← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·29.2.2024

C-724/22

ECLI:EU:C:2024:182

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62022CJ0724

62022CJ0724

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 29. februára 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13/EHS – Zásada efektivity práva Únie – Zmluva o revolvingovom úvere – Konanie o platobnom rozkaze – Preskúmanie ex offo nekalej povahy zmluvných podmienok vykonávaná v rámci tohto konania – Výkon procesného rozhodnutia, ktorým sa končí uvedené konanie – Zánik možnosti namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky v štádiu výkonu platobného rozkazu v dôsledku preklúzie – Preskúmavacia právomoc vnútroštátneho súdu“

Vo veci C‑724/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Juzgado de Primera Instancia n. 2 de León (Súd prvej inštancie č. 2 León, Španielsko) z 26. júla 2022 a doručený Súdnemu dvoru 24. novembra 2022, ktorý súvisí s konaním:

Investcapital Ltd

proti

G.H.R.,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predsedníčka deviatej komory O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa), sudcovia J.‑C. Bonichot a S. Rodin,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

španielska vláda, v zastúpení: A. Pérez‑Zurita Gutiérrez, splnomocnená zástupkyňa,

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Cherubini, avvocato dello Stato,

Európska komisia, v zastúpení: J. Baquero Cruz a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288) a zásady efektivity.

2

Tento návrh bol predložený v rámci exekučného konania, ktorého účastníkmi sú spoločnosť Investcapital Ltd a spotrebiteľ G.H.R, vo veci výkonu platobného rozkazu týkajúceho sa pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere.

Právny rámec

Právo Únie

3

Dvadsiate štvrté odôvodnenie smernice 93/13 uvádza, že „súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách“.

4

Článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

5

Podľa článku 7 ods. 1 uvedenej smernice:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Španielske právo

6

Článok 136 Ley 1/2000 de Enjuiciamiento Civil (zákon č. 1/2000 o občianskom súdnom poriadku) zo 7. januára 2000 (BOE č. 7 z 8. januára 2000, s. 575) (ďalej len „LEC“) stanovuje:

„Po uplynutí lehoty na vykonanie procesného úkonu sa úkon stáva prekludovaným a zaniká možnosť uskutočniť ho. [Súdny tajomník] zaznamená uplynutie lehoty do úradnej listiny a nariadi opatrenia, ktoré sa majú prijať, alebo upovedomí súd, aby bolo možné vydať príslušné rozhodnutie.“

7

Článok 551 ods. 1 LEC znie:

„Pokiaľ sú splnené procesné predpoklady a požiadavky, exekučný titul nemá nijakú formálnu chybu a navrhované exekučné úkony zodpovedajú povahe a obsahu titulu, súd po podaní návrhu na vykonanie rozhodnutia vydá uznesenie, ktoré obsahuje všeobecný exekučný príkaz a ktorým nariadi výkon rozhodnutia.“

8

Článok 556 LEC, nazvaný „Námietka proti výkonu procesných alebo rozhodcovských rozhodnutí alebo dohôd o mediácii“, stanovuje:

„1. Ak je exekučným titulom procesné rozhodnutie alebo rozhodcovský nález ukladajúci povinnosť alebo mediačná dohoda, povinný môže v rámci desaťdňovej lehoty, ktorá sa počíta od doručenia uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, podať proti tomuto uzneseniu písomnú námietku, v ktorej poukáže na zaplatenie alebo dodržanie výroku rozsudku, rozhodcovského nálezu alebo dohody, a musí o tom predložiť listinný dôkaz.

Je tiež možné namietať preklúziu návrhu na výkon rozhodnutia, ako aj dohody a transakcie, ktoré boli uzavreté, s cieľom vyhnúť sa výkonu rozhodnutia, pod podmienkou, že uvedené dohody a transakcie sú predmetom notárskej zápisnice.

2. Námietka podaná v prípadoch uvedených v odseku 1 výkon rozhodnutia nepozastavuje.

…“

9

LEC bol zmenený Ley 42/2015 de reforma de la Ley 1/2000 (zákon č. 42/2015, ktorým sa mení zákon č. 1/2000) z 5. októbra 2015 (BOE č. 239 zo 6. októbra 2015) (ďalej len „LEC v znení zmien“). Článok 815 ods. 4 tohto zákona stanovuje:

„Ak je vymáhaná pohľadávka založená na zmluve medzi spoločnosťou, predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom alebo užívateľom, súdny tajomník je povinný pred vydaním platobného rozkazu informovať súd o tejto skutočnosti, aby tento súd mohol posúdiť prípadnú nekalú povahu akejkoľvek podmienky, ktorá je základom návrhu alebo ktorá určuje vymáhanú sumu.

Súd posúdi ex offo , či možno niektorú podmienku, na ktorej sa zakladá návrh alebo na základe ktorej je určená vymáhaná suma, kvalifikovať ako nekalú. Ak usúdi, že niektorú podmienku možno takto kvalifikovať, vypočuje v lehote piatich dní účastníkov konania. Po vypočutí účastníkov konania rozhodne v lehote ďalších piatich dní uznesením. Pri tomto postupe sa nevyžaduje zastúpenie advokátom alebo právnym zástupcom.

Ak súd konštatuje, že niektorá zo zmluvných podmienok sa považuje za nekalú, v uznesení určí následky takéhoto zistenia tak, že buď vyhlási návrh za neprípustný, alebo nariadi pokračovanie v konaní, ale bez uplatnenia podmienok, ktoré sa považujú za nekalé.

Ak súd dospeje k záveru, že nejde o nekalé podmienky, uvedie to vo svojom rozhodnutí a súdny úradník pošle dlžníkovi platobný rozkaz podľa odseku 1.

Proti vydanému uzneseniu je v každom prípade možné podať opravný prostriedok.“

10

Článok 816 LEC v znení zmien stanovuje:

„1. Ak dlžník nevyhovie platobnému rozkazu alebo sa nedostaví na súd, súdny tajomník vydá odôvodnené rozhodnutie, ktorým rozhodne o skončení konania o platobnom rozkaze, a upovedomí veriteľa, aby navrhol nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom na tento účel postačuje samotný návrh bez toho, aby sa vyžadovalo uplynutie lehoty dvadsať dní stanovenej v článku 548 tohto zákona.

2. Exekúcia po jej nariadení pokračuje v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa [výkonu] súdnych rozhodnutí, pričom možno podať námietky stanovené v týchto prípadoch, ale navrhovateľ v konaní o platobnom rozkaze a dlžník, proti ktorému sa vedie exekúcia, sa neskôr nemôžu domáhať sumy požadovanej v konaní o platobnom rozkaze ani vrátenia sumy vymoženej exekúciou v riadnom konaní.

Úroky uvedené v článku 576 sú splatné od vydania uznesenia, ktorým sa nariaďuje výkon rozhodnutia s uplatnením nároku.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11

Dňa 23. júla 2018 podala spoločnosť Investcapital návrh na vydanie platobného rozkazu smerujúci proti G.H.R., ktorým sa od G.H.R. domáhala zaplatenia sumy 5774,84 eura na základe pohľadávky, ktorú jej postúpila spoločnosť Servicios Financieros Carrefour EFC SA. Táto pohľadávka vyplývala zo zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“).

12

Na podporu svojej žiadosti Investcapital predložila túto zmluvu o úvere a osvedčenie o pohľadávke, ktoré sama vystavila, bez akéhokoľvek účtovného potvrdenia týkajúceho sa tohto osvedčenia alebo potvrdenia vydaného spoločnosťou Servicios Financieros Carrefour v súvislosti s uvedenou pohľadávkou. V uvedenom osvedčení bola suma vymáhanej pohľadávky rozdelená na „nezaplatenú istinu“ vo výške 5517,27 eura a na poplatky a náklady na vymáhanie vo výške 257,53 eura. Nepredložilo sa žiadne rozčlenenie „nezaplatenej istiny“.

13

Dňa 17. decembra 2018 súd vyzval Investcapital a G.H.R., aby sa vyjadrili k prípadnej nekalej povahe podmienok týkajúcich sa úrokov, nákladov a poplatkov obsiahnutých v zmluve o úvere. Pri tejto príležitosti Investcapital deklarovala, že sa vzdáva sumy požadovanej ako poplatky a náklady na vymáhanie, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu sa týkal len výšky nezaplatenej istiny, teda 5517,27 eura. G.H.R. nepredložil pripomienky. Súd nekonštatoval existenciu nekalých zmluvných podmienok.

14

V dôsledku toho bolo konanie o platobnom rozkaze rozhodnutím súdneho tajomníka z 9. júla 2019 ukončené.

15

Investcapital podala 16. decembra 2021 na Juzgado de Primera Instancia n. 2 de León (Súd prvej inštancie č. 2 León, Španielsko), ktorý je súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, návrh na vykonanie rozhodnutia, pričom sa opierala o rozhodnutie z 9. júla 2019, ktoré považovala za exekučný titul.

16

Tento súd uvádza, že „skúsenosti súdov“ preukazujú, že neexistencia akéhokoľvek potvrdenia alebo účtovného dokumentu týkajúceho sa sumy požadovanej ako „nezaplatená istina“, ako aj absencia rozčlenenia tejto sumy, predstavuje skutočnosť, ktorá môže viesť k zakrytiu prípadných nekalých podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere, keďže táto suma nemusí zodpovedať sume dlžnej ako istina pohľadávky. Z tohto dôvodu sa uvedený súd domnieval, že preskúmanie prípadnej nekalej povahy podmienok tejto zmluvy, ku ktorému došlo v priebehu konania o platobnom rozkaze, sa vykonalo bez toho, aby mal k dispozícii všetky informácie potrebné na tento účel.

17

Toto posúdenie viedlo vnútroštátny súd k tomu, aby položil účastníkom sporu, ktorý prejednáva, otázky týkajúce sa možnosti vykonať nové preskúmanie prípadnej nekalej povahy podmienok zmluvy o úvere. Investcapital sa domnievala, že druhé preskúmanie v tejto súvislosti porušuje zásadu preklúzie procesných úkonov z dôvodu uplynutia lehoty stanovenej na tento účel. G.H.R. tvrdil, že nové preskúmanie v štádiu výkonu rozhodnutia je stále možné z hľadiska smernice 93/13.

18

V tejto súvislosti tento súd spresňuje, že na rozdiel od situácií, o ktoré išlo vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC ( C‑49/14 , EU:C:2016:98 ), a zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco ( C‑600/19 , EU:C:2022:394 ), LEC v znení zmien v súčasnosti stanovuje preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok ex offo v rámci konania o platobnom rozkaze. Naproti tomu súdny exekučný titul vydaný v takomto konaní nemôže byť predmetom žiadneho iného preskúmania ani námietky z dôvodu nekalej povahy týchto podmienok, keďže sa predpokladá, že bol vydaný po tom, ako bolo vykonané takéto preskúmanie kogentne stanovené v LEC v znení zmien.

19

Uvedený súd tiež uvádza, že stanovenie preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok v rámci konania o platobnom rozkaze, a nie pri výkone titulu vydaného v takomto konaní, znamená, že španielsky zákonodarca mal v úmysle, aby sa toto preskúmanie vykonalo iba v určitom štádiu konania, inak dôjde k preklúzii stanovenej v článku 136 LEC. Po tomto štádiu dôjde k uplynutiu lehoty na preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok. Okrem toho španielske právo zakazuje v záujme právnej istoty preskúmanie právoplatných súdnych rozhodnutí, čo je prípad rozhodnutia, ktorým sa končí konanie o platobnom rozkaze.

20

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 7 smernice 93/13 so zreteľom na zásadu efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá mu neumožňuje z dôvodu uplynutia lehôt na preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok vykonať v rámci konania o výkone platobného rozkazu nové preskúmanie v tomto zmysle, ak sa domnieva, že existujú nekalé podmienky, ktoré neboli zistené v konaní o platobnom rozkaze, ktoré viedlo k vydaniu titulu, o ktorého výkon sa od neho žiada.

21

Tento súd sa tiež pýta, či na účely vykonania takéhoto preskúmania je v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku požadovať v rámci konania o výkone platobného rozkazu dodatočné dokumenty k tým, ktoré sa požadujú v rámci konania o platobnom rozkaze.

22

Za týchto podmienok Juzgado de Primera Instancia n. 2 de León (Súd prvej inštancie č. 2 León, Španielsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Bráni článok 7 [smernice 93/13] tomu, aby sa v rámci výkonu titulu vychádzajúceho z konania o platobnom rozkaze, v ktorom sa uskutočnilo preskúmanie nekalých podmienok, uskutočnilo ex offo nové preskúmanie nekalých podmienok?

V prípade, že tomu nebráni, je v rozpore s článkom 7 smernice 93/13/EHS skutočnosť, že sa od oprávneného vyžadujú všetky ďalšie údaje o výške nároku vrátene istiny a prípadne úroku, zmluvných pokút a ďalších súm, aby sa mohla ex offo preskúmať prípadná nekalá povaha týchto podmienok? Je článok 7 smernice 93/13 v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi, v ktorých sa nestanovuje vyžiadanie týchto dodatočných dokumentov v rámci výkonu rozhodnutia?

2.

Odporuje zásade efektivity práva Európskej únie vnútroštátna procesnoprávna úprava, v ktorej sa zakazuje alebo nestanovuje možnosť vykonať ex offo druhé preskúmanie nekalých podmienok v konaní o výkone procesného titulu vychádzajúceho z konania o platobnom rozkaze, [ak] sa predpokladá, že by mohli existovať nekalé podmienky vzhľadom na nedokonalé alebo neúplné preskúmanie nekalej povahy v predchádzajúcom konaní, v ktorom bol tento exekučný titul vydaný?

V prípade, že odporuje, musí sa predpokladať, že je v súlade so zásadou efektivity práva Európskej únie, aby sa súdu umožnilo vyžiadať si od oprávneného všetky nevyhnutné dokumenty stanovujúce zmluvné položky, z ktorých vyplýva výška nároku, s cieľom vykonať preskúmanie prípadnej nekalej povahy daných podmienok?“

O prípustnosti

23

Španielska vláda namieta neprípustnosť prejudiciálnych otázok na jednej strane z dôvodu, že skutková okolnosť, na ktorej sú tieto otázky založené, a to neúplné preskúmanie prípadnej nekalej povahy podmienok zmluvy o úvere v rámci konania o platobnom rozkaze, je hypotetická, keďže v rámci tohto konania súd vykonal preskúmanie ex offo v súlade s článkom 815 ods. 4 LEC v znení zmien. Na druhej strane podľa tejto vlády preskúmanie správneho vyčíslenia sumy požadovanej spoločnosťou Investcapital si nevyžaduje preskúmanie prípadnej nekalej povahy podmienok zmluvy o úvere v zmysle smernice 93/13.

24

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti veci samej posúdil relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu alebo platnosti práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. Z toho vyplýva, že pre prejudiciálnu otázku týkajúcu sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o takej otázke iba vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2023, International Protection Appeals Tribunal a i. (Atentát v Pakistane) ( C‑756/21 , EU:C:2023:523 ), body 35 a 36 ].

25

V prejednávanej veci však na jednej strane rozhodnutie vnútroštátneho súdu dostatočne opisuje právny a skutkový rámec veci samej a informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom umožňujú určiť rozsah položených otázok.

26

Na druhej strane prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, aby určil, či preskúmanie prípadnej nekalej povahy podmienok zmluvy o úvere v rámci konania o platobnom rozkaze možno považovať za úplné a či s cieľom zabezpečiť správne vyčíslenie sumy požadovanej v rámci konania o výkone rozhodnutia je alebo nie je potrebné predchádzajúce overenie nekalej povahy podmienok zmluvy o úvere.

27

Za týchto podmienok je potrebné považovať návrh na začatie prejudiciálneho konania za prípustný.

O prejudiciálnych otázkach

O prvých častiach prvej a druhej otázky

28

Prvými časťami prvej a druhej otázky, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z dôvodu preklúzie neumožňuje súdu rozhodujúcemu o výkone platobného rozkazu preskúmať ex offo alebo na návrh spotrebiteľa prípadnú nekalú povahu podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak takéto preskúmanie už vykonal súd v štádiu konania o platobnom rozkaze, ale existujú dôvody domnievať sa, že bolo neúplné.

29

Na úvod treba pripomenúť, že ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, smernica 93/13, a najmä jej článok 7 ods. 1 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením ukladajú členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. októbra 2015, BBVA, C‑8/14 , EU:C:2015:731 , bod 19 , a z 31. marca 2022, Lombard Lízing, C‑472/20 , EU:C:2022:242 , bod 36 , ako aj citovanú judikatúru).

30

Hoci Súdny dvor už opakovane vymedzil spôsob, akým má vnútroštátny súd zabezpečiť ochranu práv, ktoré spotrebiteľom vyplývajú z tejto smernice, nič to nemení na tom, že právo Únie v zásade neharmonizuje konania uplatniteľné na preskúmanie údajne nekalej povahy zmluvnej podmienky, a preto tieto konania patria do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov, a to na základe zásady ich procesnej autonómie, avšak pod podmienkou, že nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce podobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie) a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudok zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco, C‑600/19 , EU:C:2022:394 , bod 39 a citovanú judikatúru).

31

Pokiaľ ide o zásadu efektivity, ktorá jediná je predmetom otázok vnútroštátneho súdu, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa musí každý prípad, v ktorom vzniká otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo príliš sťažuje uplatňovanie práva Únie, preskúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v rámci celého konania, na jeho priebeh a osobitosti na jednotlivých vnútroštátnych súdoch [rozsudok z 22. septembra 2022, Vicente (Žaloba týkajúca sa zaplatenia odmeny advokáta), C‑335/21 , EU:C:2022:720 , bod 55 a citovaná judikatúra].

32

V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že v španielskom procesnom systéme bolo konanie o platobnom rozkaze upravené v článku 815 LEC zmenené zákonom č. 42/2015 s cieľom umožniť súdu ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok s prihliadnutím na smernicu 93/13.

33

Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, návrh na vydanie platobného rozkazu založený na zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom je v súlade s článkom 815 ods. 4 LEC v znení zmien oznámený súdnym tajomníkom na účely preskúmania ex offo prípadnej nekalej povahy akejkoľvek zmluvnej podmienky, ktorá je základom návrhu alebo určuje vymáhateľnú sumu. Ak sa súd domnieva, že niektorá z dotknutých podmienok môže byť nekalá, vyzve účastníkov konania, aby predložili pripomienky. Po vypočutí účastníkov konania rozhodne uznesením a prípadne určí dôsledky, ktoré má konštatovanie nekalej povahy skúmaných podmienok. Proti uzneseniu možno podať odvolanie. Ak sa súd domnieva, že nejde o nekalé podmienky, urobí vyhlásenie v tomto zmysle a súdny tajomník zašle dlžníkovi platobný rozkaz.

34

Podľa článku 816 ods. 1 LEC v znení zmien ak dlžník nevyhovie platobnému rozkazu alebo sa nedostaví na súd, súdny tajomník vydá odôvodnené rozhodnutie o ukončení konania o platobnom rozkaze, ktoré je exekučným titulom. Toto rozhodnutie predstavuje v súlade s článkom 556 LEC procesné rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať námietku z dôvodov založených na potenciálnej nekalej povahe zmluvných podmienok.

35

Vnútroštátny súd spresňuje, že skutočnosť, že španielsky zákonodarca stanovil preskúmanie potenciálnej nekalej povahy zmluvných podmienok v rámci konania o platobnom rozkaze, a nie pri výkone rozhodnutia súdneho tajomníka vydaného v takomto konaní, svedčí o jeho vôli stanoviť, aby sa toto preskúmanie pod hrozbou preklúzie vykonalo v konaní, ktoré predchádza výkonu takého platobného rozkazu. Spotrebiteľovi by tak pri výkone platobného rozkazu zaniklo právo žiadať o takéto preskúmanie, pričom toto preskúmanie nemôže vykonať ex offo už ani súd.

36

Hoci je v prejednávanej veci nesporné, že k takémuto preskúmaniu došlo v rámci konania o platobnom rozkaze, tento súd má pochybnosti o jeho účinnosti vzhľadom na dokumentáciu predloženú na podporu návrhu na vydanie platobného rozkazu, o ktorej sa domnieva, že nepostačuje na to, aby súdu umožnila stanoviť spôsob, akým bola určená výška uplatňovanej pohľadávky. Za týchto podmienok sa uvedený súd pýta, či článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity si vyžaduje, aby súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia preskúmal prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok bez ohľadu na vnútroštátne procesné pravidlá stanovujúce preklúziu práva vykonať procesný úkon po uplynutí lehoty stanovenej v tomto zmysle.

37

V tejto súvislosti treba na úvod poznamenať, že okolnosť, že preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok je stanovené len v rámci konania o platobnom rozkaze, a nie v rámci výkonu platobného rozkazu vydaného na konci tohto konania, nepredstavuje sama osebe porušenie zásady efektivity.

38

Ako totiž vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, dodržiavanie tejto zásady je zabezpečené, ak vnútroštátny procesný systém stanovuje v rámci konania o platobnom rozkaze alebo v rámci konania o výkone platobného rozkazu preskúmanie ex offo potenciálnej nekalej povahy zmluvných podmienok uvedených v zmluve, ktorej sa týkajú tieto konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C‑49/14 , EU:C:2016:98 , bod 46 ).

39

Súdny dvor už navyše mal príležitosť spresniť, že na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudok zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco, C‑600/19 , EU:C:2022:394 , bod 41 a citovaná judikatúra).

40

Pokiaľ ide o preklúziu spôsobenú uplynutím určitých procesných lehôt, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že primerané lehoty na podanie opravných prostriedkov pod hrozbou preklúzie v záujme právnej istoty nemôžu viesť k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu uplatnenia práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie, ak sú tieto lehoty z vecného hľadiska dostatočné na to, aby umožnili spotrebiteľovi pripraviť a podať účinný opravný prostriedok (rozsudok z 9. júla 2020, Raiffeisen Bank a BRD Groupe Société Générale, C‑698/18 a C‑699/18 , EU:C:2020:537 , bod 62 , ako aj citovaná judikatúra).

41

V prejednávanej veci otázky vnútroštátneho súdu nevyvoláva dĺžka lehôt stanovených spotrebiteľovi na uplatnenie jeho práv vyplývajúcich zo smernice 93/13 v rámci konania o platobnom rozkaze, ale zásada preklúzie po uplynutí týchto lehôt, a teda nemožnosť, ktorá z toho vyplýva pre tento súd, preskúmať ex offo alebo na návrh spotrebiteľa prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok v rámci konania o výkone platobného rozkazu.

42

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v kontexte konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, v ktorom bol súd povinný preskúmať ex offo potenciálnu nekalú povahu zmluvných podmienok pri začatí tohto konania bez toho, aby toto preskúmanie bolo možné vykonať v nasledujúcich štádiách uvedeného konania, Súdny dvor rozhodol, že ochrana zaručená smernicou 93/13 je zaručená len vtedy, ak vnútroštátny súd výslovne uvedie vo svojom rozhodnutí povoľujúcom výkon rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, že preskúmal ex offo nekalú povahu podmienok právneho titulu, na základe ktorého sa začalo konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, že toto preskúmanie, aspoň stručne odôvodnené, nepreukázalo existenciu žiadnej nekalej podmienky a že pri nepodaní námietky v lehote stanovenej vnútroštátnym právom bude pre spotrebiteľa nemožné uplatniť prípadnú nekalú povahu týchto podmienok (rozsudok zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco, C‑600/19 , EU:C:2022:394 , bod 51 ).

43

Z judikatúry tiež vyplýva, že v prípade, keď sa vnútroštátny súd pri predchádzajúcom preskúmaní spornej zmluvy, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci, obmedzil na preskúmanie ex offo z pohľadu smernice 93/13 jedinej podmienky alebo len niektorých podmienok tejto zmluvy, táto smernica ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý pravidelne rozhoduje v rámci nasledujúceho konania, povinnosť posúdiť na návrh účastníkov konania alebo ex offo , hneď ako je oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, prípadnú nekalú povahu ostatných podmienok tejto zmluvy. Pri neexistencii takéhoto preskúmania by totiž bola ochrana spotrebiteľa neúplná a nedostatočná a nepredstavovala by dostatočný ani účinný prostriedok na zabránenie používania tohto druhu podmienok, čo je v rozpore s tým, čo si vyžaduje článok 7 ods. 1 tejto smernice (rozsudok z 26. januára 2017, Banco Primus, C‑421/14 , EU:C:2017:60 , bod 52 a citovaná judikatúra).

44

Pokiaľ ide konkrétne o odôvodnenie prislúchajúce súdu, ktorý vykonal preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok, Súdny dvor rozhodol, že toto odôvodnenie musí umožniť súdu, ktorý rozhoduje o následnej žalobe, identifikovať na jednej strane podmienky alebo časti podmienok, ktoré boli preskúmané z hľadiska smernice 93/13 v rámci prvého konania, a na druhej strane dôvody, hoci aj stručne zhrnuté, pre ktoré súd rozhodujúci v rámci tohto prvého konania dospel k záveru, že tieto podmienky alebo ich časti nie sú nekalé (pozri v tomto zmysle uznesenie z 18. decembra 2023, Eurobank Bulgaria, C‑231/23 , EU:C:2023:1008 , bod 34 ).

45

Z uvedeného vyplýva, že súdne preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom je v súlade so zásadou efektivity z hľadiska smernice 93/13, ak je na jednej strane spotrebiteľ informovaný o existencii tohto preskúmania a o dôsledkoch, ktoré má jeho nečinnosť, v oblasti preklúzie práva namietať prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, a na druhej strane rozhodnutie prijaté po uvedenom preskúmaní je dostatočne odôvodnené na to, aby umožnilo identifikovať podmienky skúmané pri tejto príležitosti a dôvody, hoci stručné, pre ktoré sa súd domnieval, že tieto podmienky nie sú nekalé. Následkom súdneho rozhodnutia, ktoré spĺňa tieto požiadavky, môže byť zabránenie vykonaniu nového preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok v rámci neskoršieho konania.

46

V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že v rámci konania o platobnom rozkaze súd na základe povinnosti, ktorá mu vyplýva z LEC v znení zmien, preskúmal ex offo podmienky zmluvy o úvere a vzhľadom na pochybnosti o prípadnej nekalej povahe týchto podmienok vyzval účastníkov konania, aby v tejto súvislosti predložili pripomienky. Spotrebiteľ na túto výzvu neodpovedal a ani nepodal odvolanie proti uzneseniu vydanému súdom, v ktorom súd nekonštatoval existenciu takýchto zmluvných podmienok a v dôsledku ktorého súdny tajomník vydal platobný rozkaz. Zdá sa tiež, že spotrebiteľ nepodal odpor proti tomuto platobnému rozkazu, takže rozhodnutie súdneho tajomníka z 9. júla 2019 predstavuje rozhodnutie, ktorým sa ukončuje konanie o platobnom rozkaze.

47

Okrem toho treba tiež uviesť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by prípadné procesné obmedzenia mohli odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv v rámci konania o platobnom rozkaze.

48

V dôsledku toho vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 42 a 44 tohto rozsudku, ale s výhradou, že jednak spotrebiteľ vedel o existencii preskúmania potenciálnej nekalej povahy zmluvných podmienok vykonaného ex offo v rámci konania o platobnom rozkaze a o dôsledkoch spôsobených jeho nečinnosťou a jednak že uznesenie vydané súdom po tomto preskúmaní je dostatočne odôvodnené, preskúmanie vykonané súdom v rámci tohto konania podľa všetkého zodpovedá požiadavke efektivity z hľadiska článku 7 smernice 93/13, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

49

Treba tiež pripomenúť, že ak sa spotrebiteľ domnieval, že na to existujú dôvody, mohol v lehotách, ktoré mu boli na tento účel stanovené, napadnúť neexistenciu nekalej povahy zmluvných podmienok v rámci žaloby podanej proti súdnemu rozhodnutiu, ktoré prijal súd v rámci konania o platobnom rozkaze.

50

Európska komisia sa vo svojich písomných pripomienkach domnieva, že rozhodnutie súdneho tajomníka, ktorým sa ukončuje konanie o platobnom rozkaze, nie je vôbec odôvodnené, takže nemôže spôsobiť preklúziu preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok.

51

Vzhľadom na zásadu procesnej autonómie pripomenutú v bode 30 tohto rozsudku však členské štáty môžu slobodne organizovať svoj procesný systém tak, aby preskúmanie na základe smernice 93/13 mohlo byť vykonané nielen pri príležitosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie o platobnom rozkaze, ale aj v ktoromkoľvek okamihu tohto konania, pokiaľ je vykonané súdom a je v súlade so zásadou efektivity. Keďže v španielskom procesnom systéme k takémuto preskúmaniu dochádza počas takéhoto konania, okolnosť, že ho už nemožno vykonať v rámci konania o výkone platobného rozkazu, nemôže sama osebe narušiť účinnosť tejto smernice.

52

Vzhľadom na uvedené treba na prvé časti prvej a druhej prejudiciálnej otázky odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa v spojení so zásadou efektivity má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z dôvodu preklúzie neumožňuje súdu rozhodujúcemu o výkone platobného rozkazu preskúmať ex offo alebo na návrh spotrebiteľa prípadnú nekalú povahu podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak takéto preskúmanie už bolo vykonané súdom v štádiu konania o platobnom rozkaze, pod podmienkou, že tento súd vo svojom rozhodnutí identifikoval podmienky, ktoré boli predmetom tohto preskúmania, uviedol, hoci aj stručne, dôvody, pre ktoré tieto podmienky neboli nekalé, a uviedol, že ak v stanovenej lehote nedôjde k uplatneniu opravných prostriedkov stanovených vnútroštátnym právom proti tomuto rozhodnutiu, spotrebiteľovi zaniká právo dovolávať sa prípadnej nekalej povahy uvedených podmienok.

O druhých častiach prvej a druhej otázky

53

V druhých častiach prvej a druhej otázky, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd pýta, či článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje súdu rozhodujúcemu o výkone platobného rozkazu prijať ex offo opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom zistiť skutkové a právne okolnosti potrebné na preskúmanie prípadnej nekalej povahy podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

54

Na úvod treba poznamenať, že tieto otázky sú odôvodnené len vtedy, ak vnútroštátny súd na základe analýzy, ktorú má vykonať vo vzťahu k prvým častiam prvej a druhej otázky, dospeje k záveru, že preskúmanie vykonané v štádiu konania o platobnom rozkaze nezodpovedá požiadavkám zásady efektivity, pokiaľ ide o smernicu 93/13, a že v dôsledku toho musí vykonať nové preskúmanie.

55

Na účely odpovede na druhé časti týchto otázok treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 4. mája 2023, BRD Groupe Societé Générale a Next Capital Solutions, C‑200/21 , EU:C:2023:380 , bod 24 , ako aj citovanú judikatúru).

56

Nerovnosť medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaná iba pozitívnym zásahom, ktorý je vonkajším vo vzťahu k samotným zmluvným stranám (pozri najmä rozsudok z 11. marca 2020, Lintner, C‑511/17 , EU:C:2020:188 , bod 25 a citovanú judikatúru).

57

Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že v prípade neexistencie účinného preskúmania vykonaného v štádiu konania o platobnom rozkaze mu prináleží, aby sám preskúmal prípadnú nekalú povahu podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere, musí mať možnosť prijať ex offo opatrenia na vykonanie dokazovania potrebné na tento účel [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2022, Vicente (Žaloba týkajúca sa zaplatenia odmeny advokáta), C‑335/21 , EU:C:2022:720 , bod 73 a citovanú judikatúru].

58

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhé časti prvej a druhej prejudiciálnej otázky odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa v spojení so zásadou efektivity má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje súdu rozhodujúcemu o výkone platobného rozkazu prijať ex offo opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom zistiť skutkové a právne okolnosti potrebné na preskúmanie prípadnej nekalej povahy podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, pokiaľ preskúmanie vykonané príslušným súdom v štádiu konania o platobnom rozkaze nespĺňa požiadavky zásady efektivity v súvislosti s touto smernicou.

O trovách

59

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

1.

Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa v spojení so zásadou efektivity

má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z dôvodu preklúzie neumožňuje súdu rozhodujúcemu o výkone platobného rozkazu preskúmať ex offo alebo na návrh spotrebiteľa prípadnú nekalú povahu podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak takéto preskúmanie už bolo vykonané súdom v štádiu konania o platobnom rozkaze, pod podmienkou, že tento súd vo svojom rozhodnutí identifikoval podmienky, ktoré boli predmetom tohto preskúmania, uviedol, hoci aj stručne, dôvody, pre ktoré tieto podmienky neboli nekalé, a uviedol, že ak v stanovenej lehote nedôjde k uplatneniu opravných prostriedkov stanovených vnútroštátnym právom proti tomuto rozhodnutiu, spotrebiteľovi zaniká právo dovolávať sa prípadnej nekalej povahy uvedených podmienok.

2.

Článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa v spojení so zásadou efektivity

má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje súdu rozhodujúcemu o výkone platobného rozkazu prijať ex offo opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom zistiť skutkové a právne okolnosti potrebné na preskúmanie prípadnej nekalej povahy podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, pokiaľ preskúmanie vykonané príslušným súdom v štádiu konania o platobnom rozkaze nespĺňa požiadavky zásady efektivity v súvislosti s touto smernicou.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-724/22 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik