C-683/22

Adusbef – Associazione difesa utenti servizi bancari e finanziari

proti

Presidenza del Consiglio dei ministri,

Ministero dell’Economia e delle Finanze,

Ministero delle Infrastrutture e della Mobilità sostenibili,

DIPE – Dipartimento programmazione e coordinamento della politica economica,

Holding Reti Autostradali SpA,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, sudcovia D. Gratsias a E. Regan (spravodajca),

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: C. Di Bella, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. februára 2024,

Autostrade per l’Italia SpA, v zastúpení: F. Anglani, M. Annoni, A. Cogoni, M. Merola a L. Torchia, avvocati,

–

Holding Reti Autostradali SpA, v zastúpení: A. Parini, I. Perego, A. Police a G. M. Roberti, avvocati,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Caselli, S. Fiorentino a G. Galluzzo, avvocati dello Stato,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 38, 43 a 44 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi združením Adusbef – Associazione difesa utenti servizi bancari e finanziari (Združenie na ochranu používateľov bankových a finančných služieb, ďalej len „Adusbef“) a Presidenza del Consiglio dei ministri (predsedníctvo Rady ministrov, Taliansko), Ministero dell’Economia e delle Finanze (Ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko), Ministero delle Infrastrutture e della Mobilità Sostenibili (Ministerstvo udržateľnej infraštruktúry a dopravy, Taliansko), DIPE – Dipartimento programmazione e coordinamento della politica Economica (Oddelenie plánovania a koordinácie hospodárskej politiky, Taliansko), Autorità di regolazione dei trasporti (Regulačný orgán pre dopravu, Taliansko), Corte dei Conti (Dvor audítorov, Taliansko) a Avvocatura Generale dello Stato (Úrad generálneho prokurátora, Taliansko) vo veci zákonnosti úprav diaľničnej koncesie, ktorej držiteľom je Autostrade per l’Italia SpA (ďalej len „ASPI“) v nadväznosti na zrútenie Morandiho mosta v Janove (Taliansko) 14. augusta 2018.

(76)

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu čeliť vonkajším okolnostiam, ktoré pri udeľovaní koncesie nemôžu predvídať, najmä keď sa koncesia plní počas dlhého obdobia. V týchto prípadoch je potrebná určitá úroveň flexibility na prispôsobenie koncesie týmto okolnostiam bez nového postupu udeľovania. Pojem nepredvídateľné okolnosti znamená okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného udelenia verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a vlastnosti konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci vzťah medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave udeľovania a jeho predpokladanou hodnotou.…“

4

Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Zásada rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti“, stanovuje:

„1. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne a primerane.

…

…

c)

ak verejný obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt sa dopustil závažného odborného pochybenia, v dôsledku ktorého je spochybnená jeho bezúhonnosť;

…

f)

ak hospodársky subjekt vykazuje závažné alebo pretrvávajúce nedostatky pri plnení niektorej zásadnej požiadavky predchádzajúcej koncesie alebo predchádzajúcej zmluvy s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom v zmysle tejto smernice alebo smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2014/25/EÚ [z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243 )], čo viedlo k predčasnému ukončeniu tejto predchádzajúcej zmluvy, ku škodám alebo iným porovnateľným sankciám;

…

c)

ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

potreba úpravy bola vyvolaná okolnosťami, ktoré nemohol obozretný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ predvídať;

ii)

jednoznačnej doložky o preskúmaní alebo možnosti v súlade s písmenom a);

ii)

iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne stanovené kritériá kvalitatívneho výberu, je univerzálnym alebo čiastočným nástupcom pôvodného koncesionára v dôsledku reštrukturalizácie podniku vrátane prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo konkurzu, a to za predpokladu, že z toho nevyplývajú iné podstatné úpravy koncesie a že zámerom nie je obchádzať uplatňovanie tejto smernice, alebo

iii)

v prípade, že samotný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ prevezme povinnosti hlavného koncesionára voči svojim subdodávateľom, ak sa táto možnosť ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

e)

10 % hodnoty pôvodnej koncesie.

Úpravou sa však nesmie meniť celková povaha koncesie. V prípade vykonania viacerých úprav nasledujúcich po sebe sa hodnota posudzuje na základe čistej kumulatívnej hodnoty úprav nasledujúcich po sebe.

…

4. Úprava koncesie počas jej platnosti sa považuje za podstatnú v zmysle odseku 1 písm. e), ak sa v jej dôsledku povaha koncesie podstatne líši od pôvodne udelenej koncesie. Úprava sa v každom prípade a bez toho, aby tým boli dotknuté odseky 1 a 2, považuje za podstatnú, ak je splnená jedna alebo viaceré z týchto podmienok:

a)

úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu udeľovania koncesie, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných žiadateľov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu udeľovania koncesie prilákali ďalších účastníkov;

5. V prípade iných úprav ustanovení koncesie počas jej platnosti než sú úpravy ustanovené v odsekoch 1 a 2 je potrebný nový postup udeľovania koncesie v súlade s touto smernicou.“

7

Článok 44 tejto smernice, nazvaný „Vypovedanie koncesií“, uvádza:

„Členské štáty zaistia, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali za podmienok určených v platnom vnútroštátnom práve možnosť vypovedať koncesiu počas jej platnosti, ak je splnená jedna alebo viaceré z týchto podmienok:

a)

došlo k zmene koncesie, ktorá by si vyžadovala nový postup udeľovania koncesie podľa článku 43;

9

Príloha XI k tejto smernici, nazvaná „Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach o úpravách koncesie počas jej platnosti podľa článku 43“, znie takto:

„…

4. Opis koncesie pred úpravou a po nej: povaha a rozsah stavebných prác, povaha a množstvo alebo hodnota tovaru, povaha a rozsah služieb.

5. Prípadná úprava hodnoty koncesie vrátane zvýšenia cien alebo poplatkov v dôsledku úpravy.

6. Opis okolností, na základe ktorých vznikla potreba úpravy.

„1. Aktualizácie alebo revízie diaľničných zmlúv platných v čase nadobudnutia účinnosti tohto dekrétu v prípade, že zahŕňajú zmeny alebo doplnenia investičného plánu alebo regulačných aspektov určených na ochranu verejných financií, postúpi [Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti (Ministerstvo infraštruktúry a dopravy, Taliansko)] po vypočutí Regulačného orgánu pre dopravu s prihliadnutím na právomoci uvedené v článku 37 ods. 2 písm. g), pokiaľ ide o identifikáciu tarifných systémov, na CIPE [Comitato interministeriale per la programmazione economica e lo sviluppo sostenibile (Medzirezortný výbor pre hospodárske plánovanie a udržateľný rozvoj, Taliansko)], ktorý po konzultácii s [Nucleo di consulenza per l’attuazione delle linee guida per la regolazione dei servizi di pubblica utilità (Poradná skupina pre vykonávanie usmernení pre reguláciu služieb verejnej infraštruktúry)] rozhodne do 30 dní, a následne sú schválené vyhláškou ministra infraštruktúry a dopravy, prijatou po dohode s ministrom hospodárstva a financií, ktorá sa uverejní do 30 dní od zaslania zmluvy orgánom udeľujúcim koncesiu.

2. Aktualizácie alebo revízie diaľničných zmlúv platných v čase nadobudnutia účinnosti tohto dekrétu, ktoré nezahŕňajú zmeny alebo doplnenia uvedené v odseku 1, sa schvaľujú vyhláškou ministra infraštruktúry a dopravy, prijatou po dohode s ministrom hospodárstva a financií, do 30 dní od zaslania zmluvy orgánom udeľujúcim koncesiu.

2a V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 kontroluje orgán udeľujúci koncesiu po vypočutí Regulačného orgánu pre dopravu uplatňovanie kritérií na stanovenie taríf, pričom zohľadní aj skutočný pokrok vo vykonávaní investícií, ktoré sú už v tarifách zahrnuté.

