C-701/22

SC AA SRL

proti

Ministerul Fondurilor Europene,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, vykonávajúca funkciu predsedu tretej komory, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu tretej komory, sudcovia N. Jääskinen, M. Gavalec a N. Piçarra (spravodajca),

generálny advokát: A. Rantos,

rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane a O.‑C. Ichim, splnomocnené zástupkyne,

–

portugalská vláda, v zastúpení: H. Almeida, P. Barros da Costa, H. Oliveira a A. Pimenta, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Ehrbar, G. Gattinara a T. Isacu de Groot, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. marca 2024,

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie (ES) č. 1080/2006

3

V článku 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 ( Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 1 ), sa uvádza:

„Príspevok z EFRR nemožno získať na tieto výdavky:

5

Článok 60 nariadenia č. 1083/2006, nazvaný „Funkcie riadiaceho orgánu“ znel:

„Riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie a vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia [riadneho finančného hospodárenia – neoficiálny preklad ], a najmä za:

a)

zabezpečenie, aby sa operácie vyberali na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na operačný program a aby dodržiavali uplatniteľné predpisy Spoločenstva a vnútroštátne predpisy počas celého obdobia vykonávania;

…“

2. Členský štát vykoná požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačných programoch. Opravy členského štátu pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operačný program alebo jeho časti. Členský štát vezme do úvahy i povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu spôsobenú fondu.

…“

Nariadenie (EÚ, Euratom) 2018/1046

8

Článok 2 bod 59 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 ) vymedzuje pojem „správne finančné riadenie [riadne finančné hospodárenie – neoficiálny preklad ]“ ako „plnenie rozpočtu v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti“.

Smernica 2011/7

Článok 2 bod 1 tejto smernice vymedzuje na účely tejto smernice pojem „obchodné transakcie“ ako „transakcie medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu“.

Rumunské právo

Občiansky zákonník

11

Podľa článku 1535 legea nr. 287/2009 privind Codul civil al României (zákon č. 287/2009, ktorým sa zavádza Občiansky zákonník) zo 17. júla 2009 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 511 z 24. júla 2009), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky zákonník“), s názvom „Úroky z omeškania uplatniteľné na peňažné záväzky“:

„1. Ak peňažná suma nie je zaplatená v deň splatnosti, veriteľ má právo na úroky z omeškania odo dňa splatnosti až do dňa zaplatenia, a to vo výške dohodnutej stranami, alebo ak dohodnutá nie je, v zákonnej výške, a to bez toho, aby musel preukazovať akúkoľvek ujmu. V tomto prípade dlžník nie je oprávnený preukázať, že škoda, ktorú veriteľ utrpel v dôsledku oneskorenej platby, bola nižšia.

…

3. Úroky, ktoré je dlžník peňažného záväzku povinný zaplatiť za nedodržanie predmetného záväzku z dôvodu omeškania, sa označujú ako sankčné úroky.

…“

13

Podľa článku 10 OG č. 13/2011 „ustanovenia článkov 1535 a 1538 až 1543 [Občianskeho zákonníka] sa uplatňujú na sankčné úroky“.

OUG č. 66/2011

MFE, riadiaci orgán sektorového operačného programu EFRR „Stimulovanie konkurencieschopnosti hospodárstva 2007 – 2013“, a AA, spoločnosť s ručením obmedzeným podľa rumunského práva, uzavreli 22. apríla 2015 v rámci výkonu tohto programu zmluvu o financovaní na účely realizácie projektu s názvom „Nákup zariadení na posilnenie výrobných kapacít spoločnosti AA“.

16

Na tento účel sa MFE zaviazal poskytnúť spoločnosti AA financovanie v maximálnej výške 3334257,20 RON (približne 671000 eur). AA sa zaviazala spolufinancovať tento projekt jednak prostredníctvom príspevku na oprávnené výdavky na základe tohto projektu, a to do výšky tejto sumy, a jednak prostredníctvom príspevku vo výške 2385556,64 RON (približne 479780 eur) vrátane DPH na neoprávnené výdavky na základe uvedeného projektu. S cieľom pokryť spolufinancovanie oprávnených výdavkov uzavrela AA v súlade so zmluvou o financovaní zmluvu o úvere s bankovou inštitúciou v celkovej výške 3334257,20 RON (približne 671000 eur).

17

Dňa 22. septembra 2015 AA po ukončení daného projektu predložila MFE žiadosť o úhradu tejto sumy, ktorá zodpovedá uvedeným oprávneným výdavkom, a túto žiadosť doplnila listami z 2. a 22. októbra 2015. Následne AA podala na Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáha po prvé toho, aby sa MFE nariadilo prijať rozhodnutie, ktorým sa uvedenej žiadosti vyhovie, po druhé, aby sa MFE uložila povinnosť nahradiť sumu týchto oprávnených výdavkov, po tretie, aby sa MFE uložila povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy odo dňa podania tejto žaloby, a po štvrté, subsidiárne, aby MFE zaplatil náhradu škody z titulu vzniknutej majetkovej ujmy.

21

Vnútroštátny súd sa po prvé zamýšľa nad tým, či v situácii, že neexistuje osobitná právna úprava Únie v tejto oblasti, zásada riadneho finančného hospodárenia, tak ako je táto stanovená v článku 60 nariadenia č. 1083/2006, v spojení so zásadou ekvivalencie, umožňuje uplatniť na zmluvu o financovaní, o akú ide vo veci samej, predovšetkým článok 1535 Občianskeho zákonníka a články 1 a 10 OG č. 13/2011, ktoré stanovujú zaplatenie úrokov z omeškania pri plnení peňažného záväzku, alebo analogicky uplatniť článok 42 OUG č. 66/2011, ktorý v súvislosti s čerpaním fondov Európskej únie alebo s tým súvisiacich vnútroštátnych verejných fondov upravuje odňatie neoprávnene vyplatenej finančnej výhody, a nestanovuje, že by príjemca tejto výhody musel zaplatiť úroky z omeškania, s výnimkou prípadu, že k vráteniu nedôjde v lehote 30 dní.

22

Po druhé si tento súd kladie otázku, či v prípade, že sa príjemca dopustil nezrovnalostí pri plnení zmluvy o financovaní, o akú ide vo veci samej, môže tento súd s cieľom zohľadniť tieto nezrovnalosti obmedziť výšku úrokov z omeškania za predpokladu, že ich dlhuje riadiaci orgán, hoci by aj tento orgán neuplatnil na takéhoto príjemcu žiadnu finančnú opravu.

23

Po tretie sa uvedený súd zamýšľa nad tým, či zmluva o financovaní, o akú ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 2011/7, a teda či táto smernica umožňuje uplatniť na túto zmluvu úrokovú sadzbu stanovenú v tejto smernici pre omeškanie s úhradou oprávnených výdavkov.

3.

Je pri výklade zásady ekvivalencie, pokiaľ ide o okamih, v ktorom sa príjemcovi nenávratného úveru z EFRR priznajú úroky z omeškania, relevantné ustanovenie vnútroštátneho práva, v ktorom sa stanovuje, že v prípade zistenia nezrovnalostí je jediným dôsledkom nepriznanie predmetného finančného zvýhodnenia, alebo, v závislosti od prípadu, jeho odňatie (vrátenie neoprávnene vyplatených súm), a to vo výške, v akej bolo poskytnuté, bez nároku na zaplatenie úrokov, aj keď príjemca požíval túto výhodu až do okamihu vrátenia, a [že] len v prípade, že k tomuto vráteniu nedôjde v zákonom stanovenej lehote 30 dní od oznámenia exekučného titulu, sa uplatnia ustanovenia článku 42 ods. 1 a 2 [OUG č. 66/2011], ktoré umožňujú získať úroky po uplynutí uvedenej lehoty?

4.

