C-710/22

JCDecaux Street Furniture Belgium SA , so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení pôvodne M. Malanda a A. Winckler, avocats, neskôr B. Cambier, M. Malanda, A. Paternostre a A. Winckler, avocats,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Európska komisia , v zastúpení: pôvodne G. Braga da Cruz, C.‑M. Carrega a C. Georgieva, splnomocnení zástupcovia, neskôr C.‑M. Carrega a C. Georgieva, splnomocnené zástupkyne,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Clear Channel Belgium SPRL , so sídlom v Bruseli, v zastúpení: P. de Bandt, M. Gherghinaru a L. Panepinto, avocats,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta 11. apríla 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Spoločnosť JCDecaux Street Furniture Belgium SA (ďalej len „JCDecaux“) sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. septembra 2022, JCDecaux Street Furniture Belgium/Komisia ( T‑642/19 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2022:503 ), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/2120, z 24. júna 2019 o štátnej pomoci SA.33078 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú poskytlo Belgicko v prospech JCDecaux Belgium Publicité ( Ú. v. EÚ L 320, 2019, s. 119 , ďalej len „sporné rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

–

JCDecaux neplatila žiadne platby v súvislosti s nájomným, právami na využívanie alebo poplatkami za autobusové prístrešky a MUPI, ale musela mestu Brusel poskytnúť niekoľko vecných výhod, konkrétne musela zdarma dať k dispozícii odpadkové koše na papier, verejné hygienické zariadenia, elektronické noviny, ako aj realizovať všeobecný plán mesta, turistický a hotelový plán ako aj plán chodníkov pre chodcov mesta Brusel,

–

JCDecaux bola oprávnená využívať dodané autobusové prístrešky a MUPI na reklamné účely ako protiplnenie za svoje služby,

–

každé zariadenie sa mohlo využívať počas obdobia pätnástich rokov od jeho osadenia konštatovaného v kontradiktórnom protokole.

8

Keďže JCDecaux uspela v uvedenom verejnom obstarávaní, mesto Brusel uzavrelo 14. októbra 1999 druhú zmluvu s týmto podnikom (ďalej len „zmluva z roku 1999“). Táto zmluva, rovnako uzatvorená na obdobie 15 rokov, pozostávala zo zadania zákazky, z osobitných špecifikácií uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku a ich príloh vrátane prílohy 10. Uvedená zmluva, ktorá nahradila zmluvu z roku 1984, stanovovala tieto podmienky:

–

mesto Brusel sa stalo vlastníkom osadeného MUPI za platbu čistej paušálnej ceny za dodané, kompletne vybavené a prevádzkyschopné zariadenie,

–

JCDecaux mala platiť mesačné nájomné za využívanie MUPI, ktorý bol predmetom zmluvy, na reklamné účely.

12

Rozsudkom z 29. apríla 2016 Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko) potvrdil rozsudok Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel, Belgicko) z 13. decembra 2010, podľa ktorého JCDecaux prevádzkovala vo verejnom priestore mesta Brusel sporné zariadenia bez povolenia, neodôvodnene a neoprávnene.

13

Dňa 24. júna 2019 Komisia prijala sporné rozhodnutie.

14

Články 1 a 2 tohto ustanovenia znejú takto:

15

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. septembra 2019 JCDecaux podala žalobu o čiastočné zrušenie článkov 1 až 4 sporného rozhodnutia.

16

Uznesením predsedu prvej komory Všeobecného súdu z 22. apríla 2020 sa CCB povolil vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu návrhov Komisie.

17

Na podporu svojej žaloby JCDecaux uviedla štyri žalobné dôvody, z ktorých iba prvý a tretí sú relevantné pre potreby tohto odvolania. Prvý hlavný žalobný dôvod bol založený na zjavne nesprávnom posúdení, ako aj na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, že prevádzkovanie sporných zariadení predstavovalo hospodársku výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tretí žalobný dôvod uvedený subsidiárne je založený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o odhad sumy pomoci, ktorá sa mala vymáhať späť.

zrušil napadnutý rozsudok,

–

rozhodol s konečnou platnosťou vo veci samej a vyhovel jej návrhom predloženým v prvostupňovom konaní tak, že zruší články 1 až 4 sporného rozhodnutia, a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

20

Listami z 28. novembra 2022 a zo 14. apríla 2023 JCDecaux informovala Súdny dvor, že nechce podať žiadosť o dôverné zaobchádzanie s informáciami obsiahnutými v jej odvolaní a v replike. V prvom z týchto listov však spresnila, že odvolanie sa týka určitých údajov uvedených v žalobe na prvom stupni a v súvisiacich prílohách, ktorých dôvernú povahu Všeobecný súd uznal uznesením z 5. marca 2021, JCDecaux Street Furniture Belgium/Komisia ( T‑642/19 , neuverejnené, EU:T:2021:135 ).

O odvolaní

22

JCDecaux uvádza na podporu svojho odvolania dva odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na rozporuplnej povahe odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatnení pojmu „hospodárska výhoda“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a druhý na zjavnom skreslení skutkového stavu a uplatniteľného právneho rámca.

O prvom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

Subsidiárne JCDecaux tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil druhého rozporu v odôvodnení. Všeobecný súd potom ako uviedol v bode 42 napadnutého rozsudku, že hospodárska výhoda údajne poskytnutá mestom Brusel predstavuje pomoc, hoci táto výhoda mala za cieľ, s cieľom dodržať hospodársku rovnováhu zmluvy z roku 1984, kompenzovať JCDecaux, nevyvodil z tohto konštatovania, najmä v bodoch 83 až 89 tohto rozsudku, žiadne závery týkajúce sa právnej kvalifikácie uvedenej výhody a spôsobu výpočtu výšky pomoci, ktorá má byť vrátená. Na jednej strane by teda uvedený rozsudok viedol k úplnému vymáhaniu údajnej hospodárskej výhody bez zohľadnenia nákladov a škôd, ktoré JCDecaux utrpela v dôsledku predčasného stiahnutia niektorých reklamných zariadení uvedených v prílohe 10. Na druhej strane Všeobecný súd v bode 87 toho istého rozsudku nesprávne potvrdil metódu, ktorú Komisia použila v napadnutom rozhodnutí na výpočet výšky pomoci, ktorá má byť vrátená, bez toho, aby zohľadnil skutočnosť, že táto výhoda mala nahradiť tieto náklady a túto škodu.

26

Komisia spochybňuje tak prípustnosť, ako aj dôvodnosť všetkých tvrdení, ktoré uviedla JCDecaux.

Posúdenie Súdnym dvorom

– O prípustnosti

27

30

V prejednávanej veci sa JCDecaux nedomáha nového posúdenia skutočností týkajúcich sa účelu hospodárskej výhody uvedenej v spornom rozhodnutí, ale žiada Súdny dvor, aby overil, či odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je rozporuplné. Okrem toho prvý odvolací dôvod nesmeruje k spochybneniu výkladu vnútroštátneho práva, ktorý podal Všeobecný súd, ale kritizuje rozporuplnosť záverov Všeobecného súdu vo svetle rozsudku Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) z 29. apríla 2016. Podľa ustálenej judikatúry však otázka, či odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu je rozporuplné, predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa možno v rámci odvolania dovolávať (rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland/Komisia, C‑385/07 P , EU:C:2009:456 , bod 71 a citovaná judikatúra).

31

Z toho vyplýva, že tvrdenie Komisie, že prvý odvolací dôvod smeruje k spochybneniu skutkových posúdení, treba zamietnuť.

32

V druhom rade Komisia v podstate tvrdí, že tvrdenie spoločnosti JCDecaux založené na údajnej neexistencii aktu orgánov verejnej moci predstavuje nový dôvod, keďže táto spoločnosť spochybňuje po prvýkrát v štádiu odvolania pripísateľnosť predmetnej pomoci štátu.

– O veci samej

36

JCDecaux sa predovšetkým domnieva, že existuje rozpor medzi konštatovaniami uvedenými v bodoch 31 a 40 napadnutého rozsudku a konštatovaniami, ktorými Všeobecný súd v bodoch 42 a 102 tohto rozsudku potvrdil existenciu štátnej pomoci.

37

V tejto súvislosti treba konštatovať, že táto argumentácia spočíva na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Je pravda, že Všeobecný súd v bodoch 31 a 40 napadnutého rozsudku konštatoval, že Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) svojím rozsudkom z 29. apríla 2016 rozhodol, že JCDecaux bez povolenia, neodôvodnene a neoprávnene prevádzkovala sporné zariadenia.

38

Subsidiárne JCDecaux tvrdí, že Všeobecný súd v bode 42 napadnutého rozsudku rozhodol, že pokračovanie v prevádzke sporných zariadení po dátumoch na ich odstránenie stanovených v prílohe 10 predstavuje hospodársku výhodu, hoci v tomto bode 42 konštatoval, že pokračovanie v tejto prevádzke malo tomuto podniku nahradiť náklady a škody spôsobené predčasným odstránením niektorých reklamných zariadení uvedených v prílohe 10. Všeobecný súd tak rozhodol na základe protichodných dôvodov a nevyvodil dôsledky tohto zistenia, pokiaľ ide o posúdenie výšky pomoci, ktorá má byť vrátená.

