C-727/22

Friends of the Irish Environment CLG

proti

Government of Ireland,

Minister for Housing, Planning and Local Government,

Ireland,

Attorney General,

–

Friends of the Irish Environment CLG, v zastúpení N. Steen, SC, J. Kenny, BL, F. Logue, solicitor,

–

Írsko, v zastúpení: M. Browne, Chief State Solicitor, A. Joyce a M. Tierney, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Gray, SC, F. Valentine, SC, a E. Synnott, BL,

–

česká vláda, v zastúpení: A. Edelmannová, L. Langrová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie ( Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30 ; Mim. vyd. 15/006, s. 157).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Friends of the Irish Environment CLG, mimovládnou organizáciou pôsobiacou v oblasti životného prostredia, na jednej strane a Government of Ireland (írska vláda), Minister for Housing, Planning and Local Government (minister pre bývanie, majetok, územné plánovanie a miestnu správu, Írsko), Írskom a Attorney General (generálny prokurátor, Írsko) na druhej strane vo veci rozhodnutia prijatého írskou vládou o prijatí národného rámca plánovania a národného plánu rozvoja.

Právny rámec

Právo Únie

3

‚plány a programy‘ sú plány a programy vrátane tých, na ktorých financovaní sa podieľa Európske spoločenstvo, ako aj ich akékoľvek modifikácie:

–

ktoré sú predmetom prípravy a/alebo schvaľovania úradom na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo ktoré úrad pripravuje na schválenie prostredníctvom parlamentného alebo vládneho legislatívneho postupu a

–

ktoré vyžadujú legislatívne, regulatívne alebo správne predpisy;

…“

…

4. Členské štáty určia, či iné plány alebo programy ako sú uvedené v odseku 2, ktoré stanovujú rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov, majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.

…

8. Predmetom tejto smernice nie sú nasledovné plány a programy:

–

plány a programy, ktorých jediným účelom je národná obrana alebo civilná ochrana,

7

Podľa článku 5 smernice 2001/42 s názvom „Environmentálna správa“:

„1. Tam, kde sa podľa článku 3 ods. 1 požaduje environmentálne posudzovanie, vypracuje sa environmentálna správa, v ktorej sa určia, popíšu a zhodnotia pravdepodobne významné účinky vykonávania plánu alebo programu na životné prostredie a primerané alternatívy, ktoré zohľadňujú ciele a geografický rozmer plánu alebo programu. Informácie, ktoré sa na tento účel poskytujú, sú uvedené v prílohe I.

2. Environmentálna správa vypracovaná podľa odseku 1 musí obsahovať informácie, ktoré možno odôvodnene požadovať pri zohľadnení súčasných poznatkov a metód posudzovania, obsah a úroveň podrobnosti plánu alebo programu, v akom štádiu rozhodovacieho procesu sa nachádza a rozsah v akom sú určité záležitosti vhodnejšie posudzované na rozličných úrovniach procesu, aby sa predišlo zdvojovaniu posudzovania.

3. Dostupné relevantné informácie o environmentálnych účinkoch plánov a programov získané na inej úrovni rozhodovania alebo prostredníctvom iných právnych predpisov spoločenstva môžu byť použité na poskytovanie informácií uvedených v prílohe I.

…“

10

Článok 2 ods. 1 Planning and Development Act 2000 (zákon o územnom plánovaní a rozvoji z roku 2000) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon z roku 2000“) stanovoval:

„‚Národnou stratégiou územného plánovania‘ sa rozumie ‚národná stratégia územného plánovania: 2002 – 2020‘ uverejnená vládou 28. novembra 2002 alebo akýkoľvek dokument uverejnený vládou, ktorý mení alebo nahrádza túto stratégiu.“

11

Po nadobudnutí účinnosti Planning and Development (Amendment) Act 2018 (novela zákona o územnom plánovaní a rozvoji z roku 2018, ďalej len „zákon z roku 2018“) 22. októbra 2018, kapitola IIA časti II zákona z roku 2000 znie takto:

„Národný rámec plánovania

Vláda vypracúva a uverejňuje národný rámec plánovania a dohliada na jeho vykonávanie.

(5)

Každých 6 rokov od dátumu uverejnenia národného rámca plánovania vláda:

a)

reviduje rámec alebo ho nahradí novým rámcom, alebo

b)

Vláda predloží návrh nového alebo revidovaného národného rámca plánovania spolu s environmentálnou správou a príslušnou hodnotiacou správou na schválenie každej komore Oireachtas (Parlament Írska) pred jeho uverejnením.

(9)

Pri príprave alebo revízii národného rámca plánovania vláda zohľadní akékoľvek uznesenie alebo správu Parlamentu Írska alebo akéhokoľvek výboru Parlamentu Írska v priebehu obdobia posudzovania v súvislosti s navrhnutou stratégiou alebo prípadne navrhovaným rámcom, ktorého revízia je navrhnutá.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12

Írska vláda rozhodnutím zo 16. februára 2018 prijala National Planning Framework (národný rámec plánovania, ďalej len „NRP“) a National Development Plan (národný plán rozvoja, ďalej len „NPR“), dve časti Project Ireland 2040 (Projekt Írsko 2040). Toto rozhodnutie bolo „potvrdené“ rozhodnutím tejto vlády z 29. mája 2018.

16

Dňa 4. januára 2022 navrhovateľka v konaní vo veci samej podala proti týmto rozhodnutiam Court of Appeal (odvolací súd) na Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko), teda vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, opravný prostriedok, ktorým spochybnila platnosť NRP a NPR. V podstate tvrdí, že požiadavky smernice 2001/42 neboli pri ich prijímaní dodržané, a pokiaľ ide konkrétne o NRP, primerané alternatívy neboli dostatočne opísané a posúdené na správnom základe vo vzťahu k analýze vykonanej v súvislosti s uprednostňovanou možnosťou.

17

Odporcovia v konaní vo veci samej pred vnútroštátnym súdom tvrdia, že hoci bol NRP predmetom posúdenia podľa smernice 2001/42, smernica toto posúdenie nevyžadovala, pretože NRP nie je plánom alebo programom v zmysle článku 2 písm. a) tejto smernice, keďže pre NRP neplatí, že ho „vyžadujú legislatívne, regulatívne alebo správne predpisy“ v zmysle uvedenej smernice. To isté sa vzťahuje aj na NPR, ktorý je, okrem iného, vylúčený z pôsobnosti smernice na základe jej článku 3 ods. 8.

18

Za týchto podmienok Supreme Court (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku písm. a), znamená to, že plán, ktorého cieľom je pridelenie zdrojov, sa musí považovať za rozpočtový plán v zmysle článku 3 ods. 8 smernice 2001/42?

3.

a)

Má sa článok 5 a príloha 1 k smernici 2001/42 vykladať v tom zmysle, že ak sa podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/42 požaduje environmentálne posudzovanie, malo by sa v environmentálnej správe, ktorá sa uvádza v článku 5 tejto smernice, po určení primeraných alternatív k uprednostňovanej možnosti vykonať posudzovanie uprednostňovanej možnosti a primeraných alternatív na porovnateľnom základe?

b)

V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku písm. a), je požiadavka smernice 2001/42 splnená, ak sa primerané alternatívy posúdia na porovnateľnom základe pred výberom uprednostňovanej možnosti a následne sa posúdi návrh plánu alebo programu a vykoná sa úplnejšie strategické environmentálne posudzovanie (SEP) len v súvislosti s uprednostňovanou možnosťou?“

21

Treba zdôrazniť, že na základe článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42 sa environmentálne posudzovanie musí vykonať pre všetky plány a programy, ktoré spĺňajú dve kumulatívne podmienky, a to po prvé, že sa pripravujú v odvetviach uvedených v tomto ustanovení, a po druhé, že stanovujú rámec pre budúce povoľovanie projektov uvedených v prílohách I a II k smernici 2011/92 [rozsudok z 9. marca 2023, An Bord Pleanála a i. (Site de St Teresa’s Gardens), C‑9/22 , EU:C:2023:176 , bod 36 ].

22

V prejednávanom prípade NRP podľa vnútroštátneho súdu spĺňal druhú podmienku článku 3 ods. 2 písm. a) tejto smernice.

23

Je však dôležité zdôrazniť, že smernica 2001/42, a teda jej článok 3, sa vzťahuje len na „plány a programy“, ktoré spĺňajú definíciu tohto pojmu uvedenú v článku 2 písm. a) tejto smernice.

