C-633/22

62022CJ0633

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 4. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Články 34 a 45 – Uznávanie a výkon rozsudkov – Zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti rozsudkov – Dôvody odmietnutia – Verejný poriadok dožiadaného členského štátu – Uloženie povinnosti denníku a jednému z jeho novinárov nahradiť škodu za poškodenie dobrej povesti športového klubu – Náhrada škody – Článok 11 Charty základných práv Európskej únie – Sloboda tlače“

Vo veci C‑633/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) z 28. septembra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 11. októbra 2022, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Prechal, K. Jürimäe, C. Lycourgos, T. von Danwitz (spravodajca), F. Biltgen a N. Piçarra, sudcovia S. Rodin, P. G. Xuereb, L. S. Rossi, N. Wahl, I. Ziemele, J. Passer a D. Gratsias,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: R. Şereş, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. októbra 2023,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a J. Simon, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis a A. Pérez‑Zurita Gutiérrez, splnomocnené zástupkyne,

–

maltská vláda, v zastúpení: A. Grech, advocate, a D. Sarmiento Ramírez‑Escudero, abogado,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane klubom Real Madrid Club de Fútbol (ďalej len „Real Madrid“), ako aj AE, a EE a spoločnosťou Société Éditrice du Monde SA na strane druhej vo veci výkonu rozsudku vo Francúzsku, ktorý bol vydaný v Španielsku a EE a tejto spoločnosti sa v ňom ukladá povinnosť zaplatiť klubu Real Madrid a AE náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla z dôvodu, že bol o nich v denníku Le Monde uverejnený článok.

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 44/2001

3

Avšak, dodržiavanie práv obhajoby vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť odvolať sa v kontradiktórnom konaní proti vyhláseniu rozsudku za vykonateľný, ak sa domnieva, že je daný niektorý z dôvodov nevykonateľnosti. Žalobca by tiež mal mať k dispozícii opravné prostriedky v prípade, že jeho návrh na vyhlásenie rozsudku za vykonateľný sa zamietol.“

4

Kapitola III nariadenia č. 44/2001 obsahujúca jeho články 32 až 56 uvádzal pravidlá týkajúce sa uznávania a výkonu rozsudkov v členských štátoch vydaných v inom členskom štáte.

5

Článok 33 ods. 1 tohto nariadenia stanovoval:

„Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.“

Podľa článku 36 nariadenia č. 44/2001:

„Za žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.“

8

Články 38 až 52 nariadenia č. 44/2001, ktorý sa nachádza v oddiele 2 kapitoly III tohto nariadenia, upravujú konanie o vyhlásení vykonateľnosti.

9

Článok 38 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 znel:

„Rozsudok vydaný v odvolacom konaní možno napadnúť len opravným prostriedkom uvedeným v prílohe IV.“

12

Podľa článku 45 toho istého nariadenia:

„1. Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo článku 44, môže odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti len na základe jedného z dôvodov uvedených v článkoch 34 a 35. Svoje rozhodnutie vydá bez odkladu.

2. Za žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.“

13

14

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 ) zrušilo a nahradilo nariadenie č. 44/2001.

15

Článok 66 nariadenia č. 1215/2012 stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

2. Bez ohľadu na článok 80 sa nariadenie [č. 44/2001] naďalej uplatňuje na rozsudky vydané v konaniach začatých, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery, ktoré sa schválili alebo uzavreli pred 10. januárom 2015, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia.“

Uznesením z 11. júla 2014 Juzgado de Primera Instancia de Madrid (Súd prvého stupňa Madrid) nariadil výkon tohto rozsudku Tribunal Supremo (Najvyšší súd), ako aj uložil Société éditrice du Monde a EE povinnosť zaplatiť klubu Real Madrid sumu 300000 eur ako istinu a sumu 90000 eur ako úroky a trovy konania. Uznesením z 9. októbra 2014 tiež nariadil výkon uvedeného rozsudku, ako aj zaplatenie sumy 30000 eur ako istiny v prospech AE a sumy 3000 eur ako úroky a trovy konania.

