C-728/22

Associazione Nazionale Italiana Bingo – Anib,

Play Game Srl (C‑728/22)

Associazione Concessionari Bingo – Ascob Srl,

B&B Srl,

TM Srl,

Better Now Srl,

Bingo Centrum Srl,

Bingo Dolomiti Srl,

Bingo Gallura Srl,

Bingo Globo Srl Unipersonale,

Bi.Pa. Srl,

Bingo Ritz Somalia Srl,

Eliodoro Srl,

Eurogela Giochi Srl,

Euronissa Giochi Srl,

Fiore Srl,

Hippobingo Firenze Srl,

Hippogroup Cesenate SpA,

Mondo Bingo Srl,

Progetto Bingo Srl,

Romulus Srl,

Tutto Gioco Srl (C‑729/22)

Coral Srl (C‑730/22)

proti

BC,

BD,

EF,

GL,

HU,

SÚDNY DVOR (piata komora),

Play Game Srl, v zastúpení: L. Porfiri a A. Vergerio Di Cesana, avvocati,

–

Ascob a i., v zastúpení: L. Giacobbe a M. Tariciotti, avvocati,

–

Coral Srl, v zastúpení: A. Dagnino, avvocato,

–

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú predovšetkým výkladu smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác ( Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33 ; Mim. vyd. 06/001, s. 246) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1 ), ako aj článkov 49 a 56 ZFEÚ.

2

Právny rámec

Právo Únie

3

Odôvodnenia 52, 75, 76 a 87 smernice 2014/23 znejú:

„(52)

Dĺžka trvania koncesie by sa mala obmedziť, aby sa zabránilo uzavretiu trhu a obmedzeniu hospodárskej súťaže. Dlhotrvajúce koncesie navyše pravdepodobne povedú k uzavretiu trhu a môžu tým brániť voľnému pohybu služieb a slobode usadiť sa. Taká dĺžka však môže byť opodstatnená, ak je to nevyhnutné na to, aby sa koncesionárovi vrátili investície, ktoré sú plánované na vykonanie koncesie, a aby dosiahol výnos z investovaného kapitálu. Preto v prípade koncesií, ktoré trvajú dlhšie ako päť rokov, by sa mala dĺžka trvania obmedziť na dobu, v rámci ktorej by koncesionár mohol odôvodnene očakávať, že sa mu počas nej vrátia investície vynaložené na uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb spolu s výnosom z investovaného kapitálu obvyklým za bežných prevádzkových podmienok, a to pri zohľadnení osobitných zmluvných cieľov, ku ktorým sa koncesionár zaviazal, aby splnil požiadavky týkajúce sa napríklad kvality alebo ceny pre používateľov. …

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu čeliť vonkajším okolnostiam, ktoré pri udeľovaní koncesie nemôžu predvídať, najmä keď sa koncesia plní počas dlhého obdobia. V týchto prípadoch je potrebná určitá úroveň flexibility na prispôsobenie koncesie týmto okolnostiam bez nového postupu udeľovania. Pojem nepredvídateľné okolnosti znamená okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného udelenia verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a vlastnosti konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci vzťah medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave udeľovania a jeho predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy koncesie, napríklad tým, že nahradí stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, alebo služby, ktoré sa majú poskytnúť, niečím odlišným alebo zásadne zmení druh koncesie, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok. …

…

(87)

Keďže cieľ tejto smernice, koordináciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú určitých postupov udeľovania koncesií nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni [Európskej ú]nie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 [ZEÚ]. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.“

1.

‚Koncesie‘ sú koncesie na stavebné práce alebo koncesie na služby vymedzené v písmenách a) a b):

…

b)

‚koncesia na služby‘ je odplatná zmluva uzavretá písomne, prostredníctvom ktorej jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia poverujú poskytovaním a riadením iných služieb ako je uskutočnenie stavebných prác uvedené v písmene a) jeden alebo viaceré hospodárske subjekty, pričom jej protiplnením je buď len právo na využívanie služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, alebo toto právo spolu s peňažným plnením.

Udeľovanie koncesií na stavebné práce alebo služby znamená prenesenie prevádzkového rizika na koncesionára pri využívaní týchto prác alebo služieb, ktoré zahŕňa riziko na strane dopytu alebo ponuky alebo obe tieto riziká. Predpokladá sa, že koncesionár prevzal prevádzkové riziko, ak za bežných prevádzkových podmienok nie je zaručená návratnosť investícií vynaložených alebo nákladov vzniknutých pri prevádzkovaní stavieb alebo poskytovaní služieb, ktoré sú predmetom koncesie. Časť rizika preneseného na koncesionára musí zahŕňať reálne vystavenie voči výkyvom trhu tak, aby akákoľvek potenciálna predpokladaná strata vzniknutá koncesionárovi nebola iba nominálna alebo zanedbateľná.“

…“

8

Článok 43 uvedenej smernice, nazvaný „Úprava zmlúv počas ich platnosti“, stanovuje:

„1. Koncesie možno upraviť bez nového postupu udeľovania koncesie v súlade s touto smernicou v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ak úpravy, bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu, boli uvedené v pôvodných súťažných podkladoch ku koncesii v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní, ktoré môžu zahŕňať doložky o revízii hodnoty, alebo o opciách. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah a povaha možných úprav alebo možností, ako aj podmienky, za ktorých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy ani možnosti, ktoré by menili celkovú povahu zákazky alebo rámcovej dohody;

