← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·17.10.2024

C-701/22

ECLI:EU:C:2024:891

Zrušuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CJ0701

62022CJ0701

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

zo 17. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Európsky fond pre regionálny rozvoj (EFRR) – Nariadenie (ES) č. 1083/2006Článok 60 – Zásada riadneho finančného hospodárenia – Článok 80 – Právo príjemcov na vyplatenie platieb v čo najkratšom čase a v plnom rozsahu – Nárok na úroky z omeškania – Zásady efektivity a ekvivalencie – Ukončenie zmluvy o financovaní z EFRR z dôvodu nezrovnalostí, ku ktorým došlo pri jej plnení – Vyhlásenie ukončenia tejto zmluvy za neplatné – Oprava nezrovnalostí – Boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách – Smernica 2011/7/EÚ – Pôsobnosť“

Vo veci C‑701/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko) z 15. decembra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 15. novembra 2022, ktorý súvisí s konaním:

SC AA SRL

proti

Ministerul Fondurilor Europene,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, vykonávajúca funkciu predsedu tretej komory, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu tretej komory, sudcovia N. Jääskinen, M. Gavalec a N. Piçarra (spravodajca),

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Ministerul Fondurilor Europene, v zastúpení: M. I. Boloş, splnomocnený zástupca,

rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane a O.‑C. Ichim, splnomocnené zástupkyne,

portugalská vláda, v zastúpení: H. Almeida, P. Barros da Costa, H. Oliveira a A. Pimenta, splnomocnené zástupkyne,

Európska komisia, v zastúpení: C. Ehrbar, G. Gattinara a T. Isacu de Groot, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. marca 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu zásady riadneho finančného hospodárenia uvedenej v článku 60 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 ( Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 25 ), v spojení so zásadou ekvivalencie, článku 288 tretieho odseku ZFEÚ, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách ( Ú. v. EÚ L 48, 2011, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou SC AA SRL (ďalej len „AA“) a Ministerul Fondurilor Europene (Ministerstvo európskych fondov, ďalej len „MFE“) vo veci zaplatenia úrokov z omeškania, ktoré AA požadovala v dôsledku oneskorenej platby zo strany MFE, pokiaľ ide o oprávnené výdavky na základe zmluvy o financovaní uzavretej medzi týmito dvomi stranami (ďalej len „zmluva o financovaní“) v rámci realizácie programu spolufinancovaného z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR).

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie (ES) č. 1080/2006

3

V článku 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 ( Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 1 ), sa uvádza:

„Príspevok z EFRR nemožno získať na tieto výdavky:

a)

úroky z dlhov;

…“

Nariadenie č. 1083/2006

4

Nariadenie č. 1083/2006, ktoré bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320 ), pričom je však naďalej uplatniteľné ratione temporis na spor vo veci samej, vymedzovalo v článku 2 bode 7 pojem „nezrovnalosť“ ako „akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou“.

5

Článok 60 nariadenia č. 1083/2006, nazvaný „Funkcie riadiaceho orgánu“ znel:

„Riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie a vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia [riadneho finančného hospodárenia – neoficiálny preklad ], a najmä za:

a)

zabezpečenie, aby sa operácie vyberali na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na operačný program a aby dodržiavali uplatniteľné predpisy Spoločenstva a vnútroštátne predpisy počas celého obdobia vykonávania;

…“

6

Článok 80 tohto nariadenia, nazvaný „Úplnosť platieb pre prijímateľov“, stanovoval:

„Členské štáty sa presvedčia, že orgány zodpovedné za prevod platieb zabezpečujú, aby prijímatelia dostávali celú sumu verejného príspevku čo najrýchlejšie a v plnej výške. Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny ďalší osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by tieto sumy pre prijímateľov znižoval.“

7

V článku 98 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia, nazvanom „Finančné opravy členských štátov“ sa uvádzalo:

„1. Členské štáty nesú v prvom rade zodpovednosť za vyšetrovanie nezrovnalostí, konajú na základe dôkazov o akejkoľvek väčšej zmene ovplyvňujúcej povahu alebo podmienky vykonávania operácií alebo operačných programov, alebo ich kontroly a uskutočňujú požadované finančné opravy.

2. Členský štát vykoná požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačných programoch. Opravy členského štátu pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operačný program alebo jeho časti. Členský štát vezme do úvahy i povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu spôsobenú fondu.

…“

Nariadenie (EÚ, Euratom) 2018/1046

8

Článok 2 bod 59 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 ) vymedzuje pojem „správne finančné riadenie [riadne finančné hospodárenie – neoficiálny preklad ]“ ako „plnenie rozpočtu v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti“.