19

Dňa 15. februára 2018 Tribunal de grande instance de Paris (Súd prvej inštancie Paríž, Francúzsko) vydal dve vyhlásenia konštatujúce vykonateľnosť rozsudku Tribunal Supremo (Najvyšší súd) z 24. februára 2014, ako aj týchto uznesení.

20

22

Real Madrid a AE podali opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), ktorý je súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania (ďalej len „vnútroštátny súd“), proti rozsudkom Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) z 15. septembra 2020, pričom tvrdili, že preskúmanie primeranosti náhrady škody sa môže uskutočniť len vtedy, ak má sankčnú, a nie kompenzačnú povahu. Okrem toho Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) tým, že v súvislosti so škodou svojím vlastným posúdením nahradil posúdenie súdu pôvodu, v rozpore s článkom 34 bodom 1 a článkom 36 nariadenia č. 44/2001 zmenil rozhodnutia španielskych súdov, o ktoré ide vo veci samej. Napokon tento súd nezohľadnil závažnosť pochybení konštatovaných španielskymi súdmi ani skutočnosť, že ekonomická situácia osôb, ktorým bola uložená povinnosť, nie je relevantná pre posúdenie neprimeranosti priznanej náhrady škody, ktorá sa v žiadnom prípade nemá posudzovať z hľadiska vnútroštátnych noriem.

23

2.

V prípade kladnej odpovede, majú sa tieto ustanovenia vykladať v tom zmysle, že neprimeranosť trestu môže dožiadaný súd uznať len vtedy, ak pôvodný alebo dožiadaný súd určí, že náhrada škody má sankčnú povahu a nie ak je priznaná ako náhrada nemajetkovej ujmy?

3.

Majú sa tieto ustanovenia vykladať v tom zmysle, že dožiadaný súd sa môže spoliehať len na odstrašujúci účinok trestu vo vzťahu k prostriedkom osoby, ktorej bola uložená povinnosť, alebo že môže zohľadniť aj iné faktory, ako je závažnosť pochybenia alebo rozsah škody?

4.

Môže byť samotný odstrašujúci účinok vo vzťahu k prostriedkom novín dôvodom na odmietnutie uznania alebo výkonu rozhodnutia pre zjavné porušenie základnej zásady slobody tlače?

O prejudiciálnych otázkach

25

Na úvod treba uviesť, že predmetom konania vo veci samej je kasačný opravný prostriedok týkajúci sa zrušenia vyhlásenia vykonateľnosti rozsudku a dvoch uznesení vydaných v Španielsku na základe článku 45 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 vo Francúzsku z dôvodu, že ich výkon by mal za následok zjavné porušenie slobody prejavu zakotvenej v článku 11 Charty.

26

Pokiaľ ide o uplatniteľnosť ratione temporis nariadenia č. 44/2001, nariadenie č. 1215/2012 vo svojom článku 66 ods. 2 stanovuje, že nariadenie č. 44/2001 sa naďalej uplatňuje na konania začaté pred 10. januárom 2015, a teda na rozsudky vydané v týchto konaniach. Vo veci samej boli rozsudok a uznesenia, o ktorých výkon ide, vydané v nadväznosti na konanie začaté v Španielsku pred týmto dátumom. Nariadenie č. 44/2001 je preto, ako uviedla aj Európska komisia, uplatniteľné ratione temporis v rámci konania vo veci samej.

27

Režim uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí stanovený nariadením č. 44/2001 spočíva, ako vyplýva z jeho odôvodnení 16 a 17, na vzájomnej dôvere vo výkon súdnictva v Európskej únii. Takáto dôvera si vyžaduje nielen automatické uznávanie súdnych rozhodnutí vydaných v členskom štáte v inom členskom štáte, ale aj to, aby konanie smerujúce k výkonu týchto rozhodnutí v tomto druhom členskom štáte bolo účinné a rýchle. Takéto konanie musí podľa odôvodnenia 17 tohto nariadenia obsahovať iba jednoduchú formálnu kontrolu dokumentov požadovaných na účely priznania vykonateľnosti v dožiadanom členskom štáte, pričom vyhlásenie konštatujúce vykonateľnosť rozhodnutia sa vydáva takmer automaticky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2019, Aktiva Finants, C‑433/18 , EU:C:2019:1074 , bod 23 ).

