C-726/22

Európska komisia , v zastúpení: S. Delaude, C. Ehrbar a G. Gattinara, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Pollinis France , so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne T. Bégel a C. Lepage, avocats, neskôr D. Krzisch, avocate, a J. Stratford, BL,

žalobkyňa v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (piata komora),

Rozsudok

1

Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. septembra 2022, Pollinis France/Komisia ( T‑371/20 a T‑554/20 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2022:556 ), ktorým tento súd zrušil rozhodnutia Komisie C(2020) 4231 final z 19. júna 2020 (ďalej len „sporné rozhodnutie vo veci T‑371/20“) a C(2020) 5120 final z 21. júla 2020 (ďalej len „sporné rozhodnutie vo veci T‑554/20“) (ďalej spolu len „sporné rozhodnutia“) v rozsahu, v akom týmito rozhodnutiami táto inštitúcia odmietla organizácii Pollinis France prístup k dokumentom týkajúcim sa usmernenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) o posudzovaní rizík prípravkov na ochranu rastlín pre včely, ktorý EFSA prijal 27. júna 2013 (ďalej len „usmernenie prijaté úradom EFSA v roku 2013“), na základe článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43 ; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

Právny rámec

Nariadenie č. 1049/2001

2

Podľa článku 1 písm. a) tohto nariadenia:

„Účelom tohto nariadenia je:

a)

vymedziť pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady [Európskej únie] a Komisie…, ako sa ustanovuje v článku 255 [ES], takým spôsobom, aby sa zaistil čo najširší prístup k dokumentom.“

4

Článok 2 uvedeného nariadenia v odseku 3 stanovuje:

…

b)

súkromia alebo bezúhonnosti jednotlivca, predovšetkým v súlade s právnymi predpismi spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov.

…

3. Prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval [inštitúcia vypracovala – neoficiálny preklad ] pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdržal [inštitúcia obdržala – neoficiálny preklad ], vzťahujúcemu sa k veci, v ktorej ešte orgán nerozhodol [inštitúcia nerozhodla – neoficiálny preklad ], bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu [inštitúcie – neoficiálny preklad ], pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v dotknutom orgáne [dotknutej inštitúcii – neoficiálny preklad ], bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu [inštitúcie – neoficiálny preklad ], pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

Podľa článku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia:

„Ak sa orgánu [inštitúcii – neoficiálny preklad ] nepodarí odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, považuje sa to za zápornú odpoveď a… žiadateľ [má] nárok začať súdne konanie proti orgánu [inštitúcii – neoficiálny preklad ]…“

Nariadenie (ES) č. 178/2002

9

Článok 58 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ( Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 15/006, s. 463), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 z 15. mája 2014 ( Ú. v. EÚ L 189, 2014, s. 1 ), v odseku 1 prvom pododseku stanovuje:

„Komisii pomáha Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá… Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie ( Ú. v. EÚ L 55, 2011, s. 13 ]. …“

…“

11

Článok 33 tohto nariadenia s názvom „Žiadosť o autorizáciu alebo o zmenu a doplnenie autorizácie“ v odseku 1 stanovuje:

„Žiadateľ, ktorý chce uviesť prípravok na ochranu rastlín na trh, požiada osobne alebo v zastúpení o autorizáciu alebo o zmenu a doplnenie autorizácie každý členský štát, v ktorom plánuje prípravok na ochranu rastlín uviesť na trh.“

12

Článok 36 uvedeného nariadenia s názvom „Skúmanie na účely autorizácie“ v odseku 1 prvom pododseku stanovuje, že členský štát, ktorý takúto žiadosť skúma, vykoná nezávislé, objektívne a transparentné posúdenie na základe aktuálnych vedeckých a technických poznatkov, pričom použije usmerňovacie dokumenty dostupné v čase predloženia žiadosti.

Článok 79 nariadenia č. 1107/2009 s názvom „Výbor“ v odsekoch 1, 2 a 4 stanovuje:

„1. Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat ustanovený článkom 58 nariadenia [č. 178/2002].

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES [Rady z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( Ú. v. ES L 184, 1999, s. 23 ; Mim. vyd. 01/003, s. 124)], so zreteľom na jeho článok 8.

…

4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia [1999/468] so zreteľom na jeho článok 8.“

Nariadenie č. 182/2011

Predseda výboru by sa mal snažiť nájsť riešenia, ktoré majú čo najširšiu podporu vo výbore alebo v odvolacom výbore, a mal by vysvetliť, akým spôsobom boli zohľadnené rokovania a návrhy na zmenu a doplnenie. …

…

19.

Mal by sa zabezpečiť prístup verejnosti k informáciám o činnosti výborov v súlade s nariadením [č. 1049/2001].

20.

Komisia by mala viesť register obsahujúci informácie o činnosti výboru. Pravidlá týkajúce sa ochrany utajovaných dokumentov, ktoré platia pre Komisiu, by sa následne mali vzťahovať aj na používanie registra.

3. Predseda predkladá výboru návrh vykonávacích aktov, ktoré má Komisia prijať.

…

4. Kým výbor nevydá stanovisko, môže každý člen výboru navrhovať zmeny a doplnenia a predseda môže predkladať zmenené a doplnené znenia návrhu vykonávacieho aktu.

Predseda sa snaží nájsť riešenia, ktoré majú čo najširšiu podporu vo výbore. …

…

6. Stanovisko výboru sa zaznamená v zápisnici. …

Podľa článku 9 uvedeného nariadenia, nazvaného „Rokovací poriadok“:

„1. Každý výbor prijme jednoduchou väčšinou všetkých svojich členov svoj rokovací poriadok, a to na návrh predsedu a na základe štandardného rokovacieho poriadku, ktorý vypracuje Komisia po porade s členskými štátmi. Komisia uverejní štandardný rokovací poriadok v Úradnom vestníku Európskej únie .

Existujúce výbory prispôsobia podľa potreby svoje rokovacie poriadky štandardnému rokovaciemu poriadku.

2. Na výbory sa vzťahujú rovnaké zásady a podmienky o prístupe verejnosti k dokumentom a pravidlá na ochranu údajov ako na Komisiu.“

20

Článok 10 toho istého nariadenia s názvom „Informácie o činnosti výborov“ stanovuje vedenie registra činností výborov, ktorý obsahuje viacero položiek. V súlade s týmto článkom 10 ods. 5 odkazy na všetky dokumenty uvedené v tomto registri, ako aj štatistické údaje o činnosti výborov „sú zverejnené v registri“.

„1. Ak sa v základných aktoch prijatých pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia ustanovuje vykonávanie vykonávacích právomocí Komisiou v súlade s rozhodnutím [1999/468], uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

ak sa v základnom akte odkazuje na článok 3 rozhodnutia [1999/468], uplatňuje sa konzultačný postup uvedený v článku 4 tohto nariadenia;

…

e)

ak sa v základnom akte odkazuje na články 7 a 8 rozhodnutia [1999/468], uplatnia sa články 10 a 11 tohto nariadenia.

2. Zástupca [K]omisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor vydá stanovisko k návrhu v rámci lehoty, ktorú môže stanoviť predseda podľa naliehavosti záležitosti. V prípade rozhodnutí, ktoré má Rada prijať na návrh Komisie, prijme výbor stanovisko väčšinou ustanovenou v článku 205 ods. 2 a 4 [ES]. Hlasy zástupcov členských štátov v rámci výboru sú vážené spôsobom uvedeným v danom článku. Predseda nehlasuje.

3. Ak sú opatrenia predpokladané Komisiou v súlade so stanoviskom výboru, uplatňuje sa tento postup:

a)

Komisia bezodkladne predloží návrh opatrení Európskemu parlamentu a Rade na kontrolu;

b)

Európsky parlament, uznášajúci sa väčšinou svojich členov, alebo Rada, uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou, môžu vzniesť námietku proti prijatiu tohto návrhu Komisiou, pričom svoju námietku odôvodnia tým, že návrh opatrení predložený Komisiou presahuje vykonávacie právomoci ustanovené v základnom akte alebo že tento návrh nie je v súlade s cieľom alebo obsahom základného aktu alebo nedodržiava zásadu subsidiarity alebo proporcionality;

„Na účely článku 10 nariadenia [č. 182/2011], je zodpovednosťou predsedu vypracovať súhrnný záznam, v ktorom je v krátkosti opísaný každý bod programu a výsledky hlasovania o každom návrhu vykonávacieho aktu predloženom výboru. V tomto súhrnnom zázname sa neuvádzajú jednotlivé stanoviská členov vyjadrené počas rokovania výboru.“

26

Článok 13 tohto vzorového rokovacieho poriadku s názvom „Prístup k dokumentom a zachovávanie dôvernosti“ stanovuje:

„1. Žiadosti o prístup k dokumentom výboru sa predkladajú v súlade s nariadením [č. 1049/2001]. O žiadostiach o prístup k týmto dokumentom rozhoduje Komisia podľa jej rokovacieho poriadku, ktorý bol zmenený a doplnený rozhodnutím 2001/937/ES, ESUO, Euratom [Komisie z 5. decembra 2001 ( Ú. v. ES L 345, 2001, s. 94 )]. …

2. Rokovania výboru sú dôverné.

3. Dokumenty predložené členom výboru, expertom a zástupcom tretích strán sú dôverné…, okrem prípadov keď sa k týmto dokumentom poskytne prístup podľa odseku 1 alebo keď ich iným spôsobom zverejní Komisia.

29

V liste zo 16. marca 2020 Komisia organizácii Pollinis France uviedla, že sa jej žiadosť vzťahuje na 25 dokumentov, z čoho 6 dokumentov je dostupných online. Zostávajúcich 19 dokumentov sú e‑maily, niektoré s prílohami, ktoré poslali niektoré členské štáty v rámci výboru Scopaff v období od januára do júla 2019 a ktoré sa v podstate týkajú usmernenia prijatého úradom EFSA v roku 2013 alebo jeho vykonávania, najmä návrhu na zmenu jednotných zásad hodnotenia a povoľovania prípravkov na ochranu rastlín uvedených v článku 29 ods. 6 nariadenia č. 1107/2009. Komisia odmietla prístup k posledným uvedeným dokumentom s odkazom na výnimku stanovenú v článku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia č. 1049/2001.

30

Dňa 25. marca 2020 Pollinis France podala opakovanú žiadosť v zmysle článku 7 ods. 2 tohto nariadenia.

31

Sporným rozhodnutím vo veci T‑371/20 Komisia výslovne odpovedala na opakovanú žiadosť tak, že poskytla čiastočný prístup k jednému z 19 dokumentov uvedených v bode 29 tohto rozsudku, pričom prístup k niektorým jeho častiam bol odmietnutý na základe výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001, a odmietla prístup ku všetkým ďalším dokumentom uvedeným v danej žiadosti v súlade s výnimkou stanovenou v poslednom uvedenom ustanovení.

35

Sporným rozhodnutím vo veci T‑554/20 Komisia poskytla čiastočný prístup k štyrom dokumentom, pričom uviedla, že prístup k niektorým častiam týchto dokumentov bol odmietnutý na základe výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001. Táto inštitúcia s odkazom na tento článok 4 ods. 3 prvý pododsek odmietla prístup, hoci aj čiastočný, ku všetkým ostatným dokumentom uvedeným v tejto žiadosti, ktoré označila za e‑maily.

Žaloby podané na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

36

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. júna 2020 podala Pollinis France z dôvodu absencie výslovnej odpovede na jej potvrdzujúcu žiadosť z 25. marca 2020 žalobu o neplatnosť implicitného rozhodnutia o zamietnutí v dôsledku tohto neposkytnutia odpovede v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001. V nadväznosti na prijatie sporného rozhodnutia vo veci T‑371/20 z 19. júna 2020 podala Pollinis France v súlade s článkom 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu do kancelárie Všeobecného súdu návrh na úpravu svojej žaloby.

37

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 49 napadnutého rozsudku najprv konštatoval, že o usmernení prijatom úradom EFSA v roku 2013, sa v rámci výboru Scopaff diskutuje už niekoľko rokov bez toho, aby sa dosiahla dohoda o jeho znení z dôvodu nezhôd medzi členskými štátmi a bez toho, aby tento dokument prijala Komisia.

41

Konkrétne, ako vyplýva z bodov 50 a 51 napadnutého rozsudku, keďže uvedený dokument ako taký nebol prijatý, Komisia v priebehu roka 2018 navrhla vykonať niektoré jeho časti zavedením zmien jednotných zásad stanovených nariadením Komisie (EÚ) č. 546/2011 z 10. júna 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o jednotné zásady hodnotenia a povoľovania prípravkov na ochranu rastlín ( Ú. v. EÚ L 155, 2011, s. 127 ). Komisia preto v priebehu tohto roka 2018 predložila výboru Scopaff na zaujatie stanoviska návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie č. 546/2011, s cieľom prijať ho v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468 podľa článku 29 ods. 6, článku 78 ods. 1 písm. c) a článku 79 ods. 4 nariadenia č. 1107/2009. V júli 2019 vydal Scopaff k tomuto návrhu kladné stanovisko. Komisia však tento návrh nikdy neprijala, keďže Parlament v októbri 2019 vyjadril nesúhlas s jeho prijatím s odôvodnením, že neposkytuje dostatočnú úroveň ochrany.

42

Na druhej strane Všeobecný súd v bodoch 52 a 58 napadnutého rozsudku konštatoval, že hoci Komisia až do roku 2018 nepredpokladala, že by EFSA revidoval svoje usmernenie prijaté v roku 2013, v marci 2019 požiadala tento úrad o vykonanie takejto revízie s cieľom zohľadniť vedecký vývoj od roku 2013.

Konkrétne Všeobecný súd v bode 56 napadnutého rozsudku uviedol, že hoci sa možno domnievať, že požadované dokumenty sa týkajú rozhodovacieho procesu Komisie, ktorý prebiehal v rokoch 2013 až 2019 a ktorého cieľom bolo úplné alebo čiastočné vykonávanie usmernenia prijatého EFSA v roku 2013 „buď prijatím [tohto dokumentu] ako takého, v súlade s konzultačným postupom stanoveným v nariadení č. 182/2011, alebo zmenou jednotlivých zásad stanovených v nariadení č. 546/2011 v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v rozhodnutí 1999/468/ES“. V čase prijatia sporných rozhodnutí však už nebolo cieľom žiadneho rozhodovacieho procesu vykonať uvedený dokument, a to ani v rámci prvého, ani v rámci druhého z týchto postupov. Podľa Všeobecného súdu sa Komisia naopak implicitne, ale nevyhnutne rozhodla, že už nebude vykonávať tento dokument. Samotná skutočnosť, že v čase prijatia sporných rozhodnutí prebiehala revízia tohto dokumentu, znamená, že nebolo možné určiť obsah prípadného revidovaného usmernenia, formu, v akej by mohlo byť prijaté, a postup, ktorý sa v tejto súvislosti prípadne použije, a teda neexistenciu účelu rozhodovacieho procesu Komisie.

46

V bode 57 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že aj za predpokladu, že „cieľom [tejto inštitúcie] bolo stále vykonávať usmernenie o včelách, aby orgánom členských štátov poskytla dokument obsahujúci informácie na základe ‚aktuálnych vedeckých a technických poznatkov‘ v súlade s článkom 36 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009“ táto okolnosť sama osebe neznamená, že v čase prijatia sporných rozhodnutí prebiehal rozhodovací proces, ktorého predmetom bol takýto dokument. Naopak, podľa Všeobecného súdu zo skutočností uvedených v spise skôr vyplýva, že Komisia sa rozhodla nevykonať usmernenie prijaté úradom EFSA v roku 2013. Rozhodovací proces sa mohol považovať za existujúci, keď EFSA predložil Komisii revidovaný dokument a tá sa ho rozhodla vykonať, čo bolo v čase prijatia sporných rozhodnutí podľa Všeobecného súdu hypotetické.

50

Vzhľadom na tieto úvahy Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutia v rozsahu, v akom na základe článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001 odmietli prístup k požadovaným dokumentom.

Návrhy účastníkov konania v konaní o odvolaní

51

Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol toto odvolanie a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré jej vznikli v tomto odvolacom konaní.

O odvolaní

53

Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza dva odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd najmä v bodoch 54 až 61 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil pojem „vec, v ktorej ešte [inštitúcia] nerozhod[la]“ v zmysle článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001. Druhý odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu, najmä v bodoch 85 až 138 napadnutého rozsudku, keď rozhodol o otázke, či by sprístupnenie dotknutých dokumentov „vážne narušilo rozhodovací proces“ dotknutej inštitúcie v zmysle tohto ustanovenia.

Komisia vytýka Všeobecnému súdu najmä to, že konštatoval, že uvedené ustanovenie je uplatniteľné len vtedy, ak je inštitúcia bezprostredne vyzvaná na prijatie konkrétneho a identifikovateľného návrhu aktu. Okrem toho kritériá, ktoré Všeobecný súd použil v bodoch 54, 56 a 57 napadnutého rozsudku, dokazujú, že na to, aby bolo to isté ustanovenie uplatniteľné, musí byť inštitúcia vyzvaná, aby prijala akt s konkrétnym obsahom a musí mať už definovanú formu jeho prípadného prijatia a postup, ktorý sa má na tento účel použiť, čo potvrdzuje skutočnosť, že Všeobecný súd sa najmä v bodoch 56 a 57 tohto rozsudku zameral na obsah dokumentu predloženého úradu EFSA na revíziu. Komisia sa tiež domnieva, že na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uviedol v bode 58 uvedeného rozsudku, rozhodnutie o revízii textu s cieľom zlepšiť jeho obsah alebo uľahčiť dosiahnutie konsenzu, najmä v rámci postupu výboru, predstavuje fázu rozhodovacieho procesu, ktorého konečným cieľom je prijatie textu.

56

S odkazom na bod 68 rozsudku z 13. júla 2017, Saint‑Gobain Glass Deutschland/Komisia ( C‑60/15 P , EU:C:2017:540 ), Komisia tvrdí, že na účely posúdenia uplatniteľnosti článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001 je relevantným kritériom kritérium skutočného výkonu právomoci dotknutej inštitúcie a cieľa sledovaného týmto výkonom, čo môže znamenať zmeny obsahu, stratégie alebo postupu, ktoré sa majú dodržiavať na dosiahnutie tohto cieľa. Všeobecný súd sa teda v bode 57 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že cieľ vykonania usmernenia nie je rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní existencie „veci, v ktorej ešte [inštitúcia] nerozhod[la]“ v zmysle tohto ustanovenia. Komisia tvrdí, že nikdy neodmietla poskytnúť orgánom členských štátov usmernenie o včelách v súlade s článkom 36 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009.

Tento základný cieľ Únie sa tiež odzrkadľuje v článku 15 ods. 1 ZFEÚ, ktorý najmä stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie dodržiavajú v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti, pričom táto zásada je potvrdená v článku 10 ods. 3 ZEÚ a v článku 298 ods. 1 ZFEÚ, ako aj v článku 42 Charty základných práv Európskej únie, ktorá stanovuje právo na prístup k dokumentom (rozsudok z 8. júna 2023, Rada/Pech, C‑408/21 P , EU:C:2023:461 , bod 30 a citovaná judikatúra).