Pokiaľ ide o druhú podmienku uvedenú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že za „vyžadované“ sa v zmysle a na účely uplatňovania smernice 2001/42, a teda za podliehajúce posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie za podmienok, ktoré táto smernica stanovuje, majú považovať plány a programy, ktorých prijímanie, ako aj postup ich vypracovania upravujú vnútroštátne zákony alebo iné právne predpisy, ktoré určujú orgány príslušné na ich prijatie. Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na účel článku 2 písm. a) smernice 2001/42, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, a v záujme zachovania jeho účinnosti sa teda opatrenie musí považovať za „vyžadované“, ak existuje osobitný právny základ vo vnútroštátnom práve, ktorý oprávňuje príslušné orgány na jeho prijatie, aj keď takéto prijatie nie je povinné (rozsudok z 22. februára 2022, Bund Naturschutz in Bayern, C‑300/20 , EU:C:2022:102 , bod 37 a citovaná judikatúra).

26

V prejednávanom prípade sa však vzhľadom na skutočnosti, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, nezdá, že NRP bol prijatý na základe takého osobitného právneho základu.

27

Podľa vnútroštátneho súdu bol NRP prijatý rozhodnutím vlády konajúcej výlučne na základe právomoci, ktorú jej zveruje článok 28 ods. 2 Ústavy Írska.

28

Výklad smernice 2001/42, podľa ktorého opatrenie spĺňajúce podmienky na prijatie NRP patrí do pôsobnosti tejto smernice, by však išiel nad rámec širokého výkladu tejto smernice. Takýto výklad by totiž zbavil druhú z dvoch kumulatívnych podmienok uvedených v článku 2 písm. a) tejto smernice jej podstaty.

32

Také opatrenie, akým je NRP, prijaté iba na základe ustanovenia Ústavy členského štátu, akým je ustanovenie uvedené v bode 27 tohto rozsudku, preto nemožno považovať za opatrenie, ktoré patrí do pôsobnosti smernice 2001/42, aj keby takéto opatrenie spĺňalo druhú podmienku článku 3 ods. 2 písm. a) tejto smernice, pripomenutú v bode 21 tohto rozsudku.

33

Takýto výklad nie je spochybnený ani okolnosťou uvedenou vnútroštátnym súdom, že článok 2 ods. 1 zákona z roku 2000 stanovil, že „národná stratégia územného plánovania“ alebo akákoľvek jej zmena musí byť uverejnená. Treba totiž poznamenať, že toto ustanovenie iba určilo požiadavku na uverejnenie, nestanovilo však postup vypracovania NRP. Ani s prihliadnutím na uvedené ustanovenie preto nemožno konštatovať, že jeho prijatie na základe článku 28 ods. 2 Ústavy Írska bolo „upravené“ v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 25 tohto rozsudku.

34

Záver uvedený v bode 34 tohto rozsudku tiež nemá vplyv na posúdenie plánov alebo programov z hľadiska tejto smernice, ktoré prípadne budú prijaté na základe relevantných ustanovení zákona z roku 2000 v znení zmien a doplnkov zákona z roku 2018, vrátane, predovšetkým, prípadnej zmeny alebo nahradenia NRP, ktoré sa vykonajú v súlade s postupom stanoveným týmito predpismi.

38

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 písm. a) smernice 2001/42 sa má vykladať v tom zmysle, že opatrenie prijaté vládou členského štátu iba na základe ustanovenia Ústavy tohto členského štátu, ktoré stanovuje, že výkonná moc v štáte je vykonávaná vládou alebo z poverenia tejto vlády, nespĺňa podmienku, že ho „vyžadujú legislatívne, regulatívne alebo správne predpisy“, a teda nemôže predstavovať „plán“ alebo „program“ v zmysle tohto článku 2 písm. a).

O druhej otázke

39

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 1 smernice 2001/42 v spojení s článkom 3 ods. 8 a 9 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že:

41

Z tohto návrhu však tiež vyplýva, že NPR, ktorý predstavuje jednu z dvoch častí Projektu Írsko 2040, bol prijatý írskou vládou na rovnakom právnom základe ako NRP.

42

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 26 až 34 tohto rozsudku a na odpoveď, ktorá bola poskytnutá na prvú otázku, teda nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

O tretej otázke

43

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 2 písm. a) smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

že opatrenie prijaté vládou členského štátu iba na základe ustanovenia Ústavy tohto členského štátu, ktoré stanovuje, že výkonná moc v štáte je vykonávaná vládou alebo z poverenia tejto vlády, nespĺňa podmienku, že ho „vyžadujú legislatívne, regulatívne alebo správne predpisy“, a teda nemôže predstavovať „plán“ alebo „program“ v zmysle tohto článku 2 písm. a).

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.