal 9. marca 2021 Komisiu, aby na základe tohto ustanovenia preskúmala predmetnú koncentráciu (ďalej len „žiadosť o postúpenie“).

19

Dňa 10. marca 2021 Komisia v súlade s článkom 22 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 informovala orgány na ochranu hospodárskej súťaže ostatných členských štátov a ďalších štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, ako aj Dozorný úrad EZVO o žiadosti o postúpenie. Komisia zaslala 11. marca 2021 spoločnostiam Illumina a Grail informačný list, v ktorom ich informovala o tejto žiadosti, pričom im pripomenula, že podľa článku 7 a článku 22 ods. 4 prvého pododseku druhej vety tohto nariadenia nemôžu uskutočniť predmetnú koncentráciu, kým uvedenú žiadosť nezamietne alebo nevyhlási túto koncentráciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

20

Dňa 16. a 29. marca 2021 Illumina a Grail predložili Komisii pripomienky proti žiadosti o postúpenie. Illumina 2., 7. a 12. apríla 2021 odpovedala na žiadosti o informácie, ktoré jej Komisia zaslala 26. marca a 8. apríla 2021.

21

24

Komisia po prvé konštatovala, že žiadosť o postúpenie bola predložená v lehote 15 pracovných dní stanovenej v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004, ktorá plynie od dátumu, od ktorého bola predmetná koncentrácia prostredníctvom listu s výzvou oznámená Francúzskej republike.

25

Po druhé Komisia sa tiež domnievala, že žiadosti o pripojenie boli podané islandskými, nórskymi, belgickými, holandskými a gréckymi vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže v lehote 15 pracovných dní stanovenej v článku 22 ods. 2 druhom pododseku tohto nariadenia, ktorá plynie odo dňa, keď Komisia listom z 10. marca 2021 informovala tieto orgány o žiadosti o postúpenie.

26

Po tretie Komisia konštatovala, že predmetná koncentrácia spĺňa kritériá uvedené v článku 22 ods. 1 nariadenia č. 139/2004, takže členské štáty ju môžu požiadať, aby preskúmala túto koncentráciu, hoci nemá európsky význam.

Uznesením z 2. júla 2021 predseda tretej rozšírenej komory Všeobecného súdu povolil spoločnosti Grail, aby vstúpila do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov spoločnosti Illumina.

30

Rozhodnutiami z 12. a 22. júla, ako aj zo 6. augusta 2021 a uznesením z 25. augusta 2021 predseda tretej rozšírenej komory Všeobecného súdu povolil Holandskému kráľovstvu, Francúzskej republike, Helénskej republike a Dozornému úradu EZVO vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie.

31

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. augusta 2021 Illumina informovala Všeobecný súd, že v ten istý deň nadobudla všetky akcie spoločnosti Grail, ale že uzavrela dohodu o samostatnosti podniku tak, aby zaručila, že nad touto spoločnosťou nebude vykonávať kontrolu.

32

35

Keďže sa Všeobecný súd domnieval, že žiadny z týchto žalobných dôvodov nie je dôvodný, zamietol túto žalobu v celom rozsahu.

36

V prvom rade, pokiaľ ide o žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci Komisie, Všeobecný súd na základe doslovného, historického, kontextového a teleologického výkladu článku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004 rozhodol, že členské štáty môžu za podmienok uvedených v tomto ustanovení požiadať o postúpenie prípadu koncentrácie, ktorá nemá európsky význam, bez ohľadu na existenciu alebo rozsah pôsobnosti ich vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti kontroly koncentrácií ex ante . Dospel k záveru, že Komisia bola oprávnená napadnutými rozhodnutiami vyhovieť žiadosti o postúpenie a žiadostiam o pripojenie (napadnutý rozsudok, body 183 a 184).

37

Všeobecný súd sa v tejto súvislosti domnieval, že argumenty spoločností Illumina a Grail nemôžu spochybniť tento výklad.

40

Po tretie Všeobecný súd rozhodol, že uvedený výklad je v súlade so zásadou proporcionality, a ako normotvorca Únie uviedol v odôvodnení 6 nariadenia č. 139/2004, nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zabezpečení toho, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená. Všeobecný súd najmä uviedol, že výklad článku 22 tohto nariadenia uvedený v sporných rozhodnutiach umožňuje Komisii preskúmať koncentráciu na základe tohto článku len v určitých osobitných prípadoch, ak sú splnené štyri kumulatívne kritériá stanovené v článku 22 ods. 1 prvom pododseku uvedeného nariadenia (napadnutý rozsudok, body 167 až 172).

41

Po štvrté sa Všeobecný súd domnieval, že výklad článku 22 nariadenia č. 139/2004, ktorý navrhujú spoločnosti Illumina a Grail, ktorý podmieňuje uplatnenie tohto ustanovenia pôsobnosťou vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti kontroly koncentrácií, pričom stanovuje výnimku pre členské štáty, ktoré takéto právne predpisy nemajú, by viedol k neistote, pokiaľ ide o koncentrácie, na ktoré sa vzťahuje uvedené ustanovenie. Naopak výklad použitý v sporných rozhodnutiach podmieňuje uplatnenie tohto článku len splnením štyroch kumulatívnych kritérií stanovených v článku 22 ods. 1 prvom pododseku tohto nariadenia, ktoré zaručujú jednotné uplatňovanie tohto článku 22 v Únii pri dodržaní zásady právnej istoty (napadnutý rozsudok, body 173 až 178).

42

Po piate Všeobecný súd konštatoval, že výnimočná povaha postúpení podľa článku 22 nariadenia č. 139/2004, na ktorú sa odvoláva Illumina, je zachovaná výkladom uplatneným v sporných rozhodnutiach, keďže právomoc Komisie na preskúmanie koncentrácie naďalej závisí najmä od prekročenia prahových hodnôt obratu stanovených v článku 1 tohto nariadenia a mechanizmus postúpenia podľa článku 22 uvedeného nariadenia predstavuje len subsidiárnu právomoc, ktorá v určitých osobitných prípadoch a za veľmi špecifických podmienok umožňuje, aby koncentrácia, ktorá napriek svojím cezhraničným účinkom nedosahuje tieto prahové hodnoty, bola tiež preskúmaná Komisiou na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov, čo zohľadňuje funkciu tohto článku 22 ako „nápravného mechanizmu“ (napadnutý rozsudok, bod 182).

45

Návrhmi podanými do kancelárie Súdneho dvora 22. a 30. septembra 2022 podali Illumina a Grail tieto odvolania.

46

V súlade s článkom 54 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdneho dvora predseda Súdneho dvora 21. decembra 2022 rozhodol o spojení týchto vecí na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

O návrhoch na vstup vedľajších účastníkov do konania

47

50

Samostatnými podaniami doručenými do kancelárie Súdneho dvora 8. a 20. decembra 2022 Komisia požiadala o prejednanie týchto vecí v skrátenom súdnom konaní upravenom v článkoch 133 až 136 rokovacieho poriadku uplatniteľných na konanie o odvolaní podľa článku 190 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku.

51

Na podporu svojich návrhov Komisia v podstate uviedla, že rozhodnutia týkajúce sa dotknutej koncentrácie, najmä rozhodnutie Komisie K(2022) 6454 final zo 6. septembra 2022, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a fungovaním Dohody o Európskom hospodárskom priestore, prijaté podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 139/2004, rozhodnutia podľa článku 8 ods. 5 písm. a) a c) tohto nariadenia a každé budúce rozhodnutie vyžadujúce zrušenie tejto koncentrácie podľa článku 8 ods. 4 uvedeného nariadenia a ukladajúce pokuty za porušenie článku 7 ods. 1 toho istého nariadenia sú alebo budú vychádzať z predpokladu, že Komisia má právomoc preskúmať uvedenú koncentráciu. Bolo by preto v záujme Komisie, ako aj spoločností Illumina a Grail a vo všeobecnosti v záujme riadneho výkonu spravodlivosti, aby sa otázka právomoci Komisie, o ktorej má rozhodnúť Súdny dvor, vyriešila čo najskôr.

