C-724/22

Investcapital Ltd

proti

G.H.R.,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predsedníčka deviatej komory O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa), sudcovia J.‑C. Bonichot a S. Rodin,

generálna advokátka: J. Kokott,

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Cherubini, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Baquero Cruz a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Dvadsiate štvrté odôvodnenie smernice 93/13 uvádza, že „súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách“.

4

Článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

5

7

Článok 551 ods. 1 LEC znie:

„Pokiaľ sú splnené procesné predpoklady a požiadavky, exekučný titul nemá nijakú formálnu chybu a navrhované exekučné úkony zodpovedajú povahe a obsahu titulu, súd po podaní návrhu na vykonanie rozhodnutia vydá uznesenie, ktoré obsahuje všeobecný exekučný príkaz a ktorým nariadi výkon rozhodnutia.“

8

Článok 556 LEC, nazvaný „Námietka proti výkonu procesných alebo rozhodcovských rozhodnutí alebo dohôd o mediácii“, stanovuje:

„1. Ak je exekučným titulom procesné rozhodnutie alebo rozhodcovský nález ukladajúci povinnosť alebo mediačná dohoda, povinný môže v rámci desaťdňovej lehoty, ktorá sa počíta od doručenia uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, podať proti tomuto uzneseniu písomnú námietku, v ktorej poukáže na zaplatenie alebo dodržanie výroku rozsudku, rozhodcovského nálezu alebo dohody, a musí o tom predložiť listinný dôkaz.

Súd posúdi ex offo , či možno niektorú podmienku, na ktorej sa zakladá návrh alebo na základe ktorej je určená vymáhaná suma, kvalifikovať ako nekalú. Ak usúdi, že niektorú podmienku možno takto kvalifikovať, vypočuje v lehote piatich dní účastníkov konania. Po vypočutí účastníkov konania rozhodne v lehote ďalších piatich dní uznesením. Pri tomto postupe sa nevyžaduje zastúpenie advokátom alebo právnym zástupcom.

Ak súd konštatuje, že niektorá zo zmluvných podmienok sa považuje za nekalú, v uznesení určí následky takéhoto zistenia tak, že buď vyhlási návrh za neprípustný, alebo nariadi pokračovanie v konaní, ale bez uplatnenia podmienok, ktoré sa považujú za nekalé.

Ak súd dospeje k záveru, že nejde o nekalé podmienky, uvedie to vo svojom rozhodnutí a súdny úradník pošle dlžníkovi platobný rozkaz podľa odseku 1.

Proti vydanému uzneseniu je v každom prípade možné podať opravný prostriedok.“

10

Článok 816 LEC v znení zmien stanovuje:

12

Na podporu svojej žiadosti Investcapital predložila túto zmluvu o úvere a osvedčenie o pohľadávke, ktoré sama vystavila, bez akéhokoľvek účtovného potvrdenia týkajúceho sa tohto osvedčenia alebo potvrdenia vydaného spoločnosťou Servicios Financieros Carrefour v súvislosti s uvedenou pohľadávkou. V uvedenom osvedčení bola suma vymáhanej pohľadávky rozdelená na „nezaplatenú istinu“ vo výške 5517,27 eura a na poplatky a náklady na vymáhanie vo výške 257,53 eura. Nepredložilo sa žiadne rozčlenenie „nezaplatenej istiny“.

13

Dňa 17. decembra 2018 súd vyzval Investcapital a G.H.R., aby sa vyjadrili k prípadnej nekalej povahe podmienok týkajúcich sa úrokov, nákladov a poplatkov obsiahnutých v zmluve o úvere. Pri tejto príležitosti Investcapital deklarovala, že sa vzdáva sumy požadovanej ako poplatky a náklady na vymáhanie, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu sa týkal len výšky nezaplatenej istiny, teda 5517,27 eura. G.H.R. nepredložil pripomienky. Súd nekonštatoval existenciu nekalých zmluvných podmienok.

14

V dôsledku toho bolo konanie o platobnom rozkaze rozhodnutím súdneho tajomníka z 9. júla 2019 ukončené.

18

V tejto súvislosti tento súd spresňuje, že na rozdiel od situácií, o ktoré išlo vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC ( C‑49/14 , EU:C:2016:98 ), a zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco ( C‑600/19 , EU:C:2022:394 ), LEC v znení zmien v súčasnosti stanovuje preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok ex offo v rámci konania o platobnom rozkaze. Naproti tomu súdny exekučný titul vydaný v takomto konaní nemôže byť predmetom žiadneho iného preskúmania ani námietky z dôvodu nekalej povahy týchto podmienok, keďže sa predpokladá, že bol vydaný po tom, ako bolo vykonané takéto preskúmanie kogentne stanovené v LEC v znení zmien.

19

Uvedený súd tiež uvádza, že stanovenie preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok v rámci konania o platobnom rozkaze, a nie pri výkone titulu vydaného v takomto konaní, znamená, že španielsky zákonodarca mal v úmysle, aby sa toto preskúmanie vykonalo iba v určitom štádiu konania, inak dôjde k preklúzii stanovenej v článku 136 LEC. Po tomto štádiu dôjde k uplynutiu lehoty na preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok. Okrem toho španielske právo zakazuje v záujme právnej istoty preskúmanie právoplatných súdnych rozhodnutí, čo je prípad rozhodnutia, ktorým sa končí konanie o platobnom rozkaze.

20

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 7 smernice 93/13 so zreteľom na zásadu efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá mu neumožňuje z dôvodu uplynutia lehôt na preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok vykonať v rámci konania o výkone platobného rozkazu nové preskúmanie v tomto zmysle, ak sa domnieva, že existujú nekalé podmienky, ktoré neboli zistené v konaní o platobnom rozkaze, ktoré viedlo k vydaniu titulu, o ktorého výkon sa od neho žiada.

V prípade, že tomu nebráni, je v rozpore s článkom 7 smernice 93/13/EHS skutočnosť, že sa od oprávneného vyžadujú všetky ďalšie údaje o výške nároku vrátene istiny a prípadne úroku, zmluvných pokút a ďalších súm, aby sa mohla ex offo preskúmať prípadná nekalá povaha týchto podmienok? Je článok 7 smernice 93/13 v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi, v ktorých sa nestanovuje vyžiadanie týchto dodatočných dokumentov v rámci výkonu rozhodnutia?

2.

Odporuje zásade efektivity práva Európskej únie vnútroštátna procesnoprávna úprava, v ktorej sa zakazuje alebo nestanovuje možnosť vykonať ex offo druhé preskúmanie nekalých podmienok v konaní o výkone procesného titulu vychádzajúceho z konania o platobnom rozkaze, [ak] sa predpokladá, že by mohli existovať nekalé podmienky vzhľadom na nedokonalé alebo neúplné preskúmanie nekalej povahy v predchádzajúcom konaní, v ktorom bol tento exekučný titul vydaný?

V prípade, že odporuje, musí sa predpokladať, že je v súlade so zásadou efektivity práva Európskej únie, aby sa súdu umožnilo vyžiadať si od oprávneného všetky nevyhnutné dokumenty stanovujúce zmluvné položky, z ktorých vyplýva výška nároku, s cieľom vykonať preskúmanie prípadnej nekalej povahy daných podmienok?“

O prípustnosti

23

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti veci samej posúdil relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu alebo platnosti práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. Z toho vyplýva, že pre prejudiciálnu otázku týkajúcu sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o takej otázke iba vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2023, International Protection Appeals Tribunal a i. (Atentát v Pakistane) ( C‑756/21 , EU:C:2023:523 ), body 35 a 36 ].

25

V prejednávanej veci však na jednej strane rozhodnutie vnútroštátneho súdu dostatočne opisuje právny a skutkový rámec veci samej a informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom umožňujú určiť rozsah položených otázok.

26

Na druhej strane prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, aby určil, či preskúmanie prípadnej nekalej povahy podmienok zmluvy o úvere v rámci konania o platobnom rozkaze možno považovať za úplné a či s cieľom zabezpečiť správne vyčíslenie sumy požadovanej v rámci konania o výkone rozhodnutia je alebo nie je potrebné predchádzajúce overenie nekalej povahy podmienok zmluvy o úvere.

29

Na úvod treba pripomenúť, že ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, smernica 93/13, a najmä jej článok 7 ods. 1 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením ukladajú členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. októbra 2015, BBVA, C‑8/14 , EU:C:2015:731 , bod 19 , a z 31. marca 2022, Lombard Lízing, C‑472/20 , EU:C:2022:242 , bod 36 , ako aj citovanú judikatúru).

30

Hoci Súdny dvor už opakovane vymedzil spôsob, akým má vnútroštátny súd zabezpečiť ochranu práv, ktoré spotrebiteľom vyplývajú z tejto smernice, nič to nemení na tom, že právo Únie v zásade neharmonizuje konania uplatniteľné na preskúmanie údajne nekalej povahy zmluvnej podmienky, a preto tieto konania patria do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov, a to na základe zásady ich procesnej autonómie, avšak pod podmienkou, že nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce podobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie) a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudok zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco, C‑600/19 , EU:C:2022:394 , bod 39 a citovanú judikatúru).

31

Pokiaľ ide o zásadu efektivity, ktorá jediná je predmetom otázok vnútroštátneho súdu, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa musí každý prípad, v ktorom vzniká otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo príliš sťažuje uplatňovanie práva Únie, preskúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v rámci celého konania, na jeho priebeh a osobitosti na jednotlivých vnútroštátnych súdoch [rozsudok z 22. septembra 2022, Vicente (Žaloba týkajúca sa zaplatenia odmeny advokáta), C‑335/21 , EU:C:2022:720 , bod 55 a citovaná judikatúra].

35

Vnútroštátny súd spresňuje, že skutočnosť, že španielsky zákonodarca stanovil preskúmanie potenciálnej nekalej povahy zmluvných podmienok v rámci konania o platobnom rozkaze, a nie pri výkone rozhodnutia súdneho tajomníka vydaného v takomto konaní, svedčí o jeho vôli stanoviť, aby sa toto preskúmanie pod hrozbou preklúzie vykonalo v konaní, ktoré predchádza výkonu takého platobného rozkazu. Spotrebiteľovi by tak pri výkone platobného rozkazu zaniklo právo žiadať o takéto preskúmanie, pričom toto preskúmanie nemôže vykonať ex offo už ani súd.

36

Hoci je v prejednávanej veci nesporné, že k takémuto preskúmaniu došlo v rámci konania o platobnom rozkaze, tento súd má pochybnosti o jeho účinnosti vzhľadom na dokumentáciu predloženú na podporu návrhu na vydanie platobného rozkazu, o ktorej sa domnieva, že nepostačuje na to, aby súdu umožnila stanoviť spôsob, akým bola určená výška uplatňovanej pohľadávky. Za týchto podmienok sa uvedený súd pýta, či článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity si vyžaduje, aby súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia preskúmal prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok bez ohľadu na vnútroštátne procesné pravidlá stanovujúce preklúziu práva vykonať procesný úkon po uplynutí lehoty stanovenej v tomto zmysle.

37

V tejto súvislosti treba na úvod poznamenať, že okolnosť, že preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok je stanovené len v rámci konania o platobnom rozkaze, a nie v rámci výkonu platobného rozkazu vydaného na konci tohto konania, nepredstavuje sama osebe porušenie zásady efektivity.

41

V prejednávanej veci otázky vnútroštátneho súdu nevyvoláva dĺžka lehôt stanovených spotrebiteľovi na uplatnenie jeho práv vyplývajúcich zo smernice 93/13 v rámci konania o platobnom rozkaze, ale zásada preklúzie po uplynutí týchto lehôt, a teda nemožnosť, ktorá z toho vyplýva pre tento súd, preskúmať ex offo alebo na návrh spotrebiteľa prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok v rámci konania o výkone platobného rozkazu.

42

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v kontexte konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, v ktorom bol súd povinný preskúmať ex offo potenciálnu nekalú povahu zmluvných podmienok pri začatí tohto konania bez toho, aby toto preskúmanie bolo možné vykonať v nasledujúcich štádiách uvedeného konania, Súdny dvor rozhodol, že ochrana zaručená smernicou 93/13 je zaručená len vtedy, ak vnútroštátny súd výslovne uvedie vo svojom rozhodnutí povoľujúcom výkon rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, že preskúmal ex offo nekalú povahu podmienok právneho titulu, na základe ktorého sa začalo konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, že toto preskúmanie, aspoň stručne odôvodnené, nepreukázalo existenciu žiadnej nekalej podmienky a že pri nepodaní námietky v lehote stanovenej vnútroštátnym právom bude pre spotrebiteľa nemožné uplatniť prípadnú nekalú povahu týchto podmienok (rozsudok zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco, C‑600/19 , EU:C:2022:394 , bod 51 ).

43

45

Z uvedeného vyplýva, že súdne preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom je v súlade so zásadou efektivity z hľadiska smernice 93/13, ak je na jednej strane spotrebiteľ informovaný o existencii tohto preskúmania a o dôsledkoch, ktoré má jeho nečinnosť, v oblasti preklúzie práva namietať prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, a na druhej strane rozhodnutie prijaté po uvedenom preskúmaní je dostatočne odôvodnené na to, aby umožnilo identifikovať podmienky skúmané pri tejto príležitosti a dôvody, hoci stručné, pre ktoré sa súd domnieval, že tieto podmienky nie sú nekalé. Následkom súdneho rozhodnutia, ktoré spĺňa tieto požiadavky, môže byť zabránenie vykonaniu nového preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok v rámci neskoršieho konania.

46

V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že v rámci konania o platobnom rozkaze súd na základe povinnosti, ktorá mu vyplýva z LEC v znení zmien, preskúmal ex offo podmienky zmluvy o úvere a vzhľadom na pochybnosti o prípadnej nekalej povahe týchto podmienok vyzval účastníkov konania, aby v tejto súvislosti predložili pripomienky. Spotrebiteľ na túto výzvu neodpovedal a ani nepodal odvolanie proti uzneseniu vydanému súdom, v ktorom súd nekonštatoval existenciu takýchto zmluvných podmienok a v dôsledku ktorého súdny tajomník vydal platobný rozkaz. Zdá sa tiež, že spotrebiteľ nepodal odpor proti tomuto platobnému rozkazu, takže rozhodnutie súdneho tajomníka z 9. júla 2019 predstavuje rozhodnutie, ktorým sa ukončuje konanie o platobnom rozkaze.

50

Európska komisia sa vo svojich písomných pripomienkach domnieva, že rozhodnutie súdneho tajomníka, ktorým sa ukončuje konanie o platobnom rozkaze, nie je vôbec odôvodnené, takže nemôže spôsobiť preklúziu preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok.

51

Vzhľadom na zásadu procesnej autonómie pripomenutú v bode 30 tohto rozsudku však členské štáty môžu slobodne organizovať svoj procesný systém tak, aby preskúmanie na základe smernice 93/13 mohlo byť vykonané nielen pri príležitosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie o platobnom rozkaze, ale aj v ktoromkoľvek okamihu tohto konania, pokiaľ je vykonané súdom a je v súlade so zásadou efektivity. Keďže v španielskom procesnom systéme k takémuto preskúmaniu dochádza počas takéhoto konania, okolnosť, že ho už nemožno vykonať v rámci konania o výkone platobného rozkazu, nemôže sama osebe narušiť účinnosť tejto smernice.

52

55

Na účely odpovede na druhé časti týchto otázok treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 4. mája 2023, BRD Groupe Societé Générale a Next Capital Solutions, C‑200/21 , EU:C:2023:380 , bod 24 , ako aj citovanú judikatúru).

56

Nerovnosť medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaná iba pozitívnym zásahom, ktorý je vonkajším vo vzťahu k samotným zmluvným stranám (pozri najmä rozsudok z 11. marca 2020, Lintner, C‑511/17 , EU:C:2020:188 , bod 25 a citovanú judikatúru).

57

Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že v prípade neexistencie účinného preskúmania vykonaného v štádiu konania o platobnom rozkaze mu prináleží, aby sám preskúmal prípadnú nekalú povahu podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere, musí mať možnosť prijať ex offo opatrenia na vykonanie dokazovania potrebné na tento účel [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2022, Vicente (Žaloba týkajúca sa zaplatenia odmeny advokáta), C‑335/21 , EU:C:2022:720 , bod 73 a citovanú judikatúru].

1.

Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa v spojení so zásadou efektivity

má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z dôvodu preklúzie neumožňuje súdu rozhodujúcemu o výkone platobného rozkazu preskúmať ex offo alebo na návrh spotrebiteľa prípadnú nekalú povahu podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak takéto preskúmanie už bolo vykonané súdom v štádiu konania o platobnom rozkaze, pod podmienkou, že tento súd vo svojom rozhodnutí identifikoval podmienky, ktoré boli predmetom tohto preskúmania, uviedol, hoci aj stručne, dôvody, pre ktoré tieto podmienky neboli nekalé, a uviedol, že ak v stanovenej lehote nedôjde k uplatneniu opravných prostriedkov stanovených vnútroštátnym právom proti tomuto rozhodnutiu, spotrebiteľovi zaniká právo dovolávať sa prípadnej nekalej povahy uvedených podmienok.

2.

Článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa v spojení so zásadou efektivity