V prípade koncesií, ktoré udeľuje verejný obstarávateľ na účely vykonávania inej činnosti, než sú činnosti uvedené v prílohe II, však akékoľvek zvýšenie hodnoty nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pôvodnej koncesie. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe nesmie byť obchádzanie tejto smernice;

c)

ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

potreba úpravy bola vyvolaná okolnosťami, ktoré nemohol obozretný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ predvídať;

ii)

jednoznačnej doložky o preskúmaní alebo možnosti v súlade s písmenom a);

ii)

iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne stanovené kritériá kvalitatívneho výberu, je univerzálnym alebo čiastočným nástupcom pôvodného koncesionára v dôsledku reštrukturalizácie podniku vrátane prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo konkurzu, a to za predpokladu, že z toho nevyplývajú iné podstatné úpravy koncesie a že zámerom nie je obchádzať uplatňovanie tejto smernice, alebo

iii)

v prípade, že samotný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ prevezme povinnosti hlavného koncesionára voči svojim subdodávateľom, ak sa táto možnosť ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

e)

10 % hodnoty pôvodnej koncesie.

Úpravou sa však nesmie meniť celková povaha koncesie. V prípade vykonania viacerých úprav nasledujúcich po sebe sa hodnota posudzuje na základe čistej kumulatívnej hodnoty úprav nasledujúcich po sebe.

3. Ak koncesia obsahuje doložku o indexácii, na účely výpočtu hodnoty uvedenej v odseku 2 a v odseku 1 písm. b) a c) je referenčnou hodnotou aktualizovaná hodnota. Ak koncesia neobsahuje doložku o indexácii, aktualizovaná hodnota sa vypočíta tak, že sa zohľadní priemerná inflácia v členskom štáte verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

4. Úprava koncesie počas jej platnosti sa považuje za podstatnú v zmysle odseku 1 písm. e), ak sa v jej dôsledku povaha koncesie podstatne líši od pôvodne udelenej koncesie. Úprava sa v každom prípade a bez toho, aby tým boli dotknuté odseky 1 a 2, považuje za podstatnú, ak je splnená jedna alebo viaceré z týchto podmienok:

a)

úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu udeľovania koncesie, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných žiadateľov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu udeľovania koncesie prilákali ďalších účastníkov;

5. V prípade iných úprav ustanovení koncesie počas jej platnosti než sú úpravy ustanovené v odsekoch 1 a 2 je potrebný nový postup udeľovania koncesie v súlade s touto smernicou.“

9

Článok 51 tej istej smernice, nazvaný „Transpozícia“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18. apríla 2016. Bezodkladne o tom informujú [Európsku k]omisiu.

…“

10

12

V praxi koncesie udelené na základe verejného obstarávania realizovaného v nadväznosti na prijatie tejto vyhlášky nezahŕňali platenie mesačného poplatku. Naproti tomu sa na predané herné karty uplatňoval odvod do rozpočtu.

13

Trvanie týchto koncesií bolo stanovené na šesť rokov, pričom ich bolo možné obnoviť len raz, v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 písm. e) uvedenej vyhlášky.

14

V roku 2013, keď sa končila platnosť prvých koncesií udelených na základe tejto vyhlášky, vznikla otázka zlučiteľnosti spôsobu udeľovania koncesií s právom Únie, ktoré vyžaduje uverejnenie verejného obstarávania, na ktorom sa môže za rovnakých podmienok zúčastniť každý oprávnený podnik. Podľa talianskeho zákonodarcu však toto zosúladenie spôsobu udeľovania koncesií podľa vnútroštátneho práva s právom Únie implikovalo „tendenciu časového zosúladenia“ východiskových bodov všetkých koncesií v dotknutom odvetví.

zavedenie zásady odplatnosti koncesií na výber stávok v rámci hry Bingo a stanovenie minimálneho finančného limitu protiplnenia za udelenie každej koncesie na 200000 eur;

b)

platnosť koncesií šesť rokov;

c)

zaplatenie sumy vo výške 2800 eur za každý mesiac alebo časť mesiaca dlhšiu ako 15 dní a sumy 1400 eur za každú časť mesiaca kratšiu ako 15 dní zo strany odchádzajúceho koncesionára, ktorý má tiež v úmysle zúčastniť sa na verejnom obstarávaní na nové udelenie koncesie, za každý mesiac alebo časť mesiaca, keď sa koncesný vzťah, ktorého platnosť uplynula, predĺži, a v každom prípade až do dňa nového udelenia koncesie;

d)

18

Režim technického predĺženia bol prvýkrát zmenený v roku 2015 článkom 1 ods. 934 legge n. 208 – Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato (legge di stabilità 2016) [zákon č. 208 o opatreniach na vytvorenie ročného a viacročného štátneho rozpočtu (zákon o stabilite z roku 2016)] z 28. decembra 2015 (GURI č. 302 z 30. decembra 2015, riadna príloha č. 70), a to najmä s účinkom rozšíriť režim technického predĺženia na koncesie, ktorých platnosť uplynie v rokoch 2015 a 2016, predĺžiť lehotu na udelenie dotknutých koncesií z 31. decembra 2014 na 31. decembra 2016 a v dôsledku toho predĺžiť platnosť týchto koncesií, zvýšiť sumu mesačného poplatku, ktorý platia prevádzkovatelia vykonávajúci činnosť v rámci tohto režimu, z 2800 eur na 5000 eur za každý mesiac alebo časť mesiaca dlhšiu ako 15 dní a z 1400 eur na 2500 eur za každú časť mesiaca kratšiu ako 15 dní, ako aj zakázať prevod priestorov počas celého obdobia platnosti technického predĺženia.

19

Prostredníctvom decreto legislativo n. 50 – Codice dei contratti pubblici (zákonná vyhláška č. 50, v ktorej sa stanovuje kódex verejného obstarávania) z 18. apríla 2016 (GURI č. 91 z 19. apríla 2016) bola do talianskeho právneho poriadku prebratá smernica 2014/23.

20

Článok 1 ods. 636 a 637 zákona č. 147/2013 bol opätovne zmenený v roku 2017 prostredníctvom legge n. 205 – Bilancio di previsione dello Stato per l’anno finanziario 2018 e bilancio pluriennale per il triennio 2018 – 2020 (zákon č. 205 o predbežnom štátnom rozpočte na rozpočtový rok 2018 a viacročnom rozpočte na trojročné obdobie 2018 – 2020) z 27. decembra 2017 (GURI č. 302 z 29. decembra 2017, riadna príloha č. 62) (ďalej len „zákon č. 205/2017“) s tým účinkom, že uvedený režim sa rozšíri na koncesie, ktorých platnosť uplynie v rokoch 2017 a 2018, posunie sa lehota stanovená na začatie postupov verejného obstarávania na účely nového udelenia koncesií z 31. decembra 2016 na 30. septembra 2018 a zvýši sa suma mesačného poplatku, ktorý je splatný z titulu tohto režimu, z 5000 eur na 7500 eur za každý mesiac alebo časť mesiaca dlhšiu ako 15 dní, a z 2500 eur na 3500 eur za časť mesiaca kratšiu ako 15 dní.

23

Odvolania vo veci samej podali dve profesionálne združenia podnikov, ktoré riadia činnosti súvisiace s hrou Bingo, ako aj podniky z tohto odvetvia činnosti.

24

Keďže odvolateľky vo veci samej čelili finančným ťažkostiam spôsobeným tak účinkami pandémie COVID‑19, ako aj uplatňovaním vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa v podstate zaviedla odplatná povaha koncesií, predložili ADM žiadosti, ktorými sa domáhali najmä okamžitého pozastavenia mesačného poplatku splatného z titulu režimu technického predĺženia, ako bol tento poplatok stanovený, pokiaľ ide o jeho výšku, zákonom č. 205/2017, až do obnovenia hospodárskej a finančnej rovnováhy týchto koncesií, ktorá existovala pred touto pandémiou, a v niektorých prípadoch, ako aj subsidiárne zmeny tohto poplatku tak, aby sa zohľadnila skutočná platobná schopnosť jednotlivých koncesionárov.

25

Dňa 9. júla 2020 vo veci C‑729/22 a 18. novembra 2020 vo veci C‑728/22 ADM zamietol tieto žiadosti najmä z dôvodu, že výšku tohto poplatku nemôže zmeniť prostredníctvom správneho opatrenia, keďže tento poplatok je stanovený v rámci vnútroštátnej právnej úpravy.

Odvolateľky vo veci samej podali proti týmto dvom rozsudkom odvolania na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom najmä tvrdili, že skutočnosť, že mesačný poplatok z titulu režimu technického predĺženia je stanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi, nemôže odôvodniť to, aby bol ADM zbavený akejkoľvek voľnej úvahy na účely prijímania správnych aktov, ktorých cieľom je obnovenie rovnováhy hospodársko‑finančných podmienok prevádzkovania koncesií, ak sú tieto podmienky ovplyvnené nepredvídateľnými udalosťami. V opačnom prípade by sa s právnymi vzťahmi vyplývajúcimi z koncesií na výkon činností vyberania a riadenia stávok údajne nespravodlivo zaobchádzalo menej priaznivým spôsobom než s právnymi vzťahmi organizovanými výlučne prostredníctvom zmluvy. Navyše nemožnosť nanovo prerokovať hospodársku rovnováhu koncesie by údajne bola v rozpore s právom Únie, pretože hoci udelenie koncesie svojou povahou vedie k preneseniu prevádzkového rizika na koncesionára, nič to nemení na tom, že v prípade výnimočných podmienok prevádzkovania toto právo vyžaduje, aby koncesný vzťah mohol byť počas jeho platnosti zmenený.

28

Vnútroštátny súd najskôr zdôrazňuje, že odvolateľky vo veci samej predložili dôkazy umožňujúce preukázať, že podmienky prevádzkovania koncesií, najmä udržateľnosť nákladov na ich prevádzkovanie, boli vážne ohrozené nepredvídanými a nepredvídateľnými udalosťami najmä v nadväznosti na pandémiu COVID‑19, zatiaľ čo Corte costituzionale (Ústavný súd) vo svojom rozsudku č. 49/2021 údajne rozhodol o situáciách pred zdravotnou krízou vyplývajúcou z tejto pandémie.

„1.

