C-684/22

S.Ö.

proti

Stadt Duisburg (C‑684/22),

a

N.Ö.,

M.Ö.

Stadt Krefeld (C‑686/22),

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot, S. Rodin a L. S. Rossi,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,

–

estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid a E. Montaguti, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. decembra 2023,

Právny rámec

Medzinárodné právo

3

Európsky dohovor o občianstve, ktorý bol prijatý v rámci Rady Európy 6. novembra 1997 a ktorý nadobudol platnosť 1. marca 2000 (ďalej len „Dohovor o občianstve“), bol ratifikovaný Spolkovou republikou Nemecko 11. mája 2005.

4

Článok 7 Dohovoru o občianstve, nazvaný „Strata občianstva zo zákona alebo z iniciatívy zmluvného štátu“, stanovuje:

…“

5

Článok 15 písm. b) tohto dohovoru s názvom „Iné možné prípady viacnásobného občianstva“ stanovuje, že jeho ustanovenia neobmedzujú právo zmluvného štátu ustanoviť vo svojej vnútroštátnej právnej norme, či bude nadobudnutie alebo zachovanie jeho štátneho občianstva podmienené zrieknutím sa alebo stratou ďalšieho občianstva.

Právo Únie

6

Podľa článku 20 TFUE:

7

Ustanovenie § 25 Staatsangehörigkeitsgesetz (zákon o štátnom občianstve) v konsolidovanom znení ( Bundesgesetzblatt , časť III, č. 102‑1), zmeneného prostredníctvom § 1 bodu 7 Gesetz zur Reform des Staatsangehörigkeitsrechts (zákon o reforme práva v oblasti štátneho občianstva) z 15. júla 1999 (BGBl. I, s. 161) (ďalej len „StAG“), účinného od 1. januára 2000 a uplatniteľného na spory vo veciach samých, stanovuje:

„1. Nemecký štátny občan stráca svoje štátne občianstvo nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu, ak k tomuto nadobudnutiu dôjde na jeho žiadosť alebo na žiadosť zákonného zástupcu, avšak zastúpený stratí svoje štátne občianstvo len v prípade, ak sú splnené podmienky, za ktorých by bolo možné požiadať o prepustenie zo štátneho zväzku podľa § 19. K strate podľa prvej vety nedôjde, ak nemecký štátny občan nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, Švajčiarska alebo štátu, s ktorým Spolková republika Nemecko uzavrela medzinárodnú zmluvu podľa § 12 ods. 3.

2. Štátne občianstvo nestratí ten, kto pred nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu na základe svojej žiadosti dostal písomné povolenie príslušného orgánu na zachovanie svojho štátneho občianstva. … Pri rozhodovaní o žiadosti podľa prvej vety sa musia zvážiť verejné a súkromné záujmy. V prípade žiadateľa, ktorý má obvyklý pobyt v zahraničí, treba najmä zohľadniť, či tento žiadateľ môže hodnoverne preukázať pretrvávajúce väzby na Nemecko.“

8

Ustanovenie § 30 ods. 1 StAG znie:

Žiadosť o udelenie povolenia na pobyt podľa prvej vety sa musí podať do šiestich mesiacov odvtedy, ako sa osoba dozvedela o strate nemeckého štátneho občianstva.

…

2. Bývalému nemeckému štátnemu občanovi, ktorý má obvyklý pobyt v zahraničí, možno udeliť povolenie na pobyt, ak má dostatočné znalosti nemeckého jazyka.

3. V osobitných prípadoch možno povolenie na pobyt podľa odseku 1 alebo 2 udeliť odchylne od § 5.

…“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

Keďže nemecké orgány vyjadrili vážne pochybnosti, pokiaľ ide o to, že jeho syn má nemecké štátne občianstvo, S.Ö. požiadal 25. apríla 2019 územne príslušný naturalizačný orgán o vydanie dokladu o štátnom občianstve, ktorý mu umožňuje preukázať zachovanie jeho nemeckého štátneho občianstva. Následne sa S.Ö. presťahoval na miesto, ktoré patrí do územnej pôsobnosti mesta Duisburg.

13

Rozhodnutím správnej polície z 13. septembra 2019 mesto Duisburg v súlade s § 30 ods. 1 StAG konštatovalo, že S.Ö. už nemá nemecké štátne občianstvo. Podľa mesta Duisburg došlo k opätovnému nadobudnutiu tureckého štátneho občianstva po 1. januári 2000, pričom podľa § 17 ods. 1 bodu 2 a § 25 ods. 1 prvej vety StAG viedlo jeho nadobudnutie k automatickej strate nemeckého štátneho občianstva. Inak by to mohlo byť len v prípade, ak by k opätovnému nadobudnutiu tureckého štátneho občianstva došlo pred 31. decembrom 1999, pretože § 25 ods. 1 prvá veta StAG v znení účinnom pred týmto dátumom stanovoval, že k strate nemeckého štátneho občianstva dôjde len v prípade nemeckých štátnych občanov s bydliskom v zahraničí. S.Ö. však nepreukázal opätovné nadobudnutie tureckého občianstva pred uvedeným dátumom.

14

S.Ö. podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Verwaltungsgericht Düsseldorf (Správny súd Düsseldorf, Nemecko), teda na vnútroštátny súd, ktorý podal návrhy na začatie prejudiciálneho konania.

Vec C‑685/22

18

Rozhodnutiami správnej polície z 24. februára 2021 mesto Wuppertal v súlade s § 30 ods. 1 StAG konštatovalo, že M.Ö. a N.Ö. už nemajú nemecké štátne občianstvo. Orgán mesta sa domnieval, že opätovné nadobudnutie tureckého štátneho občianstva 24. novembra 2000 viedlo podľa § 17 ods. 1 bodu 2 a § 25 ods. 1 prvej vety StAG k automatickej strate nemeckého štátneho občianstva. Inak by to mohlo byť len v prípade, ak by k opätovnému nadobudnutiu tureckého štátneho občianstva došlo pred 31. decembrom 1999, pretože § 25 ods. 1 prvá veta StAG v znení účinnom pred týmto dátumom stanovoval, že k strate nemeckého štátneho občianstva dôjde len v prípade nemeckých štátnych občanov s bydliskom v zahraničí. M.Ö. a N.Ö. však nepreukázali opätovné nadobudnutie tureckého občianstva pred uvedeným dátumom.

19

M.Ö. a N.Ö. podali proti týmto rozhodnutiam žalobu na Verwaltungsgericht Düsseldorf (Správny súd Düsseldorf).

Vec C‑686/22

20

Rozhodnutiami správnej polície z 24. februára 2021 mesto Krefeld v súlade s § 30 ods. 1 StAG konštatovalo, že M.S. a S.S. už nemajú nemecké štátne občianstvo. Podľa orgánu mesta k opätovnému nadobudnutiu tureckého štátneho občianstva došlo po 1. januári 2000 a podľa § 17 ods. 1 bodu 2 a § 25 ods. 1 prvej vety StAG viedlo jeho nadobudnutie k automatickej strate nemeckého štátneho občianstva. Inak by to mohlo byť len v prípade, ak by k opätovnému nadobudnutiu tureckého štátneho občianstva došlo pred 31. decembrom 1999, pretože § 25 ods. 1 prvá veta StAG v znení účinnom pred týmto dátumom stanovoval, že k strate nemeckého štátneho občianstva dôjde len v prípade nemeckých štátnych občanov s bydliskom v zahraničí. M.S. a S.S. však nepreukázali opätovné nadobudnutie tureckého občianstva pred uvedeným dátumom.

24

M.S. a S.S. podali proti týmto rozhodnutiam žalobu na Verwaltungsgericht Düsseldorf (Správny súd Düsseldorf).

Prejudiciálne otázky

25

V týchto troch spojených veciach sa vnútroštátny súd po prvé pýta, či automatická strata nemeckého štátneho občianstva stanovená v § 25 ods. 1 prvej vete StAG je v súlade s právom Únie.

29

Tento súd uvádza, že nemecké právo nestanovuje nijakú možnosť incidenčného preskúmania dôsledkov straty nemeckého štátneho občianstva po tom, čo k tejto strate došlo. V takom prípade by dotknuté osoby mali len možnosť podať novú žiadosť o udelenie štátneho občianstva na účely nadobudnutia nemeckého štátneho občianstva bez retroaktívneho účinku.

30

Vnútroštátny súd po druhé tvrdí, že v súlade so znením § 25 ods. 2 StAG žiadosť o povolenie na zachovanie nemeckého štátneho občianstva poskytuje možnosť zohľadniť požiadavky práva Únie, pričom uvádza, že ani správne orgány ani vnútroštátne súdy v praxi neskúmajú dôsledky straty postavenia občana Únie. Povolenie na zachovanie nemeckého štátneho občianstva sa totiž udelí len vtedy, ak existuje osobitný záujem na nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva so zachovaním nemeckého štátneho občianstva. Dôsledky straty nemeckého štátneho občianstva, ktorá vedie k strate postavenia občana Únie, sa teda nebudú skúmať z hľadiska práv vyplývajúcich z tohto postavenia.

31

Za týchto podmienok Verwaltungsgericht Düsseldorf (Správny súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

O prejudiciálnych otázkach

33

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 20 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že v prípade dobrovoľného nadobudnutia štátneho občianstva tretej krajiny dochádza k strate štátneho občianstva tohto členského štátu zo zákona, z čoho pre osoby, ktoré nemajú štátne občianstvo ďalšieho členského štátu, vyplýva strata občianstva Únie, ibaže by tieto osoby pred nadobudnutím štátneho občianstva tretej krajiny získali od príslušných vnútroštátnych orgánov – v nadväznosti na individuálne preskúmanie situácie uvedených osôb a s prihliadnutím na zváženie existujúcich verejných a súkromných záujmov – povolenie na zachovanie svojho štátneho občianstva.

34

Podľa ustálenej judikatúry platí, že hoci vymedzenie podmienok nadobudnutia a straty štátneho občianstva patrí v súlade s medzinárodným právom do právomoci každého členského štátu, skutočnosť, že určitá oblasť patrí do právomoci členských štátov, nebráni tomu, aby v situáciách, na ktoré sa uplatní právo Únie, museli dotknuté vnútroštátne pravidlá toto právo dodržiavať [rozsudky z 2. marca 2010, Rottmann, C‑135/08 , EU:C:2010:104 , body 39 a 41 , ako aj z 5. septembra 2023, Udlændinge‑ og Integrationsministeriet (Strata dánskej štátnej príslušnosti), C‑689/21 , EU:C:2023:626 , bod 28 ].

35

38

Pri výkone svojej právomoci definovať podmienky nadobudnutia a straty svojho štátneho občianstva je tiež legitímne, aby členský štát usúdil, že je potrebné vyhnúť sa existencii viacerých štátnych občianstiev [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2022, Wiener Landesregierung (Odvolanie prísľubu udelenia štátneho občianstva), C‑118/20 , EU:C:2022:34 , bod 54 ].

39

V prejednávanej veci v súlade s § 25 ods. 1 StAG nemeckí štátni príslušníci strácajú svoje štátne občianstvo, keď dobrovoľne nadobudnú štátne občianstvo niektorých tretích krajín. Toto ustanovenie okrem toho spresňuje, že k strate nemeckého štátneho občianstva nedôjde, ak nemecký štátny príslušník nadobudne najmä štátne občianstvo ďalšieho členského štátu. Ako uviedla nemecká vláda, cieľom tohto ustanovenia je najmä predchádzať pluralite štátnych občianstiev.

40

Legitímnosť tohto cieľa je v zásade potvrdená v článku 7 ods. 1 písm. a) Dohovoru o občianstve, podľa ktorého zmluvný štát nemôže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť stratu občianstva zo zákona alebo na základe vlastnej iniciatívy s výnimkou najmä prípadu dobrovoľného nadobudnutia iného štátneho občianstva, ako aj v článku 15 písm. b) tohto dohovoru, podľa ktorého ustanovenia neobmedzujú právo zmluvného štátu ustanoviť vo svojej vnútroštátnej právnej norme, či bude nadobudnutie alebo zachovanie jeho štátneho občianstva podmienené zrieknutím sa alebo stratou ďalšieho občianstva [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2022, Wiener Landesregierung (Odvolanie prísľubu udelenia štátneho občianstva), C‑118/20 , EU:C:2022:34 , bod 55 ].

44

Z toho vyplýva, že v situáciách, v ktorých k strate štátneho občianstva členského štátu dochádza zo zákona v prípade dobrovoľného nadobudnutia štátneho občianstva tretej krajiny a táto strata má za následok stratu postavenia občana Únie, príslušné vnútroštátne orgány a súdy musia mať možnosť preskúmať dôsledky tejto straty štátneho občianstva a prípadne umožniť týmto osobám ponechať si svoje štátne občianstvo alebo ho opätovne nadobudnúť s účinkami ex tunc [pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. marca 2019, Tjebbes a i., C‑221/17 , EU:C:2019:189 , bod 42 , ako aj z 5. septembra 2023, Udlændinge‑ og Integrationsministeriet (Strata dánskej štátnej príslušnosti), C‑689/21 , EU:C:2023:626 , bod 40 ].

45

V prejednávanej veci z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že § 25 ods. 2 StAG stanovuje, že štátne občianstvo nestratí ten, kto pred nadobudnutím štátneho občianstva tretej krajiny na základe svojej žiadosti dostal písomné povolenie príslušného orgánu na zachovanie svojho štátneho občianstva. V tomto ustanovení sa ďalej uvádza, že pri rozhodovaní o takejto žiadosti sa musia zvážiť verejné a súkromné záujmy.

46

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, právo Únie v zásade nebráni tomu, aby členský štát stanovil, že individuálne preskúmanie dôsledkov, ktoré pre dotknuté osoby vyplývajú zo straty štátneho občianstva členského štátu, z hľadiska práva Únie sa vzhľadom na zásadu proporcionality vykoná v osobitnom rámci takého konania o udelení predchádzajúceho povolenia, akým je konanie upravené v uvedenom § 25 ods. 2.

50

Predmetné preskúmanie si vyžaduje posúdenie individuálnej situácie dotknutej osoby, ako aj jej rodinných príslušníkov, aby bolo možné určiť, či strata nemeckého štátneho občianstva, ak zahŕňa stratu postavenia občana Únie, vyvoláva dôsledky, ktoré by v porovnaní s cieľom sledovaným vnútroštátnym zákonodarcom neprimerane narúšali normálny vývoj jej rodinného a profesijného života z hľadiska práva Únie. Takéto dôsledky nemôžu byť hypotetickej či náhodnej povahy [rozsudky z 12. marca 2019, Tjebbes a i., C‑221/17 , EU:C:2019:189 , bod 44 , ako aj z 5. septembra 2023, Udlændinge‑ og Integrationsministeriet (Strata dánskej štátnej príslušnosti), C‑689/21 , EU:C:2023:626 , bod 54 ].

51

V rámci tohto preskúmania prináleží najmä príslušným vnútroštátnym orgánom a prípadne vnútroštátnym súdom, aby sa ubezpečili, že takáto strata štátneho občianstva je v súlade so základnými právami zaručenými Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), na ktorých dodržiavanie dohliada Súdny dvor, a osobitne s právom na rešpektovanie rodinného života, ako je uvedené v článku 7 Charty. Tento článok treba prípadne vykladať v spojení s povinnosťou zohľadniť najlepší záujem dieťaťa uznaný v článku 24 ods. 2 Charty [rozsudky z 12. marca 2019, Tjebbes a i., C‑221/17 , EU:C:2019:189 , bod 45 , ako aj z 5. septembra 2023, Udlændinge‑ og Integrationsministeriet (Strata dánskej štátnej príslušnosti), C‑689/21 , EU:C:2023:626 , bod 55 ].

52

V druhom rade z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že § 25 ods. 2 StAG vyžaduje, aby dotknutá osoba pred tým, ako požiadala o zachovanie nemeckého štátneho občianstva a prípadne ho získala, nenadobudla štátne občianstvo tretej krajiny.

56

Súdny dvor už rozhodol, že vzhľadom na závažné dôsledky spôsobené stratou štátneho občianstva členského štátu, pokiaľ táto strata vedie k strate postavenia občana Únie, však nemožno na účely účinného výkonu práv, ktoré občanovi Únie vyplývajú z článku 20 ZFEÚ, zastávať názor, že by vnútroštátne normy alebo prax, ktoré môžu osobe, ktorej hrozí táto strata štátneho občianstva, brániť v podaní žiadosti o preskúmanie primeranosti dôsledkov uvedenej straty z hľadiska práva Únie, a to z dôvodu, že lehota na podanie žiadosti o toto preskúmanie uplynula, boli v situácii, v ktorej táto osoba nebola náležite informovaná o práve požiadať o takéto preskúmanie, ani o lehote, v ktorej má byť takáto žiadosť podaná, v súlade so zásadou efektivity [rozsudok z 5. septembra 2023, Udlændinge‑ og Integrationsministeriet (Strata dánskej štátnej príslušnosti), C‑689/21 , EU:C:2023:626 , bod 48 ].

57

Vnútroštátnemu súdu teda prináleží určiť, či žalobcovia vo veciach samých boli riadne informovaní o konaní upravenom v § 25 StAG účinnom od 1. januára 2000, ktorý sa na nich podľa tohto súdu uplatňuje. Na tento účel bude musieť tento súd na jednej strane zohľadniť skutočnosť, že pred týmto dátumom sa tieto osoby museli vzdať svojho tureckého štátneho občianstva, aby nadobudli nemecké štátne občianstvo, na základe čoho možno predpokladať, že boli informované nielen o nemeckej právnej úprave, ktorá sa na ne uplatňovala pred uvedeným dátumom, ale prinajmenšom aj o skutočnosti, že táto právna úprava má za cieľ zabrániť pluralite štátnych občianstiev a konkrétne v zásade neumožňuje kumuláciu nemeckého štátneho občianstva s občianstvom tretej krajiny.

61

Na účely určenia, či žalobcovia vo veciach samých mohli účinne využiť toto konanie a individuálne preskúmanie dôsledkov straty nemeckého štátneho občianstva z hľadiska práva Únie, je potrebné, aby vnútroštátny súd zohľadnil aj dátumy, ku ktorým opätovne nadobudli turecké štátne občianstvo. Nie je totiž vylúčené, že v situáciách, keď sa dátum opätovného nadobudnutia tohto štátneho občianstva blíži k 1. januáru 2000, čo je dátum nadobudnutia účinnosti reformy konania stanoveného v § 25 StAG, by títo žalobcovia prakticky nemohli uplatniť toto konanie, keďže to vyžaduje, aby pred nadobudnutím štátneho občianstva tretej krajiny požiadali o povolenie na zachovanie nemeckého štátneho občianstva a získali ho. V takom prípade na rozdiel od osôb, ktoré požiadali o štátne občianstvo tretej krajiny po tomto dátume, uvedení žalobcovia nemohli požiadať o zachovanie nemeckého štátneho občianstva a čakať na odpoveď na túto žiadosť predtým, ako orgány dotknutej tretej krajiny vyhovejú ich žiadosti.

62

Treba dodať, že ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že žalobcom vo veciach samých nebolo umožnené účinne začať konanie o udelení predchádzajúceho povolenia na zachovanie nemeckého štátneho občianstva, ktoré je stanovené v § 25 ods. 2 StAG, a využiť individuálne preskúmanie dôsledkov straty nemeckého štátneho občianstva z hľadiska práva Únie, takéto preskúmanie musí byť možné vykonať incidenčne v prípade, že dotknutá osoba požiada o vydanie cestovného dokladu alebo akéhokoľvek iného dokumentu osvedčujúceho jej štátne občianstvo, a všeobecnejšie v konaní o určení štátneho občianstva, pričom príslušné orgány musia byť prípadne schopné zabezpečiť opätovné nadobudnutie štátneho občianstva členského štátu ex tunc (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2019, Tjebbes a i., C‑221/17 , EU:C:2019:189 , bod 42 ).

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že v prípade dobrovoľného nadobudnutia štátneho občianstva tretej krajiny dochádza k strate štátneho občianstva tohto členského štátu zo zákona, z čoho pre osoby, ktoré nemajú štátne občianstvo ďalšieho členského štátu, vyplýva strata občianstva Únie, ibaže by tieto osoby pred nadobudnutím štátneho občianstva tretej krajiny získali od príslušných vnútroštátnych orgánov – v nadväznosti na individuálne preskúmanie situácie uvedených osôb a s prihliadnutím na zváženie existujúcich verejných a súkromných záujmov – povolenie na zachovanie svojho štátneho občianstva. Zlučiteľnosť s právom Únie je však podmienená na jednej strane tým, aby mali tie isté osoby v primeranej lehote účinný prístup ku konaniu o zachovaní štátneho občianstva stanovenému touto právnou úpravou a boli o tomto konaní riadne informované, a na druhej strane tým, aby uvedené konanie zahŕňalo preskúmanie primeranosti dôsledkov vyplývajúcich zo straty tohto štátneho občianstva z hľadiska práva Únie zo strany príslušných orgánov. V opačnom prípade musia byť tieto orgány, ako aj súdy, ktoré prípadne rozhodujú, schopné vykonať takéto preskúmanie incidenčne v prípade, že dotknuté osoby požiadajú o vydanie cestovného dokladu alebo akéhokoľvek iného dokumentu osvedčujúceho ich štátne občianstvo, alebo prípadne v rámci konania o konštatovaní straty štátneho občianstva, pričom uvedené orgány a súdy musia byť prípadne schopné zabezpečiť opätovné nadobudnutie tohto štátneho občianstva ex tunc .

Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že v prípade dobrovoľného nadobudnutia štátneho občianstva tretej krajiny dochádza k strate štátneho občianstva tohto členského štátu zo zákona, z čoho pre osoby, ktoré nemajú štátne občianstvo ďalšieho členského štátu, vyplýva strata občianstva Únie, ibaže by tieto osoby pred nadobudnutím štátneho občianstva tretej krajiny získali od príslušných vnútroštátnych orgánov – v nadväznosti na individuálne preskúmanie situácie uvedených osôb a s prihliadnutím na zváženie existujúcich verejných a súkromných záujmov – povolenie na zachovanie svojho štátneho občianstva. Zlučiteľnosť s právom Únie je však podmienená na jednej strane tým, aby mali tie isté osoby v primeranej lehote účinný prístup ku konaniu o zachovaní štátneho občianstva stanovenému touto právnou úpravou a boli o tomto konaní riadne informované, a na druhej strane tým, aby uvedené konanie zahŕňalo preskúmanie primeranosti dôsledkov vyplývajúcich zo straty tohto štátneho občianstva z hľadiska práva Únie zo strany príslušných orgánov. V opačnom prípade musia byť tieto orgány, ako aj súdy, ktoré prípadne rozhodujú, schopné vykonať takéto preskúmanie incidenčne v prípade, že dotknuté osoby požiadajú o vydanie cestovného dokladu alebo akéhokoľvek iného dokumentu osvedčujúceho ich štátne občianstvo, alebo prípadne v rámci konania o konštatovaní straty štátneho občianstva, pričom uvedené orgány a súdy musia byť prípadne schopné zabezpečiť opätovné nadobudnutie tohto štátneho občianstva ex tunc.