Bránia ustanovenia článku 288 tretieho odseku ZFEÚ tomu, aby sa za okolností, aké existujú v prejednávanej veci, prostredníctvom vnútroštátneho právneho predpisu rozšírila uplatniteľnosť smernice [2011/7] aj na zmluvu o poskytnutí financovania pochádzajúceho z nenávratných fondov EFRR, uzavretú medzi orgánom verejnej správy zodpovedným za správu fondov Európskej únie a právnickou osobou podnikajúcou za účelom dosiahnutia zisku?“

O návrhoch na uplatnenie skráteného prejudiciálneho konania

25

V tejto súvislosti sa v bode 37 odporúčaní Súdneho dvora pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní ( Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1 ) spresňuje, že na to, aby mohol Súdny dvor čo najrýchlejšie rozhodnúť, či je postup podľa skráteného konania potrebný, musí návrh obsahovať presný opis skutkových a právnych okolností odôvodňujúcich naliehavosť konania a najmä riziká hroziace v prípade, ak by sa postupovalo podľa riadneho prejudiciálneho konania.

29

V prejednávanej veci vnútroštátny súd nepredložil nič, na základe čoho by bolo možné dospieť k záveru, že je tento súd povinný rozhodnúť v určitej lehote alebo že sa vo veci súdneho opravného prostriedku, ktorý na neho AA podala 18. apríla 2016, koná v naliehavom súdnom konaní. V tejto súvislosti treba uviesť, že daný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý sa tento súd rozhodol predložiť Súdnemu dvoru 15. decembra 2021, bol podaný až 15. novembra 2022 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2024, C (Správcovia konkurznej podstaty a likvidátori), C‑696/22 , EU:C:2024:499 , body 42 a 43 ].

30

Okrem toho platí, že ani záujem osôb podliehajúcich súdnej právomoci, akokoľvek významný a legitímny, na tom, aby sa čo najrýchlejšie určil rozsah práv, ktoré im vyplývajú z práva Únie, ani hospodársky alebo spoločensky citlivá povaha sporu vo veci samej neodôvodňujú potrebu „prejednať ju bez zbytočného odkladu“ v zmysle článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku (rozsudok z 20. októbra 2022, Curtea de Apel Alba Iulia a i., C‑301/21 , EU:C:2022:811 , bod 39 ).

31

V prvom rade treba pripomenúť, že podľa článku 317 ZFEÚ Komisia v spolupráci s členskými štátmi plní rozpočet Únie v súlade okrem iného so zásadou riadneho finančného hospodárenia, ktorú článok 2 bod 59 nariadenia 2018/1046 vymedzuje ako plnenie rozpočtu v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Zásada riadneho finančného hospodárenia v dôsledku toho vyžaduje, aby členské štáty využívali európske štrukturálne a investičné fondy v súlade so zásadami a právnymi požiadavkami, na ktorých je založená odvetvová právna úprava Únie.

34

Podľa článku 60 písm. a) nariadenia č. 1083/2006 prináleží riadiacemu orgánu, aby v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia zabezpečil, aby sa operácie vyberali na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na daný operačný program a aby dodržiavali uplatniteľné predpisy Únie a vnútroštátne predpisy počas celého obdobia vykonávania.

35

Okrem toho sa v článku 7 nariadenia č. 1080/2006 uvádza, že na úroky z dlhov, ktoré platia príslušné vnútroštátne orgány, nemožno získať príspevok z EFRR.

36

Súdny dvor okrem toho rozhodol, že táto zásada sa uplatňuje v prípade, že dotknuté peňažné sumy zodpovedajú vývozným náhradám, ktoré boli jednotlivcovi poskytnuté s omeškaním, a to po tom, čo mu boli v rozpore s týmto právom odopreté (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , bod 59 ). Táto situácia je pritom porovnateľná so situáciou príjemcu financovania z EFRR, ktorému boli počas daného časového obdobia odňaté peňažné sumy zodpovedajúce oprávneným výdavkom, na ktoré mal nárok z dôvodu oneskoreného vyplatenia týchto súm v rozpore s právom Únie.