Má sa [smernica 2014/23], ako aj všeobecné zásady vyvoditeľné zo Zmluvy, a najmä články 15, 16, 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie [(ďalej len ‚Charta‘)], článok 3 [ZEÚ] a články 8, 49, 56, 12, 145 a 151 [ZFEÚ], vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú na koncesie na prevádzkovanie hry Bingo, ktoré boli udelené v rámci verejného obstarávania v roku 2000, ich doba účinnosti uplynula a následne bola opakovane predĺžená prostredníctvom ustanovení právnych predpisov, ktoré nadobudli účinnosť po nadobudnutí účinnosti [tejto] smernice a uplynutí lehoty na jej prebratie?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, bráni smernica [2014/23] výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, ktoré zbavujú orgán verejnej správy diskrečnej právomoci začať na žiadosť zainteresovaných strán správne konanie zamerané na zmenu podmienok výkonu koncesií, s vyhlásením nového udeľovania koncesií alebo bez takéhoto vyhlásenia v závislosti od toho, či sa opätovné prerokovanie zmluvnej rovnováhy kvalifikuje ako podstatná zmena v prípadoch, keď nastanú nepredvídané a nepredvídateľné udalosti, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám a ktoré významne ovplyvňujú bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?

3.

Bráni [smernica 89/665], zmenená [smernicou 2014/23], výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych interných predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, podľa ktorých môže zákonodarca alebo orgán verejnej správy podmieňovať účasť na postupe prerozdeľovania koncesií na hazardné hry vstupom držiteľa licencie do režimu technického predĺženia, a to aj v prípade, ak je vylúčená možnosť opätovného prerokovania podmienok výkonu koncesie s cieľom uviesť ich do rovnováhy, v dôsledku nepredvídaných a nepredvídateľných udalostí, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám[, čo] významne ovplyvňuj[e] bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?

6.

Bránia vo všeobecnosti články 49 a 56 ZFEÚ a zásady právnej istoty a účinnosti právnej ochrany, ako aj zásada ochrany legitímnych očakávaní vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava relevantná v konaní vo veci samej, v ktorej sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľov hry Bingo platiť mesačný poplatok v režime technického predĺženia, ktorý nebol stanovený v pôvodných koncesných listinách, a to v rovnakej výške pre všetky typy prevádzkovateľov, pričom táto výška je v priebehu času upravovaná zákonodarcom bez akéhokoľvek preukázaného vzťahu k charakteristikám a priebehu konkrétneho koncesného vzťahu?“

32

Vo veci C‑729/22 Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Majú sa [smernica 2014/23/EÚ], ako aj všeobecné zásady vyplývajúce zo [Zmlúv], a najmä články 49 a 56 ZFEÚ, vykladať v tom zmysle, že sa uplatňujú na koncesie na prevádzkovanie hry Bingo, ktoré boli udelené vo výberovom konaní v roku 2000, ich doba účinnosti uplynula a bola opakovane predĺžená legislatívnymi ustanoveniami, ktoré nadobudli účinnosť po nadobudnutí účinnosti tejto smernice a po uplynutí lehoty na jej prebratie?

4.

Bránia v každom prípade články 49 a 56 ZFEÚ a zásady právnej istoty a účinnosti právnej ochrany, ako aj zásada ochrany legitímnej dôvery výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych interných predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, ktoré zbavujú orgán verejnej správy diskrečnej právomoci začať na žiadosť zainteresovaných strán správne konanie zamerané na zmenu podmienok výkonu koncesií, s vyhlásením nového udeľovania koncesií alebo bez takéhoto vyhlásenia v závislosti od toho, či sa opätovné prerokovanie zmluvnej rovnováhy kvalifikuje ako podstatná zmena v prípadoch, keď nastanú nepredvídané a nepredvídateľné udalosti, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám a ktoré významne ovplyvňujú bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?

5.

Bránia články 49 a 56 ZFEÚ a zásady právnej istoty a účinnosti právnej ochrany, ako aj zásada ochrany legitímnej dôvery výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych interných predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, podľa ktorých môže zákonodarca alebo orgán verejnej správy podmieňovať účasť na postupe prerozdeľovania koncesií na hazardné hry vstupom držiteľa licencie do režimu technického predĺženia, a to aj v prípade, ak je vylúčená možnosť opätovného prerokovania podmienok výkonu koncesie s cieľom uviesť ich do rovnováhy, v dôsledku nepredvídaných a nepredvídateľných udalostí, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám a ktoré významne ovplyvňujú bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?

Na podporu tejto žaloby uvedená spoločnosť tvrdila, že zvýšenie tohto poplatku bolo neprimerané a neodôvodnené, keďže koncesia, ktorá jej bola udelená, bola pôvodne bezplatná, no taliansky zákonodarca jednostranne zaviedol uvedený poplatok a neustále ho zvyšoval. Tiež poukázala na zneužívanie režimu technického predĺženia od roku 2013, ktorý je v rozpore najmä so zásadami voľnej hospodárskej súťaže a zákazu diskriminácie a obmedzuje slobodu súkromnej hospodárskej iniciatívy.

35

Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) položil Corte costituzionale (Ústavný súd) otázky týkajúce sa zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej s Ústavou Talianskej republiky.

36

Corte costituzionale (Ústavný súd) vo svojom rozsudku č. 49/2021 dospel k záveru o súlade tejto vnútroštátnej právnej úpravy s Ústavou Talianskej republiky, ako aj s článkami 16, 20 a 21 Charty.

37

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že má pochybnosti o zlučiteľnosti režimu technického predĺženia so smernicou 2014/23, keďže tento režim dané predĺženie, ako aj možnosť zúčastniť sa na budúcom verejnom obstarávaní podmieňuje zaplatením mesačného poplatku bez konkrétneho posúdenia hospodárskych podmienok jednotlivých koncesií a potenciálne mení celkovú rovnováhu každej z nich.

41

V tejto súvislosti daný súd tvrdí, že hoci samotný pojem koncesia predpokladá existenciu prevádzkového rizika, taliansky zákonodarca v prejednávanej veci významne zmenil samotnú štruktúru prevádzkových nákladov v odvetví hry Bingo, keď zaviedol mechanizmus mesačného poplatku. K tejto zmene navyše údajne nedošlo na základe nepredvídateľnej udalosti, ktorá je nezávislá od vôle strán, ale vyplýva z jednostranného rozhodnutia tohto zákonodarcu.

42

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že za predpokladu, že by Súdny dvor dospel k záveru, že smernica 2014/23 nie je uplatniteľná na vec C‑730/22, má tiež pochybnosti o zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, s článkami 49 a 56 ZFEÚ, ako aj s niektorými všeobecnými zásadami práva Únie. Aj za predpokladu, že by zavedenie režimu technického predĺženia bolo odôvodnené potrebou zosúladiť dátumy uplynutia platnosti koncesií počas ich platnosti na účely nového udeľovania po uplynutí ich platnosti prostredníctvom otvorených verejných obstarávaní vyznačujúcich sa súťažou, takýto režim sa totiž zdá byť v rozpore s článkami 49 a 56 ZFEÚ, keďže sa ním zavádzajú obmedzenia slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb, ktoré vyvolávajú pochybnosti o ich skutočnej nevyhnutnosti, primeranosti a proporcionalite vo vzťahu k sledovanému cieľu.

45

Spomedzi týchto prevažujúcich skutočností vnútroštátny súd odkázal najmä na okolnosť, že na jednej strane udelené práva na prevádzkovanie nepredstavovali len povolenia alebo administratívne licencie, ale koncesie na služby, ako ich vymedzuje článok 5 smernice 2014/23, a na druhej strane, že všetky dotknuté koncesie generovali obrat vyšší, ako je finančný limit stanovený v článku 8 tejto smernice.

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné poznámky

46

Komisia tvrdí, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, neumožňuje vyvodiť jasný záver, pokiaľ ide o právnu povahu dotknutých koncesií, keďže jedinou relevantnou skutočnosťou uvedenou v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania je, že tieto koncesie nezakladajú výlučné právo v prospech koncesionárov. Odpoveď najmä na prvé dve otázky vo veciach C‑728/22 a C‑729/22 by podľa nej bola potrebná iba vtedy, ak by tieto práva predstavovali koncesie na služby v zmysle článku 5 smernice 2014/23, a nie len administratívne licencie.

50

V dôsledku toho treba na tieto žiadosti odpovedať na základe predpokladu, že práva na prevádzkovanie, o ktoré ide vo veci samej, predstavujú koncesie v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) smernice 2014/23 a že tieto koncesie dosahujú finančný limit stanovený v článku 8 tejto smernice.

O prvých otázkach vo veciach C‑728/22 a C‑729/22

51

Komisia tvrdí, že prvé otázky vo veciach C‑728/22 a C‑729/22 sú čiastočne neprípustné v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu ustanovení, ako sú články 8, 12, 145 a 151 ZFEÚ, v súvislosti s ktorými vnútroštátny súd neposkytol vysvetlenia, ktoré by Súdnemu dvoru a prípadným vedľajším účastníkom konania umožňovali pochopiť, v čom sú tieto ustanovenia relevantné pre vyriešenie sporov vo veci samej.

52

Naproti tomu vzhľadom na konkrétne vysvetlenia uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑728/22 treba prvú otázku v tejto veci považovať za prípustnú v rozsahu, v akom sa týka výkladu smernice 2014/23, ako aj článkov 49 a 56 ZFEÚ.

56

Pokiaľ ide o vec C‑729/22, prvá položená otázka je formulovaná inak ako otázka vo veci C‑728/22, pretože sa týka len výkladu ustanovení smernice 2014/23 a článkov 49 a 56 ZFEÚ. Návrh na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci obsahuje dostatočné vysvetlenia dôvodov, ktoré viedli vnútroštátny súd k tomu, aby sa na Súdny dvor obrátil so žiadosťou o výklad týchto ustanovení a článkov, takže túto otázku treba považovať za prípustnú v celom rozsahu.

57

Navyše vzhľadom na skutočnosť zdôraznenú v bode 49 tohto rozsudku, že vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že práva na prevádzkovanie, ktoré boli udelené odvolateľkám vo veci samej, pokiaľ ide o veci C‑728/22 a C‑729/22, spĺňajú hmotnoprávne podmienky na to, aby ich bolo možné kvalifikovať ako koncesie na služby v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) smernice 2014/23, treba dospieť k záveru, ako to uviedla generálna advokátka v bodoch 43 a 44 svojich návrhov, že tieto otázky sa presnejšie týkajú časovej pôsobnosti tejto smernice.

58

60

Keďže článok 51 ods. 1 smernice 2014/23 stanovuje, že táto smernica sa má prebrať najneskôr do 18. apríla 2016, treba túto smernicu považovať za uplatniteľnú na každú zmenu koncesnej zmluvy, ku ktorej došlo po tomto dátume.

61

V prejednávanej veci, ako sa to uvádza v bode 24 tohto rozsudku, žiadosti podané odvolateľkami vo veci samej na ADM v rámci vecí C‑728/22 a C‑729/22 sa týkajú zmien zavedených zákonom č. 205/2017. Tieto zmeny pritom podľa informácií poskytnutých Súdnemu dvoru spočívali v obnovení režimu technického predĺženia a v jeho rozšírení aj na koncesie, ktorých platnosť uplynula v rokoch 2017 a 2018, pričom sa zvýšila suma mesačného poplatku z titulu tohto režimu.