Smernica 2011/7

9

V článku 1 smernice 2011/7, nazvanom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, sa uvádza:

„1. Cieľom tejto smernice je boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a tým podporiť konkurencieschopnosť podnikov a najmä [malých a stredných podnikov (MSP)].

2. Táto smernica sa vzťahuje na všetky platby uskutočnené ako odplata za obchodné transakcie.

…“

10

Článok 2 bod 1 tejto smernice vymedzuje na účely tejto smernice pojem „obchodné transakcie“ ako „transakcie medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu“.

Rumunské právo

Občiansky zákonník

11

Podľa článku 1535 legea nr. 287/2009 privind Codul civil al României (zákon č. 287/2009, ktorým sa zavádza Občiansky zákonník) zo 17. júla 2009 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 511 z 24. júla 2009), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky zákonník“), s názvom „Úroky z omeškania uplatniteľné na peňažné záväzky“:

„1. Ak peňažná suma nie je zaplatená v deň splatnosti, veriteľ má právo na úroky z omeškania odo dňa splatnosti až do dňa zaplatenia, a to vo výške dohodnutej stranami, alebo ak dohodnutá nie je, v zákonnej výške, a to bez toho, aby musel preukazovať akúkoľvek ujmu. V tomto prípade dlžník nie je oprávnený preukázať, že škoda, ktorú veriteľ utrpel v dôsledku oneskorenej platby, bola nižšia.

3. Ak sadzba úrokov z omeškania nie je vyššia ako zákonná sadzba, má veriteľ okrem úrokov v zákonnej výške nárok na úplnú náhradu škody za ujmu, ktorú utrpel.“

OG č. 13/2011

12

Článok 1 Ordonanța Guvernului nr. 13 privind dobânda legală remuneratorie și penalizatoare pentru obligații bănești, precum și pentru reglementarea unor măsuri financiar fiscale în domeniul bancar (nariadenie vlády č. 13 o zákonných úhradových a sankčných úrokoch za peňažné záväzky, ako aj o finančných a fiškálnych opatreniach v oblasti bankovníctva) z 24. augusta 2011 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 607 z 29. augusta 2011, ďalej len „OG č. 13/2011“), stanovuje:

„1. Zmluvné strany si môžu dohodou stanoviť úrokovú sadzbu za vrátenie peňažnej sumy, ako aj za omeškanie zaplatenia peňažného záväzku.

3. Úroky, ktoré je dlžník peňažného záväzku povinný zaplatiť za nedodržanie predmetného záväzku z dôvodu omeškania, sa označujú ako sankčné úroky.

…“

13

Podľa článku 10 OG č. 13/2011 „ustanovenia článkov 1535 a 1538 až 1543 [Občianskeho zákonníka] sa uplatňujú na sankčné úroky“.

OUG č. 66/2011

14

Článok 42 ods. 1 a 2 Ordonanță de urgență a Guvernului nr. 66/2011 privind prevenirea, constatarea și sancționarea neregulilor apărute în obținerea și utilizarea fondurilor europene și/sau a fondurilor publice naționale aferente acestora (mimoriadne nariadenie vlády č. 66/2011 o prevencii, zisťovaní a sankcionovaní nezrovnalostí zistených pri získavaní a využívaní prostriedkov z európskych fondov a/alebo súvisiacich vnútroštátnych verejných prostriedkov) z 29. júna 2011 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 461 z 30. júna 2011, ďalej len „OUG č. 66/2011“), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovoval:

„1. Rozpočtové pohľadávky vyplývajúce z nezrovnalostí sú splatné uplynutím lehoty splatnosti stanovenej v exekučnom titule alebo do 30 dní odo dňa oznámenia uvedeného titulu.

2. Ak dlžník nesplní svoje záväzky vyplývajúce z exekučného titulu v stanovenej lehote, je povinný zaplatiť úroky vypočítané uplatnením úrokovej sadzby pripadajúcej na nesplatený zostatok sumy rozpočtovej pohľadávky vyjadrenej v [rumunských lei (RON)], a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie stanovenej v súlade s odsekom 1 až do dňa zániku pohľadávky, ak pravidlá Európskej únie alebo medzinárodného verejného darcu nestanovujú inak.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

15

MFE, riadiaci orgán sektorového operačného programu EFRR „Stimulovanie konkurencieschopnosti hospodárstva 2007 – 2013“, a AA, spoločnosť s ručením obmedzeným podľa rumunského práva, uzavreli 22. apríla 2015 v rámci výkonu tohto programu zmluvu o financovaní na účely realizácie projektu s názvom „Nákup zariadení na posilnenie výrobných kapacít spoločnosti AA“.