52

Článok 133 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že ak si povaha tejto veci vyžaduje prejednať ju bez zbytočného odkladu, môže predseda Súdneho dvora na žiadosť žalobcu alebo žalovaného po vypočutí druhého účastníka konania, sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodnúť, že táto vec sa prejedná v skrátenom súdnom konaní.

56

V tejto súvislosti záujem inštitúcií Únie na čo najrýchlejšom určení rozsahu práv a povinností, ktoré im vyplývajú z práva Únie, nemôže vo všetkých prípadoch preukázať existenciu výnimočnej okolnosti, ktorá by odôvodňovala prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2022, Komisia/Poľsko (Protokol č. 36), C‑207/21 P , EU:C:2022:560 , bod 40 a citovanú judikatúru].

57

Vzhľadom na význam týchto vecí však predseda Súdneho dvora rozhodol, že sa v nich rozhodne prednostne podľa článku 53 ods. 3 rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 18. októbra 2017, Weiss a i., C‑493/17 , EU:C:2017:792 , body 13 a 14 , ako aj rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , bod 41 ).

O návrhoch odvolateliek

58

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy tohto odvolacieho konania, ako aj konania pred Všeobecným súdom.

59

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolania a

–

zamietol odvolania a

–

uložil spoločnostiam Illumina a Grail povinnosť nahradiť trovy konania.

62

Dozorný orgán EZVO navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zrušil sporné rozhodnutia, žiadosť o postúpenie a informačný list a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy tohto odvolacieho konania vrátane jej vlastných trov konania.

64

67

Grail na podporu svojho odvolania vo veci C‑625/22 P uvádza aj tri odvolacie dôvody založené na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článku 22 nariadenia č. 139/2004, nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa neprimeraného oneskorenia Komisie a nesprávnom právnom posúdení žalobného dôvodu založeného na legitímnej dôvere a právnej istote, ktoré sa vo veľkej miere prekrývajú s odvolacími dôvodmi predloženými spoločnosťou Illumina.

68

Najprv treba spoločne preskúmať prvý odvolací dôvod založený na nesprávnom výklade článku 22 nariadenia č. 139/2004, a najmä jeho odseku 1.

Argumentácia účastníkov konania

69

Výklad Všeobecného súdu vytvára právnu neistotu aj v rozsahu, v akom pravidlá právomoci, ktoré definuje, spočívajú výlučne na kvalitatívnych kritériách uvedených v článku 22 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 139/2004, a to v rozpore s prístupom prijatým v iných ustanoveniach tohto nariadenia a vo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa kontroly koncentrácií prijatých členskými štátmi.

73

Tento výklad, ktorý členským štátom neukladá žiadnu lehotu na podanie žiadosti o postúpenie prípadov koncentrácie Komisii, by okrem toho vyvolal časovú neistotu a riziko omeškania pri posudzovaní týchto koncentrácií.

74

Ďalej, pokiaľ ide o zásadu proporcionality, posúdenia Všeobecného súdu uvedené v bodoch 167 až 172 napadnutého rozsudku tiež vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Illumina najmä tvrdí, že výklad Všeobecného súdu zaväzuje účastníkov koncentrácií, ktoré nedosiahnu ani prahové hodnoty obratu stanovené v nariadení č. 139/2004, ani limity pre vykonanie kontroly stanovené na vnútroštátnej úrovni, oznámiť tieto koncentrácie v záujme právnej istoty každému z členských štátov, ktoré budú zase povinné zaoberať sa týmito oznámeniami.

75

Podľa spoločnosti Illumina body 140 a 142 napadnutého rozsudku odrážajú nesprávne pochopenie odôvodnení tohto nariadenia a skresľujú výkladový prístup, ktorým sa musí riadiť Všeobecný súd. Po prvé je nesprávne tvrdenie, že koncentrácie, ktoré majú významné účinky na štruktúru hospodárskej súťaže v Únii, sa skúmajú výlučne na úrovni Únie. Po druhé uvedené nariadenie nestanovuje všeobecný režim na zabezpečenie toho, aby všetky koncentrácie ovplyvňujúce štruktúru hospodárskej súťaže v Únii boli kontrolované. Prípadné nedostatky sa majú riešiť skôr výlučne legislatívnou cestou. Po tretie konštatovanie Všeobecného súdu v bode 142 napadnutého rozsudku, podľa ktorého nariadenie č. 139/2004 obsahuje mechanizmy na odstránenie nedostatkov spojených s použitím prahových hodnôt obratu, ignoruje skutočnosť, že tieto prahové hodnoty boli predmetom dlhých diskusií pri vypracovaní nariadenia č. 4064/89 a neskôr nariadenia č. 139/2004. Použitím objektívnych prahových hodnôt obratu, a nie kvalitatívnych hodnotiacich kritérií, normotvorca Únie poskytuje účastníkom koncentrácie a členským štátom právnu istotu, ktorá odráža kompromis, ku ktorému dospeli tieto členské štáty a Komisia.

78

Opis predmetu nariadenia č. 139/2004 Všeobecným súdom ho viedol k prijatiu príliš širokého výkladu „nápravných mechanizmov“ stanovených najmä v článku 22 tohto nariadenia, ktorý by mohol zmeniť rozdelenie právomocí medzi členské štáty a Úniu v prospech Únie. Okrem toho Všeobecný súd vo svojom teleologickom posúdení nezohľadnil otázku, ako treba podľa normotvorcu Únie vykladať článok 22 uvedeného nariadenia s cieľom identifikovať „najvhodnejší“ orgán na prejednanie veci v zmysle odôvodnenia 14 toho istého nariadenia, ak ani vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže, ani orgány Únie nemajú právomoc preskúmať koncentráciu.

82

V prvom rade Grail tvrdí, že doslovný výklad Všeobecného súdu nesprávne pripisuje prílišný význam výrazu „any“ (každej), ktorý predchádza slovu „concentration“ v anglickej verzii článku 22 nariadenia č. 139/2004 (body 91 a 94) a že nezohľadňuje ostatné jazykové verzie tohto nariadenia.

83

V druhom rade historický výklad Všeobecného súdu má viacero medzier. Tento výklad sa na úvod zakladá len na troch dokumentoch, ktoré všetky vypracovala Komisia, a neberie do úvahy iné výkladové prvky, vrátane prípravných prác k nariadeniu č. 4064/89, nariadeniu Rady (ES) č. 1310/97 z 30. júna 1997, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 4064/89 ( Ú. v. ES L 180, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 08/001, s. 164) a nariadeniu č. 139/2004. Ďalej všetky dokumenty, z ktorých Všeobecný súd vychádzal pri výklade pôvodného cieľa článku 22 nariadenia č. 4064/89 (napadnutý rozsudok, bod 96), boli uverejnené po prijatí tohto nariadenia, hoci bolo potrebné odkázať na informácie o zámere normotvorcu v čase, keď prijal uvedené nariadenie. Navyše viaceré kľúčové body historického odôvodnenia Všeobecného súdu nie sú presvedčivé, keďže neodpovedajú na ústrednú otázku, či má Komisia podľa článku 22 nariadenia č. 139/2004 právomoc preskúmať prípad koncentrácie, ktorý jej postúpi členský štát, ktorý má vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií, ale táto koncentrácia nepatrí do pôsobnosti týchto právnych predpisov. Okrem toho žiadny z obmedzených zdrojov citovaných v napadnutom rozsudku nepotvrdzuje historický výklad Všeobecného súdu, ktorý je založený na myšlienke, že toto ustanovenie sleduje iný cieľ, než je umožniť členským štátom, ktoré nemajú vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií, postúpiť prípady koncentrácie Komisii. Napokon tento výklad obsahuje najmä v bodoch 107 až 109 napadnutého rozsudku zjavne nesprávne tvrdenia.