62

Preto aj keď povinnosti dotknutých koncesionárov podľa zákona č. 205/2017 boli uvedené aj v skôr prijatých technických predĺženiach, nič to nemení na tom, že zmena koncesných zmlúv vykonaná týmto zákonom mala za účinok predĺženie platnosti všetkých týchto povinností a všeobecnejšie režimu technického predĺženia, ktorému koncesionári v súčasnosti podliehajú.

66

V dôsledku toho ani v situáciách, o aké ide vo veci samej, sa zlučiteľnosť vnútroštátnych ustanovení, ktoré boli ako ustanovenia vyplývajúce z prijatia zákona č. 205/2017 prijaté po prebratí smernice 2014/23 a v každom prípade po 18. apríli 2016, neposudzuje z hľadiska článkov 49 a 56 ZFEÚ, keďže dané ustanovenia sa musia posudzovať výlučne z hľadiska článku 43 tejto smernice.

67

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba na prvé otázky vo veciach C‑728/22 a C‑729/22 odpovedať tak, že smernica 2014/23 sa má vykladať v tom zmysle, že je uplatniteľná ratione temporis na koncesné zmluvy v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) tejto smernice, ktoré boli udelené pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, ktorých platnosť však bola predĺžená ustanoveniami právnych predpisov, ktorými sa ako protiplnenie na ťarchu dotknutých koncesionárov zaviedli po prvé povinnosť platiť mesačný poplatok, ktorého suma sa následne zvýšila, po druhé zákaz prevodu ich priestorov a po tretie povinnosť akceptovať tieto predĺženia, aby sa mohli v budúcnosti zúčastniť na postupoch nového udeľovania týchto koncesií, pokiaľ samotné tieto ustanovenia právnych predpisov nadobudli účinnosť po uplynutí lehoty na prebratie uvedenej smernice. V tejto situácii sa články 49 a 56 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že nie sú uplatniteľné.

O jedinej otázke vo veci C‑730/22

68

71

Napokon, hoci na účely výkladu smernice 2014/23 treba zohľadniť, ako to zdôrazňuje Coral vo svojich písomných pripomienkach, zásady zákazu diskriminácie, proporcionality a ochrany hospodárskej súťaže, treba konštatovať, že vnútroštátny súd odkazuje na tieto zásady buď v spojení s článkami 49 a 56 ZFEÚ, o ktorých sa konštatovalo, že nie sú uplatniteľné vo veci samej, alebo spôsobom, ktorý nie je dostatočne presný na to, aby Súdny dvor mohol zaujať stanovisko k požadovanému výkladu týchto zásad.

72

Preto sa treba domnievať, že jedinou otázkou vo veci C‑730/22 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 43 smernice 2014/23 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny zákonodarca mohol prostredníctvom ustanovení právnych predpisov, ktoré nadobudli účinnosť po lehote na prebratie tejto smernice, jednostranne predĺžiť platnosť koncesie na služby a pri tejto príležitosti ako protiplnenie po prvé zvýšiť sumu poplatku, ktorý je stanovený paušálne a majú ho platiť všetci dotknutí koncesionári bez ohľadu na ich obrat, po druhé zachovať zákaz prevodu ich priestorov a po tretie ponechať povinnosť akceptovať tieto predĺženia, aby sa títo koncesionári mohli v budúcnosti zúčastniť na postupoch nového udeľovania týchto koncesií.

73

Ako to bolo v tomto ohľade pripomenuté v bode 64 tohto rozsudku, článok 43 smernice 2014/23 obsahuje vyčerpávajúcu harmonizáciu predpokladov, na základe ktorých je na jednej strane možné meniť koncesie bez toho, aby bolo v tejto súvislosti potrebné organizovať nové verejné obstarávanie na udelenie koncesií v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici, a na druhej strane je takéto verejné obstarávanie na udelenie koncesie potrebné v prípade zmeny podmienok koncesie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2024, Adusbef (Morandiho most), С‑683/22 , EU:C:2024:936 , bod 51 ].

77

Ak sa však tak, ako to je vo veci samej, o zmene, ako je zavedenie povinnosti platiť poplatok, rozhodne ako o protiplnení súvisiacom s inými povinnosťami, ako je predĺženie platnosti dotknutej koncesie, posúdenie možnosti vykonať takúto zmenu na základe článku 43 ods. 1 a 2 smernice 2014/23 sa musí vykonať s prihliadnutím na všetky účinky tejto zmeny, keďže tieto účinky nemožno od seba navzájom oddeliť.

78

V dôsledku toho treba práve s prihliadnutím na všetky účinky vyvolané zmenou, ako sa uvádza v otázke vnútroštátneho súdu, určiť, či daná zmena spadá pod niektorý z prípadov uvedených v článku 43 ods. 1 alebo 2 tejto smernice.

79

Pokiaľ ide po prvé o článok 43 ods. 1 písm. a) smernice 2014/23 a s ohľadom na situáciu, ktorú uvádza vnútroštátny súd v jedinej otázke vo veci C‑730/22, v ktorej ide o zmenu vykonanú legislatívnou cestou, hneď na úvod možno vylúčiť, že by táto situácia mohla spadať pod predpoklad uvedený v tomto ustanovení, keďže v tomto ustanovení sa vyžaduje, aby sa zmena vykonala prostredníctvom ustanovenia v koncesnej zmluve.