16

Na tento účel sa MFE zaviazal poskytnúť spoločnosti AA financovanie v maximálnej výške 3334257,20 RON (približne 671000 eur). AA sa zaviazala spolufinancovať tento projekt jednak prostredníctvom príspevku na oprávnené výdavky na základe tohto projektu, a to do výšky tejto sumy, a jednak prostredníctvom príspevku vo výške 2385556,64 RON (približne 479780 eur) vrátane DPH na neoprávnené výdavky na základe uvedeného projektu. S cieľom pokryť spolufinancovanie oprávnených výdavkov uzavrela AA v súlade so zmluvou o financovaní zmluvu o úvere s bankovou inštitúciou v celkovej výške 3334257,20 RON (približne 671000 eur).

17

Dňa 22. septembra 2015 AA po ukončení daného projektu predložila MFE žiadosť o úhradu tejto sumy, ktorá zodpovedá uvedeným oprávneným výdavkom, a túto žiadosť doplnila listami z 2. a 22. októbra 2015. Následne AA podala na Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáha po prvé toho, aby sa MFE nariadilo prijať rozhodnutie, ktorým sa uvedenej žiadosti vyhovie, po druhé, aby sa MFE uložila povinnosť nahradiť sumu týchto oprávnených výdavkov, po tretie, aby sa MFE uložila povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy odo dňa podania tejto žaloby, a po štvrté, subsidiárne, aby MFE zaplatil náhradu škody z titulu vzniknutej majetkovej ujmy.

18

Dňa 29. augusta 2016 MFE ukončil zmluvu o financovaní na základe toho, že AA nedodržala povinnosť uvedenú v tejto zmluve, spočívajúcu v uverejnení výzvy na predkladanie ponúk alebo oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

19

Dňa 27. apríla 2017 podala AA proti MFE na Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž) druhú žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia aktu, ktorým bola ukončená zmluva o financovaní. Rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. marca 2021, tento súd vyhovel tejto žalobe z dôvodu, že hoci AA pri plnení tejto zmluvy o financovaní nedodržala povinnosť transparentnosti, ukončenie tejto zmluvy bolo neprimerané. Podľa uvedeného súdu mal MFE vzhľadom na menšiu závažnosť zistených nezrovnalostí uplatniť menej prísne opatrenia, akými sú napríklad finančné opravy.

20

V nadväznosti na to, ako MFE vyplatil celú sumu oprávnených výdavkov z titulu príspevku z EFRR, t. j. sumu 3320502,41 RON (približne 667370 eur), pričom tak urobil bez uplatnenia finančných opráv, sa vnútroštátny súd v rámci žaloby uvedenej v bode 17 tohto rozsudku ďalej zaoberá už len žalobnými návrhmi týkajúcimi sa jednak zaplatenia úrokov z omeškania z tejto sumy a jednak zaplatenia náhrady škody z titulu vzniknutej majetkovej ujmy. V tejto súvislosti AA tvrdí, že v dôsledku toho, že MFE neuhradil dlžné sumy, bola nútená zaplatiť za obdobie od pôvodnej splatnosti úveru do podania tejto žaloby celkovú sumu 23225,46 RON (približne 4671 eur) ako úroky až do apríla 2016.

21

Vnútroštátny súd sa po prvé zamýšľa nad tým, či v situácii, že neexistuje osobitná právna úprava Únie v tejto oblasti, zásada riadneho finančného hospodárenia, tak ako je táto stanovená v článku 60 nariadenia č. 1083/2006, v spojení so zásadou ekvivalencie, umožňuje uplatniť na zmluvu o financovaní, o akú ide vo veci samej, predovšetkým článok 1535 Občianskeho zákonníka a články 1 a 10 OG č. 13/2011, ktoré stanovujú zaplatenie úrokov z omeškania pri plnení peňažného záväzku, alebo analogicky uplatniť článok 42 OUG č. 66/2011, ktorý v súvislosti s čerpaním fondov Európskej únie alebo s tým súvisiacich vnútroštátnych verejných fondov upravuje odňatie neoprávnene vyplatenej finančnej výhody, a nestanovuje, že by príjemca tejto výhody musel zaplatiť úroky z omeškania, s výnimkou prípadu, že k vráteniu nedôjde v lehote 30 dní.

22

Po druhé si tento súd kladie otázku, či v prípade, že sa príjemca dopustil nezrovnalostí pri plnení zmluvy o financovaní, o akú ide vo veci samej, môže tento súd s cieľom zohľadniť tieto nezrovnalosti obmedziť výšku úrokov z omeškania za predpokladu, že ich dlhuje riadiaci orgán, hoci by aj tento orgán neuplatnil na takéhoto príjemcu žiadnu finančnú opravu.