87

Okrem toho podľa spoločnosti Grail Všeobecný súd z veľkej časti nezohľadnil viaceré ustanovenia nariadenia č. 139/2004 a tieto ustanovenia sú nezlučiteľné s jeho výkladom článku 22 tohto nariadenia. Odkazuje najmä na článok 1 ods. 4 a 5, ako aj na článok 22 ods. 2 tretí pododsek a článok 22 ods. 3 tretí pododsek uvedeného nariadenia. Grail tiež tvrdí, že znenie odôvodnenia 15 toho istého nariadenia, ktoré používa výraz „majú tiež právomoc“, je v rozpore s výkladom Komisie, ktorý potvrdil Všeobecný súd.

88

Vo štvrtom rade teleologický výklad Všeobecného súdu je tiež neúplný. Po prvé konštatovanie Všeobecného súdu, že cieľom nariadenia č. 139/2004 je umožniť kontrolu „všetkých koncentrácií“ ovplyvňujúcich hospodársku súťaž v Únii bez ohľadu na prahové hodnoty obratu (napadnutý rozsudok, body 140 až 143), nie je nijako podložené. Po druhé tvrdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého mechanizmy postúpenia predstavujú „účinný nápravný mechanizmus“ na odstránenie nedostatkov spojených s prahovými hodnotami obratu, sa nezakladá na žiadnom precedense a je úplne nedôvodné (napadnutý rozsudok, bod 142).

89

90

Biocom California, ktorá vstúpila do konania na podporu spoločnosti Illumina vo veci C‑611/22 P, sa tiež domnieva, že výklad Všeobecného súdu, podľa ktorého žiadosť podľa článku 22 nariadenia č. 139/2004 môže byť podaná a prijatá bez ohľadu na pôsobnosť vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti kontroly koncentrácií, nie je v súlade so základnými zásadami právnej istoty a proporcionality.

91

Komisia odmieta argumentáciu, ktorú uviedli Illumina a Grail na podporu ich prvého odvolacieho dôvodu.

92

Podľa Komisie je prvý odvolací dôvod spoločnosti Illumina neúčinný. Illumina totiž nijako nespochybňuje body 90 až 94 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd na základe doslovného výkladu článku 22 nariadenia č. 139/2004 konštatoval, že jasné znenie tohto ustanovenia postačuje na podporu tvrdenia Komisie. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že vzhľadom na to, že bod 95 napadnutého rozsudku sa má vykladať v tom zmysle, že na dosiahnutie záveru uvedeného v bode 183 tohto rozsudku bolo potrebné oprieť sa o iné metódy výkladu, sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Domnieva sa teda, že Súdny dvor musí v tejto súvislosti nahradiť odôvodnenie napadnutého rozsudku a rozhodnúť, že doslovný výklad článku 22 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 stačí na zamietnutie prvého žalobného dôvodu prvostupňovej žaloby. Za týchto podmienok vzhľadom na to, že všetky tvrdenia uvedené v rámci prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti Illumina sú založené na iných metódach výkladu, než je doslovný výklad, je tento odvolací dôvod neúčinný a netreba ho preskúmať.

94

Komisia subsidiárne tvrdí, že tento prvý odvolací dôvod nemá právny základ. Aj za predpokladu, že by sa mali zohľadniť metódy výkladu uvedené v odvolaní, Illumina v tomto odvolaní nevysvetlila, v čom jej tvrdenia založené na týchto iných metódach stačia na vyvrátenie jasného zmyslu článku 22 ods. 1 nariadenia č. 139/2004.

95

97

Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady subsidiarity, Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že má právomoc odpovedať na tvrdenia spoločnosti Illumina týkajúce sa uplatnenia tejto zásady. Na jednej strane tvrdí, že Illumina sa nedovolávala neuplatniteľnosti článku 22 nariadenia č. 139/2004 z dôvodu jeho nezlučiteľnosti so zásadou subsidiarity. Na druhej strane sa domnieva, že Illumina nebola oprávnená napadnúť zlučiteľnosť sporného rozhodnutia s touto zásadou, pretože táto zásada nezasahuje do preskúmania zákonnosti aktov prijatých na základe tohto článku. Komisia teda tvrdí najmä, že Všeobecný súd nemal skúmať tvrdenia založené na porušení zásady subsidiarity a že Súdny dvor musí v tejto súvislosti nahradiť odôvodnenie tak, že tvrdenia spoločnosti Illumina zamietne ako irelevantné.

98

V každom prípade aj za predpokladu, že by Súdny dvor považoval za potrebné preskúmať tieto tvrdenia, Komisia zdôrazňuje, že tieto tvrdenia sú v rozpore s tvrdeniami uvedenými v žalobe podanej na Všeobecný súd, že sú nedôvodné, pokiaľ ide o žiadosť o postúpenie zaslanú členským štátom, a že nie sú v súlade so samotnou povahou článku 22 nariadenia č. 139/2004.

99

Pokiaľ ide o predmet nariadenia č. 139/2004 a jeho článku 22, Komisia sa domnieva, že Illumina skresľuje dosah bodov 140 a 142 napadnutého rozsudku a neberie do úvahy skutočnosť, že výklad Komisie zďaleka nesleduje iný cieľ, než je cieľ tohto nariadenia, ale umožňuje „účinnú kontrolu všetkých koncentrácií z hľadiska ich vplyvu na štruktúru hospodárskej súťaže v [Únii]“ v súlade s cieľom uvedeným v odôvodnení 6 uvedeného nariadenia.

Na úvod Komisia zdôrazňuje, že posúdenie Všeobecného súdu v bode 142 napadnutého rozsudku, podľa ktorého je cieľom nariadenia č. 139/2004 „umožniť kontrolu koncentrácií schopných významne narušiť účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu“, je v súlade s odôvodneniami 6 a 7 nariadenia č. 4064/89, podľa ktorých články 85 a 86 Zmluvy o ES (neskôr články 81 a 82 ES, teraz články 101 a 102 ZFEÚ) nie sú dostatočné pre „kontrolu všetkých činností, ktoré sa môžu ukázať ako nezlučiteľné so systémom nenarušenej hospodárskej súťaže podľa Zmluvy“, a preto bolo potrebné vytvoriť právnu úpravu založenú na článku 235 Zmluvy o ES (neskôr článok 308 ES, teraz článok 352 ZFEÚ), ktorá „umožňuje účinnú kontrolu všetkých foriem koncentrácie z hľadiska ich účinku na sústavu hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva“. Komisia sa domnieva, že Grail sa vôbec nezaoberá dôsledkami uplatnenia článku 352 ZFEÚ. Možnosť, ktorú článok 22 nariadenia č. 139/2004 poskytuje členským štátom, a to požiadať o postúpenie prípadu koncentrácie, je príkladom výkonu práva priznaného právom Únie, ktoré prekrýva vnútroštátne právo.

103

106

Komisia sa teda domnieva, že prvý odvolací dôvod spoločnosti Grail v rozsahu, v akom sa zakladá na prípravných prácach predložených v rámci odvolania alebo neskôr, je neprípustný. Okrem toho Komisia, ktorá vychádza z rozsudku z 2. októbra 2019, Crédit mutuel Arkéa/ECB ( C‑152/18 P a C‑153/18 P , EU:C:2019:810 , bod 39 ), tvrdí, že výkladové dokumenty priložené k odvolaniu, ktoré boli predložené Všeobecnému súdu, sú prípustné len v rozsahu, v akom sa nachádzajú aj v samotnom texte tohto odvolania alebo sú v ňom prinajmenšom dostatočne vysvetlené.