40

Okrem toho treba zdôrazniť, že článok 80 nariadenia č. 1083/2006 po prvé ukladá členským štátom povinnosť sa ubezpečiť o tom, že riadiace orgány zabezpečujú, aby prijímatelia dostávali celú sumu verejného príspevku čo najrýchlejšie a v plnej výške. Po druhé toto ustanovenie zakazuje členským štátom uskutočniť akýkoľvek odpočet alebo zadržanie, a tiež vyberať akýkoľvek ďalší osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by tieto sumy pre prijímateľov znižoval.

41

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v situácii, o akú ide vo veci samej, keď bola príjemcovi verejného príspevku z EFRR neoprávnene odňatá suma, na ktorú mal nárok, má tento príjemca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa, keď mu riadiaci orgán mal túto sumu vyplatiť, a namiesto vyplatenia tejto sumy ukončil zmluvu o financovaní, pričom toto ukončenie bolo následne vyhlásené za neplatné súdnym rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť, s účinkom ex tunc (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , bod 75 , ako aj z 11. júna 2024, Komisia/Deutsche Telekom, C‑221/22 P , EU:C:2024:488 , bod 61 ).

V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na neexistenciu ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré by stanovovali zaplatenie úrokov z omeškania v takej situácii, o akú ide vo veci samej, určil tak na základe predmetu, ako aj podstatných prvkov vnútroštátnych ustanovení v oblasti úrokov z omeškania, ktoré cituje v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, tie ustanovenia, ktorých uplatnenie môže lepšie zaručiť účinnosť všeobecnej zásady vrátenia plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, pripomenutej v bodoch 37 až 39 tohto rozsudku. Procesné podmienky žalôb, ktorých cieľom je dosiahnuť zaplatenie úrokov, nesmú byť menej výhodné ako procesné podmienky týkajúce sa podobných žalôb podľa vnútroštátneho práva (zásada ekvivalencie), ani upravené takým spôsobom, že by prakticky znemožňovali alebo nadmerne sťažovali výkon práva na toto vyplatenie, ktoré je zaručené právom Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe‑Zentralfinanz a Rewe‑Zentral, 33/76 , EU:C:1976:188 , bod 6 ; zo 6. októbra 2015, Târşia, C‑69/14 , EU:C:2015:662 , body 26 a 27 , ako aj z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , bod 74 ).

44

Pokiaľ ide o otázku, či je na základe zásady ekvivalencie relevantné uplatniť v prejednávanej veci článok 42 OUG č. 66/2011, treba vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, uviesť, že tento článok upravuje odňatie neoprávnene vyplatenej finančnej výhody z dôvodu nezrovnalostí, ktoré sa objavili pri získaní a využívaní európskych fondov alebo príslušných vnútroštátnych verejných fondov.

47

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú a tretiu otázku odpovedať tak, že zásada riadneho finančného hospodárenia, ktorá je uvedená v článku 60 nariadenia č. 1083/2006, nebráni tomu, aby riadiaci orgán zaplatil úroky z omeškania z dôvodu oneskoreného vyplatenia peňažných súm zodpovedajúcich oprávneným výdavkom v rámci EFRR. Zásada efektivity sa naopak má s ohľadom na článok 80 nariadenia č. 1083/2006 vykladať tak, že bráni tomu, aby zaplatenie týchto úrokov bolo vylúčené na základe ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré ukladajú povinnosť zaplatiť úroky z omeškania až od uplynutia lehoty na vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy.

O druhej otázke

48

S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď treba usudzovať, že vnútroštátny súd sa svojou druhou položenou otázkou v podstate pýta, či sa ustanovenia článku 2 bodu 7 v spojení s článkom 98 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1083/2006 majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vnútroštátny súd v dôsledku „nezrovnalostí“ v zmysle tohto článku 2 bodu 7, ktoré boli zistené pri plnení zmluvy o financovaní, znížil sumu úrokov z omeškania, na ktoré má príjemca financovania z EFRR nárok z toho dôvodu, že riadiaci orgán oneskorene vyplatil sumu oprávnených výdavkov z titulu tohto financovania, a to v prípade, že tento riadiaci orgán v tejto súvislosti neuplatnil žiadnu finančnú opravu.

49

52

V právnom poriadku Únie sa povinnosť členských štátov na základe článku 4 ods. 3 druhého pododseku ZEÚ prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich z práva Únie, vzťahuje na všetky orgány členských štátov vrátane súdnych orgánov v rozsahu ich právomocí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. septembra 2000, Engelbrecht, C‑262/97 , EU:C:2000:492 , bod 38 , a zo 17. októbra 2019, Elektrorazpredelenie Jug, C‑31/18 , EU:C:2019:868 , bod 60 ).

53

Za týchto okolností prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či by zníženie úrokov z omeškania, na ktoré má príjemca financovania nárok na základe všeobecnej zásady vrátenia plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, pripomenutej v bodoch 37 až 39 tohto rozsudku bolo v prípade existencie „nezrovnalostí“ v zmysle článku 2 bodu 7 nariadenia č. 1083/2006 v súlade so zásadou proporcionality, tak ako je táto uvedená v článku 98 ods. 1 a 2 tohto nariadenia.

54

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na druhú otázku odpovedať tak, že ustanovenia článku 2 bodu 7 v spojení s článkom 98 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1083/2006 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v dôsledku „nezrovnalostí“ v zmysle tohto článku 2 bodu 7, ktoré boli zistené pri plnení zmluvy o financovaní, a v súlade so zásadou proporcionality znížil sumu úrokov z omeškania, na ktoré má príjemca financovania z EFRR nárok z toho dôvodu, že riadiaci orgán oneskorene vyplatil sumu oprávnených výdavkov z titulu tohto financovania, a to v prípade, že tento riadiaci orgán v tejto súvislosti neuplatnil žiadnu finančnú opravu.

Pojem „obchodné transakcie“ je vymedzený v článku 2 bode 1 uvedenej smernice ako „transakcie medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu“.

58

Toto ustanovenie tak na to, aby transakcia spadala pod tento pojem „obchodné transakcie“, stanovuje dve podmienky. Po prvé musí byť uskutočnená buď medzi podnikmi, alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, a po druhé musí viesť k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu [rozsudky z 9. júla 2020, RL (Smernica o boji proti oneskoreným platbám), C‑199/19 , EU:C:2020:548 , bod 24 , ako aj z 13. januára 2022, New Media Development & Hotel Services, C‑327/20 , EU:C:2022:23 , bod 32 ].

59

Je pravda, že pôsobnosť smernice 2011/7 je vymedzená veľmi široko a môže sa vzťahovať na obchodnú transakciu, ktorá je v celom rozsahu alebo sčasti financovaná z prostriedkov pochádzajúcich zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2019, KROL, C‑722/18 , EU:C:2019:1028 , bod 32 ). Nič to však nemení na tom, že na to, aby transakcia spadala pod pojem „obchodné transakcie“ v zmysle článku 2 bodu 1 tejto smernice, musí skutočne viesť k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb, hoci by aj takéto dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb nebolo jej predmetom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. novembra 2020, Techbau, C‑299/19 , EU:C:2020:937 , bod 44 ).

60

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.

Zásada riadneho finančného hospodárenia, ktorá je uvedená v článku 60 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, nebráni tomu, aby riadiaci orgán zaplatil úroky z omeškania z dôvodu oneskoreného vyplatenia peňažných súm zodpovedajúcich oprávneným výdavkom v rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj.

Zásada efektivity sa naopak má s ohľadom na článok 80 nariadenia č. 1083/2006 vykladať tak, že bráni tomu, aby zaplatenie týchto úrokov bolo vylúčené na základe ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré ukladajú povinnosť zaplatiť úroky z omeškania až od uplynutia lehoty na vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy.

2.

Ustanovenia článku 2 bodu 7 a článku 98 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1083/2006