23

Po tretie sa uvedený súd zamýšľa nad tým, či zmluva o financovaní, o akú ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 2011/7, a teda či táto smernica umožňuje uplatniť na túto zmluvu úrokovú sadzbu stanovenú v tejto smernici pre omeškanie s úhradou oprávnených výdavkov.

24

Za týchto okolností Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa zásada riadneho finančného hospodárenia vykladať v tom zmysle, že v spojení so zásadou ekvivalencie bráni tomu, aby právnickej osobe, ktorá podniká s cieľom dosiahnuť zisk a je príjemkyňou nenávratného úveru z EFRR, orgán verejnej správy členského štátu zaplatil úroky z omeškania (sankčné úroky) za oneskorenú úhradu oprávnených výdavkov za obdobie, v ktorom bol v platnosti správny akt, ktorý vylučoval úhradu a ktorý bol následne súdnym rozhodnutím zrušený?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku je pochybenie príjemcu úveru, ktoré je konštatované v tomto rozhodnutí, relevantné pre vyčíslenie výšky úrokov z omeškania, s prihliadnutím na skutočnosť, že tento orgán verejnej správy zodpovedný za správu fondov Európskej únie nakoniec po vydaní tohto rozhodnutia vyhlásil všetky výdavky za oprávnené?

3.

Je pri výklade zásady ekvivalencie, pokiaľ ide o okamih, v ktorom sa príjemcovi nenávratného úveru z EFRR priznajú úroky z omeškania, relevantné ustanovenie vnútroštátneho práva, v ktorom sa stanovuje, že v prípade zistenia nezrovnalostí je jediným dôsledkom nepriznanie predmetného finančného zvýhodnenia, alebo, v závislosti od prípadu, jeho odňatie (vrátenie neoprávnene vyplatených súm), a to vo výške, v akej bolo poskytnuté, bez nároku na zaplatenie úrokov, aj keď príjemca požíval túto výhodu až do okamihu vrátenia, a [že] len v prípade, že k tomuto vráteniu nedôjde v zákonom stanovenej lehote 30 dní od oznámenia exekučného titulu, sa uplatnia ustanovenia článku 42 ods. 1 a 2 [OUG č. 66/2011], ktoré umožňujú získať úroky po uplynutí uvedenej lehoty?

4.

Bránia ustanovenia článku 288 tretieho odseku ZFEÚ tomu, aby sa za okolností, aké existujú v prejednávanej veci, prostredníctvom vnútroštátneho právneho predpisu rozšírila uplatniteľnosť smernice [2011/7] aj na zmluvu o poskytnutí financovania pochádzajúceho z nenávratných fondov EFRR, uzavretú medzi orgánom verejnej správy zodpovedným za správu fondov Európskej únie a právnickou osobou podnikajúcou za účelom dosiahnutia zisku?“

O návrhoch na uplatnenie skráteného prejudiciálneho konania

25

Vnútroštátny súd navrhol, aby bola táto vec prejednaná v skrátenom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, pričom zdôraznil, že konanie vo veci samej pred vnútroštátnymi súdmi prebieha od 18. apríla 2016.

26

V tomto článku 105 ods. 1 sa uvádza, že na návrh vnútroštátneho súdu, alebo výnimočne i bez návrhu, môže predseda Súdneho dvora, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní.

27

Uplatnenie tohto konania závisí predovšetkým od výnimočných okolností, ktorými sa vyznačuje vec sama a ktoré musia preukazovať mimoriadnu naliehavosť rozhodnutia o položených otázkach [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 2024, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vzájomná dôvera v prípade odovzdania) ( C‑392/22 , EU:C:2024:195 , bod 34 a citovaná judikatúra].

28

V tejto súvislosti sa v bode 37 odporúčaní Súdneho dvora pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní ( Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1 ) spresňuje, že na to, aby mohol Súdny dvor čo najrýchlejšie rozhodnúť, či je postup podľa skráteného konania potrebný, musí návrh obsahovať presný opis skutkových a právnych okolností odôvodňujúcich naliehavosť konania a najmä riziká hroziace v prípade, ak by sa postupovalo podľa riadneho prejudiciálneho konania.

29

V prejednávanej veci vnútroštátny súd nepredložil nič, na základe čoho by bolo možné dospieť k záveru, že je tento súd povinný rozhodnúť v určitej lehote alebo že sa vo veci súdneho opravného prostriedku, ktorý na neho AA podala 18. apríla 2016, koná v naliehavom súdnom konaní. V tejto súvislosti treba uviesť, že daný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý sa tento súd rozhodol predložiť Súdnemu dvoru 15. decembra 2021, bol podaný až 15. novembra 2022 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2024, C (Správcovia konkurznej podstaty a likvidátori), C‑696/22 , EU:C:2024:499 , body 42 a 43 ].

30

Okrem toho platí, že ani záujem osôb podliehajúcich súdnej právomoci, akokoľvek významný a legitímny, na tom, aby sa čo najrýchlejšie určil rozsah práv, ktoré im vyplývajú z práva Únie, ani hospodársky alebo spoločensky citlivá povaha sporu vo veci samej neodôvodňujú potrebu „prejednať ju bez zbytočného odkladu“ v zmysle článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku (rozsudok z 20. októbra 2022, Curtea de Apel Alba Iulia a i., C‑301/21 , EU:C:2022:811 , bod 39 ).

31

Za týchto okolností predseda Súdneho dvora po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta 20. decembra 2022 rozhodol nevyhovieť návrhu vnútroštátneho súdu na uplatnenie skráteného prejudiciálneho konania.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a tretej otázke

32

Svojou prvou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či zásada riadneho finančného hospodárenia, ktorá je uvedená v článku 60 nariadenia č. 1083/2006, v spojení so zásadou ekvivalencie bráni tomu, aby riadiaci orgán zaplatil úroky z omeškania z dôvodu oneskoreného vyplatenia súm zodpovedajúcich oprávneným výdavkom v rámci EFRR, a v prípade zápornej odpovede, či bráni tomu, aby zaplatenie týchto úrokov bolo vylúčené na základe ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré ukladajú povinnosť zaplatiť úroky z omeškania až od uplynutia lehoty na vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy.

33

V prvom rade treba pripomenúť, že podľa článku 317 ZFEÚ Komisia v spolupráci s členskými štátmi plní rozpočet Únie v súlade okrem iného so zásadou riadneho finančného hospodárenia, ktorú článok 2 bod 59 nariadenia 2018/1046 vymedzuje ako plnenie rozpočtu v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Zásada riadneho finančného hospodárenia v dôsledku toho vyžaduje, aby členské štáty využívali európske štrukturálne a investičné fondy v súlade so zásadami a právnymi požiadavkami, na ktorých je založená odvetvová právna úprava Únie.

34

Podľa článku 60 písm. a) nariadenia č. 1083/2006 prináleží riadiacemu orgánu, aby v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia zabezpečil, aby sa operácie vyberali na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na daný operačný program a aby dodržiavali uplatniteľné predpisy Únie a vnútroštátne predpisy počas celého obdobia vykonávania.

35

Okrem toho sa v článku 7 nariadenia č. 1080/2006 uvádza, že na úroky z dlhov, ktoré platia príslušné vnútroštátne orgány, nemožno získať príspevok z EFRR.

36

Z uvedeného vyplýva, že zaplatenie úrokov z omeškania z dôvodu toho, že riadiaci orgán oneskorene vyplatil peňažné sumy zodpovedajúce oprávneným výdavkom predovšetkým z titulu EFRR, neohrozuje cieľ riadneho finančného hospodárenia sledovaný nariadením č. 1083/2006. Keďže totiž takéto úroky z omeškania nemôžu ísť na ťarchu rozpočtu Únie, finančné záujmy Únie zostávajú zachované.

37

V druhom rade v súlade s ustálenou judikatúrou každý jednotlivec, ktorému vnútroštátny orgán uložil povinnosť zaplatiť poplatok, clo, daň alebo iný odvod v rozpore s právom Únie, má na základe tohto práva nárok, aby mu tento orgán vrátil nielen neoprávnene vybratú peňažnú sumu, ale aj zaplatil úroky, ktoré majú kompenzovať nemožnosť disponovať touto peňažnou sumou (rozsudok z 11. júna 2024, Komisia/Deutsche Telekom, C‑221/22 P , EU:C:2024:488 , bod 55 a citovaná judikatúra).

38

V dôsledku toho, ak boli peňažné sumy vybraté zo strany vnútroštátneho orgánu v rozpore s právom Únie, musia byť vrátené a toto vrátenie sa musí zvýšiť o úroky pokrývajúce celé obdobie odo dňa zaplatenia týchto peňažných súm do dátumu ich vrátenia, čo je vyjadrením všeobecnej zásady vrátenia plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu (rozsudok z 11. júna 2024, Komisia/Deutsche Telekom, C‑221/22 P , EU:C:2024:488 , bod 56 a citovaná judikatúra).

39

Súdny dvor okrem toho rozhodol, že táto zásada sa uplatňuje v prípade, že dotknuté peňažné sumy zodpovedajú vývozným náhradám, ktoré boli jednotlivcovi poskytnuté s omeškaním, a to po tom, čo mu boli v rozpore s týmto právom odopreté (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , bod 59 ). Táto situácia je pritom porovnateľná so situáciou príjemcu financovania z EFRR, ktorému boli počas daného časového obdobia odňaté peňažné sumy zodpovedajúce oprávneným výdavkom, na ktoré mal nárok z dôvodu oneskoreného vyplatenia týchto súm v rozpore s právom Únie.

40

Okrem toho treba zdôrazniť, že článok 80 nariadenia č. 1083/2006 po prvé ukladá členským štátom povinnosť sa ubezpečiť o tom, že riadiace orgány zabezpečujú, aby prijímatelia dostávali celú sumu verejného príspevku čo najrýchlejšie a v plnej výške. Po druhé toto ustanovenie zakazuje členským štátom uskutočniť akýkoľvek odpočet alebo zadržanie, a tiež vyberať akýkoľvek ďalší osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by tieto sumy pre prijímateľov znižoval.

41

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v situácii, o akú ide vo veci samej, keď bola príjemcovi verejného príspevku z EFRR neoprávnene odňatá suma, na ktorú mal nárok, má tento príjemca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa, keď mu riadiaci orgán mal túto sumu vyplatiť, a namiesto vyplatenia tejto sumy ukončil zmluvu o financovaní, pričom toto ukončenie bolo následne vyhlásené za neplatné súdnym rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť, s účinkom ex tunc (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , bod 75 , ako aj z 11. júna 2024, Komisia/Deutsche Telekom, C‑221/22 P , EU:C:2024:488 , bod 61 ).

42

Ako bolo pripomenuté v bode 37 tohto rozsudku, cieľom tohto práva na zaplatenie úrokov je kompenzovať nedostupnosť peňažnej sumy, ktorá bola dotknutému príjemcovi neoprávnene odňatá. Túto kompenzáciu možno podľa okolností vykonať spôsobom, ktorý stanovuje uplatniteľná právna úprava Únie, alebo v prípade neexistencie takejto právnej úpravy, podľa pravidiel, ktoré sa uplatňujú podľa vnútroštátneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , body 70 a 71 ).

43

V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na neexistenciu ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré by stanovovali zaplatenie úrokov z omeškania v takej situácii, o akú ide vo veci samej, určil tak na základe predmetu, ako aj podstatných prvkov vnútroštátnych ustanovení v oblasti úrokov z omeškania, ktoré cituje v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, tie ustanovenia, ktorých uplatnenie môže lepšie zaručiť účinnosť všeobecnej zásady vrátenia plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, pripomenutej v bodoch 37 až 39 tohto rozsudku. Procesné podmienky žalôb, ktorých cieľom je dosiahnuť zaplatenie úrokov, nesmú byť menej výhodné ako procesné podmienky týkajúce sa podobných žalôb podľa vnútroštátneho práva (zásada ekvivalencie), ani upravené takým spôsobom, že by prakticky znemožňovali alebo nadmerne sťažovali výkon práva na toto vyplatenie, ktoré je zaručené právom Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe‑Zentralfinanz a Rewe‑Zentral, 33/76 , EU:C:1976:188 , bod 6 ; zo 6. októbra 2015, Târşia, C‑69/14 , EU:C:2015:662 , body 26 a 27 , ako aj z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , bod 74 ).

44

Pokiaľ ide o otázku, či je na základe zásady ekvivalencie relevantné uplatniť v prejednávanej veci článok 42 OUG č. 66/2011, treba vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, uviesť, že tento článok upravuje odňatie neoprávnene vyplatenej finančnej výhody z dôvodu nezrovnalostí, ktoré sa objavili pri získaní a využívaní európskych fondov alebo príslušných vnútroštátnych verejných fondov.

45

Ako pritom Komisia pripomenula v písomných pripomienkach predložených v prejednávanej veci, na zásadu ekvivalencie sa možno odvolávať len vtedy, keď by sa predmetná norma uplatňovala bez rozdielu na žaloby založené na porušení práva Únie a na žaloby založené na porušení vnútroštátneho práva, ktoré majú podobný predmet a dôvod. V dôsledku uvedeného vnútroštátna norma, ktorej cieľom je sankcionovať len porušenie práva Únie, nemôže byť vhodným základom pre porovnanie na účely zabezpečenia dodržiavania tejto zásady (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. decembra 1998, Levez, C‑326/96 , EU:C:1998:577 , body 41 a 48 , ako aj zo 16. mája 2000, Preston a i., C‑78/98 , EU:C:2000:247 , body 52 a 55 ).