42

JCDecaux Všeobecnému súdu vytýka, že z tohto konštatovania, najmä v bodoch 83 až 89 napadnutého rozsudku, nevyvodil nijaký dôsledok, pokiaľ ide o ohodnotenie sumy, ktorá sa má vymáhať, čo by neoprávnene viedlo k vymáhaniu údajnej výhody v celom rozsahu bez zohľadnenia nákladov, ktoré JCDecaux vynaložila z dôvodu predčasného odstránenia niektorých reklamných zariadení uvedených v prílohe 10 a ktoré jej vznikli z titulu zmluvnej škody. Všeobecný súd tiež v bode 87 napadnutého rozsudku nesprávne potvrdil metódu výpočtu pomoci, ktorá sa má vymáhať, ako ju stanovila Komisia v spornom rozhodnutí, bez toho, aby zohľadnil existenciu mechanizmu náhrady.

43

V prvom rade treba pripomenúť, ako to uviedol Všeobecný súd v bode 24 napadnutého rozsudku, že pojem „výhoda“, ktorý je vlastný kvalifikácii opatrenia ako štátnej pomoci, má objektívnu povahu bez ohľadu na odôvodnenia autorov predmetného opatrenia. Povaha cieľov, ktoré sledujú štátne opatrenia, a ich odôvodnenie nemajú teda nijaký vplyv na ich kvalifikáciu ako štátnej pomoci. Článok 107 ods. 1 ZFEÚ totiž nerozlišuje medzi štátnymi zásahmi podľa ich príčin alebo cieľov, ale definuje ich podľa ich účinkov (rozsudok z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., C‑638/19 P , EU:C:2022:50 , bod 122 ako aj citovaná judikatúra).

47

Ďalej v bode 41 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v podstate uviedol, že v každom prípade vôľa zaviesť zmluvou z roku 1999 formu kompenzácie, ktorej účelom je zachovanie hospodárskej rovnováhy zmluvy z roku 1984, neoslobodzovala vnútroštátny správny orgán od povinnosti vykonať analýzu existencie a rozsahu škody, ktorá spoločnosti JCDecaux údajne vznikla z dôvodu predčasného odstránenia niektorých zariadení uvedených v prílohe 10.

48

Z uvedeného vyplýva, že hoci Všeobecný súd nevylúčil, že podmienky zmluvy z roku 1999 mohli obsahovať mechanizmus určený na kompenzáciu spoločnosti JCDecaux, zároveň usúdil, že takáto kompenzácia nebráni v rámci analýzy existencie štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ konštatovaniu existencie hospodárskej výhody na účely uplatnenia tohto ustanovenia. Všeobecný súd teda mohol v bode 42 napadnutého rozsudku bez toho, aby ho poznačil protirečivým odôvodnením, rozhodnúť, že pokračovanie v prevádzke sporných zariadení spoločnosťou JCDecaux po termínoch na odstránenie stanovených v uvedenej prílohe, predstavuje hospodársku výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, hoci toto pokračovanie v prevádzke malo tomuto podniku kompenzovať predčasné odstránenie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10, ktoré nainštaloval na základe zmluvy z roku 1984.

49

Pokiaľ ide v druhom rade o spôsob výpočtu výšky pomoci, ktorá má byť vrátená, z bodov 43 až 48 tohto rozsudku vyplýva, že v prejednávanej veci sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že kompenzačný účel sledovaný belgickými orgánmi nemôže spochybniť kvalifikáciu hospodárskej výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Preto nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že vzhľadom na tento účel nezrušil spôsob výpočtu výšky pomoci, ktorá má byť vrátená, stanovený v spornom rozhodnutí.

O druhom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

53

Svojím druhým odvolacím dôvodom JCDecaux tvrdí, že Všeobecný súd skreslil skutkový stav a uplatniteľný právny rámec, keď dospel k záveru, že pokračovanie v prevádzke sporných zariadení po dátumoch na odstránenie stanovených v prílohe 10, spadali pod zmluvu z roku 1999.

54

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu JCDecaux vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 29 a 30 napadnutého rozsudku po prvé konštatoval, že medzi účastníkmi konania je… nesporné, že po uzavretí zmluvy z roku 1999 mohol tento podnik na území mesta Brusel nainštalovať a využívať mestský mobiliár len za podmienok stanovených v tejto zmluve, podľa ktorých musela platiť nájomné a dane, po druhé, že po dátumoch na odstránenie stanovených v prílohe 10 sporné zariadenia mali byť nahradené novými zariadeniami podľa zmluvy z roku 1999, a teda sa ne vzťahovala táto povinnosť platiť, a po tretie, že pokračovanie v prevádzkovaní sporných zariadení za podmienok stanovených zmluvou z roku 1984 po týchto dátumoch umožnilo uvedenému podniku „vyhnúť sa nainštalovaniu a využívaniu nových zariadení, na ktoré sa vzťahovala zmluva z roku 1999, a v dôsledku toho plateniu nájomného a daní, ktoré mala platiť podľa poslednej uvedenej zmluvy“.

58

V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu JCDecaux tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 53, 54 a 56 napadnutého rozsudku skreslil uplatniteľný právny rámec, na sporné zariadenia.

59

V tejto súvislosti JCDecaux na jednej strane tvrdí, že Všeobecný súd v bode 56 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že daňové nariadenia prijaté mestom Brusel v rokoch 2001 až 2011 boli uplatniteľné na tieto zariadenia, z dôvodu, uvedeného v bode 54 tohto rozsudku, že počas konania pred podaním žaloby belgické orgány nespochybnili tento prvok.

60

Všeobecný súd tak nezohľadnil skutočnosť, že mesto Brusel, ktoré požíva daňovú autonómiu na základe článku 170 ods. 4 belgickej Ústavy, prijalo daňové nariadenia zdaňujúce reklamu až od roku 2001. Všeobecný súd teda nezohľadnil skutočnosť, že tieto daňové nariadenia o poplatkoch boli prijaté až po nadobudnutí účinnosti zmluvy z roku 1999. Všeobecný súd tiež nezohľadnil dva rozsudky Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel) zo 4. novembra 2016, z ktorých vyplýva, že reklamné dojednania, na ktoré sa vzťahuje zmluva z roku 1999, mali byť oslobodené od dane z reklamy.

Okrem judikatúry, ktorá už bola uvedená v bode 28 vyššie, treba spresniť, že posúdenie skutkového stavu a dôkazov s výnimkou prípadu ich skreslenia nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, a že o takéto skreslenie ide vtedy, ak sa posudzovanie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne bez toho, aby sa poukázalo na nové dôkazy. Toto skreslenie však musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Navyše, pokiaľ odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, musí presne uviesť údajne skreslené skutočnosti a preukázať chyby v analýze, ktoré podľa jej posúdenia viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu (rozsudok z 23. marca 2023, PV/Komisia, C‑640/20 P , EU:C:2023:232 , body 77 a 78 a citovaná judikatúra). O takéto skreslenie ide najmä vtedy, ak Všeobecný súd zjavne prekročil hranice primeraného posúdenia dôkazov (rozsudok z 2. októbra 2014, Strack/Komisia, C‑127/13 P , EU:C:2014:2250 , bod 79 ).

64

Skutkové zistenia Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku možno teda spochybniť len vtedy, ak by sa preukázalo, že z dokumentov predložených Všeobecnému súdu zjavne vyplýva, že tieto zistenia sú nepresné.

65

V rámci prvej časti druhého odvolacieho dôvodu JCDecaux v podstate tvrdí, že Všeobecný súd skreslil skutkový stav a uplatniteľný právny rámec, keď v bode 30 napadnutého rozsudku konštatoval, že pokračovanie v prevádzkovaní sporných zariadení po dátumoch na odstránenie stanovených v prílohe 10 jej umožnilo vyhnúť sa inštalácii a prevádzkovaniu nových zariadení, na ktoré sa vzťahuje zmluva z roku 1999, a v dôsledku toho sa vyhnúť plateniu nájomného a daní, ktoré by musela platiť podľa poslednej uvedenej zmluvy.

69

V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu JCDecaux v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 53, 54 a 56 napadnutého rozsudku skreslil uplatniteľný právny rámec prevádzkovania sporných zariadení.

70

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti JCDecaux, podľa ktorého Všeobecný súd nezohľadnil článok 170 ods. 4 belgickej Ústavy a nesprávne usúdil, že daňové nariadenia mesta Brusel prijaté od roku 2001 sa na ňu vzťahovali, treba konštatovať, ako uviedol generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, že toto tvrdenie nemá za cieľ spochybniť konštatovanie Všeobecného súdu v bode 54 napadnutého rozsudku samo osebe, podľa ktorého belgické orgány počas konania pred podaním žaloby nespochybnili, že daňové nariadenia mesta Brusel predstavujú daňový režim uplatniteľný v danej veci.

71

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti JCDecaux, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 63 napadnutého rozsudku nezohľadnil dva rozsudky Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel) zo 4. novembra 2016, z ktorých vyplýva, že reklamné zariadenia, na ktoré sa vzťahuje zmluva z roku 1999, mali byť oslobodené od dane z reklamy, treba uviesť, že Všeobecný súd sa obmedzil na vylúčenie ich relevantnosti na účely kvalifikácie predmetného opatrenia ako štátnej pomoci. JCDecaux však nepreukázala dôvody, pre ktoré by tieto rozsudky mohli spochybniť posúdenie vykonané Všeobecným súdom v tomto bode 63.

O trovách

75

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

76

Keďže Komisia navrhla, aby bola spoločnosti JCDecaux uložená povinnosť nahradiť trovy konania, a JCDecaux nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

77

3.

Clear Channel Belgium SPRL znáša svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.