83

Podľa článku 43 ods. 4 prvej vety smernice 2014/23 sa zmena považuje za podstatnú, „ak sa v jej dôsledku povaha koncesie podstatne líši od pôvodne udelenej koncesie“.

84

Ako sa uvádza v odôvodnení 75 tejto smernice, cieľom tohto ustanovenia je dbať na to, aby sa nový postup udeľovania koncesie začal v prípade podstatných zmien pôvodnej koncesie, najmä rozsahu a obsahu vzájomných práv a povinností strán vrátane priznania práv duševného vlastníctva. Platí to najmä v prípade podmienok, ktoré by mali vplyv na výsledok postupu, ak by boli súčasťou pôvodného postupu.

85

V tejto súvislosti je nesporné, že zmena, ktorá má za následok najmä obnovenie alebo predĺženie platnosti koncesie nad rámec obdobia stanoveného pri jej pôvodnom udelení, spôsobuje, že charakteristiky tejto koncesie sa podstatne líšia od tých, ktoré boli pôvodne stanovené, pretože táto zmena sa dotýka podstatnej náležitosti dotknutej zmluvy, a ak by táto nová charakteristika podstatnej náležitosti danej zmluvy bola zahrnutá do pôvodného postupu, prilákala by viac uchádzačov. Takúto zmenu preto treba považovať za podstatnú, keďže ostatné účinky vyvolané touto zmenou môžu len zvýrazniť jej podstatný charakter.

89

Navyše v súlade s článkom 8 ods. 2 smernice 2014/23 hodnota koncesie zodpovedá celkovému obratu koncesionára vytvorenému počas trvania zmluvy podľa odhadu verejného obstarávateľa, pokiaľ ide o práce a služby, ktoré sú predmetom tejto koncesie, ako aj dodávky súvisiace s týmito prácami a službami. V dôsledku toho v prípade zmeny, ktorej následkom je najmä predĺženie platnosti koncesie tak, aby spadala pod prípad uvedený v článku 43 ods. 2 tejto smernice, nesmie toto predĺženie, zvýšené o prepočet na časové jednotky prípadných iných účinkov tejto zmeny na faktory zohľadnené na účely stanovenia pôvodnej hodnoty uvedenej koncesie, predstavovať viac ako 10 % pôvodného trvania tejto koncesie.

90

Vo veci samej však zmena spôsobená prijatím zákona č. 205/2017 mala za následok okrem odloženia dátumu uplynutia platnosti koncesií, ktorých platnosť už uplynula v období od 31. decembra 2016 do 30. septembra 2018, predĺženie ich platnosti s protiplnením najmä v podobe zvýšenia poplatku, ktorý sa za každý mesiac alebo časť mesiaca presahujúcu 15 dní zvýšil z 5000 eur na 7500 eur a v prípade časti mesiaca kratšej ako 15 dní z 2500 eur na 3500 eur.

91

Keďže podľa informácií v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, boli dotknuté koncesie pôvodne uzavreté na šesť rokov, aj za predpokladu, že na jednej strane všetky tieto koncesie mali v čase prijatia smernice 2014/23 pôvodnú hodnotu rovnajúcu sa finančnému limitu stanovenému v článku 8 tejto smernice, teda hodnotu 5186000 eur, a na druhej strane predĺženie, ku ktorému došlo v roku 2017, bolo prvým, ktoré sa na ne uplatňovalo, aby sa nepresiahla úroveň 10 % hodnoty dotknutej koncesie, nemalo toto predĺženie presiahnuť obdobie o niečo dlhšie ako osem mesiacov, s dôrazom na skutočnosť, že zvýšený poplatok sa odpočíta od zvýšenej hodnoty koncesií v dôsledku ich predĺženia.

95

Pokiaľ by sa konštatovalo, že článok 43 smernice 2014/23 bráni takejto zmene, treba spresniť, že odvolateľka vo veci samej by na základe toho nezískala argument, na základe ktorého by mohla požadovať, aby sa neuplatňovali len tie ustanovenia, ktorými vnútroštátny zákonodarca zvýšil sumu poplatku. Okrem toho, že toto zvýšenie je neoddeliteľné od predĺženia platnosti koncesie, keďže predstavuje jeho protiplnenie, by totiž skutočnosť, že by sa neuplatnilo len toto zvýšenie, mala za následok zmenu rovnováhy koncesie v prospech koncesionára spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej koncesnej zmluve, a teda podstatnú zmenu tejto zmluvy, pričom podľa článku 43 ods. 1 písm. e) tejto smernice v spojení s odsekom 5 tohto článku 43 sa v prípade podstatnej zmeny koncesnej zmluvy vyžaduje nový postup udeľovania.

96

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba na jedinú otázku vo veci C‑730/22 odpovedať tak, že článok 43 smernice 2014/23 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny zákonodarca mohol prostredníctvom ustanovení právnych predpisov, ktoré nadobudli účinnosť po lehote na prebratie tejto smernice, jednostranne predĺžiť platnosť koncesie na služby a pri tejto príležitosti ako protiplnenie po prvé zvýšiť sumu poplatku, ktorý je stanovený paušálne a majú ho platiť všetci dotknutí koncesionári bez ohľadu na ich obrat, po druhé zachovať zákaz prevodu ich priestorov a po tretie ponechať povinnosť akceptovať tieto predĺženia, aby sa títo koncesionári mohli v budúcnosti zúčastniť na postupoch nového udeľovania týchto koncesií, v rozsahu, v akom tieto zmeny, posudzované spoločne, nespĺňajú podmienky uplatnenia článku 43 ods. 1 a 2 tejto smernice.