30

Rozsudky vydané v členskom štáte sa teda na základe článku 33 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 uznávajú v ostatných členských štátoch bez osobitného konania a podľa článku 38 ods. 1 toho istého nariadenia sa vykonajú v inom členskom štáte, ak tam boli vyhlásené za vykonateľné na návrh zainteresovaného účastníka.

31

Cieľom systému opravných prostriedkov, ktorý toto nariadenie stanovuje proti uznaniu alebo výkonu rozsudku, je, ako vyplýva z jeho odôvodnení 16 až 18, dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi na jednej strane vzájomnou dôverou vo výkon súdnictva v Únii, ktorá odôvodňuje v zásade v ktoromkoľvek členskom štáte automatické uznávanie a vyhlasovanie vykonateľnosti rozhodnutí vydaných v inom členskom štáte, a na druhej strane dodržiavaním práv na obranu, ktoré vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť odvolať sa v kontradiktórnom konaní proti vyhláseniu rozhodnutia za vykonateľné, ak sa domnieva, že je daný niektorý z dôvodov nevykonateľnosti (rozsudok z 28. apríla 2009, Apostolides, C‑420/07 , EU:C:2009:271 , bod 73 , a zo 7. júla 2016, Lebek, C‑70/15 , EU:C:2016:524 , bod 36 ).

35

Pokiaľ ide konkrétne o bod 1 tohto článku 34, hoci sa členským štátom podľa výhrady obsiahnutej v tomto bode v zásade ponecháva voľnosť určiť požiadavky vyplývajúce z ich verejného poriadku v súlade s ich právom a vnútroštátnou praxou, hranice tohto pojmu sú vecou výkladu tohto nariadenia. Hoci teda neprináleží Súdnemu dvoru, aby definoval obsah verejného poriadku členského štátu, napriek tomu je jeho úlohou preskúmať hranice, v ktorých súd členského štátu môže využiť uvedený pojem na to, aby neuznal rozhodnutie pochádzajúce z iného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. apríla 2009, Apostolides, C‑420/07 , EU:C:2009:271 , body 56 a 57 , ako aj zo 16. júla 2015, Diageo Brands, C‑681/13 , EU:C:2015:471 , bod 42 ).

36

V tomto ohľade treba pripomenúť, že tým, že článok 36 a článok 45 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 zakazujú prehodnotenie podstaty rozhodnutia prijatého v cudzom štáte, zakazujú, aby súd dožiadaného členského štátu odmietol uznať alebo vykonať toto rozhodnutie len z dôvodu odlišnosti právnej normy uplatnenej súdom členského štátu pôvodu a normy, ktorú by použil súd dožiadaného členského štátu, ak by rozhodoval o spore. Takisto nemôže súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie, kontrolovať presnosť hodnotení z hľadiska práva alebo skutkového stavu, ktoré urobil súd členského štátu pôvodu (rozsudky z 28. apríla 2009, Apostolides, C‑420/07 , EU:C:2009:271 , bod 58 , a z 25. mája 2016, Meroni, C‑559/14 , EU:C:2016:349 , bod 41 ).

37

V dôsledku toho je uplatnenie ustanovenia o verejnom poriadku uvedeného v článku 34 bode 1 nariadenia č. 44/2001 prípustné len v prípade, že uznanie alebo vykonanie rozhodnutia vydaného iným členským štátom by neprijateľným spôsobom narúšalo právny poriadok dožiadaného členského štátu, keďže by ohrozovalo niektorú jeho základnú zásadu. S cieľom dodržať zákaz prehodnotiť meritum cudzieho rozsudku musí byť toto ohrozenie zjavným porušením právneho predpisu, ktorý je v štáte, v ktorom sa žiada o uznanie, považovaný za podstatný pre právny poriadok, alebo práva, ktoré je v tomto právnom poriadku považované za zásadné (rozsudky z 28. apríla 2009, Apostolides, C‑420/07 , EU:C:2009:271 , bod 59 , a z 25. mája 2016, Meroni, C‑559/14 , EU:C:2016:349 , bod 42 ).

Okolnosť, že predmetné zjavné porušenie sa týka právnej normy Únie, a nie normy vnútroštátneho práva dožiadaného členského štátu nemení podmienky použitia ustanovenia o verejnom poriadku v zmysle článku 34 bodu 1 nariadenia č. 44/2001, či už ide o hmotnoprávnu alebo procesnú normu. V súlade s ustálenou judikatúrou je totiž úlohou vnútroštátneho súdu zabezpečiť s rovnakou účinnosťou ochranu práv stanovených vnútroštátnym právnym poriadkom a práv priznaných právnym poriadkom Únie. Ustanovenie o verejnom poriadku sa teda uplatní rovnakým spôsobom, ak uznanie alebo výkon dotknutého rozhodnutia v dožiadanom členskom štáte vedie k zjavnému porušeniu právnej normy, ktorá je zásadná v právnom poriadku Únie, alebo práva, ktoré je v tomto právnom poriadku uznávané ako základné, a teda v právnom poriadku tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2015, Diageo Brands, C‑681/13 , EU:C:2015:471 , bod 48 , a zo 7. septembra 2023, Charles Taylor Adjusting, C‑590/21 , EU:C:2023:633 , bod 36 , ako aj citovanú judikatúru).

40

Súdny dvor už rozhodol, že je to tak najmä v prípade základných práv uznaných na úrovni Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2000, Krombach, C‑7/98 , EU:C:2000:164 , bod 38 ).

41

Keďže uplatnenie nariadenia č. 44/2001 vnútroštátnym súdom predstavuje výkon práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, tento súd musí dodržať požiadavky vyplývajúce zo základných práv zakotvených v Charte, najmä ak mu bol predložený opravný prostriedok podľa článku 43 alebo článku 44 nariadenia č. 44/2001, ktorého cieľom je overiť existenciu dôvodu odmietnutia výkonu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. mája 2016, Meroni, C‑559/14 , EU:C:2016:349 , bod 44 , a zo 7. mája 2020, Rina, C‑641/18 , EU:C:2020:349 , bod 55 ).

O článku 11 Charty

45

Podľa článku 11 ods. 1 Charty má každý právo na slobodu prejavu, ktoré zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.

46

Pokiaľ ide o novinárov a/alebo vydavateľov a tlačové orgány v dôsledku uverejnenia novinového článku, sloboda prejavu a právo na informácie sú osobitne chránené článkom 11 ods. 2 Charty, podľa ktorého sa musí rešpektovať sloboda a pluralita médií.

47

Platí to najmä v prípade zásahov týkajúcich sa novinárov, vydavateľov a tlačových orgánov vzhľadom na význam tlače v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. decembra 2011, Painer, C‑145/10 , EU:C:2011:798 , bod 113 , a z 29. júla 2019, Spiegel Online, C‑516/17 , EU:C:2019:625 , bod 72 ).

51

Okrem toho podľa článku 52 ods. 3 Charty majú práva, ktoré obsahuje, rovnaký zmysel a rozsah ako zodpovedajúce práva zaručené EDĽP, čo nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv [rozsudok z 22. júna 2023, K.B. a F.S. (Skúmanie trestno‑právnych otázok ex offo), C‑660/21 , EU:C:2023:498 , bod 41 ].

52

Na účely výkladu článku 11 Charty teda Súdny dvor musí zohľadniť zodpovedajúce práva zaručené článkom 10 EDĽP, ako ich vykladá Európsky súd pre ľudské práva, ako úroveň minimálnej ochrany [pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20 , EU:C:2022:190 , bod 67 , a z 12. januára 2023, Migracijos departamentas (Dôvody prenasledovania založené na politických názoroch), C‑280/21 , EU:C:2023:13 , bod 29 , ako aj citovanú judikatúru].

53

V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú tlač zohráva v demokratickej spoločnosti, takže záruky, ktoré sa jej majú poskytnúť, majú osobitný význam. Hoci tlač nesmie prekročiť určité medze týkajúce sa najmä ochrany dobrej povesti alebo práv iných osôb, prináleží jej, aby v súlade so svojimi povinnosťami a svojou zodpovednosťou oznámila informácie a myšlienky o všetkých otázkach všeobecného záujmu. V opačnom prípade by tlač nemohla zohrávať svoju zásadnú úlohu ako verejný strážny pes. Preto treba priznať veľkú váhu záujmu demokratickej spoločnosti na zabezpečení a zachovaní slobody tlače, pokiaľ ide o určenie, ako to vyžaduje článok 10 ods. 2 EDĽP, či je predmetný zásah primeraný sledovanému legitímnemu cieľu (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 23. septembra 1994, Jersild v. Dánsko, CE:ECHR:1994:0923JUD001589089, bod 31; rozsudok ESĽP, 21. januára 1999, Fressoz a Roire v. Francúzsko, CE:ECHR:1999:0121JUD002918395, bod 45, ako aj rozsudok ESĽP, 16. júna 2015, Delfi AS v. Estónsko, CE:ECHR:2015:0616JUD006456909, bod 132).

56

Tieto zásady sa vzťahujú nielen na novinárov, ale aj na vydavateľov tlače, ktorí sa v plnej miere podieľajú na slobode prejavu a majú spoločné povinnosti a zodpovednosť uvedené v článku 10 ods. 2 EDĽP (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 15. januára 2009, Orban a i. v. Francúzsko, CE:ECHR:2009:0115JUD002098505, bod 47).

57

Hoci osoby poškodené hanlivým výrokom alebo inými druhmi protiprávneho obsahu musia mať možnosť podať žalobu o náhradu škody, ktorá môže byť účinným prostriedkom nápravy proti poškodeniu ich dobrej povesti, každé rozhodnutie, ktorým sa priznáva náhrada škody za poškodenie dobrej povesti, musí predstavovať primeraný vzťah proporcionality medzi priznanou sumou a predmetným poškodením (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 15. februára 2005, Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo, CE:ECHR:2005:0215JUD006841601, bod 96; rozsudok ESĽP, 16. júna 2015, Delfi AS v. Estónsko, CE:ECHR:2015: 0616JUD006456909, body 110 a 131, ako aj rozsudok ESĽP, 17. januára 2017, Tavares de Almeida Fernandes a Almeida Fernandes v. Portugalsko, CE:ECHR:2017:0117JUD003156613, bod 77).

61

Konkrétne podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba postupovať s najväčšou obozretnosťou, ak prijaté opatrenia alebo sankcie môžu odradiť tlač od účasti na diskusii o otázkach všeobecného legitímneho záujmu, a teda môžu mať odradzujúci účinok na výkon slobody tlače vo vzťahu k takýmto otázkam (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 20. mája 1999, Bladet Tromsø a Stensaas v. Nórsko, CE:ECHR:1999:0520JUD002198093, bod 64, ako aj rozsudok ESĽP, 17. decembra 2004, Cumpănă a Mazăre v. Rumunsko, CE:ECHR:2004:1217JUD003334896, bod 111).

62

V tejto súvislosti treba konštatovať, že suma náhrady škody v nepredvídateľnej alebo veľkej výške v porovnaní so sumami priznanými v porovnateľných veciach poškodzovania dobrého mena môže mať odradzujúci účinok na výkon slobody tlače [pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 7. decembra 2010, Público – Comunicação Social, S.A. a i. v. Portugalsko, CE:ECHR:2010:1207JUD003932407, bod 55, ako aj rozsudok ESĽP, 15. júna 2017, Independent Newspapers (Ireland) Limited v. Írsko, CE:ECHR:2017:0615JUD002819915, body 84 a 85].

63

Okrem toho vzhľadom na základnú úlohu tlače v demokratickej spoločnosti a záruky, ktorými musí disponovať v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 55 tohto rozsudku, je to vo všeobecnosti tak v prípade, keď uloženie povinnosti spočíva v priznaní náhrady škody poškodenej osobe, ktorá presahuje skutočne vzniknutú majetkovú alebo nemajetkovú ujmu.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že podľa článku 34 bodu 1 a článku 45 nariadenia č. 44/2001 výkon rozsudku, ktorým sa vydavateľskej spoločnosti denníka, ako aj jednému z jeho novinárov ukladá povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel športový klub a jeden z členov jeho lekárskeho tímu z dôvodu poškodenia ich dobrej povesti v dôsledku uverejnenia informácie, ktorá sa ich týka, v uvedenom denníku, musí byť odmietnutý, ak by jeho následkom bolo zjavné porušenie práv a slobôd zakotvených v článku 11 Charty.

67

Takéto zjavné porušenie článku 11 Charty totiž patrí do oblasti verejného poriadku dožiadaného členského štátu, a teda predstavuje dôvod odmietnutia výkonu uvedený v článku 34 bode 1 nariadenia č. 44/2001 v spojení s jeho článkom 45.

68

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci, medzi ktoré patria nielen prostriedky osôb, ktorým bola uložená povinnosť, ale aj závažnosť ich pochybenia a rozsah ujmy, ako boli konštatované v rozhodnutiach, o ktoré ide vo veci samej, posúdil, či by výkon týchto rozhodnutí mal vzhľadom na kritériá uvedené v bodoch 53 až 64 tohto rozsudku za následok zjavné porušenie práv a slobôd, ako sú zakotvené v článku 11 Charty.

69

72

Vzhľadom na otázky vnútroštátneho súdu treba ešte poznamenať, že ako vyplýva z bodov 58 a 63 tohto rozsudku, nemožno vylúčiť, že tento súd vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci konštatuje existenciu zjavného porušenia slobody tlače vyplývajúceho z výkonu rozsudkov, o ktoré ide vo veci samej, pokiaľ ide len o jedného zo žalobcov alebo jedného z dvoch žalovaných, ktorých sa týkajú tieto rozsudky.

73

Za predpokladu, že by konštatoval existenciu zjavného porušenia slobody tlače, mal by tento súd obmedziť odmietnutie výkonu uvedených rozsudkov v dožiadanom členskom štáte na zjavne neprimeranú časť priznanej náhrady škody.

74

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na položené otázky treba odpovedať tak, že článok 34 ods. 1 a článok 45 nariadenia č. 44/2001 v spojení s článkom 11 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že výkon rozsudku, ktorým bola vydavateľskej spoločnosti denníka a jednému z jeho novinárov uložená povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu spôsobenú športovému klubu a jednému z členov jeho lekárskeho tímu z dôvodu poškodenia ich dobrej povesti v dôsledku informácie, ktorá sa ich týka a ktorá bola uverejnená v tomto denníku, treba odmietnuť, pokiaľ by viedol k zjavnému porušeniu slobody prejavu, ako je zakotvená v článku 11 Charty, a teda k narušeniu verejného poriadku dožiadaného členského štátu.

výkon rozsudku, ktorým bola vydavateľskej spoločnosti denníka a jednému z jeho novinárov uložená povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu spôsobenú športovému klubu a jednému z členov jeho lekárskeho tímu z dôvodu poškodenia ich dobrej povesti v dôsledku informácie, ktorá sa ich týka a ktorá bola uverejnená v tomto denníku, treba odmietnuť, pokiaľ by viedol k zjavnému porušeniu slobody prejavu, ako je zakotvená v článku 11 Charty základných práv Európskej únie, a teda k narušeniu verejného poriadku dožiadaného členského štátu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.