13

Od 10. júla 2019 sa uskutočnilo niekoľko stretnutí medzi spoločnosťou ASPI, predsedníctvom Rady ministrov, ministerstvom hospodárstva a financií a ministerstvom udržateľnej infraštruktúry a mobility s cieľom dohodnúť riešenie prebiehajúcich sporov týkajúcich sa zrútenia Morandiho mosta.

14

Dňa 11. júla 2020 ASPI predložila návrh dohodnutého riešenia, v ktorom sa po prvé zaviazala zaplatiť ako peňažnú náhradu sumu 3400 miliónov eur, po druhé posilniť bezpečnostné normy diaľničnej siete, ktorá je predmetom koncesie, a po tretie previesť spoločne so svojou materskou spoločnosťou Mundys SpA, predtým Atlantia SpA, kontrolu nad spoločnosťou ASPI na Cassa Depositi e Prestiti SpA a na ňou schválených investorov.

15

Na základe tohto návrhu uzavreli ASPI a ministerstvo udržateľnej infraštruktúry a mobility 14. októbra 2021 dohodu o urovnaní (ďalej len „dohoda o urovnaní“). V súlade s postupom stanoveným v článku 43 zákonného dekrétu č. 201, uvedeným v bode 10 tohto rozsudku, bola táto dohoda schválená rozhodnutím CIPE č. 75 z 22. decembra 2021, ako aj vyhláškou ministra udržateľnej infraštruktúry a mobility č. 37 z 22. februára 2022, prijatou po dohode s ministrom hospodárstva a financií.

19

Po prvé verejný obstarávateľ formálne neoveril, či úprava tejto koncesie spĺňa podmienky stanovené v článku 43 ods. 1 prvom pododseku písm. c) tejto smernice. Vnútroštátny súd sa v tejto súvislosti domnieva, že porušenie povinností údržby prináležiacich koncesionárovi, ktoré môže ovplyvniť bezpečnosť cestnej premávky, nemožno považovať za nepredvídateľnú okolnosť v zmysle tohto ustanovenia.

20

Po druhé verejný obstarávateľ ani neoveril, či zamýšľaná úprava môže zmeniť „celkovú povahu koncesie“ v zmysle článku 43 ods. 1 prvého pododseku písm. c) bodu ii) uvedenej smernice.

21

Po tretie vnútroštátny súd zdôrazňuje, že v súlade s dohodou o urovnaní predala Mundys 88 % základného imania ASPI holdingovej spoločnosti, ktorej väčšinovým akcionárom vo výške 51 % je Cassa Depositi e Prestiti Equity a v ktorej dva zahraničné fondy, Macquarie a Blackstone, vlastnia každý po 24,5 %. Verejný obstarávateľ však formálne nepreskúmal, či si táto zmena v zložení akcionárov spoločnosti ASPI vyžaduje uskutočnenie nového postupu udeľovania koncesie, najmä vzhľadom na článok 43 ods. 1 prvý pododsek písm. d) smernice 2014/23.

„[S prihliadnutím na] články 38, 43 a 44 smernice 2014/23:

1.

Je v rozpore s právom [Únie] výklad vnútroštátnych právnych predpisov v tom zmysle, že orgán udeľujúci koncesiu môže začať konanie o zmene subjektu a predmetu diaľničnej koncesie počas jej platnosti alebo jej opätovné prerokovanie bez toho, aby vyhodnotil a vyjadril svoje stanovisko k povinnosti vyhlásiť verejné obstarávanie?

2.

Je v rozpore s právom [Únie] výklad vnútroštátnych právnych predpisov v tom zmysle, že orgán udeľujúci koncesiu môže začať konanie o zmene subjektu a predmetu diaľničnej koncesie počas jej platnosti alebo jej opätovné prerokovanie bez toho, aby posúdil spoľahlivosť koncesionára, ktorý sa dopustil závažného porušenia zmluvy?

3.

27

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že takéto skrátené súdne konanie stanovené v článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku predstavuje procesný nástroj určený na riešenie mimoriadnej naliehavej situácie (rozsudok z 28. apríla 2022, Caruter, C‑642/20 , EU:C:2022:308 , bod 21 a citovaná judikatúra).

28

V prejednávanej veci z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom v jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, najmä na podporu jeho návrhu na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní, nevyplýva, že by si povaha tejto veci výnimočne vyžadovala jej prejednanie bez zbytočného odkladu podľa článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku.

29

Konkrétne nutnosť prejednať túto vec bez zbytočného odkladu uplatnením tohto ustanovenia nemožno vyvodiť len z hospodársky alebo spoločensky citlivej povahy [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2022, Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs (Komplexné krytie zdravotného poistenia), C‑247/20 , EU:C:2022:177 , bod 45 ].

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v prípade podstatnej zmeny koncesnej zmluvy je právnou úpravou Únie, vzhľadom na ktorú sa musí táto zmena posúdiť, právna úprava účinná v deň tejto zmeny bez ohľadu na, že skutočnosť, že dátum uzavretia pôvodnej koncesnej zmluvy je skôr, než príslušné pravidlá Únie nadobudli účinnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Sisal a i., C‑721/19 a C‑722/19 , EU:C:2021:672 , bod 28 ).

33

V prejednávanej veci má vnútroštátny súd najmä určiť, či sa zmeny vyplývajúce z dohody o urovnaní, ktorá bola uzavretá 14. októbra 2021, teda po nadobudnutí účinnosti smernice 2014/23, majú považovať za podstatné vo vzťahu k pôvodnej koncesnej zmluve.

34

Z toho vyplýva, že vo veci samej treba otázku, či boli dohodou o urovnaní vykonané podstatné zmeny pôvodnej koncesnej zmluvy, posúdiť s prihliadnutím na ustanovenia smernice 2014/23.

35

38

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane zdôraznil, že konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú, pričom odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu [rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21 , EU:C:2024:1 , bod 62 , ako aj citovaná judikatúra].

39

Ako vyplýva zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ, požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, ktorá mu bola predložená [rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21 , EU:C:2024:1 , bod 63 , ako aj citovaná judikatúra].

40

V prejednávanej veci prvá a druhá otázka položená vnútroštátnym súdom nepatrí medzi situácie vymenované v bode 37 tohto rozsudku, v ktorých môže byť prezumpcia relevantnosti prejudiciálnej otázky vyvrátená. Požadovaný výklad práva Únie v rámci týchto otázok, ktorého cieľom je určiť, či je zmena diaľničnej koncesie udelenej spoločnosti ASPI po zrútení Morandiho mosta zlučiteľná s ustanoveniami smernice 2014/23, má totiž priamu súvislosť s predmetom sporu vo veci samej, keďže na vnútroštátny súd bola podaná žaloba o neplatnosť dohody o urovnaní.

44

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že vnútroštátny súd rozhoduje o žalobe o neplatnosť, ktorú podalo združenie spotrebiteľov Adusbef proti aktom, ktorými bola schválená dohoda o urovnaní, ako aj proti viacerým aktom súvisiacim s touto dohodou.

45

Zo žiadnej skutočnosti v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, teda nevyplýva, že vnútroštátny súd by mal preskúmať prípadné vypovedanie diaľničnej koncesie, ktorej držiteľom je ASPI, verejným obstarávateľom na základe článku 44 smernice 2014/23.

46

Súdny dvor okrem toho na jednej strane konštatuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje nijaký odkaz na smernicu Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác ( Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33 ; Mim. vyd. 06/001, s. 246), zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 ( Ú. v. EÚ L 335, 2007, s. 31 ), a na druhej strane vysvetlenia poskytnuté vnútroštátnym súdom neumožňujú s požadovanou presnosťou identifikovať ustanovenia tejto smernice, ktorých výklad by sa prípadne mohol ukázať ako relevantný pre odpoveď na tretiu otázku.

49

Treba uviesť, že zmena koncesných zmlúv počas ich platnosti je upravená článkom 43 smernice 2014/23.

50

Práve s prihliadnutím na ustanovenia tohto článku treba odpovedať na prvú otázku.

51

Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že uvedený článok obsahuje vyčerpávajúcu harmonizáciu predpokladov, na základe ktorých je na jednej strane možné meniť koncesie bez toho, aby bolo potrebné organizovať nové verejné obstarávanie na udelenie koncesie v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenej smernici, a na druhej strane je takéto verejné obstarávanie na udelenie koncesie potrebné v prípade zmeny podmienok koncesie (rozsudok z 2. septembra 2021, Sisal a i., C‑721/19 a C‑722/19 , EU:C:2021:672 , bod 31 ).

55

V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, má výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu vo veci samej, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo (rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 , bod 76 ).

56

V dôsledku toho neprináleží Súdnemu dvoru, ale len vnútroštátnemu súdu, aby s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti posúdil, či sa na každú zo zmien diaľničnej koncesie, ktorej držiteľkou je ASPI, vykonaných dohodou o urovnaní, vzťahuje jeden z prípadov uvedených v článku 43 ods. 1 a 2 smernice 2014/23. Z toho by prípadne vyplývalo, že uvedené zmeny mohli byť vykonané bez zorganizovania nového postupu udeľovania koncesie.

57

Naopak, ak by vnútroštátny súd konštatoval, že jedna alebo viaceré z týchto zmien nespadajú pod žiadny z prípadov uvedených v článku 43 ods. 1 a 2 tejto smernice, bolo by potrebné z toho vyvodiť, že dotknutá zmena alebo zmeny boli vykonané v rozpore s povinnosťou zorganizovať nový postup udeľovania koncesie, stanovenou v článku 43 ods. 5 uvedenej smernice.

61

Jedine vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť existenciu takéhoto porušenia zmluvy zo strany koncesionára za okolností sporu vo veci samej, ako aj prípadne príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a zmenou koncesie počas jej platnosti.

62

Z odôvodnenia 75 smernice 2014/23 však na jednej strane vyplýva, že koncesné zmluvy zvyčajne zahŕňajú komplexné a dlhodobé technické a finančné opatrenia, ktoré často podliehajú meniacim sa okolnostiam, takže normotvorca Únie považoval za potrebné spresniť podmienky, za ktorých si úprava koncesie počas jej plnenia vyžaduje zorganizovanie nového postupu udeľovania koncesie, pričom treba zohľadniť príslušnú judikatúru Súdneho dvora.

63

Na druhej strane z odôvodnenia 76 smernice 2014/23 vyplýva, že cieľom článku 43 ods. 1 prvého pododseku písm. c) tejto smernice je priznať verejným obstarávateľom a obstarávateľom určitú úroveň flexibility na prispôsobenie koncesie vonkajším okolnostiam, ktoré pri udeľovaní koncesie nemohli predvídať.

67

V tejto súvislosti sa nezdá, že by sa zmena v zložení akcionárov koncesionára ako taká mohla považovať za zmenu samotnej koncesie v zmysle článku 43 ods. 5 smernice 2014/23.

68

Konkrétnejšie, prevody podielov na základnom imaní koncesionára, či už na nových akcionárov alebo existujúcich akcionárov, nemajú za následok nahradenie pôvodného koncesionára novým koncesionárom, ako to predpokladá článok 43 ods. 1 prvý pododsek písm. d) tejto smernice, ale len zmeny v zložení alebo rozdelení základného imania tohto koncesionára.

69

Vzhľadom na to, že zmeny týkajúce sa základného imania koncesionára nemenia koncesiu v zmysle článku 43 ods. 5 smernice 2014/23, nevyžadujú zorganizovanie nového postupu udeľovania.

73

Z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že tento súd sa pýta aj na formálne požiadavky, ktoré musí verejný obstarávateľ splniť v prípade zmeny koncesie počas jej platnosti, s prihliadnutím na zmeny stanovené v dohode o urovnaní, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej. V tejto súvislosti treba rozlišovať dva prípady podľa toho, či predmetné zmeny musia byť predmetom nového postupu udeľovania podľa článku 43 smernice 2014/23, čo prináleží určiť tomuto súdu.

74

Ak plánovaná zmena nepatrí do jednej zo situácií uvedených v článku 43 ods. 1 a 2 tejto smernice, takže táto zmena musí byť predmetom nového postupu udeľovania, musia byť splnené všetky formálne požiadavky stanovené v hlave II uvedenej smernice, najmä uverejnenie oznámenia o koncesii v súlade s článkom 31 tej istej smernice.

75

V opačnom prípade, t. j. ak si úprava koncesie počas jej platnosti nevyžaduje uskutočnenie nového postupu udeľovania, formálne požiadavky stanovené v hlave II uvedenej smernice sa neuplatnia.

79

Po tomto spresnení treba ešte pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou musí verejný obstarávateľ dodržiavať všeobecnú zásadu práva Únie týkajúcu sa riadnej správy vecí verejných, pričom členské štáty musia túto zásadu dodržiavať pri vykonávaní práva Únie. Medzi požiadavkami vyplývajúcimi z uvedenej zásady má mimoriadny význam povinnosť odôvodnenia rozhodnutí prijímaných vnútroštátnymi orgánmi, keďže adresátom týchto rozhodnutí umožňuje brániť ich práva a rozhodnúť sa pri plnej znalosti veci, či je užitočné podať súdny prostriedok nápravy proti takým rozhodnutiam (rozsudok z 21. decembra 2023, Infraestruturas de Portugal a Futrifer Indústrias Ferroviárias, C‑66/22 , EU:C:2023:1016 , bod 87 ).

80

Táto povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží verejným obstarávateľom, vyplýva aj z ich povinnosti zabezpečiť transparentnosť tak postupu udeľovania, ako aj plnenia koncesnej zmluvy v súlade s článkom 3 ods. 2 smernice 2014/23.

81

V kontexte ustanovení článku 43 ods. 1 a 2 tejto smernice musí táto povinnosť odôvodnenia umožniť predovšetkým iným osobám než koncesionárovi oboznámiť sa s dôvodmi, na základe ktorých sa verejný obstarávateľ domnieval, že koncesia počas jej platnosti môže byť zmenená bez zorganizovania nového postupu udeľovania.

85

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 43 smernice 2014/23 v spojení so všeobecnou zásadou riadnej správy vecí verejných sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej môže verejný obstarávateľ upraviť koncesiu počas jej platnosti vzhľadom na osobu koncesionára a predmet tejto koncesie bez zorganizovania nového postupu udeľovania koncesie, pokiaľ sa na túto zmenu nevzťahuje článok 43 ods. 5 tejto smernice a verejný obstarávateľ uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, že nie je povinný zorganizovať takýto postup.

O druhej otázke

86

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 2014/23 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže verejný obstarávateľ pristúpiť k úprave koncesie počas jej platnosti bez posúdenia spoľahlivosti koncesionára za okolností, keď sa tento koncesionár dopustil – alebo je podozrivý z toho, že sa dopustil – závažného porušenia zmluvy.

87

V prvom rade ak plánovaná zmena nespadá pod jednu zo situácií uvedených v článku 43 ods. 1 a 2 smernice 2014/23, takže táto zmena musí byť predmetom nového postupu udeľovania v súlade s článkom 43 ods. 5 tejto smernice, musia byť splnené všetky požiadavky stanovené v hlave II tej istej smernice.

91

Medzi tieto požiadavky patria najmä požiadavky týkajúce sa výberu a kvalitatívneho hodnotenia záujemcu, ktoré sú vymenované v článku 38 smernice 2014/23.

92

Podľa článku 38 ods. 1 tejto smernice podmienky účasti, ktoré sa týkajú odbornej a technickej spôsobilosti, sa majú vzťahovať na potrebu zabezpečiť schopnosť koncesionára plniť koncesiu a sú k nej primerané, pričom zohľadňujú predmet koncesie a účel zaručenia skutočnej hospodárskej súťaže.

93

96

Navyše hoci článok 38 ods. 7 tejto smernice taxatívne vymenúva nepovinné dôvody vylúčenia, ktoré môžu opodstatniť vylúčenie hospodárskeho subjektu z účasti na postupe udeľovania koncesie z dôvodov založených na objektívnych okolnostiach týkajúcich sa jeho odbornej spôsobilosti [pozri analogicky rozsudok z 15. septembra 2022, J. Sch. Omnibusunternehmen a K. Reisen, C‑416/21 , EU:C:2022:689 , bod 54 ), nič nebráni verejnému zadávateľovi v tom, aby kládol mimoriadne vysoké požiadavky na spôsobilosť a dôveryhodnosť koncesionárov (pozri analogicky rozsudok zo 7. septembra 2023, Komisia/Poľsko, C‑601/21 , EU:C:2023:629 , bod 92 ).

97

Z toho vyplýva, že verejný obstarávateľ je povinný pred zmenou koncesie, ktorá si vyžaduje uskutočnenie nového postupu udeľovania podľa článku 43 ods. 5 uvedenej smernice, preskúmať spoľahlivosť záujemcov v súlade s ustanoveniami článku 38 tej istej smernice.

98

V druhom rade za predpokladu, že zmena nemusí byť predmetom nového postupu udeľovania z dôvodu, že patrí do jedného z prípadov stanovených v článku 43 ods. 1 a 2 smernice 2014/23, treba konštatovať, že jediné ustanovenie, ktoré ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť overiť spoľahlivosť koncesionára, sa nachádza v článku 43 ods. 1 prvom pododseku písm. d) bode ii) tejto smernice.

102

Okrem toho hoci článok 44 smernice 2014/23 ukladá členským štátom povinnosť stanoviť, aby verejný obstarávateľ mohol vypovedať koncesiu počas jej platnosti v troch prípadoch, najmä podľa písmena a) tohto článku, ak zmena koncesie mala byť predmetom nového postupu udeľovania, tento článok ani žiadne iné ustanovenie tejto smernice nestanovuje povinnosti, ktoré by členské štáty mali stanoviť verejnému obstarávateľovi v prípade, že koncesionár nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá koncesná zmluva.

103

Vzhľadom na absenciu harmonizácie na úrovni Únie prináleží každému členskému štátu, aby stanovil pravidlá, ktoré umožnia verejnému obstarávateľovi reagovať v prípade, keď sa koncesionár v priebehu plnenia koncesie dopustil – alebo je podozrivý, že sa dopustil – závažného porušenia zmluvy, čo spochybňuje jeho spoľahlivosť.

104

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 43 smernice 2014/23 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže verejný obstarávateľ pristúpiť k úprave koncesie počas jej platnosti bez posúdenia spoľahlivosti koncesionára, ak sa na túto úpravu nevzťahuje článok 43 ods. 1 prvý pododsek písm. d) bod ii), ani článok 43 ods. 5 tejto smernice. Každému členskému štátu prináleží stanoviť pravidlá, ktoré umožnia verejnému obstarávateľovi reagovať v prípade, keď sa koncesionár v priebehu plnenia koncesie dopustil – alebo je podozrivý, že sa dopustil – závažného porušenia zmluvy, čo spochybňuje jeho spoľahlivosť.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej môže verejný obstarávateľ upraviť koncesiu počas jej platnosti vzhľadom na osobu koncesionára a predmet tejto koncesie bez zorganizovania nového postupu udeľovania koncesie, pokiaľ sa na túto zmenu nevzťahuje článok 43 ods. 5 tejto smernice a verejný obstarávateľ uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, že nie je povinný zorganizovať takýto postup.

2.

Článok 43 smernice 2014/23

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže verejný obstarávateľ pristúpiť k úprave koncesie počas jej platnosti bez posúdenia spoľahlivosti koncesionára, ak sa na túto úpravu nevzťahuje článok 43 ods. 1 prvý pododsek písm. d) bod ii), ani článok 43 ods. 5 tejto smernice. Každému členskému štátu prináleží stanoviť pravidlá, ktoré umožnia verejnému obstarávateľovi reagovať v prípade, keď sa koncesionár v priebehu plnenia koncesie dopustil – alebo je podozrivý, že sa dopustil – závažného porušenia zmluvy, čo spochybňuje jeho spoľahlivosť.