60

Z odôvodnenia 2 nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že otvorenosť umožňuje to, aby boli inštitúcie Únie vo vzťahu k občanom v demokratickom systéme legitímnejšie, efektívnejšie a zodpovednejšie. Tým, že umožňuje, aby sa o rozdieloch medzi rôznymi stanoviskami otvorene diskutovalo, prispieva okrem iného k zvýšeniu dôvery týchto občanov (rozsudok z 8. júna 2023, Rada/Pech, C‑408/21 P , EU:C:2023:461 , bod 31 a citovaná judikatúra).

61

Na tieto účely článok 1 písm. a) tohto nariadenia stanovuje, že jeho účelom je zaistiť pre verejnosť čo najširší prístup k dokumentom inštitúcií Únie, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje.

62

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že pojem „rozhodovací proces“ v zmysle tohto ustanovenia treba chápať tak, že sa vzťahuje len na prijímanie rozhodnutia, a nie na celé správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu tohto rozhodnutia (rozsudok z 13. júla 2017, Saint‑Gobain Glass Deutschland/Komisia, C‑60/15 P , EU:C:2017:540 , bod 76 ).

66

Okrem toho treba pripomenúť, že hoci si legislatívna činnosť inštitúcií Únie vyžaduje obzvlášť široký prístup k dokumentom, v žiadnom prípade to neznamená, že ostatné činnosti týchto inštitúcií nepatria do pôsobnosti nariadenia č. 1049/2001, keďže toto nariadenie sa v súlade s jeho článkom 2 ods. 3 vzťahuje na všetky dokumenty, ktoré majú uvedené inštitúcie, t. j. na dokumenty, ktoré vypracovali alebo dostali a ktoré majú v držbe, a to vo všetkých oblastiach činnosti Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2017, Saint‑Gobain Glass Deutschland/Komisia, C‑60/15 P , EU:C:2017:540 , bod 85 a citovanú judikatúru).

67

Vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať, či Všeobecný súd v bode 59 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že rozhodovací proces Komisie v súvislosti s usmernením prijatým úradom EFSA v roku 2013 bol v čase prijatia sporných rozhodnutí ukončený, a že v dôsledku toho Komisia za osobitných okolností prejednávaných vecí nemohla tieto rozhodnutia platne založiť na výnimke stanovenej v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001.

68

71

Po druhé je pravda, že Komisia tvrdí, že z bodov 48 až 53 napadnutého rozsudku vyplýva, že nebol ukončený žiadny rozhodovací proces týkajúci sa usmernenia prijatého úradom EFSA v roku 2013, či už pokiaľ ide o jeho vykonanie ako také, alebo pokiaľ ide o zmenu týchto jednotných zásad. Skutočnosť, ako pripúšťa Komisia vo svojom odvolaní, že ani jeden z dvoch sporných procesov nebol ukončený prijatím rozhodnutia, však sama osebe nemôže znamenať, že tieto procesy v čase prijatia sporných rozhodnutí stále prebiehali. Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 73 svojich návrhov, rozhodovací proces môže byť ukončený aj v prípade, že jeho cieľ dosiahnutý nebol, napríklad keď sa od veci upustí alebo sa už ďalej nerieši.

72

Okrem toho, ako Všeobecný súd spresnil v bode 54 napadnutého rozsudku, Komisia na otázku položenú v tejto súvislosti na pojednávaní uviedla, že kým prebieha revízia usmernenia úradu EFSA, ktoré prijal v roku 2013, je akákoľvek úvaha o obsahu tohto dokumentu, jeho prípadnej záväznej povahe, forme jeho prípadného prijatia alebo o postupe, ktorý by sa na tento účel mohol použiť, hypotetická. Všeobecný súd preto v bode 56 napadnutého rozsudku mohol správne dospieť k záveru, že táto revízia znamená neexistenciu samotného predmetu rozhodovacieho procesu Komisie v čase prijatia sporných rozhodnutí.