107

Po tretie, pokiaľ ide o teleologický výklad tohto ustanovenia, Komisia zdôrazňuje, že cieľom nariadenia č. 139/2004 je umožniť kontrolu všetkých koncentrácií ovplyvňujúcich hospodársku súťaž v Únii nezávisle od prahových hodnôt obratu uvedených v článku 1 tohto nariadenia, keďže uvedeným nariadením nie je dotknuté právo členských štátov zachovať si vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií a stanoviť prahové hodnoty, od ktorých majú právomoc vykonávať svoju kontrolu podľa týchto režimov. Skutočnosť, že Komisia je v zásade príslušná preskúmať len koncentrácie, ktoré majú európsky význam, nemá vplyv na jej právomoc akceptovať postúpenie prípadov koncentrácie na základe mechanizmov postúpenia stanovených v nariadení č. 139/2004. Článok 22 tohto nariadenia poskytuje, ako sa uvádza v jeho odôvodnení 11, „účinný nápravný mechanizmus v zmysle zásady subsidiarity“, keďže umožňuje dosiahnuť cieľ uvedeného nariadenia, pričom obmedzuje hlavnú právomoc Komisie na koncentrácie zodpovedajúce prahovým hodnotám stanoveným v článku 1 toho istého nariadenia.

110

Po štvrté sa Komisia domnieva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Grail, napadnutý rozsudok nevedie k výsledkom nezlučiteľným s nariadením č. 139/2004. Tvrdenia spoločnosti Grail v podstate vykazujú „zjavnú zaujatosť“ v súvislosti so spôsobom, akým sa domnieva, že by mal fungovať systém kontroly koncentrácií v Únii, čo nie je otázkou, ktorá patrí do právomoci Súdneho dvora.

111

Francúzska republika, Holandské kráľovstvo, ako aj Dozorný orgán EZVO tiež odmietajú tvrdenia spoločností Illumina a Grail. Tieto spoločnosti prehliadajú najmä prevahu doslovného výkladu a ignorujú jasné a presné znenie prvej časti vety článku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004, ktorá nerozlišuje podľa toho, či členský štát má alebo nemá vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií. Mechanizmy postúpenia fungujú ako účinné „nápravné mechanizmy“ na umožnenie účinnej kontroly všetkých koncentrácií z hľadiska ich vplyvu na štruktúru hospodárskej súťaže v Únii.

V druhom rade sa Všeobecný súd domnieval, že toto posúdenie nemožno spochybniť tvrdeniami spoločností Illumina a Grail, ktoré boli založené na nemožnosti postúpiť prípad koncentrácie Komisii, ak členský štát definoval podmienky, za ktorých kontroluje koncentrácie bez európskeho významu, na porušení zásad subsidiarity, proporcionality a právnej istoty, ako aj na výnimočnej povahe postúpení na základe článku 22 tohto nariadenia.

115

V tejto súvislosti najmä v bode 177 napadnutého rozsudku konštatoval, že toto ustanovenie zavádza „nápravný mechanizmus“ s cieľom umožniť účinnú kontrolu všetkých koncentrácií, ktoré môžu významne narušiť účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu a ktoré nepatria do pôsobnosti právnych predpisov v oblasti kontroly koncentrácií medzi Európskou úniou a členskými štátmi z dôvodu, že prahové hodnoty obratu neboli prekročené.

116

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry, a ako pripomenul Všeobecný súd v bode 88 napadnutého rozsudku, si výklad ustanovenia práva Únie vyžaduje zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého patrí, ako aj ciele a účel, ktorý sleduje akt, ktorého je súčasťou. Legislatívna história ustanovenia práva Únie môže tiež poskytnúť informácie relevantné pre jeho výklad [rozsudky z 10. decembra 2018, Wightman a i., C‑621/18 , EU:C:2018:999 , bod 47 , ako aj z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele), C‑24/19 , EU:C:2020:503 , bod 37 a citovaná judikatúra].

117

120

V dôsledku toho treba posúdiť dôvodnosť výkladu, ktorý vykonal Všeobecný súd, postupujúc na tento účel podľa jednotlivých etáp jeho odôvodnenia.

O doslovnom výklade

121

V bode 89 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pripomenul znenie článku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004 a poznamenal, že toto ustanovenie stanovuje štyri kumulatívne podmienky na povolenie postúpenia prípadu koncentrácie Komisii. Po prvé žiadosť adresovanú Komisii, aby preskúmala koncentráciu, musí predložiť jeden alebo viacero členských štátov. Po druhé koncentrácia, ktorá je predmetom tejto žiadosti, musí zodpovedať definícii koncentrácie uvedenej v článku 3 tohto nariadenia bez toho, aby dosiahla prahové hodnoty pre európsky význam stanovené v článku 1 uvedeného nariadenia. Po tretie táto koncentrácia musí ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po štvrté uvedená koncentrácia musí predstavovať hrozbu významného narušenia hospodárskej súťaže na území členského štátu alebo členských štátov, ktoré podali uvedenú žiadosť.

122

Tieto úvahy neobsahujú žiadne nesprávne posúdenie.

126

Je pravda, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že výklad ustanovenia práva Únie nemôže mať za následok odstránenie celého potrebného účinku jasného a presného znenia tohto ustanovenia (rozsudky z 25. januára 2022, VYSOČINA WIND, C‑181/20 , EU:C:2022:51 , bod 39 , a z 13. októbra 2022, Gmina Wieliszew, C‑698/20 , EU:C:2022:787 , bod 83 ).

127

Súd Únie však nie je zbavený možnosti použiť v určitých situáciách metódy výkladu, ktoré považuje za vhodné, na objasnenie presného rozsahu ustanovenia práva Únie, ktoré je zdanlivo jasné, pričom treba spresniť, že každé ustanovenie práva Únie treba umiestniť do svojho kontextu a vykladať vo svetle všetkých ustanovení tohto práva, jeho cieľov a jeho vývoja ku dňu, keď sa má predmetné ustanovenie uplatniť (rozsudky zo 6. októbra 1982, Cilfit a i., 283/81 , EU:C:1982:335 , bod 20 , ako aj zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, C‑561/19 , EU:C:2021:799 , bod 46 ).

128

131

Pred preskúmaním dôvodnosti tvrdení odvolateliek smerujúcich proti jednotlivým častiam posúdenia Všeobecného súdu sa treba vyjadriť k prípustnosti dôkazov predložených spoločnosťou Grail v tomto kontexte.

– O prípustnosti dôkazov predložených spoločnosťou Grail

132

Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu vo veci C‑625/22 P spochybňuje prípustnosť dôkazov, ktoré Grail uviedla na podporu svojich výhrad týkajúcich sa historického výkladu. Komisia totiž tvrdí, že hoci vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania v prvostupňovom konaní venovala tomuto výkladu iba dva body, Grail vo svojom odvolaní odkazuje na množstvo dokumentov vypracovaných v rámci prípravných prác k prijatiu nariadenia č. 4064/89, nariadenia č. 1310/97 a nariadenia č. 139/2004, ktoré pripojila k tomuto odvolaniu. Uvádza, že tieto dokumenty, z ktorých väčšina nebola uverejnená, neboli oznámené Všeobecnému súdu, a teda neboli pred ním prejednané.

133

Úvahy Všeobecného súdu v rámci historického výkladu sa týkajú po prvé skutočnosti, že pôvodne nebolo vylúčené, že mechanizmus postúpenia prípadu koncentrácie Komisii, ktorý bol pôvodne stanovený v článku 22 ods. 3 nariadenia č. 4064/89, hoci bol pôvodne vytvorený pre členské štáty, ktoré ešte nemajú režim kontroly koncentrácií, môžu využiť aj členské štáty, ktoré takýto režim majú (napadnutý rozsudok, body 96 až 99), po druhé okolnosti, že ciele tohto mechanizmu „boli postupne rozširované“ s cieľom posilniť uplatňovanie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže na koncentrácie s cezhraničnými účinkami medzi podnikmi (napadnutý rozsudok, body 100 až 104), po tretie záverov v nadväznosti na návrh Komisie nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi („nariadenie ES o fúziách“) ( Ú. v. EÚ C 20, 2003, s. 4 ; ďalej len „návrh z roku 2003“) v kontexte prepracovania nariadenia č. 4064/89 a prijatia nariadenia č. 139/2004 (napadnutý rozsudok, body 105 až 114) a po štvrté irelevantnosti dokumentov uverejnených Komisiou po prijatí tohto posledného uvedeného nariadenia (napadnutý rozsudok, bod 115).

136

Po prvé, pokiaľ ide o posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého nebolo spočiatku vylúčené, že mechanizmus postúpenia prípadu koncentrácie Komisii, pôvodne stanovený v článku 22 ods. 3 nariadenia č. 4064/89, môže byť využívaný nielen členskými štátmi, ktoré nemajú vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií, ale tiež členskými štátmi, ktoré takéto právne predpisy majú, je nutné konštatovať, že toto posúdenie sa zakladá na viacerých dokumentoch vypracovaných Komisiou, a to konkrétne zelená kniha Komisie z 31. januára 1996 o revízii nariadenia o fúziách, COM(96) 19 final, zelená kniha Komisie z 11. decembra 2001 o revízii nariadenia Rady č. 4064/89, COM(2001) 745 final a návrh z roku 2003.

140

To isté platí pre odkaz v bode 99 napadnutého rozsudku na skutočnosť, že už v čase prijatia zelenej knihy Komisie z 11. decembra 2001 o revízii nariadenia Rady č. 4064/89, COM(2001) 745 final, iba Luxemburské veľkovojvodstvo takéto právne predpisy nemalo, čo viedlo Komisiu k tomu, aby v bode 85 uvedenej zelenej knihy konštatovala, že „v praxi bol potenciál uplatnenia článku 22 ods. 3 [nariadenia č. 4064/89] v jeho pôvodnej podobe veľmi obmedzený“. Ako uviedol generálny advokát v bode 87 svojich návrhov, táto časť bodu 85 zelenej knihy naznačuje, že prijatie vnútroštátneho systému kontroly koncentrácií väčšinou členských štátov znamená, že mali obmedzenejší záujem postúpiť preskúmanie koncentrácie Komisii. Neobsahuje však žiadnu informáciu, a to ani implicitnú, podľa ktorej by Komisia mala právomoc preskúmať prípady, ktoré jej boli postúpené členským štátom, ktorý prijal takýto vnútroštátny systém, nezávisle od otázky, či takéto prípady patria do uvedeného systému.

141

Po druhé, pokiaľ ide o okolnosť, že ciele tohto mechanizmu „boli postupne rozširované“ s cieľom posilniť uplatňovanie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže na koncentrácie s cezhraničnými účinkami medzi podnikmi, je pravda, že úvahy uvedené v tejto súvislosti v bodoch 100 až 104 napadnutého rozsudku spočívajú na správnych zisteniach. Nepodporujú však ani prístup, ktorý presadzuje Komisia v prejednávaných veciach, pokiaľ ide o pôsobnosť mechanizmu postúpenia stanoveného v článku 22 nariadenia č. 139/2004.

142

Konkrétne, hoci je pravda, ako Všeobecný súd rozhodol v bode 102 napadnutého rozsudku, že cieľom tohto mechanizmu bolo umožniť členským štátom požiadať Komisiu o preskúmanie koncentrácie, ak nie sú dosiahnuté prahové hodnoty stanovené v článku 1 tohto nariadenia, toto objasnenie nie je presvedčivé na účely určenia, či článok 22 uvedeného nariadenia umožňuje členským štátom, ktoré majú vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií, postúpiť prípady koncentrácií, na ktoré sa tieto právne predpisy nevzťahujú.

146

Preskúmanie prípravných prác na následných nariadeniach týkajúcich sa kontroly koncentrácií, najmä historických dokumentov týkajúcich sa prijatia nariadení č. 4064/89 a 139/2004, naopak smeruje k spochybneniu tohto posúdenia, keďže, ako uviedol generálny advokát najmä v bodoch 102 a 105 svojich návrhov, žiadny z týchto dokumentov nepotvrdzuje vôľu normotvorcu Únie využiť mechanizmy postúpenia stanovené v článku 22 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 a v článku 22 nariadenia č. 139/2004 na odstránenie údajných medzier vyplývajúcich z nepružnosti prahových hodnôt stanovených v článku 1 každého z týchto nariadení.

147

V tejto súvislosti, ako sám Všeobecný súd uviedol v bode 97 napadnutého rozsudku a ako sa všetci účastníci konania zhodujú, mechanizmus postúpenia, zavedený pôvodne v článku 22 ods. 3 nariadenia č. 4064/89, bol výsledkom želania Holandského kráľovstva, ktoré v tom čase nemalo vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií, zabezpečiť, aby Komisia preskúmala koncentrácie s negatívnymi účinkami na jeho území za predpokladu, že tieto koncentrácie ovplyvňujú aj obchod medzi členskými štátmi, a preto bol tento mechanizmus označený ako „holandská doložka“ [bod 133 pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie Rade – Správa o uplatňovaní nariadenia č. 139/2004 z 30. júna 2009 (SEC(2009) 808 final/2)]. Inými slovami, uvedený mechanizmus sa presadil predovšetkým preto, lebo niektoré členské štáty nemali režim preventívnej kontroly ( ex ante ) koncentrácií.

148

O kontextovom výklade

151

Na podporu svojho kontextového výkladu, podľa ktorého členský štát môže požiadať o postúpenie prípadu koncentrácie podľa článku 22 nariadenia č. 139/2004 bez ohľadu na pôsobnosť jeho právnych predpisov v oblasti kontroly koncentrácií ex ante , Všeobecný súd v bodoch 118 až 138 napadnutého rozsudku uviedol niekoľko úvah. Tieto úvahy sa týkajú po prvé právneho základu tohto nariadenia, po druhé skutočnosti, že článok 1 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý definuje jeho pôsobnosť, výslovne odkazuje na článok 22 toho istého nariadenia, po tretie konštatovania, že podmienky uplatnenia tohto posledného uvedeného ustanovenia sa zásadne odlišujú od podmienok stanovených v článku 4 ods. 5 nariadenia č. 139/2004 – ustanovenia, ktoré tiež umožňuje, na žiadosť účastníkov konania a pred jej oznámením, aby členský štát postúpil Komisii prípad koncentrácie, ktorá nemá európsky význam – po štvrté skutočnosti, že mechanizmus postúpenia stanovený v článku 22 tohto nariadenia sa odlišuje od mechanizmu stanoveného v článku 4 ods. 4 a článku 9 uvedeného nariadenia – ustanovení, ktoré upravujú postúpenie prípadu koncentrácie s európskym významom príslušným orgánom členského štátu – a po piate vzťahu medzi článkom 22 ods. 1 prvým pododsekom toho istého nariadenia a ostatnými ustanoveniami tohto článku.

152

Na jednej strane je potrebné zaoberať sa týmito rôznymi skutočnosťami, ktoré Všeobecný súd konkrétne preskúmal, a na druhej strane preskúmať, či, ako tvrdia odvolateľky, Všeobecný súd nezohľadnil ďalšie súvislosti, ktoré by mohli objasniť rozsah pôsobnosti mechanizmu postúpenia stanoveného v článku 22 nariadenia č. 139/2004.

Toto posúdenie Všeobecného súdu nevyplýva z nesprávneho právneho posúdenia. Z odôvodnenia 7 nariadenia č. 4064/89 a z odôvodnenia 7 nariadenia č. 139/2004, ako aj z prípravných prác na nariadení č. 4064/89 vyplýva, že normotvorca Únie sa domnieval, že článok 103 ZFEÚ – ktorý umožňuje prijatie právnych predpisov určených „na vykonávanie zásad stanovených v článkoch 101 a 102 [ZFEÚ]“ – sám osebe nepostačuje na vytvorenie režimu kontroly koncentrácií, ktorý by mal zabrániť už samotnému vytváraniu dominantného postavenia a ktorý by tiež zachycoval koncentrácie na trhu poľnohospodárskych výrobkov, ktoré podľa článku 38 ods. 3 ZFEÚ a prílohy I k Zmluve o FEÚ môžu podliehať osobitnému právnemu režimu, ktorý zahŕňa výnimky z úplného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže Únie.

156

Napriek tomu však nebolo preukázané, že článok 352 ZFEÚ umožňuje založiť právomoc Komisie kontrolovať koncentráciu, ktorá nemá európsky význam, aj keď členský štát, ktorý podal na tento účel žiadosť na základe článku 22 nariadenia č. 139/2004, má vnútroštátne právne predpisy, z ktorých vyplýva, že sám nemá právomoc kontrolovať túto koncentráciu.

157

Po druhé odkaz v bodoch 121 až 124 napadnutého rozsudku na článok 1 ods. 1 nariadenia č. 139/2004, ktorý definuje prahové hodnoty, pri prekročení ktorých sa koncentrácia považuje za koncentráciu s „významom pre celé spoločenstvo“, a teda podlieha režimu povinného oznamovania Komisii, a ktorý spresňuje, že týmito prahovými hodnotami nie je „dotknutý článok 4 ods. 5 a článok 22“, nemožno považovať za rozhodujúci.

158

161

Po štvrté, pokiaľ ide o vzťah medzi článkom 22 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 139/2004 a ostatnými ustanoveniami tohto článku, ktorý bol preskúmaný v bodoch 130 až 137 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd zohľadnil sedem skutočností.

162

Po prvé Všeobecný súd v bode 130 napadnutého rozsudku uviedol, že zo znenia článku 22 ods. 1 druhého pododseku tohto nariadenia nemožno vyvodiť, že tento článok sa uplatňuje na členské štáty, ktoré majú vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií, len v prípade, že sa na dotknuté koncentrácie vzťahujú tieto právne predpisy.

163

Ako však uviedol generálny advokát v bode 124 svojich návrhov, znenie článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004, ktoré stanovuje, že žiadosť o postúpenie sa má podať v lehote najneskôr 15 pracovných dní odo dňa „oznámenia“ koncentrácie, alebo ak oznámenie nie je potrebné, odo dňa, kedy sa inak o nej príslušné členské štáty „dozvedeli“, neznamená, že článok 22 ods. 1 prvý pododsek tohto nariadenia upravuje situácie, v ktorých sa koncentrácie neoznamujú, ale len dávajú na vedomie dotknutému členskému štátu buď preto, že nepatria do pôsobnosti uvedených právnych predpisov, alebo preto, že také právne predpisy neexistujú.

167

S týmto posúdením treba súhlasiť, keďže tento všeobecný odkaz, posudzovaný samostatne, sa nezdá byť presvedčivý pre určenie významu a pôsobnosti článku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004.

168

Po tretie Všeobecný súd v bode 132 napadnutého rozsudku konštatoval, že článok 22 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 139/2004, ktorý stanovuje, že „každý iný členský štát má právo pripojiť sa k pôvodnej žiadosti [o postúpenie]“, je „v súlade s článkom 22 ods. 1 a potvrdzuje, že každý členský štát môže podať žiadosť o postúpenie alebo pripojenie podľa tohto článku bez ohľadu na rozsah pôsobnosti svojich vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti kontroly koncentrácií“. Treba však konštatovať, že toto posúdenie nemá žiadnu oporu v znení uvedeného článku.

169

Po štvrté Všeobecný súd v bode 133 napadnutého rozsudku rozhodol, že skutočnosť, že podľa článku 22 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia č. 139/2004 „všetky národné lehoty týkajúce sa koncentrácie sa prerušujú“, znamená len to, že ak taká vnútroštátna lehota začala plynúť, preruší sa. Toto ustanovenie však neposkytuje žiadny údaj, či už na podporu odvolateliek alebo Komisie, pokiaľ ide o presnú identifikáciu prípadov koncentrácie, ktoré môžu byť predmetom postúpenia Komisii podľa tohto článku.

172

Hoci Všeobecný súd správne uviedol, že povinnosť pozastavenia stanovená v článku 7 nariadenia č. 139/2004 sa vzťahuje na všetky koncentrácie, ktorých postúpenie Komisii sa požadovalo, a to s cieľom zabezpečiť účinnosť systému kontroly zavedeného týmto nariadením a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže predtým, ako sa rozhodne, či Komisia preskúma vec, znenie článku 22 ods. 4 prvého pododseku uvedeného nariadenia nepodporuje výklad navrhovaný Komisiou v prejednávaných veciach.

173

Po siedme Všeobecný súd v bode 137 napadnutého rozsudku uviedol, že v súlade s článkom 22 ods. 5 nariadenia č. 139/2004 „Komisia môže informovať jeden alebo viaceré členské štáty o tom, že zistila, že koncentrácia spĺňa kritériá podľa odseku 1 [tohto článku]“. Keďže táto formulácia odkazuje len na tieto kritériá, Všeobecný súd dospel k záveru, že toto ustanovenie nepožaduje, aby prípad koncentrácie, ktorého postúpenie sa požaduje, patril do pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti kontroly koncentrácií.

174

Toto ustanovenie sa však obmedzuje na stanovenie, že Komisia môže informovať členské štáty o koncentrácii a vyzvať ich, aby predložili žiadosť na základe článku 22 ods. 5 tohto nariadenia. V rozsahu, v akom toto ustanovenie odkazuje na článok 22 ods. 1 uvedeného nariadenia a keďže v bode 128 tohto rozsudku bolo konštatované, že znenie tohto posledného uvedeného ustanovenia nepodporuje ani výklad zastávaný Komisiou, ani výklad zastávaný spoločnosťami Illumina a Grail, je potrebné dospieť k analogickému konštatovaniu, pokiaľ ide o tento článok 22 ods. 5.

V prvom rade, pokiaľ ide o článok 4 ods. 5 nariadenia č. 139/2004, ktorý stanovuje iný mechanizmus postúpenia umožňujúci účastníkom koncentrácie, ktorá nemá európsky význam a ktorá môže byť kontrolovaná podľa vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže najmenej troch členských štátov, požiadať, aby táto koncentrácia bola preskúmaná Komisiou, je pravda, že Všeobecný súd v bode 126 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že toto ustanovenie a článok 22 toho istého nariadenia sa značne odlišujú, pokiaľ ide o podmienky ich uplatnenia a ich príslušné ciele.

178

Treba však uviesť, že na rozdiel od koncentrácií, ktoré pôvodne nemajú európsky význam, ale môžu dosiahnuť takýto význam za podmienok stanovených v článku 4 ods. 5 piatom pododseku nariadenia č. 139/2004, koncentrácie preskúmané Komisiou na základe článku 22 tohto nariadenia sa nepovažujú za koncentrácie, ktoré majú európsky význam. V súlade s týmto konštatovaním sú iba členský štát alebo členské štáty, ktoré podali žiadosť na základe článku 22 uvedeného nariadenia, podľa tretieho pododseku odseku 3 tohto ustanovenia zbavené možnosti uplatniť svoje vnútroštátne právo hospodárskej súťaže na dotknutú koncentráciu.

179

V rámci tohto mechanizmu, pokiaľ ide o žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov, ktoré majú vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií ex ante , preskúmanie predmetnej koncentrácie Komisiou nahrádza preskúmanie, ktoré by prípadne bolo vykonané v tomto členskom štáte alebo týchto členských štátoch, pričom toto nahradenie nemá vplyv na prípadné preskúmanie tejto koncentrácie v iných členských štátoch. Naproti tomu v rámci mechanizmu postúpenia stanoveného v článku 4 ods. 5 nariadenia č. 139/2004 okolnosť, že predmetná koncentrácia sa považuje za koncentráciu, ktorá má európsky význam, a že musí byť oznámená Komisii v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku, znamená, že žiadny členský štát na túto koncentráciu neuplatní svoje vnútroštátne právo hospodárskej súťaže.

Táto úvaha však nezohľadňuje jednu z podmienok uplatnenia uvedenú v tomto poslednom uvedenom ustanovení, podľa ktorej predmetná koncentrácia musí predstavovať hrozbu významného narušenia hospodárskej súťaže „na území členského štátu alebo členských štátov“, ktoré žiadajú o postúpenie prípadu tejto koncentrácie. Táto podmienka totiž ukazuje, že mechanizmus postúpenia uvedený v článku 22 nariadenia č. 139/2004 je určený na to, aby umožnil kontrolu koncentrácií, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž v členskom štáte, ktorý buď nemá vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií, alebo sa domnieva, že túto kontrolu má vykonať Komisia vzhľadom na nevyhnutnosť, ktorá bola jasne uvedená pri zmene nariadenia č. 4064/89 nariadením č. 1310/97 a neskôr posilnená prijatím nariadenia č. 139/2004, rozšíriť zásadu „jednostupňového konania“ s cieľom umožniť Komisii preskúmať koncentráciu, ktorá bola oznámená alebo musí byť oznámená vo viacerých členských štátoch, aby sa zabránilo viacnásobným vnútroštátnym podaniam.

183

V treťom rade, pokiaľ ide o ostatné ustanovenia nariadenia č. 139/2004, Všeobecný súd pochybil, keď nezohľadnil skutočnosť, že nariadenie č. 139/2004 rovnako ako nariadenie č. 4064/89 stanovuje zjednodušený postup na účely revízie prahových hodnôt, ktoré definujú pôsobnosť týchto nariadení. Článok 1 ods. 4 a 5 nariadenia č. 139/2004 tak umožňuje Rade na návrh Komisie revidovať prahové hodnoty a kritériá, ktoré podľa tohto článku definujú pôsobnosť tohto nariadenia „na základe štatistických údajov, ktoré môžu byť pravidelne poskytované členskými štátmi“ a v dôsledku správy predloženej Rade pred 1. júlom 2009.

186

Tak Illumina, ako aj Grail kritizujú úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa cieľa nariadenia č. 139/2004 a jeho článku 22. Všeobecný súd sa teda nesprávne domnieval, že toto nariadenie stanovuje „nápravné mechanizmy“ na odstránenie medzier kontroly, ktoré sú vlastné režimu, ktorý používa prahové hodnoty obratu, na účely priznania právomoci Komisii a že použil príliš široký výklad týchto mechanizmov. V skutočnosti uvedené nariadenie malo zabezpečiť vysoký stupeň predvídateľnosti a právnej istoty, ako aj zaručiť, ako sa uvádza v odôvodnení 14 toho istého nariadenia, aby prípady koncentrácií riešil najvhodnejší orgán.

187

V tejto súvislosti treba uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 140 až 151 napadnutého rozsudku vykonal teleologický výklad článku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004, pričom odkázal najmä na znenie odôvodnení tohto nariadenia.

188

V bodoch 140 až 144 napadnutého rozsudku sa najmä domnieval, že ako vyplýva z odôvodnení 5, 6, 8, 24 a 25 uvedeného nariadenia, jeho cieľom je „umožniť účinnú kontrolu všetkých koncentrácií s významným vplyvom na štruktúru hospodárskej súťaže v Európskej únii“. Všeobecný súd sa v tejto súvislosti domnieval, že z odôvodnenia 11 nariadenia č. 139/2004 vyplýva, že jednotlivé postúpenia vytvárajú „nápravný mechanizmus“, čo znamená, že zakladajú „subsidiárnu právomoc Komisie, ktorá jej poskytuje flexibilitu potrebnú na dosiahnutie cieľa tohto nariadenia“.

192

Všeobecný súd po prvé nesprávne rozhodol, že tento článok treba, ako vyplýva z odôvodnenia 11 tohto nariadenia, považovať za „nápravný mechanizmus“ určený na nápravu nedostatkov systému kontroly koncentrácií tým, že umožňuje kontrolu koncentrácií, ktoré nedosahujú prahové hodnoty Únie ani vnútroštátne prahové hodnoty. Ako vyplýva z dôvodovej správy k nariadeniu č. 139/2004 a ako uviedol generálny advokát v bode 179 svojich návrhov, toto odôvodnenie 11 odkazuje na mechanizmus, ktorý má nápravnú funkciu z hľadiska rozdelenia právomocí medzi Komisiu a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže, pričom zohľadňuje potrebu právnej istoty pre dotknuté podniky a zásadu „jednostupňového konania“.

193

V tejto súvislosti treba uviesť, že uvedené odôvodnenie 11 sa nenachádzalo v nariadení č. 4064/89, ale bolo vložené do dôvodovej správy k nariadeniu č. 139/2004 len s cieľom reagovať na obavy vyplývajúce z možnosti viacerých oznámení, ktorá bola uznaná od roku 1997. Neumožňuje teda vyvodiť, že mechanizmus postúpenia uvedený v článku 22 nariadenia č. 139/2004 má za cieľ vyplniť medzeru v systéme kontroly koncentrácií, ktorý spočíva na zásade presného rozdelenia právomocí Komisie a vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže tým, že umožňuje Komisii preskúmať koncentrácie, ktoré nedosahujú prahové hodnoty stanovené tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

194

Okrem toho skutočnosť, že niektoré odôvodnenia tohto nariadenia, najmä odôvodnenia 6 a 24, odkazujú na účinnú kontrolu „všetkých koncentrácií“, nepodporuje stanovisko Komisie, keďže táto formulácia sa týka iba koncentrácií s európskym významom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2020, Marine Harvest/Komisia, C‑10/18 P , EU:C:2020:149 , bod 108 a citovanú judikatúru), ktoré nie sú v prejednávaných veciach sporné.

198

Okrem toho treba zdôrazniť, že uvedené odôvodnenie 15 odkazuje na „ostatné členské štáty, ktoré majú tiež právomoc posudzovať koncentráciu“. Takýto odkaz má zmysel len vtedy, ak je právomoc členského štátu kontrolovať koncentráciu predchádzajúcou podmienkou na to, aby tento členský štát mohol požiadať o postúpenie tohto prípadu koncentrácie Komisii alebo aby sa mohol pripojiť k takejto žiadosti.

199

Po tretie tak z historického, ako aj kontextového výkladu nariadenia č. 139/2004 vyplýva, že mechanizmus postúpenia stanovený teraz v článku 22 tohto nariadenia sleduje iba dva hlavné ciele. Prvým cieľom, ktorý podnietil zavedenie mechanizmu postúpenia do nariadenia č. 4064/89, označovaný ako „holandská doložka“, bolo umožniť preskúmanie koncentrácií, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž na miestnej úrovni, ak príslušný členský štát nemá vnútroštátne právne predpisy v oblasti kontroly koncentrácií. Druhým cieľom, ktorý bol zavedený pri zmene nariadenia č. 4064/89 nariadením č. 1310/97 a neskôr posilnený prijatím nariadenia č. 139/2004, je, ako bolo uvedené v bodoch 192 a 193 tohto rozsudku, rozšírenie zásady „jednostupňového konania“ s cieľom umožniť Komisii preskúmať koncentráciu, ktorá bola oznámená alebo musí byť oznámená vo viacerých členských štátoch, aby sa zabránilo viacnásobným vnútroštátnym podaniam, a tak sa posilnila právna istota pre podniky.

200

Nebolo však preukázané, že tento mechanizmus bol určený na odstránenie medzier v systéme kontroly, ktoré sú vlastné systému založenému najmä na prahových hodnotách obratu, ktorý už zo svojej podstaty nemôže pokrývať všetky potenciálne problematické koncentrácie.

204

Na tento účel, podobne ako pôvodné nariadenie o kontrole koncentrácií č. 4064/89, nariadenie č. 139/2004 obsahuje ustanovenia, ktorých cieľom je z dôvodov právnej bezpečnosti a v záujme dotknutých podnikov obmedziť dĺžku konaní, ktorých predmetom je skúmanie koncentrácií a ktoré vedie Komisia. V tejto súvislosti si normotvorca želal zabezpečiť kontrolu koncentrácií v lehotách zlučiteľných súčasne s požiadavkami dobrého riadenia a s požiadavkami podnikateľského života (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C‑42/01 , EU:C:2004:379 , body 51 a 53 , ako aj citovanú judikatúru).

205

Výklad článku 22 nariadenia č. 139/2004 navrhovaný Komisiou, ako ho potvrdil Všeobecný súd, však môže narušiť rovnováhu medzi rôznymi cieľmi sledovanými týmto nariadením.

206

Tento výklad predovšetkým ohrozuje účinnosť, predvídateľnosť a právnu istotu, ktoré musia byť účastníkom koncentrácie zaručené.

210

Ako však v podstate zdôraznil generálny advokát v bodoch 206 až 213 svojich návrhov, na jednej strane by neformálne oznámenie koncentrácie každému z vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže v členských štátoch a v ostatných štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, ako to navrhla Komisia, bolo nezlučiteľné s cieľom efektívnosti sledovaným nariadením č. 139/2004. Na druhej strane, ak by sa potvrdil výklad článku 22 tohto nariadenia zamýšľaný Komisiou, procesné požiadavky, ktorým by podniky podliehali, by bolo mimoriadne ťažké definovať, čo by nebolo v súlade s cieľom uvedeného nariadenia zohľadniť potrebu právnej istoty podnikov.

211

Po štvrté potreba umožniť účinnú kontrolu všetkých koncentrácií, ktoré majú významné účinky na štruktúru hospodárskej súťaže v Únii, nemôže v žiadnom prípade viesť k rozšíreniu pôsobnosti nariadenia č. 139/2004.

212

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že od prijatia nariadenia č. 4064/89, ktoré bolo nahradené nariadením č. 139/2004, má Únia osobitné pravidlá uplatniteľné na koncentrácie, ktoré môžu značne narušiť účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti.

216

Ako bolo uvedené v bode 183 tohto rozsudku, na účely revízie prahových hodnôt, ktoré definujú pôsobnosť uvedeného nariadenia, bol stanovený osobitný legislatívny postup. Preto aj za predpokladu, že účinnosť prahových hodnôt na založenie právomoci vychádzajúcich z obratu stanovených v nariadení č. 139/2004 by sa mala ukázať ako nedostatočná na kontrolu určitých koncentrácií, ktoré môžu mať významný vplyv na hospodársku súťaž, prináleží iba normotvorcovi Únie, aby ich preskúmal alebo stanovil ochranný mechanizmus umožňujúci Komisii kontrolovať takúto koncentráciu.

217

Okrem toho aj za predpokladu, že vývoj pozorovaný na niektorých trhoch, ktorý zahŕňa najmä inovatívne podniky, ktoré zohrávajú alebo môžu zohrávať významnú konkurenčnú úlohu napriek tomu, že v čase koncentrácie dosahujú len malý alebo žiadny obrat, odôvodňuje rozšírenie pôsobnosti koncentrácií, ktoré si zasluhujú predbežné preskúmanie, členské štáty môžu znížiť svoje vlastné prahové hodnoty na založenie právomoci vychádzajúce z obratu, ktoré sú stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi.

218

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 139/2004, keď rozhodol, že členské štáty mohli za podmienok, ktoré sú v ňom uvedené, podať žiadosť na základe tohto ustanovenia nezávisle od pôsobnosti ich vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti kontroly koncentrácií ex ante . Všeobecný súd teda nesprávne rozhodol, že Komisia napadnutými rozhodnutiami správne vyhovela žiadosti o postúpenie a žiadostiam o pripojenie podľa článku 22 nariadenia č. 139/2004.

O takýto prípad ide v prejednávanej veci, keďže žalobné dôvody smerujúce k zrušeniu sporných rozhodnutí a informačného listu boli predmetom kontradiktórnej diskusie pred Všeobecným súdom a ich preskúmanie si nevyžaduje prijatie žiadneho dodatočného opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo na preskúmanie spisu.

222

V tejto súvislosti stačí uviesť, že z dôvodov uvedených v bodoch 121 až 218 tohto rozsudku musia byť sporné rozhodnutia zrušené v rozsahu, v akom Komisia nemohla pri rozhodovaní o predmetnej koncentrácii vychádzať z článku 22 nariadenia č. 139/2004. Komisia totiž nesprávne vykladala nariadenie č. 139/2004, keď v týchto rozhodnutiach konštatovala, že môže vyhovieť žiadosti podľa článku 22 tohto nariadenia v situácii, keď členské štáty, ktoré podali túto žiadosť, nie sú podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti kontroly koncentrácií oprávnené preskúmať koncentráciu, ktorá je predmetom tejto žiadosti.

223

Pokiaľ ide o návrhy na zrušenie žiadosti o postúpenie a informačného listu, tieto musia byť naopak zamietnuté.

224

227

Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

228

Keďže Komisia nemala úspech v podstatnej časti svojich návrhov, v súlade s návrhmi spoločností Illumina a Grail je opodstatnené uložiť Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Illumina a Grail tak v prvostupňovom konaní, ako aj v konaní o odvolaní. Rovnako je opodstatnené uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené spoločnosťou Biocom California v súvislosti s jej vedľajším účastníctvom vo veci C‑611/22 P v súlade s jej návrhmi.

229

Podľa článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto poriadku, členské štáty a inštitúcie Únie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Podľa tohto ustanovenia treba rozhodnúť, že Estónska republika, Helénska republika, Francúzska republika a Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

Rozsudok

Všeobecného súdu Európskej únie z 13. júla 2022, Illumina/Komisia ( T‑227/21 , EU:T:2022:447 ), sa zrušuje.

2.

Rozhodnutie Komisie C(2021) 2847 final z 19. apríla 2021, ktorým vyhovela žiadosti Autorité de la concurrence française (Francúzsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže) o preskúmanie koncentrácie v súvislosti s tým, že spoločnosť Illumina, Inc. získala výlučnú kontrolu nad spoločnosťou Grail, Inc. (vec COMP/M.10188 – Illumina/Grail), sa zrušuje.

3.

Rozhodnutia Komisie C(2021) 2848 final, C(2021) 2849 final, C(2021) 2851 final, C(2021) 2854 final a C(2021) 2855 final z 19. apríla 2021, ktorými vyhovela žiadostiam gréckeho, belgického, nórskeho, islandského a holandského orgánu na ochranu hospodárskej súťaže o pripojenie sa k tejto žiadosti o postúpenie veci, sa zrušujú.

4.

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.