Preto sa treba domnievať, že druhými otázkami vo veciach C‑728/22 a C‑729/22 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 5 a 43 smernice 2014/23 vykladať v tom zmysle, že bránia takému výkladu alebo uplatňovaniu vnútroštátnych legislatívnych pravidiel, alebo praxi založenej na týchto pravidlách, ktorými by sa verejný obstarávateľ zbavoval právomoci začať na žiadosť koncesionára správne konanie na účely zmeny podmienok prevádzkovania dotknutej koncesie, ak nepredvídané a nepredvídateľné udalosti, ktoré sú nezávislé od vôle strán, významne ovplyvňujú prevádzkové riziko, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a počas obdobia potrebného na prípadné obnovenie pôvodných podmienok prevádzkovania tejto koncesie.

100

V tejto súvislosti treba uviesť, že je zrejmé, že v článku 5 bode 1 písm. b) druhom podbode smernice 2014/23 sa vymedzuje pojem „koncesia na služby“ ako zmluva, v prípade ktorej sa predpokladá, že dotknutý koncesionár preberá prevádzkové riziko týkajúce sa služby „za bežných prevádzkových podmienok“.

101

Ako však uviedla generálna advokátka v bode 77 svojich návrhov a na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky vo veci samej, táto definícia nemôže slúžiť ako základ pre to, aby sa od členských štátov vyžadovalo, aby priznali verejným obstarávateľom právomoc začať na žiadosť koncesionára správne konanie, ktorého cieľom je zmeniť podmienky prevádzkovania koncesie, ak nepredvídané a nepredvídateľné udalosti, ktoré sú nezávislé od vôle strán, významne ovplyvňujú prevádzkové riziko tejto koncesie. Ako to totiž vyplýva zo znenia článku 5 smernice 2014/23, predmetná definícia je uvedená len na účely uplatňovania tejto smernice a osobitne na účely vymedzenia jej vecnej pôsobnosti v súlade s jej článkom 1 ods. 2.

105

Na druhé otázky vo veciach C‑728/22 a C‑729/22 preto treba odpovedať tak, že články 5 a 43 smernice 2014/23 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takému výkladu alebo uplatňovaniu vnútroštátnych legislatívnych pravidiel, alebo praxi založenej na týchto pravidlách, ktorými by sa verejný obstarávateľ zbavoval právomoci začať na žiadosť koncesionára správne konanie na účely zmeny podmienok prevádzkovania dotknutej koncesie, ak nepredvídateľné udalosti, ktoré sú nezávislé od vôle strán, významne ovplyvňujú prevádzkové riziko tejto koncesie, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a počas obdobia potrebného na prípadné obnovenie pôvodných podmienok prevádzkovania tejto koncesie.

O tretích otázkach vo veciach C‑728/22 a C‑729/22

106

Tretími otázkami vo veciach C‑728/22 a C‑729/22 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 89/665, zmenená smernicou 2014/23, vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa vo vnútroštátnej právnej úprave mohla stanoviť ako predbežná podmienka účasti na akomkoľvek postupe nového udeľovania koncesie pristúpenie dotknutého koncesionára k režimu predĺženia platnosti tejto koncesie, a to aj v prípade, keď je vylúčená možnosť opätovne prerokovať podmienky prevádzkovania uvedenej koncesie z dôvodu vzniku nepredvídateľnej udalosti, ktorá je nezávislá od vôle strán.

107

110

Vzhľadom na odpoveď na prvé otázky vo veciach C‑728/22 a C‑729/22 a keďže v konaniach vo veci samej odporkyne spochybňujú zmeny, ktoré treba posúdiť z hľadiska smernice 2014/23, nie je potrebné odpovedať na štvrté až šieste otázky vo veciach C‑728/22 a C‑729/22.

O trovách

111

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby vnútroštátny zákonodarca mohol prostredníctvom ustanovení právnych predpisov, ktoré nadobudli účinnosť po lehote na prebratie smernice 2014/23, jednostranne predĺžiť platnosť koncesie na služby a pri tejto príležitosti ako protiplnenie po prvé zvýšiť sumu poplatku, ktorý je stanovený paušálne a majú ho platiť všetci dotknutí koncesionári bez ohľadu na ich obrat, po druhé zachovať zákaz prevodu ich priestorov a po tretie ponechať povinnosť akceptovať tieto predĺženia, aby sa títo koncesionári mohli v budúcnosti zúčastniť na postupoch nového udeľovania týchto koncesií, v rozsahu, v akom tieto zmeny, posudzované spoločne, nespĺňajú podmienky uplatnenia článku 43 ods. 1 a 2 smernice 2014/23.

3.

Články 5 a 43 smernice 2014/23

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia takému výkladu alebo uplatňovaniu vnútroštátnych legislatívnych pravidiel, alebo praxi založenej na týchto pravidlách, ktorými by sa verejný obstarávateľ zbavoval právomoci začať na žiadosť koncesionára správne konanie na účely zmeny podmienok prevádzkovania dotknutej koncesie, ak nepredvídateľné udalosti, ktoré sú nezávislé od vôle strán, významne ovplyvňujú prevádzkové riziko tejto koncesie, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a počas obdobia potrebného na prípadné obnovenie pôvodných podmienok prevádzkovania tejto koncesie.