73

V tejto súvislosti treba konštatovať, najmä s ohľadom na judikatúru citovanú v bodoch 62 a 65 tohto rozsudku, že pojem „rozhodovací proces“ v zmysle článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001 treba chápať tak, že sa vzťahuje priamo na prijatie rozhodnutia. Rozhodovanie v zmysle tohto ustanovenia pritom predpokladá existenciu konkrétneho predmetu, ktorého sa bude týkať budúce rozhodnutie, bez ohľadu na bezprostrednosť prijatia konkrétneho a identifikovateľného návrhu aktu. Okrem toho, ako zdôraznil generálny advokát v bode 67 svojich návrhov a v rozpore s tým, čo zrejme tvrdí Komisia, Všeobecný súd v bodoch 54 až 61 napadnutého rozsudku nezastával názor, že by v prípade neexistencie takejto bezprostrednej povahy neexistovala skutočná rozhodovacia činnosť.

V prejednávanej veci, ako vyplýva z článku 77 nariadenia č. 1107/2009, Komisia má priestor na voľnú úvahu nielen pri požiadaní, aby EFSA vypracoval také usmernenie, akým je usmernenie dotknuté v prejednávanej veci, alebo sa na jeho vypracovaní podieľal, ale aj pri ďalšom postupe v nadväznosti na tento dokument, a konkrétne prípadne pri rozhodnutí, či prijme alebo zmení takéto dokumenty v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 79 ods. 2 tohto nariadenia, pri ktorom jej pomáha výbor Scopaff. Z toho vyplýva, že Komisia predtým, ako sa oboznámi s usmernením prijatým úradom EFSA v roku 2013, tak ako bude v prípade potreby revidovaný úradom EFSA, nemôže poznať jeho obsah ani predvídať kroky, ktoré v tejto súvislosti následne podnikne, a najmä to, či bude uplatňovať tento poradný postup. Komisia preto nemôže určiť, či by zverejnenie každého z dokumentov požadovaných organizáciou Pollinis France mohlo narušiť prípadný rozhodovací proces týkajúci sa tohto revidovaného dokumentu.

76

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 56 napadnutého rozsudku konštatoval, že v čase prijatia sporných rozhodnutí neexistoval samotný predmet rozhodovacieho procesu na strane Komisie, a v bode 57 tohto rozsudku konštatoval, že rozhodovací proces, ktorého predmetom je revidované usmernenie týkajúce sa včiel, sa mohol uskutočniť, keď EFSA predložil tento dokument Komisii.

77

Napokon v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani tým, ako to vyplýva z bodu 57 napadnutého rozsudku, že pre posúdenie existencie „veci, o ktorej [táto inštitúcia] ešte nerozhod[la]“ v zmysle článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001, nepovažoval za rozhodujúci ani argument predložený uvedenou inštitúciou, podľa ktorého mala stále za „cieľ“ vykonať usmernenie o včelách.

O druhom odvolacom dôvode

81

Vzhľadom na to, že argumentácia predložená Komisiou na podporu jej prvého odvolacieho dôvodu jej neumožnila spochybniť záver Všeobecného súdu, podľa ktorého nemohla spornými rozhodnutiami odmietnuť na základe článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001 prístup k požadovaným dokumentom, druhý odvolací dôvod uvedený touto inštitúciou, v rámci ktorého vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri svojom podpornom posúdení týkajúcom sa iných podmienok uplatnenia výnimky stanovenej v tomto ustanovení, než je podmienka týkajúca sa existencie prebiehajúceho rozhodovacieho procesu, nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku. Tento druhý odvolací dôvod je preto potrebné zamietnuť ako neúčinný.

82

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy musí byť toto odvolanie v celom rozsahu zamietnuté.

O trovách

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené organizáciou Pollinis France.

Podpisy