46

Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že článok 42 OUG č. 66/2011 stanovuje zaplatenie úrokov v prípade, že k vráteniu finančnej výhody nedôjde v zákonnej lehote 30 dní od oznámenia exekučného titulu. Za takýchto okolností, s výhradou overení, ktorých vykonanie prináleží vnútroštátnemu súdu, by uplatnenie tohto článku na spor vo veci samej mohlo porušiť právo dotknutého príjemcu na vrátenie peňažných súm zodpovedajúcich oprávneným výdavkom a na zaplatenie úrokov, ktoré sú zaručené právom Únie. Uplatnenie uvedeného článku by totiž viedlo k tomu, že táto lehota 30 dní by nebola zohľadnená ako relevantné obdobie na účely stanovenia výšky úrokov (pozri analogicky rozsudok z 28. apríla 2022, Gräfendorfer Geflügel‑ und Tiefkühlfeinkost Produktions a i., C‑415/20, C‑419/20 a C‑427/20 , EU:C:2022:306 , body 75 a 76 ).

47

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú a tretiu otázku odpovedať tak, že zásada riadneho finančného hospodárenia, ktorá je uvedená v článku 60 nariadenia č. 1083/2006, nebráni tomu, aby riadiaci orgán zaplatil úroky z omeškania z dôvodu oneskoreného vyplatenia peňažných súm zodpovedajúcich oprávneným výdavkom v rámci EFRR. Zásada efektivity sa naopak má s ohľadom na článok 80 nariadenia č. 1083/2006 vykladať tak, že bráni tomu, aby zaplatenie týchto úrokov bolo vylúčené na základe ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré ukladajú povinnosť zaplatiť úroky z omeškania až od uplynutia lehoty na vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy.

O druhej otázke

48

S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď treba usudzovať, že vnútroštátny súd sa svojou druhou položenou otázkou v podstate pýta, či sa ustanovenia článku 2 bodu 7 v spojení s článkom 98 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1083/2006 majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vnútroštátny súd v dôsledku „nezrovnalostí“ v zmysle tohto článku 2 bodu 7, ktoré boli zistené pri plnení zmluvy o financovaní, znížil sumu úrokov z omeškania, na ktoré má príjemca financovania z EFRR nárok z toho dôvodu, že riadiaci orgán oneskorene vyplatil sumu oprávnených výdavkov z titulu tohto financovania, a to v prípade, že tento riadiaci orgán v tejto súvislosti neuplatnil žiadnu finančnú opravu.

49

V prvom rade článok 2 bod 7 nariadenia č. 1083/2006 vymedzuje pojem „nezrovnalosť“ ako akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou. Zo samotného znenia tohto článku 2 bodu 7 vyplýva, že ako „nezrovnalosť“ možno kvalifikovať iba také porušenie, ktorého „dôsledkom… je alebo by bolo“ poškodenie rozpočtu.

50

V druhom rade z článku 98 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1083/2006 vyplýva, že je úlohou členských štátov, aby vyšetrovali individuálne a systémové nezrovnalosti, ako aj vykonali finančné opravy v súvislosti s nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačných programoch. Tieto opravy pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operačný program alebo jeho časti, pričom sa uplatnia kritériá spočívajúce v povahe nezrovnalostí, ich závažnosti, a tiež z finančnej straty spôsobenej dotknutému fondu. Tieto kritériá sú vyjadrením zásady proporcionality, ktorá patrí medzi všeobecné zásady práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, ANAS, C‑545/21 , EU:C:2023:451 , body 42 a 43 ).

51

Z uvedeného vyplýva, že článok 98 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1083/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade „nezrovnalosti“, tak ako je táto vymedzená v článku 2 bode 7 tohto nariadenia, sú členské štáty povinné na účely určenia uplatniteľnej finančnej opravy vykonať individuálne posúdenie, s ohľadom na zásadu proporcionality, pričom zohľadnia uvedené kritériá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, ANAS, C‑545/21 , EU:C:2023:451 , bod 49 ).

52

V právnom poriadku Únie sa povinnosť členských štátov na základe článku 4 ods. 3 druhého pododseku ZEÚ prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich z práva Únie, vzťahuje na všetky orgány členských štátov vrátane súdnych orgánov v rozsahu ich právomocí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. septembra 2000, Engelbrecht, C‑262/97 , EU:C:2000:492 , bod 38 , a zo 17. októbra 2019, Elektrorazpredelenie Jug, C‑31/18 , EU:C:2019:868 , bod 60 ).

53

Za týchto okolností prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či by zníženie úrokov z omeškania, na ktoré má príjemca financovania nárok na základe všeobecnej zásady vrátenia plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, pripomenutej v bodoch 37 až 39 tohto rozsudku bolo v prípade existencie „nezrovnalostí“ v zmysle článku 2 bodu 7 nariadenia č. 1083/2006 v súlade so zásadou proporcionality, tak ako je táto uvedená v článku 98 ods. 1 a 2 tohto nariadenia.

54

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na druhú otázku odpovedať tak, že ustanovenia článku 2 bodu 7 v spojení s článkom 98 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1083/2006 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v dôsledku „nezrovnalostí“ v zmysle tohto článku 2 bodu 7, ktoré boli zistené pri plnení zmluvy o financovaní, a v súlade so zásadou proporcionality znížil sumu úrokov z omeškania, na ktoré má príjemca financovania z EFRR nárok z toho dôvodu, že riadiaci orgán oneskorene vyplatil sumu oprávnených výdavkov z titulu tohto financovania, a to v prípade, že tento riadiaci orgán v tejto súvislosti neuplatnil žiadnu finančnú opravu.

O štvrtej otázke

55

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa smernica 2011/7 má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na zmluvu o financovaní uzavretú medzi riadiacim orgánom členského štátu a podnikom, ktorej predmetom je spolufinancovanie z EFRR, pokiaľ ide o projekt nákupu zariadení týmto podnikom od tretej osoby.

56

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 1 smernice 2011/7 je cieľom tejto smernice boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a tým podporiť konkurencieschopnosť podnikov a najmä MSP. Článok 1 ods. 2 tejto smernice stanovuje, že táto smernica sa vzťahuje na všetky platby uskutočnené ako odplata za obchodné transakcie.

57

Pojem „obchodné transakcie“ je vymedzený v článku 2 bode 1 uvedenej smernice ako „transakcie medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu“.

58

Toto ustanovenie tak na to, aby transakcia spadala pod tento pojem „obchodné transakcie“, stanovuje dve podmienky. Po prvé musí byť uskutočnená buď medzi podnikmi, alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, a po druhé musí viesť k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu [rozsudky z 9. júla 2020, RL (Smernica o boji proti oneskoreným platbám), C‑199/19 , EU:C:2020:548 , bod 24 , ako aj z 13. januára 2022, New Media Development & Hotel Services, C‑327/20 , EU:C:2022:23 , bod 32 ].

59

Je pravda, že pôsobnosť smernice 2011/7 je vymedzená veľmi široko a môže sa vzťahovať na obchodnú transakciu, ktorá je v celom rozsahu alebo sčasti financovaná z prostriedkov pochádzajúcich zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2019, KROL, C‑722/18 , EU:C:2019:1028 , bod 32 ). Nič to však nemení na tom, že na to, aby transakcia spadala pod pojem „obchodné transakcie“ v zmysle článku 2 bodu 1 tejto smernice, musí skutočne viesť k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb, hoci by aj takéto dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb nebolo jej predmetom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. novembra 2020, Techbau, C‑299/19 , EU:C:2020:937 , bod 44 ).

60

V prejednávanej veci vzhľadom na to, že zmluva o financovaní, ktorej predmetom je spolufinancovanie z EFRR, pokiaľ ide o projekt nákupu zariadení od tretej osoby, nezahŕňa dodanie tovaru alebo poskytnutie služby zo strany podniku riadiacemu orgánu, táto zmluva je vylúčená z pôsobnosti smernice 2011/7.

61

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že smernica 2011/7 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na zmluvu o financovaní uzavretú medzi riadiacim orgánom členského štátu a podnikom, ktorej predmetom je spolufinancovanie z EFRR, pokiaľ ide o projekt nákupu zariadení týmto podnikom od tretej osoby.

O trovách

62

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.

Zásada riadneho finančného hospodárenia, ktorá je uvedená v článku 60 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, nebráni tomu, aby riadiaci orgán zaplatil úroky z omeškania z dôvodu oneskoreného vyplatenia peňažných súm zodpovedajúcich oprávneným výdavkom v rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj.

Zásada efektivity sa naopak má s ohľadom na článok 80 nariadenia č. 1083/2006 vykladať tak, že bráni tomu, aby zaplatenie týchto úrokov bolo vylúčené na základe ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré ukladajú povinnosť zaplatiť úroky z omeškania až od uplynutia lehoty na vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy.

2.

Ustanovenia článku 2 bodu 7 a článku 98 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1083/2006

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v dôsledku „nezrovnalostí“ v zmysle tohto článku 2 bodu 7, ktoré boli zistené pri plnení zmluvy o financovaní, a v súlade so zásadou proporcionality znížil sumu úrokov z omeškania, na ktoré má príjemca financovania z Európskeho fondu regionálneho rozvoja nárok z toho dôvodu, že riadiaci orgán oneskorene vyplatil sumu oprávnených výdavkov z titulu tohto financovania, a to v prípade, že tento riadiaci orgán v tejto súvislosti neuplatnil žiadnu finančnú opravu.

3.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na zmluvu o financovaní uzavretú medzi riadiacim orgánom členského štátu a podnikom, ktorej predmetom je spolufinancovanie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o projekt nákupu zariadení týmto podnikom od tretej osoby.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: rumunčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-701/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik