C-650/22

62022CJ0650

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 4. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh – Hospodárska súťaž – Predpisy zavedené medzinárodným športovým združením, ktoré ich vykonáva v súčinnosti so svojimi členmi – Profesionálny futbal – Súkromnoprávne subjekty s regulačnými, kontrolnými a sankčnými právomocami – Predpisy upravujúce štatút a prestupy hráčov – Pravidlá týkajúce sa pracovných zmlúv uzavretých medzi klubmi a hráčmi – Predčasné ukončenie pracovnej zmluvy hráčom – Náhrada, ktorú má zaplatiť hráč – Spoločná a nerozdielna zodpovednosť nového klubu – Sankcie – Zákaz vydať osvedčenie o medzinárodnom prestupe hráča a registrovať ho počas prebiehajúceho sporu o predčasnom ukončení pracovnej zmluvy – Zákaz registrovať ďalších hráčov – Článok 45 ZFEÚ – Prekážka voľného pohybu pracovníkov – Odôvodnenie – Článok 101 ZFEÚ – Rozhodnutie združenia podnikov, ktoré má za cieľ vylučovanie alebo obmedzovanie hospodárskej súťaže – Trh práce – Nábor hráčov klubmi – Trh medziklubových futbalových súťaží – Účasť klubov a hráčov na športových súťažiach – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska jej cieľa – Výnimka“

Vo veci C‑650/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour d’appel de Mons (Odvolací súd Mons, Belgicko) z 19. septembra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 17. októbra 2022, ktorý súvisí s konaním:

Fédération internationale des footballeurs professionnels,

Fédération internationale des footballeurs professionnels – Division Europe,

Union nationale des footballeurs professionnels (UNFP),

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, sudcovia F. Biltgen, N. Wahl, J. Passer (spravodajca) a M. L. Arastey Sahún,

generálny advokát: M. Szpunar,

BZ, v zastúpení: J‑E. Barthélemy, J.‑L. Dupont, P. Henry, M. Hissel a F. Stockart, avocats,

–

Union royale belge des sociétés de football association ASBL (URBSFA), v zastúpení: N. Cariat, E. Matthys a A. Stévenart, avocats,

–

Fédération internationale des footballeurs professionnels, v zastúpení: C. De Preter a P. Paepe, avocats,

–

francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard a V. Depenne, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci D. Del Gaizo a S. L. Vitale, avvocati dello Stato,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér, E. Gyarmati a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Fédération internationale de football association (Medzinárodná federácia futbalových asociácií – FIFA) a BZ v súvislosti so žalobou BZ o náhradu škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla protiprávnym konaním FIFA a Union royale belge des sociétés de football association ASBL (Kráľovská belgická futbalová únia – URBSFA).

I. Právny rámec

A.

Stanovy FIFA

3

B.

Pravidlá FIFA pre status a prestupy hráčov

6

Dňa 22. marca 2014 FIFA prijala dokument „Pravidlá pre status a prestupy hráčov“ (ďalej len „RSTP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta toho istého roku a nahradil predchádzajúce pravidlá s rovnakým účelom.

7

Úvodná časť RSTP s názvom „Vymedzenie pojmov“ obsahuje túto pasáž:

nový zväz: zväz, ktorého je nový klub členom,

4.

nový klub: klub, do ktorého hráč prestupuje,

…

6.

organizovaný futbal: futbal organizovaný pod záštitou FIFA, konfederácií a zväzov alebo nimi povolený,

8

V článku 1 RSTP s názvom „Rozsah pôsobnosti“ sa v odseku 1 uvádza:

„Týmto poriadkom sa stanovujú všeobecné a záväzné pravidlá upravujúce status hráčov a ich oprávnenie zúčastňovať sa na organizovanom futbale, ako aj ich prestupy medzi klubmi, ktoré patria do rozdielnych zväzov.“

9

Článok 2 RSTP s názvom „Status hráča: amatérski hráči a profesionálni hráči“ znie:

„1. Hráči, ktorí sa zúčastňujú na organizovanom futbale, sú buď amatéri, alebo profesionáli.

12

Okrem toho RSTP obsahuje najmä pravidlá týkajúce sa pracovných zmlúv uzavretých medzi hráčom a klubom, ako aj pravidlá upravujúce prestupy hráčov.

1. Pravidlá týkajúce sa pracovnej zmluvy

13

Podľa článku 13 RSTP, nazvaného „Plnenie zmlúv“, platí:

„Zmluva medzi profesionálnym hráčom a klubom môže zaniknúť len uplynutím jej platnosti alebo vzájomnou dohodou.“

16

Článok 17 RSTP s názvom „Dôsledky ukončenia zmluvy bez oprávneného dôvodu“ stanovuje:

„V prípade ukončenia zmluvy bez oprávneného dôvodu sa uplatňujú tieto ustanovenia:

1. Vo všetkých prípadoch je strana, ktorá porušila zmluvu, povinná zaplatiť náhradu škody. S výhradou ustanovení článku 20 a prílohy 4 týkajúcich sa náhrady za výchovu, a ak nie je v zmluve stanovené inak, náhrada za porušenie zmluvy sa vypočíta s prihliadnutím na právne predpisy platné v príslušnom štáte, špecifiká športu a akékoľvek iné objektívne kritériá. Tieto kritériá zahŕňajú okrem iného odmenu a iné výhody, ktoré hráčovi prináležia podľa súčasnej zmluvy a/alebo novej zmluvy, zostávajúci čas trvania súčasnej zmluvy maximálne v trvaní piatich rokov, náklady a výdavky, ktoré vznikli alebo boli zaplatené bývalým klubom (amortizované počas zmluvného obdobia), ako aj to, či k ukončeniu zmluvy dôjde počas chráneného obdobia.

2. Právo na takúto náhradu škody nemožno postúpiť tretej osobe. Ak je profesionálny hráč povinný zaplatiť náhradu škody, profesionálny hráč a jeho nový klub sú spoločne a nerozdielne zodpovední za zaplatenie tejto náhrady škody. Suma môže byť stanovená v zmluve alebo dohodnutá medzi stranami.

…

…“

18

Článok 24 RSTP s názvom „Komora pre riešenie sporov“ v odseku 1 stanovuje:

„Komora pre riešenie sporov (DRC) je oprávnená rozhodovať v sporoch uvedených v [článku 22 písm. a), b) a e)] okrem sporov, ktoré sa týkajú vydania ITC.“

2. Pravidlá upravujúce prestupy

19

…

8.2 Vystavenie ITC pre profesionálneho hráča

…

3. Po prijatí žiadosti o vydanie ITC je bývalý zväz povinný požiadať bývalý klub a profesionálneho hráča o spresnenie, či platnosť zmluvy uplynula, či bola zmluva ukončená predčasne vzájomnou dohodou alebo či zmluvné strany vedú medzi sebou zmluvný spor.

4. Do siedmich dní odo dňa podania žiadosti o ITC je bývalý zväz povinný…:

a)

21

BZ je bývalým profesionálnym futbalistom, ktorý žije v Paríži (Francúzsko).

22

Dňa 20. augusta 2013 podpísal štvorročnú pracovnú zmluvu s profesionálnym futbalovým klubom so sídlom v Rusku Futbolny Klub Lokomotiv, známym aj pod názvom Lokomotiv Moskva.

23

Dňa 22. augusta 2014 Lokomotiv Moskva vypovedal túto zmluvu z dôvodov, ktoré podľa jeho vyjadrenia súviseli so správaním BZ. Dňa 15. septembra 2014 sa tento klub obrátil na DRC na základe článku 22 písm. a) a článku 24 RSTP s návrhom na uloženie povinnosti BZ zaplatiť náhradu škody vo výške 20 miliónov eur, pričom sa odvolával na „ukončenie zmluvy bez oprávneného dôvodu“ v zmysle článku 17 RSTP. BZ následne podal na DRC protinávrh, ktorým sa domáhal, aby bola Lokomotivu Moskva uložená povinnosť zaplatiť mu nevyplatenú mzdu a náhradu škody vo výške odmeny, ktorá by mu prináležala podľa zmluvy, ak by trvala do konca jej platnosti.

27

Rozhodnutím z 18. mája 2015 DRC po prvé čiastočne vyhovela návrhu Lokomotivu Moskva a uložila BZ povinnosť zaplatiť tomuto klubu náhradu škody vo výške 10,5 milióna eur. Po druhé zamietla protinávrh BZ. Po tretie rozhodla, že článok 17 bod 2 RSTP sa v budúcnosti nebude uplatňovať na BZ.

28

Dňa 27. mája 2016 Tribunal arbitral du sport (Športový arbitrážny súd, ďalej len „CAS“) so sídlom v Lausanne (Švajčiarsko), ktorý prejednával odvolanie BZ, potvrdil toto rozhodnutie.

29

Dňa 24. júla 2015 bol BZ prijatý do zamestnania iným profesionálnym futbalovým klubom so sídlom vo Francúzsku.

33

URBSFA, ktorá bola prizvaná do konania ako vedľajší účastník, predložila obdobné návrhy.

34

Sporting du Pays de Charleroi, ktorý podal na vnútroštátny súd návrh na dobrovoľný vstup do konania, podporuje návrhy FIFA a URBSFA.

35

BZ, ktorý podal vzájomné odvolanie, zasa v podstate navrhuje, aby vnútroštátny súd na jednej strane rozhodol, že článok 17 RSTP, článok 9 ods. 1 tohto poriadku a článok 8.2.7 prílohy 3 k tomuto poriadku porušujú články 45 a 101 ZFEÚ, a na druhej strane uložil FIFA a URBSFA povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku existencie a uplatňovania týchto pravidiel.

Vnútroštátny súd sa ďalej domnieva, že táto žaloba skutočne patrila do medzinárodnej právomoci prvostupňového súdu, keďže sa týka tak URBSFA, ako aj FIFA. Čo sa týka URBSFA, táto právomoc bola skutočne preukázaná, keďže sídlo tohto združenia sa nachádza v Belgicku a BZ sa odvoláva na existenciu škody vzniknutej v Charleroi – mieste, kde nemohol vykonávať činnosť profesionálneho futbalistu napriek ponuke zamestnania, ktorú dostal od Sporting du Pays de Charleroi. Takáto príslušnosť by bola preukázaná, aj pokiaľ ide o FIFA, napriek tomu, že toto združenie má sídlo vo Švajčiarsku: keďže BZ sa dovoláva mimozmluvnej zodpovednosti FIFA, skutočnosť, ktorá zakladá nárok z mimozmluvnej zodpovednosti, nastala v Charleroi (Belgicko) a medzi sporom, ktorý vedú strany v tejto veci, a týmto súdom existuje mimoriadne úzke spojenie. V dôsledku rozhodnutia BZ obrátiť sa na Tribunal de commerce du Hainaut (division de Charleroi) (Obchodný súd Hainaut, divízia v Charleroi) sa však právomoc tohto súdu obmedzuje na škodu, ktorá dotknutej osobe mohla vzniknúť v Belgicku.

39

42

Tento súd v tejto súvislosti na jednej strane uvádza, že podľa BZ je vzhľadom na rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman ( C‑415/93 , EU:C:1995:463 ), potrebné považovať tieto pravidlá za prekážku voľného pohybu pracovníkov a narušenie hospodárskej súťaže. Pravidlo uvedené v článku 17 bod 2 RSTP, podľa ktorého nový profesionálny futbalový klub, ktorý zamestná hráča po ukončení pracovnej zmluvy bez oprávneného dôvodu, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za zaplatenie náhrady škody, ktorú môže byť tento hráč povinný zaplatiť svojmu bývalému klubu, by totiž tvorilo prekážku zamestnávania hráčov tak na škodu hráčov, ako aj klubov, ktoré majú v úmysle ich zamestnať, a to aj preto, lebo výška tejto náhrady škody, ktorá sa musí vypočítať na základe kritérií uvedených v článku 17 bode 1 RSTP, nie je väčšinou známa v čase, keď majú dotknuté strany uzavrieť pracovnú zmluvu. Okrem toho túto prekážku podľa jeho názoru posilňujú pravidlá sformulované v článku 17 bode 4 tohto poriadku, podľa ktorého platí domnienka, že nový klub navádzal hráča na porušenie pracovnej zmluvy, ktorou bol viazaný k svojmu bývalému klubu, za čo tomuto novému klubu hrozí v určitých prípadoch športová sankcia. Túto prekážku posilňujú aj pravidlá uvedené v článku 9 ods. 1 RSTP a v článku 8.2.7 prílohy 3 k tomuto poriadku, keďže zakazujú národnému futbalovému zväzu, do ktorého patrí bývalý klub, vydať hráčovi ITC, ak tento bývalý klub a tento hráč vedú spor, ktorý vznikol v dôsledku predčasného ukončenia pracovnej zmluvy bez vzájomnej dohody.

43

Vnútroštátny súd na druhej strane uvádza, že podľa FIFA a URBSFA by sa jednotlivé pravidlá, o ktoré ide vo veci samej, mali vo všeobecnosti chápať s prihliadnutím na špecifiká športu, ktoré uznáva Zmluva o FEÚ. Tieto združenia konkrétne zastávajú názor, že aj za predpokladu, že by tieto pravidlá bránili voľnému pohybu pracovníkov alebo hospodárskej súťaži, sú odôvodnené s ohľadom na legitímne ciele, ktorými sú v prvom rade zachovanie zmluvnej stability, ako aj stability futbalových družstiev a v širšom zmysle zachovanie integrity, regulárnosti a hladkého priebehu športových súťaží.

zásadu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti hráča a klubu, ktorý ho chce zamestnať, za zaplatenie náhrady škody klubu, s ktorým bola zmluva bez oprávneného dôvodu ukončená, ako to stanovuje článok 17 [bod 2] RSTP, v spojení so športovými sankciami stanovenými v článku 17 [bode 4] tohto poriadku a finančnými sankciami stanovenými v článku 17 [bode 1 tohto poriadku],

–

možnosť, aby [národný futbalový zväz], do ktorého patrí bývalý klub hráča, nevystavil [ITC], ktorý je potrebný na zamestnanie hráča novým klubom, ak existuje spor medzi týmto bývalým klubom a hráčom (článok 9 [ods. 1] toho istého poriadku a článok 8.2.7 prílohy 3 [k tomuto poriadku])?“

III. Konanie na Súdnom dvore

46

Dňa 15. decembra 2022, teda po prijatí návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podali tri združenia zastupujúce profesionálnych futbalistov, prvé na medzinárodnej úrovni (Fédération internationale des joueurs professionnels – Medzinárodná federácia profesionálnych hráčov, ďalej len „FIFPro“), druhé na európskej úrovni (Fédération internationale des joueurs professionnels, Division Europe – Medzinárodná federácia profesionálnych hráčov, divízia Európa, ďalej len „FIFPro Europe“) a tretie na úrovni Francúzska [Union nationale des footballeurs professionnels – Národná únia profesionálnych futbalistov (UNFP)], spoločne návrh na dobrovoľný vstup do konania vo veci samej.

50

Po predložení týchto písomných pripomienok FIFA 30. mája 2023 a potom opätovne 12. júna 2023 požiadala Súdny dvor, aby ich zamietol alebo konštatoval ich neprípustnosť z dôvodu, že tieto tri predmetné združenia nemožno považovať za nových účastníkov konania vo veci samej. Kancelária Súdneho dvora oznámila FIFA, že bolo rozhodnuté vziať jej žiadosť na vedomie a že sa ňou bude Súdny dvor včas zaoberať, pričom ju do vyriešenia žiadosti upozornila na skutočnosť, že vnútroštátny súd výslovne a jasne oznámil Súdnemu dvoru, že tieto združenia treba považovať za nových účastníkov konania vo veci samej.

51

Dňa 29. novembra 2023 tajomník Súdneho dvora okrem iného predvolal všetkých účastníkov konania vo veci samej, ako ich určil vnútroštátny súd, na pojednávanie naplánované na 18. januára 2024. Pri tejto príležitosti ich informoval, že druhá komora Súdneho dvora po porade 23. novembra 2023 rozhodla, že nie je potrebné vyhlásiť písomné pripomienky, ktoré predložili FIFPro, FIFPro Europe a UNFP, za neprípustné, ani vylúčiť týchto účastníkov z konania, pričom spresnil, že odôvodnenie tohto rozhodnutia bude uvedené v rozsudku, ktorým sa bude konanie končiť.

52

V tejto súvislosti článok 96 ods. 1 písm. a) rokovacieho poriadku v spojení s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, že v rámci prejudiciálneho konania môžu písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložiť najmä účastníci vnútroštátneho konania.

56

Odchylne od tejto zásady možno osobe odoprieť postavenie účastníka vnútroštátneho konania v zmysle článku 96 ods. 1 rokovacieho poriadku v spojení s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v prípade, ak je zo skutočností uvedených v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, zjavné, že táto osoba podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník po podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania len s cieľom zúčastniť sa na prejudiciálnom konaní a nezamýšľa hrať aktívnu rolu vo vnútroštátnom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Orizzonte Salute, C‑61/14 , EU:C:2015:655 , body 35 a 36 ).

57

Ako bolo uvedené v bode 48 vyššie, v prejednávanej veci vnútroštátny súd výslovne, jasne a bez výhrad uviedol, že FIFPro, FIFPro Europe a UNFP sa majú považovať za nových účastníkov konania vo veci samej v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi procesnými pravidlami. Z nijakej skutočnosti uvedenej v spise okrem toho nevyplýva, že by bolo rozhodnutie tohto súdu v tejto otázke zmenené alebo zrušené v rámci opravných prostriedkov upravených vnútroštátnym právnym poriadkom.

58

Zo skutočností uvedených v spise zároveň zjavne nevyplýva, že by tieto tri predmetné združenia podali návrh na vstup do konania na vnútroštátnom súde len s cieľom zúčastniť sa na prejudiciálnom konaní a že by nezamýšľali hrať aktívnu rolu vo vnútroštátnom konaní.

FIFA, URBSFA, ako aj grécka, francúzska a maďarská vláda spochybňujú prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania alebo prinajmenšom prípustnosť niektorých aspektov otázky položenej Súdnemu dvoru.

62

Tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uvádzajú, sú v podstate trojaké. Po prvé podľa gréckej a francúzskej vlády a URBSFA obsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania nespĺňa požiadavky uvedené v článku 94 rokovacieho poriadku v rozsahu, v akom dostatočne podrobne neuvádza právny a skutkový rámec, v ktorom vnútroštátny súd pokladá Súdnemu dvoru otázku, a ani dôvody, pre ktoré tento súd považuje za potrebné položiť prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článkov 45 alebo 101 ZFEÚ, aby mohol rozhodnúť spor vo veci samej. Po druhé FIFA a URBSFA tvrdia, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je hypotetický a abstraktný vzhľadom na neexistenciu skutočného sporu, ktorého riešenie by mohlo vyžadovať akékoľvek výkladové rozhodnutie Súdneho dvora. Takáto situácia vyplýva jednak zo skutočnosti, že pravidlá RSTP týkajúce sa pracovných zmlúv a prestupov nemali v konečnom dôsledku negatívny vplyv na BZ, a jednak z okolnosti, že spor vo veci samej bol umelo vykonštruovaný BZ, ktorý nemal v skutočnosti nikdy v úmysle prestúpiť do Sporting du Pays de Charleroi. Po tretie podľa francúzskej a maďarskej vlády, ako aj podľa FIFA a URBSFA spor vo veci samej nemá cezhraničný rozmer v zmysle Zmluvy o FEÚ, ba dokonca podľa FIFA a URBSFA je „externej“ povahy, takže nemôže patriť do pôsobnosti článku 45 ZFEÚ. Porušenie voľného pohybu pracovníkov, ktorým sa BZ cíti byť poškodený, spočíva totiž v obmedzení jeho pracovnej mobility medzi tretím štátom (Rusko), kde sídli Lokomotiv Moskva, a členským štátom (Belgicko), kde má sídlo Sporting du Pays de Charleroi.

65

V prejednávanej veci návrh na začatie prejudiciálneho konania spĺňa požiadavky pripomenuté v predchádzajúcich dvoch bodoch tohto rozsudku. Návrh totiž podrobne opisuje skutkový a právny rámec, z ktorého vychádza otázka položená Súdnemu dvoru. V tomto návrhu sú ďalej stručne, ale jasne uvedené skutkové a právne dôvody, ktoré viedli vnútroštátny súd k záveru, že je potrebné položiť túto otázku, ako aj súvislosť, ktorú vidí vnútroštátny súd medzi článkami 45 a 101 ZFEÚ a sporom vo veci samej.

66

Napokon z obsahu písomných pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že ich autori nemali ťažkosti pochopiť skutkový a právny rámec, z ktorého vychádza otázka položená vnútroštátnym súdom, a teda pochopiť zmysel a dosah skutkových zistení, na ktorých je založená, pochopiť dôvody, pre ktoré vnútroštátny súd považoval za potrebné položiť ju, a v konečnom dôsledku zaujať komplexné a užitočné stanovisko v tomto smere.

B.

O existencii sporu a relevantnosti otázky položenej Súdnemu dvoru

Z týchto tvrdení totiž vyplýva, že tento súd prejednáva na základe odvolania a zároveň vzájomného odvolania spor, ktorého predmetom je skutočná a konkrétna otázka, či – ako bolo rozhodnuté v prvostupňovom konaní – je BZ oprávnený žiadať náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla tým, že mu bolo znemožnené vykonávať činnosť profesionálneho futbalistu v súťažnom ročníku 2014/2015 v dôsledku protiprávneho konania FIFA a URBSFA spočívajúceho v tom, že bol voči nemu uplatnený článok 17 RSTP, článok 9 ods. 1 tohto poriadku a článok 8.2.7 prílohy 3 k uvedenému poriadku. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa neho existujú závažné, presné a navzájom sa potvrdzujúce domnienky, že existencia a uplatňovanie týchto rôznych pravidiel mohli brániť v prijatí BZ do zamestnania v novom profesionálnom futbalovom klube po ukončení zmluvy, ktorá ho viazala ku klubu Lokomotiv Moskva. Po druhé tak žaloba BZ, ako aj rozsudok prvostupňového súdu, ktorý v zásade konštatoval jej dôvodnosť, sa opierajú o výklad a uplatňovanie článkov 45 a 101 ZFEÚ. Po tretie vnútroštátny súd spresňuje, že vzhľadom na predmet sporu, ktorý prejednáva, je okrem iného na účely vyhlásenia rozsudku povinný rozhodnúť o tom, či sa má konanie FIFA a URBSFA kvalifikovať ako protiprávne z dôvodu porušenia článkov 45 a 101 ZFEÚ. Po štvrté ten istý súd na základe skutkových okolností, ktoré mu boli predložené, rozhodol, že v rozpore s tvrdeniami FIFA a URBSFA nemožno spor vo veci samej považovať za vykonštruovaný.

C.

O cezhraničnom rozmere sporu vo veci samej

70

Cour d’appel de Mons (Odvolací súd Mons) vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž uvádza, že BZ má bydlisko a centrum svojich záujmov v Paríži. Okrem toho pripomína, že predmetom žaloby BZ je náhrada škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla počas súťažného ročníka 2014/2015 tým, že boli obmedzené jeho možnosti pracovnej mobility smerom do iných členských štátov, predovšetkým do Belgicka, kde mu Sporting du Pays de Charleroi podmienečne ponúkol zamestnanie. Vnútroštátny súd týmto spôsobom vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne zdôrazňuje cezhraničnú povahu vecnej a právnej situácie, ktorou sa vyznačuje spor vo veci samej, v ktorom osoba s bydliskom vo Francúzsku namieta, že po ukončení pracovnej zmluvy, ktorá ju viazala k profesionálnemu futbalovému klubu so sídlom v treťom štáte, jej bola spôsobená prekážka v jej preukázanom zámere uplatniť slobodu pohybu v iných členských štátoch, konkrétne v Belgicku, v dôsledku existencie a súčasného alebo možného vykonávania niektorých pravidiel, ktoré prijala FIFA na úpravu statusu a medzinárodných prestupov profesionálnych futbalistov.

73

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že nemožno prijať ani jedno z tvrdení uvedených v bode 62 vyššie, a preto je návrh na začatie prejudiciálneho konania v celom rozsahu prípustný.

V. O prejudiciálnej otázke

74

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 45 a 101 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia pravidlám, ktoré prijalo súkromnoprávne združenie, ktorého cieľom je najmä regulácia, organizácia a kontrola futbalu na celosvetovej úrovni, a ktoré stanovujú:

A.

Úvodné pripomienky

75

V prvom rade treba na úvod pripomenúť, že vzhľadom na to, že výkon športu predstavuje hospodársku činnosť, patrí do pôsobnosti ustanovení práva Únie, ktoré sa uplatňujú v prípade takejto činnosti (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 83 a citovaná judikatúra).

76

Iba niektoré osobitné pravidlá, ktoré boli na jednej strane prijaté výlučne z dôvodov nehospodárskej povahy a na druhej strane sa týkajú výlučne športu ako takého, sa musia považovať za pravidlá, ktoré nesúvisia s nijakou hospodárskou činnosťou. Platí to najmä pre pravidlá, ktoré sa týkajú vylúčenia zahraničných hráčov zo zloženia tímov zúčastňujúcich sa súťaží medzi reprezentačnými družstvami ich krajiny alebo stanovenia kritérií poradia používaných na výber športovcov zúčastňujúcich sa individuálnych súťaží (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 84 a citovaná judikatúra).

80

Pravidlá, o aké ide vo veci samej, majú totiž na jednej strane jednoznačne priamy vplyv na prácu hráčov. Cieľom pravidiel pripomenutých v bodoch 13 až 17 vyššie je teda upravovať pracovné zmluvy profesionálnych hráčov, ktorými sú vymedzené ich pracovné podmienky a nepriamo hospodársku činnosť, ku ktorej môže viesť táto práca. Pokiaľ ide o pravidlá spomenuté v bodoch 10, 19 a 20 tohto rozsudku, treba ich považovať za pravidlá, ktoré majú priamy vplyv na prácu hráčov v tom zmysle, že podmieňujú ich účasť na súťažiach predstavujúcu základný cieľ ich hospodárskej činnosti, splnením určitých podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , body 59 a 60 , ako aj citovanú judikatúru).

81

Na druhej strane vzhľadom na to, že zloženie tímov je jedným zo základných parametrov súťaží, v ktorých súťažia profesionálne futbalové kluby, a že tieto súťaže vedú k hospodárskej činnosti, pravidlá dotknuté vo veci samej bez ohľadu na to, či sa týkajú pracovných zmlúv alebo prestupov hráčov, treba tiež považovať za pravidlá, ktoré majú priamy vplyv na podmienky výkonu tejto hospodárskej činnosti a na hospodársku súťaž medzi profesionálnymi futbalovými klubmi vykonávajúcimi túto činnosť (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 61 ).

82

Pravidlá, o ktoré ide v spore vo veci samej, preto patria do pôsobnosti článkov 45 a 101 ZFEÚ.

B.

O prejudiciálnej otázke v rozsahu, v akom sa týka článku 45 ZFEÚ

1. O existencii prekážky voľného pohybu pracovníkov

86

Článok 45 ZFEÚ, ktorý má priamy účinok, bráni každému opatreniu, či už je založené na štátnej príslušnosti alebo sa uplatňuje nezávisle od nej, ktoré je spôsobilé znevýhodniť štátnych príslušníkov Únie, ktorí chcú vykonávať hospodársku činnosť na území iného členského štátu, než je ich členský štát pôvodu, tým, že im bráni opustiť štát pôvodu alebo ich od toho odrádza (rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 136 a citovaná judikatúra).

87

Článok 17 bod 2 RSTP stanovuje, že profesionálny hráč, ktorého pracovná zmluva bola ukončená bez oprávneného dôvodu, a nový klub, ktorý ho prijíma do zamestnania po tomto ukončení zmluvy, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za zaplatenie náhrady škody bývalému klubu, pre ktorý tento hráč pracoval. Pokiaľ ide o túto náhradu, článok 17 bod 1 RSTP stanovuje, že ak nie je v pracovnej zmluve stanovené inak, náhrada sa vypočíta s prihliadnutím na právne predpisy platné v príslušnom štáte, špecifiká športu a akékoľvek iné objektívne kritériá vrátane kritéria zahŕňajúceho okrem iného odmenu a iné výhody, ktoré hráčovi prináležia podľa pracovnej zmluvy, ktorá bola ukončená, a/alebo novej pracovnej zmluvy, kritéria súvisiaceho so zostávajúcim časom trvania ukončenej zmluvy maximálne v trvaní piatich rokov, ako aj kritéria nákladov a výdavkov, ktoré vznikli alebo boli zaplatené bývalým klubom a amortizované počas zmluvného obdobia.

89

92

Presnejšie povedané, pravidlá stanovené v článku 17 bode 1 RSTP, ktoré sú síce doplňujúce a ktoré upravujú výpočet výšky náhrady, ktorú má každý hráč povinnosť zaplatiť svojmu bývalému klubu v prípade ukončenia pracovnej zmluvy bez oprávneného dôvodu, pravidlo uvedené v článku 17 bode 2 tohto poriadku, podľa ktorého každý nový klub, ktorý prijme do zamestnania takéhoto hráča, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za zaplatenie tejto náhrady, a domnienka, aj keď vyvrátiteľná, o navádzaní na ukončenie zmluvy, ako aj sankcia spočívajúca v zákaze registrovať nových hráčov, ktoré sú uplatniteľné na nové kluby v zmysle článku 17 bodu 4 tohto poriadku, sú do značnej miery spôsobilé zbaviť každého hráča, ktorý sa nachádza v takejto situácii, či už skutočne – ako v prípade BZ –, alebo aspoň potenciálne, vyhliadky na to, že dostane od klubov sídliacich v iných členských štátoch záväzné a bezpodmienečné pracovné ponuky, po prijatí ktorých by opustil svoj členský štát pôvodu, pričom by uplatnil slobodu pohybu. V dôsledku existencie týchto pravidiel a ich kombinácie musia tieto kluby totiž znášať významné právne riziká, nepredvídateľné a potenciálne veľmi vysoké finančné riziká a závažné športové riziká, ktoré ich ako celok môžu jednoznačne odrádzať od zamestnávania takýchto hráčov.

93

Opatrenia neštátneho pôvodu môžu byť prípustné, aj keď bránia voľnému pohybu zakotvenému v Zmluve o FEÚ, ak sa po prvé preukáže, že ich prijatie sleduje legitímny cieľ verejného záujmu zlučiteľný s touto Zmluvou, ktorý má teda inú než čisto hospodársku povahu, a po druhé, že sú v súlade so zásadou proporcionality, čo znamená, že sú spôsobilé zaručiť dosiahnutie tohto cieľa a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné. Pokiaľ ide konkrétnejšie o podmienku týkajúcu sa vhodnosti takých opatrení, treba pripomenúť, že ich možno považovať za vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedajú úsiliu dosiahnuť ho konzistentne a systematicky (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 251 , ako aj z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 141 a citovaná judikatúra).

96

Rovnako ako v prípade opatrení štátneho pôvodu prináleží autorovi predmetných opatrení neštátneho pôvodu, aby preukázal, že tieto dve kumulatívne podmienky sú splnené (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 252 , ako aj z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 142 a citovaná judikatúra).

97

V prejednávanej veci v rámci poslednej analýzy teda prináleží vnútroštátnemu súdu, aby rozhodol, či pravidlá RSTP, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, spĺňajú uvedené podmienky, a to vzhľadom na tvrdenia a dôkazy predložené účastníkmi konania. Súdny dvor však môže na základe skutočností obsiahnutých v spise, ktorý má k dispozícii, a s výhradou overenia vnútroštátnym súdom poskytnúť tomuto súdu tieto informácie.

V druhom rade vzhľadom na ciele, ktoré si FIFA stanovuje a ktoré sú uvedené v článku 2 jej stanov a pripomenuté v bode 3 vyššie, je predovšetkým potrebné uviesť, že cieľ spočívajúci v zabezpečení regulárnosti športových súťaží predstavuje legitímny cieľ všeobecného záujmu, ktorý môže sledovať športové združenie, napríklad prijatím pravidiel stanovujúcich lehoty na prestupy hráčov s cieľom predchádzať neskorým prestupom, ktoré by mohli citeľne meniť športovú hodnotu jednotlivých družstiev počas súťaže, a tak spochybniť porovnateľnosť výsledkov medzi jednotlivými družstvami nasadenými v tejto súťaži a v dôsledku toho aj hladký priebeh danej súťaže ako celku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. apríla 2000, Lehtonen a Castors Braine, C‑176/96 , EU:C:2000:201 , body 53 a 54 ).

101

Tento cieľ je potom osobitne dôležitý v prípade futbalu vzhľadom na to, že zásadnú úlohu v priebehu súťaží organizovaných tak na národnej, ako aj európskej úrovni majú športové zásluhy. Plnenie tejto úlohy možno totiž zaručiť len vtedy, ak všetky tímy, ktorých býva veľký počet, súťažia za rovnakých regulačných a technických podmienok a ak sa medzi klubmi zachováva rovnováha, čo zabezpečí určitú rovnosť príležitostí (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 143 a citovaná judikatúra).

102

104

Naproti tomu sa s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, zdá, že tieto rôzne pravidlá idú vo viacerých ohľadoch nad rámec – a niektoré dokonca ďaleko nad rámec – toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa, a to obzvlášť preto, že sa majú uplatňovať vo veľkom rozsahu, kombinovane a časť z nich aj počas dlhého časového obdobia na hráčov, ktorých kariéra je navyše relatívne krátka, pričom táto situácia môže výrazne skomplikovať priebeh ich kariéry či dokonca viesť niektorých hráčov k jej predčasnému ukončeniu.

105

V prvom rade sa to týka článku 17 bodu 1 RSTP, keďže stanovuje jednotlivé kritériá na výpočet náhrady škody, ktorú je hráč povinný zaplatiť v prípade jednostranného ukončenia pracovnej zmluvy „bez oprávneného dôvodu“, pričom toto slovné spojenie nie je napokon ani presne vymedzené v samotnom tomto poriadku.

106

Zdá sa, že ostatné kritériá výslovne stanovené týmto pravidlom, ktoré sú na prvý pohľad objektívnejšie a ľahšie kontrolovateľné ako tie vyššie uvedené, idú tiež veľmi výrazne nad rámec toho, čo je nevyhnutné na tento účel. Na jednej strane sa odmena a ostatné výhody, ktoré dotknutému hráčovi prináležia podľa pracovnej zmluvy uzavretej následne s novým klubom, vzťahujú na pracovný pomer nasledujúci po pracovnom pomere, ktorý bol ukončený, takže tieto prvky treba považovať za nesúvisiace s týmto posledným spomenutým pracovným pomerom a jeho nákladmi (pozri analogicky rozsudok zo 16. marca 2010, Olympique Lyonnais, C‑325/08 , EU:C:2010:143 , bod 50 ). Na druhej strane, čo sa týka všetkých nákladov a výdavkov, ktoré vznikli bývalému klubu v súvislosti s prestupom tohto hráča do tohto klubu a ktoré boli amortizované počas zmluvného obdobia, treba uviesť, že bez ohľadu na skutočnosť, že táto položka sa z väčšej časti týka predchádzajúceho zmluvného pracovného vzťahu, jej zohľadnenie je zjavne mimoriadne neprimerané, keďže ňou možno preniesť na hráča potenciálne veľmi vysoké náklady, ktoré a priori dojednali výhradne iné osoby a vo svojom vlastnom záujme, ako napríklad kluby, ktoré sa dohodli na prestupe, alebo tretie osoby, ktoré sa doň zapojili. Napokon treba konštatovať, že takéto kritériá vzťahujúce sa na náhradu škody sú zrejme určené skôr na ochranu finančných záujmov klubov v ekonomickom kontexte špecifickom pre prestupy hráčov medzi klubmi ako na údajné zabezpečenie hladkého priebehu športových súťaží, o čom mimochodom svedčí aj spôsob, ako DRC a CAS vykladajú a uplatňujú tieto kritériá, ako vyplýva z niektorých rozhodnutí týchto orgánov obsiahnutých v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii.

110

Takáto športová sankcia, ktorú orgány príslušné na jej uplatnenie nemajú právomoc prispôsobiť každému jednotlivému prípadu v závislosti od daných kritérií alebo okolností, nie je s ohľadom na svoju povahu a dôsledky zjavne v nijakom vzťahu proporcionality s pochybením, ktoré sa pripisuje dotknutému novému klubu. Okrem toho sa toto pochybenie pripisuje tomuto novému klubu na základe domnienky, ktorej odôvodnenosť nie je zjavne preukázaná. FIFA síce tvrdila, že existencia tejto domnienky vyplýva z ťažkostí, ktorým by mohol čeliť bývalý klub hráča, ak by musel preukázať, že nový klub tohto hráča navádzal na to, aby predčasne a bez oprávneného dôvodu ukončil zmluvu s týmto bývalým klubom. Treba však konštatovať, že hoci takéto tvrdenie môže na prvý pohľad odôvodniť vo svojej podstate uplatnenie domnienky, neodôvodňuje domnienku, o ktorú ide v prejednávanej veci a ktorá sa má uplatniť automaticky, teda nezávisle od akejkoľvek podmienky umožňujúcej zohľadniť – hoci obmedzene – relevantné okolnosti daného prípadu, ako napríklad okolnosť, že bývalý klub sa aspoň požiada o predloženie dostatočných dôkazov, ktoré umožnia konštatovať, že nový klub navádzal hráča na ukončenie zmluvy.

111

Okrem toho hoci združenie, akým je FIFA, môže stanoviť sankcie v prípade porušenia pravidiel, ktoré prijíma, pokiaľ tieto pravidlá a sankcie určené na zabezpečenie ich dodržiavania odôvodňuje sledovanie legitímneho cieľa všeobecného záujmu, takéto sankcie možno pripustiť len pod podmienkou, že ich stanovenie sa riadi transparentnými, objektívnymi, nediskriminačnými a primeranými kritériami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 257 ), pričom táto posledná požiadavka zahŕňa najmä zohľadnenie špecifických okolností daného prípadu pri určovaní výšky a dĺžky trvania sankcií, ako to vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 108 vyššie. Na druhej strane musí byť možnosť podriadiť takéto kritériá účinnej kontrole.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prejudiciálnu otázku v rozsahu, v akom sa týka výkladu článku 45 ZFEÚ, odpovedať tak, že tento článok sa má vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlám, ktoré prijalo súkromnoprávne združenie, ktorého cieľom je najmä regulácia, organizácia a kontrola futbalu na celosvetovej úrovni, a ktoré stanovujú:

–

po prvé že profesionálny hráč, ktorý podpísal pracovnú zmluvu a ktorému sa pripisuje ukončenie tejto zmluvy bez oprávneného dôvodu, a nový klub, ktorý ho zamestná po ukončení tejto zmluvy, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za zaplatenie náhrady škody prináležiacej bývalému klubu, pre ktorý tento hráč pracoval, ktorej výška sa musí určiť na základe kritérií, ktoré sú niekedy nepresné, respektíve založené na voľnej úvahe, niekedy bez akejkoľvek objektívnej súvislosti s dotknutým pracovným pomerom a niekedy neprimerané,

–

po druhé že v prípade zamestnania profesionálneho hráča počas chráneného obdobia v zmysle ukončenej pracovnej zmluvy možno novému klubu uložiť športovú sankciu spočívajúcu v zákaze registrovať nových hráčov počas určeného obdobia, pokiaľ nepreukáže, že nenavádzal tohto hráča na ukončenie tejto zmluvy, a

–

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ zakazuje všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.

116

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, uplatnenie tohto ustanovenia si v danom prípade vyžaduje splnenie súboru podmienok.

a) O pojmoch „podniky“ a „združenia podnikov“

117

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa uplatňuje nielen na každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, ktorý treba ako taký považovať za podnik bez ohľadu na jeho právnu formu a spôsob financovania, vrátane subjektov vytvorených vo forme združení, ktorých cieľom je podľa ich stanov organizácia a kontrola daného športu, keďže tieto subjekty vykonávajú hospodársku činnosť súvisiacu s týmto športom, ale aj na subjekty, ktoré síce nemusia byť nevyhnutne samy podnikmi, možno ich však považovať za „združenia podnikov“ (rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , body 76 až 78 a citovaná judikatúra).

Ako vyplýva z informácií poskytnutých v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a bodu 81 tohto rozsudku, vnútroštátny súd v prejednávanej veci žiada Súdny dvor o výklad článku 101 ods. 1 ZFEÚ práve s ohľadom na tento druh rozhodnutí, teda rozhodnutí spočívajúcich v tom, že FIFA prijala a vykonávala alebo mohla vykonávať súbor pravidiel týkajúcich sa pracovných zmlúv a prestupov hráčov.

121

Takéto rozhodnutia združení podnikov teda patria do pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

c) O pojme „ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi“

122

Uplatnenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ na takéto rozhodnutia združení podnikov si vyžaduje preukázať s dostatočnou mierou pravdepodobnosti, že tieto rozhodnutia môžu citeľne „ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi“ tým, že priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne ovplyvnia priebeh obchodu, pričom existuje riziko, že budú prekážkou uskutočnenia alebo fungovaniu vnútorného trhu, pričom takáto podmienka sa môže považovať za splnenú v prípade správania, ktoré sa vzťahuje na celé územie členského štátu (rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 43 a citovaná judikatúra).

Na tento účel treba najprv preskúmať cieľ predmetného správania. Ak sa na konci tohto preskúmania zistí, že správanie má protisúťažný cieľ, nie je potrebné skúmať jeho vplyv na hospodársku súťaž. Tento vplyv treba následne preskúmať len za predpokladu, že toto správanie nemožno považovať za správanie s protisúťažným cieľom (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 159 a citovaná judikatúra).

126

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, hoci pojem protisúťažný „cieľ“ nepredstavuje výnimku z pojmu protisúťažný „následok“, musí sa vykladať reštriktívne (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 161 a citovaná judikatúra).

127

Tento pojem teda treba chápať tak, že odkazuje len na určité zosúladené postupy medzi podnikmi, ktoré vykazujú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné domnievať sa, že preskúmanie ich účinkov nie je nevyhnutné. Niektoré formy koordinácie medzi podnikmi totiž možno už na základe ich povahy považovať za škodlivé pre dobré fungovanie riadnej hospodárskej súťaže (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 162 a citovaná judikatúra).

128

131

V tejto súvislosti, pokiaľ ide predovšetkým o hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí predmetné správanie, treba zohľadniť povahu dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky, ktoré charakterizujú štruktúru a fungovanie predmetného odvetvia, odvetví alebo trhov. Naopak, nie je vôbec potrebné skúmať a už vôbec nie preukazovať účinky tohto správania na hospodársku súťaž, či už skutočné alebo potenciálne, negatívne alebo pozitívne (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 166 a citovaná judikatúra, ako aj z 27. júna 2024, Komisia/Servier a i., C‑176/19 P , EU:C:2024:549 , body 288 a 453 ).

132

Ďalej, pokiaľ ide o ciele sledované predmetným správaním, treba určiť objektívne ciele, ktoré toto správanie sleduje vo vzťahu k hospodárskej súťaži. Naproti tomu skutočnosť, že zúčastnené podniky konali bez subjektívneho úmyslu vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž a že sledovali určité legitímne ciele, nie je rozhodujúca na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 167 a citovaná judikatúra).

133

Nakoniec zohľadnenie všetkých skutočností uvedených v predchádzajúcich troch bodoch tohto rozsudku musí v každom prípade odhaliť presné dôvody, pre ktoré predmetné správanie vykazuje dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž a na základe ktorých sa možno domnievať, že jeho cieľom je vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 168 a citovaná judikatúra).

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prvé z kritérií vzťahujúce sa na „právne predpisy platné v príslušnom štáte“ sa v praxi až doteraz takmer nepoužilo, ako bolo uvedené v bode 106 tohto rozsudku, a druhé z kritérií vzťahujúce sa na „špecifiká športu“ je, ako bolo tiež zdôraznené v tom istom bode 106, sformulované veľmi všeobecne a nepresne, čo umožňuje uplatniť ho podľa vlastného uváženia, takže nepredvídateľne a ťažko kontrolovateľne. Pokiaľ ide o ostatné kritériá, na prvý pohľad zjavne umožňujú stanoviť mimoriadne veľkú a odstrašujúcu výšku náhrad, ako bolo uvedené v bode 107 vyššie. Naproti tomu sa zdá, že článok 4 loi du 24 février 1978 relative au contrat de travail du sportif rémunéré (zákon z 24. februára 1978 o pracovných zmluvách platených športovcov) ( Moniteur belge z 9. marca 1978, s. 2606), ktorý BZ uvádza vo svojich písomných pripomienkach, stanovuje – s výhradou overenia vnútroštátnym súdom –, že v porovnateľnej situácii, ktorá by sa ale riadila belgickým vnútroštátnym právom, výška náhrady škody zodpovedá len odmene, ktorá sa má vyplatiť do skončenia pracovnej zmluvy, ktorá bola vypovedaná, a nevstupujú do nej obdobné prvky, ako sú uvedené v tom istom bode, ktoré nesúvisia s pracovným pomerom vyplývajúcim z tejto zmluvy.

136

Ďalej hráč, ktorého jeho bývalý klub žaluje na DRC o zaplatenie predmetnej náhrady škody z uvádzaného dôvodu, že pracovná zmluva, ktorú spolu uzavreli, bola ukončená bez oprávneného dôvodu, je automaticky len v dôsledku tejto skutočnosti a s výhradou výnimočných okolností podliehajúcich výlučnému posúdeniu FIFA zbavený možnosti získať ITC, ktorého vydanie v prípade prestupu do nového klubu sídliaceho v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom má sídlo jeho bývalý klub, podmieňuje jeho registráciu v tomto novom klube a národnom futbalovom zväze, ktorého je tento nový klub členom. V dôsledku toho v takejto situácii tento hráč prichádza o akúkoľvek možnosť zapojiť sa do organizovaného futbalu, ako to vyplýva z článku 5 ods. 1 a článku 9 ods. 1 RSTP.

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 52 až 55 svojich návrhov, kombinovaný výklad pravidiel RSTP, o ktoré ide vo veci samej, na jednej strane odhaľuje, že tieto pravidlá sú spôsobilé všeobecne a drasticky obmedziť z vecného hľadiska hospodársku súťaž, v rámci ktorej by sa mohol v prípade ich neexistencie hociktorý profesionálny futbalový klub so sídlom v jednom členskom štáte postaviť proti hociktorému inému profesionálnemu futbalovému klubu sídliacemu v inom členskom štáte, pokiaľ ide o nábor hráčov, ktorí sú už zamestnaní v danom klube, pričom treba poznamenať, že títo hráči tvoria z hľadiska početnosti podstatnú časť hráčov, ktorí sú už vychovaní alebo v procese výchovy a ktorých by sa v danom čase mohol týkať takýto cezhraničný nábor, aj keď v každom období existuje aj určitý počet hráčov, ktorí už nie sú z akéhokoľvek dôvodu zmluvne viazaní. Ako však bolo uvedené v bodoch 81 a 129 vyššie, možnosť získať takýchto hráčov predstavuje základný parameter hospodárskej súťaže v odvetví medziklubového profesionálneho futbalu.

139

140

Na druhej strane sa toto všeobecné a drastické obmedzenie cezhraničnej hospodárskej súťaže medzi klubmi jednostranným náborom už zamestnaných hráčov, teda prístupu klubov k základným „zdrojom“, ktorými sú hráči, vzťahuje zo zemepisného hľadiska na celé územie Únie a z časového hľadiska je trvalé, keďže sa vzťahuje na trvania všetkých pracovných zmlúv, ktoré môže hráč postupne uzavrieť s klubom, a potom v prípade dohodnutého prestupu do iného klubu s týmto iným klubom, ako vyplýva aj z článku 13 RSTP.

141

Toto obmedzenie teda vzhľadom na všetky svoje znaky prakticky poskytuje každému klubu istotu alebo takmer istotu, že si ponechá svojich vlastných hráčov, kým neuplynie platnosť zmluvy alebo viacerých po sebe idúcich zmlúv, ktoré s nimi uzavrel, alebo pred uplynutím platnosti, kým sa nerozhodne rozviazať s nimi pracovný pomer výpoveďou so súhlasom hráča alebo dohodnutým prestupom hráča do iného klubu za úhradu poplatku za prestup tohto hráča.

142

V druhom rade, pokiaľ ide o hospodársky a právny kontext pravidiel RSTP, o ktoré ide vo veci samej, je potrebné predovšetkým pripomenúť, že vzhľadom na osobitnú povahu „produktov“, ktoré z hospodárskeho hľadiska predstavujú športové súťaže, je vo všeobecnosti prípustné, aby združenia, ktoré sú zodpovedné za určitú športovú disciplínu, prijímali pravidlá týkajúce sa najmä organizovania súťaží v tejto disciplíne, ich hladkého priebehu a účasti športovcov na týchto súťažiach (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 142 , ako aj z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 103 a citovaná judikatúra).

Keďže za týchto okolností je ročný alebo sezónny priebeh medziklubových profesionálnych futbalových súťaží v Únii založený na konfrontácii a postupnej eliminácii zúčastnených družstiev, a preto je v zásade založený na športových zásluhách, ktoré možno zaručiť len vtedy, ak všetky zúčastnené družstvá súťažia za rovnakých regulačných a technických podmienok, ktoré zabezpečia určitú rovnosť príležitostí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 143 , ako aj z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 105 ), môže byť legitímne, ak sa združenie, ako napríklad FIFA, usiluje do istej miery zabezpečiť stabilitu zloženia hráčskych kádrov, ktoré slúžia ako základňa družstvám, ktoré kluby zostavujú počas daného súťažného ročníka, napríklad tak, že zakáže jednostranné vypovedanie pracovných zmlúv počas daného súťažného ročníka či dokonca roka, ako to robí článok 16 RSTP.

145

147

Pokiaľ ide v treťom a poslednom rade o objektívny cieľ, ktorého dosiahnutie z hľadiska hospodárskej súťaže sledujú pravidlá, o ktoré ide vo veci samej, z vyššie uvedených úvah vyplýva, že tieto pravidlá treba bez ohľadu na subjektívny úmysel alebo legitímne ciele, ktoré mohli motivovať alebo ktoré mohol sledovať subjekt, ktorý ich prijal, považovať – s výnimkou prípadu hráčov, ktorých pracovná zmluva bola ukončená z oprávneného dôvodu alebo vzájomnou dohodou s bývalým klubom – za pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vzhľadom na právne, finančné a športové riziko, ktoré by to prinášalo, bolo pre profesionálne futbalové kluby mimoriadne ťažké konkurovať si v prístupe k základným zdrojom, ktorými sú už zmluvne viazaní hráči, vykonávaním jednostranného náboru hráča zamestnaného v inom klube alebo hráča, ktorého zmluva bola údajne ukončená jednostranne bez oprávneného dôvodu, pričom by k takémuto náboru mohlo prichádzať iba prostredníctvom prestupu dohodnutého medzi bývalým a novým klubom.

148

Z preskúmania obsahu pravidiel, o ktoré ide vo veci samej, hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patria, a objektívnych cieľov, ktorých dosiahnutie sa nimi sleduje, je teda zjavné, že tieto pravidlá majú z dôvodu samotnej svojej povahy vysoký stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, do ktorej by sa mohli zapojiť profesionálne futbalové kluby jednostranným náborom hráčov, ktorí sú už zamestnaní nejakým klubom, alebo hráčov, ktorých pracovná zmluva bola údajne ukončená bez oprávneného dôvodu, teda tak, že sa budú usilovať získať prístup k základným zdrojom svojho úspechu, ktorými sú títo vrcholoví hráči. Za týchto podmienok treba tieto pravidlá považovať za pravidlá, ktorých cieľom je obmedzovanie, či dokonca vylúčenie hospodárskej súťaže, a to na celom území Únie. Preto nie je potrebné preskúmať ich účinky.

151

Pokiaľ ide o správanie, ktoré má za cieľ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, výnimka zo zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa naň teda môže vzťahovať len na základe článku 101 ods. 3 ZFEÚ a za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto ustanovení (rozsudky z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 187 , a z 25. januára 2024, Em akaunt BG, C‑438/22 , EU:C:2024:71 , bod 33 ).

152

V prejednávanej veci treba vzhľadom na úvahy pripomenuté v bodoch 134 až 148 vyššie konštatovať, že judikatúru pripomenutú v bode 149 tohto rozsudku nemožno uplatniť v prípade pravidiel, o ktoré ide vo veci samej.

2. O článku 101 ods. 3 ZFEÚ

153

V súlade s článkom 101 ods. 3 ZFEÚ sa na uplatnenie tejto výnimky v danom prípade vzťahujú štyri kumulatívne podmienky. Po prvé musí byť s dostatočnou mierou pravdepodobnosti preukázané, že predmetná dohoda, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup musí umožniť zvýšenie efektívnosti tým, že prispeje buď k zlepšeniu výroby alebo distribúcie príslušných výrobkov alebo služieb, alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku. Po druhé je v rovnakom rozsahu potrebné preukázať, že spravodlivý podiel na výhodách vyplývajúcich z tohto zvýšenia efektívnosti je vyhradený používateľom. Po tretie predmetná dohoda, rozhodnutie alebo postup nesmie zúčastneným podnikom ukladať obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie takého zvýšenia efektívnosti. Po štvrté táto dohoda, rozhodnutie alebo postup nesmie dať zúčastneným podnikom možnosť vylúčiť akúkoľvek efektívnu hospodársku súťaž v súvislosti s podstatnou časťou dotknutých výrobkov alebo služieb (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 190 a citovaná judikatúra).

155

Nedodržanie jednej zo štyroch kumulatívnych podmienok postačuje na vylúčenie toho, aby sa na predmetné správanie vzťahovala výnimka stanovená v článku 101 ods. 3 ZFEÚ (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 208 ).

156

V tejto súvislosti pokiaľ ide o tretiu podmienku, ktorá sa týka potreby alebo nevyhnutnosti predmetného správania, táto podmienka zahŕňa posúdenie a porovnanie vplyvu tohto správania a alternatívnych opatrení, ktoré sú skutočne realizovateľné, s cieľom určiť, či nárast efektívnosti očakávaný od tohto správania možno dosiahnuť opatreniami, ktoré menej obmedzujú hospodársku súťaž. Naopak, nemôže viesť k voľbe podľa potreby medzi takýmto správaním a takýmito alternatívnymi opatreniami v prípade, že sa alternatívne opatrenia nezdajú byť menej obmedzujúce pre hospodársku súťaž (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 197 ).

po prvé že profesionálny hráč, ktorý podpísal pracovnú zmluvu a ktorému sa pripisuje ukončenie tejto zmluvy bez oprávneného dôvodu, a nový klub, ktorý ho zamestná po ukončení tejto zmluvy, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za zaplatenie náhrady škody prináležiacej bývalému klubu, pre ktorý tento hráč pracoval, ktorej výška sa musí určiť na základe kritérií, ktoré sú niekedy nepresné, respektíve založené na voľnej úvahe, niekedy bez akejkoľvek objektívnej súvislosti s dotknutým pracovným pomerom a niekedy neprimerané,

–

po druhé že v prípade zamestnania profesionálneho hráča počas chráneného obdobia v zmysle ukončenej pracovnej zmluvy možno novému klubu uložiť športovú sankciu spočívajúcu v zákaze registrovať nových hráčov počas určeného obdobia, pokiaľ nepreukáže, že nenavádzal tohto hráča na ukončenie tejto zmluvy, a

–

po tretie že existencia sporu súvisiaceho s týmto ukončením zmluvy bráni tomu, aby národný futbalový zväz, ktorého je bývalý klub členom, vystavil ITC potrebný na registráciu hráča v novom klube, v dôsledku čoho sa tento hráč nemôže zúčastňovať na futbalových súťažiach za tento nový klub,

predstavujú rozhodnutie združenia podnikov, ktoré je zakázané na základe odseku 1 tohto článku a na ktoré sa môže vzťahovať výnimka podľa odseku 3 tohto článku, len ak sa presvedčivými tvrdeniami a dôkazmi preukáže, že sú splnené všetky podmienky požadované na tento účel.

–

po prvé že profesionálny hráč, ktorý podpísal pracovnú zmluvu a ktorému sa pripisuje ukončenie tejto zmluvy bez oprávneného dôvodu, a nový klub, ktorý ho zamestná po ukončení tejto zmluvy, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za zaplatenie náhrady škody prináležiacej bývalému klubu, pre ktorý tento hráč pracoval, ktorej výška sa musí určiť na základe kritérií, ktoré sú niekedy nepresné, respektíve založené na voľnej úvahe, niekedy bez akejkoľvek objektívnej súvislosti s dotknutým pracovným pomerom a niekedy neprimerané,

–

po druhé že v prípade zamestnania profesionálneho hráča počas chráneného obdobia v zmysle ukončenej pracovnej zmluvy možno novému klubu uložiť športovú sankciu spočívajúcu v zákaze registrovať nových hráčov počas určeného obdobia, pokiaľ nepreukáže, že nenavádzal tohto hráča na ukončenie tejto zmluvy, a,

–

po tretie že existencia sporu súvisiaceho s týmto ukončením zmluvy bráni tomu, aby národný futbalový zväz, ktorého je bývalý klub členom, vystavil medzinárodný prestupový certifikát potrebný na registráciu hráča v novom klube, v dôsledku čoho sa tento hráč nemôže zúčastňovať na futbalových súťažiach za tento nový klub,